Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/270/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202527
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1111202527.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: BL Development, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 35 969 784, zastúpeného Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 64A, za účasti intervenienta na
strane žalovaného: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, IČO: 603 520, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa09.novembra2018č.k.15C/30/11-704,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena
v otázke príčinnej súvislosti medzi deklarovaným nesprávnym úradným postupom stavebného úradu
(spočívajúceho v prieťahoch v územnom konaní) a uplatnenou škodou zamietol žalobu podľa § 3 ods.
1 písm. d), § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
ktorou žalobca uplatňoval náhradu skutočnej škody a ušlého zisku spolu vo výške 1.726.083,80 € s
príslušenstvom. Žalovanému a intervenientovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vo vzťahu ku skutočnej škode, predstavujúcej zmluvnú pokutu vo výške 730.266,22 €, zaplatenej
obchodnej spoločnosti D.A.W. na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2007 pre
nezískanie rozhodnutia o umiestnení stavby a neprevedenie pozemkov pod stavbu do 31.8.2007, dospel
k záveru, že sa nejedná o priamu príčinnú súvislosť, keď žalobca nepreukázal, že ak by stavebný
úrad nebol nečinný, ku škode by nedošlo. Poukázal na postup žalobca, ktorý sa slobodne zmluvne
zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej enormnej výške a za určených podmienok, po

začatí územného konania dňa 9.10.2006, v čase, keď neboli splnené všetky predpoklady pre vydanie
kladného rozhodnutia o umiestnení stavby. Žiadosť doplnil až 27.6.2007, preto pre správanie sa žalobcu,
a nie pre prieťahy stavebného úradu, jeho záväzok voči D.A.W. i pri zohľadnení lehôt v územnom a v
katastrálnom konaní nebol do 31.8.2007 splniteľný. Poukázal i na negatívne stanovisko mestskej časti
k investičnému zámeru žalobcu zo dňa 16.04.2007 z dôvodu, že zamýšľaná stavba nespĺňa podmienku
malopodlažnej bytovej zástavby v danej lokalite, stavba zasahuje do ochranného pásma existujúceho
VVN a dispozičné riešenie stavby nespĺňa podmienky uvedené vo výnimke ZSE. Hoci Hlavné mesto SR

Bratislava dalo záväzné stanovisko, v ktorom 16.10.2006 súhlasilo s umiestnením stavby, tento však
podmienilo viacerými podmienkami, nevyplýva z neho, že je pre stavebný úrad záväzné.3. Vo vzťahu k uplatnenému ušlému zisku, spočívajúcemu v rozdiele medzi dohodnutou kúpnou cenou
pozemkov s budúcim kupujúcim D.A.W. a cenou, za ktoré pozemky dňa 12.7.2010 kúpil (30 mil Sk),
rovnako dospel k záveru, že prieťahy v konaní nepredstavujú bezprostrednú a ničím nerušenú príčinnú

súvislosť.Žalobcovidňa14.2.2008totižzaniklapovinnosťnadobudnúťpozemkypodľazmluvyobudúcej
zmluve, uzavretej s BL Consulting, s.r.o. dňa 9.10.2006. Uzavretie zmluvy predstavovalo slobodné
rozhodnutie žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti, napriek tomu, že žalobca vedel, v akom štádiu
je stavebné konanie.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom stavebného úradu neexistuje vzťah priamej príčinnej
súvislosti. Uvedený záver považoval za nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Tvrdenia o absencii
príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom s poukazom na zmluvné dojednanie
zmluvnej pokuty považoval za nelogické, popierajúce princíp právnej istoty. Ak niekto podá žiadosť
o vydanie územného rozhodnutia má celkom legitímne očakávania, že požadovaný akt bude zo

strany verejnej moci vydaný. Správny orgán musí konať v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov. Žalobca nebol viazaný neistými informáciami o zámere prijatia nového územného plánu
mesta, vychádzal výlučne z platného územného plánu, zo záväzného stanoviska magistrátu zo dňa
07.06.2006 k jeho investičnej činnosti, nemal povinnosť riadiť sa určitou informáciou, ktorá hovorí
o vzniku neistej a budúcej situácie (nový územný plán). Poukázal na princíp legitímnych očakávaní

