Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325202665
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325202665.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. G. XXXX/XX, XXX XX B. A., právne zastúpeného: JUDr. Denisa
Hostačná, advokátka so sídlom Dunajská ul. 4, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: H. I. A., J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX B. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 82Cb/24/2025 – 54 zo dňa
07.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 82Cb/24/2025- 54 zo dňa
07.05.2025 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. návrh žalobcu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol,vovýrokuII.žalovanémunároknanáhradutrovkonania
onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavočižalobcovinepriznal,atosodkazomnaustanovenia
§ 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329

ods. 1, § 255 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 19a ods. 1, § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 13 ods. 1, § 133
ods. 1, § 27 ods. 1, ods. 3, ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniadomáhal,abysúdzakázalžalovanémuvykonávaťakékoľvekprávneúkonyzaspoločnosťRST

ROLETYs.r.o,IČO:35693541akojejkonateľ,atoaždoprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia,ktorýmsa
určí platnosť alebo neplatnosť uznesenia spoločnosti z valného zhromaždenia, ktorým bol vymenovaný
do tejto funkcie. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti RST
Rolety s.r.o.. Druhým spoločníkom je zahraničná právnická osoba - obchodná spoločnosť RST Rolladen
- Sonnennschutz - Kunstoffenster GmbH, so sídlom Salzweg, SRN. Štatutárnym orgánom spoločnosti
sú konatelia, ktorým je od 13.10.2008 do súčasnosti - H. I. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Dňom 25.03.2025 došlo do Obchodného registra SR k zápisu nového konateľa, a to žalovaného s
dátumom vzniku funkcie dňa 16.03.2025, napriek tomu, že žalobca nezvolal valné zhromaždenie,
ani mu nikdy zvolanie valného zhromaždenia nebolo oznámené, ani sa na ňom nezúčastnil, ani
nevyjadril súhlas s ustanovením žalovaného do funkcie konateľa spoločnosti. Z dôvodu, že jediný
zákonný konateľ spoločnosti H. I. C. je mŕtvy a spoločníci spoločnosti sa nevedia dohodnúť na zvolaní
valného zhromaždenia, sa žiadne zákonné valné zhromaždenie neuskutočnilo. V dôsledku tejto situácie

sú voči spoločnosti ako povinnému vedené exekučné konania. Spoločnosť je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. D. B.. Rovnako má v podielovom spoluvlastníctve,o veľkosti podielu 1/2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. B. D. B.. Tieto sú predmetom
exekúcií, pričom dňa 20.03.2025 podľa informácií od súdneho exekútora k nim prebehla úspešná
dražba za účelom uspokojenia veriteľov spoločnosti. Žalovaný svojim listom zo dňa 07.04.2025 oznámil

obchodnej spoločnosti KORD SIPOX a.s, že v období od 08.04.2025 do 30.04.2025 bude H. A. J.
z budovy spoločnosti (LV č. XXXX) vyvážať šrot cez vrátnicu KORD SIPOX. Rovnako listom zo dňa
28.03.2025 adresovaným KORD SIPOX požiadal o odpojenie prívodu elektrickej energie a zemného
plynu v tejto budove, pričom tieto služby dodáva, resp. v minulosti dodávala, spoločnosti práve spol.
KORD SIPOX. Žalovaný v označených nehnuteľnostiach odmontoval stroje v nich nachádzajúce sa a

tieto odváža, pričom nie je zrejmé, kde finančné prostriedky za tieto stroje končia. Žalovaný aktívne
koná za spoločnosť, a to napriek nezákonnému vymenovaniu do funkcie, pričom svojim konaním
koná v rozpore so záujmami spoločnosti, rozpredáva majetok spoločnosti, zhoršuje tým jej finančnú
situáciu a priamo ohrozuje veriteľov spoločnosti, ktorí majú byť uspokojení predajom nehnuteľností
vrátane vecí v nich sa nachádzajúcich v rámci už uskutočnenej dražby. Podľa názoru žalobcu je tak
potrebné bezodkladne upraviť pomery, ktorými sa predíde vzniku škôd a zhoršeniu situácie spoločnosti.

