Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX F.; kvalifikovane právne zastúpená advokátkou:
JUDr. Zdenka Benčíková, Advokátska kancelária advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, 814 99
Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov správneho súdneho konania.

III. Ďalšiemuúčastníkovinepriznávavočižalobkyniprávonanáhradutrovsprávnehosúdnehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 28.03.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala z dôvodu nezákonnosti preskúmania a zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. OU-KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobkyne a potvrdené rozhodnutiu Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného
odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-SN-PLO1-2021/000566-065 zo 17.09.2021 vo veci priznania
žalobkyni finančnej náhrady v súvislosti s vyporiadaním pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade ZO
SZZ 38-37 Splav, v k.ú. F. G. H. (ďalej len „záhradkárska osada Splav“ alebo len „ZO Splav“).

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v
správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej
tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Rozhodnutím okresného úradu č. C/2001/02761-12 zo 06.08.2002 (právoplatné 19.09.2002) o
schválení vykonania projektu pozemkových úprav, bolo ukončené konanie vo veci vyporiadania
vlastníctva k pozemkom v obvode ZO Splav, ktorým bola žalobkyni poskytnutá finančná náhrada v sume40 692,- Sk (t.j. 1350,72 Eur), za ňou do tej doby titulom dedenia vlastnenú parcelu E KN 6127 o výmere
6782 m2 (ďalej len „dotknutá parcela“), ktorá bola prevedená na užívateľov záhradiek.

4. Žiadosťou doručenou okresnému úradu 02.05.2011 sa žalobkyňa, ako titulom dedenia niekdajšia
vlastníčka dotknutej parcely (E KN 6127 o výmere 6782 m2), ktorá bola súčasťou ZO Splav a ktorá
bola v rámci konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v tejto ZO Splav v roku
2003 prevedená na užívateľov záhradiek, aby jej v súlade s § 18b zákonom č. 57/2011 Z.z., Slovenský
pozemkový fond doplatil adekvátnu finančnú náhradu za dotknutú parcelu, ktorá suma by zodpovedala

jej trhovej cene.
Rozhodnutím z 11.09.2013 okresný úrad (v tom čase Obvodný pozemkový úrad Spišská Nová
Ves, pozn.) ustanovil znalca I. J. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností,
aby vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov v ZO Splav, keďže ich
niekdajší vlastníci (vrátane žalobkyne), ktorým bola za tieto pozemky poskytnutá náhrada v peniazoch
rozhodnutím okresného úradu č. C 2001/02761-12 zo 06.08.2002 (právoplatné 19.09.2002), požiadali

v súlade s § 18b zákona č. 57/2011 Z.z. o doplatenie im tejto finančnej náhrady v sume zodpovedajúcej
rozdielu náhrady v peniazoch určenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a náhrady v peniazoch im už
poskytnutej.
Okresným úradom ustanovený znalec I. J. vypracoval znalecký posudok č. 21/2014.
Žalobkyňa predložila okresnému úradu na jej objednávku z 27.06.2014, znalcom I. K., z odboru

stavebníctvo-pozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľnostívypracovanýznaleckýposudokč.15/2014
ohľadne odhadu všeobecnej hodnoty dotknutej parcely k dátumu 27.06.2014, t.j. k dátumu, ku ktorému
žalobkyňa zadala objednávku na vypracovanie znaleckého posudku s dodatkom, že žalobkyňa
si predmetný znalecký posudok objednala, pretože nesúhlasí s cenou dotknutej parcely určenou
znaleckým posudkom znalca I. J..

5. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-SN-PLO-2015/000335-19 Da z 18.03.2015, v zmysle § 18b ods. 1
zákona č. 64/1997 Z.z., priznal žalobkyni za dotknutú parcelu ktorá tvorila obvod ZO Splav a ktorej
bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou (podiel 1/1), náhradu v sume 24 895,62 Eur, určenú na základe
znaleckého posudku znalca I. J. č. 21/2014.
Odvolanie žalobkyne proti označenému rozhodnutiu okresného úradu, v ktorom odvolaní žalobkyňa

vyslovila svoj nesúhlas z cenou dotknutej parcely určenou znaleckým posudkom č. 21/2014, žalovaný
svojím rozhodnutím č. OU-KE-OOP4-2015/018266/Nan z 13.05.2015 zamietol a označené rozhodnutie
okresného úradu potvrdil.
O žalobkyňou podanom odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP4-2015/018266/Nan z
13.05.2015 rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/84/2015 z 08.06.2017, ktorým zrušil

označované rozhodnutia tak okresného úradu z 18.03.2015, ako aj žalovaného z 13.05.2015 a vec vrátil
na ďalšie konanie, dôvodiac nesprávnym zadaním pre znalca na vypracovanie znaleckého posudku č.
21/2014, pretože ním určil cenu dotknutej parcely v čase vzniku ZO Splav, avšak podľa Krajského súdu
v Košiciach bolo potrebné určiť jej hodnotu v primeranom vzťahu k trhovej cene a to ku dňu prevodu
vlastníckeho práva k dotknutej parcele, „.... zohľadňujúc pritom stav v čase zániku práva užívania

pôvodného vlastníka.“ Krajský súd v Košiciach tiež konštatoval, že pri určovaní všeobecnej hodnoty
pozemku nie je možné porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia, ktorý je podstatným faktorom
pre určenie jeho ceny. Krajský súd v Košiciach tiež upriamil pozornosť, že v danom type konania sa
výška náhrady určuje na základe znaleckého posudku vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým
je vyhláška č. 492/2004 Z. z. s tým, že Slovenský pozemkový fond je tým subjektom, prostredníctvom

ktorého správny orgán prvotne zabezpečuje znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady
pozemkov v registri pôvodného stavu a to v súlade s § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z..
Po vrátení veci okresný úrad po zabezpečení od mesta Spišská Nová Ves územnoplánovacej informácie
ohľadne parciel v ZO Splav, rozhodnutím č. OU-SN-PLO-2018/000532 – 33 Da z 10.04.2018 ustanovil
znalkyňu I. L. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na vypracovanie nového

znaleckého posudku vo veci stanovenia finančnej náhrady v peniazoch za pozemky v ZO Splav, ktorá
znalkyňapouzavretízmluvyodielosoSlovenskýmpozemkovýmfondomvypracovalaznaleckýposudok
č. 50/2020 spracovaného podľa stavu ku dňu 19.09.2002.
Okresný úrad rozhodnutím č. OU-SN-PLO1-2020/000536-054 z 20.10.2020 rozhodol, že žalobkyni
priznáva podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z.z. náhradu za dotknutú parcelu v obvode ZO Splav v sume

36 696,30 Eur. V tomto rozhodnutí okresný úrad po opísaní vyššie uvedeného priebehu skutkového deja
poukázal aj na dôvody uvádzané znalkyňou v jej vyjadrení k námietkam žalobkyne smerujúcim voči ňou
spracovanému znaleckého posudku č. 50/2020. V súvislosti s námietkou žalobkyne, podľa ktorej
mala znalkyňa nesprávne aplikovať koeficient intenzity využitia dotknutej parcely, znalkyňa uviedla,že hodnotu koeficienta intenzity využitia dotknutej parcely určila na 0,50, ktorá je podľa vyhlášky č.
213/2017 Z.z. určená pre záhradkárske osady s tým, že znalkyňa súčasne poukázala, že vo vyjadrení
právnej zástupkyne žalobkyne je uvedené cit. „Z pôvodnej parc. č. KN – E 6127 bolo na účely

zriadenia záhradkárskej osady Splav odčlenených 6782 m2“, ktorá odčlenená výmera bola predmetom
znaleckého posudku a aj z citácie ktorej podľa znalkyne vyplýva, že táto odčlenená časť pozemku bola
v rozhodnom období využívaná ako záhradkárska osada, a teda v súlade s vyhláškou č. 213/2017 Z.z.
sa intenzita využitia tohto pozemku posúdila podľa skutočného jeho využitia k rozhodnému obdobiu,
preto mala znalkyňa za to, že koeficient využitia územia určila správne. V súvislosti s koeficientom

funkčného využitia územia, znalkyňa uviedla, že podľa zadávateľom predložených podkladov, bola
dotknutá parcela ohodnotená od vzniku záhradkárskej osady s tým, že v zmysle dohody o dočasnom
užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretej medzi JRD „ČSSP“ v Smižanoch a Okresným výborom
SZZ v Spišskej Novej Vsi bola táto využívaná od začiatku na záhradkárske účely a iné využitie podľa
tejto dohody nebolo možné, pričom znalkyňa aj pri o fyzickej obhliadke dotknutej nehnuteľnosti zistila,
že v tejto lokalite sú záhradky využívané na pestovanie zeleniny a ovocia a drobné stavby nachádzajúce

sa na niektorých pozemkoch slúžia prevažne na účely skladovania záhradného náradia a preto ich
nemožno považovať za objekty pre rekreačné účely, ani ako plochy obytných a rekreačných území,
preto znalkyňa určila koeficient funkčného využitia územia vo výške 0,80, ktorý je podľa platnej vyhlášky
určený pre územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu, čo považuje na základe zistených
skutočností znalkyňa za správne stanovenú hodnotu. Vo vzťahu ku koeficientu technickej infraštruktúry

znalkyňa uviedla, že jeho hodnotu stanovila podľa zistených skutočností, t.j. aká technická vybavenosť
sa nachádza v blízkosti dotknutej parcely s tým, že neďaleko dotknutej parcely sa nachádza verejná
kanalizácia, ktorá je vo vlastníctve Obce Smižany o ktorej skutočnosti ma znalkyňa vedomosť, keďže
od roku 1993 do roku 2018 bola zamestnaná na obecnom úrade v Smižanoch ako vedúca oddelenia
výstavby a životného prostredia, takže má vedomosť, že splašková kanalizácia z rómskej osady v F.

L. M. N. C. J. a bola zaústená do kanalizačného zberača na sídlisku Mier v Spišskej Novej Vsi, t.j.
neďaleko záhradkárskej osady Splav s tým, že kapacita predmetnej kanalizácie vo vlastníctve Obce
Smižany, vzhľadom na jej dimenziu a plánovaný rozvoj obce je obmedzená a preto nie je možné
s istotou uvažovať o možnom jej prípadnom využití aj pre lokalitu záhradkárskej osady, kde sa nachádza
ohodnocovaná dotknutá parcela, preto znalkyňa určila hodnotu koeficientu technickej infraštruktúry

na 0,80, ktorý vypovedá o možnosti jej napojenia iba na jeden druh verejnej siete a to na elektrickú NN
sieť, ktorá sa nachádza v blízkosti dotknutej parcely nie však tak, aby bolo možné sa priamo na tieto
rozvody napojiť. Okrem toho okresný úrad podotkol, že znalecký posudok č. 21/2014 vypracovaný
znalcom I. J. bol vypracovaný podľa v tom čase platnej vyhlášky č. 254/2010 Z.z., v ktorej boli celkom
rozdielne členené intervaly a hodnoty jednotlivých koeficientov, než ako sú vo vyhláške č. 213/2017

