Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., občan Slovenskej
republiky, zast. PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2023/008282-002/PAV zo dňa 8. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU - ZA -

OVBP2 - 2023/008282 - 002/PAV zo dňa 08. decembra 2023 v spojení s rozhodnutím obce Oravský
Podzámok č. s. 339/2021/574 - 30/2022 - rozh. zo dňa 21. júna 2022 z r u š u j e a vec vracia
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 15.07.2021 vykonal poverený zamestnanec stavebného úradu - obce Oravský Podzámok
(ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) v súlade s § 99 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) štátny stavebný dohľad (ďalej aj „ŠSD“) na stavbe „Viacúčelová
stavba na pozemku C-KN 671/304 v k. ú. F. G.“ (ďalej aj „stavba“), ktorej stavebníkom je A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. (ďalej len „stavebník“). Podľa zistenia stavebného
úradu stavebník (žalobca) podal dňa 03.06.2021 Žiadosť o stavebné povolenie v zlúčenom územnom

a stavebnom konaní na predmetnú stavbu (ďalej aj „žiadosť o stavebné povolenie“). Keďže predmetná
žiadosť neobsahovala potrebné doklady, stavebný úrad Rozhodnutím č. s. 270/2021/349_preruš. zo
dňa 08.06.2021 konanie prerušil a vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti o doklady špecifikované
vo výroku tohto rozhodnutia v stanovenej lehote s poučením o následkoch neodstránenia nedostatkov
žiadosti podľa § 35 ods. 3 Stavebného zákona (zastavenie konania). Predmetné rozhodnutie bolo
stavebníkovi doručené dňa 01.07.2021. Podľa Záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu č:
286/2021/430_ŠSD zo dňa 15.07.2021 bolo pri ohliadke stavby a pozemku zistené, že na pozemku boli

uskutočnené základové pásy, nadzákladové murivo z DT tvárnic, základová doska, pričom stavebné
práce na stavbe boli realizované od júna 2021 do 15.07.2021. Štátneho stavebného dohľadu sa dňa
15.07.2021 za stavebníka zúčastnil splnomocnený zástupca A. B., nar. XX.XX.XXXX (otec stavebníka).
Vzhľadom na zistenie, že išlo o nepovolenú rozostavanú stavbu, orgán štátneho stavebného dohľadupodľa § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona už pri výkone ŠSD vyzval stavebníka (prostredníctvom
jeho splnomocneného zástupcu), aby bezodkladne zastavil práce na stavbe. Následne podaním č.
286/2021/430_výzva zo dňa 16.07.2021 orgán štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 102 ods. 5

Stavebného zákona vyzval stavebníka, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce
na stavbe, pričom ho poučil podľa § 102 ods. 2, § 105 ods. 1 písm. c) a § 106 ods. 1 písm. c) Stavebného
zákona. Predmetnú výzvu stavebník v odbernej lehote neprevzal, zásielka sa vrátila stavebnému úradu
dňa 17.08.2021, ktorý deň sa považuje za deň doručenia predmetnej výzvy stavebníkovi.

2. Stavebný úrad vzhľadom na uvedené skutočnosti listom č.: 339/2021/574 – ozn. zo dňa 18.08.2021
(ďalej aj „Oznámenie o začatí priestupkového konania“) oznámil žalobcovi začatie konania o priestupku
vo veci porušenia Stavebného zákona, konkrétne vo veci priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b)
Stavebného zákona a súčasne ho predvolal na pojednávanie, ktoré nariadil na deň 20.09.2021.
Predmetné Oznámenie o začatí priestupkového konania, v ktorom bol žalobca poučený podľa § 73
a 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o priestupkoch“) a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), bolo žalobcovi doručené dňa 07.09.2021. Žalobca
sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť ospravedlnil e-mailom, avšak bez predloženia dokladov.
Stavebný úrad následne listom č: 339/2021/574 – ozn.2. zo dňa 20.09.2021 opätovne oznámil žalobcovi
začatie priestupkového konania a opätovne ho predvolal na ústne pojednávanie, ktoré nariadil na deň

18.10.2021. Predmetné podanie bolo žalobcovi doručené dňa 15.10.2021. Žaloba sa na pojednávanie
opäť nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom pričom dňa 22.10.2021 predložil Potvrdenie o
absolvovaní školenia v čase nariadeného pojednávania.

3. Stavebný úrad následne vydal Rozhodnutie č.: 339/2021/574 - rozh. zo dňa 09.11.2021 (ďalej aj

„prvé rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“),
ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako stavebník od júna 2021 do 15. júla 2021 uskutočňoval stavbu
„Viacúčelová stavba“ na pozemku parc. č.. C-KN 671/304 v katastrálnom území F. G. bez stavebného
povolenia, čím porušil povinnosť uskutočňovať stavbu na základe povolenia stavebného úradu v zmysle

§ 54 Stavebného zákona, za čo mu podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona uložil
pokutu vo výške 5 000,- eur.

4. Žalobca podal proti prvému rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný
úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj „právny

predchodca žalovaného“) Rozhodnutím číslo spisu F. - XXXX/XXXXXX - 002 zo dňa 06.04.2022 (ďalej
aj „prvé rozhodnutie žalovaného“ alebo „zrušujúce rozhodnutie žalovaného“) tak, že Rozhodnutie obce
Oravský Podzámok číslo: 339/2021/574 - rozh. zo dňa 09.11.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že v danom prípade výrok prvého rozhodnutia stavebného úradu o priestupku obsahoval nepresný

popis skutku, ďalej v ňom chýbal údaj o tom, že k uskutočneniu stavby bez stavebného povolenia
došlo v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3, ďalej neúplné vymedzenie skutkových podstát podľa
ustanovení Stavebného zákona a nesprávne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bola
uložená sankcia v určitej výške. Zároveň rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o výšku
uloženej sankcie

5. Stavebný úrad podaním č: 339/2021/574-30/2022 - ozn. zo dňa 13.04.2022 žalobcovi oznámil
pokračovanie konania o priestupku vo veci porušenia Stavebného zákona a predvolal ho na ústne
pojednávanie, ktoré nariadil na deň 16.05.2022. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa
06.05.2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, e-mailom oznámil svoju neúčasť.

6. Stavebný úrad následne vydal Rozhodnutie číslo: 339/2021/574-30/2022- rozh. zo dňa 21.06.2022
(ďalej aj „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“),
ktorým uznal žalobcu (obvineného) vinným zo spáchania priestupku:
- podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. a) Stavebného zákona, ktorého sa obvinený dopustil tým,

že od júna 2021 do 15. júla 2021 vykonával činnosti na stavbe "Viacúčelová stavba“ na pozemku parc. č.
C-KN 671/304 v katastrálnom území F. G., bez územného rozhodnutia, čím porušil povinnosť vykonávať
činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 Stavebného zákona,- podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa obvinený dopustil tým,
že ako stavebník od júna 2021 do 15. júla 2021 uskutočňoval stavbu “Viacúčelová stavba“ na pozemku
parc. č. C-KN 671/304 v katastrálnom území F. G. bez stavebného povolenia, čím porušil povinnosť

uskutočňovať stavbu na základe povolenia stavebného úradu v zmysle § 54 Stavebného zákona,
- podľa ustanovenia § 105 ods. 4 Stavebného zákona, ktorého sa obvinený dopustil tým, že od júna
2021 do 15. júla 2021 uskutočňoval stavbu “Viacúčelová stavba“ na pozemku parc. č. C-KN 671/304
v katastrálnom území F. G. bez stavebného povolenia v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3,
čím porušil povinnosť uskutočňovať stavbu na základe povolenia stavebného úradu v zmysle § 54

Stavebného zákona, za čo mu podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona uložil pokutu vo výške 5 000,- eur.

7. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že uskutočňovanie nepovolenej
stavby žalobcom bolo zistené pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 15.07.2021, z ktorého bola
vyhotovená Zápisnica, prílohou ktorej je fotodokumentácia. Ďalej poukázal na priebeh administratívneho
konania s tým, že žalobcovi bolo doručené Oznámenie o začatí priestupkového konania vo veci

priestupku voči stavebnému poriadku, ktoré mu bolo doručené dňa 07.09.2021. V odôvodnení
rozhodnutia stavebný úrad poukázal na to, že žalobca sa opakovane nedostavil na ústne prejednanie
priestupku dňa 20.09.2021 (pričom nepredložil dôkaz o absolvovaní služobnej cesty, v dôsledku ktorej
sa ospravedlnil z pojednávania) a dňa 18.10.2021 (pričom predložil potvrdenie o absolvovaní školenia
v ČR, ktorého sa mal v čase nariadeného pojednávania zúčastniť, vydaný spoločnosťou Kontrola

originality Oravský Podzámok s.r.o., ktorej konateľom je otec žalobcu a ktoré potvrdenie stavebný úrad
vyhodnotil ako účelové). Stavebný úrad ďalej v odôvodnení poukázal na vydané prvé rozhodnutie
stavebného úradu zo dňa 09.11.2021 a následne vydané rozhodnutie Okresného úradu, Žilina zo dňa
06.04.2022, ktorým bolo prvé rozhodnutie stavebného úradu zrušené a vec bola vrátená na nové
konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad v konaní pokračoval,

Oznámením zo dňa 13.04.2022 oznámil obvinenému z priestupku (žalobcovi) pokračovanie konania
vo veci priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. a), § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 4 Stavebného
zákona apredvolalžalobcunapojednávanievoveciprejednaniapriestupkunadeň16.05.2022.Žalobca
sa na prejednanie priestupku opäť nedostavil, neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 15.05.2022,
v ktorom uviedol, že nie je stavebníkom, stavebníkom je jeho otec, ktorý začal stavbu bez príslušných

povolení, avšak na toto tvrdenie nepredložil žalobca žiadne listinné doklady. Stavebný úrad konštatoval,
že v priestupkovom konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3
písm. a) Stavebného zákona tým, že od júna 2021 do 15. júla 2021 vykonával činnosti na stavbe
"Viacúčelová stavba“ na pozemku parc. č. C-KN 671/304 v k. ú. F. G. bez územného rozhodnutia,
čím porušil povinnosť vykonávať činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie v zmysle § 32

ods. 1 Stavebného zákona, podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého
sa dopustil tým, že ako stavebník od júna 2021 do 15. júla 2021 uskutočňoval stavbu "Viacúčelová
stavba“ na pozemku parc. č. C-KN 671/304 v k. ú. F. G. bez stavebného povolenia, čím porušil
povinnosť uskutočňovať stavbu na základe povolenia stavebného úradu v zmysle § 54 Stavebného
zákona a podľa ustanovenia § 105 ods. 4 Stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že od júna 2021

do 15. júla 2021 uskutočňoval stavbu “Viacúčelová stavba“ na pozemku parc. č. C-KN 671/304 v k.
ú. F. G. bez stavebného povolenia v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3, čím porušil povinnosť
uskutočňovať stavbu na základe povolenia stavebného úradu v zmysle § 54 Stavebného zákona.
S poukazom na ust. § 105 ods. 3 písm. a), b) a § 105 ods. 4 Stavebného zákona a na ust. 12 ods. 1,
2 Zákona o priestupkoch stavebný úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- eur z možnej pokuty

dovýšky165969,59eur sprihliadnutímnapriťažujúceskutočnosti:žalobcoviužbolavminulostiuložená
pokuta v priestupkovom konaní vo výške 330,- eur, ktorú mu uložila obec Oravský Podzámok ako cestný
správny orgán Rozhodnutím č. 29/2020/672/2019 - AP/5 zo dňa 30.03.2020; žalobca realizoval stavbu
bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3; žalobca
sa opakovane dopustil protiprávneho konania porušovaním ustanovení Stavebného zákona, keďže dňa

17.08.2018 podal žiadosť o dodatočné povolenie na stavbu “Garáž - prístavba existujúcej budovy“
na pozemku parc. č. C-KN 106/2, 106/4 a 106/1 v k. ú. F. G., pričom orgán verejnej správy v tomto
prípade priestupok neprejednával, nakoľko zanikla zodpovednosť za priestupok. Ďalej stavebný úrad
pri učovaní výšky pokuty prihliadol na to, že žalobca vedel, že na predmetnú stavbu potrebuje stavebné
povolenie, pretože podal žiadosť o stavebné povolenie na stavbu a bol zároveň oboznámený s tým, aké

podklady k žiadosti má ešte predložiť, keďže stavebný úrad prerušil konanie a žalobcu ako stavebníka
vyzval na doplnenie podania. Žalobca nepredložil žiadnu projektovú dokumentáciu stavby, predložil
stanoviská dotknutých orgánov, z ktorých však nie je možné jednoznačne posúdiť, aké podklady boli
k týmto stanoviskám zo strany žalobcu predložené (niektoré stanoviská sa týkajú rodinného domua niektoré viacúčelovej stavby). Ďalej bolo prihliadnuté na skutočnosť, že nejde o jednoduchú stavbu,
nakoľko v situácii osadenia stavby predloženej k vydaniu stavebného povolenia je uvedená zastavaná
plocha stavby 350,79 m2, nejedná sa teda o jednoduchú stavbu v zmysle § 139b ods. 1 Stavebného

zákona a na realizovanie predmetnej stavby bolo potrebné územné rozhodnutie a následne stavebné
povolenie. Stavebný úrad tiež prihliadol na skutočnosť, že v danej lokalite v zmysle VZN obce Oravský
Podzámok č. 3/2007 o záväzných častiach Územného plánu obce Oravský Podzámok (schváleného
Uznesením Obecného zastupiteľstva v Oravskom Podzámku č. 3/2007 zo dňa 21.02.2007) pôvodne
povolená výstavba s hlavnou funkciou DZO - plocha dopravy - dopravné zariadenia obslužné, táto

bola zmenami a doplnkami č. 2 k ÚP zrušená v plnom rozsahu. Stavebný úrad uviedol, že tiež
skúmal vplyv žalobcu na verejný záujem v územnom a stavebnom konaní, pričom konanie žalobcu
bolo v rozpore nielen s právnymi predpismi, ale i s Územným plánom obce Oravský Podzámok,
ktoré boli zverejnené, resp. publikované. S poukazom na § 3 Zákona o priestupkoch stavebný
úrad konštatoval, že na zodpovednosť za priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V § 105 ods. 1 až 5 Stavebného zákona

sú vymedzené skutkové podstaty jednotlivých priestupkov a je určené do akej výšky sa uloží pokuta
v prípade preukázania priestupku. V prípade priestupku na úseku územného plánovania a stavebného
poriadku postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti, nie je pritom rozhodujúce, či ide o nedbanlivosť
vedomúalebonevedomú.Stavebnýúradnapokonuviedol,žepriurčovanípokutyprihliadolokremvyššie
uvedených skutočností aj na represívno-výchovnú funkciu tak, aby bola citeľná v majetkovej sfére

účastníka konania, aby sa nejednalo o sankciu v zanedbateľnej výške, aby naplnila svoj účel. Uložená
pokutamáplniťajpreventívnufunkciuamáodradiťajostatnýchodprotiprávnehokonaniaspočívajúceho
v porušení ustanovení Stavebného zákona.

8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol právny predchodca žalovaného

Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/008282-002/PAV zo dňa 8.12.2023 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
Konštatoval, že preskúmal rozhodnutie stavebného úradu a zistil, že toto rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom. V odôvodnení rozhodnutia popísal obsah odvolania žalobcu a priebeh
administratívneho konania, vrátane predchádzajúcich rozhodnutí stavebného úradu a právneho

predchodcu žalovaného (ktorý zrušil prvé rozhodnutie stavebného úradu). Uviedol, že stavebný úrad
pokračoval v konaní o priestupku, nanovo vymedzil rozsah porušenia Stavebného zákona zo strany
stavebníka, čím postupoval v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku, keďže bol právnym názorom
odvolacieho orgánu viazaný. Mal za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius.
Stavebný úrad postupoval podľa pokynov odvolacieho orgánu s tým že vymedzil dostatočne predmet

skutku a uviedol všetky ustanovenia § 105 Stavebného zákona, ktoré stavebník svojou nepovolenou
činnosťou porušil. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad opakovane predvolal žalobcu na ústne
pojednávanie a poučil ho, že v prípade, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, môže sa vec
prejednaťajvjehoneprítomnosti,tedapostupovalvsúlades§74ods.1Zákonaopriestupkoch.Žalobca
na výzvu na ústne pojednávanie reagoval e-mailom, v ktorom uviedol, že sa ústneho pojednávania

