Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115200653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1115200653.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., 2/ A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 3/ F. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., všetci zastúpení JUDr. Lívia Krnčoková, advokát, so sídlom
ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXXX/X, E.,

2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, E., obaja zastúpení JUDr. Tomáš Plank, advokát,
so sídlom Námestie slobody 10, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 13.142,52 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcov 1/,2/ a 3/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2022,
č.k. 12C/78/2015-300, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne sumu 7.859,38 eur a 8% úrok z omeškania ročne zo
sumy 7.859,38 eur od 09.06.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.),
vozvyškužalobuzamietol(výrokII.)ažalobcom1/,2/a3/priznalspoločneanerozdielnevočižalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,60% (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že ako
dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/ a 2/, za obdobie do 04.03.2013, t.j. za
obdobie presahujúce 2 roky pred podaním žaloby (podaná dňa 04.03.2015). Mal za to, že žalobcovia
1/, 2/ a 3/ sa dozvedeli o tom, že žalovaným 1/ a 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním bytu č. X

na D. X I. E. po smrti ich starej matky F. J. G. už v čase podania žaloby o určenie, že nedošlo k prechodu
nájmu bytu ( konanie vedené pod sp.zn. 11 C/ 64/2012) a nie až právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd
určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, t.j. dňa 18.05.2020, ako tvrdili žalobcovia. Poukázal na to, že
žalobcovia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia uviedli, že žalobu o určenie, že k prechodu
nájmu bytu na žalovaných 1/ a 2/ po smrti F. J. G. nedošlo, podali len z opatrnosti, preto im nič nebránilo,
aby žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali súčasne so žalobou o určenie, že k prechodu

nájmu bytu po F. J. G. nedošlo, dňa 20.03.2012. Pokiaľ tak žalobcovia žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovanými 1/ a 2/ za obdobie od 01.02.2012 do 30.12.2014 podali na súde dňa 04.03.2015,
mal súd prvej inštancie za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2012
do 04.03.2013 v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je premlčaný, t.j. premlčané je obdobie
február 2012 - február 2013 vo výške 5.283,14 eur, preto v tejto časti žalobu zamietol. Ako dôvodný
vyhodnotil súd prvej inštancie nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za

obdobie nasledujúce, t.j. marec 2013 - december 2014, kedy žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt zápisnične
žalobcom odovzdali a ktorého užívanie súd prvej inštancie posúdil ako užívanie bez právneho dôvodu.Vzhliadnuc k uvedenému žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
7.859,38 eur, na vydanie ktorého súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Vo vzťahu k
výške priznaného bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo žalobcami vyčísleného

bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi regulovaným nájomným, ktoré žalovaní 1/ a 2/ platili a
trhovým (neregulovaným) nájomným vyčísleným znaleckým posudkom určeným znalcom A. E. K. K. v
znaleckom posudku č. 3/2012 zo dňa 30.06.2012, ktorý bol vykonaný v súdnom konaní vedenom na
Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 9Co 165/2011, 9Co 196/2011, 9Co 197/2011, s ktorým sa stotožnil.
Z predložených predpisov úhrad nájomného platného od 01.08.2012, od 01.01.2013 a od 01.01.2014,

mal súd za preukázané, že regulované nájomné v predmetnom byte č. X na D. X I. E. do 30.07.2012
predstavovalo 92,84 eur mesačne, od 01.08.2012 bolo 111,41 eur mesačne, od 01.01.2013 bolo 133,69
eur mesačne a od 01.01.2014 bolo 160,43 eur mesačne. Znalec A. E. K. K. v znaleckom posudku č.
3/2012 zo dňa 30.06.2012 výšku neregulovaného nájmu k predmetnému bytu určil ku dňu 26.04.2012 vo
výške 505,52 eur mesačne. Vo vzťahu k námietkam žalovaných, že predmetný byt nemohli v žalovanom
období riadne užívať pre havarijný stav v kúpeľni a chýbajúce kľúče od vchodu do bytového domu, túto

vyhodnotil súd ako účelovú, majúc za to, že predmetný byt po žiadosti o odstránenie havarijného stavu
ešte 2 roky užívali, žalobcom ho odovzdali až 30.12.2014 a po žiadosti o výrobu náhradného kľúča od
vchodu do bytového domu, byt ešte 3 roky užívali, žalobcom ho odovzdali až 30.12.2014, vzhliadnuc
zároveň k tomu, že podľa § 698 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na zľavu z nájomného alebo
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu zákon priznáva len nájomcom. V danom prípade žalovaní