Z.z., podľa ktorej bol vypracovaný znalecký posudok č. 50/2020 a preto tieto dva znalecké posudky
nie je možné porovnávať a to aj s ohľadom k tomu, že znalecký posudok znalca I. J. bol vypracovaný
ku dňu vzniku záhradkárskej osady, zatiaľ čo znalecký posudok znalkyne č. 50/2020 bol vypracovaný
ku dňu prevodu vlastníctva zo žalobkyne k dotknutej parcele, t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
č. C/2001/02761-12 Da zo 06.08.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.09.2002; taktiež nemožno

porovnávať ani žalobkyňou predložený znalecký posudok I. K., pretože ním bola ohodnotená dotknutá
parcela ako zastavaná plocha a nádvorie a neprihliadal na súčasnú záhradkársku osadu. Okresný úrad
tiež poznamenal že ani okresný úrad a ani znalec nie sú oprávnení posudzovať a porovnávať stanovené
hodnoty v znaleckom posudku iného znalca. Vo vzťahu ku klasifikácii dotknutého pozemku okresný úrad
uviedol, že žalobkyňa bola vlastníčkou parcely EKN 6127 - orná pôda o výmere 31 943 m2 z ktorých

bola vysporiadaná časť o výmere 6782 m2, orná pôda, ktorá časť zasahovala do ZO Splav s tým,
že zvyšná časť tejto parcely bola predaná v 2002 ako stavebný pozemok za cenu 8,- Sk/ m2 s tým,
že ostatné parcely z ZO Splav (uvedené v rozhodnutí ich číslom C KN, pozn. súdu), boli preklasifikované
ako zastavané plochy v období kedy žalobkyňa už nebola vlastníčkou dotknutej parcely teda po roku
2002 s tým, že uvedená oblasť nie je vyhlásená ako rekreačná, ale záhradková, takže pozemky

a stavby sa využívajú na záhradkárske účely. Okresný úrad uzavrel, že po zrušení predchádzajúcich
rozhodnutí správnych orgánov Krajským súdom v Košiciach, správny orgán zabezpečil vypracovanie
nového znaleckého posudku znalcom v príslušnom odbore, ktorý určil výšku náhrady za dotknutú
parcelu v primeranom vzťahu k jej trhovej cene ku dňu prevodu vlastníckeho práva k dotknutej parcele
a žalobkyňa neuviedla žiadne námietky, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery tohto znaleckého

posudku.
V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania, žalovaný odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie
okresnéhoúraduč.OU-SNV-PLO1-2020/000536-054z20.10.2020zrušilsvojímrozhodnutímč.OU-KE-
OOP-2021/006504 – 005 z 19.03.2021 a vec vrátil okresnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.Žalovaný sumarizoval dovtedajší priebeh konania spolu s poukazom v akom čase boli žalobkyni, resp.
jej právnej zástupkyni doručované na vyjadrenie podklady rozhodnutia okresného úradu so záverom,
že podľa žalovaného okresný úrad v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vysloveným

v zrušujúcom rozsudku, zabezpečil nový znalecký posudok, náklady na vypracovanie ktorého hradil
Slovenský pozemkový fond zo svojich prostriedkov v zmysle § 18b ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z.
s dodatkom, že postavenie Slovenského pozemkového fondu a jeho povinnosti v tomto smere stanovuje
priamo právny predpis, čo nemožno považovať za nerovnosť v postavení účastníkov konania, ako
to v odvolaní uvádzala žalobkyňa. Žalovaný ozrejmil, že cieľom znaleckého posudku č. 50/2020 bolo

stanoviť všeobecnú hodnotu dotknutej parcely k dátumu 19.09.2002, t.j. ku dňu kedy došlo k prevodu
vlastníckeho práva k tejto parcele zo žalobkyne a to s prihliadnutím na územný plán a s dodatkom,
že ani prvostupňový správny orgán ani žaloby nie sú oprávnení sami stanoviť hodnotu pozemku a určiť
koeficienty potrebné na jej stanovenie. V ďalšom žalovaný uviedol, že znalecký posudok znalca I. J.
č. 21/2014 bol posúdený už Krajským súdom v Košiciach ako rozporný so zákonom, keďže ním
dotknutá parcela nebola hodnotená ku dňu prevodu vlastníckeho práva k nej, ale ku dňu vzniku

záhradkárskej osady, preto ho podľa žalovaného, nie je možné porovnávať so znaleckým posudkom
č. 50/2020, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu dotknutej parcely ku dňu 19.09.2002 a nie ku dňu
vzniku záhradkárskej osady v roku 1981. Žalovaný poukázal, že okresný úrad sa zaoberal nielen
vyhodnotením znaleckého posudku č. 21/2014 znalca I. J., ale aj žalobkyňou do konania predloženým
znaleckým posudkom znalca K. s tým, že okresný úrad jasne vysvetlil, že došlo k zmene právnej

úpravy stanovujúcej jednotlivé koeficienty pre určenie ceny dotknutej parcely a v prípade znaleckého
posudku znalca K. poukázal aj na nesúlad ním určeného druhu dotknutej parcely, ktorý nezohľadnil jej
záhradkárske využívanie a navyše s poukazom na názor Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého
dotknutá parcela má byť ohodnotená ku dňu prevodu vlastníctva, tak zo znaleckého posudku znalca K.
vyplýva, že bol vypracovaný ku dňu 27.06.2014, takže je nepochybné, že aj tento znalecký posudok nie

je v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, pretože neohodnocuje dotknutú parcelu
ku dňu prevodu vlastníctva k nej, teda je bezpredmetné sa ním ďalej zaoberať, keďže ho nie je možné
použiť pre účely konania. V uvedenom sa teda žalovaný stotožnil s okresným úradom. Žalovaný však
dal za pravdu odvolacej námietke žalobkyne, podľa ktorej, ak jej okresný úrad dal možnosť opakovane
sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, mal vyčkať na jej odpoveď a nie ešte pred doručením tejto

odpovede vydať rozhodnutie, ktorým postupom aj podľa žalovaného, okresný úrad porušil procesné
práva žalobkyne. Preto žalovaný zrušil rozhodnutie okresného úradu a zaviazal ho odstrániť uvedené
procesné nedostatky pri rešpektovaní všetkých práv žalobkyne ako účastníčky konania.

6. Okresný úrad, po odstránení jemu žalovaným vytýkaného procesného nedostatku, potom ako

umožnil žalobkyni opakovane sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia (vyjadrenie žalobkyne bolo
okresnému úradu doručené 14.06.2021, pozn. súdu), žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-SN-
PLO1-2021/000566-065 zo 17.09.2021 opätovne rozhodol, že žalobkyni priznáva náhradu za dotknutú
parcelu v sume 36 696,30 Eur a to na podklade znaleckého posudku č. 50/2020.
Okresný úrad uviedol, že cena dotknutej parcely pri vysporiadaní záhradkárskej osady Splav

k 19.09.2002 bola určená sumou 2,40 Sk (0,08 Eur) / 1 m2; žalobkyni bola vyplatená náhrada v sume
6,- Sk (0,20 Eur) / 1 m2 a znaleckým posudkom č. 50/2020 bola stanovená cena na 5,61 Eur / 1 m2
ako trhová cena s prihliadnutím na územný plán platný od roku 2000 v čase prevodu vlastníctva t.j. do
19.09.2002.Okresnýúradsanestotožnilsargumentácioužalobkyne,ktorápoukázalanatrhovúhodnotu
dotknutej parcely ku dňu podania jej vyjadrenia s odkazom na ponuky realitnej kancelárie, ktorá predáva

za sumu 95,- Eur / 1 m2, v ktorej súvislosti okresný úrad zopakoval, že žalobkyňa bola vlastníčkou
parcely o výmere 31 943 m2 z ktorých bola vysporiadaná časť vo výmere 6782 m2 orná pôda, ktorá
zasahovala do záhradkárskej osady s tým, že ostatná časť tejto parcely bola predaná ako stavebný
pozemok podľa vtedy platných cien za sumu 8,- Sk / 1 m2, pričom žalobkyňa mala vedomosť o územnom
pláne mesta platného od roku 2000, na ktorý žalobkyňa aj poukázala vo svojom vyjadrení k podkladom

rozhodnutia s tým že poukazovala aj na zmeny tohto územného plánu mesta, ktorý bol schválený
17.12.2000. V uvedenej súvislosti okresný úrad uviedol, že žalobkyňou uvádzané zmeny územného
plánumestasanetýkalidotknutejlokalityatietozmenybolischválenépoukončeníkonaniaovyporiadaní
záhradkárskej osady Splav, t.j. po 19.09.2002.
Podľa okresného úradu neobstoja ani námietky žalobkyne ohľadne záverov znalca, pretože žalobkyňa

iba konštatovala aké ceny mali byť podľa nej použité pri ocenení dotknutej parcely, avšak svoje
argumenty ničím nepodložila, pričom znalkyňa podrobne rozpísala prečo stanovila dané koeficienty,
t.j. koeficient intenzity využitia; koeficient funkčného využitia územia a koeficient technickej infraštruktúry,
ktorých hodnoty žalobkyňa namietala s dodatkom, že znalkyňa vykonala ocenenie k dátumu prevoduvlastníctva teda k 19.09.2002. V súvislosti so záhradnými chatkami nachádzajúcimi sa v ZO Splav,
okresný úrad uviedol, že sa jedná o záhradné chatky do 15 m2, ktoré slúžili ako sklad náradia a ktoré
stavby boli zlegalizované v roku 2007, t.j. až po prechode vlastníctva žalobkyne k dotknutej parcele v

roku 2002. Okresný úrad ďalej uviedol, že v dohode o dočasnom užívaní sa v bode III. uvádza prístup
k čerpacej stanici, pričom správny orgán túto skutočnosť preveroval podľa LV XXXXX pre k.ú. F. G. H.
a zistil, že čerpacia stanica bola nefunkčná, dnes neexistuje a pozemok sa využíva na záhradkárske
účely. Znalkyňa ohodnotila existujúcu ZO nie ako rekreačnú oblasť, keďže sa tu nenachádzajú domy
ani rekreačné chaty a chatky slúžia iba na záhradkárske účely. Okresný úrad vydal svoje rozhodnutie

na základe znaleckého posudku ako jediného podkladu.
Okresný úrad konkretizoval, že pri stanovení koeficientu technickej infraštruktúry znalkyňa zobrala
do úvahy možnosť napojenia dotknutej parcely iba na jeden druh verejnej siete a to na elektrickú NN
sieť nachádzajúcu sa v blízkosti dotknutej parcely nie však tak, aby bolo možné sa na ňu priamo napojiť;
okrem toho znalkyňa konštatovala, že neďaleko prechádza verejná splašková kanalizácia z rómskej
osady v F., ktorá je vo vlastníctve obce Smižany a ktorá je trasovaná popri rieke Hornád a zaústená

do kanalizačného zberača na sídlisku Mier neďaleko záhradkovej osady s tým, že kapacita tejto
kanalizácie je obmedzená a nie je možné uvažovať o jej prípadnom využití aj pre lokalitu záhradkárskej
osady kde sa nachádza dotknutá parcela, ktorú skutočnosť uvádzanú znalkyňou okresný úrad preveril
s pracovníkom obce Smižany aj priamo v teréne 14.12.2020, pri obhliadke ktorej sa potvrdili tvrdenia
znalkyne. Okresný úrad uviedol, že podľa územnoplánovacej informácie mesta Spišská Nová Ves

z 29.11.2017 sa ZO Splav nachádza v záplavovej oblasti v úseku, kde bola vybudovaná úprava toku,
ktorá v súčasnosti nespĺňa normou stanovený navrhovaný prietok Q100. Podľa okresného úradu,
vzhľadom k uvedenému, bol znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v príslušnom odbore s určením
výšky náhrady za dotknutú parcelu v ZO Splav, ktorá je v primeranom vzťahu k jej trhovej cene ku dňu
prevodu vlastníckeho práva k dotknutej parcele s tým, že znalkyňa sa k všetkým námietkam, ktoré sa

týkali znaleckého posudku vyjadrila a tiež dostatočne objasnila aj spôsob jej výpočtu.

7. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu odôvodnila konštatovaním, že okresný
úrad sa neriadil základnými zásadami správneho konania, keďže nedostatočne zistil skutkový stav a
ignoroval prostriedky obrany žalobkyne.

V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom žalobkyňa poukázala na v odvolaním
napadnutom rozhodnutí uvedené vyjadrenia okresného úradu o tom, že vlastníctvo obce Smižany
vo vzťahu ku kanalizácii okresný úrad preveroval s pracovníkom obce Smižany v teréne 14.12.2020
a tiež na vyjadrenie, že okresný úrad preveroval podľa v LV XXXXX pre k.ú. F. G. H. skutočnosť
existencie čerpacej stanice, s tým, že podľa žalobkyne z týchto formulácii nevyplýva akým spôsobom

okresný úrad dospel k daným záverom cit. «... keď jednoduché konštatovanie „správny orgán si
skutočnosť preveroval“ alebo „skutočnosť bola potvrdená“ nie je a nemôže byť vykonaným dokazovaním
a základom pre vydanie zákonného rozhodnutia vo veci. Takéto konštatovania spôsobu zisťovania
a riadneho šetrenia skutkového stavu rozhodného pre vydanie zákonného rozhodnutia vo veci,
a naň nadväzujúce závery vykonaného dokazovania, nenapĺňajú požiadavku zákonnosti správneho

konania a presvedčivosti rozhodnutia.» Podľa žalobkyne rozhodnutie okresného úradu je arbitrárne
a nepresvedčivé, pretože sa nedostatočne zaoberal jej námietkami ohľadne znaleckého posudku č.
50/2020, pričom rozbor námietok žalobkyne netvorí súčasť rozhodnutia okresného úradu.
Vo vzťahu ku koeficientu intenzity využitia žalobkyňa poukázala, že vyhláška č. 213/2017 Z.z. umožňuje
pre nehnuteľnosť zadefinovanú ako záhradkárska osada, ako ju zadefinovala aj znalkyňa, ohodnotenie

v rozmedzí 0,50 až 0,90 bodov s tým, že znalkyňa použila najnižšie ohodnotenie aj napriek tomu,
že dotknutú parcelu definovala totožne s predmetom intenzity využitia stanoveným vyhláškou č.
213/2017 Z.z., podľa dôvodovej správy ku ktorej, bolo cieľom aplikovanej normy určiť spôsob stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva vo väzbe
na prijatie zákona č. 153/2017 Z.z., pričom podľa žalobkyne znalkyňa neposkytla k zníženiu ohodnotenia

tohto koeficientu žiadne vysvetlenie. Ohľadne koeficientu funkčného využitia žalobkyňa podotkla,
že aj v tomto prípade znalkyňa ohodnotila dotknutú nehnuteľnosť na dolnej hranici zákonného
rozmedzia od 0,80 až 2,00 bodov, t.j. znalkyňa použila hodnotu 0,80 bodov, pričom svoje hodnotenie
neodôvodnila a iba uviedla, že s prihliadnutím na územný plán mesta uvažuje s využitím dotknutej
parcely na poľnohospodárske účely. Žalobkyňa má za to, že znalkyňou v znaleckom posudku č.