nezúčastní a súčasne uviedol, že stavebníkom nie je on, ale jeho otec. Stavebný úrad toto tvrdenie
žalobcu (nepodložené žiadnymi listinnými dôkazmi) vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce, nakoľko mal
preukázané, že stavebníkom je A. B., nar. XX.XX.XXXX (žalobca). S týmto hodnotením sa žalovaný
stotožnil, keďže z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je aj žiadosť o vydanie
stavebného povolenia, je nepochybné, že stavebníkom je A. B., nar. XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť

vyplýva aj z Rozhodnutia stavebného úradu - obce Oravský Podzámok č: 286/2021/430_2023/28 – rozh.
zo dňa 30.11.2023, ktorým stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby povolil stavbu
„Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č.: KN-C 671/431, 671/433 a 671/434 (novovytvorené parcely
z pozemku parc. č. KN-C 671/304) v k. ú. F. G. pre stavebníka A. B., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného
rozhodnutia je zrejmé, že v priebehu konania o dodatočnom povolení uvedenej stavby rodinného domu

podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby stavebník A. B., nar. XX.XX.XXXX. Námietku žalobcu,
že stavebníkom nie je on, ale jeho otec, právny predchodca žalovaného zamietol, pretože nemá oporu
v predloženom administratívnom spise.

9. Právny predchodca žalovaného v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pri oznamovaní začatia

konania je nevyhnutné sledovať skutočnosť, či nedošlo k uplynutiu lehoty podľa § 20 Zákona
o priestupkoch, pretože priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky.
Je nevyhnutné posúdiť, od ktorého okamihu začala táto dvojročná lehota plynúť. Poukázal na ust.
§ 27 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré upravuje počítanie lehôt, pričom do lehoty sa nezapočítavadeň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (v prípade priestupku je to deň, kedy došlo
k spáchaniu priestupku). Z pohľadu zániku zodpovednosti za priestupok je rozhodný čas jeho spáchania,
pričom priestupok môže byť spáchaný v krátkom časovom období alebo si spáchanie priestupku

vyžiada dlhšiu dobu. Právny predchodca žalovaného poukázal na ustanovenie § 122 ods. 12 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorého za trváci trestný čin
sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu. Podľa odseku 13
citovaného ustanovenia Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,
aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový

skutok. Ďalej poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom Rozsudku sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa
10.03.2021 aplikoval analógiu legis, pričom vychádzal z ustanovení Trestného zákona, ktorý v § 122
upravuje definíciu trváceho trestného činu. Právny predchodca žalovaného citujúc z odôvodnenia
predmetného rozsudku uviedol, že v prípade, ak stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného
dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku
a v takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá

až do ukončenia protiprávneho konania. Zákon, vychádzajúc z analógie legis, sankcionuje u trváceho
priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu. Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej
povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna
lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch) až okamihom doručenia
oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania. Vychádzajúc

z uvedeného rozsudku následne právny predchodca žalovaného konštatoval, že trváci stavebný
priestupok je taký, ktorým páchateľ vyvolal protiprávny stav, t.j. keď začne s realizáciou stavebných prác
na stavbe, ktorej uskutočnenie si vyžadovalo stavebné povolenie podľa § 54 v spojení s § 55 ods. 1
Stavebného zákona alebo ohlásenia podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona a tento stav potom udržiava.
V prípade, že na základe štátneho stavebného dohľadu sa zistí, že stavebník začal s realizáciou

stavebných prác na stavbe bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia, dopúšťa sa stavebného
priestupku trváceho charakteru, ktorý trvá až do ukončenia protiprávneho konania. To znamená,
ak takýto trváci priestupok správny orgán prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny
stav nebol doteraz ukončený, napríklad dobrovoľným zastavením stavebných prác na rozostavanej
stavbe alebo na základe výzvy inšpekčného orgánu (ŠSD), t. j. jeho vynútením, začína plynúť dvojročná

prekluzívnalehotanaprejednanietrvácehopriestupku(§20ods.1Zákonaopriestupkoch)ažokamihom
doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania.
Ďalším typickým trvajúcim priestupkom na úseku stavebného poriadku je napr. priestupok podľa § 105
ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa priestupku dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu
bez stavebného povolenia. K ukončeniu protiprávneho stavu dôjde v tomto prípade až právoplatnosťou

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo okamihom, kedy by priestupca prestal stavbu
realizovať (napr. na základe výzvy alebo z vlastného rozhodnutia). Od tohto okamihu začína plynúť
aj dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie priestupku. Právny predchodca žalovaného uviedol,
že stavebník (žalobca) pokračoval v realizácii stavby neustále, aj po vydaní rozhodnutia právneho
predchodcu žalovaného zo dňa 06.04.2024, aj po opakovanom oznámení o pokračovaní konania

stavebným úradom dňa 13.04.2022, a to nepretržite až do vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby dňa 30.11.2023. Ďalej uviedol, že medzníkom, ktorý oddeľuje jeden priestupok od druhého,
je začatie konania o priestupku. Ak napríklad pokračuje obvinený z priestupku v stavebných prácach
nastavbepotom,čoužbolozačatékonanieopriestupku,nejdeopokračovanievpriestupku,aledopúšťa
sa nového priestupku.

10. V odôvodnení rozhodnutia právny predchodca žalovaného s poukazom na § 105 ods. 3 písm. a),
b) a ods. 4 Stavebného zákona konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že stavebník
(žalobca) uskutočnil stavbu bez územného rozhodnutia, bez stavebného povolenia, v ochrannom
pásme rýchlostnej cesty R3 a na (vtedy ešte nevyňatej z poľnohospodárskeho pôdneho fondu) ornej

pôde, pričom tieto skutočnosti samotným žalobcom v rámci konania o priestupku ani v podanom
odvolaní neboli spochybnené. Mal za to, že bola naplnená skutková podstata vyššie uvedených
priestupkov. Právny predchodca žalovaného konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy zistil
úplne a presne skutočný stav veci, protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne a relevantnými
dôkazmi riadne preukázané, skutkovú podstatu správne právne kvalifikoval (§ 105 ods. 3 písm. a)

a b) a § 105 ods. 4 Stavebného zákona) a pokutu uložil v zákonných medziach (do 165 969,59 eur).
Vydané rozhodnutie stavebného úradu obsahuje predpísané náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku,
vrátane výroku, ktorý obsahuje aj predpísané náležitosti podľa § 77 Zákona o priestupkoch. Právny
predchodca žalovaného konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v zmysleplatných právnych predpisov, umožnil žalobcovi vyjadriť sa k prejednávanej veci, čím splnil svoju
povinnosť v zmysle § 21 a 32 Správneho poriadku a poučil ho o jeho právach a následkoch vyplývajúcich
z neúčasti na nariadenom ústnom pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Rozhodnutie

prvostupňového orgánu verejnej správy i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, preto považoval
za zákonné. Právny predchodca žalovaného poukázal na kritériá uvedené v § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch, ku ktorým je orgán verejnej správy povinný prihliadať pri ukladaní pokuty. Konštatoval,
že prvostupňový orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc pri ukladaní pokuty použil v rámci
zákonného rámca a nevybočil z neho. Mal za to, že stavebný úrad uložil žalobcovi primeranú pokutu

vo výške 5 000,00 eur aj s ohľadom na mieru zavinenia (stavba v ochrannom pásme R3, v tom
čase na ornej pôde; stavba uskutočnená bez územného rozhodnutia aj bez stavebného povolenia;
rozsah stavby; neochota stavebníka zúčastňovať sa na ústnych pojednávaniach, nerešpektovanie
niekoľkých výziev na zastavenie stavebných prác a neustále pokračovanie v realizácii stavby), pričom
sa stotožnil s odôvodnením výšky pokuty tak, ako ho uviedol stavebný úrad vo svojom rozhodnutí.
Stavebný úrad správne aplikoval aj ust. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého, ak sa

v jednom konaní prejednáva viac priestupkov toho istého páchateľa, uloží sa sankcia vzťahujúca sa
na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Poukázal na to, že stavebný úrad zohľadnil tiež to, žalobcovi
bola už v minulosti uložená pokuta v priestupkovom konaní vo výške 330,- eur (uložená obcou Oravský
Podzámok ako cestným správnym orgánom rozhodnutím zo dňa 30.03.2020), že žalobca realizoval
stavbu bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3,

