Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118324279
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118324279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu
Metlife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20 Dublin, Írsko,
zapísaný v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom Metlife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova
10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105, v konaní zast. IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X,
XXX XX D., v konaní zast. JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom kancelárie D. Dlabača 2748/28, 010

01 Žilina o zaplatenie 46.182,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 19Cb/250/2018-1397 zo dňa 24. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/250/2018-1397 zo dňa 24. októbra 2022 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímvovýrokuI.žalobuzamietol,vovýrokuII.uložilžalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu
podaným v upomínacom konaní dňa 20.08.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny
46.182,54 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 07.07.2017 do zaplatenia a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur titulom uspokojenia pohľadávok voči žalovanému,
ktoré mu vznikli zo Zmluvy o produkčnej provízii a v súvislosti s ňou.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na medzinárodný prvok v konaní,
kedy žalobca má sídlo na území Írska, právomoc súdov Slovenskej republiky je vzhľadom na bydlisko
žalovaného na území Slovenskej republiky daná podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. S odkazom na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky súd

prvej inštancie ako rozhodné aplikoval právo slovenské, keď zároveň poukázal aj na to, že Zmluva o
finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Zmluva s manažérom agentúry aj Zmluva o
produkčnej provízii boli dňa 04.07.2014 uzatvorené medzi stranami s výslovným odkazom na slovenský
právny poriadok.4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami nebola sporná existencia zmluvných vzťahov
založených primárne Zmluvou o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom zo dňa

04.07.2014, ktorou sa žalovaný najmä zaviazal, že ako viazaný finančný agent podľa § 8 Zákona o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve bude vyvíjať činnosť podľa tejto zmluvy a jej príloh
v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na území Slovenskej republiky a iných štátov, na
ktorých je poisťovňa oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť a žalobca, resp. jeho právny predchodca
(poisťovňa), sa najmä zaviazal zaplatiť finančnému agentovi odmenu v súlade s touto zmluvou a jej

prílohami. Pokiaľ potom v ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia bol používaný pojem „žalobca“, súd
prvej inštancie poukázal na to, že sa tým rozumie aj právny predchodca žalobcu spoločnosť MetLife
Amslico poisťovňa, a.s., Bratislava, IČO: 31 402 071, kedy z uznesenia Okresného súdu Bratislava I,
č.k. 33Exre/170/2015-25 zo dňa 06.05.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že s účinnosťou dňa
01.04.2015 nastali účinky zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť žalobcu. Vzhľadom na
postavenie žalobcu a žalovaného v čase uzatvorenia Zmluvy o finančnom sprostredkovaní s viazaným

finančným agentom a predmet ich záväzkov, súd prvej inštancie posúdil záväzkovo-právny vzťah
strán ako vzťah obchodno-právny v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2
ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. a) a c) Obchodného zákonníka, konkrétne ako
Zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, keď činnosť
žalovaného sa považovala za finančné sprostredkovanie, ktoré je podnikaním a keď žalovaný bol do

03.02.2017 zapísaný v registri viazaných finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska.
V nadväznosti na Zmluvu o finančnom sprostredkovaní uzatvorili strany dňa 04.07.2014 Zmluvu s
manažérom agentúry a rovnako dňa 04.07.2014 Zmluvu o produkčnej provízii s manažérom agentúry,
ku ktorej bol s účinnosťou od 01.01.2016 uzatvorený Dodatok č. 1. Dňa 01.07.2016 uzatvorili strany
Zmluvu s unit manažérom, čím došlo k zániku Zmluvy s manažérom agentúry, aj Zmluvy o produkčnej

provízii s manažérom agentúry, avšak bez vplyvu na žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní, ako to
vyplýva z čl. III. bod 6. Zmluvy o produkčnej provízii, ktorú súd prvej inštancie podľa jej obsahu posúdil
ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, že na

základe Zmluvy s manažérom agentúry žalovaný pôsobil ako manažér agentúry žalobcu v období
od 04.07.2014 do 01.07.2016, kedy prešiel na pozíciu unit manažéra. Za výkon činnosti manažéra
agentúry žalobca žalovanému platil základnú odmenu v zmysle taríf uvedených v prílohe Zmluvy s
manažérom agentúry. Zmluvou o produkčnej provízií s manažérom agentúry strany upravili podmienky
poskytovania produkčnej provízie manažéra agentúry za rozvoj agentúry v období od 04.07.2014 do

30.06.2017 za účelom navýšenia odmien stanovených v Zmluve s manažérom agentúry, a teda žalobca
sa zaviazal po stanovenú dobu vyplácať žalovanému za rozvoj agentúry odmenu nad rámec základných
provízií. Žalovanému tak bola vyplácaná i odmena podľa článku II. bod 3 Zmluvy o produkčnej provízii,
označovanážalobcomakoodmenazaprodukciu,atozasplneniedohodnutýchpodmienokupravujúcich
výšku poistného, keď súd prvej inštancie považoval za žalobcom preukázané a procesnou obranou

žalovaného relevantne nespochybnené, že za obdobie od septembra 2014 do júna 2016 žalobca vyplatil
žalovanému titulom produkčnej provízie sumu 83.179,29 Eur a z takto vyplatených odmien si žalobca
v tomto konaní uplatňoval nárok na vrátenie storna za podmienok dojednaných v článku III. ods. 5
Zmluvy o produkčnej provízii, v zmysle ktorého, ak akákoľvek poistná zmluva a/alebo pripoistenie, ktoré
boli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie podľa čl. II. a čl. III.

bodu 3. tejto zmluvy zanikne v období do 12 mesiacov od jeho uzavretia s výnimkou zániku z dôvodu
poistnej udalosti, potom je manažér agentúry povinný vrátiť (ako storno) príslušnú časť vyplatenej
produkčnej provízie alebo túto sumu môže Amslico započítať voči akejkoľvek odmene, na ktorú vznikne
manažérovi agentúry nárok voči spoločnosti Amslico. Výška nároku na vrátenie príslušnej produkčnej
provízie (storna) sa v takom prípade určí ako rozdiel medzi skutočne vyplatenou produkčnou províziou

a takou výškou produkčnej provízie, ktorú by manažér agentúry dostal, ak by poistná zmluva a/alebo
pripoistenie neboli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie podľa čl.
II. a čl. III. bodu 3. tejto zmluvy.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v priebehu konania uvádzal, že výška dosiahnutej

produkcie, na základe ktorej bola určená výška odmeny žalovaného, bola stanovená na základe
poistných zmlúv prinesených a uzatvorených v agentúre žalovaného vo vyhodnocovanom období,
pričom v období od júla 2014 do mája 2016 bolo v agentúre žalovaného prinesených/uzavretých viac
ako 630 poistných zmlúv, ktoré boli z titulu produkčnej provízie započítané do produkcie žalovanéhoa kompletný prehľad týchto poistných zmlúv je na dátovom nosiči v dokumente označenom Všetky
poistné zmluvy. Žalobca ďalej uvádzal, že jeho nárok na storno v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o
produkčnej provízii vznikol na základe postupného zániku 335, resp. 333 poistných zmlúv z uvedených

630 poistných zmlúv, pričom vo svojich podaniach popisoval spôsob, akým boli dané poistné zmluvy
započítané do výšky odmeny žalovaného z titulu produkčnej provízie s tým, že konkrétne poistné
zmluvy, z ktorých sa odmena z titulu produkčnej provízie vypočítala v danom období, je zrejmý z
dokumenty Všetky poistné zmluvy a Prehľad poistných zmlúv podľa mesiacov na dátovom nosiči. V
dôsledku zániku poistných zmlúv označených v dátovom nosiči v dokumente Zaniknuté poistné zmluvy

vznikol nárok žalobcu na vrátenie príslušnej sumy storna, a to aplikáciou výpočtu podľa čl. III. bod
5. Zmluvy o produkčnej provízii, na základe ktorého bola hodnota odmien za dosiahnuté produkcie
k danému mesiacu prepočítaná na sumu odmien, na ktoré by žalovanému vznikol nárok v prípade,
ak by daná poistná zmluva v tomto období nevznikla, resp. nebola započítaná do výšky produkčnej
provízie. K mechanizmu/spôsobu výpočtu storna v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii sa
žalobca opakovane vyjadroval vo svojich písomných podaniach ako aj na pojednávaní dňa 23.09.2022

cestou právneho zástupcu a povereného zástupcu Ladislava Ďurka. Zo skutkových tvrdení žalobcu
ako aj listinných dôkazných prostriedkov, a to Zmluvy o produkčnej provízii zo 04.07.2014 v spojení
s Dodatkom č. 1 účinným od 01.01.2016, ktorým došlo k zmene v znení ustanovenia čl. II. bod 3.1.
Zmluvy o produkčnej provízii vyplývalo, že od 01.01.2016 došlo k zmene rozhodujúceho parametra pre
výpočet produkčnej provízie žalovaného na základe Zmluvy o produkčnej provízii, kedy do 31.12.2015

rozhodujúcim parametrom bola prinesená produkcia a od 01.01.2016 sa vyhodnocovala len vydaná
produkcia, t.j. vydané poistné zmluvy, ku ktorým boli kompletne doručené všetky podklady a bolo
zaplatené poistné. Od 1.1.2016 tak bol zmluvnými stranami v čl. III. ods. 3. bod 3.1. odlišne dojednaný
spôsob započítavania do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie, avšak znenie
článkuIII.bod5.Zmluvyoprodukčnejprovíziiupravujúcehonároknastornobolorovnakéajod1.1.2016.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpokladom toho, aby vo vzťahu ku konkrétnej poistnej zmluve
alebo pripoisteniu žalobca mohol uplatňovať nárok na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej
produkčnej provízie, bolo v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii, že daná poistná zmluva
alebo pripoistenie boli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie

žalovaného podľa čl. II. a čl. III. bodu 3. Zmluvy o produkčnej provízii a zároveň, že daná poistná zmluva
alebo pripoistenie zanikla v období do 12 mesiacov od jej uzavretia s výnimkou zániku z dôvodu poistnej
udalosti. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zániku 333 poistných zmlúv zo všetkých poistných zmlúv,
ktoré mali byť v období od júla 2014 do mája 2016 prinesené, resp. uzavreté v agentúre žalovaného, a
ktoré boli v daných mesiacoch a obdobiach vyhodnocovania splnenia podmienok pre vyplatenie odmeny

ztituluprodukčnejprovíziepodľatvrdenížalobcuzapočítanédoprodukciežalovaného.Uvedenépoistné
zmluvy žalobca identifikoval na predloženom dátovom nosiči ako Zaniknuté poistné zmluvy. Vo väzbe
na tvrdené dôvody zániku žalobca označoval tieto poistné zmluvy číslom, resp. statusom, a to status
12 - poistka zrušená klientom do 2 mesiacov od vydania; status 14 - návrh zrušený pre nedodanie
vyžiadaných informácií; status 16 - návrh zrušený klientom pred vydaním poistky; status 42 - zrušená

poistka z dôvodu nezaplatenia poistného a status 47 - pozastavené pripoistenie/zrušená poistka na
žiadosť klienta. V poslednom písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 04.08.2022 žalobca uviedol jednotlivé
čísla poistných zmlúv priradené vo vzťahu k tvrdeným dôvodom ich zániku v členení na statusy 12,
14, 16, 42 a 47 a v takomto členení aj súd prvej inštancie následne posudzoval dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku vo väzbe na skutkové tvrdenia žalobcu produkované v písomných vyjadreniach

žalobcu a prednesoch jeho právneho zástupcu na uskutočnených termínoch pojednávania.

8. Súd prvej inštancie uviedol k poistným zmluvám zo statusom 12 a statusom 16, že v zmysle
článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii strany dojednali podmienky, za ktorých mal
žalovaný v postavení manažéra agentúry v 3. až 36. mesiaci obdobia právo na poskytnutie produkčnej

provízie na navýšenie odmien do výšky maximálne 7.500,- Eur mesačne, pričom základná produkčná
provízia bola stanovená vo výške 2.500,- Eur, ak ku koncu hodnoteného mesiaca splnil vzájomne
dohodnuté podmienky v bode 3.1 a 3.2. V zmysle čl. II. ods. 3. bod 3.1. bolo prvou dohodnutou
podmienkou dosiahnutie pre kvalifikáciu na základnú produkčnú províziu minimálne poistné vo výške
18.000,- eur za predchádzajúce 3 mesiace s tým, že pri kontrole splnenia podmienok bude hodnotená

produkcia za životné a úrazové poistenie sumárne a za rozhodujúce sa budú považovať údaje
evidované vo výpočtovom systéme Amslico, týkajúcej sa zročného poistného zaplateného za poistné
návrhy sprostredkované v agentúre AM prijaté na spracovanie v hlavnej kancelárii Amslico a zadané
do výpočtového systému Amslico počas hodnoteného mesiaca. Vyhodnotenie splnenia podmienokbude vychádzať z údajov mesačného produkčného reportu, distribuovaného do agentúr každý mesiac
oddelením podpory predaja Amslico, pričom poistné zmluvy so statusom 12 (poistná zmluva zrušená
klientom do 2 mesiacov od vydania) a 16 (návrh zrušený klientom pred vydaním poistnej zmluvy)

nebudú do poistného započítané. Spôsob výpočtu storna vyplatenej produkčnej provízie objasňovali na
pojednávaní dňa 15.07.2022 právny zástupca žalobcu aj poverený zástupca žalobcu Ladislav Ďurko,
pričom uviedli rozhodujúce parametre pre výpočet produkčnej provízie a to tak, že do decembra 2015
sa zohľadňovala prinesená produkcia a od januára 2016, kedy nadobudol účinnosť Dodatok č. 1 k
Zmluve o produkčnej provízii, sa zohľadňovala vydaná produkcia, t. j. vydané poistné zmluvy. Rovnako

sa poverený zástupca žalobcu vyjadril k zahŕňaniu poistných zmlúv so statusom 12 a 16 do prinesenej
produkcie v zmysle čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii v znení účinnom do 31.12.2015,
a tým aj do výpočtu vyplácanej produkčnej provízie, čo ďalej objasňoval aj právny zástupca žalobcu,
pričom obidvaja zhodne uviedli, že poistné zmluvy označené v súbore zaniknutých poistných zmlúv
statusom12a16bolizahrnutédovýpočtuprodukčnejprovíziežalovaného.Súdprvejinštanciemalzato,
že spôsob, akým zástupcovia žalobcu opisovali na pojednávaní dňa 15.07.2022 započítanie poistných

zmlúv so statusom 12 a 16 do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného v zmysle čl. II.
ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii, nezodpovedá v ňom uvedeným zmluvným dojednaniam.
Hoci primárnou podmienkou v zmysle tohto zmluvného dojednania bolo dosiahnuť pre kvalifikáciu na
základnú produkčnú províziu minimálne poistné vo výške 18.000,- Eur za predchádzajúce 3 mesiace,
uvedené zmluvné dojednanie zároveň výslovne uvádzalo, že poistné zmluvy so statusom 12 a statusom

