Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-43C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214208772
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7214208772.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: Východoslovenské múzeum

v Košiciach, so sídlom Hviezdoslavova 3, Košice, zastúpený JUDr. Vincent Lechman, advokát,
Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, E., zastúpený
Advokátska kancelária MARIÁN VOJČIK, s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, Košice, o vzájomnej žalobe
žalovaného o zaplatenie 4.513,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.783,57 eur zastavuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 1.386,20 eur od 10.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu o zaplatenie 3.557,79 eur dňa 17.6.2014 (súdu
doručenom 24.06.2014), svoj návrh vzájomnej žaloby proti žalobcovi nešpecifikoval presnou sumou.

V podaní zo dňa 14.1.2020 žalovaný uviedol, že výška finančného nároku je vydaním bezdôvodného
obohateniažalobcunaúkoržalovaného,ktoréspočívavtomžežalobcabezakéhokoľvekprávnehotitulu
užíval elektrickú prípojku a vodovodnú prípojku žalovaného. Žalovaný si v konaní uplatňuje vzájomnou
žalobou svoj nárok voči žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému
obohateniu žalobcu na úkor žalovaného došlo tým spôsobom, že žalobca bez právneho dôvodu užíval
elektroprípojku a vodovodnú prípojku, ktorých vlastníkom po celú dobu ich užívania žalobcom bol
žalovaný. Žalovaný má za to, že žalobca sa obohatil tak, že za užívanie uvedených prípojok neplatil,

hoci ich užíval bez právneho titulu, aj napriek tomu, že nebol ich vlastníkom. Tým v súlade s ustálenou
judikatúrou došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, pretože žalobca ušetril na úkor žalovaného
to, čo by mal platiť, ak by žalobca tieto prípojky užíval odplatne na základe riadneho právneho titulu,
ktorým by bola zmluva o nájme, resp. svojím účelom obdobná zmluva, teda by za ich užívanie
platil riadne primerané nájomné, resp. odplatu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný
vychádzal z vyčíslenia, ktoré sa štandardne uplatňuje v obdobných súdnych konaniach. Pri stanovení
sumy bezdôvodného obohatenia vychádzal z obvyklej ceny prenájmu obdobného predmetu nájmu v

danej lokalite a v danom čase, a preto vychádzal z ceny nájmu určeným realitnými kanceláriami. Pre
konzistentnosť výpočtu sumy s ďalšími súdnymi konaniami vedenými pod sp. zn. 20C/96/2015 a sp. zn.
32Cb/15/2012 a novou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prípojok bez právneho
titulupodsp.zn.23C/94/2018nasumu1.820,00euržalobcauvádzarovnakývýpočetvovýške7%ročnez ceny prípojok po amortizácii. V prípade, že žalobca vyjadrí pochybnosti o výške vypočítanej sumy,
žalovaný navrhol, aby súd ustanovil pre stanovenie výšky obvyklého nájmu súdneho znalca. Žalovaný
uviedol cenu vodovodnej prípojky po amortizácii vo výške 5.000 eur a obvyklý ročný nájom vo výške

350 eur a cenu elektroprípojky po amortizácii 8.000 eur a cenu obvyklého ročného nájmu vo výške 560
eur. Spolu ročný nájom činí 910 eur. Nájom vodovodnej prípojky a elektroprípojky spolu za obdobie od
1.1.2011 do 31.12.2013 predstavuje 2.730 eur (3 x 910 eur).

2. Žalovaný na preukázanie svojho nároku súdu predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho

spisu,ato:rozpočetnastavbuvodovodnejprípojkyF.G.XXX/,prehľadrozpočtovýchnákladovnastavbu
elektroprípojky, znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne A. H. H. o stanovení všeobecnej hodnoty nájmu
za prenájom inžinierskych sietí vo vlastníctve žalobcu od 24.6.2011 do 24.6.2014.

3. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, ktorú si uplatnil voči žalobcovi uvádza žalobca, že nárok
žalovaného o zaplatenie sumy 2.730 eur neuznáva. Medzi stranami sporu len v opačnom procesnom

postavení sa viedol súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28 C/134/2011 ako aj na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11 Co/282/2016, v ktorých sa právoplatne rozhodlo, že p. A. B.
C. spolu s p. A. H. I. sú podielovými spoluvlastníkmi elektroprípojky, ktorá prechádza cez pozemky parc.
č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX evidované na LV č. XXXX, kat. úz. D., cez pozemky parc. č. XXX/XXX a
XXX/XXX evidované na LV č. XXX, kat. úz. D. a cez pozemky parc. č. XXX, XXX a XXX evidované na LV

č. XXXX, kat. úz. D.. Ohľadne vodovodnej prípojky prechádzajúcej cez tieto pozemky medzi stranami
sporu sa spor neviedol. Obe prípojky však na svoje náklady vybudovalo Východoslovenské múzeum v
Košiciach v 70. rokoch minulého storočia. Súdy sa priklonili záveru, že elektroprípojka tvorí príslušenstvo
pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve p. A. C. a p. A. I. a preto určil vlastnícke právo k
nej v prospech týchto spoluvlastníkov pozemkov. Voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11

Co/282/2016 zo dňa 14.6.2017 podal žalobca dovolanie, o ktorom do dnešného dňa Najvyšší súd SR
ešte nerozhodol. V dovolaní sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko mal
za to, že vlastníkom elektroprípojky je on, pričom svoje tvrdenia preukázal skutočnosťami uvedenými
v dovolaní a listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť súdneho spisu sp. zn. 28 C/134/2011. Ohľadne
vodovodnej prípojky sa neviedol žiadny súdny spor medzi stranami sporu, takže žalovaný svoje údajne

vlastníctvo k nej neopiera o žiadny právne významný nadobúdací titul, či určovacie súdne rozhodnutie.
S ohľadom na obsah dovolania je zrejmé, že v inom konaní sa rieši otázka ktorá má podstatný právny
význam pre konanie o vzájomnej žalobe žalovaného. Ak by Najvyšší súd SR zrušil dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu tak by o určení spoluvlastníctva žalovaného k elektroprípojke nebolo
rozhodnuté s konečnou platnosťou a nárok ktorý si žalovaný uplatňuje vzájomnou žalobou voči žalobe

by bol predčasne podaný. Dovolacie konanie má sp. zn. 7 Cdo 49/2018. Žalobca v citovanom konaní
sp. zn. 28 C/134/2011 súdu predložil listinné dôkazy, ktoré osvedčovali, že oba prípojky vybudoval na
vlastnénákladyv70.rokochminuléhostoročia,tedaažpočase,keďdošlokodňatiupozemkovastavieb
ich pôvodným vlastníkom. Z reštitučného rozhodnutia je zrejmé, že oprávneným osobám sa mohlo vrátiť
a teda mohli opätovne nadobudnúť vlastnícke právo iba k tým nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodnému

vlastníkovi H. J. K., posledne bytom: E. – D. (zomrel XX.X.XXXX) odňaté postupom podľa § 10 a § 1 ods.
3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme na základe výmeru JNV v Košiciach z 10.10.1951
pod č. IX/5-611-1951. Vo výrokovej časti tohto reštitučného rozhodnutia sú uvedené nehnuteľnosti –
pozemky a budovy, ktoré boli vrátené. Teda ani vo výrokovej časti ani v odôvodnení tohto rozhodnutia nie
je žiadna zmienka o tom, že by predmetom reštitúcie (vrátenia odňatých nehnuteľností) boli aj prípojky.