50/2020 uvedené hodnotenie je podhodnotené bez toho, aby znalkyňa svoje závery odôvodnila. Vo
vzťahu ku koeficientu technickej infraštruktúry má žalobkyňa za to, že znalkyňa použila koeficient
0,8 ktorý zodpovedá nulovej infraštruktúrnej vybavenosti. Podľa žalobkyne sa nejedná iba o jej púhu
„nespokojnosť“ so závermi znalkyne, ale o neodstránenie v znaleckom posudku zistených nedostatkovokresným úradom a preto záver okresného úradu o tom, že znalkyňa svoje závery odôvodnila je
zavádzajúci.

8. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022,
odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. OU-SN-PLO1-2021/000566-065 zo
17.09.2021 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
Žalovaný po sumarizácii do tej doby prebiehajúceho skutkového stavu a záverov rozhodnutia okresného
úradu zdôraznil, že k prechodu vlastníckeho práva k pozemkom v ZO Splav z pôvodných vlastníkov

na užívateľov záhradiek došlo dňom 19.09.2002; že znalecký posudok č. 50/2020, ktorý bol podkladom
pre rozhodnutie okresného úradu, bol spracovaný v súlade so záväzným právnym názorom Krajského
súdu v Košiciach vysloveného v jeho rozsudku v danej veci (viď vyššie, pozn. súdu), podľa ktorého
sa pozemky v ZO musia ohodnocovať ku dňu prevodu vlastníctva; že okresný úrad sa zaoberal
aj znaleckým posudkom znalca I. J. č. 21/2014, ako aj žalobkyňou do konania predloženým znaleckým
posudkom znalca Fischera č. 15/2014 a vysvetlil dôvody nemožnosti ich použitia v konaní; že

žalobkyňa nepredložila okresnému úradu žiadny iný znalecký posudok, ktorým by bolo uskutočnené
odborné ohodnotenie dotknutej parcely a ktorý by spochybnil závery znaleckého posudku č. 50/2020;
že znalkyňa, ktorá spracovala znalecký posudok č. 50/2020 I. L. sa opakovane vyjadrila v konaní
pred okresným úradom k opakovaným námietkam žalobkyne voči tomuto znaleckému posudku.
Znalkyňa I. L. sa vyjadrila 11.06.2020 pričom uviedla, že znalecký posudok č. 50/2020 bol vypracovaný

na základe novej právnej úpravy t.j. na základe vyhlášky č. 213/2017 Z. z. a nemožno ho porovnať
so znaleckým posudkom I. J.; vyjadrila sa k dôvodom stanovenia výšky jednotlivých koeficientov,
pričom k stanoveniu koeficientu intenzity využitia sa vyjadria z hľadiska existencie záhradkovej osady,
poukazujúc na nový koeficient funkčného využitia; pri koeficiente technickej infraštruktúry vychádzala
z technickej vybavenosti dotknutej parcely a redukujúci faktor stanovila na základe územnoplánovacej

informácie mesta Spišská Nová Ves, pretože predmetná ZO Splav sa nachádza v záplavovej oblasti.
Znalkyňa I. L. sa vyjadrila ešte aj podaním z 05.10.2020 v ktorom opakovane uviedla, že koeficient
intenzity využitia bol určený v súlade so skutočným využitím pozemkov v ZO Splav v rozhodnom období;
pri koeficiente funkčného využitia vychádzala z vykonanej obhliadky, pri ktorej zistila, že v ZO Splav sú
pozemky využívané na pestovanie zeleniny a ovocia aj v aktuálnom čase obhliadky a drobné stavby

slúžia iba na skladovanie záhradného naradia a nemožno ich považovať za objekty pre rekreačné
účely alebo ako plochy obitných rekreačných území, t.j. pri určení koeficientu vychádza z charakteru
územia s prevahou plôch na poľnohospodársku výrobu; a koeficient technickej infraštruktúry stanovila
podľa zistených skutočností technickej vybavenosti dotknutej parcely, keďže v blízkosti dotknutej parcely
nachádza elektrická NN sieť s tým, že poukázala, že neďaleko sa nachádza aj verejná kanalizácia, ktoré

však slúži pre potreby obce Smižany a nie pre ZO Splav. V závere žalovaný poukázal, že znalecký
posudok č. 50/2020 obsahuje všetky zákonné náležitosti, obhliadka bola vykonaná 05.12.2019 o čom
svedčí aj fotodokumentácia, ktorá je prílohou znaleckého posudku s tým, že sa znalkyňa prehlásila,
že všeobecnú hodnotu dotknutej parcely určila podľa objednávateľom zadanej úlohy, znalecký posudok
vypracovala s náležitou zodpovednosťou po dôkladnom preštudovaní predložených podkladov, zistením

skutkového stavu pri miestnej obhliadke a tiež využitím znalosti o dotknutom území z predchádzajúceho
zamestnania,keďževodroku1993doroku2018bolazamestnankyňounaobecnomúradevSmižanoch
ako vedúca oddelenia výstavby a životného prostredia. Záverom žalovaný zdôraznil, že ohodnotenie
dotknutej parcely nevykonal okresný úrad, ale ohodnotenie bolo vykonané v súlade so zákonom č.
64/1997 Z. z. zabezpečeným znaleckým posudkom, ktorého náklady hradil Slovenský pozemkový fond.

Žalovaný v ďalšom uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namieta znalkyňou použité koeficienty, ako aj celkový
záver znaleckého posudku, tak nie je v kompetencii žalovaného spochybňovať znalecký posudok
ani znalcom zvolenú metódu pri výpočte všeobecnej hodnoty dotknutej parcely a to s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 podľa ktorého je znalecký posudok
jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako akýkoľvek iný dôkaz, pričom

správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť jeho záverov a hodnotí iba to, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom, preto správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným
posúdením odbornej otázky.
Žalovanýnemádôvod spochybňovať záveryznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalkyňouzapísanou

v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaný zdôraznil, že nevedie konanie
pre bežnú kúpu či predaj dotknutej parcely, ale cena pozemku v obvode ZO má byť primeraná
trhovej cene, ktorá zohľadňuje cenu pozemku a pridanú hodnotu, avšak pridaná hodnota nie je
predmetom ohodnotenia a všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností, ktoráje znaleckým odhadom jej najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mala dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať
s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou

pohnútkou. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa, ani jej právna zástupkyňa nie sú znalkyne v odbore
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, preto ich názor na výpočet hodnoty dotknutej parcely
určením jednotlivých koeficientov možno považovať iba za výlučne ich subjektívny názor, ktorý nie
je nespôsobilým ovplyvniť závery znaleckého dokazovania s dodatkom, že žalobkyňou nebol v čase
po vypracovaní znaleckého posudku č. 50/2020 predložený ani iný znalecký posudok, ktorý by bol

spôsobilý na odbornej báze spochybniť závery znaleckého posudku č. 50/2020 a preto nie je daný
ani zákonný dôvod na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ako to navrhuje žalobkyňa, a
navyšežalobkyňanapodporusvojichtvrdeníohľadneohodnoteniadotknutejparcelynepredložilažiadne
dôkazy,ktorébyspochybňovalizáveryznalkyneohľadneoceniadotknutejparcelyk19.09.2002vktorom
smere neobstojí argument žalobkyne o aktuálnej ponuke realitných kancelárií na stavebný pozemok
vkatastrálnomúzemíF.G.H.sinžinierskymisieťamit.j.svodovodnouprípojkou,kanalizáciu,elektrickou

prípojkou, plynovou prípojkou, s optickým internetom a táto argumentácia je právne irelevantná
vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola ohodnotená dotknutá parcela stále existujúcej záhradkárskej
osady so stavom k roku 2002.
Záverom žalovaný sumarizoval, že znalecký posudok č. 50/2020, ktorý bol podkladom rozhodnutia,
bol vypracovaný v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, v zozname

znalcov zapísanou znalkyňou, so stavom k roku 19.09.2002, k znaleckému posudku sa žalobkyňa
mala možnosť vyjadriť a klásť znalkyni otázky, na ktoré otázky a námietky žalobkyne znalkyňa
odpovedala. Pokiaľ ide v odvolaní žalobkyne vytýkanú obhliadku v mesiaci december 2002 uskutočnenú
spolu s pracovníkom obce Smižany, žalovaný podotkol, že s konaním tejto obhliadky bola žalobkyňa
oboznámená, obhliadka bola vykonaná na základe námietky žalobkyne v odvolaní z 19.11.2020

k určeniu koeficientu technickej infraštruktúry a pri obhliadke overoval okresný úrad priebeh a vlastníctvo
verejnej kanalizácie, o obhliadke je spísaný záznam v administratívnom spise v zmysle ktorého je
verejná kanalizácia vlastníctvom obce Smižany, slúži pre potreby tejto obce a je vedená mimo ZO Splav
sozáveromžalovaného,žetýmtoprešetrenímbolopotvrdené,žeúvahyznalkynezodpovedajúzásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z konania.

Rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené 26.01.2022.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola predmetná náhrada za dotknutú parcelu
vyplatená Slovenským pozemkovým fondom 16.03.2022 šekovou poukážkou, ktorú si žalobkyňa
prevzala.

Konanie pred správnym súdom

10. Žalobkyňa svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-
KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu okresného

úradu č. OU-SN-PLO1-2021/000566-065 zo 17.09.2021 odôvodnila nesprávnym právnym posúdením
veci, keďže označené správne orgány použili nesprávnu právnu normu a ignorovali základné zásady
spravodlivého konania pred súdmi a správnymi orgánmi s dodatkom o všeobecnej záväznosti
rozhodnutiami ESĽP formulovaných výkladových pravidiel aplikovaných právnych noriem. Žalobkyňa
poukázala,žežalovanýaokresnýúradpostupovalivrozporesjudikatúrouESĽP,keďjejpriznalináhradu

podľa znaleckého posudku č. 50/2020, ktorý je neobjektívny a jeho účelom bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu dotknutej parcely. S poukazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR konštatovala, že vyvlastnenie
alebo obmedzenie vlastníckych práv je odňatím majetku a práv proti vôli vlastníka a je dovolené iba
za splnenia štyroch kumulatívnych podmienok, podľa ktorých je zásah do práv vlastníka možný iba v
nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobkyňa je

názoru, že výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom
čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka požadovať, pričom
náhrady za vyvlastnenie by mali byť spravodlivé s prihliadnutím na miesto a čas vyvlastnenia. Žalovaný
ani okresný úrad sa neriadili právnymi názormi autorít, ani dôvodovou správnou k návrhu zákona č.
64/1997 Z.z., podľa ktorých primeraná náhrada neobsahuje iba primeranú náhradu v podobe minimálnej

trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ale musí byť náležite ohodnotená a vyčíslená v pomere s
vykonanými zásahmi do vlastníckeho práva, pričom žalobkyňa na podporu svojich tvrdení poukázala
na rozhodnutia ESĽP v prípadoch Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike
č. 74258/01 z 27.01.2009; Šefčíková proti Slovenskej republike č. 6284/2002 z 03.11.2009 a Salusproti Slovenskej republike č. 28697/03 z 03.11.2009, ktorých jednotiacim záverom bolo konštatovanie
ESĽP o tom, že sťažovateľom poskytnutá peňažná náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva
k pozemku v dôsledku jeho prenechania do užívania záhradkárom, bola neprimerane nízka a nemala

žiadny primeraný vzťah k trhovej hodnote nehnuteľností, na ktorý postup ESĽP nevidel opodstatnenie.
Podľa uvedenej judikatúry má byť vlastníkom poskytnutá majetková kompenzácia primeraná trhovým
cenámnehnuteľnostísprihliadnutímnaposúdeniespravodlivejrovnováhyzásahudosubjektívnychpráv
vlastníka a verejného záujmu. S odkazom na uvedené, žalobkyňa namieta, že jej priznaná náhrada za
dotknutú parcelu nebola primeraná zásahu do jej vlastníckych práv.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobkyňa vzhliadla v tom, že správne orgány rozhodovali
výlučne na základe znaleckého posudku č. 50/2020, pričom žalobkyňa viackrát v administratívnom
konaní bezúspešne žiadala, aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok. Takýto postup správnych
orgánov predstavuje porušenie zásady rovnosti zbraní, vyhľadávacej zásady, ako aj zásady materiálnej
pravdy. Podľa žalobkyne znalecký posudok č. 50/2020 je nezákonným dôkazom, keďže znalkyňa pri
stanovení všeobecnej hodnoty dotknutej parcely využila iba metódu polohovej diferenciácie a nepoužila

metódu porovnávaciu, aj keď bola povinná ju použiť s tým, že podľa žalobkyne neobstojí argument
znalkyne, že porovnávaciu metódu nebolo možné použiť pre nedostatok podkladov pre danú lokalitu
v danom čase, pretože toto podľa žalobkyne v konaní preukázané nebolo. Žalobkyňa poukázala,
že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, respektíve
všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom s tým, že pojem „všeobecná hodnota“ zákon č.