16 nebudú do poistného započítané. Uvedené zmluvné dojednanie jednoznačne vylučovalo započítanie
poistných zmlúv so statusom 12 a 16 do poistného, t.j. do minimálneho poistného vo výške 18.000,- Eur
za predchádzajúce 3 mesiace, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie za to, že tieto poistné zmluvy/
poistné návrhy nemali byť zohľadňované pri výpočte produkčnej provízie žalovaného a z produkčnej
provízie, ktorú za tieto poistné zmluvy prípadne žalobca žalovanému uhradil, nemožno uplatňovať nárok

na vrátenie príslušnej časti produkčnej provízie (storna) v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej
provízii. Hoci v zmysle čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii vyhodnotenie splnenia
podmienok malo vychádzať z údajov mesačného produkčného reportu, distribuovaného do agentúr
každý mesiac oddelením podpory predaja Amslico, splnenie podmienok dosiahnutia pre kvalifikáciu na
základnú produkčnú províziu minimálneho poistného vo výške 18.000,- Eur malo byť uskutočňované

za predchádzajúce 3 mesiace, pričom v prípade, že by žalobca toto vyhodnotenie vykonával vždy po
uplynutí trojmesačného obdobia, nemohli nastať skutočnosti uvádzané povereným zástupcom žalobcu
na pojednávaní dňa 15.07.2022. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že zo skutkových tvrdení
žalobcu vyplývalo, že uplatnený nárok súvisí s poistnými zmluvami prinesenými, resp. uzatvorenými
v agentúre žalovaného v období od júla 2014 do mája 2016, avšak zo skutkových tvrdení žalobcu

nebolo možné identifikovať vo väzbe na znenie čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii
k jednotlivým zmluvám so statusom 12 a 16, či tieto boli započítané do produkcie žalovaného pred
alebo po 01.01.2016, keď do 31.12.2015 nemali byť vôbec započítavané, a teda ani z nich nemala byť
vyplácaná žalovanému produkčná provízia a v prípade, že bola, nemožno z nej uplatňovať nárok na
vrátenie storna podľa čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii. Na inom skutkovom základe žalobca k

poistným zmluvám so statusom 12 a statusom 16 nárok v konaní neuplatnil, pričom nešlo len o otázku
právneho posúdenia, ale primárne o otázku skutkového vymedzenia uplatneného nároku. Žalobca v
konaní neuvádzal žiadne iné relevantné skutkové okolnosti pre vrátenie produkčnej provízie vyplatenej
k poistným zmluvám so statusom 12 a 16 než tvrdený zmluvný základ na vrátenie storna príslušnej časti
vyplatenej produkčnej provízie podľa čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii a rovnako v konaní

netvrdil ani výšku produkčnej provízie vyplatenej vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 12 a 16.
Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že vo vzťahu k poistným zmluvám so statusmi 12
a 16 žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie ako storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie v
zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii.

9. Súd prvej inštancie uviedol k poistným zmluvám so statusom 14, že prinesená produkcia v
zmysle prinesených poistných návrhov sprostredkovaných v agentúre žalovaného bola započítavaná
do kvalifikácie a výpočtu výšky produkčnej provízie v zmysle čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej
provízii v znení účinnom do 31.12.2015, t.j. do uzavretia Dodatku č. 1 k Zmluve o produkčnej provízii, na
základe ktorého bola pre výpočet produkčnej provízie relevantná už len vydaná produkcia, t.j. poistné

zmluvy vydané v agentúre žalovaného. Čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii v znení
do 31.12.2015 stanovoval, že pre splnenie kritérií prijatia poistných návrhov, musia poistné návrhy
spĺňaťpodmienkuminimálnehoročnéhopoistnéhoazároveňminimálnehopoistnéhokrytiastanoveného
AmslicovagentúrnomspravodajivydávanomAmslico, musiabyťúplnéasprávnevyplnenéaobsahovaťvšetky potrebné doklady a musí byť priložené potvrdenie o zaplatení poistného na prvé poistné obdobie.
Amslico sa zaviazalo spracovať a zadať do výpočtového systému všetky, na základe vyššie uvedených
kritérií, vyhovujúce návrhy, ktoré budú doručené do hlavnej kancelárie Amslico v Bratislave, najneskôr

24 hodín pred zahájením koncomesačnej uzávierky. Čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii v
znení účinnom do 31.12.2015 tak výslovne stanovoval, že pre splnenie kritérií prijatia poistných návrhov
do kvalifikácie na základnú produkčnú províziu, musia poistné návrhy po obsahovej stránke byť úplné,
správne vyplnené a obsahovať všetky potrebné doklady, čo je pri poistných zmluvách označovaných
žalobcom statusom 14 pojmovo vylúčené, pokiaľ žalobca ako dôvod ich „zániku“ tvrdí návrh zrušený

pre nedodanie vyžiadaných informácií. V dôsledku výslovného znenia zmluvného dojednania čl. II.
ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii, poistné zmluvy, resp. návrhy so statusom 14 nemali
byť započítavané do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného a pokiaľ tak žalobca učinil,
bolo to v rozpore s výslovným zmluvným dojednaním strán. Zároveň platí, že pokiaľ vo vzťahu k
týmto poistným zmluvám, resp. poistným návrhom žalobca žalovanému uhradil produkčnú províziu,
nemôže vo vzťahu k nej uplatňovať nárok na vrátenie príslušnej časti produkčnej provízie ako storna

v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii, pokiaľ tieto poistné návrhy v zmysle čl. II.
ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii nemali byť do kvalifikácie a následného výpočtu výšky
produkčnej provízie žalovaného započítané. Zároveň platilo to, čo súd prvej inštancie uviedol k poistným
zmluvám so statusom 12 a 16, že na inom skutkovom základe žalobca k poistným zmluvám so
statusom 14 nárok neuplatnil, pričom nešlo len o otázku právneho posúdenia, ale primárne o otázku

skutkového vymedzenia uplatneného nároku. Relevantné skutkové okolnosti pre vrátenie produkčnej
provízie vyplatenej k poistným zmluvám/návrhom so statusom 14, iné ako zmluvný základ vychádzajúci
z dojednania v čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii žalobca v konaní netvrdil a rovnako netvrdil
výšku produkčnej provízie, ktorú k poistným zmluvám/návrhom so statusom 14 žalovanému vyplatil.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnený nárok na vrátenie ako

storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie vo vzťahu k návrhom poistných zmlúv označeným
statusom 14 za nedôvodný a nezodpovedajúci zmluvným dojednaniam v Zmluve o produkčnej provízii
uzatvorenej medzi stranami.

10. Súd prvej inštancie zároveň uviedol k poistným zmluvám/ návrhom so statusom 14 a so statusom

16, že v prípade pod tieto statusy spadajúcich „poistných zmlúv“ k vzniku poistnej zmluvy ani nedošlo
a pokiaľ by aj tieto poistné návrhy boli žalobcom oprávnene započítané do kvalifikácie a následného
výpočtu výšky produkčnej provízie podľa čl. II. ods. 3. Zmluvy o produkčnej provízii, tak to automaticky
neznamenalo, že vo vzťahu k týmto poistným návrhom mohol žalobca v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy
o produkčnej provízii uplatňovať nárok na vrátenie príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie

ako storna. Súd prvej inštancie nevylučoval také dojednanie zmluvných strán, v zmysle ktorého by
žalovanému patril nárok na odmenu už za prinesené návrhy poistných zmlúv bez ohľadu na to, či
na ich základe k vzniku, resp. uzatvoreniu poistnej zmluvy skutočne dôjde alebo nie. Dojednanie
zmluvných strán v čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii, upravujúce nárok žalobcu na vrátenie
ako storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie, o ktoré žalobca opieral nárok uplatnený

v tomto konaní, však výslovne stanovovalo, že nárok na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej
produkčnej provízie možno uplatňovať len v tom prípade, ak poistná zmluva alebo pripoistenie, ktoré
boli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie (pričom súd dodáva,
že museli byť započítane oprávnene a v súlade so zmluvným dojednaním v čl. II. ods. 3), zanikne v
období do 12 mesiacov od jeho uzavretia. Uvedené tak predpokladá uplatňovanie storna z produkčnej

provízie len vo vzťahu k uzatvoreným poistným zmluvám, ktoré zanikli v období 12 mesiacov od ich
uzavretia, nie vo vzťahu k návrhom poistných zmlúv, ktoré boli prinesené v agentúre žalovaného. Tomuto
záveru nasvedčuje aj fakt, že v zmysle dojednania v čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii
návrhy poistných zmlúv zrušené klientom pred vydaním poistky (status 16) nemali byť do poistného
vôbec započítané a návrhy poistných zmlúv, ktoré neboli úplné, správne vyplnené a neobsahovali všetky

potrebnédoklady(status14)nespĺňalikritériáprijatiapoistnýchnávrhovatedaanikritériáichzapočítania
do kvalifikácie a následného výpočtu produkčnej provízie. Znenie ustanovenia čl. III. ods. 5. Zmluvy o
produkčnejprovíziipritombolototožnépredajpouzatvoreníDodatkuč.1kZmluveoprodukčnejprovízii,
pričom jeho znenie vylučovalo, aby nárok na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej
provízie žalobca uplatňoval vo vzťahu k návrhom poistných zmlúv, na základe ktorých k uzatvoreniu

poistnej zmluvy vôbec nedošlo, a preto ani nemohla byť splnená podmienka zániku poistnej zmluvy/
pripoistenia v období do 12 mesiacov od uzavretia.11. Súd prvej inštancie uviedol k poistným zmluvám so statusom 42, že podľa dojednania v čl. II.
ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii v znení účinnom do 31.12.2015 musel poistný návrh
pre splnenie kritérií jeho prijatia do hodnotenej produkcie spĺňať o.i. podmienku priloženia potvrdenia o

zaplatení poistného na prvé poistné obdobie. Vo väzbe na uvedené dôvodom zániku poistnej zmluvy
alebo pripoistenia v období do 12 mesiacov od ich uzavretia pre potreby výpočtu storna podľa čl.
III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii mohlo byť výlučne nezaplatenie poistného za ďalšie poistné
obdobie. Nakoľko žalobcom označované poistné zmluvy mali zanikať v priebehu rokov 2014 až
2016, pre posudzovanie podmienok zániku poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného bolo relevantné

ustanovenie § 801 Občianskeho zákonníka účinné do 30.09.2018. Pre úplnosť súd prvej inštancie
považoval za potrebné uviesť, že žalobca skutkovo nevymedzil, či k zániku poistenia alebo pripoistenia z
dôvodu nezaplatenia poistného malo dôjsť v dôsledku nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie,
resp. jednorazového poistného alebo v dôsledku nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie, v
ktorých prípadoch je právny režim zániku poistenia odlišný (§ 801 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na dojednanie v čl. II. ods. 3. bod 3.1. Zmluvy o produkčnej provízii, ktoré

ako kritérium prijatia poistného návrhu do hodnotenej produkcie stanovovalo priloženie potvrdenia o
zaplatení poistného na prvé poistné obdobie, poistné návrhy, resp. poistné zmluvy, pri ktorých potvrdenie
o zaplatení poistného na prvé poistné obdobie priložené nebolo, týmto kritériám nevyhovovali a preto
nemali byť započítavané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného.
V zmysle relevantnej právnej úpravy účinnej do 30.09.2018 v prípade neuhradenia poistného za

prvé poistné obdobie alebo jednorazového poistného, poistenie zanikalo, ak tieto neboli zaplatené
do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti. V prípade neuhradenia poistného za ďalšie poistné obdobie
ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre zánik poistenia predpokladalo kvalifikovanú výzvu
poisťovateľa na jeho zaplatenie obsahujúcu upozornenie, že poistenie zanikne ak nebude zaplatené a
uplynutie lehoty 1 mesiaca odo dňa jej doručenia poistenému. Žalobca vo vzťahu k poistným zmluvám

so statusom 42 v písomnom vyjadrení zo 04.08.2022 uviedol ako dátum zániku dátum splatnosti + 60
dní. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu však nezodpovedali zákonnej úprave a nepreukazovali zánik
poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného zákonom predpokladaným spôsobom v lehote 12 mesiacov
od uzavretia poistnej zmluvy alebo pripoistenia. Samotný termín omeškania s úhradou jednotlivých
poistení, resp. pripoistení preukazovaný žalobcom výpismi z účtu poistníkov, tak pre preukázanie zániku

poistenia alebo pripoistenia (kedy na pripoistenie súd aplikuje rovnaký režim ako na samotnú poistnú
zmluvu) nebol postačujúci, nakoľko sám o sebe nie je relevantnou právnou skutočnosťou spôsobujúcou
zánik poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného. Pokiaľ aj žalobca v konaní poukazoval na to, že
dňa 24.06.2020 predkladal súdu prvej inštancie demonštratívne kvalifikované výzvy podľa § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka, tak sám neoznačil konkrétne poistné zmluvy, ku ktorým tieto kvalifikované

výzvy predkladá, čo súd prvej inštancie vzhľadom na počet poistných zmlúv nebol povinný sám zisťovať.
Zároveň samotná výzva nepreukazuje, či a kedy bola doručená poistenému, čo je predpokladom pre
plynutie lehoty v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následný zánik poistenia. Pokiaľ
žalobca zároveň poukazoval na to, že podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká
aj bez doručenia kvalifikovanej výzvy poisťovateľa, tak žalobca poukazoval na právnu úpravu účinnú

od 01.10.2018, ktorá na prejednávanú vec vzhľadom na tvrdený dátum zániku jednotlivých poistných
zmlúv v priebehu rokov 2014 až 2016 nedopadali. Samotné oznámenie žalobcu ako poisťovne o zániku
poistenia v dôsledku nezaplatenia dojednaného poistného tak nebolo pre preukázanie zániku poistenia
postačujúce.

12. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že už v písomnom vyjadrení zo 04.08.2022 žalobca k
poistným zmluvám so statusom 42 dátum zániku poistenia odvodzoval od uplynutia lehoty 60 dní
odo dňa splatnosti poistného. Na pojednávaní dňa 23.09.2022 v nadväznosti na uvedené právna
zástupkyňa žalobcu poukazovala na ustanovenie Zmluvy s manažérom agentúry časť Tarify I, písmeno
E, odsek označený ako Percento pretrvania a považovala toto ustanovenie za aplikovateľné aj v prípade

uplatnenia nároku na vrátenie časti provízie titulom storna voči žalovanému podľa čl. III. ods. 5. Zmluvy o
produkčnej provízii. S uvedenou interpretáciou čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii s manažérom
agentúry vo väzbe na prílohu Zmluvy s manažérom agentúry označenú ako Tarify I sa súd prvej inštancie
nestotožnil. Dotknuté ustanovenie je súčasťou zmluvných dojednaní označených ako Tarify I, ktoré
majú byť súčasťou Zmluvy s manažérom agentúry uzatvorenej medzi žalobcom, resp. jeho právnym

predchodcom a žalovaným. Uvedenou zmluvou poisťovňa menovala žalovaného za svojho manažéra
agentúry v Slovenskej republike a zaviazala sa ako úplnú odmenu za služby manažéra agentúry a
ako náhradu za akékoľvek výdavky, ktoré môže manažér agentúry vynaložiť pri vykonávaní činností a
plnení povinností podľa tejto zmluvy a/alebo pri uplatňovaní svojich práv podľa tejto zmluvy, zaplatiťmanažérovi agentúry odmenu v súlade s podmienkami a dojednaniami uvedenými v tarifách, ktoré
tvoria prílohu tejto zmluvy. Manažér agentúry v súvislosti so svojou činnosťou podľa tejto zmluvy nemal
voči poisťovni nárok na žiadnu ďalšiu odmenu. Právnou zástupkyňou žalobcu uvádzané ustanovenie,

ktoré je súčasťou prílohy Zmluvy s manažérom agentúry označenou ako Tarify I pod písmenom E v
odseku označenom ako Percento pretrvania upravuje kritériá nároku manažéra agentúry na prémiu z
obnovovacieho poistného za pretrvanie životných poistných zmlúv, pričom pre účely tohto ustanovenia
Zmluvy s manažérom agentúry sa za poistné zmluvy v plnej platnosti a účinnosti považujú také poistné
zmluvy, ktoré sú ku koncu účtovného štvrťroka v platnosti a zároveň ktorých platba poistného nie je v

omeškaní po dobu viac ako 60 dní od dátumu splatnosti poistného. Dotknuté ustanovenie tak vymedzuje
obsah pojmu Platné a účinné poistné zmluvy výlučne pre potreby tohto ustanovenia a teda pre potreby
Zmluvy s manažérom agentúry, nie pre potreby vyplácania produkčnej provízie na základe Zmluvy o
produkčnej provízii s manažérom agentúry ani pre potreby uplatňovania storna z vyplatenej produkčnej
provízie, ktoré podmienky sú upravené v čl. II. a čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii. Zmluva o
produkčnej provízii s manažérom agentúry pritom podľa tvrdení samotného žalobcu bola uzavretá za

účelom navýšenia výšky odmien stanovených v zmluve s manažérom agentúry. Zo žiadnych ustanovení
Zmluvy o produkčnej provízii s manažérom agentúry však nevyplýva, že podmienka zániku poistných
zmlúv v období do 12 mesiacov od ich uzavretia pre potreby čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii
by mala byť interpretovaná v súlade s ustanoveniami a prílohami Zmluvy s manažérom agentúry. Pre
naplnenie podmienky nároku na uplatnenie storna z príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie v

zmysle čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii, že poistná zmluva alebo pripoistenie, ktoré bolo
započítané do kvalifikácie a výpočtu výšky produkčnej provízie, zanikla v období do 12 mesiacov od
jeho uzavretia, tak nie je postačujúce a ani relevantné skutkové tvrdenie žalobcu o dátume splatnosti
poistného k jednotlivým poistným zmluvám o dátume omeškania poistníka s platením poistného a
následne o uplynutí lehoty 60 dní odo dňa omeškania. Samotná skutočnosť, že poistník bol v omeškaní

s platením poistného po dobu viac ako 60 dní od dátumu splatnosti poistného nemôže byť vyhodnotená
ako dôvod zániku poistnej zmluvy v období 12 mesiacov od jej uzavretia v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy
o produkčnej provízii. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že k poistným zmluvám
so statusom 42 žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal relevantné skutkové okolnosti umožňujúce prijať
záver, že k týmto poistným zmluvám by boli splnené podmienky na uplatnenie nároku na vrátenie

príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii, preto
vo vzťahu k týmto zmluvám nepovažoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný.

13. Súd prvej inštancie uviedol k poistným zmluvám so statusom 47, že žalobca k týmto poistným
zmluvám odkazoval na možnosť ukončenia poistenia výpoveďou v zmysle § 800 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a nakoľko dotknuté poistné zmluvy mali zaniknúť v priebehu rokov 2015 a 2016, súd prvej
inštancie vychádzal zo znenia § 800 Občianskeho zákonníka účinného do 30.09.2018. Súd prvej
inštancie potom poukázal, na to, že žalobca síce uviedol dátum doručenia výpovede, resp. žiadosti o
zrušenie pripoistenia, avšak vo vzťahu k dátumu ich zániku výlučne uviedol deň oznámenia o zániku/
zrušení pripoistenia bez toho, aby zo skutkových tvrdení žalobcu bolo zrejmé, aké poistné obdobie bolo

dojednané pri jednotlivých poistných zmluvách a kedy toto poistné obdobie uplynulo, resp. ktorým dňom
nastal zánik poistenia. Deň zániku poistenia pritom nemožno stotožňovať s dňom oznámenia o zániku
poistenia,resp.zrušenípripoisteniazostranypoisťovnepoistenémuazároveňnebolopovinnosťousúdu
prvej inštancie absentujúce skutkové tvrdenia žalobcu vyhľadávať v listinných dôkazných prostriedkoch
predložených na dátovom nosiči. Zo samotných skutkových tvrdení žalobcu tak vo väzbe na relevantnú

právnu úpravu, na ktorú sám žalobca odkazoval, resp. vo väzbe na tvrdený dôvod ich zániku, tak
nevyplýval relevantný dátum zániku týchto poistných zmlúv, vo väzbe na ktorý by bolo možné posúdiť
podmienky vzniku nároku žalobcu na storno v zmysle čl. III. ods. 5. Zmluvy o produkčnej provízii,
konkrétne zánik jednotlivých poistných zmlúv v období do 12 mesiacov od ich uzavretia. Vzhľadom
na uvedené tak ani vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 47 žalobca netvrdil ani nepreukázal

relevantné skutkové okolnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti ním uplatneného nároku.

14. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že žalobca vo vzťahu k tvrdeným zaniknutým poistným zmluvám
nepreukázal splnenie podmienok dojednaných v článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii pre
uplatnenie nároku na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie, z ktorého dôvodu

súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalejlen„CSP“),tedazdôvodu,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie alebo (alternatívne) zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalobca v odvolaní k poistným zmluvám/návrhom so statusom 12 a statusom 16 uviedol, že
je v prvom rade nesprávnym skutkovým zistením záver súdu prvej inštancie ohľadom započítania
týchto poistných zmlúv (návrhov) do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného v rozpore
s dojednaním v článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízií v znení do 31.12.2015,

keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poistné návrhy prinesené do agentúry žalovaného
získali status 12 a 16 až dodatočne, pričom do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného
vstupovali ešte pred tým, ako uvedené statusy získali, t.j. v čase, keď poistná zmluva/návrh ešte
nebola zo strany poistníka zrušená. Potom, ako tieto poistné zmluvy/návrhy získali status 12 alebo
16, ich žalobca v súlade so zmluvným dojednaním článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej

provízii už do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného nezapočítaval. Uvedené skutočnosti
jednoznačne vyplývajú zo skutkových tvrdení žalobcu preukázaných na základe pripojených dôkazov,
najmä dokumentu označeného ako Zaniknuté poistné zmluvy a Prehľad poistných zmlúv - podľa
mesiacov, ktoré žalobca predložil na dátovom nosiči. Súd prvej inštancie však tieto tvrdené skutočnosti
preukázané v konaní nevzal do úvahy a nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom

predložených dôkazov, resp. nie je zrejmé, ako tieto dôkazy hodnotil a posúdil. Súd prvej inštancie vôbec
nereflektuje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z konania, najmä vykonaného dokazovania a na ktoré
bolo potrebné v rámci posúdenia započítania poistných zmlúv/návrhov do poistného, resp. kvalifikácie
a výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného v zmysle príslušných zmluvných dojednaní prihliadať.
Skutočnosti, ktoré tieto dôkazy preukazovali, sú podstatné preto, že rozhodujúce pre posúdenie v merite

veci vo väzbe na vstup poistných zmlúv/návrhov, ktoré dodatočne po ich zrušení získali status 12 a 16,
do poistného, resp. kvalifikácie a výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného a následne do nároku
žalobcu na vrátenie jej časti ako storna, bolo časové hľadisko nadobudnutia príslušných statusov 12
a 16, inými slovami kedy pri poistných zmluvách nastal zánik alebo kedy došlo k zrušeniu poistného
návrhu, nakoľko sa posudzovala tzv. prinesená produkcia.

18. Žalobca v odvolaní k poistným zmluvám/návrhom so statusom 12 a statusom 16 namietal aj skutkový
záver súdu prvej inštancie, že zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné identifikovať vo väzbe
na znenie článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízií k jednotlivým zmluvám so statusom
12 a 16, či tieto boli započítané do produkcie žalovaného pred alebo po 01.01.2016. Podľa žalobcu

sú skutkové tvrdenia o tom, kedy započítal poistné zmluvy/návrhy so statusom 12 a 16 do produkcie
žalovaného priamo obsahom dokumentu označeného ako Zaniknuté poistné zmluvy v stĺpci „dátum
prinesenia, resp. dátum vydania od 01.01.2016“, ktorý žalobca predložil na dátovom nosiči. Z tohto
stĺpca jednoznačne vyplýva, či bola daná poistná zmluva/návrh do produkcie žalovaného započítaná
do 31.12.2015, dokedy sa posudzovala len prinesená produkcia, alebo až od 01.01.2016, odkedy

sa posudzovala vydaná produkcia. Súd prvej inštancie predmetné skutočnosti, vôbec nezohľadnil,
resp. nie je zrejmé, ako tieto dôkazy hodnotil a posúdil. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal
žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé priniesť podstatné skutkové zistenia významné pre
rozhodnutie v merite veci a nezohľadnil z nich vyplývajúce rozhodné skutočnosti. Podľa žalobcu článok
II. ods. 3 bod 3.1 tretia veta Zmluvy o produkčnej provízii bolo potrebné interpretovať tak, že postup

žalobcu sa týkal vyhodnotenia splnenia podmienok vzniku žalovaného na navýšenie odmeny za obdobie
predchádzajúcich troch mesiacov, kedy už bolo zrejmé, ktoré poistné zmluvy/návrhy prinesené do
agentúry žalovaného boli zrušené, čím nadobudli status 12 alebo 16 a ktoré bolo z tohto dôvodu
potrebné do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie nezapočítať. V rámci trojmesačného obdobia
rozhodného pre vyhodnotenie splnenia podmienok odmeny do 31.12.2015 pritom žalobca vychádzal z

objemu všetkých prinesených poistných zmlúv/návrhov, ktoré v rámci daného obdobia neboli zrušené.
V čase, kedy žalobca tieto podmienky spätne vyhodnocoval, poistné zmluvy/návrhy získali status 12 a
16, a preto už predpoklad, aby neboli zrušené, viac nespĺňali. Žalobca ich následne do vyhodnotenia
splnenia podmienok kvalifikácie a výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného preto nezapočítaval.19. Žalobca v odvolaní k poistným návrhom so statusom 14 nesúhlasil s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že tieto do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného nemali byť žalobcom

započítané. Podľa žalobcu tieto poistné návrhy boli do výpočtového systému žalobcu započítané v
súlade s článkom II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii, keďže v čase prinesenia do agentúry
žalovaného poistné návrhy spĺňali požadované kritériá prijatia a status 14 získali až dodatočne, a to
v dôsledku nedodania ďalších potrebných podkladov, spravidla lekárskych správ ošetrujúcich lekárov
v prípade, že tieto bolo v osobitných prípadoch potrebné doplniť zo strany poistníkov na základe

dodatočného získavania podkladov po spracovaní poistného návrhu zo strany žalobcu. Vo vzťahu k
uvedeným poistným návrhom naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spolu s oznámením
žalobcu o tom, že nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy, žalobca jednotlivým poistníkom vrátil späť už
uhradené zálohy na poistné. Uvedenému záveru nasvedčuje aj znenie Zmluvy s manažérom agentúry
v časti Podmienky ods. 12. Žalobca má za to, že postupoval v súlade s článkom II. ods. 3 bod 3.1
Zmluvy o produkčnej provízii v znení do 31.12.2015, keďže akonáhle sa dozvedel o tom, že v dodatočne

stanovenej lehote po prijatí poistného návrhu a uhradení zálohy poistného nedošlo zo strany poistníkov
k dodaniu vyžiadaných podkladov, tieto poistné návrhy nezapočítal do minimálnej výšky poistného pre
účely splnenia podmienok nároku na produkčnú províziu, čím v konaní preukázal zmluvný základ pre
vrátenie príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie vo väzbe na poistné návrhy so statusom 14.

