Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2895/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125428134
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125428134.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 572 586, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so
sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., práv. zast.: Právna pomoc poškodeným, so
sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.722,79 Eur s príslušenstvom,

vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova č.
2, 080 01 Prešov pod sp. zn. 119EX 1232/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2895/2025 zo dňa 29. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2895/2025
zo dňa 29. 01. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2895/2025 zo dňa 29. 01. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2895/2025 zo dňa 29. 01. 2026 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje

rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol síce podaný včas, avšak
nie je dôvodný. Vyššia súdna úradníčka sa nestotožnila s argumentáciou povinného, čo do neho
vznesenej námietky premlčania. V tejto súvislosti poukázala na to, že v režime Občianskeho zákonníka
(o ktorý v tomto prípade ide) sa rozlišuje medzi premlčaním judikovanej a nejudikovanej pohľadávky.
Ak je pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (exekučným titulom),
premlčacia doba je desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110

Občianskeho zákonníka). Od podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba neplynie. Z
obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 22. 10.
2025, na podklade exekučného titulu, pre ktorý už predtým bolo vedené exekučné konanie, a to
súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, následne zmenený na súdneho exekútora: JUDr.
Rudolf Krutý, PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX
14994/14 (pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Stará Ľubovňa sp.

zn. 6Er/107/2009 bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi doručené dňa 09. 06. 2009, pôvodný súdny
exekútor bol zmenený na základe uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Er/107/2009
zo dňa 10. 03. 2014, právoplatným dňa 13. 03. 2014), premlčacia doba od podania predmetného
návrhu na vykonanie exekúcie neplynula, a preto objektívne nemohlo dôjsť ani k jej uplynutiu. Vyššia
súdna úradníčka preto námietku premlčania zo strany povinného považovala za nedôvodnú. Čo sa
týka námietky povinného, že exekučné konanie bolo zastavené ku dňu 01. 01. 2020 a oprávnený mal

12 mesiacov možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, čo však neurobil, uviedla k danej
námietke len stručne, že stará exekúcia, a teda pôvodne vedené exekučné konanie bolo zastavenéuznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Er/107/2009 zo dňa 02. 09. 2025, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. 09. 2025. Oprávnený súdu doručil aj Oznámenie o ukončení starej exekúcie, v
zmysle ktorého, bolo pôvodne vedené exekučné konanie ukončené dňa 25. 09. 2025. Vyššia súdna

úradníčka sa teda nestotožnila s argumentáciou povinného, že voči nemu pôvodne vedená exekúcia
bola ukončená už k 01. 01. 2020. Oprávnený stihol podať nový návrh na vykonanie exekúcie do
jedného roka od ukončenia starej exekúcie, nakoľko tá bola ukončená dňa 25. 09. 2025 a nový návrh
na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 22. 10. 2025. Aj v prípade, keď by stará exekúcia bola
ukončená ku dňu 01. 01. 2020, oprávnený by stále mal možnosť podať nový návrh na vykonanie

exekúcieajvroku2025,nakoľkoeštestálebypohľadávkaoprávnenéhonebolapremlčaná.Vprípadoch,
keď si oprávnený uplatňuje nárok z judikovaných pohľadávok (ako je to napríklad aj v tomto prípade,
keďže exekučným titulom je rozhodnutie súdu), premlčacia doba je desaťročná, pričom od podania
návrhu na vykonanie exekúcie neplynie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namietal, že
pôžičky oprávneného na základe množstva judikatúr boli označené za vadné a tým aj bezúročné a
bez poplatkov. V danom prípade vyššia súdna úradníčka uviedla, že túto skutočnosť povinný nijakým

spôsobom nepreukázal, a zároveň sa jedná o skutočnosti irelevantné pre exekučné konanie, nakoľko
exekučný titul je stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd v rámci posudzovania
návrhu na vykonanie exekúcie zistil len jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa výšky
priznanej zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho bol daný návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti
zamietnutý. Keďže zo strany povinného nebolo preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie

exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyššia súdna úradníčka preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že predmetná exekúcia bola na základe zákona č. 233/2019 Z.

