Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924201396
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7924201396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu Slovak Estate s.r.o., so
sídlom v Bratislave na Tallerovej ulici č. 4, IČO: 50 050 907, zastúpeného Advokátska kancelária Vasiľ
& partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach na Žižkovej ulici č. 4D, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený)
právny nástupca pozemkovoknižného vlastníka menom A. B., zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom v Bratislave na Búdkovej ceste č. 36, IČO: 17 335 345, 2/ Slovenská republika,
zastúpenáOkresnýmúradomKošice,sosídlomvKošiciachnaKomenskéhoulicič.52,IČO:00151866,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trebišov č.k. 17C/22/2024-241 zo dňa 13.3.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
rozhodol tak, že konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje (výrok I.) a žalobu zamieta (výrok II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade ich náhradu nepriznal ( výrok III. ).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len žalovaní) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území C., obec C., D. E., a to pozemok, parcela registra C č. 77 o výmere 926
m2, druh pozemku záhrada, evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov, katastrálny
odbor, pozemok, parcely registra C, č. 80 o výmere 90 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria,
evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, stavba, druh stavby
rodinný dom, so súpisným číslom 125 postavený na pozemku, parcela registra C č. 80 o výmere 90

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV č. XX vedenom Okresným úradom
Trebišov, katastrálny odbor a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň sa
domáhal náhrady trov konania. Žalobca uviedol, spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi
vyššie špecifikovaných nehnuteľností, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam pod písm. a/ a písm. b/ žalobca
v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/3 k celku, žalovaný 1/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/8
k celku, žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/12 k celku, vo vzťahu k nehnuteľnostiam pod
písmenom c/ žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 8/12 k celku, žalovaný 2/ v spoluvlastníckom

podiele o veľkosti 2/6 k celku. Žalobca nemá naďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
so žalovanými a má záujem toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Navrhol nehnuteľnosti
prikázať do jeho výlučného vlastníctva, pretože zabezpečí ich efektívnejšie využitie. Rodinný dom je
v zlom technickom stave, nevyužívaný a neobývaný. K osobe žalovaného 1/ uviedol, že sa jednáo neznámeho vlastníka. Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. F. G., nar. XX.X.XXXX
dňa 12.1.2021 bola dosiahnutá v rámci ponukového konania na majetok predchádzajúceho vlastníka,
na ktorého osobu prebehlo oddlženie, a teda táto kúpna cena predstavovala najvyššiu sumu, ktorú bol

ochotný niekto vynaložiť za predmetný spoluvlastnícky podiel a vierohodným spôsobom reflektuje trhovú
hodnotu nehnuteľnosti. Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej so H. B., nar. X.X.XXXX dňa
3.1.2024 bola dohodnutá ako trhová v rámci negociácií medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy.

3. Súd vec právne posudzoval podľa § 61, § 62, § 161 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len CSP), § 7 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanievlastníctvakpozemkomakonštatoval,žepojem„nezistenývlastník“jeprávnafikciaosoby,
ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná
aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia
logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením

fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri
ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keď podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka
umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti

a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje
zabezpečiť procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Žalobca v priebehu konania opravil označenie žalovaného 1/ tak, „neznámy (nezistený)
právny nástupca pozemkovoknižného vlastníka menom A. B.“. Takejto fyzickej osobe pri jej označení
druhovým pomenovaním ako „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného

vlastníka menom .., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“, zákonodarca priznáva subjektivitu,
a to vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, ktorý je vybavený
procesnoprávnou subjektivitou. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy
nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy,
prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity

ako fyzickej osoby. V tom prípade dochádza k zmene právneho subjektu počas konania. Súd za
účelom zistenia procesnej subjektivity žalovaného 1/, pri ktorom chýbali v žalobe bližšie identifikačné
údaje, doplnil dokazovanie vyžiadaním spisu od Štátneho notárstva v Trebišove pod sp.zn. D XXX/
XXXX, nakoľko z LV č. XX predloženého žalobcom vyplýva, že titulom nadobudnutia podielového
spoluvlastníctva žalovaného 1/ je rozhodnutie D 483/1972, ako aj zisťovaním z Centrálneho registra