20. Žalobca v odvolaní k poistným zmluvám so statusom 42 namietal, že súd prvej inštancie vo väzbe
na žalovaný nárok nesprávne právne posúdil aplikáciu ustanovenia Zmluvy s manažérom agentúry
časť Tarify I, písmeno E, odsek označený ako Percento pretrvania. Z príslušných ustanovení Zmluvy
s manažérom agentúry a Zmluvy o produkčnej provízii vyplýva, že obsah Zmluvy s manažérom
agentúry je záväzný pre Zmluvu o produkčnej provízii. Žalovaný má podľa Zmluvy s manažérom

agentúry nárok na odmenu v súlade s podmienkami a dojednaniami uvedenými v Tarifách, ktoré tvoria
prílohu zmluvy. Zmluvou o produkčnej provízii došlo k stanoveniu podmienok, za ktorých je možné
navýšiť odmenu stanovenú v Zmluve s manažérom agentúry a v článku I. pritom Zmluva o produkčnej
provízii výslovne odkazuje na ustanovenia Zmluvy s manažérom agentúry. Z uvedeného je zrejmé, že
úprava podmienok navýšenia odmeny v Zmluve o produkčnej provízii len rozširuje primárnu úpravu

odmeňovania obsiahnutú v Zmluve s manažérom agentúry. Jej obsah je potrebné z uvedeného dôvodu
analogickyaplikovaťajnaustanoveniaZmluvyoprodukčnejprovízii,pričomakniektoréotázkynemožno
interpretovať podľa ustanovení Zmluvy o produkčnej provízii, interpretujú sa podľa ustanovení Zmluvy
s manažérom agentúry, a to aj tam, kde výslovný odkaz na použitie konkrétneho ustanovenia Zmluvy
s manažérom agentúry absentuje, keďže použitie ustanovení Zmluvy s manažérom agentúry vyplýva z

povahy daného zmluvného vzťahu. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že Zmluva o produkčnej provízii
neobsahuje žiadne definície, či vysvetlenia pojmov, ktoré používa vo svojej textácii. Všetky pojmy a
definícietotižjednotneupravujeprimárnaZmluvasmanažéromagentúry,ktorújesohľadomnauvedené
potrebné automaticky aplikovať aj na ustanovenia Zmluvy o produkčnej provízii. Inak tomu nie je ani v
prípadedefiníciePercentopretrvania,ktoréZmluvaoprodukčnejprovíziinaviacerýchmiestachpoužíva,

pričom jej obsah a vysvetlenie obsahuje práve Zmluva s manažérom agentúry v časti Tarify I., písmeno
E, odsek označený ako Percento pretrvania. Uvedenú definíciu, podľa ktorej sa za poistné zmluvy v plnej
platnosti a účinnosti považujú také poistné zmluvy, ktoré sú ku koncu účtovného štvrťroka v platnosti
a zároveň ktorých platba poistného nie je v omeškaní po dobu viac ako 60 dní od dátumu splatnosti
poistného, žalobca jednotne používa v obsahu celej Zmluvy o produkčnej provízii, a to v článku II. ods. 1

bod 1.3, v článku II. ods. 2 bod 2.3, v článku II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy o produkčnej provízii. Ako vyplýva
z uvedených ustanovení zmlúv, príslušné ustanovenie Zmluvy s manažérom agentúry časť Tarify I.,
písmeno E, odsek označený ako Percento pretrvania slúži pre potreby vyplácania produkčnej provízie
na základe Zmluvy o produkčnej provízii a súčasne aj pre potreby uplatňovania storna z vyplatenej
produkčnej provízie. Žalobca má za to, že definíciu Percenta pretrvania v Zmluve s manažérom agentúry

bolo treba automaticky aplikovať aj na podmienku zániku poistných zmlúv v období do 12 mesiacov od
ich uzatvorenia pre potreby článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii. Tomuto záveru nasvedčuje
aj fakt, že v zmysle ustanovenia článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii do kvalifikácie a výšky
produkčnej provízie, ktorú je manažér agentúry povinný vrátiť ako storno, vstupujú len tie poistné zmluvy,
ktoré sa dodatočne pri kontrole vyhodnotenia podmienok za predchádzajúce 3 mesiace nezapočítali do

kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie podľa článku II. a článku III. ods. 3 Zmluvy
o produkčnej provízii, keďže došlo k ich zániku v dôsledku zrušenia alebo neplatenia poistného dlhšie
ako 60 dní odo dňa dátumu splatnosti poistného.21. Žalobca v odvolaní k poistným zmluvám so statusom 47 uviedol, že je nesprávnym skutkovým
zistením na základe vykonaných dôkazov záver súdu prvej inštancie o tom, že v prípade poistných
zmlúvsostatusom47žalobcatvrdíichzániknazákladevýpovedepoistníka.Zvykonanéhodokazovania

nevyplynulo, že v spojitosti so všetkými poistnými zmluvami označenými statusom 47 došlo k doručeniu
výpovede poistníka ako jednostranného právneho úkonu. Uvedené je o.i. zrejme aj z tabuľky v bode 14
písomného podania žalobcu zo dňa 04.08.2022, kde uviedol dátum doručenia výpovede alebo žiadosti
o zrušenie pripoistenia a dátum oznámenia o zániku alebo oznámenia o zrušení pripoistenia. Uvedené
skutočnosti boli v konaní preukázané pripojenými dôkazmi - oznámeniami o zániku/zrušení pripoistenia.

Osobitným prípadom zániku bolo zrušenie najmä niektorých pripoistení na základe vzájomnej dohody
poistníka a žalobcu ako poistiteľa, kedy žalobca považoval doručenú písomnú žiadosť poistníka o
zrušenie poistenia ako návrh na zrušenie záväzku, ktorý žalobca akceptoval a súhlasil so zrušením
pripoistenia. Išlo najmä o prípady pripoistení s jednomesačným poistným obdobím, v ktorých chcel
žalobca vyhovieť žiadostiam klientov o zrušenie poistenia, pričom vzhľadom na jednomesačné poistné
obdobie netrval na dodržaní 6 týždňovej výpovednej doby podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Záväzok bol zrušený k najbližšiemu zaplatenému dátumu splatnosti poistného alebo ku dňu obdržania
písomnej žiadosti o zrušenie. Príslušná úprava Občianskeho zákonníka umožňuje zmluvným stranám
zrušiť vzájomný záväzkovo právny vzťah aj dohodou. Z pohľadu právneho posúdenia preto nejde o
zánik poistenia výpoveďou v zmysle § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o zánik z osobitného
právneho dôvodu, ktorým je vzájomná dohoda poistníka a poistiteľa o zrušení záväzku v zmysle §

572 a 573 Občianskeho zákonníka. Žalobca opätovne upriamuje pozornosť na znenie článku III. ods.
5 Zmluvy o produkčnej provízii, ktoré upravuje podmienky uplatnenia žalovaného nároku na vrátenie
zmluvného plnenia z titulu storna, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre jeho uplatnenie vo vzťahu k
poistným zmluvám so statusom 47 nie je výlučne zánik na základe výpovede poistníka podľa príslušných
zákonných ustanovení, ale akýkoľvek zánik poistnej zmluvy alebo pripoistenia v období 12 mesiacov od

jeho uzavretia, teda aj zánik na základe písomnej žiadosti poistníka o zrušenie, schválenej žalobcom,
čo predstavuje uzavretie vzájomnej dohody strán. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak dátum oznámenia
žalobcu o zrušení pripoistenia, z ktorého je zrejmé, že zrušenie pripoistenia už nastalo, keďže žalobca
v oznámení o zrušení pripoistenia túto skutočnosť deklaruje.

22. Žalobca mal v odvolaní tiež za to, že súd prvej inštancie nebol pri posudzovaní nároku žalobcu
viazaný právnou kvalifikáciou tvrdenou žalobcom, t.j. že ide o nárok zo zmluvného záväzku a tento
na základe skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov mohol a mal posudzovať aj z
pohľadu ďalších aplikovateľných hmotnoprávnych ustanovení, vrátane ustanovení upravujúcich nároky
z mimozmluvných záväzkov. Žalobca v konaní vo vzťahu k poistným zmluvám/návrhom so statusom

12, statusom 14 a statusom 16 o.i. tvrdil a preukázal, že žalovanému za ich sprostredkovanie
vyplatil odmenu, avšak tieto poistné zmluvy nevznikli, prípadne zanikli v stanovenej lehote, a teda,
že žalovaný odmenu za ich sprostredkovanie zinkasoval neoprávnene (bez právneho dôvodu alebo
z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Zásadu, že konajúci súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
žalobou uplatneného nároku, sformulovala ustálená rozhodovacia prax súdov, pričom žalobca poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22.09.2010, sp. zn. 2Cdo/174/2018 z
30.04.2019, sp. zn. 5Cdo/120/2017 z 28.03.2019, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS/751/2015 z 11.11.2015. Žalobca potom poukázal na to, že povinnosťou žalobcu je uviesť všetky
rozhodujúce skutkové okolnosti pre úspešné uplatnenie nároku a preukázať ich predloženými dôkazmi.
Žalobca má za to, že túto povinnosť si v konaní riadne splnil. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to,

že uvedený nárok, tak ako ho skutkovo vymedzil žalobca, bolo potrebné z právneho hľadiska posúdiť
odlišným spôsobom, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v súlade so zásadou „iura novit
curia“ a tento nárok posúdiť bez ohľadu na to, akým spôsobom ho právne kvalifikoval žalobca. Ak
teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súvislosti s poistnými zmluvami/návrhmi označenými
statusom 12, statusom 14 a statusom 16, za sprostredkovanie ktorých žalobca žalovanému vyplatil

produkčnú províziu, nie je možné uplatňovať nárok na vrátenie storna podľa článku III. ods. 5 Zmluvy o
produkčnej provízii, resp. že nemali byť vôbec započítané do prinesenej produkcie, resp. do kvalifikácie
a následného výpočtu, mohol a mal nárok uplatnený žalobou posudzovať titulom bezdôvodného
obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Uvedené platí obzvlášť za situácie, kedy bolo v
priebehu konania predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že žalovaný zinkasoval

od žalobcu odmenu aj za poistné zmluvy/návrhy so statusom 12, statusom 14 a statusom 16, čo súd
prvej inštancie v odôvodní rozhodnutia nespochybnil. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že odmena, ktorej
vrátenie by žalobca mohol požadovať titulom bezdôvodného obohatenia, by bola vo výške 100 %
odmeny vyplatenej titulom produkčnej provízie. Výška nároku na vrátenie storna, je pritom nižšia ako100 % odmeny. Súdu prvej inštancie tak nič nebránilo priznať žalobcovi dotknutý nárok v žalobcom
uplatňovanej výške titulom bezdôvodného obohatenia.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Podľa žalovaného nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že poistné zmluvy
so statusom 12 a 16 vstupovali do výpočtu produkčnej provízie ešte predtým, ako tento status získali.
Samotný žalobca v tejto súvislosti odkazuje na dôkazy, a to stĺpec uvedený v dokumente Zaniknuté
poistné zmluvy a Prehľad poistných zmlúv podľa mesiacov, ktoré ale správne súd prvej inštancie

nevyhodnotil ako dôkazy, ale iba tvrdenia zo strany žalobcu, ktoré boli popreté. Následne ešte aj tieto
tvrdenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesprávne, nakoľko v zmysle Zmluvy o produkčnej provízii
nemohli byť poistné zmluvy so statusom 12 a 16 zo samotnej povahy týchto statusov započítané do
kvalifikácieanáslednéhovýpočtuprodukčnejprovízie,nakoľkoprávezčasovéhohľadiskabolovýslovne
zmluvou vylúčené, aby tieto poistné zmluvy boli kedykoľvek započítané. Pokiaľ návrh zmluvy mal byť
zrušený ešte pred vznikom zmluvy alebo zmluva mala údajne zaniknúť do dvoch mesiacov od vydania,

tak nielenže žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, ale tieto tvrdenia boli v priamom rozpore s uzavretou
zmluvou. Taktiež z logiky veci nemožno hovoriť o naplnení osobitného predpokladu - zániku zmluvy
alebo pripoistenia v prípade, ak k vzniku zmluvy vôbec nedošlo, ako tomu nebolo ani v prípade poistných
zmlúv so statusom 14. Pokiaľ by sa stalo, že návrh poistnej zmluvy nebol úplný, správne vyplnený a
neobsahoval všetky potrebné podklady, tak by v žiadnom čase nebol žalobcom spracovaný a zadaný do

výpočtového systému. Žalobca nielenže žiadnym dôkazom nepreukázal, že by návrhy poistných zmlúv
najprv mali všetky potrebné doklady a až dodatočne mali tieto potrebné doklady stratiť, ale aj samotné
toto tvrdenie je z povahy veci nelogické.

24. Žalovaný poukázal na to, že k poistným zmluvám so statusom 42 takmer počas celého konania

žalobca tvrdil, že predmetné poistné zmluvy mali zaniknúť pre nezaplatenie poistného a až po uplatnení
sudcovskej koncentrácie konania tvrdil, že zmluvy nezanikli, ale údajne v týchto prípadoch mali zmluvy
iba byť považované za zaniknuté s poukazom na pojem Percento pretrvania uvedený v prílohe Zmluvy
s manažérom agentúry. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej
inštancie, že pojem Percento pretrvania nemá nič spoločné s pojmom zánik zmluvy použitý v článku III.

ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje najmä na to, že článok III.
ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii vôbec neobsahuje pojem Percento pretrvania, ale výslovne hovorí o
zániku zmluvy. Pojmy, ktoré používajú zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným a na tieto majú
tieto zmluvy v niektorých častiach odkazovať, sú uvádzané v týchto zmluvách s veľkým začiatočným
písmenom a presne, pričom logicky, keďže článok III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii ani len

nepoužíva pojem Percento pretrvania, tak nemôže odkazovať na tento pojem a tento pojem ani nebol
uvedený veľkým písmenom. Taktiež žalovaný poukazuje na to, že v zmysle žalobcom predloženého
znenia druhého odseku časti E prílohy Zmluvy s manažérom agentúry platí, že iba výlučne „Pre účely
tohto ustanovenia Zmluvy sa za poistné zmluvy v plnej platnosti a účinnosti považujú také poistné
zmluvy ...“, pričom pre účely iného ustanovenia takéto posudzovanie výslovne nebolo dohodnuté. Aj z

výslovného znenia a systematického zaradenia je zrejmé, že pojem Percento pretrvania sa vzťahuje
výlučne na Prémiu z obnovovacieho poistného za pretrvanie životných poistných. Taktiež žalovaný
poukazuje na to, že pri zisťovaní Percenta pretrvania sa zohľadňujú iba životné poistné zmluvy, pričom
samotný žalobca pod status 42 zaradil aj iné ako životné poistné zmluvy. Podľa žalovaného ustanovenie
článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii celkom jednoznačne a zrozumiteľne stanovuje ako

podmienku vzniku nároku na vrátenie provízie iba zánik zmluvy a tento pojem ani nie je potrebné
vykladať. Pokiaľ by aj teoreticky výraz zánik zmluvy pripúšťal rôzny výklad, tak tento výraz treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila a v konaní bolo nesporné,
že celé znenie zmlúv bolo pripravené žalobcom, ktorý tieto zmluvy používal ako zmluvy vo viacerých
prípadoch.

25. Podľa žalovaného vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 47 nie je pravdivé tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že by pred súdom prvej inštancie tvrdil zánik poistných zmlúv dohodou. Ako je zrejmé aj
z podania žalobcu zo dňa 04.08.2022, na ktoré žalobca odkazuje, tak žalobca zánik poistných zmlúv
s týmto statusom tvrdil ako jeden dôvod, na základe ktorého zaniklo 45 poistných zmlúv a výslovne

poznámkou pod čiarou odkazoval na časť ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca
počas celého konania netvrdil kto mal komu výpoveď alebo žiadosť doručiť. Dokonca ani z odvolania
nie je zrejmé, ktoré poistné zmluvy so statusom 47 mali zaniknúť dohodou a ktoré výpoveďou. Pokiaľ
žalobca v odvolaní tvrdí, že niektoré poistné zmluvy mali zaniknúť dohodou, žalovaný takéto tvrdeniapopiera a podľa žalovaného na takéto nové skutkové tvrdenia odvolací súd v odvolacom konaní nemôže
už prihliadať, nakoľko takéto tvrdenia žalobca neprodukoval pred súdom prvej inštancie.

26.Žalovanýnepopiera,žesúdnekonaniejeovládanézásadou,žesúdpoznáprávoaprávneposúdenie
uplatneného nároku je na súde, avšak žalobca skutkovo nevymedzil nárok uplatnený v tomto konaní
tak, aby ho bolo možné posúdiť podľa ustanovení zákona o bezdôvodnom obohatení. Práve naopak,
pokiaľ by žalobca tvrdil, že žalovanému zaplatil nie produkčnú províziu, ale plnil bez právneho dôvodu
alebo na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a požaduje toto bezdôvodné obohatenie vydať, tak

takéto tvrdenia sú v priamom rozpore s tvrdeniami, že sa žalobca v tomto súdnom konaní domáhal
vráteniaprodukčnejprovízie.Dokoncaajvsamotnomodvolanížalobcatvrdí,žemalžalovanémuvyplatiť
produkčnú províziu a domáha sa jej vrátenia. Aj procesná obrana žalovaného by bola diametrálne
odlišná v prípade, ak by si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní na základe skutkového stavu,
ktorý by bolo možné podradiť ustanoveniam o bezdôvodnom obohatení. Zo skutkových tvrdení žalobcu
pritom ani len nebolo zrejmé, koľko by mal predstavovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

a to aj s poukazom na to, že nie je zrejmé, akú výšku mal zaplatiť žalovanému na základe týchto
poistných zmlúv, tieto poistné zmluvy neboli právnym dôvodom plnenia žalovanému, žalobca jednotnú
údajnú sumu jeho nároku započítaval voči nárokom žalovaného a nie je zrejmé, či započítaval nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo nárok na vrátenie produkčnej provízie a pod., a to práve
z dôvodu, že nikdy žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia skutkovo pred súdom prvej

inštancie ako takýto nevymedzil. Žalobca dokonca v rámci odvolania vymedzil svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak, že mal žalovaný sprostredkovať poistné zmluvy so statusom 12, 14 a
16 a žalobca mu zaplatil za sprostredkovanie týchto zmlúv a síce žalobca a žalovaný mali medzi sebou
uzatvorenú aj zmluvu o sprostredkovaní, ale žalovaný predmetné zmluvy nesprostredkoval, žalobca
ani nikdy netvrdil, že by žalovaný takéto zmluvy sprostredkoval. Potom aj následné tvrdenie, že by

žalovanému bola vyplatená produkčná provízia za sprostredkovanie zmlúv je tvrdením nielen novým,
ale aj celkom zjavne nesprávnym. Potom následne je nesprávne aj tvrdenie žalobcu, že by v konaní
pred súdom prvej inštancie malo byť preukázané, že žalovanému bola práve za tieto zmluvy vyplatená
odmena, pričom nie je zrejmé, aké dôkazy by mali o tomto svedčiť, resp. aké dôkazy k tejto skutočnosti
vôbec žalobca navrhol.

27. Žalobca v odvolacej replike vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 12 a 16 poukázal
na to, že skutkové tvrdenia žalobcu o momente započítania týchto poistných zmlúv do produkcie
žalovaného sú priamo obsahom dokumentu označeného ako Zaniknuté poistné zmluvy v stĺpci „dátum
prinesenia, resp. dátum vydania od 01.01.2016“, ktorý žalobca súdu predložil na dátovom nosiči,

teda je súčasťou súdneho spisu, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvej
inštancie uvedené správne nevyhodnotil ako dôkazy, ale iba ako tvrdenia žalobcu, pretože práve z
uvedeného stĺpca vo vzťahu k jednotlivým poistným zmluvám/návrhom jednoznačne vyplýva, či bola
daná poistná zmluva/návrh do produkcie žalovaného započítaná do 31.12.2015, dokedy sa posudzovala
len prinesená produkcia alebo až od 01.01.2016, odkedy sa posudzovala vydaná produkcia. Dotknutý

dátum prinesenia (spolu s pečiatkou žalobcu potvrdzujúcou prinesenie návrhu) je pritom uvedený aj
priamo v návrhoch na uzavretie poistenia predložených žalobcom v konaní ako dôkazy. Uvedené
korešponduje s bodom 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii, kde sa žalobca zaviazal spracovať a zadať do
výpočtového systému všetky návrhy, ktoré budú doručené do hlavnej kancelárie žalobcu v Bratislave
najneskôr 24 hodín pred zahájením koncomesačnej uzávierky. Pokiaľ by súd dôkazy predložené

žalobcomriadnevykonal(ažalovanýsasnimioboznámil),tietoskutočnostibyimboliznáme.Kpoistným
zmluvám so statusom 14 žalobca poukázal na to, že údaje uvádzané žalobcom v jeho podaniach v
neposlednom rade vyplývajú aj z informačného (výpočtového) systému žalobcu, pričom práve údaje
uvedené v tomto systéme sa považujú za rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok na vznik
nároku na produkčnú províziu, a to v zmysle článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii. K

pojmu Percento pretrvania žalobca poukázal na bod „Súčasť zmluvy“ Zmluvy s manažérom agentúry,
v ktorom sa uvádza, že neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvoria Podmienky, Tarify, Prílohy a akékoľvek
dodatky, zmeny a doplnenia k tejto zmluve, a teda predmetná príloha bola neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy už pri jej podpise, pričom žalovaný svojím podpisom s takýmto znením prílohy ako súčasti
zmluvy súhlasil. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že o.i. v podaní zo dňa 04.08.2022 dostatočne

identifikoval,ktorépoistnézmluvy,resp.pripoisteniazanikli,resp.bolizrušené.Taktiežježalobcanaďalej
toho názoru, že z tabuľky v bode 14 tohto podania jasne vyplýva, či bola zo strany poistníka doručená
výpoveď poistnej zmluvy alebo žiadosť o zrušenie pripoistenia, pričom pri každom z uvedených bol
uvedený aj dátum zániku zmluvy alebo zrušenia pripoistenia. Žalobca touto cestou znova poukazuje ajna dôkazný materiál - oznámenia o zániku/zrušení pripoistenia, ktorým boli v konaní preukázané tvrdené
skutočnosti. Podľa žalobcu poukázanie na príslušné zákonné ustanovenia o zrušení vzájomného
záväzkovo právneho vzťahu dohodou nepredstavuje nové skutkové tvrdenia, na ktoré by odvolací súd

nemohol prihliadať, ale bližšie objasnenie mechanizmu zániku poistenia/pripoistenia v prípade „žiadosti
o zrušenie pripoistenia“, ktorá bola žalobcovi doručovaná zo strany poistníka. Uvedená skutočnosť bola
v konaní napokon aj riadne preukázaná, a to predložením žiadosti poistníkov adresovaných žalobcovi
a predložením odpovedí žalobcu na tieto žiadosti. Z týchto dokumentov pritom jasne vyplýva nielen
akceptácia žiadosti žalobcom, ale aj skutočnosť, o ktorú poistnú zmluvu sa jedná, kto s kým uzatvoril

dohodu o zrušení poistenia/pripoistenia a podobne. Podľa žalobcu z povahy veci a počtu poistných
zmlúv/návrhov vstupujúcich do konečného výpočtu je zrejmé, že nárok uplatnený žalobcom si vyžadoval
zložitejšie a komplexné posúdenie než bolo zo strany súdu prvej inštancie vykonané. Súd prvej inštancie
však mal povinnosť vyhodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na to, čo
vyšlo počas konania najavo, čo sa však v danom prípade nestalo. Hoci totiž žalobca riadne preukázal,
že žalovanému boli dotknuté sumy vyplatené a opísal a preukázal, prečo nárok žalobcu na vyplatenie

týchto súm zanikol, súd svoju pozornosť zúžil na posudzovanie len jednej otázky, no nevysporiadal sa
s uplatneným nárokom komplexne, najmä z pohľadu, že v prípade nesplnenia dotknutých podmienok
predmetné plnenia žalovanému vôbec nemali byť vyplatené.

28. Žalovaný v odvolacej duplike poprel, že by odtlačok pečiatky žalobcu na návrhu poistnej zmluvy

mohol svedčiť o tom, kedy žalobca tieto poistné zmluvy započítal do kvalifikácie, odtlačok pečiatky
žalobcu nemožno hodnotiť ako dôkaz, nakoľko sa jedná o odtlačok pečiatky žalobcu, ktorý mohol byť z
časového hľadiska žalobcom doplnený na návrhy poistných zmlúv v akomkoľvek čase a tento čas nebol
ani tvrdený zo strany žalobcu. Prioritne však odtlačok pečiatky sa na návrhy poistných zmlúv v žiadnom
prípade nepridával ku dňu vstupu poistnej zmluvy do kvalifikácie a ani z týchto odtlačkov to v žiadnom

prípade nevyplýva a uvedené ani nedáva zmysel. Aj následne potom tvrdí žalobca, že sa zaviazal
poistné zmluvy spracovať a zadať do výpočtového systému, čo nemôže preukazovať odtlačok pečiatky.
Spracovať mohol žalobca iba tie návrhy poistných zmlúv, ktoré vyhovovali tam uvedeným kritériám, teda
nie so statusom 12 a 16. Obdobne sa nemohlo stať, že by žalobca spracoval a zadal do výpočtového
systému poistné zmluvy so statusom 14, lebo tieto nevyhovovali stanoveným kritériám. Nemohlo sa

logicky stať, aby zmluva nevznikla až dodatočne pre nedodanie informácií a podkladov, nakoľko žalobca
mohol do výpočtu zahrnúť iba tie poistné návrhy, ktoré boli úplné, správne vyplnené a obsahovali všetky
podklady. Žalobca nikdy netvrdil ani nepreukazoval skutočnosti ohľadom evidovania vo výpočtovom
systéme. Vo vzťahu k pojmu Percento pretrvania a pojmu zánik zmluvy žalovaný poukázal na to, že iba
zo súvisu dvoch zmlúv nemožno stotožňovať rozdielne pojmy v nich použité, a to najmä v tom prípade,

kedy zmluvy použité pojmy a pre odkazy na ne používajú dôsledne totožné pojmy dokonca s veľkým
začiatočným písmenom, aby bolo zrejmé, že sa jedná o odkaz na v inej časti zmluvy definovaný pojem.
V článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii sa nesporne nepoužil pojem Percento pretrvania a
z povahy jeho definície ani nemohol byť tento pojem použitý, ale bol použitý pojem zánik zmluvy. Vo
vzťahu k zániku zmlúv dohodou žalobca ani v odvolacej replike netvrdí, kto mal údajné dohody uzatvoriť

a iné podstatné skutočnosti, ale iba odkazuje na označené dôkazy, čo je v civilnom sporovom konaní
vylúčené ustanovením § 132 ods. 2 CSP.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 27.02.2025,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

30. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom skutkový stav bude odvolací súd uvádzať následne
pri jednotlivej odvolacej argumentácii žalobcu.

31. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.32. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

33. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa domáha strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané, aby odvolací súd posúdil vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím
súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania,

keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods.
3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je
aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne
upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním

tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty
o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne.
Keďže zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa
na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie
odvolania,aleajargumentáciutvrdenejnesprávnostiodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúd

tak posudzuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia výlučne podľa odvolacích dôvodov,
ktoré uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keď názor, že
za obsahové vymedzenie odvolania je vždy zodpovedný odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej
praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa
19.10.2023). V súvislosti s lehotou na podanie odvolania, a teda i na uvedenie odvolacích dôvodov a ich

obsahové vymedzenie, odvolací súd tiež poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a odvolaciu argumentáciu v podobe
nových skutočností a dôkazov možno za splnenia podmienok vymedzených v § 366 CSP použiť len

v odvolaní, nie prípadne v ďalších podaniach odvolateľa.

