Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-14C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204629
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1117204629.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: B. s.r.o., so sídlom D. údole XXX, XXX XX J., W.:
XX XXX XXX, proti žalovanému: G. G., a. s., so sídlom B. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX právne
zastúpený: 1/ S. kancelária P. T., s. r. o., so sídlom E. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, 2/ S. kancelária
G. Q, s. r. o., so sídlom T. 2, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, o žalobe na ochranu osobnosti a o poskytnutie
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Priebeh konania

Žaloba
1.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2017 domáhal voči žalovanému, aby v lehote 15 dní
uverejnil článok, že v žalobe uvedené články sú nepravdivé, a aby mu zaplatil 20tisíc eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy.

1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vydavateľ periodika MY L. L. na www.nasanitra.sme.sk . Žalovaný dňa 20.2.2017 vydal v tomto týždenníku v čísle 7, str. 7 článok o
žalobcovi „Sused strieľa po ľuďoch. Polícia nekoná“, dňa 21.2.2017 vydal článok s rovnakým obsahom
na internete s nadpisom „Zúfalí susedia: Sused po nás strieľa a hádže po nás výkaly, no polícia to roky
nerieši“, pričom v rovnakom znení boli tieto články aj na vyššie uvedenej internetovej adrese. Autorom
článkov bol Tomáš Holúbek. V článkoch uvádza nepravdivé informácie o žalobcovi ktorá ho spájajú s

trestnom činnosťou. Uviedol aj informácie o zdravotnom stave žalobcu. Redaktor Holúbek kontaktoval
žalobcu telefonicky 16.2.2017, kde žalobca považoval tento rozhovor za dôverný. Žalobca vtedy nemal
vedomosť, že si tento rozhovor bude redaktor nahráva zrejme na mobil, aby ho mohol použiť vo svojich
článkoch. Žalobca nebol upozornený na nahrávanie rozhovoru. Po kontakte s právnym zástupcom
žalobcubolprávnemuzástupcovižalobcudoručenýmail16.02.2017o17:00,kderedaktoržiadalreakciu
žalobcunaobvineniasusedov.Natentoemailprávnyzástupcažalobcuodpovedal,žežalobcanesúhlasí
s použitím obsahu rozhovoru, keďže nedal súhlas a nebol upozornený na nahrávanie rozhovoru.

Na to redaktor odpovedal, že nemá dôvod právnemu zástupcovi žalobcu posielať nimi vytvorenú
nahrávku rozhovoru. Tieto články obsahujú nepravdivé informácie, ktoré zasahujú do osobnosti žalobcu.
Sú súhrnom špekulatívnych domnienok a nepravdivých alebo nepreukázaných tvrdení. Žalovaný je
oprávnený tieto tvrdenia prevziať len ak si ich dostatočne overil. Ďalej v žalobe poukázal na rozsudkyEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) BladetTromso a Stensaas vs. Norsko, McVicar vs.
UK, TonsbergsBlad AS a Haukom vs. Norsko. Podľa žalobcu dochádzalo k filtrovaniu komentárov pod
článkom žalovaným tak, že boli zverejnené len tie komentáre, ktoré vykresľovali žalobcu v negatívnom

zmysle. Neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, že by sa žalobca dopustil akéhokoľvek skutku
uvádzaného v článkoch. Tiež sa v článku spomína, že padlo niekoľko desiatok trestných oznámení, ktoré
sa riešili iba ako priestupok alebo ich odložili pre psychickú diagnózu žalobcu, alebo že právnik žalobcu
sa oháňa tým, že žalobca trpí psychickou poruchou.

1.3. Žalobca podaním z 23.03.2017 rozšíril žalobu tým, že žalovaný dňa 07.03.2017 uverejnil článok
„Prokuratúra si posvieti na policajtov za neriešenie strieľajúceho suseda“, v ktorom sa tiež nachádzali
nepravdivé difamujúce tvrdenia o žalobcu. Žalobca rozšíril petit žaloby tak, aby zahŕňal aj tento článok.

1.4. K žalobe žalobca pripojil.

1.4.1. Článok Sused strieľa po ľuďoch. Polícia nekoná.
1.4.2. Článok Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže po nás výkaly, no polícia to roky nerieši.
1.4.3. Printscreen z diskusie pod článkom Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže po nás výkaly,
no polícia to roky nerieši.
1.4.4. Email právneho zástupcu žalobcu autorovi článkov z 17.02.2017.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe
1.5. K žalobe sa žalovaný vyjadril 28.09.2020 tak, že ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobca
je osoba s dlhodobo neprijateľným a zavrhnutiahodným správaním. Žalobca sa dopúšťal dlhodobo
konania opísaného v daných článkoch žalovaného. Dopúšťal sa priestupkov voči verejnému poriadku

a občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Žalobca bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Nitra z 25.06.2018 sp. zn. XT/XX/XXXX z trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 TZ, čo vo výroku o vine potvrdil aj Krajský súd v Nitre dňa 12.12.2018 sp. zn. XTo/XX/
XXXX. Odvolací súd konštatoval u žalobcu existenciu paranoidnej poruchy osobnosti a obsedantno-
kompulzívnej poruchy a uložil mu ochranné opatrenie vo forme ochranného liečenia. Žalovaný ako

dlhodobé renomované vydavateľstvo plne využíva slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
garantované Ústavou a Dohovorom. Žalobca v žalobe označil 28 výrokov, z čoho ani v jednom nie
je označený celým menom. Ak by niekto pri čítaní dospel aj k presvedčeniu, že ide o žalobca, tak
by k tomu dospel preto, že už správanie žalobcu pozná. Články boli založené na hodnoverných
výpovediach viacerých osôb, ktoré podali očití svedkovia nezávisle od seba. A boli založené aj na

