Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122396804
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6122396804.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: U. Z., nar. 2.1.2000, bytom Č. V. XXX, o
zaplatenie 4.917,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská
Bystrica, postúpenej tunajšiemu súdu dňa 13.1.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.917,44 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 20.11.2020 uzatvoril (žalobca do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom: Poštová banka, a.s.) so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2019120177, na
základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur. Žalovaný neplnil úver riadne a
včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru ho žalobca upozornil na možné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 12.8.2021

úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani
čiastočne. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému
vedeného v súlade so z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Nesplatená istina
úveru predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou 5.000,- eur a úhradami žalovaného započítanými
na istinu. Zároveň si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v
súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mal na úver
žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizovaného výpisu sumu 3.079,12 eur, pričom výška

platieb započítaných na úroky predstavuje sumu 212,70 eur. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie
bankových poplatkov spolu v sume 48,- eur, ktoré sú účtované v zmysle zmluvy a sadzobníka poplatkov.
V podaní zo dňa 12.5.2023 doplnil, že pred poskytnutím úveru platobnú schopnosť žalovaného skúmal,
overoval existujúce záväzky žiadateľa a výšku príjmu žiadateľa. Deklarovaný pracovný pomer a príjem
overila banka z externého nezávislého zdroja (Sociálna poisťovňa) a akceptovala jeho príjem 630,- eur,
zo spoločného úverového registra informácií mala kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta
(výdavky) s tým, že žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. Z predkladaného

reportu SRBI je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný nemal žiaden existujúci kontrakt. Uviedol
tiež aké údaje dosadil do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať.3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
20.11.2020, aktuálny stav úveru, upozornenie zo dňa 16.7.2021, výzvu zo dňa 12.8.2021, predžalobnú
výzvu zo dňa 29.7.2022.

4. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/7/2023-78 zo dňa 8.6.2023 tak, že konanie
v časti o zaplatenie sumy 200,- eur zastavil (I.), uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
4.426,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.626,74 eur od 13.8.2021 do
25.8.2022, zo sumy 4.526,74 eur od 26.8.2022 do 23.9.2022 a zo sumy 4.426,74 eur od 24.9.2022 do

zaplatenia (II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15% (IV.).

5. Proti tomuto rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v časti o náhrade trov
konania podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní
rozhodolKrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.21CoCsp/16/2023-118zodňa29.2.2024tak,žerozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a o náhrade trov
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže postrádalo
argumentačnýzáklad,ktorýbymoholodvolacísúdpreskúmať.Vzmyslezáverovuzneseniaodvolacieho
súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť splnenie zákonom stanovenej povinnosti veriteľa,

skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (pred uzavretím
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným), na základe zákonnej regulácie v ustanovení
§ 7, 11 ods. 2 ZoSÚ a vykonávacieho predpisu, a vysporiadať sa aj s argumentáciou žalobcu, týkajúcej
sa hodnotiacich kritérií odbornej starostlivosti veriteľa v procese posudzovania bonity spotrebiteľa pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, pričom právny zástupca žalobcu

svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

8. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. V rámci skutkového stavu súd v prejednávanej veci zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 20.11.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere "dobrápožička", na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 5.000,- eur pri dojednanej fixnej úrokovej sadzbe vo výške
13,10% ročne, RPMN banky 16,40% a priemernej RPMN na trhu 9,43% ročne. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť v 96 splátkach po 90,17 eur mesačne (vrátane poistného 6,- eur), splatných k 15.
dňu v mesiaci, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 8.655,12 eur.
Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.11.2028. Žalobca listom zo dňa 16.7.2021

vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením, že pohľadávka banky vo výške 369,10
eur je viac ako 3 mesiace po splatnosti a ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 dní, je žalobca oprávnený
vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.8.2021 žalobca upozornil
žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok,
ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, a preto sa jeho úverová pohľadávka stáva k 12.8.2021 predčasne

splatnou v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.174,55 eur v lehote
10 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa listiny "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.7.2022" bol žalovaný
nepretržite po splatnosti od 15.4.2021. Žalovaný od poskytnutia úveru do 15.4.2021 vykonal celkové
úhrady v sume 373,26 eur s tým, že dňa 25.8.2022 a 23.9.2022 vykonal ďalšie úhrady, a to spolu v
sume 200,- eur. Z úverovej zmluvy nevyplývali údaje o príjme a rodinnom stave žalovaného, prípadne,

