Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208190
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208190.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/XX, C. F.
G., proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484, Priemyselná 10, Piešťany,
zast.: Michal Mrva – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok sa náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.10.2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
navrhovateľ domáha, aby súd:
1. uložil odporcovi, aby do 7 dní od doručenia uznesenia písomne určil navrhovateľovi

? typ, triedu presnosti a menovitú svetlosť určeného meradla na meranie množstva odobratej vody
z vlastného zdroja (studne),
? technické podmienky osadenia a pripojenia meradla, najmä požadované umiestnenie, montážne
podmienky, potrubné dimenzie, potrebné armatúry (uzatváracie, spätné, filtračné) a spôsob
zabezpečenia proti neoprávnenému zásahu,
? podmienky uvedenia do prevádzky, zaplombovania, protokol o odovzdaní do užívania a evidencii,

? spôsob a periodicitu odpočtu a poskytovanie údajov pre fakturáciu stočného podľa nameraného
množstva.
2. uložil odporcovi, aby po doručení písomného oznámenia navrhovateľa, že meradlo bolo osadené
v súlade s podmienkami podľa bodu 1 zabezpečil plombovanie meradla a jeho prevzatie do evidencie
v lehote 7 dní a účtoval stočné podľa údajov z tohto meradla.
3. zakázal odporcovi odpojiť navrhovateľa od verejnej kanalizácie, prípadne inak prerušiť poskytovanie

služby z dôvodu sporu o spôsob vyúčtovania alebo o výšku plnenia do právoplatné skončenia veci
samej, ako aj vypovedať alebo inak ukončiť zmluvu z dôvodu tohto sporu, či podmieňovať jej trvanie
akceptáciou paušálu alebo akýchkoľvek plnení mimo zmluvy.
4. dočasne uložil odporcovi, aby až do osadenia, zaplombovania a prevzatia meradla podľa bodov 1-2
účtoval plnenia podľa doteraz nesporného zmluvného režimu, pričom navrhovateľ sa zaväzuje platiť
nesporné plnenia bezodkladne a priebežne.

5. priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

2. V podanom návrhu navrhovateľ uvádza, že medzi účastníkmi konania existuje dlhodobo plnená
zmluva č. XXXX z 06.03.2007 o odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
navrhovateľ16rokovriadneplatilpodľadohodnutýchpravidiel.Zmluvanebolavypovedanáanizmenená
dodatkom, ktorý by navrhovateľ písomne akceptoval. Odporca novovyžaduje paušálne vyúčtovanie

stočného s odôvodnením, že zmluvný spôsob „podľa motohodín“ je neplatný a v rozpore s vykonávacími
predpismi, pričom sa odvoláva na predpisy platné v čase uzatvorenia tejto predmetnej zmluvy.Navrhovateľdlhodoboplatívšetkonespornépodľazmluvy,spornéfaktúryvracalpreneurčitosťprávneho
titulu a rozpor s dohodnutým režimom. Navrhovateľ má vlastný zdroj vody (studňu) a žiada a žiadal aj v
minulosti odporcovo férové meranie – osadiť vodomer na prívode zo studne na vlastné náklady; odporca

s tým nesúhlasí a trvá na paušáli. Odporca hrozí odpojením navrhovateľa od verejnej kanalizácie s
termínom 31.10.2025, čo by spôsobilo ťažko napraviteľnú ujmu na zdraví a hygiene 9 členov domácnosti
(navrhovateľ dôchodca, manželka -invalidná dôchodkyňa, štyri nezaopatrené deti a tri dospelé osoby).
V praxi odporca ani nepreskúmava, či má odberateľ vlastný zdroj vody. V dôsledku toho v najkrajnejšom
prípade platí, že ak sa domácnosť pripojí na verejný vodovod, no z neho neodoberá žiadnu vodu, neplatí

vodné ani stočné, hoci reálne vytvára odpadové vody z vlastnej studne, ktoré sú vypúšťané do verejnej
kanalizácie. Navrhovateľ práve preto žiada o zavedenie merania na vlastnom zdroji, aby platil iba za
skutočne spotrebované množstvo.
Podľa navrhovateľa, aj keby bol zmluvný mechanizmus „motohodiny“ neplatný, neznamená to
automatický prechod na paušál. Navrhovateľ nerozumie, prečo sa odporca nechce dohodnúť a chce ich
odpojiť. Pri vypúšťaní odpadových vôd z domácnosti, kde sa používa vlastný zdroj vody, vykonávacie