informáciách od orgánov verejnej moci. Tie výroky v článkoch, ktoré sú skutkové tvrdenia predstavujú
zväčša len parafrázovanie viacerých svedeckých výpovedí fyzických osôb. Všetky ostatné výroky ktoré
sú hodnotiaceho charakteru vychádzajú z pravdivého skutkového základu. Žalobca neuviedol, v čom
je týchto 28 výrokov nepravdivých. Nie je povinnosťou novinára do najmenších podrobností zisťovať
skutkový stav. Novinár nie je detektív. V článkoch bola zachovaná názorová pluralita a tieto sú obsahovo

vyvážené. Sú tam informácie získané od viacerých fyzických osôb ako aj od polície. Informácie od
polície nie je potrebné ďalej overovať, keďže je prezumpcia ich pravdivosti. Ide o informovanie vo
verejnom záujme. Výroky v článkoch nie sú uvedené ako nesporné fakty a nie je ich účelom difamácia
žalobcu. Žalovaný nezverejnil žiadne konkrétne informácie o zdravotnom stave žalobcu. To, že žalobca
trpí závažnými psychickými diagnózami, bola všeobecne známa vec a žalovaný ju mal od svedkov a

orgánov verejnej moci. Žalovaný upozornil na reportáž z relácie „Reportéri“ z XX.XX.XXXX na O., kde
sa táto reportáž týkala žalobcu a jeho pokračujúceho závadového správania na adrese jeho pobytu v
Bratislave. Reportáž priniesla svedectvá osôb, ktoré bývali v susedstve žalobcu v Zlatých C.. Tiež tam
vystúpila hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre, ktorá uviedla, že konanie žalobcu
do novembra 2019 bolo predmetom viac ako stovky priestupkových konaní a niekoľkých súdnych konaní

v trestných veciach. Tiež sa tam riešili psychické diagnózy žalobcu. V tom čase na Okresnom súde
Bratislava III prebiehalo konanie o zmene uloženého ochranného opatrenia vo forme psychiatrického
liečenia z ambulantnej na ústavnú formu. V tej reportáži žalobca, jeho rodina prezentovali zdravotný stav
žalobcu, a teda evidentne mali záujem zverejňovať podrobnosti o jeho zdravotnom stave. K nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že tu je potrebné zohľadniť objektívne hľadisko a treba

preukázať, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu. Žalobca
nepreukázal, ako mu mala byť znížená dôstojnosť týmito článkami. Žalobcu sa dotýkajú negatívne
reakcie okolia, ale to z dôvodu jeho negatívneho správania voči okoliu. Navrhol vykonať dokazovanievýsluchom autora článkov, ako aj jednotlivých respondentov, ktorí sa spomínali v daných článkoch. Tiež
požiadal, aby si súd vyžiadal odpis z registra trestov žalobcu a výpis z priestupkov.

1.6. K vyjadreniu žalovaný pripojil:

1.6.1. Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XX/XXXX z 25.06.2018,
1.6.2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. XTo/XX/XXXX z 12.12.2018,
1.6.3. Prepis z relácie Reportéry z O. z XX.XX.XXXX

1.7. Žalovaný k podaniu z 29.09.2020 doložil USB kľúč s nahratou reportážou z relácie „Reportéri“ z O.
z XX.XX.XXXX. Uvedená reportáž je dohľadateľná aj v archíve na stránke: https://www.stvr.sk/televizia/
archiv/XXXXX/XXXXXX#XXX .

Replika žalobcu

1.8. Žalobca sa v replike z 09.11.2020 vyjadril, že vyjadrenie žalovaného k žalobe len uráža žalobcu
najhorším spôsobom. Ani v tomto vyjadrení žalovaného neuvádza o žalobcovi pravdivé informácie. Je
potrebné vychádzať z údajov a informácii, ktoré boli k dispozícii v čase uverejnenia článkov. Vtedy nebol
žalobcauznanývinnýmanizjednéhotrestnéhočinučipriestupku.Žalovanýnemoholoznačovaťžalobcu
za osobu páchajúcu trestné činy, ale iba za osobu nanajvýš podozrivú. Žalobca nie je spoločenský

nebezpečný, čo je uvedené aj v trestných rozsudkoch, ktoré doložil žalovaný. Keďže boli vydané po
napísaní článkov, nie sú relevantné. Takisto ani reportáž O.. Túto inicioval samotný žalobca. Jej cieľom
nebolo difamovať žalobcu. Po prečítaní článkov sa žalobcovi ozvali viacerí známi, ktorí zaregistrovali
dané články a identifikovali tam osobu žalobcu. Nebolo to však z dôvodu, že by mali so žalobcom
negatívnu skúsenosť. Žalovaný pri vytváraní článkov oslovoval iba susedov, čo mali so žalobcom

konflikty, nie tých, čo konflikty nemali. Ak nie je žalovaný schopný preukázať pravdivosť článkov, tak
je takúto informáciu potrebné považovať za ohováranie, ktoré má potenciál zasiahnuť do ochrany
osobnosti. Poukázal tiež na rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej republiky č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX,
kde sa skonštatovalo, že uverejnením daných článkov došlo k porušeniu čl. V bod 1 Etického kódexu.
Požiadal, aby si súd vyžiadal žalobcov odpis z registra trestov a výpis z centrálnej evidencie správnych

deliktov a priestupkov. Tiež navrhol výsluch svedkov, a to rodičov žalobcu, sestier žalobcu, rodinných
známych a učiteľky žalobcu.

