Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/25/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6926010012
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6926010012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 31. marca 2026 o odvolaní
obžalovaného A. B. C. a prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/3/2026 zo dňa 12.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/3/2026 zo dňa 12.02.2026 v časti týkajúcej sa obžalovaného 1/ A. B. C. vo výroku

o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., t. č.

ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto rozhodnutím zostávajú nedotknuté.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/3/2026 zo dňa 12.02.2026 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného

zákona, týmto rozsudkom bola uznaná vinnou aj 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, pričom
rozsudok v jej veci nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2026. Obžalovaný A. B. C. sa trestnej činnosti
na tom skutkovom základe, že1/ od presne nezistenej doby od septembra 2024 do januára 2025 a následne od júna 2025 do 15.55
h dňa 03.09.2025 na presne nezistenom mieste na území Slovenskej republiky si vo väčšom množstve

v presne nezistených intervaloch opakovane neoprávnene zaobstarával chemickú látku metamfetamín
zaradenú do II. Skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených
v zákone č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o omamných látkach), pričom uvedenú látku po jej zadovážení
neoprávneneprechovávalvpodkrovnýchpriestorochbudovyč.429/3naSvätoplukovejulicivRimavskej

Sobote, kde ju delil na jednotlivé dávky, ktoré po predchádzajúcej dohode neoprávnene poskytoval a
predával ďalším osobám, pričom uvedenú látku takto poskytol niekoľkokrát aj spoluobžalovanej G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. J. C. XXX, B. E. F., naposledy dňa 03.09.2025 v poobedňajších
hodinách a taktiež jej túto látku o množstve okolo 0,1 g do 0,3 g opakovane celkovo 10-krát predal
za sumu 10 - 20 €, naposledy dňa 31.08.2025 v budove na F. I. C. XXX/X K. E. F. a ďalej túto látku
niekoľkokrát neoprávnene poskytol aj osobe A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom K. C. XX, E.

F., naposledy dňa 02.09.2025 v budove na F. I. C. XXX/X K. E. F. a taktiež mu túto látku o množstve
okolo 1 - 15 g opakovane niekoľkokrát niekedy aj dva až trikrát za deň predal za sumu 30 - 100 € za g,
vrátane predaja tejto látky v množstve 10 - 15 g za cenu 500 - 800 €, naposledy tesne pred dátumom
03.09.2025, kedy mu A. L. zaplatil 250 - 300 €, aby mu zadovážil okolo 5 g tejto látky, pričom takto
konal za účelom zadovažovania finančných prostriedkov pre vlastný prospech, a takto dňa 03.09.2025

v čase o 15.55 h na Železničnej ulici v Rimavskej Sobote na parkovisku pred vlakovou stanicou pri sebe
neoprávnene prechovával dva sáčky s obsahom bielej kryštalickej látky s celkovou hmotnosťou 1,615 g,
pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o psychotropnú látku metamfetamín, ktorá
je uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených
v zákone o omamných látkach,

2/ od presne nezistenej doby do 15.55 h dňa 03.09.2025 na presne nezistených miestach na území
Slovenskej republiky, naposledy na Železničnej ulici na parkovisku pred vlakovou stanicou v meste
Rimavská Sobota neoprávnene prechovával čiernu drvičku na marihuanu s obsahom zelenej sušiny
o celkovej hmotnosti 0,309 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o rastlinu

rodu Cannabis (konopa), ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných látok
a psychotropných látok uvedených v zákone o omamných látkach.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. C. odsúdil podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na ustanovenie § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákna, § 38 ods.

2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie,

ktoré dodatočne písomne prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 2.3.2026 odôvodnil.
Úvodom uviedol, že odvolanie podal, čo do trestu a uloženého ochranného liečenia. Vyslovil názor, že
súd prvého stupňa pri ukladaní mu nepodmienečného trestu odňatia slobody sa do všetkých dôsledkov
neriadil ustanovením § 33a ods. 3 Trestného zákona, najmä zákazom postihu páchateľa citeľnejšie
tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne. Súd prvého stupňa mu naviac

ako doposiaľ netrestanej a teda bezúhonnej osobe odňal príležitosť preukázať, že aj trest s jeho
podmienečným odkladom, za súčasného uloženia mu primeraných obmedzení a povinností, prípadne
aj s použitím kontroly technickými prostriedkami, dohľadom mediačného a probačného úradníka súdu
za súčasného uloženia mu znalcom doporučeného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou
bude postačovať na dosiahnutie jeho účelu. Poukázal, že sa k spáchanej trestnej činnosti, ktorá sa

mu kladie za vinu a za ktorú bola na neho podaná obžaloba v celom rozsahu priznal, nerobil sporným
množstvo zaistenej látky, podrobne popísal skutok, ktorého sa dopustil, spolupracoval s orgánmi činnými
v trestnom konaní tak pri osobnej prehliadke ako aj pri domovej prehliadke. Je tiež nevyhnutné zdôrazniť,
že okrem psychotropnej látky, ktorú mal pri sebe v rámci zadržania na železničnej stanici v RimavskejSobote, takéto látky v mieste svojho bydliska neprechovával a ani sa tam v rámci domovej prehliadky
nenašli. Nenašli sa ani finančné prostriedky, ktoré by svedčili o obchodovaní s týmito látkami v pravom
slova zmysle, čo len potvrdzuje jeho obhajobu, že tieto látky, ako závislí na nich, spoločne s A. L. a G.

