Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/437/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126249434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Aneta Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126249434.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190 proti
povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 1 225 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.02.2026 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1 225 EUR s príslušenstvom na základe

exekučného titulu – Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom záujmovým
združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, sp. zn. SR 00449/15 zo dňa 30.06.2015
(ďalej aj len ako „Rozhodcovský rozsudok“).

2. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej aj len
ako „ZoUNEK“): „Ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh

na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie
o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli“.

3. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK: Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g)“.

4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako
„Exekučný poriadok“): „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody
na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie
na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide

o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou“.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské

rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné“.

6. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku: „Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom
alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva,
na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu“.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len ako „OZ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy“.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti“.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti“.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka")".

11. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné“.

12. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
„Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia“.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014:

„Rozhodcovskázmluvamôžemaťformuosobitnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložkykzmluve“.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014:
„Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli“.

15. Účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne inou verejnou listinou (notárska

zápisnica) a dobrovoľne ho povinný nesplnil. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených právnymi predpismi, a to núteným výkonom exekučného titulu zásahom do dispozičnej
sféry povinného. Neodmysliteľnou podmienkou, ktorú musí spĺňať každý exekučný titul bez ohľadu na
jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumie taká vlastnosť rozhodnutia,
ktorá štátnej moci umožňuje aj proti vôli povinného vynútiť splnenie povinnosti týmto rozhodnutím

uloženej z dôvodu, že táto povinnosť nebola povinným v paričnej lehote dobrovoľne splnená.
Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej ako aj materiálnej stránky. Pri
posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu sú obe z týchto zložiek, teda materiálna aj formálna,
rovnocenné. Súd má vždy zákonnú povinnosť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať
spôsobilosť rozhodnutia byť vykonateľným ako aj zhodu, respektíve rozpor návrhu na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu za účelom zistenia, či je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
daná skutočnosť pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj za účelom zistenia, či nie je
v zmysle ust. § 53 ods. 3 daná skutočnosť na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie alebo či povydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nie je daná
skutočnosť pre zastavenie exekúcie súdom.

16. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje
za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy
o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 26.09.2013. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po

oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho
spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, ktorý vymenúval v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv
uzatváraných podľa Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z
ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom
zákonníku považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená

zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok
poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie
návrhu ako celku. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako

spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom
vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

17. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t.j. či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené osobitnými predpismi,
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie

zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných
predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za

následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatnéodvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

18. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní
vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

19. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci

súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného

aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

20. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská
zmluva, ktorá by mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, existuje a
spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (k 26.09.2013), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.

januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť
rozhodcovskejzmluvypodľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014.
V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola
rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej dojednanie. Z predložených
VOP, ktorých obsahom bolo podľa bodu 13: „Veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj „zmluvné strany“) prejavili

vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím
sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri
ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie.

Za tým účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona
č. 420/2004 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody
o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené
Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom
a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04

Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, Vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný postup, ktorým bude viesť zmluvné strany
k riešeniu sporu dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného
centra.MediačnékonaniesazačínanapísomnýnávrhjednejzozmluvnýchstrándoručenýMediačnému
centru. V návrhu musí zmluvná strana uviesť, že navrhuje riešenie sporu formou mediácie, pričom

musí uviesť stručný návrh dohody a na výzvu Mediačného centra, alebo i bez nej, zaplatiť poplatok za
mediačné konanie. V prípade, ak druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou,
najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude si preberať zásielky
doručované Mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemázáujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila“, vyplýva len okrajové poukázanie
na možné riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní v časti bodu 13 VOP, kde sa ustanovuje
možnosť využitia mediácie pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom. Uvedené

však nie je možné považovať za platné uzatvorenie, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy. Zároveň
však oprávnený ani nepreukázal, že s obsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil. Pokiaľ zmluva
o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí s VOP, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na
preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o obsahu VOP.

22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012:
„Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný

v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

23. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neexistencie rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho

považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

25. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov
exekučného konania nerozhodoval. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania,
a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento
inštitút si vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt na náhradu trov a povinný subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.