64/1997 Z. z. nedefinuje aj neustanovuje spôsob jej určenia, preto je za ňu potrebné považovať cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite s tým, že primeraná náhrada za vyvlastnenie sa zisťuje analyzovaním miestneho trhu
všetkými tromi rovnocennými metódami so záverom, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je
najpravdepodobnejšia cena ku dňu jej hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by nehnuteľnosť mala

na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať
s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 8 Sžo/16/2008 z 17.04.2008. podľa žalobkyne správne orgány
pochybili keď rozhodli i rozhodli iba na základe znaleckého posudku č. 50/2020 predloženého dokonania
zaujatým účastníkom a neskúmali opodstatnenosť námietok žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na

predchádzajúci znalecký posudok č. 21/2014 z 13.04.2014 vypracovaný znalcom I. J., ktorý vyhodnotil
koeficient intenzity využitia na 0,90 bodov (rozmedzie od 0,50 do 2,00 bodov), pričom znalecký posudok
č. 50/2020 z 30.04.2020 ohodnocuje pozemok koeficientom intenzity využitia na 0,50 bodov, t.j. na
najnižšej možnej bodovej hranici. Žalovaný tieto závery prevzal bez náležitého odôvodnenia a bez
zisteného stavu veci.

Žalobkyňa nežiadala, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ohľadne námietky o nesprávnom právnom posúdení veci
uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z. a žalobkyňa jeho postupom nebola
ukrátená na svojich právach; žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, aj ku

samotnému znaleckému posudku, avšak žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila
závery znaleckého dokazovania a nepredložila žiadne dôkazy (napr. nový znalecký posudok či iné
dôkazy), ktoré by vyvrátili alebo spochybnili znalecký posudok č. 50/2020, ktorý ohodnotil dotknutú
parcelu ku dňu 19.09.2002. Zdôraznil, že tak žalovaný, ako aj okresný úrad rešpektovali právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku sp. zn. 7S/84/2015 z 08.06.2017 a vykonali

nové dokazovanie zabezpečením nového znaleckého posudku odborne spôsobilou osobou z odboru
stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti. Poukázal, že ani žalobkyňa, ani jej právna
zástupkyňa nie sú znalcami v danom odbore a teda ich názor ohľadne ohodnotenia dotknutej parcely
svyužitímhodnôtjednotlivýchkoeficientovmožnovnímaťvýlučneibaakoichsubjektívnynázor,ktorýnie
je spôsobilý vyvrátiť závery znaleckého dokazovania s dodatkom, že žalobkyňa vo svojich vyjadreniach

pri určovaní hodnoty dotknutej parcely nereflektuje skutočnosť, že táto sa ohodnocuje v jej stave v roku
2002, keď boli odlišné trhové podmienky oproti súčasnému stavu, čo predstavuje rozdiel skoro 20
rokov. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009, podľa ktorého
správny orgán nemôže označiť znalecký posudok ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky, ale hodnotí ho ako ktorýkoľvek dôkaz bez posudzovania jeho správnosti.

Zároveň žalovaný poukázal, že v dôsledku záverov z konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva
Slovenská republika novelizovala zákon č. 64/1997 Z. z. a to zákonnou novelou č. 57/2011 Z. z. ktorou
upravila ohodnocovanie pozemkov, tak aby náhrada za pozemky bola určená na základe znaleckého
ocenenia vykonávaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., pričom aj v zmysle dôvodovej správy k tejtozákonnej novele dôvodom jej prijatia bolo, na vnútroštátnej úrovni zabezpečiť všeobecné opatrenia,
aby sa odstránili všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníctva k pozemkom poskytovala náhrada,
ktorej výška bude primeraná vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.

Záverom žalovaný podotkol, že priznanú finančnú náhradu žalobkyňa prijala, takže nie je zrejmé
či na žalobe trvá, pretože ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa by prevzatú
finančnú náhradu musela vrátiť, keďže by jej zanikol titul nadobudnutia.
Žalovaný uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie.

12. Ďalší účastník konania (Slovenský pozemkový fond, ďalej len „SPF“) vo svojom vyjadrení uviedol, že
sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného a teda má za to, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom
č. 64/1997 Z. z. a v súlade so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/84/2015 z
08.06.2017. Ďalší účastník dal správnemu súdu do pozornosti, že žalobkyňa sa v skutkovo rovnakej veci
už domáhala rozhodnutia súdu, pričom o jej skoršej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp. zn. 7S/84/2015 od doby ktorej žalobkyňa nepredložila nové skutočnosti a dôkazy, v ktorom dôsledku

ide o prípad „res iudicata“, čiže o prekážku už rozsúdenej veci a preto by mal správny súd žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. v ďalšom sa ďalší účastník vyjadril k veci absolútne identicky ako žalovaný
anazáverzdôraznil,žežalobkyňasinímvyplatenújejpriznanífinančnúnáhraduprevzala,tútonevrátila,
čím konkludentne vyjadrila svoj súhlas s obsahom, resp. s výškou tejto náhrady priznanej žalobou
napadnutými rozhodnutiami.

Ďalší účastník uviedol, že netrvá na tom, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie.

13. Žalobkyňa vo svojom v stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, vyjadrila s nimi nesúhlas
a zotrvala na tvrdení, že okresný úrad a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav; neodpovedali
na námietky a otázky žalobkyne týkajúce sa znaleckého posudku a ani neodôvodnili svoj postup

a rozhodnutie. Zdôraznila, že okresný úrad rozhodol výlučne na podklade znaleckého posudku,
t.j. výlučne na podklade, ktorý bol do konania predložený povinnou osobou (SPF) a podklady
zaobstarané oprávnenou osobou, t.j. žalobkyňou nezobral do úvahy. Znalkyňa vypracovala znalecký
posudok na základe inštrukcie Slovenského pozemkového fondu, ktorý je súčasne povinnou stranou
v správnom konaní o vyplatenie náhrady za vyporiadanie vlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnosti,

preto sa žalobkyňa opakovane v administratívnom konaní dovolávala potreby vypracovania ďalšieho
znaleckého posudku, ktorý by odstránil a ozrejmil vytýkané nedostatky. V ďalšom žalobkyňa zopakovala,
že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku č. 50/2020 nepoužila porovnávaciu metódu s tým, že je
nepravdivé tvrdenie znalkyne, že tak učinila kvôli nedostatku podkladov pre danú lokalitu v danom čase.
Žalobkyňa uviedla, že síce je pravdou, že nie je odborne znalou v odbore, z ktorého bola ustanovená

znalkyňa na ocenenie dotknutej nehnuteľnosti, preto žiadala vysvetlenia od znalkyne, prečo vychádzala
z najnižších možných koeficientov, keďže tieto odpovede znalecký posudok neposkytoval a tieto
nedostatky neodstránili ani správne orgány. Za spornú žalobkyňa považuje skutočnosť, že znalkyňa
vychádzala z najnižších možných koeficientov intenzity využitia, t.j. 0,50 bodov bez ďalšieho vysvetlenia
ohľadom redukujúcich faktorov na znížené bodové ohodnotenie; koeficient funkčného využitia územia

znalkyňaocenilana0,80bodov(zrozsahuod0,80–2,00),t.j.nanajnižšejbodovejhranici,pričomdôvod
tohto určenia bližšie neodôvodnila, ani to, prečo neprihliadla na skutočnosť, že na ohodnocovaných
nehnuteľnostiach boli v čase schválenia projektu pozemkových úprav záhradné chatky, keďže z
Dohody o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy z 25.05.1981 je v jej bode IV. uvedené cit.
„Na pridelených parcelách môžu užívatelia - členovia stavať záhradné chatky výlučne prízemné, bez

vysokých podmúrikov, t.j. s umiestnením podlahy + 100 mm od upraveného terénu.“ Podľa žalobkyne
znalkyňa ohodnotila dotknutú parcelu koeficientom technickej infraštruktúry tiež na najnižšej bodovej
hranici na 0,80 bodov (z rozsahu od 0,80-1,50), bez odôvodnenia tohto ohodnotenia, t.j. znalkyňa
dotknutú nehnuteľnosť ohodnotila ako takú, ktorá nemá absolútne žiadnu technickú vybavenosť, pričom
priamo na dotknutej parcele sa nachádza NN sieť a tiež v blízkosti je verejná kanalizácia, čo zohľadnené

nebolo a žalobkyňa tiež poukázala, že podľa Dohody o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy cit.
„MO – SZZ Splav môže uvedený pozemok oplotiť drôteným pletivom, tak aby bola ponechaná prístupná
cesta k čerpacej stanici úžitkovej vody“, z citácie ktorej podľa žalobkyne vyplýva, že už v roku 1981
bola na dotknutej parcele zriadená čerpacia stanica za účelom čerpania úžitkovej vody, ktorú skutočnosť
znalkyňa nezohľadnila a jej existenciu nepremietla do bodového ohodnotenia technickej infraštruktúry

pozemku. Podľa žalobkyne tieto jej uvedené pochybnosti neboli zodpovedané ani správnymi orgánmi
ani vyjadreniami znalkyne. Žalobkyňa záverom podotkla, že predmetné rozhodnutie priznané jej
peňažnej náhrady je vykonateľným exekučným titulom, preto neexistovala zákonná prekážka naneposkytnutie alebo neprevzatie peňažnej náhrady. Žalobkyňa zotrvala na svojich námietkach a uvidela,
že na podanej správnej žalobe trvá.

14. K vyjadreniu ďalšieho účastníka, ktoré bolo žalovanému doručené na zaujatie stanoviska
16.08.2022, už žalovaný svoje stanovisko nepredložil.

15. K vyjadreniu (replika) žalobkyne, ktoré bolo žalovanému doručené na zaujatie stanoviska
16.08.2022, už žalovaný svoje stanovisko (duplika) nepredložil.

16. Ďalší účastník konania (SPF) vo svojom stanovisku k vyjadreniu (replika) žalobkyne zotrval na
svojich predošlých vyjadreniach s dodatkom, že žalobkyni žiadna objektívna prekážka nebránila, aby
si zabezpečila znalca za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku, avšak žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy ani nové skutočnosti; SPF trvá na tom, že v predmetnej veci sa jedná o tzv.
„res iudiacata“. V súvislosti z prevzatím sumy peňažnej náhrady žalobkyňou, SPF uviedol, že tvrdenia

žalobkyne sú irelevantné , keďže SPF si povinnosť vyplatiť peňažnú náhradu splnil.

17. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

19. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na

prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo

e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

20. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

21. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

22. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.03.2026 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

25. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „V správnej žalobe sa musí

okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť (e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).“26. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu (02.05.2011)
začatia konania (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Dňom vydania rozhodnutia o
vykonaní projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom
v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.“

28. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(6) Náklady na
vypracovanie registra pôvodného stavu, vypracovanie projektu, aktualizáciu registra pôvodného stavu a
projektu a náklady na jeho vykonanie uhrádza Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond
uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona.“

29. Podľa § 18b ods. 1 a 2 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Účastník
konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových
úprav do 31. marca 2011 má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume
zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi
už poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011 na obvodnom

pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav; inak toto právo zaniká.
(2) Finančná náhrada podľa odseku 1 sa vyplatí z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, na
základe rozhodnutia obvodného pozemkového úradu.“

30. Podľa § 18c ods. 1 a 3 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak v konaní

do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení
vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na
určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.
(3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí
aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný

pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.“

31. Podľa § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len
„vyhláška“), v znení účinnom ku dňu (30.04.2020) vyhotovenia znaleckého posudku č. 50/2020 (ďalej
len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia

všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku
na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa
osobitného predpisu.“

32. Podľa § 2 písm. g) a h) vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tejto vyhlášky
sa rozumie g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom
mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,

že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty;
h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv
trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory.“

Podľa § 4 ods. 1 a 3 vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Všeobecnú hodnotu zložiek

majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou
znaleckého posudku.
(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa
príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky
majetku.“

33. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. (ďalej len „príloha 3 k vyhláške“) v znení
účinnom v rozhodnom čase bola označená ako „POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY
NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB.“34. Podľa bodu E prílohy č. 3 k vyhláške v znení účinnom v rozhodnom čase označeného ako
„VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV“ boli uvedené tieto metódy „E.1 Porovnávacia metóda - Pri

výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov.
Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti
porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez
pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).
E.2 Výnosová metóda - Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich

odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia ...
E.3 Metóda polohovej diferenciácie - E.3.1 Pozemky -Pozemky sa pri použití metódy polohovej
diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo
zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách, pozemky mimo zastavaného
územia obcí určené na stavbu, pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav

na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami
marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch.
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu - VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€], kde M
– výmera pozemku v m2, VŠHMJ– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2. Jednotková
všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná

hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu - VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], kde VHMJ je jednotková
východisková hodnota pozemku a kPD je koeficient polohovej diferenciácie.
VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku sa stanoví podľa tabuľky: Klasifikácia obce – názov
alebo údaj podľa počtu obyvateľov, konkrétne (v tomto prípade, pozn. súdu) podľa písmena d) Ostatné
okresné mestá so sídlom okresných úradov - 9,96 eura/m2.

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu
môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z
ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné,
poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách,
hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných

skupínobyvateľstvamôžumaťjednotkovúvýchodiskovúhodnotudo60%zvýchodiskovejhodnotyobce
(mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových
osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod
osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z
východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient

polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková
východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je hodnota
prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza.
kPD – koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu kPD = kS (koeficient všeobecnej
situácie).kV(koeficientintenzityvyužitia).kD(koeficientdopravnýchvzťahov).kF(koeficientfunkčného

využitiaúzemia).kI(koeficienttechnickejinfraštruktúrypozemku).kZ(koeficientpovyšujúcichfaktorov).
kR (koeficient redukujúcich faktorov).
- kV – koeficient intenzity využitia (0,50 – 2,00) sa určí takto:

Intenzita využitia

kv
1.
– záhradkové osady,
– chatové osady,
– hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov,

– sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami
obyvateľstva
0,50 – 0,70
2.
– inžinierske stavby, chránené ložiskové územia

0,70 – 0,90
3.
– nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím,
– poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia0,90 – 0,95
4.
– rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia,

– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardom
vybavenia,
– nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu
0,95 – 1,00
5.

– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením,
– rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu,
– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením
1,00 – 1,05
6.
– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením,

– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením
– nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia
1,05 – 1,10
7.
– exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru so

štandardným vybavením
1,10 – 1,15
8.
– nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením,
viacpodlažné budovy

1,15 – 1,30
9.
– využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest
1,30 – 2,00
Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu.

- kF koeficient funkčného využitia územia (0,80 – 2,00) sa určí takto:

Funkčné využitie územia
kF
1.

plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná poloha)
1,50 – 2,00
2.
zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty)
1,20 – 1,50

3.
plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)
1,00 – 1,30
4.
výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené

pre verejné dopravné a technické vybavenie
0,90 – 1,10
5.
výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia
marginalizovaných skupín obyvateľstva

0,80– 1,00
Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej
dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v
nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky.
- kI – koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa určí takto:

Technická infraštruktúra
kI
1.bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete)
0,80 – 1,00
2.

stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody
vody, elektriny)
1,00 – 1,20
3.
dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody

vody, elektriny, zemného plynu)
1,20 – 1,30
4.
veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí)
1,30 – 1,50
Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné,

prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je
závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len
„zákon o znalcoch“) v znení účinnom ku dňu (30.04.2020) vyhotovenia znaleckého posudku č. 50/2020

(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.“

36. Podľa § 17 ods. 5 a 7 zákona o znalcoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Titulná strana
znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky,
označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu
znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel
a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého

posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,
na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k
odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri

vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne
prístupnéaleboaksúsúčasťouspisovéhomateriálu;vtakomprípadeznalecodkáženazdrojspôsobom,
aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.
(7) Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho

obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu
a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené
v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ,
b)naodstráneniemetodickýchaleboformálnychchýbvpodanomznaleckomúkonezvlastnéhopodnetu
alebo na výzvu zadávateľa.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

37. V danom prípade žalobkyňa svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia

okresného úradu č. OU-SN-PLO1-2021/000566-065 zo 17.09.2021, ktorými bolo rozhodnuté o jej
žiadosti na „doplatenie“ žalobkyni finančnej náhrady v súvislosti s vyporiadaním jej vlastníckeho práva
k dotknutej parcele (EKN 6127 o výmere 6782 m2) patriacej do obvodu ZO Splav, v k.ú. F. G. H., založila
(i) jednako na konštatovaní o nesprávnom právnom posúdení veci označenými správnymi orgánmi,
ktoré sa podľa žalobkyne neriadili judikovaným názorom ESĽP o potrebe priznať jej finančnú náhradu

v sume primeranej trhovej cene dotknutej parcely, ale túto náhradu jej priznali podľa neobjektívneho
znaleckého posudku č. 50/2020, ktorý je, podľa žalobkyne nezákonným dôkazom; a (ii) jednako
konštatovaním okresným úradom a žalovaným nedostatočne zistenom skutkovom stave, z dôvodu, že
vo veci, aj napriek opakovanej žiadosti žalobkyne nebolo nariadené kontrolné znalecké dokazovaniea tiež z dôvodu, že okresný úrad prevzal bez ďalšieho závery znalkyne vyjadrené v znaleckom posudku
č. 50/2020, ktorá však svoje závery v ňom neodôvodnila a to konkrétne ohľadne určenia hodnoty
koeficientu intenzity využitia; koeficientu technickej infraštruktúry a koeficientu funkčného využitia

územia, ako aj ohľadne použitia ňou zvolenej metódy znaleckého skúmania.

38. Prv, než by správny súd pristúpil k vecnému prieskumu žalobných námietok žalobkyne, mal za
potrebné reagovať na argumentáciu ďalšieho účastníka konania (SPF), ktorý má za to, že v danom
prípade sa jedná o vec res iudicata (vec už rozhodnutú), keďže o jednej žalobe žalobkyne smerujúcej

proti rozhodnutiu okresného úradu, vo veci priznania jej finančnej náhrady za vyporiadanie jej
vlastníckeho práva k dotknutej parcele v ZO Splav, už v minulosti rozhodol Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 7S/84/2015 z 08.06.2017.
Prekážkarozsúdenejveci(reiiudicatae),ktorásvojoupodstatoupatríkprocesnýmpodmienkamkonania
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania a nastáva vtedy, ak sa
má v novom konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o

ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu
konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak
vyplýva z rovnakého skutku).
V danom prípade by sa síce na prvý pohľad mohlo javiť, že o identickom nároku žalobkyne na

priznanie jej finančnej náhrady za vyporiadanie jej vlastníckeho práva k dotknutej parcele v ZO Splav,
už bolo raz súdom právoplatne rozhodnuté, avšak vzhľadom k skutočnosti, že Krajským súdom v
Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/84/2015 preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. OU-
KE-OOP4-2015/018266/Nan z 13.05.2015, pojednávajúce o tomto nároku, bolo založené na odlišných
skutkových záveroch (ocenenie dotknutej parcely k inému dátumu), než na akých je založené v tomto

súdnom konaní napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP-2022/003519-002 z 11.01.2022,
správny súd uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o totožnosť predmetu konania a teda ani o danosť
prekážky totožnosti veci už právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae), z ktorého dôvodu nebolo na mieste,
aby správny súd z tohto dôvodu konanie o žalobe žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP.

39. Prvá námietka žalobkyne spočíva v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci tak žalovaným,
ako aj okresným úradom, ktoré má podľa žalobkyne spočívať v tom, že okresný úrad iba prevzal závery
znaleckého posudku č. 50/2020 z 30.04.2020 a nepostupoval v súlade so žalobkyňou zmieňovanou
judikatúrou ESĽP vo veci poskytovania náhrad vlastníkom pri vyporiadaní ich vlastníckeho práva
k pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách, v zmysle judikatúry ktorej by táto náhrada nemala

byť len symbolickou, ale k tomu, aby odzrkadľovala závažnosť zásahu do vlastníckeho práva vlastníka,
by mala byť primeranou trhovej cene v rozhodnom čase a mieste straty vlastníctva.
V súvislosti s touto prvou žalobnou námietkou žalobkyne, správy súd v prvom rade uvádza, že
o nesprávne právne posúdenie veci ide v prípade, buď ak orgán verejnej správy použije (aplikuje) na
prípad neprináležiacu, teda nesprávnu právnu normu alebo síce použije správnu právnu normu, avšak

tú vzhľadom k skutkovým okolnostiam tej ktorej veci, nesprávne pochopí a nesprávne interpretuje jej
zámer (nesprávny výklad právnej normy).
V danom prípade, podľa správneho súdu a nespochybňuje to ani žalobkyňa, niet žiadnych pochýb, že
na daný prípad žalobkyne mal byť aplikovaný zákon č. 64/1997 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 492/2004
Z.z. tak, ako to napokon správne učinili aj okresný úrad a žalovaný, a teda v tomto prípade nie je možné

konštatovať, žeby označené správne orgány na prípad žalobkyne aplikovali neprináležiacu právnu
normu v ktorom dôsledku by vec mali nesprávne právne posúdiť.
Pokiaľ ide o výklad (interpretáciu), na prípad žalobkyne aplikovanej vyššie označenej právnej úpravy,
ktorý výklad práve žalobkyňa spochybňuje tým, že podľa jej názoru mal okresný úrad a aj žalovaný
pri určení jej prináležiacej náhrady za vyporiadanie jej vlastníckeho práva k dotknutej parcele v ZO

Splav vychádzať nie len zo znaleckého posudku č. 50/2020, ale v zmysle judikatúry ESĽP [prípady:
Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike č. 74258/01 z 27.01.2009; Šefčíková
proti Slovenskej republike č. 6284/2002 z 03.11.2009 a Salus proti Slovenskej republike č. 28697/03
z 03.11.2009], mal aj sám zohľadniť rozsah tohto zásahu do jej vlastníctva a ten premietnuť do
tejto jej priznanej náhrady tak, aby táto náhrada zodpovedala trhovej cene dotknutej parcely, správny

súd podotýka, že takýto manévrovací priestor na voľnú správnu úvahu pri určení sumy náhrady za
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách, zákon č. 64/1997 Z.z.
správnemu orgánu neposkytuje.Na tomto mieste je potrebné uviesť, identicky ako to vo svojom vyjadrení žalobkyni ozrejmil už aj
žalovaný, že práve žalobkyňou zmieňovaná (vyššie označená) judikatúra ESĽP našla svoju odozvu
v prijatí zákonnej novely č. 57/2011 Z.z. účinnej od 01.04.2011, ktorou bol novelizovaný v danej

veci aplikovaný zákon č. 64/1997 Z.z.. Inými slovami v žalobkyňou zmienených rozhodnutiach ESĽP
adresoval Slovenskej republike požiadavku prijať na národnej úrovni potrebné legislatívne opatrenia,
ktoré by zabezpečili, aby mimo iné (rozumej mimo nájomného), aj náhrada poskytovaná vlastníkom
za vyporiadanie ich vlastníckeho práva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách bola nie iba
symbolickou, ale aby bola v primeranom vzťahu k ich trhovej cene zohľadňujúc pritom ich stav v čase

zániku práva užívania pôvodného vlastníka. V dôsledku uvedeného Slovenská republika novelizovala
zákon č. 64/1997 Z.z., ktorý upravoval problematiku poskytovania náhrad za vyporiadanie vlastníctva
k pozemkom v zriadených záhradkových osadách a to práve prijatím zákonnej novely č. 57/2011 Z.z.,
vďaka ktorej bolo s účinnosťou od 01.04.2011 umožnené, aby aj tí vlastníci, u ktorých už v minulosti
došlo k vypriadaniu ich vlastníckeho práva k ich pozemkom v zriadených záhradkových osadách a to
poskytnutím im do tej doby iba symbolickej náhrady, aby sa teda aj oni mohli opätovne dožadovať

