Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 32C/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426200795
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Meravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Meravou, v právnej veci žalobkyne:

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, B., proti žalovanému: F. G. H. B. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, B., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za
trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov F. G. H. B. G., nar. XX.XX.XXXX a A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 18.10.2025, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Modra, zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 21.01.2026 domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným za trvania ich
manželstva z dôvodu, že žalovaný sa dňa 02.12.2025 získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť
tým, že mu bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. I./XXXXXX-X, č. živnostenského
registra XXX-XXXXXX zo dňa 02.12.2025. Zároveň súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania. Žalobkyňa k návrhu priložila sobášny list a osvedčenie o živnostenskom oprávnení.
Žalovaný podaním zo dňa 19.01.2026 vyhlásil, že návrh uznáva a súhlasí s rozhodnutím veci bez

nariadenia pojednávania.

2. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého na prejednanie sporu nie je potrebné
nariadiť pojednávanie, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Súd v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu dňa 03.02.2026. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkových tvrdení

v žalobe a obsahu predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 18.10.2025, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Modra, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Manželstvo strán sporu v čase
vydania tohto rozhodnutia trvá.

4. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.5. Ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje jeden zo spôsobov zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dôvod pre jeho zrušenie počas trvania manželstva
je zakotvený priamo zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na podnikateľskú činnosť buď jedným z

manželov alebo oboma manželmi. V konaní súd musí zisťovať, či vo veci ide o podnikateľskú činnosť
a či táto činnosť je naďalej vykonávaná.

6. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je a) osoba, zapísaná v obchodnom registri, b)
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
podnikateľskú výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podnikaním sa podľa
Obchodného zákonníka rozumie len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23) a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky taxatívne vymenované znaky v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to

samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská
činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že konanie
podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie
povinností, ktoré na seba prevzal. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela

významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Podnikaním sa
však rozumie podnikanie na základe živnostenského oprávnenia alebo podnikanie na základe iného než
živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

7. Pojem „získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť“ treba vykladať tak, že sa ním rozumie získanie

právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do
majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ak túto možnosť
oprávnený manžel v čase rozhodovania súdu aj má. Uplatnenie práva domáhať sa podľa tohto
ustanovenia zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov je ohraničené časovým úsekom, po
ktorý má podnikajúci manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať.

Dôvod na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka
nebude daný vtedy, ak v dôsledku zrušenia oprávnenia na podnikateľskú činnosť už manžel nemá (stratil
pôvodnú)možnosťpodnikaťasvojoučinnosťou(naďalej)negatívnepostihovaťmajetkovúsférudruhého
manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva strán.

8. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. V prípade, ak podnikateľské oprávnenie získajú obaja manželia, je oprávneným
podať žalobu ktorýkoľvek z nich. Podanie žaloby nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo
prekluzívnou lehotou.

9. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť
a či žalobu podala na to oprávnená osoba. Ak sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť. Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že
podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého
manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že uvedená ochrana je pri splnení

ostatných podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy potrebná.

10. Súd mal zo zhodných tvrdení strán a z predloženého sobášneho listu a osvedčenia o živnostenskom
oprávnení zo dňa 02.12.2025, preukázané získanie a trvanie oprávnenia na živnostenskú činnosť.
S oprávnením na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik možnosti zrušenia bezpodielového

spoluvlastníctva manželov súdom, pričom ide o špeciálnu úpravu v ustanovení § 148a ods. 2
Občianskeho zákonníka. Keďže žalobu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala
v zmysle zákona aktívne legitimovaná strana a zároveň sú splnené všetky zákonné podmienky na
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd žalobe vyhovel a za trvania manželstva
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil.

11. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, a
to s prihliadnutím na § 257 CSP, keďže tento rozsudok je v záujme oboch strán sporu. Dôvody
hodné osobitného zreteľa možno podľa názoru súdu vidieť v tom, že hoci žalobca bol v konaníformálne úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), nejde v danej veci o typické sporové konanie a k
zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť len rozhodnutím súdu. Žalovaný so zrušením
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúhlasil.Nemožnotakhovoriťoskutočnomúspechuvspore,

keďže zákon neumožňuje iným spôsobom zabezpečiť ochranu jedného z manželov pred prípadnými
následkami výkonu podnikateľskej činnosti druhého manžela, než je zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.