Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25P/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625204132
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:5625204132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Piešťany, Krajinská 5053, 921 01 Piešťany, dieťa rodičov
- matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX/X, XXX XX H., t. č. H. XXX, a otec: D. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. J. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletú A. B. sa z v y š u j e s účinnosťou od 04. 12. 2025 zo sumy 100,-
eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012-19 zo dňa
20.03.2012 v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.

III. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 04. 12. 2025 do 31. 03. 2026 vo výške 1170 eur je otec
maloletej povinný splácať v 50 eurových splátkach spolu s bežným výživným až do splatenia, s tým, že
nezaplatením jednej splátky sa stáva celý dlh zročným.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zvýšil výživné otca na maloletú A. B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne z
dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa. Matka návrh odôvodnila tým, že od posledného
rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa uplynulo už trinásť rokov a na strane maloletej došlo k
podstatnej zmene pomerov.

2. Návrh matky bol otcovi doručený dňa 18.02.2026, k tomuto sa vyjadril písomným podaním doručeným
súdu dňa 27.02.2026 a uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 230 eur mesačne. Mal
pripomienku k sume 80 eur na oblečenie, domnieva sa, že nie je potrebné každý mesiac nakupovať
oblečenie v uvedenej výške a tiež uviedol, že spláca dlhy 300 eur mesačne.

3. Súdvykonaldokazovanievýsluchommatky,otcaaprocesnéhoopatrovníka,oboznámilsaslistinnými
dôkazmi založenými v spise, a to najmä s potvrdeniami o pracovnom príjme matky a otca, s obsahom

spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/20/2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/20/2012 súd zistil, že maloletá
s rodičmi žili v rodinnom dom v I. J. do 27.10.2011. Pre nezhody medzi rodičmi maloletej sa matkamaloletej s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s deťmi H. a K. E., ktoré pochádzajú
z predchádzajúceho vzťahu matky maloletej. Matka maloletej bola na materskej dovolenke a poberala
rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti 66 eur mesačne. Na výživu

maloletých detí H. a K. E. bolo určené výživné od otca spolu 109,54 eur mesačne. Výdavky na maloletú
A. B. mala matka na zakúpenie mlieka 20 eur, na lieky na oslabenú imunitu 18 eur. Náklady na bývanie
predstavovali 180 eur mesačne, na elektrinu 11 eur a plyn 40 eur. Matka maloletej splácala pôžičky
spolu 194 eur mesačne.

Otec maloletej okrem vyživovacej povinnosti na maloletú A. B. inú vyživovaciu povinnosť nemal, jeho
čistý mesačný príjem zo zamestnania bol 496,42 eur. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich
trojizbovom byte, ktorým na domácnosť neprispieval. Splácal leasing na auto 116 eur mesačne, pôžičky
559 eur a bol vlastníkom domu, ktorý bol v prenájme za 136,36 eur mesačne.

Rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní dňa 20.03.2012 rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá

zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej
sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne od 09.02.2012.

5. Z výsluchu matky maloletej na pojednávaní súd zistil, že matka s maloletou a s partnerom žijú

v prenajatom rodinnom dome v H.. Maloletá A. B. navštevuje prvý ročník strednej školy v H., odbor
čašníčka, ide o 5 ročné štúdium s maturitou. Pravidelné mesačné výdavky maloletej sú: 80 eur na stravu
v škole (4 x 20 dní), desiata 100 eur (5 x 20 dní), cestovné do školy 66 eur, pomôcky do školy 20
eur, školské výlety a podujatia 20 eur, oblečenie 80 eur, hygieny 20 eur, kredit a dáta na mobil 20 eur,
kožný lekár 30 eur, lekárska starostlivosť o oči a zuby 60 eur, cestovné za rodinou a sestrou, starými

rodičmi) do Liptovského Mikuláša 70 eur. Okrem toho má aj jednorazové výdavky ako na oblečenie na
školskúprax(bielekošeleskrátkymadlhýmrukávomajnaprezlečenie),dvojenohavíc,kravatu,zástery,
ponožky silonky, topánky (300 eur), polročne 30 eur ZRPŠ, lyžiarsky výcvik 250 eur, zapožičanie
lyžiarskej výstroje 240 eur. Na vypracovanie školských projektov potrebuje tablet (160 eur), nakoľko
rodina nemá počítač. Ostatné výdavky sú napríklad na lieky, keď je chorá, na návštevu kúpaliska.