akoajto,žežalobcasaopakovanedopustilprotiprávnehokonaniaporušovanímustanoveníStavebného
zákona (podal žiadosť o dodatočné povolenie na stavbu „Garáž - prístavba existujúce budovy“), ďalej,
že žalobca vedel, že na predmetnú stavbu potrebuje stavebné povolenie, o čom svedčí podanie
žiadosti o stavebné povolenie, že sa nejedná o jednoduchú stavbu, a preto bolo potrebné aj územné
rozhodnutie. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad výšku pokuty odôvodnil aj poukázaním na Územný

plán obce Oravský Podzámok, pričom žalobca začal uskutočňovať stavbu bez akýchkoľvek povolení,
naornejpôde,Nedbalnavýzvuorgánuštátnehostavebnéhodohľaduastavebnéhoúradunazastavenie
stavebných prác na rozostavanej nepovolenej stavbe, neustále v nich pokračoval, pričom sa vyhýbal
prejednaniu priestupkov. Právny predchodca žalovaného napokon poukázal na to, že pokuta má plniť
výchovnú, ale aj represívnu úlohu. K tvrdeniu žalobcu, že podaním žiadosti o vydanie stavebného

povolenia preukazoval, že bolo v jeho záujme zabezpečiť si stavebné povolenie, právny predchodca
žalovaného uviedol, že z ust. § 54 Stavebného zákona vyplýva, že stavby sa môžu vykonávať len
na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu, nie je preto postačujúce len podať
žiadosť o vydanie stavebného povolenia, a preto mal žalobca postupovať tak, že stavbu mal začať
realizovať až po vydaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia.

Žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu. Zároveň s poukazom

na § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SPP“) navrhol, aby správny súd preskúmal aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia stavebného úradu
o uložení pokuty č. k. 339/2021/514 - rozh. zo dňa 09.11.2021 (prvé rozhodnutie stavebného úradu,
poznámka správneho súdu). Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že pokuta za spáchanie priestupku podľa
§ 105 ods. 3 písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona mu bola uložená v rozpore so zákonom, pričom

bol porušený zákon aj v konaní, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. S poukazom na § 27 ods. 1
SSP žalobca navrhol, aby správny súd preskúmal aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia stavebného
úradu o uložení pokuty č. k. 339/2021/574 - rozh. zo dňa 09.11.2021 a rozhodnutia stavebného úradu
č. k. 339/2021/574 - 30/2022 - rozh. zo dňa 21.06.2022. Žalobca považoval za nesporné, že začal
uskutočňovať stavbu „Viacúčelová stavba“ bez stavebného povolenia, pričom v tom čase už podľa

jeho tvrdenia príslušný stavebný úrad mal všetky podklady na rozhodnutie o povolení stavby. Žalobca
tak v domnení, že jeho stavbe už nič nebráni, keďže všetky potrebné dokumenty mal v poriadku,
začal uskutočňovať stavbu, pričom mal počkať na právoplatnosť stavebného povolenia. Uviedol, že táto
skutočnosť ho mrzí a bol ochotný znášať primeranú pokutu za svoje konanie. Vzhľadom na nespornú
skutočnosť, že žalobca sa dopustil spáchania priestupku, smerovalo podané odvolanie voči rozhodnutiu

stavebného úradu najmä proti časti rozhodnutia týkajúcej sa výšky uloženej pokuty. Stavebný úrad
za priestupok žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 5 000,- eur, avšak v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa podľa žalobcu nijako nevyrovnal so všetkými hľadiskami pre uloženie výšky pokuty,
ako ani odôvodnením výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia, najmä v tom smere, že v danej lokaliteuskutočňovali viaceré osoby stavby bez stavebného povolenia a ani v jednom z týchto prípadov nebola
uložená tak vysoká pokuta. Žalobca uviedol, že na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní
naďalejtrvá.Poukázalpritomnaust.§12ods.1Zákonaopriestupkochupravujúcehokritériápreurčenie

druhu a výšky sankcie. Vo vydanom rozhodnutí žalobca vzhliadol svojvôľu a zneužitie správnej úvahy.
Podľa žalobcu by mal orgán verejnej správy presvedčivým spôsobom odôvodniť nielen preukázanie
viny, ale aj uloženú sankciu, a to nielen odkazom na konkrétne ustanovenie a strohé konštatovanie.
Ide tak o premietnutie zásady legality a zásady primeranosti, ktorá v tomto konaní podľa žalobcu
nebola zohľadnená. Žalobca mal za to, že odôvodneniu rozhodnutia chýbajú akékoľvek kvantitatívne

a kvalitatívne náležitosti odôvodnenia, ktoré vyúsťujú do jeho nepreskúmateľnosti.

12. Podľa žalobcu poukaz na to, že uskutočňoval stavbu v ochrannom pásme, bez územného
rozhodnutia a stavebného povolenia nemôže obstáť. V súčasnej dobe má už žalobca právoplatné
dodatočné stavebné povolenie a vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom neovplyvnili realizáciu
stavby. Ak by boli zistené také zásadné nedostatky, žalobca by nedostal ani dodatočné stavebné

povolenie. Poukazovanie na tieto skutočnosti preto podľa žalobcu nemôže zásadným spôsobom
odôvodňovať výšku pokuty. Žalobca tiež poukázal na to, že aj ostatní stavebníci, ktorí dostali pokuty
za uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia, takisto porušili Stavebný zákon. V konečnom
dôsledku nebola ani prekážka, že stavba sa stavala v ochrannom pásme komunikácie R3, keďže k tejto
skutočnosti sa vyjadruje iný orgán, nie stavebný úrad. Ani táto skutočnosť nespôsobila nevydanie

dodatočného stavebného povolenia. Žalobca mal za to, že tento prípad nie je prípadom, ktorý by
odôvodňoval uloženie pokuty vo výške, ktorá nie je obvyklá a nebola uložená za obdobné priestupky
v danej lokalite za obdobné porušenie zákona. S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sž 75/2001 z 28.11.2021, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie
zákonných povinností odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho

konania a na rozsah jeho následkov, je v tejto časti nepreskúmateľné, žalobca uviedol, že všeobecné
konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov, bez bližšej špecifikácie, ako tomu
bolo podľa žalobcu v rozhodnutí stavebného úradu, nie je dostatočné pre uloženie pokuty vo výške
5 000,- eur. Odôvodnenie rozhodnutia musí okrem iného obsahovať všetky skutočnosti, ktoré bral orgán
verejnej správy do úvahy a podrobnú analýzu úvah, ktorými sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov,

a prečo sa vymkol bežnej praxi, keď nakoniec tak či tak bolo vydané dodatočné stavebné povolenie.
Rozhodnutím o uložení pokuty vo výške 5 000,- eur tak bola podľa žalobcu diskrečná právomoc
orgánu verejnej správy a s tým súvisiace legitímne očakávanie žalobcu na vydanie analogických
rozhodnutí, narušené, pričom možno prezumovať, že týmto spôsobom mohlo dôjsť až k zneužitiu
právomoci konajúceho orgánu. Výška pokuty je podľa žalobcu zjavne neproporcionálna a neprimeraná

povahe skutku a jeho dôsledkom. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického
uvažovania a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Podľa žalobcu sa stavebný úrad nedostatočne
zaoberal pri určovaní výšky sankcie motívom obvineného (žalobcu) a vôbec neodôvodnil v rozhodnutí
o priestupku výšku sankcie za spáchaný priestupok. Rozhodnutie musí byť aj v časti určenia výšky
sankcie dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, aby bolo

zrejmé, v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní orgán verejnej správy pohyboval a ktoré
skutočnosti zohľadnil. Nie je postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa,
orgán verejnej správy musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie
aj pokiaľ ide o jej výšku.

13. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že existuje zásadná skutočnosť, ktorá odôvodňuje
zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Poukázal pritom na ust. § 107 ods. 1 Stavebného
zákona, podľa ktorého pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený
na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie
porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo

k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. Vyslovil názor, že k rozhodnutiu o uložení
pokuty došlo v rozpore s § 107 ods. 1 Stavebného zákona po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej
lehoty, odkedy sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti žalobcu podľa Stavebného zákona. Zákonné
oprávnenierozhodnúťouloženípokutyzaporušeniepovinnosti,oktoromsastalstavebnýúraddozvedel
pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 15.07.2021, podľa žalobcu zaniklo dňa 15.07.2023,

pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 08.12.2023. Dňa 15.07.2023 teda márnym
uplynutím zákonnej dvojročnej lehoty odpadol dôvod správneho konania a podľa žalobcu boli splnené
podmienky v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku a bolo
povinnosťou žalovaného rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a konanie zastaviť.Podľa žalobcu je nepochybné, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí doby viac ako dvoch rokov,
odkedy sa orgán verejnej správy príslušný na uloženie pokuty dozvedel o porušení povinnosti žalobcu.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Sa/6/2022 zo dňa

18.01.2023, kedy v obdobnom prípade malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia o udelení pokuty za porušenie
Stavebného zákona.

14. Žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
stavebného úradu zrušil a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V správnej žalobe

tiež žiadal, aby správny súd „odložil vykonateľnosť preskúmavaných rozhodnutí“, ktorý návrh na základe
výzvy správneho súdu na odstránenie vád správnej žaloby upravil žalobca tak, že žiadal, aby správny
súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba žalobcu je obsahovo takmer
totožná s odvolaním proti rozhodnutiu stavebného úradu, a preto zotrváva na svojom odôvodnení, ktoré
uviedol v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadne nové vecné dôvody, pre ktoré mal žalovaný rozhodnúť inak, žalovaný žiadal správny súd, aby
správnu žalobu zamietol, rozhodnutie žalovaného potvrdil a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov

konania.
Replika

16. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne podstatné skutočnosti
na svoju obranu, pričom okrem skutočností uvádzaných žalobcom v odvolaní, žalobca v správnej žalobe

poukázal na to, že pokuta bola uložená po dvojročnej lehote, a teda žalovaný nebol oprávnený potvrdiť
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže uložená pokuta bola premlčaná. K tejto
skutočnosti žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca žiadal, aby správny súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

17. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

18. SprávnysúdonávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžaloberozhodolUznesením
sp. zn. 1S/4/2024 - 81 zo dňa 27.03.2024 tak, že návrh žalobcu zamietol. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2024.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 12. februára 2026,
pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu verejnej správy z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a v zmysle § 195 SSP dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

20. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe,
aj na dôvodoch v nej uvedených. Mal za to, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu
k výške uloženej pokuty a zároveň, keďže sa jedná o sankciu za spáchaný priestupok, „dochádza
k premlčaniu priestupku v lehote dvoch rokov, odkedy sa žalovaný dozvedel o spáchaní priestupku“,
resp. „najneskôr by sa táto dvojročná lehota mala začať počítať od 07.09.2021, keď bol žalobca

oboznámený so začatím priestupkového konania“. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného bolo
vydané08.12.2023,pokutabolažalobcoviuložená„pouplynutídvojročnejprekluzívnejlehoty“.Žalovaný
mal preto podľa žalobcu postupovať tak, že mal rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
zrušiť a konanie vo veci zastaviť. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn.
14Sa/6/2022, v ktorom bol (podľa žalobcu) riešený skutkovo i právne obdobný prípad. Orgán verejnej

správy bol povinný preskúmať, či môže ešte sankciu uložiť, či nedošlo „k premlčaniu“ a keďže sa jedná
o trváci priestupok, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/17/2019, z ktorého
vyplýva záver, že „pri trvácom priestupku začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota až momentom
začatia, resp. doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania a nezačína sa počítať tátodvojročná lehota od ukončenia protiprávneho stavu.“ Priestupkové konanie v preskúmavanej veci bolo
začaté ešte pred uplynutím „premlčacej“ lehoty. Lehota sa podľa splnomocneného zástupcu žalobcu
nezačína počítať od vydania, resp. od právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby,

ako to tvrdí žalovaný. Nemal pritom informáciu o tom, kedy dodatočné stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť.Splnomocnenýzástupcažalobcunavrhol,abysprávnysúdzrušilrozhodnutiežalovaného
i rozhodnutie stavebného úradu a uplatnil si náhradu trov konania.

21. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomných vyjadreniach i na

odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Mala za to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa stavebný úrad
dostatočne zaoberal otázkou uloženia pokuty a riadne a dostatočne odôvodnil jej výšku. K žalobcom
namietanému zániku zodpovednosti za priestupok v zmysle § 107 ods. 1 Stavebného zákona uviedla,
že toto ustanovenie nie je možné v danom prípade aplikovať, pretože cit. ustanovenie upravuje
prekluzívnu lehotu na uloženie sankcie za správny delikt v prípadoch, ak sa takéhoto správneho
deliktu dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom. V preskúmavanej veci

však nejde o takýto prípad, keď žalobca je fyzickou osobou. Na prejednanie priestupku sa podľa
Stavebného zákona použijú ustanovenia Zákona o priestupkoch, konkrétne § 20, podľa ktorého nie
je možné priestupok prejednať, ak uplynú dva roky. V tomto prípade ide o trváci priestupok, pretože
porušením predpisov bol vyvolaný a aj udržiavaný protiprávny stav. Trváci priestupok nie je v Zákone
o priestupkoch upravený, ale v takom prípade je potrebné použiť analógiu legis a ust. § 122 ods. 2

Trestného zákona, pričom nie je podstatné, kedy začalo toto porušenie zákona, ale dôležité je, kedy bol
protiprávny stav ukončený. V tejto súvislosti poukázala na to, že rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavbybolovydané30.11.2023,ateda„kpremlčaniu,resp.kpreklúziipriestupkunedošlo“.Krozhodnutiu
Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 14Sa/6/2022, na ktorý poukázal žalobca, uviedla, že nejde
o obdobnú situáciu, pretože v uvedenom prípade bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené

z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal otázkou zániku zodpovednosti za priestupok. V preskúmavanom
prípade sa však žalovaný touto otázkou zaoberal. Za moment, kedy je potrebné začať počítať začiatok
plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty podľa poverenej zástupkyne žalovaného je potrebné považovať
vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 30.11.2023, kedy bol ukončený protiprávny
stav, pričom žalobca aj napriek tomu, že bol vyzvaný a že prebiehalo konanie o priestupku, naďalej

vykonával stavbu. Nemala informáciu o tom, kedy predmetné rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby nadobudlo právoplatnosť. Poukázala na to, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo jasne
uvedené, že žalobca vo vykonávaní prác (realizovaní stavby) nepretržite pokračoval napriek výzvam,
napriek priestupkovému konaniu a napriek vydaným rozhodnutiam, a to nepretržite až do vydania
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Mala za to, že rozhodnutia žalovaného i stavebného úradu

boli vydané v súlade so zákonom a sú dostatočne odôvodnené. Navrhla, aby správny súd žalobu
zamietol a uplatnila si právo na náhradu trov konania.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu

verejnej správy.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

26.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.27. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

28. Podľa § 105 ods. 3 písm. a) Stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk
(33 193,91 eur) sa potresce ten, kto
a) vykonávať činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia
alebo v rozpore s ním,

b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

29. Podľa § 105 ods. 4 Stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 5 miliónov Sk
(165 969,59 eur) sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom
území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä

na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.

30. Podľa § 105 ods. 8 Stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné
predpisy o priestupkoch.

31. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin.

32. Podľa § 12 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch (1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne

na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak

ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

33. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak
sa na priestupok vzťahuje amnestia.

34. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku

uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenieviny,druhavýškusankcie,prípadnerozhodnutieoupusteníoduloženiasankcie(§11ods.3),
o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku
na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

36. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

37. Podľa 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie stavebného úradu a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správu žalobu vo veciach
správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote

uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.
Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo

veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

40. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

(vrátane rozhodnutia stavebného úradu), ktorý ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu stavebného úradu a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Stavebný úrad
v predmetnom rozhodnutí vo výroku uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa § 105 ods. 1
písm. a), písm. b) a ods. 3 Stavebného zákona, ktorých sa žalobca dopustil konaním špecifikovaným vo
výroku rozhodnutia stavebného úradu (a v bode 6. tohto rozsudku), za čo bola žalobcovi uložená pokuta

podľa§105ods.4Stavebnéhozákonavovýške5000,-eur.Žalobcavsprávnejžalobevýslovneuviedol,
že nie je sporné, že začal uskutočňovať „Viacúčelovú stavbu“ bez stavebného povolenia, ani to, že „sa
dopustil spáchania priestupku" v zmysle vydaného rozhodnutia. Správny súd preto tieto skutočnosti
medzi účastníkmi konania považoval za nesporné. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie
stavebného úradu vo vzťahu k uloženej pokute a jej výške nebolo dostatočne odôvodnené a že pokuta

mu bola uložená po uplynutí dvojročnej lehoty, odkedy sa orgán verejnej správy dozvedel o porušení
povinností žalobcu, a to s poukazom na § 107 ods. 1 Stavebného zákona.

