Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2182/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120457500
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120457500.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618,
so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
44250029, Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti povinnému: A. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 107,88 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908

51 Holíč, pod sp. zn. 2624EX 698/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo dňa 03.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo
dňa 03.02.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo dňa
03.02.2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.12.2020, domáhal
od povinného vymoženia 107,88 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - 1/ Rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15Csp/225/2016 zo dňa 29.11.2017; 2/ Uznesenie Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 15Csp/225/2016 zo dňa 17.05.2018 (ďalej ako „exekučný titul“). Okresný
súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa
30.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom
exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie
exekúciu pod sp. zn. 2624EX 698/20.

2. Súdny exekútor vydal dňa 06.01.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora.

3. Uznesením sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo dňa 03.02.2026 súd námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods.
4 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka
odôvodnil tým, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného

v medzirezortných evidenciách. Povinný nebol nikdy zamestnaným je vedený ako SZČO, nepoberal
žiadne dávky, má vedený účet v E. F., a. s, ktorý je blokovaný na sumu 1.146,81 Eur, je vlastníkommotorového vozidla OSOBNÉ VOZIDLO OPEL VIN: G. Ev.č. H. REG: 01.01.1997", z ktorého nie je
predpoklad úhrady pohľadávky z predaja, a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Súpis hnuteľných
vecí vykonaný nebol, nakoľko zo samotných lustrácii majetku povinného nie je možnosť, že by povinný

bol vlastníkom hnuteľného majetku aspoň v takej výške, aby stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd
sastotožnilsvyjadrenímsúdnehoexekútora,žeosobnounávštevoubysa navýšilinákladyvexekúcii,čo
by bolo nehospodárne, nakoľko nie je predpoklad, že povinný má majetok, ktorý by mohol byť postihnutý
exekúciou Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym
exekútorom konštatoval správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu nemajetnosti

osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od okamihu začatia
exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným výkonom lustračných
mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a
taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom
nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími
osobami, ktoré by mohli podľa názoru oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného,

súd uviedol, že predmetná argumentácia oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak
i nespôsobilá k založeniu celého radu úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu
spisovéhomateriáluvyplýva,žepoverenýsúdnyexekútorpostupovalprivýkoneexekúciesvynaložením
odbornej starostlivosti a súladne s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú
o uspokojení pohľadávky oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti uviedol, že poverený súdny

exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia
majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je

tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do
reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste

bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je
potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z
lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v peňažných ústavoch či v Sociálnej
poisťovni,absolvovalslužobnúcestunaadresuosobypovinnejvzáujmevyhotoveniasúpisuhnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval

výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor
ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade
zdôraznil, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška trov
exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho
hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež

vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného
uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol
uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho
opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho

výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z
konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, respektíve

dopyty na orgány a inštitúcie, a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste
samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a 115 Exekučného
poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne
zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie
exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a

predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a
v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako napríklad televízny
prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 eur, cennosti na bytoch, počítače a notebooky,
nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemáiný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom
exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľnosti alebo iného vysoko
hodnotného majetku, aby ho oprávnený aj vlastnil. V tomto smere poukázal oprávnený na ustanovenie

paragrafu 63 a 64 exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že súdny exekútor nevykonal
zisťovanie majetku a podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná
sa teda o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z
exekučnéhospisu,akozistilajsúd,skutočnenevyplýva,žebypredmetnézisťovaniehnuteľnéhomajetku
exekútor vykonal. Majú za to, že v podmienkach exekučného konania v ktorom sú možnosti procesného

útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s paragrafom 200 a nasledujúcich
Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno preukázania
majetnosti alebo nemajetnosti povinného. V zmysle ustanovenia paragrafu 59 odsek 1 a Exekučného
poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a
to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny
oprávneného exekútor prihliada, respektíve si žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je

správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený
podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom
ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi ani pokynmi oprávneného a oprávnený ani
nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má v plnej miere
exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba

nazákladefyzickejobhliadkyobydliapovinného,mohol/malvyzvaťoprávnenéhonaúhraduakýchkoľvek
preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. To
že paragraf 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že exekútor prednostne zisťuje existenciu
majetkupovinnéhopodľaúdajovvregistroch,ktorésúdostupnéprostriedkamielektronickejkomunikácie
pod neznamená to, že exekútor vykonáva iba zisťovanie dostupné prostriedkami elektronickej

komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000 eur a zjavnej majetkovej situácie
povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov,
hodnotnejších vozidiel a podobne. Exekučný súd v konaní o námietkach má posúdiť, či boli splnené
podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Do kompetencie súdu
patrí na riadne podanie námietky, zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu,

či exekútor sám deklaroval vykonané zisťovanie všetkého možného majetku povinného nielen majetku
evidovaného subjektami podľa paragrafu 2 vyhlášky MS SR číslo 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je povinný
navrhovať spôsob vykonania exekúcie exekútorovi. Exekútor je povinný iniciatívne využiť všetky možné
spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten, ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného
alebo úhrada preddavkov na rovy, má ich exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a ich úradu

žiadať. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie
predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá,
že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije respektíve v
jeho domácnosti nachádza. Oprávnený so záverom súdu, ktorý považoval fyzické zisťovanie hnuteľného
majetku patriaceho osobe povinného v mieste bydliska za nehospodárne a neúčelné, nesúhlasí.

Oprávnený poukázal na rozhodnutia vydané na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
67Ek/1291/2019asp.zn.40Ek/1204/2019. Oprávnenýďalejuviedol,že muspoukazomnarozhodnutia
okresného súdu nie je zrejmé, prečo sa súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu
o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej súd v
prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len

samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom.
Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok
povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného
sám z vlastnej iniciatívy.
Podľa názoru oprávneného samotná skutočnosť, že exekútor prostredníctvom lustrácií nezistil

zexekvovateľný majetok povinného, sama o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o splnení
podmienok podľa ust. § 61 n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Negatívny výsledok lustrácií
uskutočnených v exekučnom konaní ešte neznamená, že stav relatívnej nemajetnosti bol skutočne
preukázaný, najmä ak nie je zrejmé, s akou mierou boli lustrácie vykonávané čo do periodicity
a intenzity. Samotný Exekučný poriadok neviaže zastavenie exekúcie len na formálne konštatovanie

nezistenia majetku, ale na skutočné a riadne vykonané zisťovanie majetkových pomerov povinného
počas zákonom stanovenej doby. Pokiaľ exekútor nepreukáže, lustrácie boli vykonávané sústave,
aktuálne a spôsobom zodpovedajúcim ad hoc pre konkrétny prípad, nemožno negatívny výsledoklustrácií bez ďalšieho považovať za splnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie a už vôbec nemožno
vyvodiť záver, že súdny exekútor konal s odbornou starostlivosťou.
Opravený má za to, že súd v napadnutom uznesení vychádzal výlučne zo správ súdneho exekútora

o negatívnych výsledkoch vykonaných lustrácií, pričom tieto zistenia bez ďalšieho považoval za
postačujúci podklad pre záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený má za to, že samotné negatívne
výsledky lustrácií v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové
inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k
určitému časovému okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený

tak, aby bolo možné urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie.
Exekučný súd vo svojom odôvodnení vyvodil záver zo zásady primeranosti výkonu exekúcie, že
vykonanie ďalších zisťovacích úkonov by bolo neprimerané a nehospodárne. Oprávnený má za to,
že uvedený výklad je príliš reštriktívny a v konečnom dôsledku vedie k popretiu samotného účelu
exekučného konania. Zásada primeranosti neznamená rezignáciu na výkon exekúcie, ale vyžaduje,
aby jednotlivé úkony boli primerané, účelné a proporcionálne k výške vymáhaného nároku. Samotná

skutočnosť, že ide o peňažnú pohľadávku nižšej hodnoty, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že ďalšie
zákonné spôsoby zisťovania majetku sú vylúčené.
Oprávnený súhlasí so záverom súdu, že účel donucovacích opatrení nie je vymáhanie plnenia a že
nemajú sankčný charakter. Oprávnený však poukázal na takt, že donucovacie opatrenia sú zákonným
predpokladom na úspešné zistenie informácií o majetkových pomeroch povinného, čo koniec koncov