predpisy k zákonu o verejných vodovodoch a kanalizáciách uprednostňujú meranie odobratej vody
(určeným meradlom na vlastnom zdroji). Paušál je náhradný režim pre prípady, keď sa nemeria.
Odporca je monopolný/jediný prevádzkovateľ v danej lokalite. Hrozby odpojenia a vypovedania
zmluvy podmieňované prijatím paušálu mimo zmluvy predstavujú neprípustný nátlak na spotrebiteľa
a obchádzanie dohodnutého zmluvného režimu. Súd má preto dočasne upraviť pomery tak, aby sa

zachoval zmluvný stav a zabrániť konaniu, ktoré by navrhovateľa prinútilo platiť mimo zmluvy.
Požiadavka navrhovateľa, aby odporca určil technické podmienky merania a po osadení účtoval podľa
meradla, je primeraná, nezasahuje do jeho práva na úhradu skutočného plnenia a odzrkadľuje dobrú
vieru navrhovateľa hradiť reálne spotreby.
Podľa navrhovateľa keďže zmluva trvá, jednostranná zmena spôsobu vyúčtovania je neprípustná. V

spore medzi spotrebiteľom a podnikateľom má súd prihliadať na slabšie postavenie spotrebiteľa, posúdiť
neprijateľnosť jednostranných podmienok a zabezpečiť, aby sa do rozhodnutia veci samej nezhoršil stav
navrhovateľa odpojením základnej služby.
Navrhovateľ navrhuje, že na vlastné náklady osadí meradlo na prívode zo studne podľa technických
požiadaviek odporcu. Odporca má vykonať plombovanie a fakturovať podľa odpočtov. Do osadenia

meradla sa bude účtovať podľa doteraz nesporného režimu; navrhovateľ sa zaväzuje platiť nesporné
bezodkladne. Navrhovateľ sa zaväzuje najneskôr do 30 dní podať žalobu vo veci samej, ktorou sa
bude domáhať určenia, že zmluva č. XXXX z 06.03.2007 je platná a trvá, a určenia neprípustnosti
jednostrannej zmeny spôsobu vyúčtovania stočného a povinnosti odporcu plniť podľa platnej zmluvy.
Platnosť neodkladného opatrenia navrhuje obmedziť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Neodkladné opatrenie je nevyhnutné na odvrátenie ťažko napraviteľnej ujmy, zachovanie dôstojnosti
a zdravia členov domácnosti a na férové dočasné nastavenie vyúčtovania v súlade s vykonávacími
predpismi.

3. K návrhu navrhovateľ priložil faktúru zo dňa 30.06.2023 a 29.09.2025, prehľad pohľadávok

k dátumu splatnosti 26.09.2025, reklamácie faktúr, oznámenie o prerušení odvádzania odpadových
vôd zo dňa 29.09.2025, čestné vyhlásenie o zložení domácnosti a zdravotnom stave manželky
a o dlhodobom plnení záväzkov navrhovateľa, návrh navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.11.2024,
predžalobná výzva odporcu zo dňa 29.09.2025, zmluva č. XXXX z 06.03.2007 uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporcom.

4. K podanému neodkladnému opatreniu sa na výzvu súdu dňa 12.11.2025 vyjadril žalovaný, ktorý
uviedol, že v rámci vnútorného auditu v roku 2022 zistil, že viaceré zmluvy o odvádzaní odpadových
vôd, uzatvorené s jednotlivými producentami, nie sú v súlade s platnou právnou úpravou. Išlo o zmluvy
s producentami, ktorí odvádzajú odpadové vody prostredníctvom tlakovej kanalizácie (čo je aj prípad