34. Pretože odvolaciemu súdu nesvedčala povinnosť, ale ani právo, odvolaciu argumentáciu žalobcu
dotvárať a vyvodzovať si alebo zisťovať si dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nad
rámec tvrdení a argumentov žalobcu v odvolaní, keďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v

rozpore s princípom kontradiktórnosti civilného sporového konania a odporoval by princípu rovnosti
strán deklarovanému v čl. 6 CSP, odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie posúdil výlučne z odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a výlučne
podľa obsahového vymedzenia žalobcom tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd ex offo nezistil ani vady
týkajúce sa procesných podmienok.

35. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa
ďalšie dôvody.

36. Súd prvej inštancie pred posúdením dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vyhodnotil i to, že
predpokladom toho, aby vo vzťahu ku konkrétnej poistnej zmluve alebo pripoisteniu žalobca mohol
uplatňovať nárok na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie, bolo v zmysle
dojednania v čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii, že daná poistná zmluva alebo pripoistenie
boli započítané do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného podľa čl.

II. a čl. III. bod 3 Zmluvy o produkčnej provízii a zároveň, že daná poistná zmluva alebo pripoistenie
zanikla v období do 12 mesiacov od jej uzavretia s výnimkou zániku z dôvodu poistnej udalosti. Tieto
zistenia a závery súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní za nesprávne neuviedol a ani ich v odvolacej
argumentácii nerozporoval a nespochybňoval. Súd prvej inštancie potom následne podľa jednotlivýchstatusov prioritne vyhodnocoval i to, či k zápočtu poistných zmlúv do kvalifikácie a výpočtu produkčnej
provízie žalovaného došlo v súlade so zmluvnými dojednaniami.

37. K poistným zmluvám so statusom 12 (poistka zrušená klientom do dvoch mesiacov od vydania)
a statusom 16 (návrh zrušený klientom pred vydaním poistky) dospel súd prvej inštancie k záveru, že
zmluvné dojednanie článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii jednoznačne vylučovalo
započítanie poistných zmlúv so statusom 12 a 16 do poistného, t.j. do minimálneho poistného vo
výške 18.000,- Eur za predchádzajúce 3 mesiace, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie za to, že

tieto poistné zmluvy/návrhy nemali byť zohľadňované pri výpočte produkčnej provízie žalovaného a
z produkčnej provízie, ktorú za tieto poistné zmluvy prípadne žalobca žalovanému uhradil, nemožno
uplatňovať nárok na vrátenie príslušnej časti produkčnej provízie v zmysle článku III. ods. 5 Zmluvy
o produkčnej provízii, pričom v prípade, že by žalobca vyhodnotenie vykonával vždy po uplynutí
trojmesačného obdobia, nemohlo nastať, že aj poistné zmluvy so status 12 a 16 boli započítavané do
prinesenej produkcie žalovaného, resp. že niektoré mohli byť započítané opakovane.

38. Žalobca v odvolaní namietal k poistným zmluvám so statusom 12 a statusom 16, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že poistné návrhy prinesené do agentúry žalovaného získali status 12 a 16 až
dodatočne, pričom do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného vstupovali ešte predtým,
ako uvedené statusy získali a potom, ako status 12 alebo 16 získali, ich žalobca už do kvalifikácie

a výpočtu produkčnej provízie žalovaného nezapočítal a uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú
zo skutkových tvrdení žalobcu preukázaných na základe pripojených dôkazov, najmä dokumentu
označeného ako Zaniknuté poistné zmluvy a Prehľad poistných zmlúv podľa mesiacov, pričom nie je
zrejmé, ako súd prvej inštancie tieto dôkazy hodnotil a posúdil.

39. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že síce žalobca v odvolaní namieta, že poistné zmluvy/návrhy
získali status 12 a 16 až dodatočne, avšak zistenia a závery súdu prvej inštancie o tom, že podľa
výslovného zmluvného dojednania článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii poistné zmluvy
so statusom 12 a statusom 16 nemali byť do poistného započítané a že ak by žalobca vyhodnotenie
vykonával vždy po uplynutí trojmesačného obdobia, nemohli nastať žalobcom uvádzané skutočnosti,

žalobca v odvolaní ako nesprávne neuvádza a ani ich v odvolacej argumentácii nerozporuje. Ak zistenia
a závery súdu prvej inštancie o tom, že podľa výslovného zmluvného dojednania článku II. ods. 3 bod
3.1 Zmluvy o produkčnej provízii nebudú do poistného za účelom vyhodnotenia splnenia podmienok
na poskytnutie produkčnej provízie poistné zmluvy so statusom 12 a statusom 16 započítané, žalobca
v odvolaní neoznačuje za nesprávne a nerozporuje ich ani v obsahovom vymedzení odvolania, len

konštatovanie žalobcu v odvolaní o tom, že poistné návrhy získali status 12 a 16 až dodatočne, pričom
do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie žalovaného vstupovali ešte predtým, ako tieto statusy
získali, nebolo spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie, že ak tieto poistné zmluvy/návrhy nemali
byť zohľadňované pri výpočte produkčnej provízie žalovaného, tak z produkčnej provízie, ktorú za tieto
poistné zmluvy/návrhy prípadne žalobca žalovanému uhradil, nemožno uplatňovať nárok na vrátenie

príslušnej časti produkčnej provízie (storna) v zmysle článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii.
Práve naopak, aj týmto konštatovaním v odvolaní žalobca potvrdil, že pri vyhodnocovaní splnenia
podmienok na poskytnutie produkčnej provízie žalovaného nepostupoval v súlade so zmluvnými
dojednaniami článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii, keď zhodne so súdom prvej
inštancie aj odvolací súd je toho právneho názoru, že podľa článku II. bod 3 ods. 3.1 Zmluvy o produkčnej

provízii vyhodnocovacím obdobím bolo obdobie predchádzajúcich troch mesiacov, i keď sa vychádzalo
z údajov Mesačného produkčného reportu, avšak za predchádzajúce 3 mesiace, a to už muselo byť
zrejmé, či poistné zmluvy/návrhy status 12 a 16 získali, a teda do poistného sa nezapočítavali tak, ako
to bolo medzi stranami výslovne dohodnuté v článku II. bod 3 ods. 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii.
Následne článok III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii bol viazaný na to, že ak akákoľvek poistná

zmluvaa/alebopripoistenie,ktorébolizapočítanédokvalifikácieanáslednéhovýpočtuvýškyprodukčnej
provízie podľa článku II. a článku III. bod 3 tejto Zmluvy, zanikne v období 12 mesiacov od jeho uzavretia,
potom bol žalovaný povinný vrátiť ako storno príslušnú časť vyplatenej produkčnej provízie, a teda
za takýchto zmluvných dojednaní súd prvej inštancie správne vyhodnocoval, či produkčná provízia
bola správne započítaná a ak dospel k záveru, že poistné zmluvy/návrhy so statusom 12 až 16 podľa

výslovných zmluvných dojednaní čl. II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii do poistného sa
nemali započítavať, potom súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že z takýchto
prípadne vyplatených provízií v zmysle znenia článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii nevznikala
žalovanému povinnosť ako storno príslušnú časť provízie vrátiť. Ak totiž žalobca prípadne aj vyplatilžalovanému províziu v rozpore so zmluvným dojednaním čl. II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej
provízii, nemohol sa domáhať jej vrátenie titulom storna podľa čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii,
keďže zmluvné dojednanie čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii predpokladalo, že produkčná

provízia bola vyplatená v súlade s čl. II a čl. III. bod 3 Zmluvy o produkčnej provízii a čl. II. ods. 3
bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii výslovne vylučoval zápočet poistných zmlúv so statusom 12 a
statusom 16 do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného. Samotný
žalobca pritom v bode 13 odvolania predkladá interpretáciu článku II. ods. 3 bod 3.1 veta tretia Zmluvy o
produkčnej provízii tak, že postup žalobcu sa týkal vyhodnotenia splnenia podmienok vzniku žalovaného

na navýšenie odmeny za obdobie predchádzajúcich troch mesiacov, kedy už bolo zrejmé, ktoré poistné
zmluvy/návrhy prinesené do agentúry žalovaného boli zrušené, čím nadobudli status 12 alebo 16 a
ktoré bolo z tohto dôvodu potrebné do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie nezapočítavať, napriek
tomu žalobca postupoval v rozpore s takýmto zmluvným dojednaním strán a výkladom čl. II. ods. 3
bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii a do kvalifikácie a následného výpočtu výšky produkčnej provízie
žalovaného započítaval, resp. mal započítavať aj poistné zmluvy/návrhy so statusom 12 a 16.

40. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poistné návrhy získali status 12 a status 16 až dodatočne, pre úplnosť veci odvolací
súd zdôrazňuje, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní má preukázať to, čo strany tvrdili a nie
zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov

stranysporuvyhľadávalazisťovalrozhodujúceskutočnosti.Návrhminavykonaniedôkazovstranasporu
plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď
povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania upraveným v čl. 8 CSP.
Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Aby strana mohla

splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju
povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR,

sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008). Žalobca tvrdenia o tom, že poistné zmluvy/návrhy status 12 a
status 16 získali dodatočne ponechal len v rovine všeobecného konštatovania. Ak samotný žalobca
si v tomto kontexte relevantne nesplnil povinnosť tvrdiť, t.j. neuviedol z hľadiska kvality konkrétne
a špecifikované tvrdenia, nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že nevzal do úvahy tvrdené
skutočnosti preukázané v konaní a že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako dôkazy

žalobcu hodnotil a posúdil. Navyše, žalobca v odvolaní tiež nešpecifikuje, z ktorých konkrétnych tvrdení
uvedených žalobcom v konaní na súde prvej inštancie majú vyplývať rozhodujúce skutočnosti a najmä
aké konkrétne rozhodujúce skutočnosti o tom, že poistné zmluvy/návrhy získali status 12 a status 16 až
dodatočne a že ich už žalobca následne do provízie nezapočítaval. Skutočnosť, že vzhľadom na počet
poistných zmlúv súd prvej inštancie umožnil žalobcovi uviesť skutkové tvrdenia spracované do žalobcom

vyhotovenej tabuľky, ešte neznamenala, že by si žalobca nemal povinnosť tvrdenia splniť dôsledne a
najmä bez dostatočnej konkretizácie a špecifikácie tvrdení k jednotlivým poistným zmluvám.

41. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní namietal, že rozhodujúce pre posúdenie v merite veci vo väzbe
na vstup poistných zmlúv/návrhov bolo časové hľadisko nadobudnutia príslušných statusov 12 a 16,

odvolací súd udáva, že bolo na slobodnej vôli zmluvných strán ako si upravia svoje práva a povinnosti a
v čl. II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii si výslovne dohodli, že poistné zmluvy so statusom
12 a statusom 16 nebudú do poistného započítané. Z takto prejavenej vôle a dohody zmluvných strán
nie je zrejmé a nevyplýva žiadne časového zohľadňovanie nadobudnutia statusu 12 a statusu 16
pri poistných zmluvách/návrhoch, ale z takto prejavenej vôle a dohody zmluvných strán jasne, určite

a zrozumiteľne vyplýva a je zrejmé, že poistné zmluvy so statusom 12 a statusom 16 v rámci 3-
mesačného vyhodnocovacieho obdobia do kvalifikácie žalovaného započítané nemali byť.

42. Pokiaľ vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že zo skutkových tvrdení žalobcu
nemožno identifikovať vo väzbe na znenie článku II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii

k jednotlivým zmluvám so statusom 12 a16, či tieto boli započítané do produkcie žalovaného pred
alebo po 01.01.2016, žalobca v odvolaní namieta, že tieto skutkové tvrdenia sú priamo obsahom
dokumentu označeného ako Zaniknuté poistné zmluvy v stĺpci „dátum prinesenia, resp. dátum vydania
od 01.01.2016“, odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil žalobcoviuviesť skutkové tvrdenia spracované do žalobcom vyhotovenej tabuľky, nie je možné zamieňať so
splnením povinnosti tvrdenia žalobcu ako strany sporu a najmä nie je možné od súdu prvej inštancie
vyžadovať, aby vyhľadával, konkretizoval a špecifikoval tvrdenia za žalobcu. Navyše, žalobca ani

žiadnym spôsobom nedôvodí a nevysvetľuje, prečo údaj o dátume prinesenia, resp. dátume vydania
by mal zodpovedať údaju o tom, kedy došlo k započítaniu do produkcie žalovaného. Pokiaľ prípadne
žalobca v odvolacej replike uvádza, že dátum prinesenia, spolu s pečiatkou žalobcu potvrdzujúcou
prinesenie návrhu, je uvedený aj priamo v návrhoch na uzavretie poistenia predložených žalobcom v
konaní ako dôkazy, takéto tvrdenie predstavuje v odvolacom konaní novotu, na ktorej prihliadanie nie

sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 366 CSP. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že
s výnimkou poistnej zmluvy č. 6592890, ktorú samotný žalobca považuje za takú, ktorá ani nevznikla,
všetky poistné zmluvy so statusom 12 a statusom 16 majú dátum prinesenia do 31.12.2015.

43. K poistným zmluvám so statusom 14 (návrh zrušený pre nedodanie vyžiadaných informácií) súd
prvej inštancie dospel k záveru, že článok II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii v znení účinnom

do 31.12.2015 výslovne stanovoval, že pre splnenie kritérií prijatia poistných návrhov do kvalifikácie na
základnú produkčnú províziu, musia poistné návrhy po obsahovej stránke byť úplné, správne vyplnené a
obsahovaťvšetkypotrebnédoklady,atedavdôsledkuvýslovnéhozneniazmluvnéhodojednaniapoistné
zmluvy/návrhy so statusom 14 nemali byť započítané do kvalifikácie a výpočtu produkčnej provízie
žalovaného a pokiaľ tak žalobca učinil, bolo to v rozpore s výslovným zmluvným dojednaním strán a

pokiaľ vo vzťahu k týmto poistným zmluvám/návrhom žalovanému uhradil produkčnú províziu, nemôže
vo vzťahu k nej uplatňovať nárok na vrátenie príslušnej časti produkčnej provízie ako storna v zmysle
článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii.

44. Žalobca v odvolaní namietal k poistným zmluvám so statusom 14, že boli započítané v súlade s

článkom II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii, keďže poistné návrhy v čase prinesenia do
agentúry žalovaného spĺňali požadované kritériá prijatia a status 14 získali až dodatočne v dôsledku
nedodania ďalších potrebných podkladov.

45. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že aj v rozsahu tejto odvolacej argumentácie síce žalobca

v odvolaní namieta, že poistné zmluvy získali status 14 až dodatočne, avšak zistenia a závery súdu
prvej inštancie o tom, že v dôsledku výslovného znenia zmluvného dojednania článku II. ods. 3 bod
3.1 Zmluvy o produkčnej provízii poistné zmluvy/návrhy so statusom 14 nemali byť do kvalifikácie a
výpočtu produkčnej provízie žalovaného započítané, žalobca v odvolaní ako nesprávne neuvádza a ani
ich v odvolacej argumentácii nerozporuje. Ak zistenia a závery súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom

na výslovné zmluvné dojednania čl. II. ods. 3 bod 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii, podľa ktorých pre
splnenie kritérií prijatia poistných návrhov, o.i. poistné návrhy musia byť úplné a správne vyplnené a
obsahovať všetky potrebné doklady, žalobca v odvolaní neoznačuje za nesprávne a nerozporuje ich ani
v obsahovom vymedzení odvolania, tak aj v rozsahu tejto odvolacej argumentácie len konštatovanie
žalobcu v odvolaní o tom, že poistné zmluvy získali status 14 až dodatočne a v čase prinesenia

do agentúry žalovaného spĺňali požadované kritériá, nebolo spôsobilé spochybniť záver súdu prvej
inštancie, že ak tieto poistné zmluvy/návrhy pojmovo boli vylúčené, aby boli zohľadňované pri výpočte
produkčnejprovíziežalovaného,takzprodukčnejprovízie,ktorúzatietopoistnézmluvy/návrhyprípadne
žalobca žalovanému uhradil, nemožno uplatňovať nárok na vrátenie príslušnej časti produkčnej provízie
(storna) v zmysle článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii.

46. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní tvrdí, že poistné návrhy v čase prinesenia do agentúry žalovaného
spĺňali požadované kritériá a status 14 získali až dodatočne v dôsledku nedodania ďalších potrebných
podkladov, spravidla lekárskych správ v prípade, že tieto bolo v osobitých prípadoch potrebné doplniť
zo strany poistníkov na základe dodatočného získavania podkladov po spracovaní poistného návrhu

zo strany žalobcu, odvolací súd musí konštatovať, že takáto všeobecná a nekonkretizovaná odvolacia
argumentácia nebola spôsobilá na prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca síce
tvrdí, že poistné návrhy získali status 14 až dodatočne, avšak tieto tvrdenia neuvádza a nešpecifikuje vo
väzbe na jednotlivé poistné návrhy/zmluvy, ktorých by sa tieto skutočnosti mali týkať a najmä žalobca ani
len nekonštatuje, že takéto prostriedky procesného útoku uplatnil už v konaní na súde prvej inštancie.

Odvolací súd preto i na tomto mieste opakovane zdôrazňuje, že nie je povinnosťou, ale ani právom
súdu na žiadnej inštancii, aby nahrádzal za stranu povinnosť tvrdenia, a teda aby si z dôkazov strán
zisťoval a vyvodzoval rozhodujúce skutočnosti. Pre úplnosť veci odvolací súd na tomto mieste udáva
i to, že keďže vyhodnocovacím obdobím práva žalovaného na poskytnutie produkčnej provízie podľačlánku II. bod 3 ods. 3.1 Zmluvy o produkčnej provízii bolo obdobie predchádzajúcich troch mesiacov,
tak i v prípade poistných zmlúv/návrhov so statusom 14 platí, že v rozhodnom čase vyhodnocovania
splnenia kritérií už muselo byť zrejmé, či poistné zmluvy/návrhy status 14 získali, a teda do kvalifikácie

žalovaného sa nezapočítavali.

47. Pokiaľ žalobca v odvolaní tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spolu s
oznámením žalobcu o tom, že nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy, žalobca jednotlivým poistníkom
vrátil späť už uhradené zálohy na poistné, odhliadnuc, že splnenie dôkaznej povinnosti je potrebné

odlišovať od splnenia povinnosti tvrdenia, a teda označením a predložením dôkazov strana sporu plní
len povinnosť dôkaznú, nie aj povinnosť tvrdenia, tak predmetom tohto konania (čl. 7 ods. 1 CSP) neboli
nároky medzi žalobcom a poistníkmi, a preto ak by aj žalobca vrátil poistníkom uhradené zálohy na
poistné, z odvolacej argumentácie žalobcu nie je zrejmé, ako táto okolnosť mala spôsobiť nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navyše, samotný žalobca týmto tvrdením uvádza, že „nedošlo k
uzavretiu poistnej zmluvy“, čo tiež vedie k záveru, že nemôže mať nárok na vrátenie storna provízie

s odkazom na článok III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii, v zmysle ktorého sa vyžadoval zánik
poistnej zmluvy a/alebo pripoistenia, t.j. aby mohla poistná zmluva zaniknúť, musí najskôr vzniknúť. Súd
prvej inštancie pritom vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 14, ale i so statusom 16 osobitne
poukázal i na to, že znenie zmluvného dojednania čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii vylučovalo,
aby nárok na vrátenie storna žalobca uplatňoval vo vzťahu k návrhom poistných zmlúv, na základe

ktorýchkuzatvoreniepoistnejzmluvyvôbecnedošlo,apretoaninemohlabyťsplnenápodmienkazániku
poistnej zmluvy/pripoistenia v období do 12 mesiacov od uzavretia a tieto zistenia a závery súdu prvej
inštanciežalobcavodvolanízanesprávneopäťneuviedol,aniichvodvolacejargumentáciinerozporoval
a nespochybňoval.

48. K poistným zmluvám so statusom 12, statusom 14 a statusom 16 súd prvej inštancie zdôraznil i to, že
ktýmtopoistnýmzmluvámsižalobcanárokvkonanínainomskutkovomzákladeneuplatnil,pričomnešlo
len o otázku právneho posúdenia, ale primárne o otázku skutkového vymedzenia uplatneného nároku,
keď žalobca v konaní neuvádzal žiadne iné relevantné skutkové okolnosti pre vrátenie produkčnej
provízie než tvrdený zmluvný základ na vrátenie storna príslušnej časti vyplatenej produkčnej provízie

podľa článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii a rovnako v konaní netvrdil ani výšku produkčnej
provízie vyplatenej vo vzťahu k poistným zmluvám so statusom 12, statusom 14 a statusom 16.

49. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebol pri posudzovaní nároku žalobcu
viazaný právnou kvalifikáciou tvrdenou žalobcom, t.j. že ide o nárok zo zmluvného záväzku a tento

na základe skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov mohol a mal posudzovať aj z
pohľadu ďalších aplikovateľných hmotnoprávnych ustanovení, vrátane ustanovení upravujúcich nároky
z mimozmluvných záväzkov, keď žalobca vo vzťahu k poistným zmluvám/návrhom so statusom 12,
statusom 14 a statusom 16 okrem iného tvrdil a preukázal, že žalovanému za ich sprostredkovania,
resp. prinesenie vyplatil odmenu, avšak tieto poistné zmluvy nevznikli, prípadne zanikli v stanovenej

lehote, a teda že žalovaný odmenu za ich sprostredkovanie zinkasoval neoprávnene, t.j. bez právneho
dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom zásadu, že konajúci súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou žalobou uplatneného nároku, sformulovala ustálená rozhodovacia prax súdov.

50. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít platí, že strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácie je vecou súdu. Zároveň však v zmysle tejto ustálenej rozhodovacej praxe
tiež platí, že strany musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený
nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/25/2018 z 29.11.2018). Povinnosť súdu skúmať, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno podriadiť

pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, však nie je možné vnímať tak absolútne, že súd vždy musí dospieť k záveru o dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku, a teda že vždy musí „nájsť“ právnu normu na podriadenie žalobou
uplatneného nároku. Civilné sporové konanie je totiž dôsledne ovládané zásadou formálnej pravdy,
čo znamená, že pri posudzovaní a rozhodovaní sporu, vrátane právnej kvalifikácie, súd je limitovaný

skutkovými tvrdenia strán, a preto dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a jeho právne posúdenie
môže súd vyhodnocovať len v rozsahu žalobcom poskytnutých skutkových tvrdení. Súd síce v zmysle
§ 150 ods. 2 CSP má možnosť na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany
o ďalšie skutkové tvrdenia, avšak zároveň súd je povinný rešpektovať princíp rovnosti strán, a tedasúd spor vyhodnocuje a posudzuje nielen podľa skutkových tvrdení žalobcu a žalobcom uplatnených
prostriedkov procesného útoku, ale súd musí dôsledne vyvažovať aj skutkové tvrdenia žalovaného
ažalovanýmuplatnenéprostriedkyprocesnejobrany.Preto,aknazákladenesporneexistujúcejaplatnej

zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dospeje súd k záveru, že nie daný zmluvný základ žalobou
požadovaného nároku na splnenie peňažnej povinnosti a ak žalobcom poskytnuté skutkové tvrdenia
a uplatnené prostriedky procesného útoku neumožňujú prijať záver, že splnenie požadovanej peňažnej
povinnosti je čo do základu a výšky dôvodné z titulu mimozmluvného záväzkového vzťahu, keďže
záväzky vznikajú nielen zo zmlúv (§ 489 Občianskeho zákonníka), v súlade s princípom rovnosti strán

skutočne nie je žiadúce, aby súd jednostranne a na úkor žalovaného žiadal žalobcu o ďalšie tvrdenia
len z dôvodu, že na základe žalobcom poskytnutých tvrdení a uplatnených prostriedkov procesného
útoku nebolo možné čo do základu a výšky vzhliadnuť dôvodnosť pre uloženie žalobcom požadovanej
peňažnej povinnosti. Osobitne v tomto kontexte nie je žiadúce najmä to, že by súd mal žalobcu žiadať
o ďalšie tvrdenia až do času, pokiaľ nebude možné prijať záver, že čo do základu a výšky má žalobca
proti žalovanému pohľadávku zodpovedajúcu žalobcom požadovanej peňažnej povinnosti.

51. V súdenej veci žalobca bol odborne právne zastúpený (čl. 11 ods. 3 CSP) advokátom vykonávajúcim
advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a hoci právny zástupca žalobca od súdu
prvej inštancie mal požiadavky v zmysle zásady iura novit curia, samotný zástupca žalobcu neposkytol
v konaní na súde prvej inštancie také relevantné a dostatočné skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali

prijaťzáver,žežalovanýsanaúkoržalobcubezdôvodneobohatilavakejvýškesabezdôvodneobohatil.
Len skutočnosť, že žalobca mal žalovanému vyplatiť províziu v rozpore so zmluvnými dojednaniami,
avšak bez konkretizácie a špecifikácie kedy a v akej výške vo vzťahu ku tej-ktorej poistnej zmluve/návrhu
žalovaný od žalobcu províziu prijal a bez podopretia substancovaných tvrdení dôkazmi, nebolo možné
prijať záver, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a v akej výške sa obohatil. Ak súd

má žalovaného zaviazať na splnenie žalobcom požadovanej peňažnej povinnosti, musí nepochybne
dospieť k záveru z akého právneho titulu a v akej výške pohľadávka žalobcu a tomu zodpovedajúci
záväzok žalovaného vznikli a najmä, všetky zistenia a závery musí súd aj presvedčivo odôvodniť tak,
aby boli zrejmé skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré k prijatému rozhodnutiu viedli. V konkrétnych
okolnostiach súdenej veci preto zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd uzatvára, že žalobca

neposkytol také konkrétne a dostatočné skutkové tvrdenia, ktoré by súdom čo do základu a výšky
umožňovali dospieť k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a v akej výške
obohatenie vzniklo.

52. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v rozsahu poistných zmlúv so statusom 12,

statusom 14 a statusom 16 súd prvej inštancie správne nevzhliadol dôvodnosť nároku žalobcu na
zmluvnom základe, keďže článok III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii upravoval vznik storna
provízie výlučne vo viazanosti na žalovanému žalobcom zmluvne poskytnutú produkčnú províziu
a žalobcom poskytnuté skutkové okolnosti neumožňovali vzhliadnuť dôvodnosť nároku žalobcu ani na
mimozmluvnom základe.

53. K poistným zmluvám so statusom 42 (zrušená poistka z dôvodu nezaplatenia poistného) súd prvej
inštancie dospel k záveru, že skutkové tvrdenie žalobcu, keď uviedol ako dátum zániku dátum splatnosti
+ 60 dní, nezodpovedá zákonnej úprave § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nepreukazuje zánik
poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného zákonom predpokladaným spôsobom v lehote 12 mesiacov

od uzavretia poistnej zmluvy alebo pripoistenia a samotný termín omeškania s úhradou jednotlivých
poistení, resp. pripoistení, tak pre preukázanie zániku poistenia alebo pripoistenia nie je postačujúci,
nakoľko sám osebe nie je relevantnou právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik poistenia v dôsledku
nezaplatenia poistného, pričom žalobcom poukazované ustanovenie Zmluvy s manažérom agentúry
časť Tarify I, písmeno E, odsek označený ako Percento pretrvania vymedzuje obsah pojmu Platné a

účinné poistné zmluvy výlučne pre potreby tohto ustanovenia, a teda pre potreby Zmluvy s manažérom
agentúry a zo žiadnych ustanovení Zmluvy o produkčnej provízii s manažérom agentúry nevyplýva, že
podmienka zániku poistných zmlúv pre potreby článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii by mala
byť interpretovaná v súlade s ustanoveniami a prílohami Zmluvy s manažérom agentúry.

54. Žalobca v odvolaní namietal k poistným zmluvám so statusom 42, že úprava podmienok navýšenia
odmeny v Zmluve o produkčnej provízii len rozširuje primárnu úpravu odmeňovania obsiahnutú v
Zmluve s manažérom agentúry a jej obsah je potrebné z uvedeného dôvodu analogicky aplikovať aj na
ustanovenia Zmluvy o produkčnej provízii a keďže Zmluva o produkčnej provízii obsah pojmu Percentopretrvania životných poistných zmlúv nevymedzuje, definíciu Percento pretrvania bolo treba automaticky
aplikovať aj na podmienku zániku poistných zmlúv pre potreby článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej
provízii.

55. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že Zmluvou o produkčnej provízii došlo k stanoveniu podmienok,
za ktorých bolo možné navýšiť odmenu žalovaného stanovenú v Zmluve s manažérom agentúry za
vykonávanie činnosti žalovaného ako manažéra agentúry, čo vyplýva priamo z článku I. Zmluvy o
produkčnej provízii, ktorý článok upravoval predmet zmluvy tak, že predmetom tejto zmluvy je úprava

podmienok poskytovania produkčnej provízie manažérovi agentúry za rozvoj agentúry v období od
04.07.2014 do 30.06.2017 za účelom navýšenia výšky odmien stanovených v Zmluve s manažérom
agentúry uzavretej dňa 04.07.2014 medzi žalobcom a žalovaným, a teda úprava podmienok navýšenia
odmeny v Zmluve o produkčnej provízii rozširuje primárnu úpravu odmeňovania obsiahnutú v Zmluve s
manažérom agentúry. I keď Zmluva o produkčnej provízii je závislá na Zmluve s manažérom agentúry,
odvolací súd nesúhlasí so žalobcom, že definíciu pojmu Percento pretrvania, tak ako je upravená v

Zmluve s manažérom agentúry časť Tarify I., písmeno E bolo potrebné a možné automaticky aplikovať
aj na podmienku zániku poistných zmlúv v období do 12 mesiacov od ich uzatvorenia pre potreby
článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii. Povinnosť žalovaného vrátiť ako storno príslušnú časť
vyplatenej produkčnej provízie bola v článku III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii upravená tak, že
ak akákoľvek poistná zmluva a/alebo pripoistenie, ktoré boli započítané do kvalifikácie a následného

výpočtu výšky produkčnej provízie podľa článku II. a článku III. bodu 3 tejto zmluvy, zanikne v období do
12 mesiacov od jeho uzavretia, s výnimkou zániku z dôvodu poistnej udalosti, potom je žalovaný povinný
vrátiť (ako storno) príslušné časť vyplatenej produkčnej provízie. Je pravdou, že samotná Zmluva o
produkčnej provízii síce nedefinuje pojem zániku poistnej zmluvy/pripoistenia, avšak šlo by o definíciu
nadbytočnú, pretože zánik poistnej zmluvy (poistenia) je upravený zákonom, a to v ustanovení § 800 a

nasl. Občianskeho zákonníka. V žiadnom zákonnom ustanovení však nie je úprava, v zmysle ktorej by
poistná zmluva zanikla omeškaním v rozsahu 60 dní, ale tak ako správne uviedol súd prvej inštancie,
zákonná úprava zániku poistenia pre nezaplatenie, resp. omeškanie so zaplatením poistného za ďalšie
poistné obdobie v ustanovení § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2018
predpokladala, že poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do

jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené
pred doručením tejto výzvy, pričom výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak
nebude zaplatené a to isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

56. Pretože zánik poistnej zmluvy (poistenia) je zákonom upravenou právnou skutočnosťou, ak žalobca

a žalovaný ako zmluvné strany Zmluvy o produkčnej provízii, pre vznik povinnosti žalovaného a tomu
zodpovedajúceho práva žalobcu na storno z titulu zániku poistných zmlúv započítaných do kvalifikácie
a následného výpočtu výšky produkčnej provízie žalovaného, prípadne by boli mienili aj iné spôsoby
a dôvody zániku poistných zmlúv (poistenia), než upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 800 a
nasl., odvolací súd nevylučuje, že v súlade s princípom zmluvnej voľnosti ich zmluvne dohodnúť mohli,

avšak žalobca ani len netvrdil, že sa tak stalo, a teda ani len netvrdil, že pre účely čl. III. ods. 5 Zmluvy o
produkčnej provízii zmluvné strany platne dohodli spôsoby a dôvody zániku poistných zmlúv (poistenia)
nad rámec zákonnej úpravy § 800 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. odlišne od tejto zákonnej
úpravy.

57.PokiaľpotomžalobcatvrdilspoukazomnadefiníciupojmuPercentopretrvania,obsiahnutúvZmluve
s manažérom agentúry časť Tarify I., písmeno E, že tento pojem je aplikovateľný aj na účely zániku
poistných zmlúv (poistenia) pre potreby článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii, odvolací súd
predovšetkým zdôrazňuje, že v samotnej definícii pojmu Percento pretrvania je v jeho závere uvedené,
že: „Pre účely tohto ustanovenia Zmluvy sa za poistné zmluvy v plnej platnosti a účinnosti považujú také

poistné zmluvy, ktoré sú ku koncu účtovného štvrťroka v platnosti a zároveň, ktorých platba poistného
nie je v omeškaní po dobu viac ako 60 dní od dátumu splatnosti poistného.“. Samotná definícia pojmu
Percento pretrvania teda vylučuje, aby sa aj pre iné účely, než pre účel percenta pretrvania, považovali
zapoistnézmluvyvplnejplatnostiaúčinnostitaképoistnézmluvy,ktorésúkukoncuúčtovnéhoštvrťroka
v platnosti a zároveň, ktorých platba poistného nie je v omeškaní po dobu viac ako 60 dní od dátumu

splatnosti poistného.

58. Pokiaľ žalobca tvrdil, že definíciu, podľa ktorej sa za poistné zmluvy v plnej platnosti a účinnosti
považujú také poistné zmluvy, ktoré sú ku koncu účtovného štvrťroka v platnosti a zároveň, ktorýchplatba poistného nie je v omeškaní po dobu viac ako 60 dní od dátumu splatnosti poistného, jednotne
používa v obsahu celej Zmluvy o produkčnej provízii, pričom poukazuje na článok II. ods. 1 bod 1.3, čl.
II. ods. 2 bod 2.3 a čl. II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy o produkčnej provízii, odvolací súd zdôrazňuje, že v

žalobcom konštatovaných článkoch II. ods. 1 bod 1.3, čl. II. ods. 2 bod 2.3 a čl. II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy
o produkčnej provízii je síce použitý pojem Percento pretrvania, avšak vždy je použitý len uvedením
slovného spojenia „percento pretrvania“, nikdy nie aj obsahovým naplnením pojmu percento pretrvania,
t.j. samotnou definíciou. V tomto kontexte je potrebné poukázať i na to, že v Zmluve s manažérom
agentúry bola definícia pojmu Percento pretrvania obsiahnutá v časti Tarify I., písmeno E upravujúcej

Prémiu o obnovovacieho poistného za pretrvanie životných poistných zmlúv a žalobcom konštatované
články II. ods. 1 bod 1.3, čl. II. ods. 2 bod 2.3 a čl. II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy o produkčnej provízii sa tiež
týkali odmeňovania žalovaného, keďže upravovali vznik práva žalovaného na poskytnutie produkčnej
provízie na navýšenie odmien.

59. Pokiaľ potom žalobca tvrdil, že aj pre účely článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii je

potrebné aplikovať definíciu pojmu percento pretrvania, žalobca vo svojich úvahách žiadnym spôsobom
nevysvetľuje, prečo v prípade čl. III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej produkcii by mala byť aplikovaná
definícia pojmu percento použitia, t.j. samotné obsahové vymedzenie tejto definície a najmä žalobca
žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo by mala byť aplikovaná definícia pojmu percento pretrvania bez
toho, aby priamo článok III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej provízii pojem „percento pretrvania“ používal,

resp. jeho definíciu alebo by aspoň na tento pojem, či jeho definíciu odkazoval. Všetky ostatné žalobcom
konštatované články II. ods. 1 bod 1.3, čl. II. ods. 2 bod 2.3 a čl. II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy o produkčnej
provízii totiž výslovne obsahujú slovné spojenie „percento pretrvania“, a teda priamo v texte týchto
zmluvných dojednaní s týmto pojmom pracujú. Preto len zo skutočnosti, že pri úprave vzniku práva
žalovaného na poskytnutie produkčnej provízie na navýšenie odmien v zmluvných dojednaniach článku

II. ods. 1 bod 1.3, čl. II. ods. 2 bod 2.3 a čl. II. ods. 3 bod 3.2 Zmluvy o produkčnej provízii použili
strany pojem (slovné spojenie) „percento pretrvania“, nie je možné žiadnou logickou a rozumnou úvahou
dospieťkzáveru,žedefiníciapojmupercentopretrvaniabymalabyťaplikovanáajnazákonomupravenú
právnu skutočnosť zániku poistných zmlúv (poistenia). Navyše, definícia Percenta pretrvania určuje,
ktoré poistné zmluvy sa považujú za „poistné zmluvy v plnej platnosti a účinnosti“ a odvolaciemu súdu

z argumentácie žalobcu nie je zrejmé, ako žalobca mienil definíciu Percenta pretrvania aplikovať na
dohodu strán v článku III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii. Žalobca sa síce domáha aplikácie
obsahu pojmu Percento pretrvania, následne však už neuvádza žiadnu aplikáciu tohto pojmu tak, ako
je definovaná, ale len poskytuje výklad o tom, že aj neplatenie poistného po príslušnú dobu, t.j. 60 dní
po splatnosti poistného, spôsobuje zánik poistnej zmluvy. Článok III. bod 5 Zmluvy o produkčnej provízii

pritom výslovne upravuje, že zmluvy „zaniknú“ a neupravuje, že by mali byť „považované“ za poistné
zmluvy v plnej platnosti a účinnosti. Odvolací súd preto zatvára, že pokiaľ by sa za „zaniknuté“ poistné
zmluvy mali považovať také poistné zmluvy, ktorých platba poistného bola v omeškaní po dobu viac ako
60 dní od dátumu splatnosti poistného, museli by zmluvné strany výslovne takúto požiadavku medzi
sebou dohodnúť, čo však žalobca ani len netvrdil.

60. K poistným zmluvám so statusom 47 (pozastavené pripoistenie na žiadosť klienta alebo zrušená
poistka na žiadosť klienta bez nároku na vyplatenie odkupnej hodnoty) súd prvej inštancie dospel k
záveru, že vo väzbe na žalobcom tvrdený dôvod zániku týchto poistných zmlúv, t.j. s odkazom na §
800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo samotných skutkových tvrdení žalobcu nevyplýval relevantný

dátumzánikutýchtopoistnýchzmlúv,voväzbenaktorýbybolomožnéposúdiťpodmienkyvznikunároku
žalobcu na storno, pričom deň zániku poistenia nemožno stotožňovať s dňom oznámenia o zániku
poistenia,resp.zrušenípripoisteniazostranypoisťovnepoistenémuazároveňnebolopovinnosťousúdu
prvej inštancie absentujúce skutkové tvrdenia žalobcu vyhľadávať v listinných dôkazných prostriedkoch
predložených žalobcom na dátovom nosiči.

61. Žalobca v odvolaní namietal k poistným zmluvám so statusom 47 ako nesprávne skutkové zistenie
na základe vykonaných dôkazov, ak súd prvej inštancie tvrdil zánik týchto zmlúv na základe výpovede
poistníka, keď podľa žalobcu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v spojitosti so všetkými
poistnými zmluvami so statusom 47 došlo k doručeniu výpovede poistníka ako jednostranného právneho

úkonu a keď osobitným prípadom zániku bolo zrušenie najmä niektorých pripoistení na základe
vzájomnej dohody.62. Odvolací súd nepopiera, že k zániku záväzkového vzťahu založeného zmluvou môže dôjsť aj
vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobca však v konaní na súde prvej inštancie neuviedol žiadne
také tvrdenia, ktorými by konkretizoval a špecifikoval poistné zmluvy so statusom 47, ktoré mali zaniknúť

vzájomnou dohodou ich zmluvných strán. V rámci spracovania skutkových tvrdení v tabuľkovom
prehľade síce žalobca uviedol údaj „doručenie výpovede/žiadosti“ a uviedol „oznámenie o zániku/
zrušení“, avšak takého všeobecné tvrdenie nie je možné hodnotiť ako také splnenie povinnosti tvrdenia,
z ktorého by pre súd malo byť jednoznačne a dostatočne zrejmé, že tá-ktorá poistná zmluva zanikla
dohodou zmluvných strán. Samotný žalobca pritom v podaní zo dňa 04.08.2022 ako jediný dôvod

zániku poistných zmlúv so statusom 47 výslovne poznámkou odkazoval na § 800 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákonné ustanovenie § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2018
upravovalo zánik poistenia tak, že poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou
ku koncu poistného obdobia, pričom výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Ak
v konaní na súde prvej inštancie samotný žalobca uviedol tvrdenie, podľa ktorého k zániku poistných
zmlúv so statusom 47 došlo výpoveďou, tak potom nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že

z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v spojitosti so všetkými poistnými zmluvami so statusom 47
došlo k doručeniu výpovede poistníka ako jednostranného úkonu. Odvolací súd už uviedol, že návrhmi
na vykonanie dôkazov si strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Od dôkaznej povinnosti je potrebné
odlišovať povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť strany označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci, keďže predmet konania strany nevymedzujú dôkazmi, ale svojimi skutkovými tvrdeniami. Odvolací

súd už tiež uviedol, že nie je povinnosťou, ale ani právom súdu z dôkazov strán zisťovať a vyvodzovať
si rozhodujúce skutočnosti nad rámce stranami poskytnutých tvrdení. Preto, ak žalobca v konaní na
súde prvej inštancie ako jediný dôvod zániku poistných zmlúv so statusom 47 tvrdil výpoveď, nebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie z dôkazov žalobcu zisťovať prípadné iné dôvody zániku týchto zmlúv,
ale na základe tvrdení žalobcu súd prvej inštancie správne mienil vyhodnocovať, či v zmysle zákonného

ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku týchto poistných zmlúv výpoveďou. Nič
na tomto závere nemení ani skutočnosť, že pre naplnenie dikcie článku III. ods. 5 Zmluvy o produkčnej
provízii bol relevantný akýkoľvek zánik poistnej zmluvy/pripoistenia, pretože pre rozhodovanie súdu
v civilnom sporovom konaní sú vždy limitujúce stranami poskytnuté skutkové tvrdenia a uplatnené
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

63. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o
náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

65. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).