z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavená k
01. 01. 2020 a oprávnený mal 12 mesiacov možnosť podať nový návrh. Oprávnený ani jeho právny
zástupca v stanovenej lehote nový návrh nepodali a z tohto dôvodu je nárok oprávneného premlčaný/
nehovoriac, že pôžičky oprávneného na základe množstva judikatúr boli označené za vadné a tým
bez úročne a bez poplatkov. Povinný zároveň poukázal na skutočnosť, že v tomto spore - exekúcií už

bolo právoplatne rozhodnuté. Opätovné riešenie právoplatne rozhodnutej veci je v slovenskom právnom
poriadku zásadne neprípustné z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, známej pod latinským
pojmomresiudicata.Aksúdrazprávoplatnerozhodolourčitejveci,žedošlokzastaveniustarejexekúcie
ex. Lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby ku dňa 01. 01. 2020,
keďže na to boli splnené všetky zákonné podmienky, tá istá vec sa nemôže prejednávať znova.

3. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 8 ods. 2 veta druhá zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní

(ďalej len „ZoUNEK“), exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie.10. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu

starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

11. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

13. Povinný v podanej sťažnosti opätovne namietal vedenie exekúcie z dôvodu, že stará exekúcia
bola zastavená ex lege k 01. 01. 2020, pričom oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie

podal po uplynutí 12 mesiacov, a exekučný titul je tak premlčaný. Tiež poukázal na to, že o zastavení
exekúcie už bolo právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Námietky
povinného však aj sťažnostný súd (v zhode s vyššou súdnou úradníčkou) vyhodnotil ako nedôvodné.
Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sťažnostný súd konštatovať jeho vecnú
správnosť, a teda že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by exekučný súd viedli k záveru

o dôvodnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie tak, ako to napokon uzavrela aj vyššia súdna
úradníčka v napadnutom uznesení. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14.Napodporusprávnostirozhodnutiavyššejsúdnejúradníčkysúdprvejinštancienadrámecdopĺňa,že
nesporným v prejednávanej veci bolo, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 3Rob/115/2008 zo dňa 11. 11. 2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20. 01. 2009
(ďalej len „exekučný titul“). K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený súčasne predložil uznesenie
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Er/107/2009 – 77 zo dňa 02. 09. 2025, právoplatné dňa 25.

09. 2025, v zmysle ktorého súd určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZoUNEK. Podľa pripojeného oznámenia zo dňa 01. 10. 2025 k ukončeniu exekučného konania sp. zn.
6Er/107/2009 tak došlo dňa 25. 09. 2025.

15. V nadväznosti na námietky povinného zopakované v rámci podanej sťažnosti, súd prvej

inštancie opätovne zdôrazňuje, že prijatím ZoUNEK zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých)
exekučných konaní (t.j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017)
tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. Uvedené však
neznamenalo zánik vymáhaných pohľadávok, pretože zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného
práva oprávnených vlastniť majetok. V ustanovení § 9 ZoUNEK preto upravil pre oprávneného

možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, ktorý sa
už bude spravovať novou právnou úpravou Exekučného poriadku, t.j. bude podliehať novým pravidlám
exekučného konania a exekúcie, pričom rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa). Pokiaľ teda pohľadávka oprávneného
nebola uspokojená v starej exekúcii, oprávnený sa po jej zastavení podľa ZoUNEK-u môže domáhať

znovu vykonania exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu prostredníctvom opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí
do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa) a exekučný súd žiadnym spôsobom nemôže do tohto
oprávnenia zasahovať, pretože by tak porušil právo oprávneného na prístup k súdu. Z uvedeného potom
tiež vyplýva, že zastavenie starej exekúcie sp. zn. 6Er/107/2009 nezaložilo prekážku rozhodnutej veci

pre vedenie tejto exekúcie tak, ako tvrdí povinný, pretože (ako už súd uviedol vyššie) možnosť podať
opätovný návrh na vykonanie exekúcie vyplýva priamo zo zákona. Oprávnený tak pri podaní opätovného
návrhu postupoval v súlade s § 9 ods. 1 ZoUNEK a keďže pohľadávka priznaná mu exekučným titulomdosiaľ nebola vymožená, oprávnený sa v súlade so zákonom domáha jej vymoženia v celom rozsahu
v rámci tejto „novej“ exekúcii.