Duplika žalovaného
1.9. Žalovaný sa v duplike z 08.02.2021 vyjadril, tak, že žalobca nereflektuje na argumentáciu

žalovaného. Opätovne len prezentuje svoje subjektívne názory. Predmetom článkov nebolo
posudzovanie viny či trestnosti činov žalobcu ale vecné informovanie verejnosti o problémovom správaní
žalobcu. Články vznikli v čase, kedy bol žalobca opakovane riešený v trestných a priestupkových
konaniach. Výpovede jednotlivých svedkov sú v odôvodnení právoplatných rozsudkov v trestnom
konaní, kde bol žalobca právoplatne uznaný za vinného. Žalobca bol navyše minimálne dvakrát

právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu - výpis z
evidencie priestupkov poskytol žalovanému priamo žalobca. Na str. 7 odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Nitra sa uvádza, že skutky žalobcu boli opakovane riešené v priestupkovom konaní - skutky ako
prehadzovanie výkalov, streľba, nadávky, vyhrážky, poškodzovanie majetku. Prejednanie skutkov bolo
odložené len z dôvodu, že žalobca nemohol ovládať svoje konanie podľa ošetrujúceho lekára. Na str.

10 je zase uvedené že na základe lekárskeho posudku (na rozdiel od predošlého) nie je u žalobcu
vylúčená trestná zodpovednosť pre nepríčetnosť. Skorší postup orgánov vybavujúcich priestupky tak
nemusel byť správny. V zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra trpí žalobca aspergerovým syndromom,
paranoidnou poruchou osobnosti a obsedantno-kompulzívnou poruchou a nemožno uňho vylúčiť ani
fyzickú agresiu, a hrozí, že aj na minimálne podnety bude reagovať neprimerane. Žalovaný v článkoch

uviedol len vo všeobecnosti, že žalobca má psychickú diagnózu. Toto tvrdenie nie je nepravdivé a
nemôže zasiahnuť do súkromia žalobcu. Žalobca nereflektuje, že reportáž O. sa v mnohom venuje tým
istým osobám a skutkom žalobcu ako články žalovaného. A zároveň to dokazuje, že samotný žalobca
sám zverejňuje informácie o svojom zdravotnom stave. Otázku zásahu do práva na ochranu osobnosti
nemožno hodnotiť na základe výpovedí osôb spriaznených so žalobcom. K rozhodnutiu tlačovej rady

uviedol, že sa tam neriešila pravdivosť článkov ale len to, že redaktor neoznámil vopred žalobcovi, že
bude rozhovor nahrávaný. Tento rozhovor navyše ani žalovaný nezakomponoval do obsahu článkov. A
poskytol žalobcovi dostatočný priestor cez e-mail aby sa vyjadril.Vyjadrenie žalobcu z 27.05.2021
1.10. Žalobca sa ďalej vyjadril vo vyjadrení z 27.05.2021, v ktorom sa vyjadroval k jednotlivým výrokom
žalovaného v daných článkoch, a že sú nepravdivé. Tiež sa vyjadril k jednotlivým susedom uvedeným

v daných článkoch, a k nepriateľským vzťahom, ktoré s nimi má.

Pojednávanie 09.07.2021
1.11. Žalobca navrhol vypočuť aj svoju bývalú triednu učiteľku, a navrhol doložiť svoj životopis a
referenciu zamestnávateľa, ako aj referencie bývalých kolegov a videozáznamy o tom, že bol obeťou

trýznenia od susedov, tiež návrhy však počas konania do spisu nedoložil. Žalobca ďalej uviedol, že nie
je pravda, že by zakázal zverejniť rozhovor s redaktorom žalovaného. Žalobca to chcel, ale jeho právny
zástupca to zamietol.

Výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a výpis z registra trestov
1.12. Súd si zabezpečil prostredníctvom lustrácie výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a

priestupkov k dátumu 16.07.2021, ako aj výpis z registra trestov žalobcu z 16.09.2021. O týchto listinách
boli strany oboznámené na najbližšom pojednávaní.

Pojednávanie 08.02.2022
1.13. Na pojednávaní bol realizovaný výsluch autora článkov Tomáša Y.. Vyjadroval sa k tomu, ako

dospel k tomu, že spracuje dané články. Pri písaní sa stretol s viacerými obyvateľmi X. C., aj s hovorcom
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a s mestskou políciou. Žalobca býval v okolí Levíc, v
Zlatých Moravciach a v Bratislave a všade mal obdobné problémy, je teda nepravdepodobné, že by sa
nejakí susedia voči nemu spolčovali. Tiež sa vyjadroval k tomu, ako oslovil žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu. Oslovil telefonicky žalobcu, ten reagoval v pohode, potom sa ale ozval jeho právny zástupca,

a začal sa vyhrážať, že ak zverejní niečo z telefonátu, dá naňho žalobu. Tak im dal priestor sa vyjadril,
ale vyjadrili sa iba minimálne a všeobecnými tvrdeniami. Žalobcovi poslal aj mail na seba, aby mu mohol
žalobca poslať videá, ako sa voči nemu susedia údajne správajú agresívne, ale nič neposlal. Oslovil aj
iných susedov, ako boli tí traja v článku. Neprišlo mu potrebné mať citácie desiatich ľudí, najmä keď boli
podobného obsahu. Mestská polícia mu poskytla informácie o výjazdoch do Chyzeroviec ako miestnej

časti Zlatých Moraviec a o neopodstatnenosti týchto výjazdov, od Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Nitra dostal informácie o priestupkoch žalobcu za roky 2015-2017. Vyjadrenie prokurátora Krajskej
prokuratúry Nitra bolo uverejnené v citácii článku.

1.14. Právny zástupca žalovaného doložil článok z G. X. č. XX z XX.XX.XXXX nazvaný „Susedia“, ktorý

nevyvracia nič z informácii zo žalovaných článkov, hoci je v ňom daný väčší priestor otcovi žalobcu.