žalobcu a takmer celej obce C. F. G.). Spôsob merania množstva produkovaných odpadových vôd
bol v minulosti dohodnutý tak, že nezodpovedal a ani nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 4
ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z. z., nakoľko meradlo, ktoré bolo v minulosti dohodnuté ako
fakturačné, nie je technicky riešené tak, aby umožňovalo odčítanie pretečeného množstva v m3 za
sledované obdobie a aktuálneho prietoku v m3.h-1 alebo v l.s-1 (prípadne existujú v súvislosti s meraním

množstva produkovaných odpadových vôd iné problémy). Vzhľadom na uvedené žalovaný pristúpil
k prehodnoteniu svojich zmluvných vzťahov s producentami odpadových vôd v obciach, v ktorých
žalovaný prevádzkuje tlakovú kanalizáciu, a zároveň ide o obce, v ktorých má značná časť producentov
vlastné vodné zdroje (studne) alebo v nich žalovaný súčasne neprevádzkuje verejný vodovod. Dôvodomzmeny spôsobu fakturácie bola najmä potreba zosúladiť spôsob merania vyprodukovaných odpadových
vôd a fakturácie produkcie odpadových vôd jednotlivým producentom tak, aby boli tieto činnosti
žalovaného súladné s platnou a účinnou právnou úpravou. Ak majú jednotliví producenti vlastné

vodné zdroje, nie je pre žalovaného dobre možné merať skutočnú produkciu odpadových vôd na
základe spotreby vody týmito producentami v súlade s § 5 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového
odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MŽP SR

č. 397/2003 Z.z.“). V takejto situácii možno pristúpiť k meraniu a fakturácii produkcie odpadových vôd
prostredníctvom tzv. smerných čísel, a to podľa § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003
Z.z.. Tento spôsob výpočtu množstva odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie je právnymi
predpismi SR predvídaný, žalovaný ho považuje za spravodlivý, zohľadňuje počet osôb domácnosti a
vychádza z dlhodobého priemeru produkcie odpadových vôd.
Žalovanýtakdistribuovalvjanuáriafebruári2023dotknutýmproducentomlisty,vktorýchichupovedomil

o zmene spôsobu fakturácie, uviedol orientačný spôsob výpočtu stočného po prechode na meranie
množstva produkovaných odpadových vôd prostredníctvom tzv. smerných čísel v obci C. F. G. sa
uskutočnilo aj stretnutie s obyvateľmi obce, kde im boli dôvody postupu žalovaného riadne vysvetlené.
Spôsob merania množstva vyprodukovaných odpadových vôd žalobcom bol síce v zmluve zo dňa
06.03.2007 dohodnutý, avšak uvedená dohoda na spôsobe merania v čl. III bode 2.písm.a nebola a ani

toho času nie je v súlade s právnymi predpismi SR. Meranie množstva vyprodukovaných vôd na základe
tzv. motohodín (t.j. na základe počtu hodín prevádzky čerpadla umiestneného na tlakovej kanalizačnej
prípojke – ako to bolo realizované a neplatne dohodnuté) nie je v platná, a to podľa § 39 OZ v spojení
s vyhláškou MŽP SR č. 397/2003 Z.z. (konkrétne s §§ 4 a 5), pričom podľa § 41 OZ nie je pre tento
nedostatok neplatná celá zmluva, ale len jej časť, nakoľko právne predpisy SR umožňujú túto neplatnú

časť dohody nahradiť priamo právnou úpravou, ktorá je obsiahnutá v § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP
SR č. 397/2003 Z.z.
Žalovaný nemá povinnosť osádzať meradlá na vlastné vodné zdroje jednotlivých producentov za
účelom merania spotreby vyprodukovanej odpadovej vody takýmito producentami, údržba, resp.
zabezpečovanie spoľahlivosti takto osadených meradiel je ekonomicky nákladné a neefektívne, meradlá

na vlastných zdrojoch sú častokrát neprístupné.
Ak žalobca chcel postupovať podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z., v žiadnom ním
zaslanom dokumente nie je táto jeho požiadavka explicitne uvedená. Poukazuje iba na absenciu ponuky
zo strany žalovaného. Žalovaný nemá povinnosť určovať podmienky osadenia a pripojenia meradla,
ako ani typ či triedu presnosti, periodicitu odpočtu a pod. na vlastnom vodnom zdroji. A už vôbec nemá