Podľa odporúčania lekárov by mala podstúpiť lekárske ošetrenie zubných kazov, laserové ošetrenie
tváre a mala by nosiť zubný strojček a dioptrické okuliare, na čo však matka nemá dostatok finančných
prostriedkov. Okrem výživného 100 eur mesačne otec maloletej iným spôsobom na výdavky maloletej
neprispieva, maloletá otca navštevuje jedenkrát ročne na 4 -5 dní. Matka maloletej je živnostníčka a od
01.05.2025 pracuje ako opatrovateľka starších osôb v Rakúsku, kde za dva týždne opatrovania má čistý

príjem 1120 eur. Daňové priznanie za rok 2025 ešte nepodávala. Od januára do 30.04.2025 bola matka
maloletej nezamestnaná a predtým pracovala v automobilke v Trnave. Za bývanie platí nájom 700 eur
mesačne spolu s partnerom, každých 7 týždňov 90 eur za vývoz žumpy, za telefón 30 eur mesačne.
Za lieky na srdce a cholesterol zaplatí 20 – 30 eur mesačne. V Rakúsku musí mesačne platiť 200 eur
odvody. Spláca pôžičku na auto 30 eur mesačne. Jej partner pracuje brigádnicky.

6. Z výsluchu otca maloletej na pojednávaní súd zistil, že je ochotný platiť na výživu maloletej 250
eur mesačne. Výdavky uvedené matkou maloletej nerozporoval. Jeho výdavky sú 300 eur mesačne za
bývanie u rodičov v ich byte, ktorí sú dôchodcovia. Do práce cestuje vlastným autom, cca 20 km, na
benzín minie 200 eur mesačne, telefón 50 eur, strava 80 eur. Má exekúcie 400 eur mesačne. Fajčí 10 až

20 cigariet denne. Auto má na splátky, ešte treba splatiť 500 eur. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.

7. Z potvrdenia Roľníckeho družstva Hybe o výške príjmu otca maloletej za posledných 13 mesiacov
súd zistil, že jeho čistý priemerný pracovný príjem je 1 695 eur.

8. Zástupkyňa procesného opatrovníka odporučila návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť,
nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletej, podľa tabuľky z príjmu otca vychádza výživné na
maloletú 400 eur a otcovi zostáva 1300 eur.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

19. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného otca na maloletú

A. B. je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa,
došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.

20. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to
včaseskoršiehorozhodnutiaakoajnovéhorozhodnutiaazisťoval,čisapodstatnezmenili,ačiideotakú

zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012 -19
zo dňa 20.03.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky
výživného zo strany otca. K tejto zmene pomerov prišlo jednak uplynutím času štrnástich rokov, keď v
čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mala A. B. 2 roky a bola v starostlivosti svojej matky, predškolské

zariadenie nenavštevovala, pričom v súčasnosti má už 16 rokov a je žiačkou 1. ročníka strednej školy,
s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby
a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v
čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, keď v predchádzajúcom období zabezpečovala celodennú
starostlivosť o dieťa, poberala rodičovský príspevok 194,70 eur a v súčasnej dobe je zamestnaná a má

príjem v priemernej výške 1 120 eur od mája 2025. A napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane
otca, a to zvýšením jeho príjmu, keď v čase posledného rozhodovania mal príjem 496,42 eur, v súčasnej
dobe má príjem 1 695 eur mesačne.

21. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle

ktorýchsúdvovšeobecnostiprihliadnenamožnostiaschopnostivýživoupovinnéhorodiča,prihliadnena
to,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestará,azohľadníprávodieťaťapodieľaťsanaživotnej
úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že maloletá A. B. žije v domácnosti svojej matky, ktorá
jej zabezpečuje starostlivosť na základe rozhodnutia súdu. Maloletá má zvýšené výdavky vzhľadomna jej zdravotné problémy a to na návštevy kožného lekára mesačne 30 eur (10 za vyšetrenie a 20 za
krémy a lieky), na ošetrenia u zubára 60 až 90 eur a tiež za vyšetrenia u očného lekára. Z návštevou
školy súviseli mimoriadne výdavky na lyžiarsky výcvik (490 eur), ZRPŠ 60 eur, oblečenie na školskú

prax 300 eur, tablet 160 eur. Takto vychádzajú bežné pravidelné výdavky maloletej mesačne 646 eur
a mimoriadne 1 010 eur za 7 mesiacov školského roka od septembra do marca (priemerne mesačne
je to 144 eur, keď 1010 : 7 = 144). Tak výdavky maloletej predstavujú 646 + 144 = 790 eur priemerne
mesačne.

Matka maloletej okrem osobnej starostlivosti o maloletú, zabezpečuje maloletej bývanie, stravu, na
bývanie platí 350 nájom, odvoz žumpy 45 eur priemerne mesačne. Ďalej má matka výdavky na svoje
odôvodnené potreby ako sú strava, lieky, cestovné, mobil, odvody, auto. Inú vyživovaciu povinnosť už
matka nemá.

Voči takto tvrdeným výdavkom zo strany maloletej a matky maloletej nemal otec žiadne námietky, preto

matkou vynaloženú sumu súd uznal za odôvodnené výdavky dieťaťa v celej výške, keď táto suma sa aj
podľa názoru súdu javila byť vynaložená účelne a v postačujúcej výške na dievča vo veku blížiacemu
sa dospelosti (16 rokov).