H. užívali a to podľa toho, kto ich v danom momente vedel zabezpečiť a mal na to finančné prostriedky,
prípadne sa skladali a následne sa potom s touto látkou v rámci jej užívania delili.

Toto svoje priznanie a oľutovanie jednoznačne deklaroval aj na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2026
formou vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo žalovaných trestných

činov. Taktiež poukázal, že v minulosti trestaný nebol a až na jednu výnimku / nenosenie rúška /
nebol postihnutý ani pre priestupok a už vôbec nie za drogovú trestnú činnosť a tvrdenie súdu prvého
stupňa, že napriek jeho doterajšej bezúhonnosti je potrené ihneď pôsobiť na jeho prevýchovu a nápravu
nepodmienečným trestom odňatia slobody považuje za nepresvedčivé. Z charakteristiky, ktorú si súd
prvého stupňa zabezpečil od ÚVTOS a ÚVV v Banskej Bystrici je evidentné, že už samotný výkon väzby
viedol k uvedomeniu si nesprávnosti svojho konania a k tomu, že ihneď od začiatku dodržiaval ústavný

poriadok a disciplínu. Z tejto správy je tiež zistiteľné, že má pevné rodinné zázemie, oporu vo svojich
rodičoch,ktorínaprieksklamaniu,ktoréimspôsobil,súodhodlanímuvšestrannepomôcť,byťmaximálne
súčinný pri zbavení sa z drogovej závislosti a pomoci pri výchove svojho maloletého syna, ktorému chce
v budúcnosti byť oporou a pozitívnym príkladom. Má za to, že samotná skutočnosť, že je užívateľom
drog, že je drogovo závislí, si vyžaduje skôr lekársku intervenciu ako neprimeraný sankčný postih

vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa záverov znaleckého posudku znalkyne z
odborupsychiatrieM.L.,jepredpokladzbaveniasazávislostinapsychotropnýchlátkachajambulantnou
liečbou,ktorújerozhodnutýabsolvovať.Samotnýsúdprvéhostupňasícevšetkyvyššieuvedenépozitíva
vyzdvihuje, vrátane dvoch poľahčujúcich okolností, doterajšej bezúhonnosti, aplikácie ustanovenia §
39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, konštatovania, že je otcom maloletého

dieťaťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť a potreby prihliadnuť, aby trest postihol iba jeho, čo sa
však vo výroku o treste neodrazilo. Namietol, že súd mu v rozpore so zákonom pričítal priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, aj keď súčasne aplikoval asperačnú zásadu
podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie viacerých trestných činov je totiž zohľadnené už v
rámci asperačnej zásady determinujúcej trestnú sadzbu. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a ochrannom liečení z dôvodu § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku
zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám mu uložil trest odňatia slobody, ktorý mu
podmienečne odloží a určí primeranú skúšobnú dobu s prípadným uložením primeraných povinností a
obmedzení, vrátane povinnosti absolvovať ochranné protitoxikomanické liečenie formou ambulantnou.

Proti rozsudku podal dňa 17.2.2026 odvolanie aj prokurátor proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného A. B. C., ktoré odôvodnil podaním dňa 2.3.2026. Poukázal, že z výroku o ukladanom
treste vyplýva, že súd vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5
Trestného zákona, pričom trest ukladal pri maximálnom rozsahu mimoriadneho zníženia dolnej hranice
trestnej sadzby v zmysle citovaného ustanovenia. Má zato, že pre uplatnenie uvedeného postupu,

teda pre maximálny rozsah mimoriadneho zníženia dolnej hranice trestnej sadzby v danom prípade
neboli splnené podmienky. V prejednávanej veci súd pristúpil k maximálnemu rozsahu mimoriadneho
zníženia bez toho, aby uvedená úvaha bola odôvodnená konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu
resp. osoby obžalovaného s výnimkou odkazu na okolnosť, že obžalovaný je otec maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci, rozsah trestnej činnosti obžalovaného

