Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125201292
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:6125201292.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom D. XXX,

E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: F. F. A., so sídlom G. XX, E. – A. D., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: H. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, K., o zaplatenie sumy 11.237,65 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 11.237,65 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 995,69 eur a zmluvnú pokutu
vo výške 2.118,30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6,62 eur sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu – spoločnosť L. M. A., C. sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa
21.12.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.237,65 eur spolu
s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov

(kobky a garáže) a taktiež sa domáhal náhrady trov konania.

2. Zo žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu vykonáva ako správca bytového domu zapísaného
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v katastrálnom
území A. D., obec E. – A. D., okres E. N., so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku –
parcela registra „C“ KN s parcelným číslom XXXX/X o výmere 6.999 m2, druh pozemku – zastavaná
plocha a nádvorie. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 1 na 27. poschodí uvedeného bytového domu,

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, nebytového priestoru č. kob 55 a nebytového priestoru č. gar 004
Právny predchodca žalobcu žiadal žalovaného na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
uvedených nehnuteľností, aby uhradil nedoplatok vo vzťahu k bytu po vyúčtovaní k 30.09.2024 vo
výške 9.154,69 eur, nedoplatok vo vzťahu ku kobke po vyúčtovaní k 30.09.2024 vo výške 169,40
eur a nedoplatok vo vzťahu k parkovaciemu miestu po vyúčtovaní k 30.09.2024 vo výške 1.913,56
eur. Právny predchodca žalobcu evidoval voči žalovanému nedoplatky v celkovej výške 11.237,65
eur, ktoré žalovaný neuhradil ani na základe predžalobnej výzvy. Právny predchodca žalobcu zaslal

dňa 28.10.2024 žalovanému predžalobnú výzvu, ktorá sa mu dňa 19.11.2024 vrátila ako neprevzatá
v odbernej lehote. Právny predchodca žalobcu si uplatnil úroky z omeškania od 28.11.2024, po uplynutí
7-dňovej lehoty na úhradu od zaslania predžalobnej výzvy. Okrem toho si uplatnil aj zmluvnú pokutuv zmysle čl. X bod 2 Zmluvy o výkone správy bytového domu odo dňa 06.12.2024, a to uplynutí 15-
dňovej lehoty od doručenia predžalobnej výzvy.

3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Up/6/2025-23 zo dňa 20.01.2025, ktorý sa
žalovanému nepodarilo doručiť.

4. Uznesením zo dňa 17.02.2026 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania
vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpil žalobca.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.02.2026 vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 11.237,65
eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil istinu dňa 18.12.2025. Vo
zvyšnej časti žiadal žalobca priznať úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 11.237,65 eur
od 28.11.2024 do 18.12.2025 v sume 995,69 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy
11.237,65 eur od 06.12.2024 do 18.12.2025 v sume 2.124,92 eur.

6. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa
nedostavil.

7. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je

žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

8. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný

dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

9. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil v
späťvzatej časti o zaplatenie istiny vo výške 11.237,65 eur, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s

čiastočným späťvzatím žaloby, pretože k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp.
pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom
došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

10. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa

s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o výkone správy bytového domu zo dňa 20.01.2021,
predžalobnouvýzvouzodňa20.11.2024,kópioupoštovejobálky, sumárnouanalýzouplatiebzaobdobie
01.01.2024 do 30.09.2024 za byt, sumárnou analýzou platieb za obdobie 01.01.2024 do 30.09.2024
za kobku, sumárnou analýzou platieb za obdobie 01.01.2024 do 30.09.2024 za parkovacie miesto,
sumárnou analýzou platieb za obdobie 01.01.2025 do 20.02.2026 za byt, sumárnou analýzou platieb

za obdobie 01.01.2025 do 20.02.2026 za parkovacie miesto, a s obsahom celého spisového materiálu,
a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Z predloženej zmluvy o výkone správy bytového domu zo dňa 20.01.2021 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom

bytovom dome službu spočívajúcu v správe bytového domu v rozsahu špecifikovanom v čl. VI. uvedenej
zmluvy, a vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome sa zaviazali platiť
zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle čl. VII. zmluvy a odmenu správcovi
za poskytnuté služby v zmysle čl. VIII. zmluvy. V zmysle čl. X. bodu 1 zmluvy, ak vlastník neuhradí
v plnej výške zálohovú platbu nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania alebo iný nedoplatok, ktorý má voči