vyjadrení tiež v Náleze ÚS II 10/99 alebo II ÚS 234/03, ako aj PL. ÚS 10/04, v zmysle záverov ktorého
legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Nečinnosť správneho orgánu sa spája
tiež s nedodržaním procesných lehôt, ako tomu bolo v predmetnom územnom konaní o umiestnení
stavby. Príčinná súvislosť je zrejmá z ustanovení zmluvy uzatvorenej zo spoločnosti D.A.W., s.r.o. a
nevydaním rozhodnutia v územnom konaní. Obdobne v konaní 6MCdo 16/12 bola príčinná súvislosť

akceptovaná k nesplneniu záväzku medzi žalobcom a druhou zmluvnou stranou. t. j. zabezpečiť
územné rozhodnutie do konkrétneho termínu, k čomu nedošlo z dôvodu nečinnosti, teda nesprávneho
úradného postupu stavebného úradu - intervenienta, s povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu. Nečinnosť
stavebného úradu bola teda priamou príčinou následného dôsledku škody žalobcu, keď zaplatil zmluvnú
pokutu D.A.W., s.r.o. Tvrdil, že išlo o bezprostredný vplyv nesprávneho úradného postupu intervenienta,

v dôsledku ktorej nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k realizácii zmluvnej povinnosti uzatvoriť budúcu
zmluvu, pričom porušením tejto povinnosti vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zo strany žalobcu
pritom došlo k splneniu všetkých podmienok pre vydanie rozhodnutia v územnom konaní, a to už ku
27.06.2007, čo potvrdil i súd prvej inštancie. Je absolútne samozrejmé, aby sa v právnom štáte žalobca
spoliehal na vydanie príslušného rozhodnutia v zákonných lehotách. Bez pasivity stavebného úradu

by nevznikla povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu spoločnosti D.A.W., s.r.o. Ak mal stavebný
úrad vedomosť o nesplnení predpokladov na vydanie požadovaného rozhodnutia mal vydať negatívne
rozhodnutie. Žalobca bol v priebehu územného konania v mylnej domnienke, že po predložení všetkých
dokladov a stanovísk a po doplnení projektovej dokumentácie splnil všetky podmienky pre vydanie
územného rozhodnutia. Napriek tomu územné rozhodnutie vydané v zákonnej lehote nebolo, žalobca

nebol na nesúhlasné stanovisko mestskej časti upozornený. Nesúhlasné stanovisko vychádzalo z
pripravovaného nového územného plánu Mesta Bratislavy. Ak by stavebný úrad prerušil konanie a
vyzval žalobcu na predloženie komplexne novej projektovej dokumentácie, z takéhoto postupu by
logicky vyplývala aj nutnosť úpravy zmluvy so spoločnosťou D.A.W., s.r.o., z hľadiska zmeny lehoty na
uzatvorenie budúcej zmluvy o prevode pozemkov a práv z územného rozhodnutia napr. formou dodatku.

Tým, že žalobca nebol upozornený na nesúhlasné stanovisko ani na predloženie novej projektovej
dokumentácie, neuzatvoril dodatok k zmluve. Poukázal na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (3Cdo
32/07, 3Cdo 313/09, 2Cdo 153/14, 5Cdo 126/09). Dojednanie zmluvnej pokuty v danej výške nemožno
považovať za porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Nemožno teda hovoriť, že žalobca
zmluvnúpokutu„naviazal“naurčitébudúcekonanie,resp.stav.Žalobcavkontextejedinečnejobchodnej

príležitosti vystupoval ako navrhovateľ v územnom konaní, ktoré v čase uzavretia zmluvy prebiehalo bez
právnychafaktickýchkomplikácií,zajehoplnejsúčinnosti.Žalobcasiplneuvedomovalsvojesubjektívne
podnikateľské riziko.

5. Vytkol súdu tiež nesprávne posúdenie výšky ušlého zisku žalobcu. Ušlý zisk predstavuje očakávaný

výnos - zisk z podnikateľskej činnosti. Skutočný ušlý zisk predstavuje 986.002,46 €, teda rozdiel medzi
očakávaným a dosiahnutým ziskom z predaja pozemkov. Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu stavebného úradu, žalobca by obdržal kúpnu cenu 44.000,000,- za pozemky a prevod práv z
územného rozhodnutia a súčasne by nadobudol pozemky od BL Consulting za cenu 14.000.000,- Sk.6. Napokon odvolateľ namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, ktoré podporovali argumentáciu
o danosti kauzálneho nexu (novinové články o stave na stavebnom úrade v roku 2006 - 2007 : 75 %

stavebných konaní ukončených po uplynutí zákonnej lehoty). Tvrdil, že bez ich vykonania súd dospel
k nesprávnym záverom o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom stavebného úradu.