Prípojky neboli pôvodnému vlastníkovi odňaté, lebo boli, ako už bolo vyššie uvedené, vybudované zo
strany žalobcu až po odňatí pozemkov v 70. rokoch minulého storočia. Nemožno teda vrátiť to, čo nebolo
odňaté. Nevlastník veci nemôže previesť vlastnícke právo k takejto veci na inú osobu, preto ani žalovaný
nemohol kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2002 od reštituentov odkúpiť to, čo títo reštituenti ani nevlastnili,
teda elektroprípojku a vodovodnú prípojku. Vlastníctvo k elektroprípojke v prospech žalovaného nemalo

byť určené aj s ohľadom na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 28 C/134/2011 zistil v
rámcivykonanéhodokazovaniaskutkovéhostavuato,žeelektroprípojkaneslúžiibakaštieľusúp.č.XXX
postaveného na parc. č. 354 (v spoluvlastníctve žalovaného), ale aj stavbám ktoré pred r. 1989 postavil
žalobca v kat. úz. D. a to k depozitáru súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a oceľovému prístrešku súp. č. XXX
na parc č. XXX/XX, ktoré sú v jeho vlastníctve. Predmetná elektroprípojka je teda hlavnou vecou, ktorej

úlohou pri vybudovaní bolo zabezpečovať prívod elektrického prúdu pre tri stavby v k.ú. D. a to stavbu
kaštieľa č.s. XXX na parc. č. XXX, stavbu depozitára súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a stavbu oceľový
prístrešok súp. č. XXX na parc č. XXX/XX vo vlastníctve Čsl. štátu. K tomuto účelu slúži predmetná
elektrická prípojka aj dnes. Elektrická prípojka nebola vybudovaná len pre stavbu kaštieľa (ktoréhospoluvlastníkom je žalovaný), neslúžila a neslúži na prívod elektrickej energie len k tejto stavbe. Nemôže
byť teda jej príslušenstvom (a už vôbec nie súčasťou), lebo v tomto prípade by bola príslušenstvom aj k
stavbe depozitára a oceľového prístreška, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Žalobca sa teda nemohol

vo vzťahu k žalovanému bezdôvodne obohatiť, keďže obe prípojky užíval ako ich výlučný vlastník,
teda právny dôvod na ich užívanie tu bol daný existenciou vlastníckeho práva na jeho strane. Taktiež
žalobca namieta, že žalobca v podanom žalobnom návrhu nepreukázal ako dospel k výške hodnoty
oboch prípojok (5.000 eur, resp. 8.000 eur) a výške obvyklého ročného nájmu (350 eur, resp. 560 eur),
z ktorých súm vychádzal pri vypočítaní celkovej výšky žalovaného nároku. Zároveň z opatrnosti žalobca

vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou, keďže objektívna
premlčacia lehota ku dňu uplatnenia tohto návrhu žalovaným (1/2020) uplynula vzhľadom na to, že si
uplatňuje sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2011 až 2013.

4.Vreplikezodňa31.3.2023žalovanýuviedol,žepodanímzodňa14.1.2020siuplatňovalvočižalobcovi
náhradu bezdôvodného obohatenia v sume 2.730 eur ako aj 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 910

eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 910 eur od 31.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 910 eur
od 31.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný pri vyčíslení svojho v
tomtokonaníuplatňovanéhonárokuvychádzalzodhadovanýchciennákladovnaobstaranievodovodnej
prípojky a elektroprípojky. Žalovaný podaním zo dňa 31.3.2023 precizuje svoj návrh a upresňuje svoj
nárokopierajúcsaoznaleckýposudokč.50/2021,ktorývypracovaladňa15.12.2021A.H.H.,znalkyňav

odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby. V súlade s predmetným znaleckým posudkom žalovaný
upravuje svoj návrh a žiada, aby súd rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 4.427,73 eur za obdobie od 24.06.2012 do 24.06.2014, kedy žalobca
bezdôvodne užíval vodovodnú prípojku, resp. elektrickú prípojku žalovaného. Žalovanému v tomto
konaní, na uplatnenie svojho nároku vznikli náklady na vypracovanie predmetného znaleckého posudku