16. Pokiaľ ide o včasnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a námietku
premlčanie vymáhaného nároku, tu súd prvej inštancie poukazuje na to, že zákonodarca v súvislosti
smožnosťouopätovnéhopodanianávrhunavykonanieexekúciepozastavenístarejexekúciezozákona
podľa ZoUNEK, osobitne upravil uplynutie premlčacích a prekluzívnych dôb vymáhaných pohľadávok v
§ 9 ods. 2 ZoUNEK, kedy pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania

podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje
nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Z dôvodovej správy možno zistiť, že úmyslom zákonodarcu
bolo upraviť „výnimku pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie
resp. prekluzívne doby pre vymoženie nároku. V zásade bude platiť, že oprávnený v „začatom konaní
riadne pokračuje“ aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona. Inými slovami, pokiaľ oprávnený podal opätovný návrh na

vykonanie exekúcie do jedeného roka od ukončenia starého exekučného konania, dlžník - povinný sa
nemôže úspešne domáhať premlčania resp. preklúzie vymáhaného nároku.

17. Práve v súvislosti s právnou úpravou v § 9 ods. 2 ZoUNEK súd upriamuje pozornosť povinného na
to, že doba 1 roka začína plynúť odo dňa ukončenia starého exekučného konania a nie od zastavenia

exekúcie, ako nesprávne tvrdí povinný. V danom prípade tak doba 1 roka začala s poukazom na § 8
ods. 2 veta druhá ZoUNEK plynúť dňa 25. 09. 2025, t.j. od právoplatnosti uznesenia súdu o určení, že
došlo k zastaveniu starej exekúcie, a keďže oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie podal
dňa 22. 10. 2025, jednoznačne ho podal pred uplynutím doby 1 roka. Napokon, súd prvej inštancie
v súvislosti s námietkou premlčania odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (konkrétne

body 28 a 29), v rámci ktorého sa vyššia súdna úradníčka vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadala
s námietkou premlčania, pričom právne posúdenie tejto námietky sťažnostný súd hodnotí ako vecne
správne, pričom ešte raz zdôrazňuje, že počas starého exekučného konania premlčacia doba v danom
prípade neplynula. Pokiaľ by teda aj oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal v dobe 1 roku,
jeho nárok by nebol premlčaný, keďže neuplynula 10-ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Je tak nevyhnutné konštatovať, že právo oprávneného priznané exekučným
titulom, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, nie je premlčané a povinný sa vznesenou námietkou
premlčania nedovolal úspešne premlčania vymáhaného nároku, ktorý by mal za následok jeho súdnu
nevymáhateľnosť a zastavenie exekúcie.

18. Napokon, povinný namietal, že pôžičky oprávneného na základe množstva judikatúr boli označené
za vadné a tým bezúročné a bez poplatkov. Bližšie však svoju obranu povinný nerozviedol, a teda
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa práve nároku vymáhaného v tejto exekúcii, čo
však súd prvej inštancie nepovažuje za dostatočné, a tak tejto obrane povinného nemohol pripísať
žiadnu relevanciu. Úlohou exekučného súdu nie je aktívne „hľadať“ za povinného skutočnosti, ktoré by

mohli brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, ale túto povinnosť má práve povinný. Zároveň, súd prvej
inštancie musí uviesť, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený
prihliadnuť len na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok,
pričom skúmanie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod kategóriu neprijateľných
zmluvných podmienok nemožno podradiť. V neposlednom rade súd prvej inštancie dáva do pozornosti

uznesenie sp. zn. 18Ek/2895/2025 zo dňa 17. 11. 2025, právoplatné dňa 04. 12. 2025, ktorým vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.924,80 Eur od 12. 04. 2008 do 23. 12. 2019, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.909,80 Eur od 24. 12. 2019 do 17. 06. 2021, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.894,80 Eur od 18. 06. 2021 do 05. 12. 2022, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy

1.879,80 Eur od 06. 12. 2022 do 30. 05. 2024, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.864,40
Eur od 31. 05. 2024 do 23. 12. 2024 a zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.722,79 Eur
od 24. 12. 2024 do zaplatenia, z čoho vyplýva, že s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného
poriadku ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie vykonala prieskum vymáhaného nároku,
a teda nerezignovala na poskytnutie ochrany povinnému ako spotrebiteľovi.

19.Sumarizujúcvyššieuvedenéhosúdprvejinštancietaknemoholinakakosťažnosťpovinnéhopodanú
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2895/2025 zo dňa 29. 01. 2026 zamietnuť
v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie aani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného

predpisu.

20. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na §
199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok
na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však

z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného
nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).