Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203603
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1419203603.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Koprivnická 3401/9 G, 841 02 Bratislava-Dúbravka, právne zast.: BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom
Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: N..
T. J., so sídlom Nad Dunajom 768/2, 841 02 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 32 153 597, právne zast.:

JUDr. René Vanek, advokát, so sídlom Záhorácka 58/10, 901 01 Malacky, IČO: 54 277 256, o zaplatenie
4.877.821,50 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III
č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa
19.12.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III, č.k. B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa
19.12.2024 rozhodol tak, že výrokom I. súd žalobu zamietol a výrokom II. súd priznal žalovanému
náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca. Rozhodol tak s poukazom na
ust. § 344, § 351, § 536, § 543, § 544, § 545, § 548 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „ObZ“), § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Svoje
rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne:

1.1. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/57/2012, žaloval žalovaný N..
T. J. žalobcu p. T. U. o zaplatenie 4.151.599,10 CZK s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom zmluvy
o dielo JIRNY-01/2006, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 29.03.2006.
1.2. Vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/57/2012,
vzhľadom na zánik zmluvy o dielo JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006 si žalobca (v konaní sp. zn.

12Cb/57/2012 v pozícii žalovaného) uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9.029.420,60 CZK. Do výšky
žalovanej istiny žiadal započítanie a v prevyšujúcej časti žiadal s úhradou zaviazať žalovaného.
1.3. Vo vzájomnej žalobe uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo dňa 29.03.2006.
Z dôvodu plnenia tejto zmluvy žalobca uhradil žalovanému 9.029.420,60 CZK. Medzi úhrady žalobca
zaradil aj platby, ktoré uhradil tretím osobám, hoci ich mal platiť žalovaný. Išlo o platby vo výške
206.813,00 CZK spoločnosti DACHDECKER za dodávku krytiny, úhrada za dodávku elektrickej energie

na stavbu vo výške 40.450,50 CZK. Vzhľadom na zánik zmluvy č. 2 je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi
úhrady, ktoré v jeho neprospech žalobca zaplatil, v celkovej výške 8.782.157,10 CZK. Z istiny si žalobca
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,91 % ročne od 25.05.2006 do zaplatenia. Nárok žalobcu prevyšoval
nárok žalovaného v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012-264 a tak žalobca navrhol, aby mu žalovaný zaplatil
4.877.821,50 CZK spolu s úrokom vo výške 5,91 % ročne zo sumy 3.904.335,60 CZK od 25.08.2006
do tretieho dňa nasledujúceho po dni doručenia podania, ktorým žalobca doplnil žalobu.2. Súd prvej inštancie uviedol, že konajúci v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012 túto vzájomnú žalobu zo
dňa 30.08.2012 vylúčil v rozsudku č.k. 12Cb/57/2012-772 na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti
vedené pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. B4-12Cb/120/2019.

2.1. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 20.06.2013. Namietol, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal listinné dôkazy o svojich pohľadávkach, ktoré by potvrdzovali jeho žalobu.
Považoval za potrebné, aby žalobca predložil daňové doklady o svojich pohľadávkach, ktoré by
potvrdzovali jeho žalobu. Od zmluvy zo dňa 29.03.2006 žalovaný odstúpil písomným podaním zo dňa

17.08.2006. V odstúpení pritom uviedol, že za účelom vysporiadania vzájomných práv a povinností
v dôsledku odstúpenia od zmluvy bude v prospech žalovaného uskutočnená platba zodpovedajúca
hodnote odvtedy realizovaných a ešte neuhradených prác. Žalovaný takto uhradil po odstúpení od
zmluvy faktúru č. 12/2006 v sume 190.000,- CZK a faktúru č. 11/2006 v čiastke 16.813,- CZK.

3. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán sporu a závery

vykonaného dokazovania a dospel k nasledovným záverom. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd
prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili
zmluvu o dielo JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006. Pri právnom posudzovaní veci súd prvej inštancie
vychádzal z tej skutočnosti, že táto zmluva zanikla odstúpením od zmluvy žalovaným zo dňa 24.08.2006.
Toto odstúpenie bolo žalobcom prevzaté 31.08.2006. Následne bolo nedokončené dielo odovzdané

žalobcovi. Odstúpením od zmluvy mali vzniknúť zmluvným stranám isté finančné nároky. V konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. B4-12Cb/57/2012 si uplatňoval p. J., žalovaný v tomto konaní
nároky vyplývajúce zo zhotovovania diela na základe zmluvy, od ktorej odstúpil voči žalobcovi. V konaní
sp.zn.B4-12Cb/57/2012súdrozhodolkontumačnýmrozsudkomdňa19.06.2026vneprospechžalobcu.
Konanie vedené pod sp. zn. B4-12Cb/57/2012 nebolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tomto

konaní právoplatne skončené.