žalovaný povinnosť plombovať a prevziať do evidencie meradlo na studni vo vlastníctve žalobcu. Všetky
povinnosti sú upravené v zákone č. 157/2018 Z.z. o metrológii a vo vyhláške Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole. Ak chce žalobca
prevádzkovaťmeradlo,jesámpovinnýzistiťsiaplniťvšetkyzákonnépovinnosti,pričomtietomunemôže
určovať žalovaný. Na základe ustanovenia §5 ods. 2 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. nie je

možné žalovaného nútiť do dohody so žalobcom, ak žalobca trvá na vlastnom meradle, je na ňom, aby si
všetky povinnosti splnil a následne, aby žalovanému predložil potrebné dokumenty a na pravidelnej báze
ich kontroloval a preukázal splnenie povinností vyžadovaných právnymi predpismi SR. Odkedy žalovaný
prestal fakturovať množstvo vyprodukovaných odpadových vôd žalobcovi na základe tzv. motohodín,
postupuje v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z, avšak žalobca žalovanému

neuhrádza žiadne plnenia, napriek tomu, že odpadové vody produkuje. Žalovaný vyzval žalobcu na
zaplatenie dlžných súm pod hrozbou odpojenia.
Žalobca v žiadosti zo dňa 21.11.2024 žiadal žalovaného postupovať pri určení produkcie odpadových
vôd žalobcom podľa § 4 vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. a nie podľa § 5 ods. 1 písm. a) tohto právneho
predpisu. Toto žalovaný nenamieta, uvedené v odpovedi zo dňa 02.12.2024 žalobcovi aj navrhol, avšak

žalobcanevykonalkrokypotrebnéprevybudovanieainštaláciudanéhomeradla(resp.otomžalovaného
neupovedomil), žalovaný v liste dokonca žalobcu upozornil, že až do doby osadenia technicky vhodného
meradla bude žalovaný postupovať v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z.
Ohľadne odpojenia žalobcu od verejnej kanalizácie, žalovaný doposiaľ žalobcu neodpojil, a to z dôvodu
preverovania opodstatnenosti jeho podnetu, ktorým sa obrátil na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Pokiaľ ide o bod IV. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd nemôže žalovaného
zaväzovať na postupovanie v rozpore s právnymi predpismi SR, pričom žalovaný nemôže fakturovať
žalobcovi produkciu odpadových vôd podľa motohodín na čerpadle.Postup žalovaného bol odobrený aj Ministerstvom životného prostredia SR v liste zo dňa 28.04.2023,
ktorým riešil podnet A. H. C. v obdobnej veci, skonštatoval, že: „V prípade, ak majú jednotliví producenti
vlastné vodné zdroje alebo TAVOS, a.s. neprevádzkuje v daných lokalitách verejný vodovod, nie je pre

TAVOS,a.s.preukázateľnemožnémeraťskutočnúprodukciuodpadovýchvôdnazákladespotrebyvody
týmito producentami v súlade s § 5 ods. 1 vyhlášky. V takejto situácii právne predpisy SR umožňujú
pristúpiť k meraniu a fakturácii produkcie odpadových vôd prostredníctvom tzv. smerných čísel, a to v
zmysle vyhlášky.“
Žalobca v konaní neosvedčil opodstatnenosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca vie už od roku 2023, že zmluva zo dňa
06.03.2007 je v časti určovania výšky produkcie odpadových vôd žalobcom neplatná a podmienky na
postup podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. neboli splnené, preto žalovaný
postupuje podľa § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. a žiada uhradiť platby
za odvádzanie odpadových vôd spôsobom predvídaným právnymi predpismi SR. Suma požadovaná
žalovaným za odvádzanie odpadových vôd vo výške 508,42 Eur za obdobie od 31.03.2024 do

19.08.2025 (pri zohľadnení počtu osôb), nie je zjavne neprimeraná a ak by aj nebola účtovaná správne,
čo popiera, existujú iné prostriedky zjednania nápravy než neodkladné opatrenie (t.j. iný druh podania
na súd, resp. žaloby) a preto využitie neodkladného opatrenia nie je na mieste. Vzhľadom na vyššie
uvedené, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že prípadná žaloba vo veci samej (o určenie, že zmluva
zo dňa je 06.03.2007 je platná a trvá, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nerozporuje, okrem jej čl. III

bodu 2. písm. a), ktorého neplatnosť je zrejmá) by bola zjavne bezdôvodnou, žalovaný navrhuje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému voči žalobcovi priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).

Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu

(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.Podľa§3ods.1vyhláškyMŽPSRč.397/2003Z.z.ktorousaustanovujúpodrobnostiomeranímnožstva
vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva
vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v

znení neskorších predpisov (ďalej „vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z.“), Množstvo vody dodanej verejným
vodovodom sa určuje
a) určeným meradlom podľa osobitného predpisu, 1)
b) smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané.

Podľa§4ods.2vyhl.MŽPSRč.397/2003Z.z.,Meradlomusíbyťtechnickyriešenétak,abyumožňovalo
odčítanie pretečeného množstva v m3 za sledované obdobie a aktuálneho prietoku v m3.h-1 alebo v
l.s-1.

Podľa § 5 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z., Ak sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do
verejnej kanalizácie nemeria a množstvo vody tvorí len voda odobraná z verejného vodovodu, určí sa

množstvo vypúšťaných odpadových vôd podľa § 3.

Podľa § 5 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z., Ak sa voda odoberá len z jedného vlastného zdroja
producenta a množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie sa nemeria určeným
meradlom, množstvo odpadových vôd sa určuje

a) podľa odpočtu meradla, 1) ktoré meria množstvo odobranej vody z vlastného zdroja; toto meranie
zabezpečuje producent svojím meradlom, ak sa vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ
verejnej kanalizácie nedohodne s producentom inak,

b) podľa smerných čísel spotreby vody, ak sa množstvo vody odobranej z vlastného zdroja nemeria.

Podľa § 29 ods.2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, Meranie množstva
vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje
prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie

Podľa § 32 ods.1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, prevádzkovateľ je
oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových
vôd do verejnej kanalizácie, a to až do dňa pominutia dôvodu pre prerušenie alebo obmedzenie:

v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti,

6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti).

7. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového
výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy

existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

8. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, z ktorých má za preukázaný nasledujúci skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania bola dňa 06.03.2007 uzatvorená zmluva č. XXXX o dodávke vody z verejného
vodovodu a odvádzaní odpadových vôd. Odporca do cca roku 2023 účtoval navrhovateľovi množstvo
vyprodukovaných odpadových vôd podľa „podľa tzv. motohodín“, a to v zmysle ust. §4 ods.2 vyhlášky
MŽP SR č. 397/2003 Z.z., aktuálne realizuje vyúčtovania stočného na základe tzv. smerných čísel, resp.
paušálne vyúčtovanie podľa ustanovenia §5 ods.2b vyhlášky s odôvodnením, že zmluvný spôsob „podľa

motohodín“ je neplatný. Navrhovateľ však nesúhlasí s paušálnym vyčíslením vodného a stočného,
ktoré mu odporca fakturuje. Z dôvodu, že navrhovateľ má vlastný zdroj vody (studňu), žiada osadenie
vodomeru na prívode zo studne (t.j. na vlastnom zdroji) a platenie iba za skutočne spotrebované
množstvo. Navrhovateľ nezaplatil faktúry vo vystavené odporcom na základe tzv. smerných čísel, resp.
prostredníctvom paušálneho vyúčtovania, považuje ich za nesúladné s platnou zmluvou. Z dôvodu

nezaplatenia faktúr v plnej výške v sume 508,42 Eur odporca navrhovateľovi oznámil, že dňom
31.10.2025 bude prerušené odvádzanie odpadových vôd z odberného miesta navrhovateľa odpojením
navrhovateľa od verejnej kanalizácii. Podaným návrhom na neodkladné opatrenie sa navrhovateľ
domáha uloženia povinnosti odporcovi podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP: určiť technické podmienky
meraniavlastnýmmeradlom(bod1navrhnutéhopetitu)apoosadenímeradlavykonaťjehoplombovanie

a prevzatie do evidencie (bod 2 navrhnutého petitu), taktiež zakázať odpojenie navrhovateľa do verejnej
kanalizácie, či zakázať vypovedať, či inak ukončiť zmluvu odporcom z dôvodu neakceptácie paušálneho
vyúčtovania (bod 3 navrhnutého petitu). Do času osadenia, zaplombovania a prevzatia meradla podľa
bodov 1 a 2 žiada, aby odporca účtoval plnenia podľa doteraz nesporného zmluvného režimu (bod 4
navrhnutého petitu).

9. Konajúci súd v prvom rade s ohľadom na preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným
opatrením skúmal, či účel neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľom nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nakoľko v konaní nie je uplatňovaná
peňažná pohľadávku, ktorej uspokojenie by mohlo byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené,

z uvedeného dôvodu tento inštitút nie je možné využiť.

10. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia ako osobitnej formy úpravy pomerov strán sporu
konajúci súd skúmal, či navrhovateľ osvedčil dôvodnosť uplatneného nároku, na základe ktorého
sa domáha uloženia povinností odporcovi určiť technické podmienky merania vlastným meradlom a

vykonať jeho plombovanie a prevzatie do evidencie, uloženia povinnosti navrhovaného účtovania podľa
doterajšieho spôsobu „podľa motohodín“, resp. uloženia zákazu odporcovi odpojenie navrhovateľa od
verejnej kanalizácii, či vypovedania zmluvy.

11. V súdenom prípade zo skutkových okolnosti danej veci vyplýva, že doposiaľ používané fakturačné

meradlo navrhovateľa nie je technicky riešené tak, aby vyhovovalo požiadavkám ustanovenia § 4 ods.
2 vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z. z. a umožňovalo tak odčítanie pretečeného množstva v m3 za
sledované obdobie a aktuálneho prietoku v m3.h-1 alebo v l.s-1. Vzhľadom na uvedené nastala tak
potreba zmeny spôsobu fakturácie produkcie odpadových vôd. Je zrejmé, že pri producentoch, ktorí
disponujú vlastným vodným zdrojom, ( tzn. nie sú pripojení na verejný vodovod), tak ako je to aj

v prípade navrhovateľa, nie je dobre možné merať skutočnú produkciu odpadových vôd na základe
spotreby vody týmito producentami v súlade s § 5 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. Meranie
množstva vyprodukovaných vôd v týchto prípadoch na základe tzv. motohodín (t.j. na základe počtu
hodín prevádzky čerpadla umiestneného na tlakovej kanalizačnej prípojke), ako to bolo realizované
v minulosti, bolo nahradené spôsobom podľa § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky MŽP SR č.397/2003 Z.z,

tzn. ide o meranie a fakturáciu produkcie odpadových vôd prostredníctvom tzv. smerných čísel, a to pri
zohľadnení počet osôb žijúcich v jednej domácnosti ako aj dlhodobého priemeru produkcie odpadových
vôd.12. Ak sa navrhovateľ dožaduje uloženia povinností odporcovi, je nutné uviesť, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva v súvislosti s horeuvedeným povinnosť odporcu formulovaná neodkladným
opatrením v bode 1. požadovaného petitu neodkladného opatrenia, a to: určovať podmienky osadenia

a pripojenia meradla na vlastné vodné zdroje jednotlivých producentov, a to konkrétne určovať typ,
triedu presnosti a menovitú svetlosť určeného meradla na meranie množstva odobratej vody z vlastného
zdroja (studne), technické podmienky osadenia a pripojenia meradla, najmä požadované umiestnenie,
montážne podmienky, potrubné dimenzie, potrebné armatúry (uzatváracie, spätné, filtračné) a spôsob
zabezpečenia proti neoprávnenému zásahu, podmienky uvedenia do prevádzky, zaplombovania,

protokol o odovzdaní do užívania a evidencii, spôsob a periodicitu odpočtu a poskytovanie údajov pre
fakturáciu stočného podľa nameraného množstva (bod 1. požadovaného petitu).

13. Rovnako tak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva odporcovi povinnosť zabezpečiť
plombovanie a prevzatie do evidencie meradlo na merania spotreby vyprodukovanej odpadovej vody
na vlastnom zdroji vo vlastníctve navrhovateľa ako požaduje v bode 2. petitu neodkladného opatrenia.

14. Ak žalobca trvá na vlastnom meradle na vlastnom vodnom zdroji (situácia predvídané v § 5 ods. 2
písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z.), je povinný sám si splniť všetky povinnosti s tým súvisiace,
ktoré sú upravené v zákone č. 157/2018 Z. z. o metrológii a vo vyhláške Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, vrátane

následného predloženia potrebných dokumentov odvádzateľovi odpadových vôd ako aj absolvovania
pravidelných kontrol. Nakoľko doposiaľ navrhovateľ nezabezpečil inštaláciu vlastného technicky
vhodného meradla (prietokomeru/stokomeru) na merania spotreby vyprodukovanej odpadovej vody na
vlastnom zdroji, do doby osadenia technicky vhodného meradla odporca postupuje v zmysle platnej
a účinnej vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z. v súlade s § 5 ods. 2 písm. b)., z uvedeného dôvodu nie je