môže viesť k úspešnému vymoženiu exekúcie. Ich účel nie je sankcionovať, ale umožniť efektívny výkon
exekúcie. Bez donucovacích opatrení nie je možné vylúčiť existenciu majetku, ktorý nie je evidovaný
v osobitných registroch.
Nakoľko náklady exekúcie vymáha exekútor od povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade
zastavenia exekúcie u oprávneného. Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré

mu boli pridelené, rovnako ak správcovia konkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých
pridelených prípadoch bez ohľadu na prípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR.
Ak si exekútor presadil u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita
výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonov u tých exekútorských úradov,
ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V

podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali byť súdni
exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva.
Nie je pravda, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností, alebo im bránil v dôslednom
výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných.
Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný

právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonanie exekúcie bez toho,
aby sa musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol,
exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé
a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom
v rámci ktorého exekútori iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví

exekúciu a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd z dôvodu procesnej ekonómie na vyjadrenie povinnému ani
súdnemuexekútorovinezasielal.Súdnyexekútorvovecipodalvyjadreniesaknámietkamoprávneného,
pričom jeho stanovisko je súdu postačujúce pre rozhodnutie aj o podanej sťažnosti oprávneného.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia

exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu
piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.

14. V tomto smere treba konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne,
keď vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu dospel
k správnemu právnemu záveru, ktorý v napadnutom uznesení náležite odôvodnil.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po
oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie
konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie.

16. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom
konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje

majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné
zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý
by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na

základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na
skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.
S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby

vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej
povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný
postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupnémožnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.

Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie
vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno

označiť za iluzórnu.

18. Súd ďalej konštatuje, že je na zvážení súdneho exekútora (s poukazom na jeho odbornú spôsobilosť
a dlhoročné skúsenosti) aký postup pri vymáhaní pohľadávky oprávneného vo veci zvolí. Vedomosť
o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým
zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť

predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste
bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol
vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade
vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach.

19. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi
kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného súd udáva, že s týmto názorom oprávneného
možno súhlasiť. Je však v záujme oprávneného za predpokladu, ak má tento vedomosť o existujúcom
hnuteľnom majetku povinného, aby o uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme

efektívneho vedenia exekúcie a možného uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej
podstate o prechod dôkazného bremena, ale o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

20. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z

tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na
jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu
vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych
výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné

náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani
súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim
majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

21. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny
exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného opakovane
a dostatočne preskúmal, neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku

povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne
v súlade s Exekučným poriadkom.

22. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej

judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo
svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto vecinie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho
súdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom viazaný. Naviac v konania označených
oprávneným boli rozhodnutia súdu vydané na inom skutkovom základe, konkrétne v konaní vedenom

pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 bolo zistené, že povinný bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v podiel 1/1 v pomere k celku a v konaní pod sp. zn. 40Ek/1204/2019 súd nemal dostatočne preukázané
zisťovania majetku a príjmov povinného súdnym exekútorom, ktorý na výzvu súdu ani nereagoval).

23. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že by súdny exekútor v prípade nevymoženia pohľadávok

mať vykonať tzv. „stratové exekúcie“ súd udáva, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu podľa ust. §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku má súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku nárok iba
na paušálne výdavky, ktoré spravidla nepokryjú v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora
a ktoré v zmysle ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku hradí oprávnený (trovy súdneho exekútora
za predpokladu, ak ide o dôvod pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastaví exekúcie
uhradí oprávnený). S poukazom na ust. § 30b vyhlášky č. 68/2017 v spojení s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky

č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 60 eur + DPH v kontexte ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku.

24. Na záver súd konštatuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý

ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za
porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

25. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším
súdnym úradníkom sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo dňa 03.02.2026 ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne
a vydané v súlade so zákonom.

26.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 54Ek/2182/2020 zo dňa 03.02.2026. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov
konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

27. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného
konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých

možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.

H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,

odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli
minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré

by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).