1/ a 2/ nájomcami neboli, predmetný byt užívali bez právneho dôvodu, preto ich námietky posúdil ako
bezpredmetné. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli s plnením peňažného dlhu v omeškaní, súd ich zaviazal aj
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa predpisov účinných k 31.01.2013, nakoľko žalovaní 1/
a 2/ predmetný byt užívali bez právneho dôvodu od smrti F. J. G. dňa 20.12.2011, t.j. vo výške 8% od
09.06.2015 (tak ako bolo uplatnené), kedy žalovaní preukázateľne mali žalobu doručenú (týmto dňom

sa k nej vyjadrili), do zaplatenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) podľa pomeru úspech vo veci a žalobcom 1, 2/ a 3/,
ktorých absolútny úspech v konaní predstavuje 19,60% (úspech žalobcov 1/, 2/ a 3/ 59,80%, úspech

žalovaných 1/ a 2/ rade je 40,20%), priznal náhradu trov konania v rozsahu 19,60%. O výške náhrady
trovkonaniasúdrozhodnepoprávoplatnostirozsudku,samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdny
úradník.

4. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a závislému výroku o trovách konania

podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Mali za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil ich argumentáciu, že ich
nárok nie je premlčaný, a to ani za obdobie presahujúce 2 roky pred podaním žaloby. Argumentovali
tým, že v danom prípade nastala situácia, kedy začiatok subjektívnej premlčacej doby nastal až po
skončení objektívnej premlčacej doby. Keďže pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí

zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne
určeným začiatkom. V žalobe zo dňa 04.03.2015 uviedli, že žalobu podávajú z opatrnosti, aby zachovali
trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a
to vzhľadom na dĺžku konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 11C/64/2012. V
čase podania žaloby nemali skutočnú vedomosť o tom, či sa žalovaní na ich úkor obohatili alebo nie,

a to z dôvodu, že v danom čase neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že k prechodu
nájmu predmetného bytu na žalovaných nedošlo. Subjektívna premlčacia lehota tak začala plynúť až
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C/64/2012, t.j.
dňom 18.05.2020. Uvedenému dosvedčuje aj skutočnosť, že súd prvej inštancie konanie prerušil, majúc
za to, že v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/64/2012 sa rieši predbežná otázka, ktorá nie je možné

vyriešiť v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Až do času právoplatného skončenia konania na
Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 11C/64/2012 si uplatňovali voči žalovaným len regulované nájomné,
čo v konaní potvrdili aj žalovaní. Konali tak z dôvodu, že nemali skutočnú vedomosť, či nájom bytu na
žalovaným neprešiel. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/50/2007 mali za to, že
bez právoplatného rozhodnutia o určení, že k prechodu nájmu nedošlo, nie je možné vymáhať nároky,

ktoré sú založené na tom skutkovom základe, že k prechodu nájmu na žalovaných nedošlo. Ďalej uviedli,
žeodžalovanýchsiuplatňovaliajnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaajzaobdobie,kedyplatilo
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.08.2012, č.k.11C/64/2012-45, ktorým súd rozhodol,
že žalobcovia sú povinní žalovaným zabezpečiť nerušené užívanie a obývanie bytu a zdržať sa konania,ktorým by žalovaným znemožnili akokoľvek byt č. 9 užívať, ako aj užívať služby spojené s užívaním
bytu vrátane pokojného obývania bytu, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie, že k
prechodu nájmu nedošlo, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 11C/64/2012. Na základe

predbežného opatrenia žalovaní užívali byt č. 9 od 04.09.2012. Dňa 20.11.2015 vydal Okresný súd
Bratislava I uznesenie č.k. 11C/64/2015-66, ktorým zrušil neodkladné opatrenie, a to na návrh žalobcov,
keďže žalovaní im dňa 30.12.2014 byt odovzdali a užívanie bytu tým dňom ukončili. Aj túto časť nároku
žalobcovia uplatnili včas, a to v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 107 ods.
10 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňom 30.11.2015, kedy im bolo doručené uznesenie

Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/64/2015-66. Žalobu o určenie, že k prechodu nájmu na žalovaných
nedošlo podali na základe ust. § 706 Občianskeho zákonníka. Zároveň namietali, že súd prvej inštancie
nemal na vec aplikovať ust. § 107 ods. 1 ale § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pričom na časť
nimi uplatneného nároku sa vzťahuje ust. § 340 CSP, kedy sa predmetom náhrady rozumie akákoľvek
ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s neodkladným opatrením, čo v danom prípade bolo
splnené. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zmenil a vyhovej aj druhej časti žaloby tak, že im prizná nárok na zaplatenie sumy 5283,14 eur
s prísl. a trovy konania.

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom, preto odvolaciemu prieskumu podrobil
zamietajúci výrok (výrok II.) a závislý výrok o trovách konania (výrok III.), prisudzujúci výrok (výrok
I.) ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov je dôvodné.

7. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcami, odvolací súd upozorňuje, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím

súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. K odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové

zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

9. K námietke odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 77 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.6.2016 ( ďalej
len „ O.s.p.“ ), ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bola uspokojené, navrhovateľ je
povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý
nariadil predbežné opatrenie.

11. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla.12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

15. V podanom odvolaní odvolatelia namietali správnosť záverov súdu prvej inštancie pri posudzovaní
námietky premlčania vznesenej žalovanými v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorým posúdil

námietku premlčania vznesenú v konaní žalovanými ako dôvodnú vo vzťahu k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02/2012-02/2013. V prejednávanej veci je nesporným, že
žalobcovia podali žalobu podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka dňa 20.03.2012, teda 3-mesiace po
úmrtí F. J. G., urobili tak v rámci plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby. Námietka žalobcov,
že v čase podania žaloby (o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo) nemali skutočnú vedomosť o tom, či

sa žalovaní na ich úkor obohatili alebo nie, je v rozpore so skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcami
v žalobe podanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 11C/64/2012 ... „.... žalovaní
v prvom a druhom rade v čase smrti nájomníčky F. J. G. s ňou nežili v spoločnej domácnosti, pretože F. J.
G. v byte č. X I. E. L. D..4 dlhodobo nežila, ale žila na chate v Modre. Žalovaní v prvom a druhom rade a
ich rodičia D. a F. G. sa v byte č. 9 zdržiavali bez právneho dôvodu(podľa evidenčného listu vystaveného

správcom bytového domu spoločnosťou Bytkomfort. a.s. boli ku dňu 01.01.2012 všetci štyria vedení
ako osoby bývajúce v byte č. 9, a to od 01.03.2000)“ ako i so zisteniami vyplývajúcimi z rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/64/2012, že žalobcovia sa o úmrtí F. J.
G. dozvedeli od Mestskej časti Bratislava – Staré mesto (bod 34 odôvodnenia rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava I č.k. 11C/64/2012-264 zo dňa 16.11.2016), najneskôr dňa 23.02.2012. Pre posúdenie

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
rozhodný okamih, v ktorom sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie skutočne o tom, že došlo na jeho
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Tak ako je uvedené vyššie, už v čase podania
žaloby o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, mali žalobcovia dostatok relevantných informácii
postačujúcich na to, aby prijali záver, že na žalovaným neprešiel nájom k predmetnému bytu. Vedomosť