Pojednávanie 06.05.2022
1.15. Na pojednávaní bol realizovaný výsluch oboch rodičov žalobcu Beáty Babincovej a Mariána
Babinca. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že keď mal žalobca 7 rokov, rozviedli sa, a žalobca býval s

mamou, ale neskôr keď prišiel do puberty, tak z potreby mať mužský vzor išiel bývať žalobca s otcom do
miestnej časti Zlatých C. - Q., kde sa mali susedia bezdôvodne začať správať voči žalobcovi nepriateľsky
a agresívne. Nemá byť pravda to, čo sa písalo v daných článkoch, a všetky priestupky, ako aj odsúdenie
žalobcu Okresným súdom Nitra mali byť vyriešené zo strany príslušných orgánov neobjektívne a nie
nestranne. V susedstve boli aj susedia, ktorí nemali so žalobcom problémy, ale tí sa v daných článkoch

nespomínajú. Žalobca mal mať kvôli daným článkom aj problémy si nájsť a udržať prácu, a tiež z tohto
vznikli problémy aj keď sa žalobca presťahoval do Bratislavy na O. ulicu, kde mu mali noví susedia tiež
robiť problémy, čo je zachytené v reportáži „O.“ na O..

Návrh na rozšírenie žaloby z 03.09.2024

1.16. Týmto podaním poukázal žalobca na to, že žalovaný dňa 07.07.2017 uverejnil aj ďalší článok
„Mladík so zbraňou chcel údajne rozštvrtiť štvorročného chlapca“, XX.XX.XXXX článok „ Súd prepustil
muža, ktorý mal strieľať po štvorročnom chlapcovi“, dňa XX.XX.XXXX článok „Mladíka odsúdili za
nebezpečné vyhrážanie sa susedovi“. Žalobca tak navrhol rozšíriť žalobu tak, aby sa žalovaný
ospravedlnil žalobcovi aj za tieto články.

1.17. K uvedenému návrhu sa vyjadril aj žalovaný z 28.03.2025 tak, že nie je dôvod na pripustenie
rozšírenia žaloby, nakoľko ide o žalobu z roku 2017, a uvedené články sú tiež z toho roku, a žalobcamohol rozšíriť žalobu už dávno. Ani tieto články nepredstavujú neoprávnený zásah do práva žalobcu na
ochranu osobnosti, pričom uviedol obdobnú argumentáciu ako počas celého konania.

Pojednávanie 02.04.2025
1.18. Súd na pojednávaní rozhodol uznesením o nepripustení zmeny žaloby v zmysle podania žalobcu
z 03.09.2024 a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko by sa muselo vykonávať ďalšie rozsiahle
dokazovanie, a toto konanie je z roku 2017, a žalobca mohol v tomto smere rozšíriť žalobu už v roku
2017 po napísaní daných článkov. Na pojednávaní došlo k výsluchu svedka I. G. a svedkyne P. N., ktorí

boli susedia žalobcu v X. C., a ktorí boli respondenti autora predmetných článkov, o ktoré ide v tomto
konaní. Svedkovia uviedli, že od nasťahovania žalobcu do susedstva v X. C. v časti Q. s ním začali byť
problémy, obťažoval ich krikom, strieľaním zo vzduchovky, obnažovaním sa na verejnosti, nadávkami,
hádzaním výkalov a podobne, a častokrát museli volať políciu, pričom za jedno nebezpečné vyhrážanie
bol žalobca aj odsúdený. Na autora článkov sa nakontaktovali preto, aby uvedenú situáciu popísal, lebo
už nevedeli, ako majú danú vec riešiť. Keď sa konečne žalobca odsťahoval, tak sa situácia znormálnila.

Svedok G. uviedol, že sa naňho nakontaktovali noví susedia žalobcu z O. ulice z Bratislavy, od ktorých
tak zistil, že aj tam začali mať so žalobcom podobné problémy aké mávali oni.

Vyjadrenie žalovaného z 24.04.2025
1.19. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení podrobne venoval výrokom uvedeným v jednotlivých článkoch

žalovaného, pričom podľa žalovaného ide buď o hodnotiace úsudky alebo ak ide o skutkové tvrdenia, tak
ide o parafrázovanie toho, čo žalovanému povedali respondenti - susedia žalobcu, alebo ide o údaje od
orgánov verejnej moci. Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č. XPv/
XXX/XX/XXXX-XXX z XX.XX.XXXX, ktorého má vyplývať, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin
nebezpečného prenasledovania, ktorého sa mal dopustiť na novej adrese na Račianskej v Bratislave v

období od marca 2018 do júla 2021, ale že trestne stíhanie bolo zastavené pre nepríčetnosť žalobcu.

Vyjadrenie žalobcu z 06.05.2025
1.20. Žalobca vo svojom vyjadrení spochybňoval dôkaznú hodnotu výpovedí svedkov na ostatnom
pojednávaní, ktoré považuje za všeobecné, subjektívne a ovplyvnené mediálnym obrazom o žalobcovi

vyvolaný žalovaným. Navrhoval, aby tieto výpovede súd neuznal ako relevantné dôkazy. Ďalej uviedol,
že predložil vlastné dôkazy vrátane videozáznamov a písomných vyjadrení, ktoré podľa neho dokazujú,
že práve on bol obeťou ohrozovania a agresie zo strany susedov, čo žalovaný vo svojich článkoch úplne
prehliadol. Vyzdvihol najmä dôkaz o streľbe smerom na jeho pozemok, fyzickom útoku zo strany suseda
a hádzaní kameňov, ako aj nevhodné a zosmiešňujúce verejné komentáre pod článkami žalovaného

na osobu žalobcu.

Pojednávanie 21.05.2025
1.21. Na tomto pojednávaní prišlo k prednesu záverečných rečí, kde strany ostali na doterajšej
argumentácii.

2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností

2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a
ktoré nie.