obyvateľov a vyžiadaním správy z obce Černochov. Z predmetnej fotokópie spisu Štátneho notárstva
a výpisu z pozemkovej knihy zo dňa 21.6.1972, číslo vl. 244 vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi
tam uvedených nehnuteľností, a to parcely č. 76 – záhrada v intraviláne s rozlohou 4 ha a 68 m2, parcely
č. 77 – záhrada v intraviláne o výmere 4 áre 64 m2, parcely č. 80 – dom č. 69 v intraviláne o výmere
90 m2, parcely č. 81 – spoločný dvor o výmere 5 árov 21 m2 sú pod B5 – ml. A. B. ...1/2 a pod B7

– G. B. ...1/2. V ďalšom mal za preukázané, že do majetku po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C., I. XX.X.XXXX patrí polovičný podiel z rozostavaného rodinného domu budovaným
na parcele č. 80, katastrálne územie C., ako aj podiel z nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, kat. úz.
C., parc. č. 76, 77, 80 a 81 pod B7 na meno poručiteľa G. B. v 1/2, avšak v skutočnosti v 1/4 k celku,
čomu zodpovedá stav podľa EN, číslo evidenčného listu 92, parc. č. 77, záhrada o výmere 9 árov 26

m2, parc. č. 80 - zastavaná plocha 90 m2, parc. č. 81 – spoločný dvor 5 ha 29 m2, a toto dedičstvo
nadobúda maloletý H. B., nar. X.X.XXXX a maloletá J. B., nar. X.X.XXXX, obaja zastúpení matkou K. B.,
bytom C. C. XXX. Súd následne uzavrel, že v žalobe po označenom žalovanom 1/ A. B. právny nástupca
pozemkovoknižného vlastníka existujú právni nástupcovia, a to H. B., nar. X.X.XXXX (syn G. B., nar.
XX.XX.XXXX) a deti po sestre H. B., nar. X.X.XXXX, J. L. B. (G.), nar. X.X.XXXX, ktorá je podľa správy

obce Černochov už nebohá. Zo správy obce Černochov zo dňa 12.2.2025 vyplynulo, že nebohý G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 20.4.1972, naposledy bytom C., M. XXX/X bol ženatý s K. B., rodenou B.,
ktorá zomrela X.X.XXXX. Mali dve deti H. B., nar. X.X.XXXX a J. G., L. B., nar. X.X.XXXX, ktorá podľa
vedomosti obce zomrela a mala dve deti. Zo správy obce taktiež vyplynulo, že J. G. mala dve deti a to
F. G., nar. XX.X.XXXX a A. G., nar. XX.X.XXXX. Preverením starostkou obce C. u obyvateľov obce,

nebohý G. B., nar. XX.XX.XXXX mal brata A. B., a tento pravdepodobne zomrel. Pravdivosť správy
obce Černochov, a to, že J. G. zomrela dňa XX.X.XXXX potvrdzuje aj lustrácia v REGOB a žalobca
uzatváral kúpnu zmluvu zo dňa 12.1.2021 nie s J. G., ale s jej dcérou F. G.. Naviac súd uviedol, že
žalobcom je osoba H. B., nar. X.X.XXXX známa (syn G. B. a synovec žalovaného 1/ A. B.), čo žalobcapreukázal listinným dôkazom, a to kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2023 uzatvorenou medzi H. B. ako
predávajúcim a spoločnosťou žalobcu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve H. B. vo výške
podielu 1/2, nachádzajúcej sa v obci Černochov LV č. XX, parcela č. 77, 80, ktoré nadobudol po svojom

otcovi G. B.. Touto vedomosťou žalobca disponoval už pred podaním žaloby (kúpna zmluva so H. B.
zo dňa 21.12.2023). Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaný 1/ nie je osobou neznámou, či
nezistenou a po tomto nebolo prejednané dedičstvo, nakoľko žalovaný 1/ je stále na LV č. XX vedený
ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/2. Žalobca mal možnosť tieto skutočnosti si
overiť pred podaním žaloby a zistiť prípadný okruh dedičov po žalovanom 1/ aj dotazom u H. B., ktorého