41. Žalobca v správnej žalobe predovšetkým namietal, že rozhodnutie stavebného úradu vo vzťahu
k výške uloženej pokuty nebolo dostatočne odôvodnené, že stavebný úrad sa nevyrovnal so všetkými

hľadiskami pre uloženie výšky pokuty a s tým, že v danej lokalite uskutočňovali stavby bez stavebného
povolenia viaceré osoby, pričom v žiadnom prípade nebola uložená tak vysoká pokuta. Žalobca mal
za to, že stavebný úrad rozhodol svojvoľne a zneužil správnu úvahu. Správny súd predovšetkým uvádza,
že ukladanie sankcií za priestupok sa realizuje vo sfére správneho uváženia, pričom správna úvaha
vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania orgánu verejnej správy, ktoré mu umožňuje v medziach

zákona prijať také rozhodnutie o uložení (druhu i výšky) sankcie, ktoré uzná za najvhodnejšie vzhľadom
na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Uvedený postup pritom nezbavuje orgán verejnej správy
povinnosti, aby riadne odôvodnil uloženú sankciu v prípade správneho trestania tak, aby bolo možné
preskúmať úvahu, ktorou bol orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vedený. Mieru zákonnostistanoveného postihu pritom určuje zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci
považovať za relevantné, pričom takéto hľadiská, resp. kritériá sú stanovené v § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch. Orgán verejnej správy je teda povinný pri ukladaní sankcie zrozumiteľne a presvedčivo

odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení druhu sankcie a jej výšky prihliadal. Rozhodnutie
stavebného úradu (aj rozhodnutie žalovaného) takéto kritériá spĺňa. Z rozhodnutia stavebného úradu
(ktorého nepreskúmateľnosť žalobca v správnej žalobe namietal) je zrejmé, ako sa pri určení druhu
a výšky sankcie vysporiadal s povinnosťou prihliadať na kritériá stanovené v § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch (závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,

za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to,
či a akým spôsobom bol za ten istý priestupok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní).
Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol konkrétne skutočnosti
a úvahy, z ktorých vychádzal pri hodnotení jednotlivých kritérií stanovených v § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch, to znamená, že nejde o prípad, kedy by orgán verejnej správy len všeobecne odkázal
na kritériá, ku ktorým je orgán verejnej správy povinný v zmysle cit. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch

prihliadať pri určení druhu sankcie a jej výmery. Nie je preto relevantný ani odkaz žalobcu na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/75/2001 zo dňa 28.11.2001. To, že žalobca nesúhlasí s hodnotením,
resp. posúdením jednotlivých kritérií prvostupňovým orgánom verejnej správy, ku ktorým prvostupňový
orgán verejnej správy pri uložení pokuty a stanovení jej výšky prihliadal, neznamená, že rozhodnutie
stavebného úradu je nepreskúmateľné, resp. nezákonné. Argumentácia žalobcu uvedená v správnej

žalobe spočívajúca v polemike s odôvodnením jednotlivých kritérií prvostupňovým orgánom verejnej
správy napokon nasvedčuje tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia
svoje úvahy uviedol. Správny súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalobcovi bola stavba
dodatočne povolená (rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby zo dňa 30.11.2023) neznamená,
že žalobca sa nedopustil predmetného priestupku/priestupkov a nie je ani dôvodom pre prípadné

zníženie výšky uloženej pokuty. V posudzovanom prípade bolo cieľom zákonodarcu sankcionovať
stavebníka, ktorý začal realizovať stavbu (vykonával stavebné práce) bez územného rozhodnutia
a bez stavebného povolenia v ochrannom pásme (rýchlostnej cesty R3). Chráneným záujmom v danom
prípade je ochrana pred neoprávneným postavením novej stavby bez príslušných povolení, resp.
rozhodnutí. Je povinnosťou stavebníka rešpektovať platnú právnu úpravu týkajúcu sa územného

a stavebného konania a realizácie stavieb a s tým spojenú prípadnú zodpovednosť za jej porušenie.
Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nenavrhol postup podľa § 198 SSP
(sankčná moderácia). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy
pri určení výšky pokuty nezohľadnil skutočnosť, že v danej lokalite aj iní stavebníci uskutočňovali
stavby bez stavebného povolenia a boli im uložené nižšie pokuty (nezohľadnenie tzv. precedenčnej

zásady, poznámka správneho súdu), správny súd považuje túto námietku za všeobecnú, ktorá
neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum, pretože žalobca tieto prípady nekonkretizoval
(napr. označením stavebníkov, stavieb, prípadne rozhodnutí alebo uvedením výšky uloženej pokuty).
Námietka žalobcu tak zostala len v rovine tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny
súd považoval žalobcom uplatnenú námietku nepreskúmateľnosti za nedôvodnú.

42. Správny súd v intenciách ustanovenia § 195 písm. c), d) a e) SSP nezistil porušenie základných
zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
rovnako boli dodržané aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť
aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, najmä absorpčnú zásadu pri ukladaní pokuty

za spáchanie troch priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona, ktorá
je v konaní o priestupkoch osobitne vyjadrená v ustanovení § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, teda
za viac priestupkov žalobcu prejednaných v jednom konaní bola uložená pokuta podľa ustanovenia
vzťahujúcehosanapriestupoknajprísnejšiepostihnuteľný,t.j.priestupokpodľa§105ods.4Stavebného
zákona, za ktorý uloží orgán verejnej správy pokutu do výšky 165 969,59 eur, pričom výška uloženej

pokuty (5 000,- eur) nevybočila z rozsahu povolenej správnej úvahy orgánov verejnej správy.

43. Žalobca v správnej žalobe za zásadnú skutočnosť odôvodňujúcu zrušenie preskúmavaných
rozhodnutí orgánu verejnej správy považoval skutočnosť, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané
po uplynutí doby viac ako dvoch rokov, odkedy sa orgán verejnej správy príslušný na uloženie pokuty

dozvedel o porušení povinností žalobcu, a teda k uloženiu pokuty došlo podľa žalobcu v rozpore
s ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona. Argumentoval, že stavebný úrad sa o porušení povinností
žalobcu dozvedel pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 15.07.2021, a preto oprávnenie
rozhodnúť o uložení pokuty zaniklo dňa 15.07.2023. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydanédňa 08.12.2023. Žalobca mal za to, že márnym uplynutím zákonnej dvojročnej lehoty odpadol dôvod
správneho konania a boli splnené podmienky podľa § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 2
Správneho poriadku, a preto mal žalovaný rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a konanie zastaviť.