3.1. Žalobca v jednom zo svojich podaní uviedol, že predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie
9.029.420,60 CZK, a nie 4.877.821,50 CZK, ako uvádza súd. Na pojednávaní a aj v tomto rozsudku
súd konštatuje, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 4.877.821,50 CZK. Je pravdou, že

pôvodnou vzájomnou žalobou v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 bola uplatnená suma 9.029.420,60
CZK, avšak suma predstavujúca rozdiel v týchto sumách bola zreteľne označená a použitá žalobcom
ako kompenzačná námietka voči uplatnenému nároku v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012. Súd má teda
zato,žetátosuma4.151.599,10CZKbolaskonzumovanávkonanísp.zn.B4-12Cb/57/2012bezohľadu
na to, akým typom rozhodnutia súd rozhodol a aj v prípade opätovného prerokovania tejto veci bude

súd musieť na kompenzačnú námietku prihliadať.
3.2. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že zmluva o dielo JIRNY-01/2006, uzatvorená dňa
29.03.2006, zanikla odstúpením od nej zhotoviteľom - žalovaným. Posúdenie uplatneného nároku tak
podriadil zákonným ustanoveniam ObZ týkajúce sa zmluvy o dielo a odstúpenia od zmluvy o dielo,
najmä teda § 548 ods. 2) ObZ. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k odovzdaniu

nedokončeného diela. Vlastnícke právo žalobcu k odovzdanému dielu taktiež nebolo sporné. Z obsahu
odstúpenia od zmluvy z 29.08.2006 vyplýva, že žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalobca
bol v omeškaní s úhradou zálohovej faktúry č. 7 na sumu 2.000.000,00 CZK a faktúry č. 10 na sumu
2.898.815,00 CZK. Žalovaný síce v odstúpení uviedol aj termín, že sa dostáva do nemožnosti plnenia
svojho záväzku. Súd prvej inštancie uviedol, že tento text žalovaného použitý v odstúpení od zmluvy

nemohol vyhodnotiť ako právny dôvod zániku záväzku pre nemožnosť plnenia. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je dôvod a vôľa odstúpiť od zmluvy žalovaným - omeškanie žalobcu s úhradou faktúr zrejmý.
3.3. Pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní 19.06.2024 konajúci sudca uviedol, že
nepovažuje za preukázanú výšku uplatneného nároku. Všeobecne pri odstúpení od zmluvy môže
vzniknúť istý nárok objednávateľa v prípade, ak to umožňuje zákon a konkrétna situácia prejednávanej

veci. Ako príklad uviedol situáciu, keď by v obdobnom prípade ako v prejednávanej veci žalobca, ako
objednávateľ, na dielo vynaložil viac, ako by po odstúpení zhotoviteľa od zmluvy získal. V tomto prípade
žalobca svoj nárok ani jeho výšku nepreukázal. Podľa § 548 ods. 2 ObZ, ak zhotoviteľ odstúpil od
zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekáža pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva
v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť § 374 ObZ, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na

základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom
rozsahu. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia je zrejmé a korešponduje to so skutkovým stavom
v prejednávanej veci, že žalovaný ako zhotoviteľ má nárok na plnú cenu diela s odpočítaním sumy,
ktorú ušetril nevykonaním kompletného diela. Sám žalovaný však v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012tvrdí a súd už tak raz rozhodol, že sám má istý nárok za vykonanie diela do jeho odovzdania. Napriek
tomu, že súd kontumačným rozsudkom žalobu zamietol, otázka či má žalovaný istý nárok zo zmluvy
o dielo nie je právoplatne rozhodnutá. Okrem § 548 ods. 2) ObZ súd poukázal aj na § 544 ObZ. Pri