Nesporné skutkové okolnosti
2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež
z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné

považoval súd nasledovné skutočnosti:

2.3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný napísal o žalobcovi predmetné články spomínané v
žalobe s obsahom aký je tam uvedený. Tiež medzi stranami nebolo sporné, že autor článkov dňa16.02.2017 telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorého vopred na nahrávanie telefonátu neupozornil, a
nedal súhlas na jeho použitie, a žalovaný informácie z tohto telefonátu nepoužil. Tiež nebolo sporné,
že Tlačová rada Slovenskej republiky č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX skonštatovala, že týmto konaním (že

žalovaný vopred neupozornil žalobcu na nahrávanie telefonátu) žalovaný porušil čl. V bod 1 Etického
kódexu. Tiež medzi stranami nebolo sporné, že tento článok vznikol na základe rozhovorov medzi
respondentmi - susedmi žalobcu v X. C., a to P. N. a I. G., ktorý boli v tomto konaní aj vypočutí ako
svedkovia. Tiež nebolo sporné, že žalobca bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25.06.2018
sp. zn. XT/XX/XXXX z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, čo

vo výroku o vine potvrdil aj Krajský súd v Nitre dňa 12.12.2018 sp. zn. XTo/XX/XXXX. Tiež nebolo
sporné, že O. dňa XX.XX.XXXX odvysielala reportáž z relácie „O.“ s obsahom, ktorý doložil žalovaný
do spisu, a ktorý je do dnešného dňa v archíve na webovej stránke D.. Medzi stranami taktiež nebolo
sporné, že medzi žalobcom a respondentmi z článkov boli značné konflikty (bez ohľadu na to, kto
ich vyvolal a kto bol za ne zodpovedný), a tiež nebolo sporné, že konflikty boli aj medzi žalobcom a
susedmi na O. ulici v Bratislave po jeho odsťahovaní sa zo X. C.. Tiež nebolo sporné, že množstvo

priestupkov žalobcu týkajúcich sa práve susedského spolunažívania v X. C. v období, ktoré opisujú
predmetné články (opakované prehadzovanie výkalov, strieľanie kameňmi, vulgárne nadávky, dráždenie
psov, poškodzovanie majetku) bolo odložených pre skutočnosť, že v čase spáchania skutkov trpel
žalobca duševnou poruchou. Zoznam týchto priestupkov je uvedený aj na str. 7 odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Nitra z 25.06.2018 sp. zn. XT/XX/XXXX (č. l. XXX).

Sporné skutkové okolnosti
2.4. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné
skutočnosti:

2.5. Medzi stranami ostalo sporné to, či sa žalobca dopustil jednotlivých skutkov, ktoré sú opísané v
daných článkoch a tiež to, kto je zodpovedný za značne konfliktné spolunažívanie žalobcu so susedmi
v X. C.. Podľa žalobcu a svedkov, ktorých zabezpečil žalobca (rodičia žalobcu) za toto zodpovedajú
práve susedia, a nie žalobca. Podľa svedkov zabezpečených žalovaným (I. G. a P. N.) za toto všetko
zodpovedá práve žalobca.

3. Posúdenie skutkového stavu

Vykonané dokazovanie
3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami

sporových strán, vrátane ich príloh, ako aj výsluchom svedkov na pojednávaniach opísaných vyššie, a
tiež prehratím relácie „O.“ z archívu O..

Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny

dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval
nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.

Vyhodnotenie sporných skutkových okolností
3.3. Ohľadom sporných skutkových okolností súd uvádza, že v podstate nie je podstatné vyhodnocovať,

kto vyvolal, resp. kto bol zodpovedný za konfliktné susedské spolunažívanie žalobcu so susedmi v X.
C., o čom sa píše v predmetných článkoch. Tieto články sú totiž opisované práve z pohľadu týchto
susedov, ktorí opisovali svoj pohľad na to, ako sa im spolunažívalo v susedstve žalobcu. To, že články
vychádzali práve z výpovedí týchto osôb vyplýva zo samotného výsluchu I. G. a P. N. ako aj autora
článkov P. Y.. Súd má teda za to, že tieto články, hoci obsahovali z väčšej časti skutkové tvrdenia,

vychádzajú z dostatočného podkladu, a to práve z výpovedí týchto susedov žalobcu. S tým súvisí aj
vyhodnotenie ostatných dôkazov, z ktorých vyplýva konfliktné a problematické správanie žalobcu. Bolo
totiž v konaní riadne preukázané, že žalobca už bol Okresným súdom Nitra (v spojení s odvolacím
súdom) právoplatne odsúdený za nebezpečné vyhrážanie sa práve v súvislosti s týmto susedským
spolunažívaním v X. C.. Je teda vysoko pravdepodobné (hoci ako to súd vyššie vysvetlil, nebolo to

potrebné v tomto konaní v podstate ani posudzovať), že za konflikty so susedmi mohol práve samotný
žalobca. To umocňuje aj fakt, že aj po presťahovaní sa zo X. C. mal žalobca podobné konflikty s novými
susedmi aj na O. ulici v Bratislave. O tom svedčí najmä relácia „Reportéri“, kde žalobcovi susedia
opisovali podobné negatívne skúsenosti so žalobcom ako mali susedia žalobcu v X. C., čo je zachytenépráve v predmetných článkoch, ktoré sú predmetom tohto konania. Súčasťou relácie boli aj kamerové
záznamy o tom, ako chodil žalobca po chodbe bytového domu obnažený a ako udieral a kopal do dverí
susedov. Ak by aj nejaký prvotný konflikt mali spôsobovať susedia žalobcu, nie je legitímne takého

následné správanie žalobcu. Aj z uznesenia Okresnej prokuratúry J. III č. XPv/XXX/XX/XXXX-XXX z
XX.XX.XXXX vyplýva, že sa mal žalobca dopustiť trestného činu nebezpečného prenasledovania na
O. v Bratislave, ale že toto trestné stíhanie bolo zastavené pre nepríčetnosť žalobcu. Je teda zrejmé,
že žalobca evidentne trpí nejakou formou duševnej poruchy alebo kombináciou viacerých porúch. Zo
všetkého vyššie uvedeného má súd za to, že je hodnoverne zo strany žalovaného preukázané, že skutky

opísané v daných článkoch mu komunikovali práve susedia žalobcu, a je tiež vysoko pravdepodobné,
že sa takéto skutky aj stali, resp. že za konflikty so susedmi mohol práve žalobca.