prehodnotenia tejto sumy im už priznanej náhrady tak, aby táto nebola už iba symbolickou, ale aby bola
primeranou trhovej cene ich pozemkov ku dňu prevodu vlastníctva k nim na záhradkárov.
Vďaka tomu aj žalobkyňa, ktorej bola v minulosti rozhodnutím okresného úradu č. C/2001/02761-12
zo 06.08.2002 (právoplatné 19.09.2002) už priznaná náhrada 40 692,- Sk (t.j. 1 350,72 Eur)
titulom vyporiadania jej vlastníctva k dotknutej parcele v ZO Splav, mohla podať 02.05.2011 žiadosť

oprehodnotenietejtojejužpriznanejnáhradyajej„doplatenie“tak,abytátojejpriznanácelkovánáhrada
bola primeranou trhovej cene dotknutej parcely zohľadniac jej stav a účel ku dňu prevodu vlastníctva
k nej, t.j. ku dňu 19.09.2002.
Ktomu,abyvtomktoromprípademoholsprávnyorgántransparentne,niešpekulatívneanezaujatourčiť
hodnotu v zriadených záhradkových osadách vyporadúvaných pozemkov, zákonodarca v aj na danú

vec aplikovanom zákone č. 64/1997 Z.z., legislatívne ukotvil objektívne pravidlo určenia tejto hodnoty
a to prostredníctvom na veci nezainteresovaných a teda nezaujatých, za výsledok plne zodpovedných
a odborne spôsobilých znalcov, na podklade nimi vypracovaných znaleckých posudkov, ktorými je táto
hodnota pozemkov objektivizovaná s ohľadom na ich technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné
špecifické faktory (cit. § 2 psím. vyhlášky č. 492/2004 Z. z.) ako ich všeobecná hodnota, odzrkadľujúca

ich najpravdepodobnejšiu trhovú cenu v danom čase a mieste, ktorú by mali dosiahnuť v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, t.j. bez ovplyvnenia tejto ceny neprimeranými pohnútkami či už zo
strany predávajúceho alebo kupujúceho (cit. § 2 psím. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z.).
Už aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku vydanom v tejto veci sp. zn. 7S/84/2015 z
08.06.2017 konštatoval, že v danom type konania sa výška náhrady určuje na základe znaleckého

posudku vykonaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z.z., pričom
Slovenský pozemkový fond je tým subjektom, prostredníctvom ktorého správny orgán znalecký posudok
zabezpečuje a to v súlade s cit. § 18 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z..
Vzhľadom k uvedenému, ak teda v danom prípade žalobkyne, okresný úrad a stotožniac sa s ním
aj žalovaný rozhodli o sume žalobkyni priznanej ďalšej náhrady (doplatenie), za vysporiadanie

jej vlastníctva k dotknutej parcele v ZO Splav, na podklade zákonným postupom zabezpečeného
znaleckého posudku č. 50/2020, ktorého závery neboli odborne spochybnené (viď ďalej pri ďalšej
námietke, pozn. súdu), a to bez následného regulovania týmto znaleckým posudkom určenej hodnoty
dotknutej parcely aj voľnou úvahou okresného úradu tak, ako sa toho nesprávne dovoláva žalobkyňa,
nie je možné tento postup a rozhodnutie okresného úradu a žalovaného kvalifikovať ako nezákonný

z dôvodu žalobkyňou tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány
(okresný úrad a aj žalovaný) v tomto prípade správne vyložili (aplikovali) zákon č. 64/1997 Z. z. v spojení
s vyhláškou č. 492/2004 Z.z..
Z uvedených dôvodov, podľa správneho súdu, neobstojí prvá žalobná námietka žalobkyne
o nesprávnom právnom posúdení veci okresným úradom a žalovaným, pretože ich rozhodnutia sú plne

v súlade s judikatúrou ESĽP zhmotnenou v na vec aplikovaných zákone č. 64/1997 Z. z. a vyhláške č.
492/2004 Z.z, v ich citovanom znení účinnom v rozhodnom čase.

Správny súd vzhliadol nedôvodnou aj žalobnú námietku žalobkyne o správnymi orgánmi nedostatočne
zistenom skutkovom stave konkretizovanou tvrdením žalobkyne, že skutkový stav bol založený iba

na nezákonnom a neobjektívnom znaleckom posudku č. 50/2020 a na žiadosť žalobkyne nebolo
nariadené kontrolné znalecké skúmanie; že okresný úrad bez ďalšieho prebral závery znaleckého
posudku č. 50/2020, ktorý však znalkyňa neodôvodnila pokiaľ ide o stanovenie hodnôt koeficientu
intenzity využitia, koeficientu technickej infraštruktúry a koeficientu funkčného využitia územia všetkyvo vzťahu k ohodnocovanej dotknutej parcele a že znalkyňa bez náležitého vysvetlenia použila, podľa
žalobkyne, na ohodnotenie dotknutej parcely nesprávnu znaleckú metódu.

40. Vo vzťahu k námietke o nezákonnosti znaleckého posudku č. 50/2020 žalobkyňa okrem tohto svojho
tvrdenia neponúkla správnemu súdu žiadny iný dôkaz či podložené tvrdenie.
O nezákonný dôkazný prostriedok by išlo vtedy, keby bol dôkazný prostriedok správnym orgánom
zadovážený zákonom nepredvídaným (nedovoleným) postupom (t.j. v rozpore so zákonom), teda ak
by jeho zadováženie bolo poznačené porušením formálnych procesných podmienok vyžadovaných na

jeho zadováženie v tomto prípade aplikovaným zákonom č. 64/1997 Z.z. alebo ak by tento dôkazný
prostriedok trpel absenciou obsahových (materiálnych), právnym predpisom vyžadovaných náležitostí.
V danom konkrétnom prípade žalobkyňa vo svojej všeobecnej správnej žalobe netvrdila ani
nepreukázala žiadnu konkrétnu nezákonnosť, či už na úrovni zadováženia označeného znaleckého
posudku, ktorý ako už bolo uvedené, bol správnym orgánom zadovážený na základe zmocnenia
daného mu zákonom č. 64/1997 Z.z. a to riadne znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti SR za cenu hradenú z prostriedkov SPF, a ani na úrovni obsahových náležitostí tohto
označeného znaleckého posudku, ktorým ustanovená znalkyňa určila všeobecnú hodnotu dotknutej
parcely v súlade s vyhláškou zadefinovaným vzorcom jej výpočtu a to riadne aplikáciou všetkých
komponentov (koeficientov) tohto vzorca (k rozsahu odôvodnenia jednotlivých koeficientov, viď ďalej,
pozn. súdu). Žalobkyňou nastolená otázka neobjektívnosti znaleckého posudku, až do okamihu jej

preukázania, je stále iba na úrovni osobného, subjektívneho názoru žalobkyne, nemajúceho potenciál
vecne (odborne) spochybniť závery znaleckého posudku.

41. V súvislosti s nenariadením kontrolného znaleckého dokazovania k znaleckému posudku č. 50/2020
žalobkyňa iba uviedla, že o jeho vykonanie opakovane žiadala okresný úrad no bezúspešne, avšak

žalobkyňa nepredložila, a ani z administratívneho spisu nevyplýva, žeby žalobkyňa vecne, t.j. po
odbornej stránke napr. predložením iného znaleckého posudku alebo aspoň odborného vyjadrenia,
vecnespochybňovalaznaleckýposudokč.50/2020,ktorýmúkonombydalaokresnémuúradupríčinuna
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, resp. ktorým by mu dala dôvod nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania vôbec zvažovať.

Keďže spracovateľom znaleckého posudku je osoba odborne erudovaná (odborne zdatná v určitom
odbore), ktorá preto v plnej miere aj znáša zodpovednosť za ňou v znaleckom posudku konštatované
záveryčizistenia,takprenariadeniekontrolnéhoznaleckéhodokazovanianestačíakopodnetakákoľvek
pochybnosť či osobná nespokojnosť účastníka konania s ním, prípadne iba púha požiadavka účastníka
konania (ako tomu bolo aj v tomto prípade, pozn.), ale nariadenie znaleckého dokazovania na kontrolu

už vykonaného iného znaleckého dokazovania sa stáva relevantným a dôvodným iba v prípade odbornej
a vecnej konfrontácie, spochybňujúcej už vypracovaný znalecký posudok v bodoch relevantných pre
rozhodnutie. V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje analogicky na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 z 02.12.2015 podľa ktorého v prípade, ak účastníci konania predložia také
znalecké posudky, ktoré spochybnia Úradom v rozhodnutí vyslovené závery, úlohou súdu v správnom

súdnictve je vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie pochybností o skutočnostiach
relevantných pre rozhodnutie. Keďže znalecké dokazovanie je založené na identickom princípe tak
v správnom konaní, ako aj v súdnom konaní, obdobne je možné tieto závery abstrahovať aj pre účely
správneho konania. Okrem toho ďalším dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania
je aj prípad, kedy sa vecné spochybnenie znaleckého posudku nepodarí objasniť ani výsluchom či

vysvetlením znalca.
V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené a ako na to poukázal aj žalovaný, žalobkyňa
v konaní hoc požadovala kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku č. 50/2020, túto svoju
požiadavku odôvodňovala iba svojím púhym nesúhlasom a osobným presvedčením o neobjektívnosti
znaleckého posudku č. 50/2020, avšak na podporu svojich pochybností nepredložila žiadny iný znalecký

posudok, či odborné stanovisko, ktorými by vecne, t.j. po odbornej stránke konfrontovala znalecký
posudok č. 50/2020 o skutočnostiach relevantných pre rozhodnutie, a to ani v čase po oboznámení sa
so znaleckým posudkom č. 50/2020, ani po dodatočnom vyjadrení sa znalkyne k otázkam žalobkyne
a napokon ani v konaní pred správnym súdom. V uvedenej súvislosti správny súd na podporu už
uvedeného, že samotné ničím vecne nepodložené spochybňovanie znaleckého posudku nestačí na

nariadenie jeho odbornej revízie, dopĺňa, že navyše v tomto prípade, ako to vyplýva zo zákona č.
64/1997 Z.z., náklady na vypracovanie znaleckého posudku sú hradené z verejných zdrojov zverených
Slovenskémupozemkovémufondu,naopakovanévynakladaniektorýchnatenistýúkonbynepochybne
mala byť daná skutočne vecná pochybnosť. Okrem toho, v tomto konkrétnom prípade sa pochybnostižalobkyne vo vzťahu k ňou tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu znaleckého posudku č. 50/2020
podarilo objasniť dodatočnými vyjadreniami znalkyne (viď ďalej, pozn.) a iným, okresným úradom vo
veci vykonaným dokazovaním (miestne zisťovanie 14.12.2020; LV XXXXX pre k.ú. F. G. H., pozn.).

Z uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že správne orgány nepostupovali nezákonne, keď vo
veci nenariadili k znaleckému posudku č. 50/2020 kontrolné znalecké dokazovanie, hoc o jeho
nariadenie žiadala žalobkyňa, pretože tak činila bez relevantných znalecký posudok č. 50/2020 vecne
spochybňujúcich dôvodov.

42. Ohľadne dostatočnosti zistenia a ustálenia pre žalobou napadnuté rozhodnutia rozhodného
skutkového stavu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, že okresný úrad mal
bez ďalšieho iba prebrať závery znaleckého posudku č. 50/2020, ktorý navyše znalkyňa neodôvodnila
pokiaľ ide o stanovenie hodnôt koeficientu intenzity využitia, koeficientu technickej infraštruktúry
a koeficientu funkčného využitia územia všetky vo vzťahu k ohodnocovanej dotknutej parcele.
Ako už bolo vyššie uvedené, zákon č. 64/1997 Z.z. priamo vyžaduje a zaväzuje vo veci konajúci správny

orgán (okresný úrad), aby za účelom zistenia objektívnej všeobecnej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti
(v danom prípade dotknutej parcely), rozhodnej pre určenie náhrady za vyporiadanie vlastníctva k nej
v ZO, vychádzal zo zákonnom predvídaným postupom zabezpečeného znaleckého posudku. Preto
správny orgán aj v tomto prípade musel vychádzať a prevziať závery znaleckého posudku č. 50/2020
z 30.04.2020 a tento znalecký posudok mohol okresný úrad posudzovať iba ak v tom smere, či sú jeho

závery zrozumiteľné (viď ďalší bod, pozn.) a či korešpondujú aj s inými okresným úradom vykonanými
dôkazmi, čo, ako už bolo tiež uvedené, okresný úrad aj vykonal a znalkyňou uvedené dôvody pre jej
závery v znaleckom posudku overil aj miestnym zisťovaním 14.12.2020 za účasti zamestnanca obce
Smižany (overovanie ohľadne verejného vodovodu), ako aj LV XXXXX pre k.ú. F. G. H. (overovanie
ohľadne existencie čerpacej stanice vody), ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú

prílohou znaleckého posudku (vyjadrenie mesta Spišská Nová Ves o umiestnení dotknutej parcely
v rizikovom povodňovom území rieky Hornád).