žalobca nemal problém osloviť pred podaním za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti
v nej uvedené. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, ktorá je súčasťou dedičského spisu vl. č. 244 je pod
B5 uvedený ako podielový vlastník mladistvý A. B. v podiele 1/2 k celku, a to titulom dedenia ku dňu
13.1.1932, teda žalovaný 1/ v prejednávanej veci. Ak žalovaný 1/ bol v čase dedenia označený ako
mladistvý, teda vo veku od 16-18 rokov, rok narodenia žalovaného bol 1916, ak by mal 17 rokov, alebo
1915, ak by mal v tom čase 18 rokov, v čase podania žaloby by mal mať žalovaný 1/ 109 alebo 108

rokov. Z toho možno vyvodiť záver, že žalovaný 1/ v čase podania žaloby už nežil, pričom ide o taký
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Vzhľadom na uvedené preto žalobu proti
žalovanému 1/ zastavil s poukazom na § 62 CSP (výrok I.).

4. V prípade sporu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa konania musia zúčastniť

všetci podieloví spoluvlastníci, a to už či na strane žalobcov, alebo na strane žalovaného, keďže
jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva, právoplatný výrok zaväzuje len
stranu sporu a po právoplatnosti rozsudku a právnych nástupcov zúčastnených strán. V prípade sporu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad núteného spoločenstva podľa § 78
CSP. Z uvedeného dôvodu žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol z dôvodu podmienky účasti

všetkých procesne spôsobilých subjektov, ktorá v konaní splnená nebola ( výrok II. ).

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 257 CSP. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu neúspešný a žalovaným 1/ a 2/ tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však
priznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ vylučuje nedostatok jeho procesnej subjektivity, pričom

žalovaný 1/ a žalovaný 2/ si trovy konania neuplatnili, súd o trovách rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/
ich náhradu nepriznal ( výrok III. ).

6.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobcauplatniacodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b/,
d/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že nesúhlasí so
zastavením konania voči žalovanému 1/, nakoľko má byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom
ako neznámy vlastník. Slovenský pozemkový fond nakladá nielen s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy, ale nakladá aj s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu
alebo sídlo nie je známe. Na LV je uvedené meno a priezvisko, nie je uvedený dátum narodenia, dátum

úmrtia ani trvalý pobyt žalovaného 1/. S ohľadom na uvedené preto zastáva názor, že je daná správa
Slovenského pozemkového fondu, a to nielen s poukazom na zákon č. 180/1995 Z.z., ale aj s ohľadom
na judikatúru NS SR, rozhodovaciu prax krajských súdov a tiež aj prax konania samotného fondu.
S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci považuje za krajne nespravodlivé rozhodnutie súdu, ktorým
konanie voči žalovanému 1/ zastavil, aj keď bolo zrejmé, že ide o neznámeho vlastníka, ktorý má byť

zo zákona zastúpený SPF ako správcom týchto nehnuteľností. Nemôže niesť zodpovednosť a na jeho
úkor nemôže byť to, že správa SPF nie je evidovaná na LV, ak sú preukázateľne splnené materiálne
podmienky. Rovnako na jeho úkor nemôže ísť to, že uzatváral kúpnu zmluvu s príbuzným žalovaného
1/, kde podľa názoru súdu sa mal od tohto príbuzného dozvedieť informácie o predkoch žalovaného 1/
a uplatniť ich v tomto súdnom konaní, či skutočnosť, že súd rozsiahlym pátraním zabezpečil dedičský

spis a informácie z neho prislúchajúce.

7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny, pričom si náhradu trov konania neuplatnil. Uviedol, že v danom prípade
sa nejedná o nezisteného vlastníka, pretože sú známe jeho identifikačné údaje a dedičská línia.