Nevykonané dokazovanie
3.4. Súd v konaní nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších osôb (okrem rodičov žalobcu, ktorí už
boli vypočutí) navrhovaných žalobcom, a to sestier žalobcu, resp. jeho rodinných známych, či učiteľov.

Predmetom žalovaných článkov bolo totiž opísanie skúsenosti konkrétnych susedov so žalobcom,
a nie to, ako žalobcu vnímajú iné s tým nesúvisiace osoby. Žalobca na pojednávaní 09.07.2021
navrholvykonaťdokazovanieajpredloženímsvojhoživotopisuareferenciezamestnávateľa,resp.dvoch
bývalých kolegov, a videozáznamami, že to on bol obeťou šikany od susedov. Tieto dôkazy však žalobca
do spisu nikdy nedoložil, a navyše obdobne ako pri navrhovaných svedkoch treba uviesť, že v tomto

konaní je irelevantné, aké referencie mal žalobca u svojho zamestnávateľa a ako ho vnímali kolegovia.

4. Právny stav

Relevantná právna úprava

4.1. V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka:

„Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka:

„(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.“

V zmysle čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky:

„(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe.“

V zmysle čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky:

„(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže
viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.“

V zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“):

„Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany
zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“

V zmysle čl. 10 Dohovoru:

„Sloboda prejavu

1.Každýmáprávonasloboduprejavu.Totoprávozahŕňasloboduzastávaťnázoryaprijímaťarozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento 12 13

článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej

bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu
povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.“

K neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti

4.2. V tomto konaní sa žalobca v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka domáhal ochrany osobnosti,
t. j. aby súd určil, že žalovaný predmetnými článkami neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na
ochranu osobnosti, a aby súd zaviazal žalovaného na primerané zadosťučinenie formou zverejnenia
ospravedlnenia a aby mu žalovaný nahradil nemajetkovú ujmu v peniazoch.

4.3. Základnou podmienkou úspešnosti takejto žaloby však je, aby bolo preukázané, že zo strany
žalovaného k neoprávnenému zásahu žalovaného do práva žalobcu na ochranu osobnosti došlo. Ak by
bolo následne preukázané, že k takémuto neoprávnenému zásahu v skutočnosti došlo, potom by súd
následne skúmal, či tento zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach žalobcu uvedených
v § 11 Občianskeho zákonníka. Následne by súd skúmal intenzitu tohto zásahu a posudzoval by,

či požadované zadosťučinenie (či už vo forme ospravedlnenia alebo náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch) je primerané intenzite tohto zásahu do osobnostných práv žalobcu.

4.4. V tomto konaní ide v podstate o typický stret dvoch základných práv voči sebe, a to jednak práva
žalobcu na ochranu osobnosti (čl. 19 Ústavy a čl. 8 Dohovoru) a práva žalovaného na slobodu prejavu

(čl. 26 Ústavy a čl. 10 Dohovoru). Je evidentné, že nemožno zachovať naplnenie oboch týchto práv na
100 %, nakoľko jedno z nich pri ich strete musí logicky v určitej miere ustúpiť. Nikto nemôže v plnej
miere využívať každé svoje základné ľudské právo bez určitej racionálnej miery obmedzenia, inak by
prakticky vždy došlo k obmedzeniu základného ľudského práva niekoho iného, čím by zas táto druhá
osoba nemohla na 100 % využiť svoje právo.

4.5. Pri strete dvoch základných ľudských práv a slobôd, kedy nemožno v plnej miere zachovať obe
(nemožno zároveň žalobcovi priznať plnú ochranu osobnosti, teda zaviazať žalovaného poskytnúť
primerané zadosťučinenie a zároveň žalovanému ponechať možnosť v plnej miere uvádzať o žalobcovi
informácie s tým, že za takéto informovanie mu nebude hroziť to, že by musel poskytovať primerané

zadosťučinenie),jepotrebnépristúpiťktrojstupňovémutestuproporcionality(viďnapr.nálezyÚstavného
súdu sp. zn. II. ÚS 152/08, IV. ÚS 492/2012).„V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne aplikuje tzv. test
proporcionality, ktorý sa skladá z týchto troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného práva
a testu vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie, 2. testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu

proporcionality v užšom zmysle. Prvým krokom je identifikácia cieľa (účelu), ktorý zásah do základného
práva sledoval a ktorý musí byť z ústavného hľadiska legitímny a legálny, čo znamená, že ústava musí
obmedzenie predmetného základného práva z dôvodu dosiahnutia tohto cieľa pripúšťať (čl. 13 ods. 4
druhá veta ústavy). Súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom
(zásahom) a sledovaným cieľom, teda či ním možno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku bolo potrebné

posúdiť, či nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu
k predmetnému základnému právu šetrnejší. Tretím a posledným krokom je posúdenie proporcionality
v užšom zmysle. Jeho podstatou je vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv či hodnôt a následné
uprednostnenie jednej z nich v konkrétnom prípade.“ (IV. ÚS 492/2012)

Po vyhodnotení takéhoto testu bude môcť súd uviesť, ktorému právu je potrebné dať v konkrétnom

prípadeprednosť,čobudemaťzadôsledokto,čisúdžalobevyhovie(tedadáprednosťprávunaochranu
osobnosti) alebo žalobu zamietne (teda dá prednosť právu na slobodu prejavu). Tento test sa skladá
z troch častí, z testu vhodnosti, z testu nevyhnutnosti a z testu primeranosti (tiež nazývaný ako test
proporcionality v užšom slova zmysle).