43. V súvislosti s preskúmaním znaleckého posudku znalkyne č. 50/2020, správny súd v prvom rade
podotýka, že v tomto smere je jeho kompetencia (analogicky, ako aj kompetencia správneho orgánu)

obmedzená (limitovaná), a to iba v tom rozsahu, či znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, či je odôvodnený v preskúmateľných logických súvislostiach
a či korešponduje s inými v konaní vykonanými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu ani správny súd a ani
správny orgán nie sú oprávnení prehodnocovať znalkyňou zvolenú metódu oceňovania, ani jej odborné
znalecké závery, pretože správny súd ani príslušný správny orgán príslušnou odbornou znalosťou

nedisponujú.
V uvedenej súvislosti správny súd analogicky argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Stk/7/2022 z 26.04.2023 podľa ktorého cit. «V prípade, ak
medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo
potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu,

má kasačný súd za to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní v obmedzenom režime,
podporujúc svoj názor rozsudkom Najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2011 pod por. č. 99/2011 (rozsudok sp. zn. 6 Sžo
150/2009), v ktorom je konštatované, že: „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní,
ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať

jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a
skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto
nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z
odbornej stránky.“»

44. Pokiaľ žalobkyňa namieta nezrozumiteľnosť znaleckého posudku č. 50/2020 a to vo vzťahu k
ňou tvrdenému nedostatočnému jeho odôvodneniu ohľadne znalkyňou zvolených hodnôt koeficientov
intenzity využitia; technickej infraštruktúry a funkčného využitia územia dotknutej parcely, správny súd
dáva do pozornosti, že v zmysle cit. § 17 ods. 7 zákona o znalcoch, môže znalec ním podaný znalecký
posudok doplniť alebo jeho obsah bližšie vysvetliť tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď okresný

úrad dopyty a výhrady žalobkyne proti znaleckému posudku č. 50/2020 opakovane zaslal na vyjadrenie
znalkyni, ktorá sa k nim náležite opakovane vyjadrila 11.06.2020 a 05.10.2020 a tak zrozumiteľne
a v logických súvislostiach svoj znalecký posudok doplnila a vysvetlila svoju myšlienkovú úvahu prizvažovaní, ktoré skutočnosti u nej zavážili pri jej výbere a ustálení konkrétnej hodnoty toho ktorého
koeficienta z možného zákonného rozptylu jeho ohodnotenia.
Pre následnú argumentáciu je nevyhnutným ustáliť, že znalkyňa bola povinná ustáliť všeobecnú

objektivizovanú hodnotu dotknutej parcely v ZO Splav zohľadniac jej stav v mieste a čase k rozhodnému
dňu 19.09.2002, čo bol deň kedy došlo k prevodu vlastníctva žalobkyne k dotknutej parcele
na záhradkárov a to v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu č.
C/2001/02761-12zo06.08.2002(právoplatné19.09.2002)oschválenívykonaniaprojektupozemkových
úprav, ktorým bolo ukončené konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v obvode ZO Splav.

V súvislosti so žalobkyňou spochybňovaným koeficientom intenzity využitia, ktorý je podľa znalkyňou
v znaleckom posudku č. 50/2020 aplikovaného bodu E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z.,
jedným z obligatórnych parametrov pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, správny súd
dáva do pozornosti, že síce možný zákonný bodový rozptyl tohto koeficientu intenzity využitia je od
0,50-2,00, avšak jedná sa o maximálny rozptyl pre všetky kategórie oceňovaných nehnuteľností od
pozemkov v záhradkových osadách, cez hospodárske budovy, inžinierske stavby, nebytové budovy,

až po rodinné domy atď.. Keďže koeficient intenzity využitia nehnuteľnosti vyjadruje mieru, resp.
intenzitu, akou je nehnuteľnosť zaťažená alebo zužitkovaná existujúcou stavbou alebo spôsobom
jej využitia, preto aj v zmysle tabuľkového rozčlenenia pre tento koeficient intenzity využitia (viď
vyššie tabuľka uvedená v časti aplikovanej právnej úpravy, pozn.), sú nehnuteľností usporiadané
vzostupne (rastúcim radom) počnúc od na prvom mieste záhradkovými osadami; nasledujúc chatovými

osadami; hospodárskymi budovami, cez sídelné útvary priestorovo alebo sociálne vylúčených skupín
obyvateľstva, inžinierske siete, nebytové objekty až po rodinné domy, s ktorým členením korešponduje
aj vzostupne úmerne rastúca bodová hodnota koeficientu intenzity využitia a to tak, že táto bodová
hodnota začína od najnižšej hodnote 0,50 pri záhradkových osadách a postupne sa zvyšuje až smerom
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa exkluzívne v centrách miest pri ktorých je bodová hodnota tohto

koeficientu 2,00. Teda bodový rozptyl 0,50-2,00 nebol bez ďalšieho v tomto prípade pre znalkyňu
smerodajným rozptylom z ktorého mala ustáliť pre oceňovanú dotknutú parcelu v ZO Splav konkrétnu
hodnotu koeficientu intenzity využitia, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, ale znalkyňa musela podľa
tabuľkovej prílohy v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., dotknutú parcelu najsamprv
identifikovať a zaradiť do konkrétneho typu nehnuteľností a až následne po zvolení typu nehnuteľnosti

sa mohla riadiť jemu prináležiacim bodovým rozptylom koeficientu intenzity využitia. V danom prípade
znalkyňa zaradila oceňovanú dotknutú parcelu v ZO Splav logicky medzi nehnuteľnosti pod bod 1.
tabuľkovej časti pre koeficient intenzity využitia, kde sú zaradené konkrétne tieto nehnuteľnosti a v tomto
poradí cit. „záhradkové osady; chatové osady; hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov;
sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami

obyvateľstva“, pre ktorý zvolený typ nehnuteľností je príslušný bodový rozptyl 0,50 – 0,70, z ktorého
rozptylu znalkyňa pre dotknutú parcelu zvolila bodovú hodnotu 0,50, ktorú voľbu, je pravdou v znaleckom
posudku síce vôbec neodôvodnila, avšak tento nedostatok znaleckého posudku znalkyňa doplnila
a vysvetlila vo svojich vyjadreniach 11.06.2020 a 05.10.2020 s tým, že pokiaľ ide o koeficient intenzity
využitiazdôraznila,ževzmyslevyhláškysaintenzitavyužitiapozemkovposudzujepodľaichskutočného

využívaniavrozhodnomobdobíakeďžespoukazomnavyjadreniesamotnejžalobkyne,žezjejpôvodne
vlastnícky patriacej parcely E KN 6127 bola časť vo výbere 6782 m2 predstavujúca oceňovanú dotknutú
parceluvyčlenenápreúčelyzáhradkárskejosady,ztohodôvoduznalkyňazadefinovaladotknutúparcelu
k rozhodnému dátumu 19.09.2002 ako záhradkársku osadu a priradila jej prináležiace najnižšie bodové
ohodnotenie 0,50. Z uvedeného vysvetlenia znalkyne v kontexte veci možno podľa správneho súdu

uzavrieť, že znalkyňa zadefinovala dotknutú parcelu k rozhodnému obdobiu ako záhradkovú osada nie
svojvoľne,alenapodkladerelevantnýchdôkazov[napr.Dohodaodočasnomužívanípoľnohospodárskej
pôdy z roku 1981, ktorá je prílohou znaleckého posudku; vyjadrenia samotnej žalobkyne], ktorému typu
nehnuteľnosti zaradenému na prvom mieste členenia nehnuteľnosti podľa intenzity ich využitia, logicky
priradila aj jej prináležiacu najnižšiu zákonnú bodovú tabuľkovú hodnotu tohto koeficientu vo výške

0,50, z ktorých dôvodov sú, podľa správneho súdu, závery znalkyne v tomto smere preskúmateľnými
a v logických súvislostiach veci, aj zákonne udržateľnými. Súčasne okresný úrad, ktorý rozhodoval na
podklade znaleckého posudku č. 50/2020, jeho závery v naznačenom smere overoval aj inými dôkazmi
(listami vlastníctva), pričom zistil, že na dotknutej parcele sa v rozhodnom období nenachádzali žiadne
legálne stavby a teda, žeby jej využitie bolo aj iné ako len na záhradkárske účely s tým, že chatky

nachádzajúce sa na dotknutej parcele boli zlegalizované až v roku 2007, a teda po rozhodnom období
roku 2002, ku ktorému sa dotknutá parcela ohodnocovala, pričom v tomto smere nevzniesla dôvodnú
preukázanú pochybnosť ani žalobkyňa.Ďalším žalobkyňou spochybňovaným koeficientom v znaleckom posudku č. 50/2020 je koeficient
technickej infraštruktúry, ktorý je podľa znalkyňou aplikovaného bodu E.3. prílohy č. 3 k vyhláške
č. 492/2004 Z.z., taktiež jedným z obligatórnych parametrov pre výpočet koeficientu polohovej

diferenciácie. Správny súd aj tu dáva do pozornosti, že síce možný zákonný bodový rozptyl tohto
koeficientu technickej infraštruktúry je od 0,80 – 1,50, avšak jedná sa opäť iba o maximálny rozptyl
pre všetky kategórie oceňovaných nehnuteľností, takže aj v tomto prípade musela znalkyňa najsamprv
podľa tabuľkovej prílohy v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., dotknutú parcelu najsamprv
identifikovať a zaradiť do konkrétneho typu nehnuteľností a až následne po zvolení typu nehnuteľnosti

sa mohla riadiť jemu prináležiacim bodovým rozptylom koeficientu technickej infraštruktúry. V danom
prípade znalkyňa zaradila oceňovanú dotknutú parcelu do kategórie nehnuteľností cit. „bez technickej
infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete)“, ktorému
typu prináležal predpísaný bodový rozptyl v rozsahu cit. „0,80 – 1,00“, z ktorého znalkyňa určila pre
dotknutú parcelu bodovú hodnotu 0,80, ktorú voľbu, je pravdou, že opäť v znaleckom posudku síce
vôbec neodôvodnila, avšak tento nedostatok znaleckého posudku znalkyňa doplnila a vysvetlila vo

svojich vyjadreniach a to tak, že bodovú hodnotu tohto koeficientu technickej infraštruktúry ustálila
na hodnote 0,80, pretože podľa jej zistení sa na dotknutej parcele nenachádza žiadna infraštruktúra
a len v jej blízkosti sa nachádza elektrická NN sieť, avšak nie tak, aby bolo možné sa na ňu priamo
napojiť a taktiež poukázala, že v blízkosti ZO Splav sa síce nachádza verejná kanalizácia, ktorá však
podľa jej vedomostí (lebo v rozpätí rokov 1993 - 2008 bola zamestnaná na obecnom úrade Smižany)

slúži pre potreby rómskej osady v F. a je aj vo vlastníctve obce Smižany a kvôli jej dimenzii nie je
využiteľnáajprezáhradkárskuosadu.Zuvedenýchvyjadreníznalkyne,jepodľasprávnehosúdu,možné
v logických súvislostiach vyvodiť, že dotknutá parcela nemá žiadnu vlastnú infraštruktúru a je síce
napojiteľná na mimo ňu sa nachádzajúcu NN el. sieť, ale iba nepriamo, z ktorého dôvodu, je podľa
správneho súdu udržateľným záver znalkyne, ktorá túto nehnuteľnosť obodovala najnižšou bodovou

hodnotou z prípustného zákonného rozptylu. Opäť aj v tomto prípade je nevyhnutným uviesť, že okresný
úrad, ktorý rozhodoval na podklade znaleckého posudku č. 50/2020, jeho závery v naznačenom smere
overoval aj inými dôkazmi (dopyt na obecný úrad Smižany a mieste zisťovanie zo zamestnancom obce
Smižany o čom je v administratívnom spise úradný záznam zo 14.12.2020) a potom, ako žalobkyňa
namietala, že na dotknutej parcele sa má nachádzať čerpacia stanica vody, okresný úrad aj túto

skutočnosť overoval (na LV XXXXX pre k.ú. F. G. H.) a zistil, že v rozhodnom období čerpacia stanica
bola nefunkčná a aktuálne už neexistuje.
Napokon žalobkyňa namietala aj záver znalkyne ohľadne obodovania koeficientu funkčného využitia,
ktorý je opäť podľa znalkyňou aplikovaného bodu E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z.,
taktiež jedným z obligatórnych parametrov pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie. Správny