Žalobca dokonca sám vo vyjadrení uviedol, že s kupujúcim H. B. došlo k určeniu kúpnej ceny na
základe vzájomných negociácií. Žalobcovi nič nebráni, aby ako subjekt, ktorý má oprávnený právny
záujem podal návrh na prejednanie novo objaveného majetku po poručiteľovi. Čo sa týka predloženej
judikatúry zo strany žalobcu poukázal na to, že v rozhodovaných konaniach nešlo o totožnú situáciu.Súd si v danom rozhodnutí dal záležať na riadnom odôvodnení svojho rozhodnutia spolu s označením
dôkazov, ktoré toto jeho rozhodnutie podnecovali. Rozhodnutím umožnil ochranu práv zákonných
dedičov po vlastníkovi A. B., aby títo mohli v rámci dedičského konania nadobudnúť svoje zákonné

podiely a samostatne vo svojom mene uzavrieť, prípadne so žalobcom mimo sporového konania kúpne
zmluvy. V ďalšom uviedol, že Slovenská republika sa stala spoluvlastníkom nehnuteľného majetku
nachádzajúcehosavkat.územíC.,zapísanéhovpríslušnomkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXvpodiele
2/12 k celku a na LV č. XX v podiele 2/6 k celku na základe uznesenia Okresného súdu Trebišov
sp.zn. 13D/431/2016, Dnot 165/2017 zo dňa 11.5.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2020.

Významnou skutočnosťou pre Slovenskú republiku, zastúpenú žalovaným 2/, je fakt, že žalobca
absolútne, a to zámerne nevyužil možnosť ho osloviť so záujmom o odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu. Z § 142 OZ vyplýva, že obrátiť sa na príslušný súd s požiadavkou zaoberania sa zrušením
avyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvasamáažpotom,čonemohlodôjsťkuzavretiudohody.Len
relatívne nedávno žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel H. B. (kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2024)
a predtým po F. G. (kúpnou zmluvou zo dňa 12.1.2021). Následne pristúpil rovno k podaniu žaloby.

Vo svojich vyjadreniach sa zameriaval vo vzťahu k svojmu postaveniu v konaní najmä na skutočnosť,
že pokiaľ by súd rozhodoval o pripustení SPF ako zástupcu, zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcu, mohol by tam zaviesť nevhodnú aplikačnú prax obchádzajúcu
zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že zaviazanie
na ich úhradu by bolo nespravodlivým, a to vzhľadom na okolnosti prípadu a to, že štát nebol vôbec

kontaktovaný v súvislosti so záujmom uplatnenia si predkupného práva je sporovou cestou. V prípade
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa akcentoval, že žalobca nevyužil možnosť oslovenia
Slovenskej republiky a zvolil pre seba ľahšiu cestu, zaťažujúc súd a snažiac sa obísť osobitnú právnu
úpravu.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považoval za
nedôvodné a mal za to, že v konaní bolo preukázané, že podľa výpisu z pozemkovej knihy, ktorá je
súčasťou dedičského spisu, vl. č. 244 je pod B5 uvedený ako podielový vlastník mladistvý A. B. v podiele
1/2 k celku, a to titulom dedenia zo dňa 13.1.1932, teda žalovaný 1/ v prejednávanej veci. Ak teda

žalovaný 1/ bol v čase dedenia označený ako mladistvý, teda vo veku 16 až 18 rokov, rok narodenia
žalovaného bol 1916, ak by mal 17 rokov, alebo 1915, ak by mal 18 rokov, teda na základe toho dospel
k záveru, že v čase podania žaloby by mal mať žalovaný 1/ 109 alebo 108 rokov. Z toho možno vyvodiť
záver, že žalovaný 1/ v čase podania žaloby už nežil, pričom ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax NS SR. Zároveň uviedol,