K testu vhodnosti
4.6. Pri teste vhodnosti sa skúma, či prostriedok na obmedzenie jedného práva môže dosiahnuť
dostatočne dôležitý cieľ, resp. účel, t. j. ochranu iného práva. Účelom zásahu do základného práva
žalovaného na slobodu prejavu má byť v tomto prejednávanom prípade ochrana osobnostných práv
žalobcu, ktoré sú chránené podľa § 11 Občianskeho zákonníka a tiež čl. 19 Ústavy. Nakoľko ide

o základné ľudské právo žalobcu chránené samotnou Ústavou, je ochrana takéhoto práva žalobcu
prípustným dôvodom obmedzenia slobody prejavu žalovaného (viď nález IV. ÚS 492/2012 a tam
citovanú judikatúru).

K testu nevyhnutnosti

4.7. Pri teste nevyhnutnosti je potrebné posúdiť, či nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného
cieľa (teda ochrany osobnostných práv žalobcu) prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k základnému právo
žalovaného na slobodu prejavu šetrnejší. Z pozície žalobcu ako súkromnej osoby a vzhľadom na zásah,
ktorý bol spôsobený článkami žalovaného s celoštátnou pôsobnosťou, ku ktorému už došlo a jeho
následky sa nedajú v plnej miere odstrániť, nevidí súd iný právny prostriedok, ktorý by žalobca mohol

využiť na ochranu svojich osobnostných práv ako podanie civilnej žaloby. Teda žalobca na rozdiel od
napríklad verejne činných osôb (napr. politikov) nemal v danom čase možnosť adekvátne dostatočne
verejne reagovať na dané články a dementovať tvrdenia v nich tvrdené (napr. realizovať tlačovú
konferenciu). Jediným účinným právnym prostriedkom vhodným na dosiahnutie ochrany osobnostných
práv žalobcu bola teda žaloba, ktorú žalobca aj podal.

K testu primeranosti
4.8. Na posúdenie, či malo alebo nemalo dôjsť k vyhoveniu žalobe, a teda či súd mal dať prednosť
žalobcovmu právu na ochranu osobnosti alebo naopak právu žalovaného na slobodu prejavu a
žalobu tak naopak zamietnuť, je potrebné vykonať aj posledný tretí test, a to test primeranosti, alebo

test proporcionality v užšom slova zmysle. Na vyriešenie kolízie týchto dvoch proti sebe stojacich
práv súd analyzoval predmetný zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu pomocou testu
primeranostivyjadrenéhootázkamiKTO,OKOM,ČO,KDE,KEDYaAKOmalzasiahnuťdoprávžalobcu
garantovaných čl. 19 Ústavy (napr. nálezy Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV.
ÚS 302/2010, IV. ÚS 448/2012, IV. ÚS 492/2012). Práve zodpovedanie tejto časti testu proporcionality

dá odpoveď na otázku, či články žalovaného predstavujú neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobcu. Ako súd uvedie nižšie, v tomto prípade súd síce považuje články za zásah do osobnostných
práv žalobcu, ale nejde o zásah neprimeraný.

KTO

4.9. Subjekt, ktorý daný článok vydal, je vydavateľom printového ako aj internetového média - denníka
SME s celoštátnou pôsobnosťou a predajnosťou, a v tomto médiu dané články aj boli vydané. V zmysle
nálezu Ústavného súdu sp. zn.: IV. ÚS XXX/XXXX:„Z judikatúry ESĽP jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody
prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr.
rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1594/90, alebo rozsudok

ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku z 20. mája 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú
(spoločenskú) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného
záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú
mieru preháňania a provokácie. Ústavný súd akceptuje uvedený prístup ESĽP, a to nielen z dôvodu jeho
autority, ale hlavne z dôvodu presvedčivosti jeho argumentácie (porovnaj IV. ÚS 107/2010).“

Na žalovaného sa teda vzťahuje zvýšená ochrana jeho slobody prejavu.

O KOM
4.10. Články žalovaného zasiahli do osobnostných práv žalobcu, ktorý nebol v danom čase verejne
činnou osobou. Teda žalobca bol osobou, ktorá nebola verejne činná a u takejto sú hranice prijateľnej

kritiky oveľa užšie ako pri osobe verejne činnej, ako sú politici alebo významní štátni predstavitelia. Na
druhú stranu ale treba povedať, že žalobca už v čase napísania daných článkov bol viackrát riešený v
trestnom konaní, ako aj v priestupkovom konaní, a v blízkom okolí bolo o ňom známe, že sa okolo neho
vytvárajú problémy (a to bez ohľadu teraz na to, kto je za ne zodpovedný).

ČO
4.11. Inkriminované články žalovaného sa síce týkali konfliktov žalobcu so susedmi v X. C., ale daný
článok nebol koncipovaný tak, že by žalovaný kategoricky tvrdil, že tieto články hodnoverne a pravdivo
a objektívne opisujú, čo presne žalobca robil, a že by ho tieto články obviňovali z trestnej a inej činnosti.
Žalovaný v podstate iba reprodukoval tvrdenia získané od susedov žalobcu, ako aj od orgánov verejnej

moci, a opísal, ako žalobcu vnímali jeho susedia, a že už bol viackrát účastník priestupkových konaní,
a že sa voči nemu vedie trestné stíhanie. Tu treba tiež uviesť, že problematika konfliktného susedského
spolunažívania a frustrácia susedov žalobcu, že príslušné orgány nevedia tento problém efektívne
vyriešiť, sa jednoznačne týka verejného záujmu, a v takom prípade musí ochrana osobnosti ustúpiť pred
slobodu prejavu.