vo výške 91,33 €, ktoré si žalobca tiež uplatňuje k náhrade. Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný
domáhal voči žalobcovi zaplatenia 4.513,57 eur, s 9,25%-ný ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.158,76 eur od 31.12.2012 do zaplatenia, s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.262,28
eur od 31.12.2013 do zaplatenia a s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.513,57 eur od
25.06.2014 do zaplatenia, ako aj trov konania vo výške 91,33 eur a súdneho poplatku vo výške 213 eur

a náhrady trov právneho zastúpenia.

5. Žalobca v duplike zo dňa 13.2.2024 uviedol, že žalovaný si vzájomným návrhom voči pôvodnému
žalobnému návrhu žalobcu o zaplatenie 3.557,79 eur (ohľadne ktorého bolo konanie zastavené
Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 43 C/162/2014 zo dňa 26.11.2020) uplatnil svoj peňažný

nárok voči žalobcovi ako náhradu škody iba všeobecne bez konkrétneho finančného vyčíslenia podaním
doručeným súdu dňa 24.6.2014, a to v rámci ním podaného odporu zo dňa 17.6.2024 proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 39 Ro/40/2014-34 zo dňa 14.5.2014. Konkrétne svoj vzájomný
nárok žalovaný voči žalobcovi vyčíslil až podaním vo veci zo dňa 14.1.2020 a ním žiadal, aby súd
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.730 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 910 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 910 eur od 31.12.2012 do zaplatenia a zo
sumy 910 eur od 31.12.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania, to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Až z tohto podania sa žalobca prvýkrát dozvedel, že žalovaný si voči
nemu uplatňuje náhradu za užívanie vodovodnej prípojky v sume 350 eur ročne a náhradu za užívanie
elektroprípojky v sume 560 eur (spolu 910 eur), a to za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2013, teda 3 x 910

eur. Žalovaný si teda uplatňuje náhradu za užívanie oboch prípojok titulom bezdôvodného obohatenia.
V zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo. Žalovaný podal vzájomnú žalobu, ktorá mala náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl.
CSP podaním zo dňa 14.1.2020, ktorou zhojil vady pôvodného vzájomného návrhu doručeného súdu
dňa 24.6.2014. Žalobca v svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2020 vzniesol námietku premlčania na celý
nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou. Je zrejmé, že s ohľadom na ustanovenie § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka je nárok žalovaného na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za

žalované obdobie už premlčaný.
Žalovaný podaním zo dňa 31.3.2023 upresnil petit svojej žaloby, a to na základe pripojeného Znaleckého
posudku znalca A. H. H. č. 50/2021 zo dňa 15.12.2021, ktorým došlo k oceneniu bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 24.6.2012 do 24.6.2014 v sume 4.427,73 eur. Z tohto podania je zrejmé,že žalovaný je uzrozumený so skutočnosťou, že minimálne jeho pôvodne uplatnený nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2011 do 23.6.2011 je premlčaný, a teda námietka
premlčania vznesená žalobcom bola a je oprávnená. Zároveň žalovaný si uplatňuje nárok voči žalobcovi

počnúc obdobím až po 24.6.2012, teda už si neuplatňuje nárok za obdobie pred 24.6.2012 tak ako si
ho pôvodne uplatňoval podaním vzájomnej žaloby.
Žalovaný podaním zo dňa 31.3.2023 upresňuje žalobný petit zvýšením žalovanej sumy, čo žalobca
chápe ako zmenu žaloby vykonanú zo strany žalovaného. Podľa § 140 CSP je zmenou žaloby aj
kvalitatívna zmena, teda ak žalobca žiada viac, ako žiadal pôvodnou žalobou, a to aj v prípade ak k