žalobcov o tom, že na ich úkor dochádza zo strany žalovaných k obohateniu ako i o predpokladanej
výške tohto obohatenia je zrejmou i z obsahu odvolania žalobcov proti uzneseniu o vydaní predbežného
opatrenia v konaní na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 11C/64/2012, v ktorom okrem iného uviedli,
že užívanie predmetného bytu žalovanými ich „hospodársky poškodzuje, nakoľko by za iných okolností
mohlipredmetnýbytprenajímaťzaoveľavýhodnejšienájomné.“Správnostiuvedenýchúvahnasvedčuje

i skutočnosť, že žalobcovia za účelom zistenia neregulovanej výšky nájmu požiadali už začiatkom roka
2012 o vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 3/2012 bol vypracovaný znalcom A.
E. K. K. už dňa 30.06.2012 a slúžil i v tomto konaní na preukázanie výšky žalobcami uplatneného
nároku. V prípade, ak by žalobcovia nemali pochybnosti, či sú splnené podmienky na prechod nájmu na
žalovaných, nebránili by sa môže žalobou na súde, aby vyslovil, že k prechodu nájmu bytu v zmysle §

706Občianskehozákonníkanažalovanýchnedošlo,t.z.žežalovanípredmetnýbytužívajúprotiprávne.I
keďdôkaznébremenospočívajúcevpovinnostipreukázanianaplneniapredpokladovpreprechodnájmu
zaťažovalo v konaní žalovaných (nových nájomcov), má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
za to, že už v čase podania žaloby mali žalobcovia potrebnú vedomosť a znalosť takých skutkových
okolností, ktoré odôvodňovali podanie žaloby podľa ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.z.

takú znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť
(rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33 Cdo 2225/2012). Nemožno tak súhlasiť s argumentáciou žalobcov,
že o tom, že sa žalovaní na ich úkor skutočne obohatili (neprešiel na nich nájom bytu) skutočne a
preukázateľne zistili až dňom právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
I pod sp.zn. 11C/64/2012, t.j. dňom 18.05.2020. Správnosť uvedených úvah nie je spôsobilou spochybniť

ani odkaz odvolateľov na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/50/2007 zo dňa 25.06.2008,
ktorý podmienenosť vydania súdneho rozhodnutia o určení, že k prechodu nájmu nedošlo, riešil vo
vzťahu k nároku na vypratanie bytu, čo nie je prejednávaný prípad.16. Ako dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľov, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní námietky premlčania opomenul vzhliadnuť na to, že z obsahu žaloby (z hľadiska rozsahu
uplatnenýchnárokov)iďalšíchprocesnýchpodanížalobcovvyplýva,ženároknavydaniebezdôvodného

obohatenia si uplatňovali aj za obdobie platnosti predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom
Bratislava I v konaní pod sp.zn. 11C/64/2012. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd
Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/64/2012 vydal predbežné opatrenie (uznesenie zo dňa
28.08.2012, č.k.11C/64/2012-45), ktorým rozhodol, že žalobcovia sú povinní žalovaným zabezpečiť
nerušené užívanie a obývanie predmetného bytu, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie,

že k prechodu nájmu nedošlo, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 11C/64/2012.
Nariadené neodkladné opatrenie bolo na návrh žalobcov (z dôvodu, že žalovaní dňa 30.12.2014
byt odovzdali a užívanie bytu tým dňom ukončili), zrušené uznesením č.k. 11C/64/2015-66 zo dňa
20.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť na 16.12.2015.

17. I keď predbežné opatrenie bolo nariadené za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, právna úprava účinná od 1. júla 2016 ( Civilný sporový poriadok) vychádza z princípu
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, § 471 ods. 1 CSP. Napriek tomu, že ustanovenie §
340 CSP (predtým § 77 ods. 3 O.s.p.) je ustanovenie nachádzajúce sa v procesnoprávnom predpise,
toto ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Vzhľadom k tomu, že vydané predbežné opatrenie bolo
zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo

navrhovateľa bolo uspokojené, vznikla navrhovateľom ( v tomto konaní žalovaným) povinnosť nahradiť
škodu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla, t.z. žalobcom. Predmetom náhrady v rámci tejto
zodpovednosti je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného
opatrenia a trvaním jeho následkov. Zo skutkových tvrdení žalobcov ( viď podanie zo dňa 30.06.2021)
vyplýva, že časť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. za obdobie od 28.08.2012 do

30.12.2014, odvodzovali s poukazom na ust. § 340 CSP, majúc za to, že im nariadeným neodkladným
opatrením vznikla ujma (bezdôvodné obohatenie).