KDE
4.12. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je potreba
ochrany osobnostných práv na úkor slobody prejavu. V posudzovanom prípade boli inkriminované
články uverejnené v tlačovej verzii denníka D., ako aj na jeho internetovej stránke s celoslovenskou

pôsobnosťou, čo svedčí v prospech žalobcu. Napriek uvedenému treba ale uviesť, že nešlo o články,
ktorýbymalbyť„headlinerom“danéhodennéhovydaniatohtodenníkačiužvprintovejalebointernetovej
podobe. Inými slovami, nešlo o články, ktoré by boli hlavnou správou dňa, čo vyplýva zo samotnej
štruktúry, dĺžky a grafiky daných článkov. Pri zohľadnení celkového kontextu tak súd uvádza, že
články o žalobcovi boli síce uverejnené v denníku s celoštátnou pôsobnosťou, ale žalovaný ich

uverejnil v „triezvom“, zdržanlivom a primeranom rozsahu, a články tak nepôsobili škandalózne, alebo
„bombasticky“.

KEDY
4.13.Súdkonštatuje,žeinformáciajepominuteľnýmmajetkomaoneskoreniejejzverejneniajespravidla

spojené so stratou jej hodnoty a významu (viď nálezy Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/03, IV. ÚS
448/2012). Dané články boli zverejnené práve v čase, kedy žalobca býval v X. C. a takmer na dennej
báze vznikali susedské konflikty medzi ním a susedmi. Tieto články teda reagovali na aktuálnu situáciu,
ktorá sa vtedy diala.

AKO
4.14. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu a ESĽP pri posudzovaní limitov slobody prejavu
treba rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami (napr. Lingens proti Rakúsku,
bod 46; tiež rozsudok ESĽP z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti Feldek proti Slovensku č. 29032/95, bod
75, IV. ÚS 284/2012, IV. ÚS 492/2012). Výroky majúce charakter skutkových tvrdení vo všeobecnosti

požívajú nižšiu mieru ochrany ako hodnotiace úsudky (a contrario II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS
302/2010, IV. ÚS 492/2012).Súd opakuje, že články boli koncipované tak, že išlo o súhrn informácii zozbieraných od susedov
žalobcu a od orgánov verejnej moci. Žalovaný teda neprinášal svoje vlastné skutkové tvrdenia, ale išlo o
informácie, ktoré v podstate iba pretlmočil a pretavil do týchto článkov. Teda napriek tomu, že v zásade

išlo pri väčšine výrokov v článkoch o skutkové tvrdenia, z povahy a z kontextu týchto výrokov ale vyplýva,
že sú to skutkové tvrdenia postavené na hodnoverných základoch sledujúc verejný záujem. Pri výrokoch
o tom, že polícia v danej veci zlyháva, išlo už o hodnotiace úsudky, pri ktorých je zvýšená ochrana
slobody prejavu.

Posúdenie právneho stavu
4.15.Privyhodnotenísitestuproporcionalitydospelsúdkzáveru,žezásahžalovanéhodoosobnostných
práv žalobcu nebol neprimeraný, nakoľko ním žalovaný sledoval legitímny cieľ, a to informovanie
verejnosti o situácii v Zlatých C., kde sa susedia sťažovali na žalobcu ako problémového suseda,
ktorý ich ohrozuje slovne a aj fyzicky. Súd pri posúdení skutkového stavu (viď body 3.2. a 3.3. vyššie)
dospel k záveru, že postup žalovaného pri vypracovávaní daných článkov sa nevymykal z obvyklého

zodpovedného prístupu novinára, keď všetky tvrdenia, ktoré boli v článkoch uvedené získal žalovaný
(resp. autor článkov) buď od susedov žalobcu, t. j. jednotlivých respondentov, alebo od štátnych orgánov
(informácie o priestupkových konaniach a trestných konaniach vedených voči žalobcovi). Je pravdou,
že rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej republiky č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX konštatovalo porušenie
Etického kódexu, avšak k tomu došlo tým, že autor článkov neupozornil žalobcu, že jeho rozhovor

s ním bude nahrávaný. Žalovaný však žiadne informácie z tohto rozhovoru do článkov ani nepoužil.
Argumentácia žalobcu, že sa mal žalovaný obrátiť aj na iných susedov, s ktorými žalobca konflikt nemal,
tu podľa súdu neobstojí, nakoľko cieľom článkov nebolo detailné opísanie spolunažívania žalobcu so
všetkými susedmi z bližšieho, či vzdialenejšieho okolia, ale práve opísanie negatívnych zážitkov, ktoré
so žalobcom mali respondenti daného článku. Vzhľadom na vykonané dokazovanie (viď vyhodnotenie

skutkového stavu, bod 3.3.) dospel súd k záveru o evidentnej problematickej povahe, resp. správaní
žalobcu, ktorá bola príčinou vyvolávania konfliktných situácii so susedmi žalobcu. Ako vyplynulo z
dokazovania, žalobca mal problémy so susedmi nielen v X. C., ale aj neskôr po presťahovaní sa do
Bratislavy na O. ulicu. Ako podporné dôkazy o problematickej osobnosti žalobcu svedčí aj to, že bol
právoplatne odsúdený za nebezpečné vyhrážanie sa, a že iné trestné stíhania boli zastavené z dôvodu

nepríčetnosti žalobcu.

4.16.Zuvedenéhodôvodudospelsúdkzáveru,žežalobcanepreukázalneoprávnenýzásahžalovaného
do jeho osobnostných práv a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Náhrada trov konania

5.1. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná
náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalovaný vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po

právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).