posudzovaní prejednávanej veci bolo pritom nepochybné, že k zhotovovanej veci mal vlastnícke právo
žalobca ako objednávateľ. Je zrejmé, že vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi - žalovanému, nakoľko ide o prácu a materiál, ktorý je zapracovaný a práca vykonaná
na diele - nehnuteľnosti, ktorú po odstúpení od zmluvy žalovaný ako zhotoviteľ odovzdal žalobcovi. Je
teda podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že žalovaný má nárok na úhradu ceny vecí, ktoré účelne

obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Žalobca pritom v konaní nepreukázal,
že na dielo vynaložil viac ako má žalovaný ako zhotoviteľ nárok na úhradu za obstaranie diela do jeho
odstúpenia od zmluvy a odovzdania diela žalobcovi.
3.4. Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol prisvedčiť úvahám žalobcu, jeho právnym konštrukciám
prezentovaných v konaní, že napriek tomu, že bolo dielo v určitom stave rozostavanosti odovzdané
žalovaným, teda dostal do dispozície istú nezanedbateľnú hodnotu v podobe diela, mal by dostať aj

plnenie od žalovaného, ktoré za zhotovenie zaplatil. Hrubo povedané, uvedenú hodnotu v podobe
rozostavaného diela - rodinných domov, by získal úplne zadarmo. Takého úvahy žalobcu nemôžu mať
a nemajú žiadny právny, logický ani morálny základ.
3.5. Záverom súd uvádza, že množstvo listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto súdneho spisu,
vzhľadom na vylúčenie vzájomnej žaloby na toto samostatné konanie, môžu mať relevanciu v pôvodnom

konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012, avšak vzhľadom na právne posúdenie súdu v tejto prejednávanej veci
nemali s výnimkou listiny - odstúpenie od zmluvy význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.
3.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal
plný úspech v spore priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III. č.k.
B4-12Cb/120/2019-536 zo dňa 19.12.2024 odvolanie v celom rozsahu. Odvolanie žalobca odôvodnil s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a rozhodol tak, že v plnom rozsahu prizná žalobcovi nárok uplatňovaný vo vzájomnej
žalobe.

4.1. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozsudku na základe nesprávnosti a absencie základných
sporných skutočností, ktoré boli predmetom sporu. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul
skutočnosť, že časť nároku žalobcu spočíva v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu
plnenia za žalovaného, a nie iba z nároku na vrátenie plnenia poskytnutého pred zánikom zmluvy. V

rozsudku nie je o tom ani zmienka.
4.2. Predmetom pôvodnej vzájomnej žaloby v zmysle jej doplnenia je nárok žalobcu vo výške
9.029.420,60 CZK, ktorý pozostával z plnenia poskytnutého žalovanému na základe druhej uzatvorenej
zmluvy o dielo a z plnenia poskytnutého za žalovaného tretím subjektom. Právny základ je odvodzovaný
od zániku zmluvy o dielo. V nadväznosti na zánik zmluvy má žalobca nárok na vrátenie poskytnutých

plnení žalovanému. Nárok žalobcu, ako objednávateľa zo zmluvy o dielo, na vrátenie poskytnutých
plnení existuje bez ohľadu na spôsob zániku tejto zmluvy. Spôsob zániku zmluvy má vplyv iba na výšku
nároku žalovaného, ako zhotoviteľa zo zmluvy o dielo, avšak tento nárok žalovaného nie je predmetom
tohto konania. Poukázal na § 351 ods. 2 ObZ a § 354 ObZ. K nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré je vo výške 247.263,50 CZK žalovaný uviedol, že toto vzniklo z dôvodu za plnenie za

iného podľa § 454 OZ, keď žalobca plnil za žalovaného. Jedná sa o plnenie za žalovaného spoločnosti
Dachdecker spol. s r.o. vo výške 206.813,00 CZK a úhradu za dodávku elektrickej energie na stavbu
vo výške 40.450,50 CZK. Uviedol, že ako objednávateľ zo zmluvy o dielo poskytol žalovanému ako
zhotoviteľovi počas trvania zmluvy iba peňažné plnenia. Žalobca uviedol, že podľa ObZ má ako žalobca
voči žalovanému nárok na vrátenie týchto peňažných plnení. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažný

záväzok, má žalobca tiež nárok na úroky vo výške ustanovenej podľa § 502 ObZ. Žalobca si svoj nárok
uplatnil žalobou, avšak žalovaný bol pasívny, svoj reštitučný nárok si neuplatnil a iba trval na úhrade
svojich faktúr. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí súdov SR 4/2020 pod č. 63/2020 a uvádza, že v rozhodnutí súd konštatuje, že v dôsledku
zániku zmluvy zaniká aj právo domáhať sa zmluvného plnenia na ktoré mu do doby odstúpenia od

zmluvy vznikol zmluvný nárok.
4.3. Uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že k zániku zmluvy došlo, otázny je iba právny dôvod
tohto zániku. Zastáva názor, že zmluva zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia ku dňu 17.08.2006.
Odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu. Dôvodom dodatočnej nemožnosti plnenia bolo ukončeniezmlúv o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a tretími osobami ako objednávateľmi, na základe
ktorých sa žalobca zaviazal realizovať výstavbu rodinných domov prostredníctvom žalovaného ako
subdodávateľa. Po ukončení týchto zmlúv si tretie osoby zabezpečili dokončenie diela prostredníctvom

iného zhotoviteľa. Ukončením zmlúv medzi žalobcom a tretími osobami vznikla faktická nemožnosť
plnenia žalovaného pre žalobcu, keďže žalobca už nemal možnosť zabezpečiť vykonanie diela; zároveň
zaniklo právo vykonávať akékoľvek činnosti na pozemkoch patriacich tretím osobám. Nemožnosť
plnenia bola konštatovaná aj v odstúpení žalovaného od zmluvy zo dňa 29.08.2006, v ktorom žalovaný
uviedol, že v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu s investormi sa dostal do nemožnosti plnenia

záväzku zo zmluvy o dielo č. JIRNY-01/2006. Napriek tomu súd dospel k záveru, že zmluva zanikla v
dôsledku odstúpenia žalovaného, pričom tento záver neodôvodnil a nevysporiadal sa s argumentáciou
žalobcu, podľa ktorej zmluva zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia. Súd iba uviedol, že nemožnosť
plnenia uvedenú v odstúpení nepovažoval za právny dôvod zániku záväzku a že vôľa žalovaného
odstúpiť od zmluvy bola zrejmá. Žalobca namietal, že nemožnosť plnenia je právnou skutočnosťou
spôsobujúcou zánik zmluvy bez ohľadu na vôľu strán, a že ak zmluva zanikla dňa 17.08.2006 z dôvodu

nemožnosti plnenia, následné odstúpenie už nemohlo mať právne účinky. Spôsob zániku zmluvy je
podľa žalobcu podstatný z dôvodu, že súd pri posudzovaní nároku odkázal na § 548 ods. 2 ObZ.
Žalobcauviedol,žesúddospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,vecnesprávneprávneposúdil,svoje
závery neodôvodnil a nevysporiadal sa s jeho argumentáciou, čím porušil povinnosť riadne odôvodniť
rozhodnutie a vysporiadať sa s relevantnými skutkovými a právnymi otázkami.

4.4. Žalobca počas celého konania nepopieral, žeby vzhľadom reštitučný nárok patril nárok aj
žalovanému, ak by ho žalovaný vyčíslil a preukázal.
4.5. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nemohol aplikovať § 548 ods. 2 ObZ, keďže zmluva o
dielonezaniklaodstúpením,alevdôsledkunemožnostiplnenia.Vďalšíchbodochsažalovanýpridržiava
predchádzajúcich tvrdení a dáva do pozornosti, že ak aj súd aplikoval § 548 ods. 2 ObZ, tak mohol

dospieť jedine k záveru, že žalovaný si svoj reštitučný nárok zo zaniknutej zmluvy o dielo neuplatnil.
4.6. Zároveň podľa žalobcu celkom zjavne neplatí záver naznačovaný súdom, že nároky strán po zániku
zmluvy o dielo sú automaticky vysporiadané dovtedajšími úhradami objednávateľa a odovzdaním diela
objednávateľovi. Výšku plnení žalobcu určil vo výšky 13.612.591,10 CZK. Žalovaný plnil 13.004.303,26
CZK. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca plnil žalovanému viac. Záver súdu ohľadom nepreukázania,

že na dielo žalobca vynaložil viac ako má žalovaný ako zhotoviteľ nárok na úhradu za obstaranie diela
od jeho odstúpenia od zmluvy, je nesprávny.
4.7. K bezdôvodnému obohateniu žalobca uvádza, že si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 247.263,50 CZK, a to z dôvodu plnenia za iného, teda na základe skutkovej
podstaty podľa § 454 OZ. Jedná sa o plnenie za žalovaného Dachdecker spol. s r.o. vo výške 206.813,00