22. Otec je riadne zamestnaný a dosahuje pracovný príjem vo výške 1 695 eur. Okrem maloletej A. B.

nemáotecďalšiuvyživovaciupovinnosť anemáanižiadnemimoriadnevýdavky,lenvýdavkynabývanie
300 eur, cestovanie do práce cca 200 eur a stravu. Výdavky na cigarety sú výdavky, ktoré nemôže súd
brať do úvahy pri určovaní výživného, nakoľko to nie sú nevyhnutné výdavky. Otec nepreukázal ani úvery
na dôležité osobné potreby, keďže má dostatočný pracovný príjem na uspokojovanie svojich potrieb.
Otcovi po zaplatení výživného na maloletú ostáva 1 295 eur na uspokojovanie svojich odôvodnených

potrieb.

23. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa

naživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnenárokydieťaťa,ale
sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad
súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri

určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa,
ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na mimoškolské výdavky, ako sú
výdavky na bývanie, na hygienu, lieky a prípadne na vreckové v primeranej výške. Matka konkretizovala
jednotlivé výdavky, ktoré jej v priebehu mesiaca v súvislosti so starostlivosťou o maloletú vznikajú, tieto
otec žiadnym spôsobom nespochybnil, z čoho súd usúdil, že nemá voči ich výške a účelu na ktorý

boli použité, výhrady. Nakoľko boli uvedené v reálnej výške a ani ich účel nebol spochybniteľný pri
starostlivosti o dieťa vo veku maloletej A. B., súd ich vyhodnotil ako výdavky na nevyhnutné potreby
dieťaťa v celej matkou uvádzanej výške, čo v priemere predstavovalo sumu 790 eur mesačne.

24. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov

nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletej A. B. má možnosť
a schopnosť platiť na výživu dieťaťa 400 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho
príjmu,akobolustálenývyššie,uhradiťbeztoho,abyohroziluspokojovaniesvojichzákladnýchživotných
potrieb.

25. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel,
keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, pretože od poslednej úpravy
výživného uplynula už značná doba 14 rokov, dieťa je už vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie a tak aj jeho
náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej
ho otec má možnosť a schopnosť platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Ako bolo

v konaní preukázané, otec je riadne zamestnaný. Z týchto zdrojov teda mal v roku 2025 celkový príjem
1.695 eur. Otec navrhoval zvýšiť mu výživné na sumu 300 eur mesačne, čo ničím neodôvodňoval. Z
uvedeného teda vyplýva, že otec v konaní jednoznačne nepreukázal také dôvody, ktoré by súd musel
pri zvyšovaní výživného zohľadniť a ktoré by mu bránili výživné na maloletú A. B. zvýšiť.26. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odporúčaní Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR
pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej

povinnosti, pričom zohľadňuje nielen vek oprávneného na výživné a jeho štandardné mesačne výdavky,
ale aj príjem povinného a počet jeho vyživovacích povinností. V danom prípade súd vychádzal z tabuľky
pre výpočet výživného v zmysle tejto metodiky, v zmysle ktorej určil, že otec sa má podieľať na výžive
maloletej sumou vo výške 24 % zo svojho čistého príjmu čo predstavuje 406 eur, z čoho je zrejmé,
že zvýšenie výživného na sumu 400 eur mesačne, je v rozmedzí stanovenom Metodikou Ministerstva

spravodlivosti SR pre výpočet výživného, a teda vo výške, ktorá je v možnostiach a schopnostiach otca
s prihliadnutím na jeho priemerný mesačný príjem. V tejto súvislosti je zároveň potrebné podotknúť, že
výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

27. Súdom stanovené výživné je potom v záujme dieťaťa, keď takto určené výživné vo výške 400
eur spolu s primeraným výživným od matky, 24 % z jej príjmu je to 268 eur a s prídavkami na dieťa

60 eur (spolu 400 + 268 + 60 = 728), je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť
všetky odôvodnené potreby dieťaťa v celej miere, keď v konaní boli preukázané výdavky na odôvodnené
potreby dieťaťa približne 731 eur priemerne mesačne.

28. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súde

04.12.2025 a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od
tohto dňa preukázateľne došlo na strane dieťaťa k zmene pomerov, takže rozhodné obdobie z ktorého
súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu. V skutočnosti došlo k zmene
pomerov pre určenie vyživovacej povinnosti skôr vzhľadom na uplynutie značného času od posledného
rozhodnutia súdu o výške výživného, ale matka doteraz nepodala návrh na zvýšenie výživného na súd.

29. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 100 eur mesačne v zmysle
posledného súdneho rozhodnutia až do dňa rozhodnutia 20.03.2026. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné
zvýšené výživné za obdobie od 04.12.2025 do 30.03.2026 v sume 1 170 eur. Za 3 mesiace od januára
2026 do marca 2026 v sume po 300 eur mesačne spolu 900 eur, a alikvótna časť za 28 dní mesiaca

december 2025 vo výške 270,76 eur /300:31 = 9,67 x 28 =270,76/. Preto súd umožnil otcovi zaplatiť
popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne
až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného
výživného, zistené osobné a majetkové pomery otca.

30. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku
III. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012-19 zo dňa 20.03.2012 v časti výšky
výživného otca na dieťa.

31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).