Na základe uvedenej argumentácie žalobcu uplatnenej v správnej žalobe nebolo možné konštatovať
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy v dôsledku porušenia ust. § 107 ods.
1 Stavebného zákona. Podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov
odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch

rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. Zo žalobcom
označeného ustanovenia § 107 ods. 1 Stavebného zákona však jednak vyplýva, že toto ustanovenie
odkazuje na porušenie povinností v zmysle § 106 Stavebného zákona, ktorý upravuje správne delikty,
pričom predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
stavebného úradu o priestupkoch v zmysle § 105 ods. 3 písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona, t. j.
nebolo rozhodnuté o správnom delikte/správnych deliktoch podľa § 106 Stavebného zákona, a jednak

z neho vyplýva, že úprava lehôt na uloženie pokuty sa týka správnych deliktov, ktorých sa dopustila
právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom žalobca (stavebník) je fyzickou
osobou (v administratívnom konaní ani v správnom súdnom konaní nevystupuje ako fyzická osoba
oprávnená na podnikanie). Žalobca ako fyzická osoba (stavebník) bol preskúmavanými rozhodnutiami
uznaný vinným zo spáchania priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. a), b) a ods. 4 Stavebného

zákona, t.j. nešlo o konanie, ktoré by sa týkalo žalobcu ako fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie,
ktorá by porušila povinnosti v zmysle § 106 Stavebného zákona, teda žalobca nebol postihovaný
za správne delikty. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona
na posúdenie otázky včasnosti uloženia pokuty. Predmetom administratívneho konania, výsledkom
ktorého bolo vydanie preskúmavaných rozhodnutí, bolo prejednanie priestupkov podľa § 105 ods. 3

písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona, ktorých sa dopustil žalobca, pričom v zmysle § 105 ods. 8
Stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch,
t.j. zákon č. 372/1990 Zb. v znení účinnom pre toto konanie, ktorý zánik zodpovednosti upravuje v ust.
§ 20. Správny súd preto námietku žalobcu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí v dôsledku
porušenia ust. § 107 ods. 1 Stavebného zákona považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodnúť o uložení
pokuty za porušenie povinností podľa Stavebného zákona zaniklo dňa 15.07.2023, a následne nemožno
prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že v tento deň odpadol dôvod správneho konania a boli splnené
podmienky v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku na zastavenie konania. Správny súd v tejto
súvislostipoukazujenato,žetak,akoužbolovyššieuvedené,vzmysle§105ods.8Stavebnéhozákona

na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch, pričom v zmysle § 51
Zákona o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(Správny poriadok) len vtedy, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zastavenie konania upravuje
Zákon o priestupkoch v § 76 ods. 1 (lex specialis), a preto aplikácia ust. § 30 Správneho poriadku, na
ktoré odkazoval žalobca v správnej žalobe, je vylúčená.

44. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe i na pojednávaní poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14Sa/6/2022 zo dňa 18.01.2023, v ktorom podľa žalobcu v obdobnom prípade došlo k zrušeniu
rozhodnutia o udelení pokuty za porušenie Stavebného zákona, správny súd uvádza, že správny súd
jednak nie je rozhodnutiami iných správnych súdov viazaný a jednak odkazovaným rozsudkom bolo

rozhodnutie žalovaného zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže žalovaný sa nezaoberal tým,
či došlo alebo nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok. V preskúmanom prípade sa však žalovaný
otázkou zániku zodpovednosti za priestupok zaoberal na strane 6 a 7 odôvodnenia rozhodnutia (hoci
otázku zániku zodpovednosti za priestupok a otázku plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty nesprávne
právne posúdil).

45. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí z
dôvodov, ako boli uplatnené v správnej žalobe, ktorých rozsahom je správny súd v zmysle § 134 ods. 1
SSP viazaný, uvádza, že tieto neodôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí a neboli dôvodné.

46. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy aj nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom s poukazom na písm.
b) cit. ustanovenia (v zmysle ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok) posudzoval otázku zániku zodpovednostiza priestupok/priestupky v intenciách ust. § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch (keďže argumentácia
žalobcu uvedená v správnej žalobe „o uložení pokuty žalobcovi po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty
podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona“ nebola dôvodná, resp. nemala oporu v zákone). Tak, ako už

bolo opakovane uvedené v bode 43. tohto rozsudku, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú
všeobecné predpisy o priestupkoch (§ 105 ods. 8 Stavebného zákona). Podľa § 20 ods. 1 Zákona
o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež
prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Lehota na prejednanie priestupku upravená v § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou

a jej podstata spočíva v tom, že jej uplynutím zaniká právo na prejednanie priestupku a príslušný
orgán verejnej správy je povinný prihliadnuť na túto skutočnosť ex offo. Ustanovenie § 20 ods. 1
Zákona o priestupkoch upravuje začiatok plynutia tejto lehoty od spáchania priestupku. Pre určenie
začiatku plynutia prekluzívnej dvojročnej lehoty a posúdenia, či došlo alebo nedošlo k uplynutiu tejto
lehoty na prejednanie priestupku (a teda aj posúdenia, či došlo alebo nedošlo k zániku zodpovednosti
zapriestupok)jeprimárnepotrebnéustáliť,oakýdruhpriestupkusajedná.Správnysúdpoukazujenato,

že v zmysle teórie správneho práva priestupok môže byť hromadný, trváci a pokračovací. Keďže Zákon
o priestupkoch neupravuje definíciu týchto priestupkov, je potrebné za použitia analógie legis aplikovať
ustanovenia Trestného zákona, ktorý v ustanovení § 122 upravuje definíciu hromadného, trváceho
a pokračujúceho trestného činu a túto charakteristiku následne analogicky aplikovať na hromadný, trváci
a pokračovací priestupok. V preskúmavanom prípade žalobca spáchal priestupky podľa § 105 ods. 3

písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona (čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné), a to tým,
že vykonával činnosti na stavbe bez územného rozhodnutia, bez stavebného povolenia, v ochrannom
pásme rýchlostnej cesty R3, pričom v období od júna 2021 do dňa výkonu štátneho stavebného
dohľadu (15.07.2021) boli na stavbe uskutočnené základové pásy, nadzákladové murivo z DT tvárnic,
základová doska, pričom z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva (a žalobca tieto skutočnosti nepoprel),

že žalobca vyvolal protiprávny stav a tento udržiaval (napriek výzve, začatému priestupkovému konaniu
a vydaným rozhodnutiam, až do vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, t.j. do 30.11.2023).
Toto konanie nemožno chápať ako jednotlivé dielčie konanie zo strany žalobcu ako stavebníka,
ale žalobca sa svojím konaním dopustil tzv. trváceho priestupku. U trváceho priestupku ide o konanie,
ktorým páchateľ vyvolal protiprávny stav, ktorý následne udržuje, a teda protiprávny stav stále trvá

a je udržiavaný zo strany páchateľa. To znamená, že u trváceho priestupku je jeho znakom konanie
páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický
tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok a jeden priestupok, a to až do okamihu
ukončenia protiprávneho stavu, čo môže urobiť páchateľ, ale i iný subjekt. Tiež je charakteristický
tým, že trváci správny (stavebný) priestupok trvá dlhšie obdobie. Rozhodujúcou otázkou pri posúdení

začatia plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku, a teda aj pre posúdenie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok v zmysle § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, je určenie,
kedy dôjde k ukončeniu protiprávneho stavu u trváceho priestupku. Tak, ako už bolo vyššie uvedené,
protiprávny stav môže ukončiť páchateľ a protiprávny stav môže byť ukončený aj zo strany orgánu
verejnej správy, a to vtedy, ak začne správne (priestupkové) konanie. V prípade, ak orgán verejnej

správy začne správne konanie, hoci by páchateľ následne udržiaval protiprávny stav, jednalo by sa
už o nový skutok a nový trváci priestupok. V preskúmavanom prípade stavebný úrad na základe
vykonania štátneho stavebného dohľadu zistil, že žalobca vykonával stavebné práce (začal stavbu
bez územného rozhodnutia, bez stavebného povolenia, v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R3),
a teda sa dopustil priestupkov v zmysle § 105 ods. 3 písm. a), b) a ods. 4 Stavebného zákona.