CZK a úhradu za dodávku elektrickej energie na stavbu vo výške 40.450,50 CZK. Žalobca tieto plnenia
za žalovaného preukázal, pričom žalovaný ich nespochybnil, a to či už skutkovo alebo právne, teda
jednalo sa o nesporný nárok. Tento nárok nesúvisí so zánikom zmluvy o dielo a existoval by bez ohľadu
na to, či by zmluva zanikla alebo nie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje odvolaním napadnutý rozsudok
po vecnej a právnej stránke argumentačne správny a riadne odôvodnený, preto nepokladá odvolacie
dôvody žalobcu za relevantné v tejto veci. Žalovaný žiada, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania
toto v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal
žalovanému plnú mieru trov odvolacieho konania.

6. V odvolacej replike žalobca uviedol, že žalovaný sa uchýlil len k strohému konštatovaniu, že rozsudok
považuje za vecne, právne a argumentačne správny a riadne odôvodnený, a preto nepokladá odvolacie
dôvody žalobcu za relevantné. Žalovaný podľa žalobcu teda fakticky na podané odvolanie nijak
nereaguje a nespochybňuje správnosť uvádzanej argumentácie, ani naplnenie uplatnených odvolacích

dôvodov. Žalovaný konkrétne nijak nespochybňuje tvrdenia žalobcu v odvolaní. Žalobca preto na
základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
a rozhodol v zmysle vzájomnej žaloby.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CPS), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého

rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po oboznámení sa
s odvolaním a vyjadreniami v odvolacom konaní, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť avec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko boli naplnené odvolacie
dôvody uvádzané odvolateľom.

8. Podľa § 536 ObZ: (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

9. Podľa § 543 ObZ: (1) Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo
zaniknezdôvodu,zaktorýnezodpovedáobjednávateľ,jeobjednávateľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré

nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý. (2) Ak zanikol záväzok
vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu
toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

10. Podľa § 544 ObZ: (1) Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno
vzhľadomnajejpovahuvrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,jeobjednávateľpovinnýuhradiťzhotoviteľovi
to,očosaobjednávateľzhotovovanímveciobohatil,akzáväzokzanikol,zdôvodu,zaktorýobjednávateľ
nezodpovedá. (2) Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré
zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré

sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku
zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

11. Podľa § 545 ObZ: Ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž,
údržba, oprava alebo úprava veci.

12. Podľa § 548 ObZ: (1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu
vykonaním diela. (2) Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre
splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí

zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ
ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

13. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

14. Podľa § 351 ObZ: (1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na

svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. (2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

15. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

16. Podľa § 147 ods. 2 CSP, je vzájomnou žalobou aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

17. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

21. Žalobca sporoval právne závery súdu prvej inštancie o spôsobe zániku predmetnej zmluvy o dielo.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o zániku predmetnej zmluvy
z dôvodu odstúpenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie predmetný záver dostatočne odôvodnil

v odseku 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa na tento záver v celom rozsahu
odvoláva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že prejav vôle žalovaného je z uvedeného právneho
úkonu jednoznačne zrejmý. Odvolací súd však konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
dostatočne nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu
o skončení záväzkového vzťahu v dôsledku nemožnosti plnenia. Aj keď súd prvej inštancie dospel k

záveru o inom právnom posúdení, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s podstatnými argumentami
žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné.

22. Ako podstatnú a dôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že

časť nároku spočívala v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia za žalovaného.
Tvrdenie, že časť nároku spočívala v bezdôvodnom obohatení uvádzal žalobca už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako
sa súd prvej inštancie s uvedeným tvrdením žalobcu vysporiadal.

