Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122396804
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122396804.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: 365.bank, a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý
pobyt C. D. XXX, o 4.917,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Galanta zo dňa 8. júna 2023 č. k. 30Csp/7/2023-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom treťom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti (III.) a vo štvrtom výroku o náhrade trov konania (IV.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zastavil konanie v časti o zaplatenie

sumy 200 eur; druhým výrokom (II.) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 4.426,74 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.626,74 eur od 13.8.2021 do 25.8.2022, zo sumy
4.526,74 eur od 26.8.2022 do 23.9.2022 a zo sumy 4.426,74 eur od 24.9.2022 do zaplatenia; tretím
výrokom (III.) vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol štvrtým výrokom (IV.)
tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15 %. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, 2, 17, § 7 ods. 18 písm. b), § 11

ods. 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov);§52ods.1až4,§
53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1960 Zb. v znení neskorších predpisov); §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov ku dňu omeškania, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 290, § 295
CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov); čl. 8 ods. 1 Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHS.Vecnezdôvodniluzavretouzmluvouospotrebiteľskomúveremedzistranamikonania
dňa 20.11.2020, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 5.000 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 90,17 eur v počte splátok 96.
V dôsledku porušenia platobnej disciplíny žalovaným, došlo k predčasnému zosplatneniu celého dlhu
ku dňu 12.8.2021. S poukazom na únijné právo, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 a C-449/13, CA Consumer
Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014, tiež ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ, je podľa názoru súdu prvej inštancie plne opodstatnené vyžadovať preukázanie skúmania
bonity klienta žalobkyňou, ktorá má povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobkyňa predložila žiadosť
spotrebiteľa o spotrebiteľský úver zo dňa 18.11.2020 z ktorého vyplýval jeho osobný stav (slobodný),
bývanie s rodičmi, počet vyživovacích povinností (0) a jeho zamestnanie od 11.8.2020 u označeného

zamestnávateľa, čistý mesačný príjem 630 eur, bez mesačných splátok iných úverov a pôžičiek, či
iných zrážok, ako aj pripojila výpis z registra SR BI, výpis zo Sociálnej poisťovne. Výdavky žalovanéhovšak podľa názoru súdu žalobkyňa nezdokladovala, ako ani jeho osobné pomery. Nepreverovala údaj
o tom či je žalovaný zamestnaný na dobu určitú alebo neurčitú, neobjasnila údaj o tom, že žalovaný
je zamestnaný od 11.8.2020 (tri mesiace pred poskytnutím úveru). Úver teda žalobkyňa poskytla

žalovanému bez vykonania dôkladnej analýzy jeho domáceho rozpočtu a nevyhodnotila či je dostatočne
solventný (t. j. či bude schopný plniť svoje záväzky). Smerodajné pritom bolo akým spôsobom žalobkyňa
pristupovala k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/130/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/26/2020).

2. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa pristúpila k posudzovaniu
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver len formálne, nevytvorila si reálny obraz o jeho
celkovej majetkovej situácii a postup žalobkyne nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1
ZoSÚ. V dôsledku toho súd kvalifikoval predmetný spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Žalobe preto vyhovel v časti 4.426,74 eur, ktorú sumu žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (5.000
eur – 573,26 eur celkové úhrady). V zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie

žaloby sa týkalo aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalobkyňa podľa názoru súdu
skutkovo nekonkretizovala a ich reálne vynaloženie nepreukázala. Z dôvodu omeškania žalovaného
s plnením dlhu, žalobkyni boli priznané aj úroky z omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspech
žalobkyne predstavoval 57,5 % a úspech žalovaného 42,5 %, žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 15 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti tomuto rozsudku voči tretiemu výroku (III.) o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v časti
o náhrade trov konania (IV.) podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu.
Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu, nesprávnym právnym posúdením veci,
akoinesprávnymprocesnýmpostupomznemožňujúcimstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Závery súdu prvej inštancie
žalobkyňa označila za nesprávne a v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázala na ustanovenie

§ 7 ods. 1, 2 ZoSÚ.

4. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala, že pred poskytnutím úveru skúmala platobnú schopnosť
žalovaného, najmä s prihliadnutím na účel úveru, dobu trvania, overujúc existujúce záväzky a výšku
príjmu žiadateľa. Predložila súdu žiadosť o úver, reporty z SP a SR BI, preukazujúce pracovný pomer

a príjem žalovaného, kompletné informácie o úverových záväzkoch zo spoločného úverového registra.
Ďalšie výdavky žalovaného v čase posúdenia bonity nebolo možné relevantne posúdiť, keďže tieto
mohol deklarovať len žalovaný, ktorý ich neoznámil. Absentoval pritom zdroj, ktorý by mohol tvrdenia
žalovaného vyvrátiť či potvrdiť. V dôsledku uvedeného došlo k precizovaniu právnej úpravy a zaviedla
sa metodika výpočtu skúmania bonity klienta, aby boli jasne dané zákonné limity a predpoklady výpočtu

platobnej schopnosti dlžníkov.