že v priebehu konania bola preukázaná skutočnosť, a to, že po žalobe označenom žalovanom 1/ A.
B., neznámy (nezistený) právny nástupca pozemkovoknižného vlastníka, existujú právni nástupcovia,
a to H. B., nar. X.X.XXXX a deti po sestre H. B., J. B. (G.), nar. X.X.XXXX, ktorá je už nebohá -
F. G., nar. XX.X.XXXX a A. G., nar. XX.X.XXXX. Súhlasí preto s názorom súdu, že žalovaný nie je
osobou neznámou či nezistenou a po tomto nebolo prejednané dedičstvo, nakoľko žalovaný 1/ je stále

na LV č. XX uvedený ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele 1/2. SPF nemá mandát
na zastupovanie mŕtvych subjektov bez právnej subjektivity. Zároveň súd nemôže konať so subjektom
bez právnej subjektivity. Taktiež nezastupuje osoby známe, ktoré je možno identifikovať, ako to vyplýva
z vykonaného dokazovania.

9. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že aj naďalej považuje zastavenie konania voči žalovanému
1/ za mimoriadne nespravodlivé. Bolo zrejmé, že ide o neznámeho vlastníka, ktorého podľa zákona
má zastupovať Slovenský pozemkový fond ako správca predmetných nehnuteľností. Zároveň nemožno
prihliadať na to, že uzavrel kúpnu zmluvu s príbuzným žalovaného 1/, od ktorého sa podľa názoru súdu
mal dozvedieť informácie o jeho predkoch a tieto následne uplatniť v súdnom konaní. Rovnako mu

nemožno vytýkať ani to, že súd sám vykonal rozsiahle pátranie a zabezpečil dedičský spis vrátane
príslušných informácií. Konal v súlade s judikatúrou a so stavom evidovaným na LV. Záverom zotrval
na podanom odvolaní v celom rozsahu.

10. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a ani

po vyjadrení žalobcu nemá dôvod sa od neho odchýliť. Zároveň sa pripojil k vyjadreniu žalovaného 2/,
s ktorým súhlasí.

11. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadne vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380

ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a sú splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.2.2026 o 10:05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. 207/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.2.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
CSP.

14. K žalobcom namietanému odvolaciemu dôvodu uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú

procesné vady v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenie.

15. Zobsahuodvolaniažalobcujezrejmé,ženamietaporušeniejehoprávanaspravodlivýproces.Súdu
prvej inštancie vytýka najmä to, že sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou prednášanou
v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecných záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov. Rozdielny názor
strany vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní jeho rozsudok nesprávnym či nezákonným.
Je nepochybné, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy aj právo
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,
že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú

svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa
má uskutočňovať aj ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite

odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,
I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07,
obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29.4.1993). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva nevyžaduje, aby na každý argument strán, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, Hiro
Balani c/a Španielsko z 9.12.1994).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre

odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,
neodôvodnený či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej)
štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a jeho obsahová
(materiálna) náplň zakladá súhrne jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné,
logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre
právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli

zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd takto dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je preskúmať napadnutý rozsudok, a to z dôvodov

uplatnenými žalobcom v podanom odvolaní, ktorý argumentuje v podstate tým, že konanie voči
žalovanému 1/ nemalo byť zastavené, nakoľko má byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,
a to v prípade, keď vlastník nehnuteľnosti nie je známy, ale nakladá aj s pozemkami, ktorých vlastník je
známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. V nadväznosti na uvedené považuje
rozhodnutie súdu o zastavení konania voči žalovanému 1/ za krajne nespravodlivé rozhodnutie, nakoľko

ide o neznámeho vlastníka, ktorý má byť zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom ako
správcom týchto nehnuteľností.

21. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ako ho ustálil, pokiaľ ide
o preukázané skutočnosti, že žalovaný 1/v čase podania žaloby už nežil, pričom ide o taký nedostatok

procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. Následne s poukazom na podmienky účasti všetkých
procesne spôsobilých subjektov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka nebola
splnená, čím nebola na strane žalovaného 1/ daná jeho pasívna vecná legitimácia.