18. Z teoreticko- právneho hľadiska ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej
navrhovateľ neodkladného opatrenia ( predbežného opatrenia ) zodpovedá bez ohľadu na zavinenie.

K vzniku zodpovednosti môže dôjsť nielen bez ohľadu na zavinenie, ale dokonca aj bez akéhokoľvek
protiprávneho konania, keďže podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( predbežného
opatrenia ) nie je porušením práva a treba ho považovať za realizáciu práva na súdne konanie, ktoré v
sebenenesieprvkyprotiprávnehokonania.Uskutočňovanieprocesnýchúkonov,tedapodanianávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia ( predbežného opatrenia ) treba považovať za uplatňovanie práva,

nie za porušenie povinností. Zodpovednosť za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením ( predbežným
opatrením ) je konštruovaná v Civilnom sporovom poriadku a predtým v Občianskom súdnom poriadku
ako objektívna zodpovednosť a vzniká nielen bez ohľadu na zavinenie, ale dokonca bez ohľadu
na protiprávnosť konania navrhovateľa neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), pretože
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) je jedným zo spôsobov

realizácie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Realizácia takéhoto práva teda nemôže byť považovaná za protiprávnu.

19. Právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za ujmu spôsobenú predbežným opatrením odráža

skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených
skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa
dopreduvyjadriť.Zodpovednosťzaškodualeboinúujmuspôsobenúnariadenímpredbežnéhoopatrenia
tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal, a to bez zreteľa na to, či predbežné opatrenie bolo
nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je iba to, že k zániku alebo k zrušeniu predbežného

opatrenia došlo z iného dôvodu ako preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo
navrhovateľa bolo uspokojené ( R 133/2014).

20. Vzhliadnuc tak k tomu, že žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie uviedli vo vzťahu k nimi
uplatnenému nároku tvrdenia týkajúce sa ich ujmy vzniknutej titulom vydaného predbežného opatrenia,

z ktorého rovnako vyvodzovali nimi uplatnený nárok, bol súd prvej inštancie povinný posúdiť vec podľa
tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho
súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Bez dôsledného posúdenia tvrdení žalobcov vo
vzťahu k ujme vzniknutej žalobcom titulom neodkladného opatrenia, t.z. bez aplikácie ust. § 340 CSP,posúdení nároku z hľadiska hmotného práva, je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( v
časti zamietnutia žaloby), predčasným. S tým, že pri posudzovaní plynutia subjektívnej ako i objektívnej
premlčacej doby bude potrebné zohľadniť, že k plynutiu žiadnej z nich nemôže dôjsť skôr, ako nastal

stav žalovateľnosti práva ( na náhradu škody alebo inej ujmy). I keď súd prvej inštancie v bode 35
odôvodnenia rozhodnutia konštatoval... „žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt v čase od smrti ich starej
matky F. J. G. dňa 20.12.2011 do 30.12.2014, kedy ho zápisnične žalobcom odovzdali, odsek 15., užívali
bez právneho dôvodu a to bez ohľadu na súdom nariadené predbežné opatrenie v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 11C /64/2012“, uvedené skutkové zistenia nepodradil pod hypotézu právnej

normy a nevyvodil z nej ani právne závery vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti námietky premlčania.

21. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť

pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť

vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.

22. Vzhliadnuc k uvedenému má odvolací súd za to, že iba zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ( zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania) a jeho vrátením na súd
prvejinštancienanovéprejednanie,dôslednezabezpečístranámmožnosť(vrámcitzv.dvojinštančného
konania) reagovať na skutkové zistenia, avšak i právne závery významné pre rozhodnutie v merite veci a

zároveň možnosť náležite overiť (preskúmať) ich správnosť na základe riadneho opravného prostriedku.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, v ktorom spor opätovne
prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude pri ďalšom prejednaní veci v súlade s právnymi závermi

odvolacieho súdu posúdiť námietku premlčania vo vzťahu k nárokom žalobcov, ktoré odvodzovali
od vydaného predbežného opatrenia (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.08.2012,
č.k.11C/64/2012-45), a vo veci (v časti zrušenia) opätovne rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia
vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§
396 ods.3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).