Hrozí nenapraviteľná majetková ujma, nakoľko spoločnosť je v exekúcií a jej majetok je predmetom
neukončenej dražby.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a s poukazom na povahu nároku, ktorý mieni uplatniť vo veci samej, súd prvej inštancie vyhodnotil,
že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy
pomerov sporových strán. Obchodná spoločnosť RST ROLETY s.r.o. je právnická osoba, ktorá
okamihom svojho vzniku nadobudla spôsobilosť na práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne
úkony. Realizácia týchto základných vlastností právnických osôb sa prejavuje jej konaním navonok voči

tretím osobám, ktoré v prípade spoločnosti RST ROLETY s.r.o. zabezpečuje štatutárny orgán, ktorým
je od 16.03.2025 H. I. A., J.. Konateľ spoločnosti koná vo všetkých veciach spoločnosti samostatne tak,
že k označeniu spoločnosti pripojí svoj podpis. Vychádzajúc z princípu tzv. materiálnej publicity údajov
zapísaných v obchodnom registri, v zmysle ktorého zápis v obchodnom registri zásadne zodpovedá
skutočnému stavu, môže spoločnosť realizovať svoju spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva

a povinnosti výlučne prostredníctvom konania označených dvoch štatutárnych orgánov. Akékoľvek
obmedzenie tejto spôsobilosti môže nastať iba v súlade s ustanovením § 19a OZ, v zmysle ktorého
spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti obmedzená len zákonom, a osobitne v
prípade spoločnosti s ručeným obmedzeným aj v súlade s § 133 ods. 3 ObZ, podľa ktorého môže
obmedziť konateľské oprávnenia iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, a i to len v rámci

vnútorných vzťahov v spoločnosti, bez účinkov týchto obmedzení voči tretím osobám. Ak by súd zakázal
by žalovanému vykonávať akékoľvek právne úkony za spoločnosť RST ROLETY, s.r.o., došlo by na
základe súdneho rozhodnutia k obmedzeniu spôsobilosti spoločnosti na právne úkony. Uvedený postup
súdu prvej inštancie by bol v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Na podporu svojho záveru súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/96/2002,

v zmysle ktorého uloženie zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu
obchodného podielu do obchodného registra, by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia
jediného štatutárneho orgánu spoločnosti. Konateľ je pri tom zo zákona oprávnený na všetky právne
úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa § 133 ods. 3 ObZ obmedziť jeho konateľské oprávnenie
môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to aj bez účinnosti voči

tretím osobám. Prípadné nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by sa nijakým spôsobom
neodzrkadlilo v zápise obchodnej spoločnosti RST ROLETY s.r.o. v obchodnom registri. Zmenu zápisu
v obchodnom registri možno totiž dosiahnuť len rozhodnutím samotnej spoločnosti, ktoré bude prijaté v
súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou. Navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení
zákazu žalovanému vykonávať akékoľvek právne úkony za spoločnosť, spočíva v obmedzení jeho

konateľského oprávnenia, čo je v rozpore s hmotnoprávnou normou uvedenou v § 133 ods. 3 ObZ a
navyše takéto rozhodnutie súdu by bolo aj po jeho zverejnení neúčinné voči tretím osobám (§ 13 ods. 4 a
§ 133 ods. 3 OZ). S poukazom na zistený rozpor navrhovanej úpravy právnych pomerov sporových strán
so zákonom, súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho
sa skúmaním zvyšných predpokladov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia osobitne

nezaoberal.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo nanáhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e), d), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vydal neodkladné opatrenie
v navrhovanom znení a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Žalobca odôvodnil podané odvolanie tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie obmedzil výlučne na
konštatovanie, že nemôže konateľovi obmedziť jeho konateľské oprávnenie dôvodiac, že tak môže

urobiť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Súd prvej inštancie absolútne odignoroval
tvrdenia žalobcu v podanom návrhu podporené priloženými dôkazmi, tieto tvrdenia a dôkazy žiadnym
spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil, vôbec sa nimi nezaoberal. Žalobca poukázal na
existenciudôvodnýchpochybnostíozákonnomzvolenížalovanéhodofunkciekonateľaspoločnosti,keď
jeho podpis na prezenčnej listine valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 17.03.2025 bol sfalšovaný.
Žalobca sa v čase konania valného zhromaždenia ani len nenachádzal na území Slovenskej republiky.

Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. 70Cb/35/2025 o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. K zápisu žalovaného ako
konateľa spoločnosti došlo aj na základe dokumentu s názvom Súhlas s výkonom funkcie konateľa a
podpisový vzor zo dňa 17.03.2025, ktorý podľa osvedčovacej doložky pravosti podpisu mal žalovaný
podpísať pred poverením pracovníkom notárky I. A. L., pani H. J.. Napriek osvedčovacej doložke však

tento podpis nie je vôbec zaevidovaný v registri osvedčených podpisov, ktorý je verejne dostupný na
stránke Notárskej komory SR. Táto skutočnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravosti predmetného
podpisu, resp. o riadnom priebehu osvedčenia podpisu v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
teda aj legitímnosť zvolenia žalovaného do funkcie konateľa spoločnosti. Žalovaný nie je konateľom
spoločnosti, nedisponuje žiadnymi konateľskými oprávneniami. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Obo/36/2002, na ktoré sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvoláva, sa týka skutkovo
a právne odlišnej situácie, a preto jeho závery nemožno bez ďalšieho aplikovať na posudzovaný
prípad. Predmetné rozhodnutie posudzuje situáciu, kedy sa navrhuje obmedziť výkon konateľského
oprávnenia konateľovi ako takému bez ohľadu na to, kto konkrétne - aká fyzická osoba - funkciu takého
konateľa vykonáva, teda postavenie konateľa nie je sporné. Žalobca sa svojim návrhom nedomáhal

obmedzenia výkonu konateľského oprávnenia konateľovi, teda štatutárnemu orgánu spoločnosti, ale
navrhuje uloženie zákazu žalovanému ako konkrétnej osobe, ktorá sa za konateľa vydáva na základe
sfalšovaných dokumentov, vykonávať oprávnenia konateľa spoločnosti. Súd prvej inštancie podľa
odvolateľa nesprávne argumentoval tzv. materiálnou publicitou zápisov v Obchodnom registri (§ 27
ods. 6 ObZ). Tento výklad je nesprávne aplikovaný na daný skutkový stav. Materiálna publicita podľa

§ 27 ods. 6 ObZ neznamená, že každý zápis automaticky zodpovedá skutočnosti, ale iba to, že tretie
osoby sa môžu spoliehať na platnosť zápisu, pokiaľ o jeho neplatnosti nevedeli. Z toho vyplýva, že
ochrana sa nevzťahuje na vnútorné pomery v spoločnosti (napr. medzi spoločníkmi) a spoločník nie je
„tretia osoba“, je priamym účastníkom vnútorných právnych vzťahov v spoločnosti. Súd prvej inštancie
zároveň nezohľadnil druhú vetu § 27 ods. 6 ObZ, ktorá stanovuje výnimku z materiálnej publicity:

„...okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela...“. To znamená, že ak sa
preukáže, že žalovaný vedel o tom, že bol vymenovaný nezákonne (napr. že prezenčná listina bola
sfalšovaná), nemôže sa dovolávať ochrany zápisu, navyše, v tomto prípade nejde o vzťah medzi
zapísanou osobou a treťou osobou, ale medzi dvomi spoločníkmi - teda materiálna publicita nie je
vôbec aplikovateľná. Žalobca namietal aj záver súdu prvej inštancie, že nariadením neodkladného

opatrenia by došlo k obmedzeniu spôsobilosti právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, čo by
bolo v rozpore s § 19a OZ. Žalobca nenavrhol obmedziť právnu subjektivitu spoločnosti, ale návrh
smeruje voči jednej konkrétnej osobe, ktorá sa neoprávnene vydáva za štatutára. Obmedzenie výkonu
funkcie osoby, ktorá nikdy nebola riadne ustanovená, nie je zásahom do subjektivity právnickej osoby,
ale ochranou jej integrity a záujmu spoločníkov a veriteľov. Návrh neodkladného opatrenia nebráni