V takomto prípade sa jedná o trváci priestupok. Vychádzajúc z analógie legis zákon u trváceho
priestupku sankcionuje práve udržiavanie protiprávneho stavu, pričom trváci priestupok, tak, ako už
bolo vyššie uvedené, je charakteristický tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok
a priestupok, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu. Ak sa trváci priestupok prejednáva
z úradnej povinnosti (ako je tomu v preskúmavanom prípade) a vytvorený protiprávny stav nebol

v čase začatia administratívneho konania ukončený (táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania
sporná), začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1
Zákona o priestupkoch) okamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu,
ktorý je podozrivý z jeho spáchania. Takýto záver vyplýva i z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa 10.03.2021, ktorý sa v obdobnej veci vyjadroval k otázke začatia

plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie (stavebného) priestupku podľa § 20 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v prípade trváceho priestupku (a na ktorý rozsudok poukazovali zhodne aj účastníci
konania).47. Z administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanom prípade stavebný úrad vykonal štátny
stavebný dohľad dňa 15.07.2021, výzvou zo dňa 16.07.2021 vyzval stavebníka (žalobcu) na zastavenie
stavebných prác a následne Oznámením zo dňa 18.08.2021, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa

07.09.2021, oznámil začatie priestupkového konania. Okamihom doručenia oznámenia o začatí
priestupkového konania žalobcovi, t.j. dňa 07.09.2021 začalo priestupkové konanie a začala plynúť
dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie priestupku v zmysle § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch,
ktorá uplynula dňa 07.09.2023. Podľa ustálenej judikatúry, aby nedošlo k zániku zodpovednosti
za priestupok, tento sa musí v rámci dvojročnej lehoty prejednať, pričom pod týmto pojmom treba

rozumieť, že v tejto lehote musí prebehnúť celé správne konanie od jeho začatia v zmysle § 67
ods. 2 Zákona o priestupkoch až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 52 ods. 1 Správneho
poriadku). Z uvedeného vyplýva, že ak by prišlo k uplynutiu dvojročnej lehoty, napr. počas odvolacieho
konania (ako je tomu i v preskúmavanom prípade), musí orgán verejnej správy aj bez návrhu,
zo svojej úradnej povinnosti (ex offo) na túto skutočnosť prihliadnuť a konanie zastaviť. Ak dôjde
k uplynutiu dvojročnej lehoty bez toho, aby sa v jej rámci priestupok riadne prejednal, nemožno

páchateľovi priestupku uložiť žiadnu sankciu. V preskúmavanom prípade bolo z administratívneho spisu
zistené, že stavebný úrad (ako prvostupňový orgán verejnej správy oprávnený prejednať predmetný
priestupok/priestupky), vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 21.06.2022, avšak žalobca proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie (doručené stavebnému úradu dňa 23.08.2022), o ktorom žalovaný rozhodol
preskúmavaným rozhodnutím až dňa 08.12.2023. Predmetné rozhodnutie žalovaného (podľa doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti nachádzajúcej sa v administratívnom spise) nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.12.2023. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí dvojročnej
prekluzívnej lehoty v zmysle § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Priestupok/priestupky teda neboli
orgánmi verejnej správy prejednané v zákonom stanovenej lehote, a preto došlo (v priebehu
odvolacieho konania) k zániku zodpovednosti žalobcu za priestupok/priestupky podľa § 105 ods. 3

písm. a), b, a ods. 4 Stavebného zákona. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa síce
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaoberal otázkou, či nedošlo k uplynutiu lehoty podľa
§ 20 Zákona o priestupkoch, pričom správne identifikoval priestupok/priestupky ako trváce a správne
poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/17/2019 zo dňa
10.03.2021, pokiaľ však rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a priestupkové konanie nezastavil,

[argumentujúc, že stavebník (žalobca) pokračoval v realizácii stavby neustále, aj po vydaní prvého
rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 06.04.2022, aj po oznámení pokračovania priestupkového
konania, a to nepretržite až do vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby 30.11.2022
(v administratívnom spise nie sú doložené dôkazy o týchto skutočnostiach, avšak medzi účastníkmi
konania neboli sporné, poznámka správneho súdu), pričom konštatoval, že k ukončeniu protiprávneho

stavu dôjde až právoplatnosťou rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo okamihom, kedy by
priestupca prestal stavbu realizovať, a od tohto okamihu začína plynúť aj dvojročná prekluzívna
lehota na prejednanie priestupku], preskúmavané rozhodnutie žalovaného je výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci vo vzťahu k posúdeniu otázky zániku zodpovednosti za priestupok v zmysle
§ 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Správny súd pre úplnosť uvádza, že aj z vyjadrenia poverenej

zástupkyne žalovaného na pojednávaní vyplýva, že za začiatok plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty
na prejednanie priestupku/priestupkov žalovaný považoval moment ukončenia protiprávneho stavu,
a to vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dňa 30.11.2023. Takýto záver je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže v preskúmavanom prípade došlo k zániku zodpovednosti
za priestupok v dôsledku uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku v zmysle

§ 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s cit. ust. § 20 ods. 1
Zákona o priestupkoch, čo odôvodňuje postup podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

48. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca s poukazom na § 27 ods. 1 SSP navrhol,
aby správny súd preskúmal aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia stavebného úradu o uložení pokuty

č. k. 339/2021/574 - rozh. zo dňa 09.11.2021, na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky
stanovené v § 27 ods. 1 SSP. Podľa § 27 ods. 1 veta prvá SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi
i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané

rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne
možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy sa pritom považuje také rozhodnutie alebo opatrenie: a) z ktorého
vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, b) ktoré je pre žalobou napadnutérozhodnutie alebo opatrenie záväzné a c) ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné.
Uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že žalobcom označené rozhodnutie stavebného úradu z 09.11.2021 (prvé rozhodnutie stavebného

úradu, poznámka správneho súdu) jednak nie je rozhodnutím, z ktorého preskúmavané rozhodnutia
vychádzajú (nebolo podkladom preskúmavaných rozhodnutí), a jednak toto rozhodnutie bolo na základe
podaného odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.04.2022 (prvé rozhodnutie
žalovaného, poznámka správneho súdu), to znamená, že nemá žiadne právne účinky, a preto nie
je spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Predmetné rozhodnutie

súčasne nebolo záväzné (resp. nebolo záväzným podkladom) pre preskúmavané rozhodnutia.

49. Podľa § 180 ods. 1, 3 SSP (1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal

rozhodnutie alebo opatrenie.
(3) Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy,
na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.

50. Žalobca v správnej žalobe ako žalovaného označil Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej

politiky, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.12.2023. Dňa 01. 04.2024 nadobudol účinnosť
zákon č. 46/2024 Z.z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej len „zákon č. 608/2003 Z.z.“).
Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. účinného do 31.03.2025 vykonával regionálny úrad Úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z.z.

účinnéhodo31.03.2025)štátnusprávuvdruhomstupnivoveciach,vktorýchvsprávnomkonanívprvom
stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle Stavebného zákona), a to namiesto okresného
úradu v sídle kraja (§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 608/2003 Z.z. účinného do 31.03.2024).
Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2025 vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom

stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného úradu Žilina,
odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Žilina, správny súd ho preto s poukazom na § 180 ods. 3 SSP považoval za žalovaného.

51. Podľa § 32 ods. 1,3,4,5 SSP (1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak

tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi
administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,

c) ktorých za účastníkov označuje zákon.
(4) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším
účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť.
(5) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším
účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý

nasvojichprávachapovinnostiachapožiadalsprávnysúd,abyssnímakosďalšímúčastníkomkonania
konal. Správny súd o takejto žiadosti rozhodne uznesením.

52. Žalobca v správnej žalobe nesprávne označil „Obec Oravský Podzámok“ ako ďalšieho účastníka
konania. Obec Oravský Podzámok ako príslušný stavebný úrad (podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona)

prejednala priestupky žalobcu v súlade s § 105 ods. 7 Stavebného zákona, mala teda v administratívnom
konaní postavenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie (ktorým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupkov v zmysle § 105 ods. 3 písm. a), písm. b) a ods. 4 Stavebného
zákona a bola mu uložená pokuta vo výške 5 000,- eur). Nebola teda účastníkom administratívneho
konania v zmysle § 14 Správneho poriadku, a preto ju nemožno považovať ani za ďalšieho účastníka

správneho súdneho konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Nemožno ju považovať za ďalšieho
účastníka konania ani podľa § 32 ods. 3 písm. b), c), ods. 4 a ods. 5 SSP. Správny súd preto nekonal
s Obcou Oravský Podzámok ako s ďalším účastníkom konania.53. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu z dôvodov uplatnených v správnej žalobe i nad rozsah
a dôvody správnej žaloby podľa § 195 písm. b) SSP zistil, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané
v rozpore so zákonom, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky zániku zodpovednosti

za priestupok/priestupky, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie, s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy (viazaný právnym názorom
správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP) na skutočnosť, že došlo k uplynutiu dvojročnej prekluzívnej
lehoty na prejednanie priestupku/priestupkov v zmysle § 20 Zákona o priestupkoch, adekvátne procesne

zareaguje (§ 76 Zákona o priestupkoch).

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní podľa jeho výsledku úspešný,
apretomusprávnysúdpriznalúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniaazaviazalžalovaného

na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia

rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.