7.Žalovanýnavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Súdomprvejinštancienevykonané

dôkazy považoval za zbytočné. Uviedol, že žalobca dňa 05.02.2007, kedy uzavrel zmluvu o budúcej
zmluve (so záväzkom úhrady zmluvnej pokuty) všetky predpoklady pre vydanie územného rozhodnutia
nesplnil. Na základe stanoviska hlavného mesta zo dňa 16.10.2006 rozhodnutie o umiestnení stavby
nemohlo byť vydané, pretože následne bola predložená zmenená projektová dokumentácia a išlo o len
jeden z predpokladov pre vydanie územného rozhodnutia. Preto nie je pravdou, že žalobca sa pri podaní
žiadosti a v priebehu územného konania riadil predpismi a aktmi platnými v priebehu územného konania.

Existencia nesprávneho úradného postupu bez ďalšieho neznamená právo na náhradu škody. Stotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou
a nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

8. Intervenient - stavebný úrad rovnako navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil,

že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bol rozsudok nesprávny, nezákonný
alebo neopodstatnený. Žalobcovi vznikla údajná škoda v dôsledku konania konateľa, ktorý 12.07.2010
podpísal zmluvu so spoločnosťou BL Consulting, s.r.o., pričom vedel o stave územného konania.
Takúto zmluvu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nebol povinný uzavrieť. Žalobca
konal v rámci podnikateľskej aktivity, čo prináša aj mieru podnikateľského rizika. Aj podľa intervenienta

žalobca nepreukázal bezprostrednú, priamu a nesprostredkovanú príčinnú súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

9. Žalobca v replike uviedol, že priama bezprostredná príčinná súvislosť bola v spore preukázaná.
Zopakoval argumentáciu z odvolania.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce

skutkové a na ne nadväzujúce závery predovšetkým v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi
tvrdenou škodou, spočívajúcou jednak v zaplatení zmluvnej pokuty za nezabezpečenie územného
rozhodnutia do dojednaného dátumu (skutočná škoda+márne vynaložené náklady), ako aj z tvrdeného
ušlého zisku z dôvodu nevydania rozhodnutia o umiestnení stavby v zákonom predpokladanej lehote.

12. Je nespochybniteľné, že žalobca v čase podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby dňa 9.10.2006 k žiadosti nepripojil všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov, čo napokon
v spore ani nebolo sporné. Teda pre správanie sa žalobcu nebolo možné rozhodnúť o jeho žiadosti v
lehote 30 dní od začatia územného konania. Žalobca následne až do júna 2007 svoju žiadosť dopĺňal,
pričom v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou D.A.W., s.r.o. dňa 5.2.2007,

na základe ktorej zaplatil zmluvnú pokutu, žiadosť nebola kompletná. Napriek tejto skutočnosti sa
s obchodnou spoločnosťou dohodol na presnom termíne 31.8.2007, dokedy zabezpečí právoplatné
územné rozhodnutie a zmluvne prevedie na budúceho kupujúceho nielen pozemky (v tom čase ich
nevlastnil), ale i práva stavebníka z právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalobca v priebehu
konania reagoval na aktuálny stav veci. Hoci v odvolaní tvrdil, že nebol informovaný o negatívnom

stanovisku miestnej časti zo dňa 16.4.2007, v doplnení žiadosti zo dňa 25.5.2007 na odôvodnenie
tohto negatívneho stanoviska priamo reaguje (teda musel mať o ňom vedomosť) a predkladaná PD s
prepracovanou orientáciou bytovky smerom k VVN a s prepracovaným ustúpeným podlažím. Následne
(po 31.8.2007) zaplatil budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu a pozemky predal za cenu, ktorá
nedosahovala očakávaný zisk.

13. Ako uvádzal odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 28. 11.2014 č.k. 5 Co 521/2013-352
stavebný úrad nevydal rozhodnutie v lehote 30 dní od úplného skompletizovania žiadosti v júni 2006,
teda existencia nesprávneho úradného postupu bola preukázaná.14. Pre vecnú opodstatnenosť žaloby sa však vyžaduje kumulatívne splnenie ďalších dvoch podmienok:,
existencia škody a existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti

a škodou.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného, spočívajúcom v nevydaní rozhodnutia o uniestnení
stavby v zákonom určenej lehote, a tvrdenou škodou.

16. Ako už bolo uvedené i súdom prvej inštancie, príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť
i bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku, a to vždy v konkrétnych súvislostiach. Určujúci význam pre posúdenie zodpovednosti
má zistenie, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je považovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi
konkrétnou škodou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Príčinou

vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva
ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba

sprostredkovaný. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (opomenutie) škodcu, bez ktorého
by škodný následok nevznikol.

17. Nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v zákonom určenej lehote je procesný postup priečiaci
sa zákonu. Avšak nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu nebola z hľadiska zmenšenia

majetku žalobcu rozhodujúca skutočnosť. Až pridruženie sa ďalšej skutočnosti, t. j. uzavretie zmluvy,
ktorou sa žalobca zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad neuzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva k pozemkom a nepostúpenia práv a povinností z právoplatného územného rozhodnutia
do 31.8.2007 a následne jej vyplatenie sú skutočnosťami, ktoré sú v priamej, bezprostrednej,
neprerušovanej príčine následku zmenšenia majetku žalobcu, spočívajúceho v tvrdenej skutočnej škode

(zmluvná pokuta). Nesprávny úradný postup stavebného úradu nemal preto na zmenšenie majetku
žalobcu priamy vplyv. Okrem toho ako konštatoval dovolací súd v spore sp. zn. 2Cdo 72/17 rozhodnutie
(tu stavebného úradu o umiestnení stavby) sa vydáva na základe kogentných ustanovení verejného
práva, nemožno ho legitímne prenášať do záväzkových vzťahov. Nemožno teda platne dohodnúť
zmluvnú pokutu v súkromnoprávnom vzťahu a túto viazať na verejnoprávne konania a rozhodnutie

správneho orgánu. Zodpovednosť žalovaného za skutočnú škodu teda nemohla nastať, keďže išlo o
súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou D.A.W, s.r.o. Obdobne z právnej vety R 137/14
vyplýva, že medzi nevydaním rozhodnutia stavebného úradu v zákonnej lehote a škodou vzniknutou
žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty podľa zmluvy pre prípad nedodržania termínu uzavretia zmluvy
nie je príčinná súvislosť.

18. Neobstoja námietky odvolateľa, že pokiaľ by mal vedomosť o negatívnom stanovisku mestskej časti,
v rozpore s jeho legitímnym očakávaním s ohľadom na súhlasné stanovisko mesta, mohol zmluvu so
spoločnosťou D.A.W., s.r.o. modifikovať a vyhnúť sa plateniu zmluvnej pokuty. Ako už odvolací súd
uviedol vyššie (bod 12), z postupu žalobcu v územnom konaní je zrejmé, že o negatívnom stanovisku

mestskej časti mal vedomosť (prepracovanie projektovej dokumentácie v súlade s námietkami mestskej
časti), toto vychádzalo z aktualizácie územného plánu, 1993, účinného do 31.8.2007, t. j. prípustná
malopodlažná bytová zástavba do štyroch nadzemných podlaží (zhodná klasifikácia územia ako v
súhlasnom stanovisku mesta z októbra 2006). Odvolateľ preto neopodstatnene podsúva, že stavebný
úrad nerozhodoval z dôvodu nového územného plánu mesta.

19. V časti vecnej škody, týkajúcej sa „márnych nákladov (na projektovú dokumentáciu apod.), tieto
rovnako nesúvisia s nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote. Ide o štandardné náklady stavebníka,
ktoré by vznikli i pre prípad vydania rozhodnutia v zákonnej lehote.

20. Obdobne pri uplatnení ušlého zisku, spočívajúceho v rozdiele medzi očakávaným ziskom pri uzavretí
kúpnej zmluvy s D.A.W a získaným výnosom z ich predaja nesprávny úradný postup nebol priamou,
bezprostrednou a neprerušenou príčinou. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a ani z výzvy budúceho
kupujúceho zo dňa 15.8.2007, resp. z vyjadrenia budúceho kupujúceho zo dňa 5.8.2008 nemožnovyvodiť, že uzavretie kúpnej zmluvy, týkajúcej sa pozemkov, je podmienené právoplatným skončením
územného konania do 31.8.2007 (čl. IV ods. 3 ZBKZ). Preto ak sa žalobca rozhodol nepredať D.A.W
s.r.o. pozemky, ktorých vlastníkom ku 31.8.2007 ani nebol, ide o jeho rozhodnutie, za ktoré nesie

zodpovednosť.

21.Preposúdenievecnejopodstatnenostižalobynebolorelevantnéžalobcomnavrhovanédokazovanie.
Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak sa so žalobcom nestotožnil o potrebe doplnenia dokazovania
v ňom požadovanom rozsahu.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi náhradu trov nepriznal, keďže im
nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).