bytovému domu, najneskôr v deň jeho splatnosti, dostáva sa do omeškania. Ak vlastník nesplní svoje
záväzky voči účtu bytového domu ani do 30 dní odo dňa splatnosti, správca je oprávnený vyzvať ho
písomnou upomienkou, aby svoj nedoplatok uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia upomienky. V
zmysle čl. X. bodu 2 zmluvy ak vlastník v 15-dňovej lehote uvedenej v Upomienke svoju povinnosť
nesplní, t.j. neuhradí svoj nedoplatok alebo ho uhradí iba čiastočne, je správca oprávnený uplatniť

zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania nedoplatku neuhradeného v 15-dňovej lehote
uvedenej v Upomienke.12. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.01.2024 do 30.09.2024 za byt súd zistil, že žalovaný
mal uhradiť za uvedené obdobie preddavkové platby vo výške 3.129,51 eur, pričom celkový dlh činil
sumu 9.154,69 eur.

13. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.01.2024 do 30.09.2024 za parkovacie miesto vyplýva,
že žalovaný mal uhradiť za uvedené obdobie preddavkové platby vo výške 619,83 eur, pričom celkový
dlh činil sumu 1.913,56 eur.

14. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.01.2024 do 30.09.2024 za kobku súd zistil, že žalovaný
mal uhradiť za uvedené obdobie preddavkové platby vo výške 52,57 eur, pričom celkový dlh činil sumu
169,40 eur

15. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.01.2025 do 20.02.2026 za byt vyplýva, že žalovaný dňa
18.12.2025 uhradil sumu 14.039,32 eur

16. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.01.2025 do 20.02.2026 za parkovacie miesto vyplýva,
že žalovaný dňa 17.12.2025 uhradil sumu 2.759,15 eur.

17.Podľa§52ods.1až4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo30.06.2024

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

21. Podľa § 6 ods. 1 vety prvej a druhej zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) správu domu vykonáva
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná

právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu
o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.

22. Podľa § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik
schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
dome,pričompravosťpodpisovtýchtoosôbmusíbyťúradneosvedčená.Vlastníkbytualebonebytovéhopriestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a
pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do
30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje

osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

23. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
vymáhať vzniknuté nedoplatky.

24. Podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o

prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve
o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy.

25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú

povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred
tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre
účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu

25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

26. Podľa § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za
plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie

výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a
odvádzanie odpadových vôd.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a pôvodným vlastníkom bytového domu (spoločnosťou A. O. K. A.) bola uzatvorená zmluva o výkone

správy v súlade s § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
vykonával funkciu správcu bytového domu, v rámci ktorého je v slanosti žalovaný vlastníkom bytu a
nebytových priestorov (kobky a parkovacieho miesta). Žalovaný k predmetnej zmluve pristúpil od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súlade s § 10
ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, pričom konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Keďže pri uzatváraní

zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý
je fyzickou osobou tak nekonal, je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.28. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

29. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril a nevyužil možnosť vyjadriť sa k uplatňovanému
nároku žalobcu, teda dôvodnosť nároku nespochybnil a už vôbec nevyvrátil. V súlade s ustanovením
§ 151 ods. 1 CSP zaťažuje žalovaného procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany;
ak strana sporu nepoprie skutkové tvrdenia protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy

na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové zistenia si potom súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nakoľko v danom spore
zo strany žalovaného nedošlo k popretiu žalobcových tvrdení, a nie je dôvod na aplikáciu korektívu
uvedeného v § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných
žalobcom), súd vychádzal z domnienky ustanovenej v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalobcu
sú nesporné.

30. Na základe nesporných skutkových tvrdení a po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah, a to uzatvorením zmluvy o výkone správy v
zmysle citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov, na základe ktorej sa právny predchodca

žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému služby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov ako
správca príslušného bytového domu a žalovaný (ako fyzická osoba) sa zaviazal platiť za poskytované
služby dohodnuté mesačné platby.

31. Žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, keď za žalované obdobie

neuhradil povinné platby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov. Právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného výzvou zo dňa 20.11.2024 na uhradenie dlžnej sumy 11.237,65 eur do 7 dní od
doručenia výzvy, avšak ani na základe doručenej výzvy žalovaný dlh neuhradil. Žalovaný svoj dlh uhradil
až dňa 18.12.2025, po doručení žaloby na súd.