riadnemu fungovaniu spoločnosti, keďže spoločnosť si môže po zániku funkcie pôvodného konateľa
zvoliť nového konateľa spoločnosti, a tým zabezpečiť plynulé a bezproblémové fungovanie spoločnosti.
Súd prvej inštancie sa z dôvodu rozporu návrhu žalobcu so zákonom nezaoberal ďalšími podmienkami,
vrátane naliehavosti a hroziacej ujmy. Žalobca však preukázal, že žalovaný odváža majetok spoločnosti
(kladkostroje, stroje a materiál), čím dochádza k bezprostrednému ohrozeniu uspokojenia veriteľov v

exekučných konaniach a k znehodnocovaniu majetkovej podstaty spoločnosti. Napadnuté uznesenie
neobsahuje vecné a konkrétne vysvetlenie, prečo súd prvej inštancie návrhu na neodkladné opatrenie
nevyhovel, neposkytuje žiadne dôvody, pre ktoré neprihliadol na osvedčené skutočnosti a predložené
dôkazy, neobsahuje žiadne hodnotenie predloženej dokumentácie, ktorá sa týkala podozrenia zosfalšovania listín, ktoré údajne slúžili ako právny základ na zápis nového štatutára. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia považuje žalobca za opodstatnený, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, ktorými sa predíde vzniku škôd a zhoršeniu situácie spoločnosti, protiprávnemu konaniu zo

strany nezákonne zvoleného konateľa a existencie obavy, že exekúcie vedené proti spoločností ako
povinnému budú ohrozené a jej veritelia nebudú uspokojení. Hrozí nenapraviteľná majetková ujma,
nakoľko spoločnosť je v exekúcií a jej majetok je predmetom neukončenej dražby.

6. Žalobca doplnil dňa 06.08.2025 odvolanie podaním zo dňa 05.08.2025 o skutočnosti a dôkazy,

o ktorých sa mal žalobca dozvedieť až po podaní odvolania. Odvolateľ zopakoval skutočnosti ohľadom
sfalšovaného dokumentu - „Súhlas s výkonom funkcie konateľa a podpisový vzor“ zo dňa 17.03.2025.
Po podaní odvolania sa žalobca obrátil na notársky úrad I. A. L. so žiadosťou o potvrdenie autenticity
predmetných listín. Na základe doručenej žiadosti poskytol notársky úrad dňa 08.07.2025 písomné
vyjadrenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že: notárske úkony uvedené na listinách „Plnomocenstvo“
a „Súhlas s výkonom funkcie konateľa a podpisový vzor“ zo dňa 17.03.2025 neboli vykonané na

notárskom úrade I. A. L., hoci sú tieto listiny vybavené doložkami o osvedčení pravosti podpisov s
uvedením údajného zamestnanca H. J., čísla osvedčovacích doložiek uvedené na sporných listinách nie
sú evidované v centrálnom informačnom systéme notárskeho úradu, čím je preukázané, že osvedčenia
neboliriadnezaregistrovanéatýmpádomanivykonanévsúladesozákonom.H.J.,ktorájeuvedenáako
osoba vykonávajúca osvedčenie podpisov, už dlhodobo na notárskom úrade nepracuje, a teda fyzicky

nemohla dňa 17.03.2025 vykonať overenie podpisov žalovaného. Notársky úrad zároveň potvrdil, že
jediný osvedčený podpis v súvislosti s predmetným valným zhromaždením zo dňa 17.03.2025 sa týkal
len I. A. J., predsedu valného zhromaždenia, ktorého podpis bol riadne osvedčený dňa 21.03.2025
zamestnankyňou I. M. F.. Žalobca upozornil, že v čase konania valného zhromaždenia bol v zahraničí,
a preto nie je možné, aby bol oprávnenou osobou na osvedčenie zápisnice či plnomocenstva.

7. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil odvolanie žalobcu na
vyjadrenie žalovanému. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 26.02.2026
tak, že konanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti valného zhromaždenia
(vedené Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 70Cb/35/2025) je právoplatne skončené (uznesenie

o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2025), žalovaný sa tak stal konateľom a tento
stav je nemenný. Podľa žalovaného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je správny preto,
lebo pozbavuje na právne úkony konateľa (nie spoločnosť), čo je v rozpore so zákonom, ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a právnou náukou; žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na jeho podanie, nakoľko nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, resp. túto

nepreukázal a už preukázať nevie (právo sa v zmysle § 131 ods. 1 ObZ prekludovalo). Žalovaný
zdôraznil, že je spoločníkom spoločnosti, vlastniaci obchodný podiel vo výške 51,00 %. Dňa 19.04.2024
bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu zapísanej osoby – spoločnosti medzi prevodcom
(RST Rolladen - Sonnenschutztechnik GmbH; predtým pôvodne RST Rolladen - Sonnennschutz -
Kunstoffenster GmbH) a žalovaným ako nadobúdateľom. Žalovaný riadne a včas zaplatil odplatu, a

zároveň riadne a včas pristúpil k spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine., a preto je tak de
iure ako i de facto spoločníkom vlastniaci obchodný podiel zapísanej osoby – spoločnosti, a to vo výške
3.385,779726 eur/6.638,783776 eur (t. j. 51 %). Žalobca poukázal na exekúcie, ktoré sám zapríčinil, a
to v úmysle ukrátiť žalovaného, ako i samotnú spoločnosť (v zásade možno konštatovať, že žalobca
sa snaží spoločnosť „vytunelovať“). Následne sa žalovaný vyjadril k predmetným exekúciám, ako aj

k zmareniu dražby nehnuteľností spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že v mene spoločnosti neuskutočnil
žiadneúkony,ktorébypoškodzovalispoločnosť.Doposiaľuskutočnillenprocesnúobranuprotižalobcovi
a jej spriazneným osobám, tak aby spoločnosť neprišla neoprávnene o majetok. Žalovaný preto navrhol
potvrdiť napadnuté uznesenie a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia odvolaciemu súdu doručené neboli.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 19a ods. 1 OZ môže byť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti
obmedzená len zákonom.

19.Podľa§20ods.1OZuvádza,žeprávneúkonyprávnickejosobyvovšetkýchveciachrobiaštatutárne

orgány, t.j tie osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou
alebo zákonom.

20. Podľa § 133 ods. 1 ObZ je štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva

neurčuje inak, pričom obmedziť konateľské oprávnenia môže podľa ustanovenia § 133 ods. 3 ObZ iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

21. Podľa § 27 ods. 6 ObZ sa od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do
obchodného registra, zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych

predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo
ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia založených primárne na

konštatácii neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným
opatrením. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrh neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení
zákazu žalovanému vykonávať akékoľvek právne úkony za spoločnosť spočívajúce v obmedzení jeho
konateľského oprávnenia je v rozpore s hmotnoprávnou normou uvedenou v § 133 ods. 3 ObZ. Samotné
nestotožnenie sa strany sporu s rozhodnutím súdu prvej inštancie nezakladá bez ďalšieho danosť

žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP.

23. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ neodkladného opatrenia

musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j.
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je
jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá
potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou
súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu
všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia
povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia

exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo možno dosiahnuť
najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie
nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu

jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

25. Odvolateľ sa domnieval, že súd prvej inštancie odignoroval tvrdenia týkajúce sa pochybností
o zákonnom zvolení žalovaného do funkcie konateľa spoločnosti, podporené priloženými dôkazmi, ktoré
vôbec nevyhodnotil. Odvolací súd však v tomto smere uvádza, že súd prvej inštancie sa zaoberal

požiadavkami úspešného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je (okrem iného)
v zmysle § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, keďže v danom
prípade navrhovateľ smeroval svoj návrh práve k tomuto dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia.
Krajský súd uzatvára, že v prejednávanom prípade nebolo zistené splnenie zákonom stanovenej
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda existencia okolností, ktoré by odôvodňovali

potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie po skúmaní súladu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia s hmotnoprávnou úpravou v zmysle § 133 ods. 3 ObZ dospel k záveru, že práve
v dôsledku zisteného rozporu navrhovanej úpravy právnych pomerov sporových strán so zákonom, nie
je možné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V súlade s konštatovaným
záverom nebolo následne ani potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním zvyšných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ani ich odôvodňovaním, keďže pre nariadenie
neodkladného opatrenia musia byť splnené všetky náležitosti neodkladného opatrenia kumulatívne. Z
pozitívno-právnej úpravy CSP vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorými sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 4.