22. Odvolací súd len s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto
nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v odvolaní.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva, že povinnosťou súdu je kedykoľvek
počas konania, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, prihliadať na to, či sú splnené procesné

podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Procesné podmienky obsahovo
vyjadrujú predpoklady, za ktorých súd môže rozhodovať vo veci samej.

24. Medzi základné procesné podmienky na strane sporu patrí procesná subjektivita definovaná v §
61 CSP, ktorej korelátom v hmotnom práve je právna subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten, kto

disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti.

25. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením (jej nositeľom aj
počaté dieťa, ak sa narodí živé) a stráca ju smrťou (vyhlásením za mŕtveho). Výnimku z konceptuhmotnoprávnej subjektivity predstavuje § 61 časť vety za bodkočiarkou CSP vzťahujúca sa na
situácie, keď určitý procesný subjekt neexistuje podľa hmotného práva (nedisponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti), ale disponuje subjektivitou procesnou. „Pôjde o prísne definované výnimky

uplatniteľné spravidla v mimosporovom konaní (typickým príkladom je zdravotnícke zariadenie v konaní
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podľa § 252 a nasl. CMP).“(Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,
druhé vydanie. Komentár, Praha, CH. Beck, 2022, s.1752).

26. Nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, kedy súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví. Nedostatok podmienky
konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti, či úplnosti. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je
označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady a až potom
sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť stranou (uznesenie NS SR
z 25.10.2017 sp. zn. 4Cdo 219/2016).

27. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii
procesnejsubjektivitystrany(strán)sporu,abynezaniklaanivprípade,akjesporovoustranou„neznámy
vlastník.“

28. Správne súd prvej inštancie poukázal, že v uznesení z 24.2.2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016 najvyšší
súd v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom boli niektorí žalovaní tzv. neznámymi vlastníkmi
uviedol... „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a ich
obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských
podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho

významu inštitútu pozemkovej knihy, bol okrem iného ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180) a 2. s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy (podľa písm. d/ rovnakého ustanovenia).“ Pre obe takéto kategórie pozemkov
zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu porovnaj i čl. I. § 13 a § 16

ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch,
ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľnosti v súbore s geodetickými
informáciami a v súbore popisných informácii, alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I. § 16 ods. 1 písm.
c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve SPF) oprávnenie na
zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I. § 16 ods. 2

zákona 180). Právna konštrukcia podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
SPF za zástupcu presne označeného (aj v žalobe, či inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom
a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka, len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do
rámca definície z ust. čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné,
že existujú „čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli“

a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie
s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych, či iných konaní, týkajúcich sa
nehnuteľného majetku). Takéto označenie, ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,
ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonanie súdneho

konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej
z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, bránicou jeho
ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces.
Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že
mŕtva fyzická osoba, ani už zaniknutá osoba právnická, nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti,

s nedostatkom takejto spôsobilosti ide tak povediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby,
či zánikom osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa
§ 107 OSP), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania, nejde
napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez

ďalšieho) v časti dotknuté takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej
OSP). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka
majúceho byť zastúpeného SPF v takomto prípade, napr. spôsobom „neznámy“ (resp. nezistený)vlastník nehnuteľnosti..., zastúpený SPF... „alebo“ neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkového .................................vlastníka menom ...., zastúpený SPF, ....“.

29. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval § 161 ods. 1 CSP
a dôsledne skúmal, či žalovaný 1/ označený v žalobe bol ako fyzická osoba v čase začatia súdneho
konania nositeľom procesnej subjektivity, nakoľko v prípade zistenia neodstrániteľnej prekážky postupu
konania je potrebné zastaviť konanie voči osobe, ktorej sa zistený nedostatok týkal a v následnom
poskytnutí možnosti žalobcom, aby okruh strán sporu doplnili (pri neznámosti právnych nástupcov).