23. Žalobca zároveň v odvolaní uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu vo výške 9.029.420,60
CZK, ktorý si žalobca uplatnil ako vzájomnú žalobu v konaní B4-12Cb/57/2012. Súd prvej inštancie
rozhodoval o nároku žalobcu vo výške 4.877.821,50 CZK s príslušenstvom. Odvolací súd je toho názoru,
že súd prvej inštancie nerozhodoval o celom uplatnenom nároku žalobcu tak, ako bol uplatnený vo
vzájomnej žalobe v znení neskorších podaní. Súd prvej inštancie v odseku 16. napadnutého rozhodnutia

uviedol, že predmetom tohto konania je suma 4.877.821,50 CZK. Uviedol, že je pravda, že vzájomnou
žalobou v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 si uplatňoval žalobca sumu 9.029.420,60 CZK, avšak suma
predstavujúca rozdiel v týchto sumách bola zreteľne označená a použitá žalobcom ako kompenzačná
námietka voči uplatnenému nároku žalovaného. Súd prvej inštancie mal teda za to, že táto suma
4.151.599,10 CZK bola skonzumovaná v konaní B4-12Cb/57/2012. S uvedeným záverom sa odvolací

súd nestotožnil.

24. Účelom civilného sporové konanie je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym vzťahom. Je
ovládané dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na základe podanej žaloby a
súd je viazaný žalobným návrhom. Žalobca určuje, čo je predmetom sporu a súd je povinný rozhodnúť

o celom jeho uplatnenom nároku. Nárok si je možné uplatniť žalobou. Žalovanému je umožnené v
zmysle ustanovenia § 147 CSP uplatniť si svoje právo proti žalobcovi aj vzájomnou žalobou. V zmysle
ustanovenia § 147 ods. 2 CSP je vzájomnou žalobou aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Vo svojej podstate predstavuje vzájomná žaloba, štandardnú žalobu v zmysle § 137 CSP, avšak je
prejav zásady hospodárnosti konania. Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne,
s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. Ak medzi stranami ide o
vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu zo samotnej povahy vzájomnej žaloby vyplýva, žežalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu popiera. Inak by bol jeho procesný úkon z
hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou, ktorou dochádza podľa hmotného práva k zániku
záväzku a povahu vzájomnej žaloby má iba prevyšujúci nárok žalovaného, ak je jeho pohľadávka

uplatnená vo väčšom rozsahu ako pohľadávka žalobcu.

25. Z obsahu spisu a vyjadrení strán možno konštatovať, že žalobca nárok uplatnený žalovaným v
pôvodnom konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 v postavení žalobcu popieral, a teda jeho protinávrh je
možné posúdiť ako vzájomnú žalobu. Žalobca vo vzájomnej žalobe zo dňa 30.08.2012 a jej doplnenia z

22.11.2012 uviedol, že vyzýva žalovaného (v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 v postavení žalobcu) na
úhradu sumy 8.782.157,10 CZK spolu s príslušenstvom a sumy 247.263,50 CZK. Žalobca ďalej uviedol,
že pre prípad márneho uplynutia lehoty na uspokojenie si týmto úkonom započítava nárok voči nároku
uplatnenému žalovaným a keďže jeho uplatnený nárok prevyšuje návrh žalovaného, žiadal aby súd
zaviazal žalovaného úhradou sumy 4.877.821,50 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,91 % z
uvedenej sumy od 25.08.2006 do zaplatenia. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť

úrok z omeškania vo výške 5,91 % ročne z sumy 3.904.335,60 CZK od 25.08.2006 do tretieho dňa
po doručení tohto podania žalovanému a zároveň žiadal náhradu trov konania. Vo vyjadrení zo dňa
05.08.2024 (č.l. 403) žalobca uvádza, že predmetom žaloby je nárok žalobcu vo výške 9.029.420,60
CZK, ktorý má pozostávať z plnenia poskytnutého žalovanému na základe druhej uzavretej zmluvy
o dielo č. JIRNY-01/2006 zo dňa 29.03.2006 (vo výške 8.782.157,10 CZK) a plnenia poskytnutého

žalobcom tretím osobám namiesto žalovaného (vo výške 247.263,50 CZK). Vo vyjadrení zo dňa
21.10.2024 žalobca opätovne poukazuje, že vo vyjadrení zo dňa 05.08.2024 prezentoval argumentáciu,
podľa ktorej predmetom tohto konania je suma 9.029.420,60 CZK s príslušenstvom a aj keď nesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že predmetom tohto konania má byť len suma 4.877.821,50 CZK,
rešpektuje ho. Upozornil, že predmetom konania je vzájomná žaloba žalobcu zo dňa 30.08.2012, ktorú

podal v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012. Predmetom tejto vzájomnej žaloby v zmysle jej doplnenia zo
dňa 22.11.2012 bol nárok na zaplatenie sumy 9.029.420,60 CZK.

