Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/1231/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120358641
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120358641.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o, so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO: 45684618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029,
Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad; proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C.
XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 184,17 Eur s príslušenstvom vedenej
súdnym exekútorom: Mgr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu D. XXXX/XX, XXX XX E., pod

sp. zn. 265EX 416/20, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

13.08.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 184,17 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu: Platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5Csp/115/2016 zo dňa
23.03.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2.OkresnýsúdBanskáBystricapopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieaprílohknemu,vydaldňa
26.08.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: D. C. E., so sídlom exekútorského

úradu D. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 265EX
416/20.

3. Dňa 30.12.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 15.12.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by
exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o
súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným

žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného,
ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie
vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného
ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí

mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je
správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť
podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného
poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené

pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.
Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Následne,všetokhnuteľnýmajetok
nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku
má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších
pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,

abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,
ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v
budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.“

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že povinný nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu,

niejevlastníkomžiadnejnehnuteľnosti,niejevlastníkomžiadnehomotorovéhovozidla,nepoberážiaden
príjem postihnuteľný exekúciou.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,

ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto
uznesenia mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na

majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné

zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný
alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriektomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v

banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným
veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto
prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine

tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu

nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia

obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

13. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že povinný
nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla, nepoberá žiaden príjem postihnuteľný exekúciou.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym
exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu
nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným

výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné
majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým
obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v
peňažných ústavoch, výsledky opakovaných lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu
pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej veci.

15. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho
osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu

úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne
s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky
oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z

ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia
majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že

úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do
reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v miestebydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je
potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z
lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v peňažných ústavoch či v Sociálnej

poisťovni,absolvovalslužobnúcestunaadresuosobypovinnejvzáujmevyhotoveniasúpisuhnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku
vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len
nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité
zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška

trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho
hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež
vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného
uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol
uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho

opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho
výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z
konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

16. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k

záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť,
že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie
súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať
návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne
po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného.

Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje
zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený
objektívny stav zodpovednosť nenesú. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na
vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním

návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy
súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym

exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4
Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.