v zhodne s úvahou súdu má zato, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia
slobody, má však súčasne zato, že vo veci neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by
odôvodňovali uplatnenie tak rozsiahleho mimoriadneho zníženia dolnej hranice trestnej sadzby. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku o treste zrušil a
rozhodujúc sám, aby obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní aspoň 2 roky

a 8 mesiacov. Záverom uviedol, že výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia ako aj výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou odvolaním nenapáda, nakoľko tieto považuje za zákonné.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, navrhol vyhovieť podanému

odvolaniu okresného prokurátora z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania a aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám obžalovanému uložil trest odňatia
slobody minimálne v trvaní 2 rokov a 8 mesiacov a tento vyslovil ako nepodmienečný. Odvolanie
obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch uvedených
v podanom odvolaní a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo

výroku o treste a ochrannom liečení z dôvodu § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku
a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody,
ktorý mu podmienečne odloží s určením primeranej skúšobnej doby, s prípadným uložením primeraných
obmedzení a povinností a uloží mu ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zároveň
navrhol, pokiaľ odvolací súd vyhovie ich návrhu, aby odvolací súd obžalovaného prepustil z väzby na

slobodu. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. C. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu. Dodal, že je mu
to ľúto, k trestnej činnosti sa priznal, pričom za pár mesiacov čo je vo väzbe si uvedomil svoje konanie.
Uviedol, že chce starať o svojho syna, o ktorého sa staral sám, keďže jeho matka od rodiny odišla. Pri
starostlivosti o syna mu pomáhali aj jeho rodičia, ktorí sú už starší a po návrate sa chce starať o svojho

syna.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas,
v lehote ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné, pričom odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a
zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že

nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine

v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom
dňa 12.02.2026 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo

spáchania žalovaných skutkov. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a v takom prípade výrok o vine je odvolaním nenapadnuteľný. Za tohto stavu argumentácia
obžalovaného v podanom odvolaní, že drogami neobchodoval je právne irelevantná. Keďže odvolací

súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto
výroku, nezistil chyby odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v
zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu v

rozpore s ustanovením § 38 ods. ods. 1 Tr. zák. prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Tr. zák., keďže obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorým mu
navýšil hornú hranicu trestnej sadzby (duplicitne prihliadol k tej istej skutočnosti), preto výrok o treste
odňatia slobody zrušil a o treste rozhodol sám.Pokiaľ ide o uloženie trestu odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu. Pričom vychádzal

zo základných zásad ukladania sankcií v zmysle ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona a účelu
trestu. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu jeho následku (zásada proporcionálnosti trestu). Podľa § 38 ods.
2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal

u osoby obžalovaného do úvahy existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j) písm. l)
Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život a k trestnej činnosti sa
doznal a trestný čin oľutoval. Keďže obžalovaný súčasne spáchal viac trestných činov, tak v takom
prípade podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného A. B. C. druh a výmera trestu boli stanovené

zákonným ustanovením 173 ods. 2 Tr. zák. vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúci
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až desať rokov. Ak súd podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. ukladá páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých je jeden zločinom, tak v takom prípade sa horná hranica
trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby (§ 41 ods. 2 Tr.

zák.) potom obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere od troch rokov až na dvanásť rokov
a štyri mesiace.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je

potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude
možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu, a svoje konanie ľutuje a v takom prípade môže súd podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,

a to aj bez ďalších podmienok, napriek výhradám prokurátora. Navyše pri výmere trestu bolo potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Taktiež odvolací súd prihliadol, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Na základe aplikácie
zmierňujúceho ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pričom

navýšenie trestu o osem mesiacov, ako navrhuje v podanom odvolaní prokurátor je neúčelné.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za

to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný. Takže pri aplikácii tohto ustanovenia musia byť súčasne splnené obidve podmienky
jednak osoba páchateľa a okolnosti prípadu. V danom prípade však nebola naplnená podmienka
v podobe okolnosti prípadu, keďže obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov, pričom
v jednom prípade sa dopustil závažného protispoločenského konania, keď neoprávnene obchodoval so

psychotropnou látkou vo väčšom množstve. Za tohto stavu sa preto odvolací súd nestotožnil s návrhom
obhajoby obžalovaného na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, a to ani za súčasného
uloženia probačného dohľadu, pretože neboli splnené zákonné podmienky na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ obžalovaný argumentoval, že sa chce starať o svojho syna, tak
na starostlivosť o dieťa mal myslieť pri páchaní prejednávanej trestnej činnosti a mal v tejto súvislosti

myslieť na následky svojho konania.

Odvolací súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ, teda pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložený trest, nemožnopovažovať za neprimeraný. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu
trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanoveniach § 33a a § 34 Trestného zákona.

Odvolací súd považuje výrok, ktorým okresný súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou za zákonný, pretože podľa poslednej vety § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak
súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.