osvedčená ani požiadavka navrhovateľa v bod 4. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
aby žalovaný fakturoval žalobcovi produkciu odpadových vôd podľa motohodín na čerpadle. Súd má
za to, že nie je preukázané tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca nesúhlasí, aby mal navrhovateľ
vlastný vodomer, skutkový stav je nateraz taký, že navrhovateľ technicky vhodné meradlo na svoj zdroj
vody doposiaľ nenainštaloval, postup odporcu ohľadne fakturácie množstva odpadových vôd sa javí ako

súladný s právnou úpravou účinnej vyhlášky, pričom nie je možné túto povinnosť ( inštalovať meradlo na
zdroji vo vlastníctve navrhovateľa) prenášať na odporcu, resp. mu ukladať iné povinnosti, ktoré nemajú
oporu v právnej úprave.

15. S ohľadom na uvedené, keďže navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť požadovaného nároku, súd

dospel k záveru, že práve z uvedeného dôvodu nie je možné návrhu vyhovieť. Je v tomto prípade
nadbytočné zaoberať sa vôbec otázkou neodkladnosti úpravy. Ak absentuje samotná dôvodnosť potreby
úpravy pomerov súdom, logicky taktiež absentuje aj potreba urgentnosti a bezodkladnosti riešenia
danej situácie prostredníctvom okamžitého zásahu súdu. Aj keď výrok 3. navrhovaného petitu (zákaz
odpojenia od verejnej kanalizácie) by sa mohol javiť tak, že neznesie odklad a hrozí ujma na strane

navrhovateľa, vzhľadom na možnosť odpojenia od verejnej kanalizácie, čo by mohlo znamenať tvrdený
zásah do práv navrhovateľa, súd však uvádza, že nebola osvedčená nezákonnosť postupu a spôsobu
faktúrovania množstva odpadových vôd odporom, pričom prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z
verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade neuhradenia
vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti predstavuje zákonný prostriedok

odporcu v zmysle ust.§ 32 ods.1 písm k) zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, aj v tomto prípade tak ide o konanie odporcu, ktoré je právnymi predpismi predvídané,
a teda dovolené. Navrhovateľovi bolo oznámené už koncom 9/2025, že pokiaľ neuhradí faktúry, bude
odpojený od verejnej kanalizácie, mal tak dostatok času, aby sa vyhol tomuto postupu, ktorý je sankciou
za neuhradenie splatných faktúr. Žalobca napokon o uvedenej situácii - o potrebe riešenia nového

spôsob merania množstva vyprodukovaných odpadových vôd mal vedomosť dlhodobo, minimálne od
začiatku roka 2024, za ktoré obdobie aj neuhradené faktúry spadajú, pričom uvedený stav mohol riešiť
aj iným prostriedkom súdnej ochrany.

16. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorého

ochrany sa v konaní domáha, nakoľko povinnosti, ktoré žiada uložiť odporcovi nevyplývajú v právnej
úpravy vzťahujúcej sa na danú problematiku, rovnako nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov,konajúcisúddospelkzáveru,žezadanýchokolnostíjetaknariadenieneodkladnéhoopatrenia
v stanovenom znení a rozsahu nedôvodné. Navrhovateľ mal k dispozícii iné právne nástroje, ktoréby umožnili posúdiť prípadnú zákonnosť spôsobu fakturácie množstva odpadových vôd odporcom, a
preto nie je nutné pristupovať riešeniu spočívajúcemu v ukladaní povinností odporcovi v navrhovanom
neodkladnom opatrení bez opory v príslušných právnych predpisoch. Návrh je tak v tomto smere

nedôvodný. Nakoľko nebola neosvedčená existenciu dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj potreby neodkladnej úpravy pomerov, súd tak tomuto uplatnenému nároku neposkytol
právnu ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, návrh zamietol ako nedôvodný v súlade
s ust. § 328 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa
procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia došlo v dôsledku toho, že navrhovateľ neosvedčil zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.
Vzhľadom k tomu odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, okresný súd mu ich náhradu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia Okresnému súdu Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.

2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.