že veriteľ nahliadol do príslušnej databázy údajov ohľadne žalovaného na účely posudzovania jeho
schopnosti splácať poskytnutý úver, resp. že by žalovaný poskytol údaje veriteľovi práve na tento účel.11. Žalobca k postupu overenia bonity doložil doklady: dopyt na Sociálnu poisťovňu, dopyt v registri
SRBI a žiadosť o spotrebiteľský úver. Z listiny žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 18.11.2020 vyplývalo
označenie dlžníka (meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, a kontaktné údaje),

rodinný stav (slobodný), druh bývania (s rodičmi), vzdelanie (stredoškolské bez maturity), zamestnávateľ
(Fekollini s.r.o. Sládkovičovo), doba zamestnania (od 11.8.2020), čistý mesačný príjem (630,- eur),
mesačné splátky iných úverov a pôžičiek (0,- eur), iné príjmy a dôchodok (0,- eur), zrážky, výživné a
iné výdavky (0,- eur). Podľa zoznamu požadovaných dokladov bol predloženým dokladom iba doklad
totožnosti žalovaného.

12. Z listiny report SRBI vyplývalo, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný nemal žiaden existujúci kontrakt.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (§ 7 ods. 2 ZoSÚ).

18. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

19. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 17 ZoSÚ).

20. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

21. Podľa ust. § 7 ods. 40 ZoSÚ ustanoveniami odsekov 19 až 39 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov
1, 16 až 18.

22. Podľa ust. § 7 ods. 41 ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných

agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

23. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 20 až 43.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca mal nejaké
údajeovýškejehopríjmu(ktorémudeklarovalžalovanývžiadostioúver),avšaknebolopreukázané,čis
odbornoustarostlivosťoupreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdilschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.

26. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je
smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá
overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením
zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie,

akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa z. č. 110/2006 Z.
z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o
jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Overovanie
bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úverua z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií,
nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (por.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23.9.2020).

27. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami.

28. Žalobca uvádza a aj predložil v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného iba žiadosť o úver, z
ktorej je zrejmé, že čistý mesačný príjem dlžníka bol 630,- eur, zamestnaný bol len od 11.8.2020, iný
príjem, dôchodok predstavoval 0,- eur, že jeho zrážky, výživné a iné výdavky predstavujú 0,- eur. Príjem
dlžníka veriteľ overil prostredníctvom reportu Sociálnej poisťovne a úverové zaťaženie dlžníka dopytom
do SRBI. Od žalovaného nežiadal žiadne iné doklady, čo vyplýva aj z bodu 3 žiadosti o úver (okrem
dokladu totožnosti).

29. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa uspokojil s tým, že spotrebiteľ mu pri uzatváraní zmluvy
nedeklaroval žiadne výdavky (0,- eur), čo je samo o sebe u dospelého človeka nepravdepodobné,
pričom zamestnaný bol len od 11.8.2020 (nevedno či na dobu určitú alebo neurčitú). Napriek uvedenému
žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa tento zaviazal uhrádzať v mesačných

splátkach po 90,61 eur. Naviac neskúmal žiadne výdavky na strane žalovaného (doklady SIPO, bežný
účet, iné dlhy). Uvedený postup žalobcu tak rozhodne nespĺňa kritérium odbornej starostlivosti, ako to
vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovaného však je, že nedošlo ku skutočnému

overeniu výdavkov na jeho strane. Neskúmal bežný účet spotrebiteľa, neskúmal skutočné výdavky na
strane spotrebiteľa. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mal spotrebiteľ, aké náklady mal na bývanie.
Uvedené skutočnosti žalobca neskúmal napriek tomu, že spotrebiteľ v žiadosti uviedol, že je slobodný
a deklaroval výdavky v sume 0,- eur.

31. Všetky tieto skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu skúmaniu bonity
spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k jeho výdavkom.

32. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícii doklady o výdavkoch spotrebiteľa,
najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, a i., pri uzatváraní zmluvy. Súd nemá za preukázané, že by

mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch spotrebiteľa, teda kde tento
býval, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia
o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca
preukázal, že skúmal aj výdavky na strane spotrebiteľa, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii
spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver.

33. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov
spotrebiteľa pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Nahliadnutie do databáz úverových
registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov spotrebiteľa súd nepovažuje za dostatočné.
Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta

sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou a bývaním. Pokiaľ žalobca nepozná celkový
objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver (por. napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z
28.6.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/15/2022 z 24.11.2022).

34. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Skúmanie výdavkov len
nahliadnutím do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných
databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta.
Pri overovaní bonity spotrebiteľa nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru,

že pri posudzovaní žiadosti spotrebiteľa o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie
zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky
vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné
bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov.35.Pokiaľideoregisternaúčelyposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,musí
bez akýchkoľvek pochybností ísť o taký register, z ktorého schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver je objektívne zistiteľná. Zo žalobcom predloženého reportu zo sociálnej poisťovne a zo spoločného
registra bankových informácií sa nedajú zistiť žiadne údaje vzťahujúce sa na výdavky žalovaného.
Žalobcovi bola známa skutočnosť, podľa ktorej spotrebiteľ bol slobodný, pričom jediným príjmom bol
príjem zo zamestnania (i keď zamestnaný bol iba od 11.8.2020) a neuvádzal žiadne výdavky. Už
táto okolnosť mala viesť žalobcu k tomu, aby s plnou vážnosťou pristupoval k zisťovaniu výdavkov

žalovaného. Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba musí vynakladať určité čiastky minimálne na
výživu a bývanie. Nemožno pritom stotožňovať výdavky na živobytie so životným minimom, nakoľko
takýto pohľad je nereálny.

36. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca neskúmal náležitým spôsobom
schopnosť či spôsobilosť žalovaného splácať predmetný spotrebiteľský úver, t. j. jeho tzv. bonitu,

nakoľko v tomto smere postupoval mechanicky a zistené údaje nevyhodnotil náležitým spôsobom.
Žalobca nevyhodnotil dôsledne životné minimum vo výške 214,83 eur, pretože toto životné minimum
bolo kvalifikované zároveň ako výdavky na živobytie žalovaného. Uvedené je možné považovať iba za
formálne overenie bonity žalovaného, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou,
ako to vyžaduje ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Preto sú splnené všetky podmienky pre konštatovanie hrubého

porušenia povinnosti žalobcom v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ pri poskytnutí predmetného úveru
žalovanému. Žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti) nepostupoval
s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa, a nie iba sofistikovane
vykonaný postup), čoho výsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Samotné
prihliadnutie na údaje s príslušného registra (tzv. SRBI) nemôže postačovať pre záver, že žalobca si

splnil aspoň čiastočne svoje povinnosti skúmania bonity v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, považujúc úver za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol.

38. Argumentácia žalobcu, že v ust. § 5 ods. 2 Opatrenia NBS sú uvedené alternatívne možnosti pre
veriteľov na overovanie zdroja príjmu spotrebiteľov, pričom v písm. g) je uvedená aj možnosť overenia
výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, neobstojí, pretože report zo Sociálnej poisťovne nie je
dôkazom o výške príjmu žalovaného. V tej súvislosti súd poukazuje, že žalobca súdu neuviedol vlastné
tvrdenia,ktorévsúvislostispríjmomžalovanéhomajúvyplývaťzprehľaduverifikačnýchotázokvreporte

zo Sociálnej poisťovne. Iba všeobecný odkaz na report nepostačuje.

39. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne
nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné
z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

40. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255

ods. 2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.050,98 eur s prísl. (4.917,44+2.866,42+48+219,12), úspešný bol
v časti čo do zaplatenia sumy 4.426,74 eur s prísl., a v zastavenej časti (200,- eur) z dôvodu úhrad
žalovaného po podaní žaloby a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako
celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 57,5% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 42,50% (100%

- 57,5%), a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 15%. O výške trov (prvoinštančného i odvolacieho)
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.