32. Z predložených listinných dôkazov ďalej súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalobcom došlo dňa 11.04.2025 k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 01.05.2025 a ktorou došlo k prevodu práv právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

33. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom

na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Súd ho považoval za dostatočne osvedčený
obsahom žaloby a vyššie uvedenými listinnými dôkazmi.

34. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami
a na základe vykonaných dôkazov žalobnému návrhu žalobcu v rozsahu, ktorý zostal (po čiastočnom

späťvzatí žaloby) predmetom konania, vyhovel.

35. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(„ďalej len Občiansky zákonník“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.39. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

40. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania, a to maximálne vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. odo
dňa omeškania žalovaného s plnením. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo citované nariadenie

vlády SR požadovať úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne, pričom rozhodujúca je výška sankčných
úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky. Z fotokópie poštovej
obálky (ktorej obsahom bola výzva na zaplatenie dlžnej sumy) vyplýva, že táto bola uložená na pošte
na vyzdvihnutie pre žalovaného dňa 30.10.2024, pričom tento deň možno považovať za okamih, kedy
sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s obsahom obálky a teda aj s výzvou žalobcu na zaplatenie dlžnej
sumy. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia výzvy, preto s poukazom

na citované ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
dlhu od nasledujúceho dňa po uplynutí žalobcom určenej lehoty na plnenie, t.j. od 07.11.2024. Žalobca
sa domáhal priznať úroky z omeškania až od 28.11.2024. Na základe toho súd priznal žalobcovi nárok
na úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 11.237,65 eur od 28.11.2024 do 18.12.2025.
Žalobca kapitalizoval dlžné úroky z omeškania sumou 995,69 eur, pričom táto suma zodpovedá dobe

omeškania žalovaného a výške zákonom dovolených úrokov z omeškania.

41. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

42. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

43. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

45. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v
prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu
možno dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Medzi základné náležitosti
dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť

sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody
účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka
je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda
predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne

mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta
má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená
povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i
funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže

zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z
výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu
činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta
viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Výška zmluvnej pokuty

musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou. Zákon považuje
zmluvné dojednanie o neprimerane vysokej zmluvnej pokute za neprijateľné a tým v zmysle § 53 ods.
5 aj absolútne neplatné.46. Z predložených listín vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne v čl. X. bod 2 zmluvy
o výkone správy. Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny (t.j. 18,25 % ročne)
nie je podľa názoru súdu neprimeraná vo vzťahu k účelu, ktorý bol dojednaním o zmluvnej pokute medzi

zmluvnými stranami sledovaný, a to včasné a úplné plnenie si platobných povinností vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov. Na základe toho súd posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za zmluvnú
podmienku, ktorá neodporuje citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi
priznal aj nárok v časti kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy od 06.12.2024
do 18.12.2025.

47. Súčasne však súd dodáva, že hoci zmluvná pokuta bola dojednaná platne, zo strany žalobcu
bola nesprávne vyčíslená. Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty celkovo v sume 2.124,92 eur. Výška
zmluvnej pokuty za 377 dní omeškania žalovaného s plnením dlhu (t.j. od 06.12.2024 do 18.12.2025)
pritom činí sumu 2.118,30 eur. Vo zvyšnej časti 6,62 eur si žalobca vyčíslil výšku zmluvnej pokuty
neopodstatnene, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k

tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,

platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo
1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože bol v konaní neúspešný
v absolútne zanedbateľnom rozsahu. Keďže žalovaný uhradil celú výšku žalovanej istiny až po začatí
konania, procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti konania. Aj vo zvyšnej časti konania, ktorá
zostala predmetom sporu bol žalobca úspešný takmer v plnom rozsahu. Celkový úspech žalobcu

v konaní činí 99,95 % (istina 11.237,65 eur + úroky z omeškania 995,69 eur + zmluvná pokuta 2.118,30
eur)acelkovýúspechžalovanéhopredstavuje0,05%(zmluvnápokuta6,62eur).Toznamená,žepomer
úspechu žalobcu v konaní bol v rozsahu 99,90 % (t.j. 99,95 – 0,05). O výške nároku na náhradu trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Pezinok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).