5. Žalobkyňa dala do pozornosti ustanovenie § 7 ods. 41 písm. a) ZoSÚ, podľa ktorého Opatrením
vydaným Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) sa ustanoví metodika na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb, a čo sa
rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených
úverov. Dňa 1.1.2018 nadobudlo účinnosť Opatrenie NBS zo 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V ust. § 1, 2 Opatrenia

je stanovený ukazovateľ schopnosti splácať úver (podiel výdavkov na peňažné záväzky podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 Všetky položky výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať úver sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa
schopnosti splácať úver, vypočítaný podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

6. Podľa § 7 ods. 1 Opatrenia ustanovenie § 2 ods. 5 sa uplatňuje tak, za celkovú výšku nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovouvýškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči
ktorej má osoba vyživovaciu povinnosť a žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím

súdu. Uvedená právna úprava v sebe zahŕňa aj iné životné náklady dlžníkov, ktoré sa majú zohľadňovať
percentuálnym zvýšením rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
príjmom. Žalobkyňa tak nemusí zisťovať ďalšie skutočnosti od dlžníkov, ktoré by nemuseli byť ani
relevantne preukázateľné. Právna úprava v sebe subsumuje aj iné životné náklady dlžníkov, ktoré sa
majú zohľadňovať percentuálnym zvýšením rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa

a životným minimom spotrebiteľa. Potreba zisťovania iných nákladov (napr. životných nákladov, ako
to uvádza súd) v kontexte právnej úpravy nie je zákonnou požiadavkou. Žalobkyňa preto postupovala
v súlade s platnou právnou úpravou. Opatrenie NBS ustanovuje v § 5 tiež požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa na účely overovania údajov o príjmoch
spotrebiteľa.

7. V § 5 ods. 2 Opatrenia NBS sú uvedené alternatívne možnosti pre veriteľov na overovanie zdroja
príjmu spotrebiteľov, pričom v písmene g) je uvedená aj možnosť overenia výšky príjmu spotrebiteľa v
Sociálnej poisťovni. Z reportu zo Sociálnej poisťovne vyplýva z odpovede na otázku 17 rozsah príjmu
za obdobie posledných 6 mesiacov. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL
ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorý zdôraznil nutnosť dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska

jednotlivých ústavných štandardov, vrátane princípu právneho štátu, pričom ochranu spotrebiteľov je
nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako iné právne inštitúty. Právne závery súdu prvej inštancie sú
preto arbitrárne a zasahujú do základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva
vlastniť majetok.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.

10. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 7 ods. 17, 19 ZoSÚ vynaložením odborne starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

12. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

13. Podľa § 7 ods. 41 písm. a) ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví

a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadneniamožnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa ods. 24 a 31.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru (poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 20. novembra 2020), z dôvodu hrubého porušenia povinnosti dodávateľa
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, napriek argumentácii žalobkyne o zákonnej
regulácii posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 7 až 43 ZoSÚ), ako

aj Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo 14. novembra 2017 (upravujúceho, okrem iného,
v ustanovení § 5 požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa
na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé ani vyhodnotenie posudzovania bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou podľa jednotlivých
zákonných kritérií v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, tiež s prihliadnutým na konkrétne okolnosti prípadu
(porov. odsek 29 rozhodnutia súdu prvej inštancie), ako i výsledky zisťovania dĺžky obdobia príjmu

žiadateľa o úver. Súd prvej inštancie nešpecifikoval nedostatky v súvislosti so svojím záverom o
zisťovaní osobných pomerov žalovaného ako žiadateľa o úver.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný

zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s
rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery (porov. sp. zn. I. ÚS
226/03).

16. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

17. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací

súd preskúmať.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z
dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu (odsek 14 tohto rozhodnutia), posúdiť splnenie zákonom stanovenej povinnosti

veriteľa, skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (pred
uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným), na základe zákonnej regulácie v
ustanovení § 7, 11 ods. 2 ZoSÚ a vykonávacieho predpisu. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiada
aj s argumentáciou žalobkyne, týkajúcej sa hodnotiacich kritérií odbornej starostlivosti veriteľa v procese
posudzovania bonity spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, poskytne odpoveď na podstatné a relevantnéargumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

21. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.