30. V podstatnom odvolací súd primárne poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, ktorý vykonal
šetrenie smerujúce k skúmaniu procesnej podmienky na strane žalovaného 1/, pričom výsledkom je
záver o určitej miere pravdepodobnosti smrti žalovaného 1/ ako strany sporu. Inými slovami súd prvej
inštancie sa venoval otázke splnenia procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej
subjektivity strany sporu, ak je sporovou stranou „neznámy vlastník“ zastúpený SPF. V kontexte vyššie

uvedeného dospel k záveru, že žalovaný 1/ ako pôvodný vlastník už neexistuje, pričom je zrejmé,
kto je jeho právnym nástupcom (odôvodnenie rozhodnutia súdu bod 28, 30, 32). Je pravdou, že súd
prvej inštancie vykonal rozsiahle šetrenie, avšak odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou
žalobcu,žerozhodnutiesúdujekrajnenespravodlivévočižalobcovi.Pokiaľajsúdprvejinštancievykonal
šetrenie, jeho zistenie dedičov po žalovanom 1/ môže následne žalobca uplatniť v prípade záujmu

o vyriešenie sporu týkajúceho sa zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

31. Nedôvodná je odvolacia argumentácia žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutie odvolacieho
senátu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co/74/2024 a akcentuje na odlišné skutkové okolnosti,
pričom tieto nie je možné automaticky aplikovať bez posúdenia konkrétnych okolností a pomerov strán,

pretožemajúvýznamvprávealenpredanúprejednávanúvec.Vovecisp.zn.8C8/74/2024odvolacísúd
práve poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal základné procesné podmienky
na strane sporu definované v § 61 CSP ( procesnú subjektivitu žalovaného v čase začatia konania )
a podanie ( žalobu ) odmietol.

32. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej súdnej praxe vo vzťahu
ku konaniam s nezistenými vlastníkmi (prípadne ich právnymi nástupcami). Ingerencia súdu môže
byť ovplyvnená vyhodnotením potreby skúmania ich procesnej subjektivity ako podmienky konania.
V tomto ohľade je významné nazeranie na vzťah hmotnoprávnej a procesnoprávnej subjektivity
neznámeho vlastníka, ktorý v judikatúre najvyššieho súdu nie je jednoznačne vyjadrený. Uvedené je

možné skúmať v súvislosti s nezistenými vlastníkmi podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995
Z. z., teda pri vlastníkoch identifikovateľných aspoň podľa niektorých údajov, z ktorých je možné
predpokladať/preukazovať, že už nežijú. Vzhľadom na uvedené nie je možné z judikatúry najvyššieho
súdu výslovne určiť správny postup a rozsah skúmania procesných podmienok v prípade, že sa trvanie
hmotnoprávnej subjektivity nezisteného vlastníka nedá preukázateľne konštatovať ku dňu podania

žaloby. Dominantnejšou líniou je skúmanie procesnej subjektivity s ohľadom na pravdepodobný vek
nezisteného vlastníka (zastavenie konania v prípade vysokej pravdepodobnosti, že nezistený vlastník
je už po smrti), a aj to vzhľadom na odkazy v rozhodovacej činnosti súdov predovšetkým na rozhodnutia
sp. zn. 6Cdo/11/2016 a 8Cdo/31/2018.

33. Zároveň žalobca podal odvolanie i proti výroku II. rozsudku, avšak v odvolaní neuviedol žiadnu
argumentáciu, s ktorou by sa musel odvolací súd osobitne vysporiadať a záver súdu o zamietnutí žaloby
vo vzťahu k žalovanému 2/ považuje za správny.

34. Odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť

správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I., II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa
§ 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Odvolacísúdvsúladesozásadouhospodárnosticivilnéhosúdnehokonania(čl.17základnýchprincípov
CSP) a s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovanou v uzneseniach
NS SR sp. zn. 6Cdo166/2012 z 26.10.2016 a tiež sp. zn. 7Cdo14/2018 z 28.2.2018 nerozhodol pritom
o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov, majúc za to, že dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov

konania, čo nie je prípad v posudzovanej veci.

37. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).