26. Vzájomná žaloba podaná žalobcom v konaní sp. zn. B4-12Cb/57/2012 bola vylúčená na samostatné
konanie vo výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017.

Vo výroku I. konajúci súd uviedol, že vylučuje vzájomnú žalobu zo dňa 30.08.2012 na samostatné
konanie. Z predmetného výroku vyplýva, že súd vylúčil vzájomnú žalobu, a to v celom rozsahu.
Nešpecifikoval, žeby mal vylúčiť len časť prevyšujúcu vzájomný návrh. Záver o tom, že na samostatné
konanie bola vylúčená celá vzájomná žaloba vychádza aj z odvodnenia predmetného rozhodnutia, kde
v bode 28 odôvodnenia konajúci súd uviedol: „že z dôvodu, že žalovaný vzniesol voči pohľadávkam

žalobcu vzájomnú žalobu, ktorú súd neposudzoval ako preukázanú procesnú obranu vo forme
započítania do výšky žalobného návrhu, keď ustálil, že dôvod zániku zmluvy nebola nemožnosť plnenia
ako aj z dôvodu, že časť pohľadávky zo vzájomného žalobného nároku bola postúpená na spoločnosť
IMMO-REDE s.r.o. , vylúčil na samostatné konanie.“ Z uvedeného vyplýva podľa názoru odvolacieho
súdu, že konajúci súd neposudzoval časť nároku uplatneného vzájomnou žalobou ako kompenzačnú

námietku, ale vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je dostatočne zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s uvedeným vysporiadal. Súd prvej inštancie
len skonštatoval, že podľa jeho názoru išlo o kompenzačnú námietku, ale svoje tvrdenie dostatočne
nevysvetlil s poukazom na predmetné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772
zo dňa 22.06.2017 a tvrdenia, ktoré uvádzal žalobca napr. aj v podaní zo dňa 21.10.2024. Napadnutý

rozsudok tak nedáva odpovede na podstatné otázky, ktorými sú otázka rozsahu predmetu konania a
zároveň ako sa súd vysporiadal s časťou uplatneného nároku žalobcu, ktorá mala predstavovať nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom voči žalovanému titulom plnenie za iného.
Pokiaľ aj súd prvej inštancie uvádzal závery o tom, že časť vzájomnej žaloby mala byť spotrebovaná
v konaní sp. zn. 12Cb/57/2012 vo forme kompenzačnej námietky, z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nebolo zrejmé, či bol práve predmetný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia súčasťou
súdom vyhodnotenej kompenzačnej námietky. Odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017 (ani z následných rozhodnutí odvolacieho
súdu (rozsudok KS BA sp. zn. 3Cob/230/2017-876 zo dňa 20.03.2019), ako aj dovolacieho súdu
(uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/65/2019)) nevyplýva, žeby časť vzájomnej žaloby bola posudzovaná

ako kompenzačná námietka, a teda že by sa konajúci súd vysporiadaval s jej dôvodnosťou. Naopak
z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/57/2012-772 zo dňa 22.06.2017
vyplýva, že vzájomná žaloba zo dňa 30.08.2012 bola vylúčená na samostatné konanie.27. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

28. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

29.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

30. Zákonom kladené požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku
(§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci.

31. Z dôvodu vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že ďalej neposudzoval dôvodnosť ďalších
odvolacích námietok žalobcu.

32. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389

ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil aj spolu so závislým výrokom o
nároku na náhradu trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne
vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo
veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej

inštancie bude rozhodnúť o celom predmete konania vyplývajúcom tak zo žaloby žalobcu, pôvodne
podanej ako vzájomnej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/57/2012 a jej následných doplnení
a vyjadrení žalobcu a vysporiadať sa so skutkovými a právnymi závermi, ktoré v dostatočnom rozsahu
spôsobom súladným s ustanovením § 220 CSP premietne do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ dospeje
k záveru, že si žalobca uplatňuje nárok z rôznych titulov, bude jeho úlohou sa s uvedenými nárokmi

vysporiadať samostatne v rámci vykonaného dokazovania a unesenia dôkazného bremena tak, aby
nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné
otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie.

33. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v

novom rozhodnutí vo veci.

34. Toto uznesenie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).