súd aj tu dáva do pozornosti, že síce možný zákonný bodový rozptyl tohto koeficientu funkčného
využitia je od 0,80 – 2,00, avšak jedná sa opäť iba o maximálny rozptyl pre všetky kategórie
oceňovaných nehnuteľností, takže aj v tomto prípade musela znalkyňa najsamprv podľa tabuľkovej
prílohy v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., dotknutú parcelu najsamprv identifikovať
a zaradiť do konkrétneho typu nehnuteľností a až následne po zvolení typu nehnuteľnosti sa mohla

riadiť jemu prináležiacim bodovým rozptylom koeficientu technickej infraštruktúry. V danom prípade
znalkyňa zaradila oceňovanú dotknutú parcelu do kategórie nehnuteľností cit. „výrobné územia s
prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných
skupín obyvateľstva“, ktorému typu prináležal predpísaný bodový rozptyl v rozsahu cit. „0,80– 1,00“,
z ktorého znalkyňa určila pre dotknutú parcelu bodovú hodnotu 0,80, ktorú voľbu, je pravdou, že

opäť v znaleckom posudku síce vôbec neodôvodnila, avšak tento nedostatok znaleckého posudku
znalkyňa doplnila a vysvetlila vo svojich vyjadreniach a to tak, že bodovú hodnotu tohto koeficientu
určila na základe svojich zistení, že v zmysle Dohody o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy
z roku 1981 bolo možné dotknutú parcelu využívať iba na záhradkárske účely, iné jej využitie v zmysle
tejto dohody nebplo možné, preto ustálila, že aj v rozhodnom období roku 2002 dotknutá parcela

slúžila na uvedený účel s dodatkom, že pri fyzickej ohliadke dotknutej parcely znalkyňa zistila, že sa
tu stále nachádzajú záhradky využívané na pestovanie zeleniny a ovocia, pričom drobné stavby, ktoré
sa nachádzajú na niektorých pozemkoch slúžia iba na uskladnenie záhradného náradia a nemožno
ich preto považovať za objekty pre rekreačné účely, ani ako plochy obytných a rekreačných území.
Z uvedených dôvodov znalkyňa stanovila koeficient funkčného využitia dotknutej parcely vo výške 0,80,

pretože zodpovedá jej charakteristike ako územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu. Aj
uvedené závery znalkyne, overené v teréne okresným úradom aj s ohľadom na obsah zmienenej dohody
a zistenie, že stavby na dotknutej parcele boli legalizované až v roku 2007, sú podľa správneho súduobjektívne a v kontexte skutkových okolností danej veci vo vzťahu k roku 2002 odôvodnené v logických
súvislostiach.
Uvedené dôvody boli podkladom pre záver správneho súdu o nedôvodnosti žalobnej námietky týkajúcej

sa nezrozumiteľnosti záverov znaleckého posudku č. 50/2020 pre jeho neodôvodnenosť, v ktorej
súvislosti správny súd dáva navyše žalobkyni do pozornosti, že jej žalobným petitom vymedzeným
predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie okresného úradu a nie priamo znalecký posudok č. 50/2020 ako taký, ktorý okrem ďalších
vyššie zmienených dôkazov bol iba jedným z podkladov pre žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného

a okresného úradu. Takže aj keď je možné prisvedčiť, že znalecký posudok č. 50/2020 trpel vadou
nedostatočného odôvodnenia znalkyňou, okresný úrad pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia
tento nedostatok odstránil dopytom na znalkyňu, ktorá v absentujúcom rozsahu svoj znalecký
posudok doplnila a vysvetlila, a okresný úrad až následne vo svojom rozhodnutí závery znaleckého
posudku interpretoval v logických súvislostiach s inými ním vykonanými dôkazmi a s vysvetlením
znalkyne tak, že tomuto rozhodnutiu nie je možné, podľa správneho súdu vytýkať nezrozumiteľnosť

a nepreskúmateľnosť. Okrem toho, okresný úrad a aj žalovaný žalobkyni vo svojich rozhodnutiach
vysvetlili aj dôvody, pre ktoré neboli v konaní a pre ich konečné rozhodnutie použiteľné znalecké posudky
znalca I. J. č. 21/2014 a znalca K. č. 15/2014, pretože jednako tie boli vypracované ku inému ako
rozhodnému dátumu 19.09.2022 a to znaleckým posudkom I. J. č. 21/2014 bola dotknutá parcela
ohodnotená ku dňu vzniku ZO Splav v roku 1981 a znaleckým posudkom znalca K. č. XX/XXXX bola

ohodnotená k dátumu 27.06.2014, t.j. k dátumu, ku ktorému žalobkyňa zadala znalcovi objednávku
na vypracovanie znaleckého posudku a navyše oproti času kedy bol vypracovaný znalecký posudok I.
J. č. XX/XXXX došlo k zmene právnej úpravy (vyhlášky č. 492/2004 Z.z.).

45. Napokon, v súvislosti so žalobným argumentom žalobkyne, podľa ktorého znalkyňa v znaleckom

posudku nevysvetlila, prečo nepoužila na ocenenie dotknutej parcely porovnávaciu metódu, hoci ju
podľa žalobkyne bola povinná použiť, správny súd v prvom rade uvádza, že táto námietka bola
žalobkyňou prvý krát uplatnená až v správnej žalobe, a keďže táto námietka nebola aj odvolacou
námietkou v konaní pred žalovaným, tak ani žalovaný sa k nej nemohol relevantne vyjadriť vo svojom
rozhodnutí, ktoré je predmetom prieskumu správneho súdu, v ktorom dôsledku ani správny súd, ktorý

preskúmava zákonnosť záverov žalovaného, nemá čo v tomto smere preskúmať, preto je táto žalobná
námietka nedôvodnou.
Správny súd podotýka, že v zmysle Správneho súdneho poriadku, správny súd preskúmava v zásade
zákonnú udržateľnosť až rozhodnutí správnych orgánov druhého stupňa, ktorými sa vyporadúvajú
s odvolacími námietkami účastníkov konania proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam, preto

je neprípustným, aby účastník konania uplatnil svoju námietku po prvý krát až v konaní pred
správnym súdom (okrem výnimky, ako je konanie o námietkach proti úvodným podkladom v prípade
nedostatočného poučenia účastníka konania, pozn. súdu), pretože tým by bola vynechaná jedna
inštancia prieskumu prvostupňového správneho rozhodnutia a to v konaní pred druhostupňovým
správnym orgánom. Ak by tomu tak nebolo mohla by byť narušená rovnováha práv účastníkov

správneho konania, pri pomerovaní ktorých (test proporcionality) by tak na jednej strane bolo právo
účastníka konania uplatniť svoju námietku po prvý krát až v konaní pred súdom, avšak na strane druhej
by bolo právo iného účastníka tohto istého správneho konania na právnu istotu, že o jeho právach
bude na úrovni správnych orgánov definitívne rozhodnuté z jemu známych už v správnom konaní
spochybnených dôvodov, doručením rozhodnutia správneho orgánu o odvolaní či o rozklade. V prípade,

ak by sa mal správny súd až ako prvý zaoberať nejakou námietkou, ktorá predtým nebola uplatnená už
aj pred druhostupňovým správnym orgánom, ktorý by sa po vyjadrení účastníkov správneho konania,
mal možnosť s ňou aj sám vysporiadať tak, podľa správneho súdu, by sa tak mohlo udiať iba ak v rovine
všeobecného vyjadrenia sa správneho súdu k namietanej problematike s následným daním zakaždým
možnosti druhostupňovému správnemu orgánu, v zmysle všeobecne formulovaného právneho názoru

správneho súdu, sa k nej vyjadriť v konkrétnostiach tej ktorej danej veci. Iba tak sa účastníkom konania
stále zachová trojstupňová (odvolanie v administratívnom konaní, správna žaloba, kasačná sťažnosť)
možnosť k tomuto rozhodnutiu sa vyjadriť a toto rozhodnutie konfrontovať na troch stupňoch jeho možnej
revízie (pred odvolacím správnym orgánom; pred správnym súdom a pred najvyšším správnym súdom).
VuvedenejsúvislostisprávnysúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Sžr/126/2014

z 11.10.2016, podľa ktorého cit. „Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn.
6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo
547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov,ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.“

Z uvedených dôvodov sa správny súd k otázke voľby metódy znaleckého skúmania môže v tomto
prípade vyjadriť iba vo všeobecnej rovine, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie vo veci samej.
Predkladateľ návrhu zákonnej novely č. 57/2011 Z.z., ktorou bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z. z.,
vo všeobecnej časti dôvodovej správy ako dôvod predloženia tejto novely zákona uviedol, že návrh
predložil v dôsledku výkonu rozsudku ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice vs. Slovenská

republika z 27.11.2007 s tým, že na predkladaný zákon nadväzuje aj novela vyhlášky č. 492/2004
Z.z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej
diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych
dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania.
Z uvedeného, ako aj zo znenia bodu E.3.1.1 v prílohe č. 3 k vyhláške je zrejmým, že pri oceňovaní
pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách zákonodarca počíta s tým, že ich všeobecnú

hodnotu možno objektivizovať najlepšie metódou polohovej diferenciácie. Uvedené sa javí byť logickým
s ohľadom na značný časový odstup od okamihu kedy dochádzalo k vyporiadavaniu vlastníckych
vzťahov k týmto pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách medzi ich vlastníkmi a užívateľmi
záhradiek, z ktorého dôvodu je nepochybne ťažko obstarať relevantné podklady pre ocenenie týchto
pozemkov porovnávacou metódou. Podľa bodu E.1 prílohy č. 3 k vyhláške je totižto k aplikácii

porovnávacej metódy potrebným mať k dispozícii údaje aspoň o troch obdobných pozemkoch a to
s hľadiska lokality ich výskytu, atraktivity lokality, prístupu, vybavenosti infraštruktúrou, možnosťou
zástavby, kvality pôdy a kvalitou výsadby, dátumom a formou prevodu a pod. tak, aby porovnanie
na základe týchto podkladov bolo čo možno najviac objektivizované s prihliadnutím na odlišnosti
porovnávaných pozemkov. Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti,

prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné a pri porovnávaní sa musia vylúčiť
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim,
stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
V danom prípade znalkyňa dôvodila absenciou podkladov pre aplikovanie porovnávacej metódy,
keďže znalecký posudok č. 50/2020 vypracovávala v roku 2020 a ohodnotenie dotknutej parcely ním

vykonávala k dátumu 19.09.2002 (t.j. 18 ročný odstup).
V každom prípade, v kompetencii správneho súdu nie je prehodnocovať vhodnosť znalcom zvolenej
metódy, ale iba udržateľnosť odôvodnenia tejto jeho voľby.

46. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia

Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

47. Správny súd má za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, ktorý vo svojich
rozhodnutiach dôkladne opísali; dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený
právny záver. Podľa názoru správneho súdu, preto žalobou napadnuté rozhodnutia okresného úradu

a žalovaného spĺňajú zákonné požiadavky na ich formálne náležitosti i vecný obsah a správny súd v nich
nezistil žiadnu nelogickú či nezákonnú úvahu, ktorá bola podkladom pre ich skutkové a právne závery,
preto správny súd postupom podľa § 190 SSP, správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol tak,
ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

48. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

49. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru

jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“50. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a
zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s

plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

51.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

52. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,úhraduktorýchbybolomožnéodžalobkynespravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal tak, ako je to uvedené

vo výroku II. tohto rozsudku.
O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešnou žalobkyňou na jednej strane a ďalším účastníkom
na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tento subjekt má právo na
náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalobkyňa), ktoré mu vznikli iba
v súvislosti s plnením, jemu správnym súdom uložených povinnosti. Keďže v danom prípade, ako to

vyplýva zo súdneho spisu, súd výzvou adresovanou ďalšiemu účastníkovi na vyjadrenie sa k podaniam
ostatných účastníkov, mu týmto iba vytvoril procesný priestor na realizáciu jeho procesného práva
vyjadriť sa k veci, t.j. výzvou na vyjadrenie súd tak ďalšiemu účastníkovi neukladal žiadnu povinnosť
vyjadriť sa, bez vyjadrenia ktorého by nebolo možné v konaní pokračovať a ani mu neukladal povinnosť
zúčastniť sa na pojednávaní, ale mu umožnil iba realizovať toto jeho právo (t.j. tomuto subjektu nebola

súdom uložená žiadna povinnosť, ale možnosť sa vyjadriť a to aj s poučením, že aj keď sa nevyjadrí, súd
môže vo veci konať), preto mu správny súd právo na náhradu trov jemu vzniknutých realizovaním jeho
práv, voči v konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal tak, ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší

správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej
úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania
vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,

ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť
neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu
na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).