Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/1827/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120417351
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120417351.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 283,12 EUR s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Klaudia Gilániová, so sídlom P. I. Čajkovského 14, 071 01

Michalovce, ktorej výkon funkcie je prerušený a ktorú zastupuje F. F. B., so sídlom exekútorského úradu
Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 341EX 560/20, o námietkach proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Ek/1827/2020 zo dňa 16.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 16.01.2026 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči
upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Jaroslava Špičku, sp. zn. 341EX 560/20 vydaného dňa
21.12.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za

to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku, vyhodnotil
vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu konštatoval správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu nemajetnosti
povinného, keď aj napriek opakovaným výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho

exekútora neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden
výťažok. Na strane povinného neboli zistené žiadne účty vedené v peňažných ústavoch s kladným
zostatkom, výsledky lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu pracovnoprávneho vzťahu
či iného obdobného vzťahu. Povinný je síce vlastníkom nehnuteľnosti, avšak na liste vlastníctva je
zriadené záložné právo so skorším poradím v prospech banky. Povinný je vlastníkom motorového
vozidla značky Ford Focus, avšak vzhľadom na vek a technický stav motorového vozidla by náklady

spojené s jeho predajom značne prevýšili samotný výťažok z predaja. Vyšší súdny úradník sa nestotožnil
ani s argumentáciou oprávneného o existencii majetku povinného, založenej len na tvrdení, že súdny
exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Zdôraznil,
že súdny exekútor vykoná fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného len v prípade, že sa tam budú
nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti
a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých

predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie akýkoľvek a každý majetok povinného je možné
speňažiť. Uloženie donucovacieho opatrenia vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávkypredstavuje len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z
taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie, považoval vyšší súdny úradník za neefektívne.
Podstatoudonucovaciehoopatreniapretonemôžebyťautomatizovanézväčšovanierozsahuvymáhanej

povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej
základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho
exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené preto námietky oprávneného v zmysle ustanovenia § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane povinného
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom

vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

3/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že exekútor vykonal iba lustrácie
elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale nie fyzické zisťovanie na
mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115
Exekučného poriadku, preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie

nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného, ako napr.
televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a
notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, najmä pri výške vymáhanej pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností

alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávneného nezaťažuje
dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného, keďže na rozdiel od súdneho
exekútora ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií. V prípade, ak by
exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré

by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Zo znenia § 59 ods.
1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami
elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z..

4/ Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre

zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie
všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 Vyhlášky
68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie predajom
hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi
vopred navrhovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného
voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej
praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi

s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má
nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal
všetok majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Samotná skutočnosť, že exekútor prostredníctvom
lustrácií nezistil zexekvovateľný majetok povinného, sama o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru
o splnení podmienok podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Negatívny výsledok lustrácií

uskutočnených v exekučnom konaní ešte neznamená, že stav relatívnej nemajetnosti bol skutočne
preukázaný, najmä ak nie je zrejmé, s akou mierou boli lustrácie vykonávané čo do periodicity a intenzity.
Samotné negatívne výsledky lustrácií v evidenciách nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť
povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový
stav za dostatočne zistený tak, aby bolo možné urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie.

Práve donucovacie opatrenia sú zákonným predpokladom na úspešné zistenie informácií o majetkových
pomeroch povinného a bez nich nemožno vylúčiť existenciu majetku, ktorý nie je evidovaný v osobitných
registroch. Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené. Ak si
exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu
exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do

zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach
všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí
poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je
pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkoneexekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Na základe vyššie uvedeného žiadal,
aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovie a
upovedomenie o zastavení exekúcie zruší.

6/ Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného uviedol, že v predmetnej veci nebol zistený majetok
povinného, postihnuteľný v exekúcii. Nie je objektívne možné, aby súdny exekútor zisťoval na mieste
pobytu každého povinného jeho hnuteľný majetok. Napriek uvedenému nemá výhrady, aby sa v exekúcii
pokračovalo.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2).

12/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1

písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249

CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

14/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec dopĺňa, že po
oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštanciekonštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom

exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného,
teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že
povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom
konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol

zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného

poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na
skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.

S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej
povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný
postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie.

15/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie
vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp.
na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania

exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie
v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore
s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny

prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva
oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba
tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si

tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania
v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len
vprípadevážnychzisteníanezrovnalostí,ktorésúzaloženénaobjektívnychskutočnostiach.Domnienka

oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)
evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania.

16/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť
(resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len

za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba
opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené
zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj presúdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť,
pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého,
pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR

(+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora,
ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom
existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné,
reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim
vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je
relevantný. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov.
Zároveň exekučné konanie vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 skutkovo nezodpovedá prejednávanej
exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú,

prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

18/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia

o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

19/ Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

17Ek/1827/2020 zo dňa 16.01.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne
a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).