preukázanie nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5. určitosť,
zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Tieto podmienky nariadenia
neodkladnéhoopatreniasúkumulatívne,čoznamená,žeakčoilenjednaznichniejesplnená,nemožno
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý
(§ 328 ods. 1 CSP). Zo zásady hospodárnosti (čl. 17 CSP) súčasne v tejto súvislosti vyplýva, že ak súd

dospeje k záveru, že čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať
tým, či sú splnené ostatné, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu. Rovnako
tak, aj v danom prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na neodkladné opatrenie je
v rozpore s hmotnoprávnou úpravou, nebolo potrebné ani hospodárne, aby sa ďalšími predpokladmi pre
nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal, či vo vzťahu k nim vyhodnocoval osvedčené skutočnosti

(keďže sa dokazovanie v tejto fáze neuskutočňuje). Predmetný postup súdu prvej inštancie preto
nepredstavujevadukonania,ktorámázanásledoknesprávnypostupsúdu,akosanesprávnedomnieval
žalobca.26. Zároveň nie je možné sa ani stotožniť so žalobcom v tom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil
priložené dôkazy, čím malo dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e)
CSP, keďže tvrdenia žalobcu ohľadom sfalšovania podpisu žalobcu na prezenčnej listine valného

zhromaždenia, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť pochybností o zvolení žalovaného do funkcie konateľa
spoločnosti bez účasti žalobcu, neboli s ohľadom na právne posúdenie súdu prvej inštancie relevantné
(bližšiepozribod27.odôvodnenianapadnutéhouznesenia).Argumentyžalobcuoosvedčenídôvodnosti
nároku z hľadiska tvrdení o sfalšovaní podpisu žalobcu na prezenčnej listine valného zhromaždenia
spoločnosti zo dňa 17.03.2025, okrem toho presahujú rámec konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a ich posúdenie si vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania v konaní o žalobe
vo veci samej za dôsledného dodržania princípov sporového konania vrátane princípu kontradiktórnosti
civilnéhosporovéhokonania,čovšakjednoznačnepresahujemožnostiadostupnéprocesnéprostriedky
v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z vyššie citovaných
zákonných ustanovení.

27. Odvolací súd v zhode s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie konštatuje, že v
rámci nariaďovania neodkladného opatrenia súdom nie je možné vo všeobecnosti konateľovi zakázať
alebo obmedziť konanie v mene žalovaného, obmedziť konateľské oprávnenie je možné len v rámci
spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti alebo rozhodnutím valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na právnu úpravu v § 133 ods. 3 ObZ, podľa

ktorého obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie.
Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné v spojení s § 13 ods. 4 ObZ v znení
obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade,
keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie
štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje. Súd nemá právomoc

meniť ustanovenia spoločenskej zmluvy, ani nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré je v rozpore s
Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého zmeny a úpravy Spoločenskej zmluvy patria do výlučnej
právomoci valného zhromaždenia. Súd rovnako nemá právomoc zasahovať do konateľských oprávnení
spoločnosti. V odvolaní nie sú uvedené žiadne odvolacie námietky a k nim prislúchajúca argumentácia,
ktoré by spochybňovali správnosť tých konkrétnych dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie postavil

svoj záver o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným
opatrením, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.

28. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o nesprávnej aplikácii
súdu prvej inštancie vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002 (38/2002

ZSP). Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie posudzuje inú skutkovú situáciu, kedy sa navrhuje
obmedziť výkon konateľského oprávnenia konateľovi ako takému, keď postavenie konateľa nie je
sporné. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho
nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, ani nemožnosť analogického použitia citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR. Okrem toho je potrebné uviesť, že vo veci sp. zn. 2Obo/96/2002 žalobca obdobne

namietal, že valné zhromaždenie, na ktorom mal byť daný súhlas s prevodom spoločnosti, sa konalo
na základe predložených pochybných dokladov a v spise založenú prezenčnú listinu nikdy nepodpísal
a jeho podpis nie je pravý. Zároveň v citovanom rozhodnutí bolo skonštatované, že v prípade uloženia
zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu
do obchodného registra by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho

orgánu spoločnosti. Aj v danom prípade, ak by bolo obmedzené konateľské oprávnenie žalovaného
v spoločnosti RST ROLETY s.r.o., v ktorej druhý z konateľov H. I. C. zomrel, došlo by de facto k
obmedzeniu konateľského oprávnenia jediného štatutárneho orgánu spoločnosti, teda k obmedzeniu
konania v mene spoločnosti, ktoré by ochromilo jej chod. Na základe uvedeného je potom možné
konštatovať, že analogická aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/96/2002 na danú

vec je nanajvýš primeraná. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že aj s využitím právnej logiky
argumentum a minori ad maius je možné skonštatovať nasledovné. Ak platí, že v prípade uloženia
zákazu žalovanému ako konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do
obchodného registra, teda konkrétneho a špecifikovaného úkonu, ide podľa názoru najvyššieho súdu o
obmedzenie konateľského oprávnenia, o to viac to platí v prípade zákazu vykonávať akékoľvek právne

úkony za spoločnosť navrhovaným neodkladným opatrením, tak ako to bolo v danej veci.

29. Ak odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu materiálnej publicity v § 27 ods. 6 ObZ, je treba uviesť, že
súd prvej inštancie správne poznamenal, že obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenskázmluva alebo valné zhromaždenie, a to len v rámci vnútorných vzťahov spoločnosti, bez účinkov týchto
obmedzení voči tretím osobám (§ 13 ods. 4 ObZ, § 27 ods. 6 ObZ). Ak odvolateľ argumentoval tým, že
ak žalovaný vedel o tom, že bol vymenovaný nezákonne, nemôže sa dovolávať ochrany zápisu v zmysle

druhej vety § 27 ods. 6 ObZ, ktorá stanovuje výnimku z materiálnej publicity, odvolací súd uvádza, že
práve žalovaný nie je treťou osobou, ale konateľom spoločnosti žalovaného, voči ktorému smeruje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Odvolacia argumentácia žalobcu, ktorou potrebu neodkladnej úpravy pomerov odvodzuje od

spôsobu, akým si žalovaný uplatňuje svoje konateľské oprávnenie v spoločnosti nepredstavuje
argumentáciu, ktorú by objektívne bolo možné hodnotiť ako naplnenie zákonných podmienok
vyplývajúcich z § 325 ods. 1 CSP.

31. Zároveň je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie má slúžiť na ochranu práv a oprávnených
záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré musia byť z návrhu identifikovateľné. Návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia však okrem absencie relevantného zdôvodnenia ním
tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov neobsahuje ani identifikáciu práv, ktorým má byť týmto
neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Z obsahu návrhu nevyplýva, vo vzťahu ku žalobcovi,
žiadne konkrétne právo spoločníka, ktoré by malo byť ohrozené a ktorého ohrozenie by mohlo byť
eliminované navrhovaným neodkladným opatrením.

32. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie do doby
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým sa určí platnosť alebo neplatnosť uznesenia z valného
zhromaždenia, ktorým bol žalovaný konateľ vymenovaný do tejto funkcie. Podľa žalobcu (v zmysle
odvolania) má ísť o konanie na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, vedeného

na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 70Cb/35/2025. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že
predmetné konanie bolo dňa 29.11.2025 právoplatne zastavené uznesením Mestského súdu Bratislava
III č.k. 70Cb/35/2025-27 zo dňa 02.07.2025. Aj keď odvolací súd posudzuje stav v čase vyhláseného
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, je potrebné mimo dôvodov uvedených vyššie dodať, že s ohľadom na znenie navrhovaného

petitu neodkladného opatrenia a jeho viazanosť do doby súdneho rozhodnutia o určení platnosti alebo
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenie, je predmetnýnávrh navyše aj bezpredmetný (§ 333 CSP).

33. V zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, pričom v danom prípade
odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. d), e), f), h) CSP. Odvolací súd nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré
by podľa § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

34. V nadväznosti na uvedené (body 22.-30. odôvodnenia) odvolací súd konštatuje správnosť záveru
súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonom upravených podmienok, čo zakladá vecnú správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a zároveň
si aj nárok na náhradu trov konania uplatnil.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).