zmene skutkového stavu nedošlo. Premlčacia doba má ten význam, že v nej musí oprávnená osoba
podať žalobný návrh, ale zároveň najneskôr do jej uplynutia môže tento návrh ešte rozšíriť. Žalobca
uvádza, že žalovaný mal od roku 2014 (všeobecne konkrétne nešpecifikovaný podaný vzájomný návrh
zo dňa 24.6.2014) do roku 2020, kedy svoj nárok 1x špecifikoval na sumu 910 eur ročne (podanie
žalovaného zo dňa 14.1.2020) dostatočný čas predložiť znalecký posudok v danej veci. Znalecký
posudok však žalovaný predložil až svojím podaním zo dňa 31.3.2023, teda po viac ako 3 rokoch od

podania kvalifikovaného vzájomného návrhu (14.1.2020), resp. po takmer 9 rokoch od uplatnenia jeho
prvej obrany (24.6.2014) v danej veci. Podľa názoru žalobcu nemožno považovať za spravodlivé, ak
žalovaný také dlhé obdobie svoje nároky vo veci nešpecifikuje dostatočným spôsobom, a na základe
takejto skutočnosti poskytovať žalovanému súdnu ochranu.
Doplnenieznaleckéhoposudkuzostranyžalovanéhožalobcanepovažujeanizaodstránenievádžaloby,

keďže žalovaný svoj nárok kvantifikoval v peňažnom vyjadrení najneskôr v svojom podaní zo dňa
14.1.2020. Zároveň ak žalovaný neuplatnil svoj nárok na zmenu žaloby stanoveným spôsobom, tak súd
o takom návrhu ani nie je povinný rozhodovať ako o zmene žaloby. Žalobca teda žalovaným predložený
znalecký posudok považuje iba za dôkazný prostriedok, ktorým možno preukázať prípadnú oprávnenosť
pôvodneuplatnenejžalovanejsumy910eurakosúčtunáhradyzaužívanieelektroprípojkyavodovodnej

prípojky za obdobie kalendárneho roka, nie však ako dôkazný prostriedok preukazujúci oprávnenosť
výšky novo uplatnenej žalovanej sumy 4.427,73 eur.
Žalobca zotrval na podanej námietke premlčania ako na celý nárok žalovaného uplatnený kvalifikovane
až podaním zo dňa 14.01.2020, tak aj na výšku nároku, ktorú si žalovaný uplatnil zmenou žaloby zo dňa
31.3.2023 nad výšku pôvodne uplatnenej žalovanej sumy (2.730 eur).

Žalobca má za to, že súd by mal rozhodovať o nároku žalovaného uplatneného vzájomným návrhom -
podaním zo dňa 24.6.2014, maximálne o kvalifikovanom návrhu zo dňa 14.1.2020. Podľa žalobcu by súd
mal teda prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania na celý nárok žalovaného, ako aj na námietku
premlčania k nároku uplatneného podaním žalovaného zo dňa 31.3.2023, ktorý si uplatňuje nárok až
počnúc dátumom 24.6.2012 (teda si už neuplatňuje pôvodne uplatňovaný nárok za obdobie od 1.1.2011

do 23.6.2012). Nárok žalovaného uplatnený podaním zo dňa 31.3.2023 za obdobie od 1.1.2014 do
24.6.2014 je rozšírením pôvodnej žaloby (uplatňoval sa pôvodne nárok končiac 31.12.2013) po uplynutí
premlčacej doby, a teda námietka premlčania vznesená žalobcom sa vzťahuje aj na túto skutočnosť.
Dodal, že ak by aj súd námietku premlčania ako celku neakceptoval, tak nárok žalovaného napriek tomu
nie je v plnom rozsahu oprávnený, a s ohľadom na všetky procesné podania žalovaného, ktoré súdu

doručil, možno uvažovať o oprávnenosti nároku výlučne za obdobie od 24.06.2012 do 31.12.2013.

6. Súd uznesením zo dňa 19.2.2024 pripustil zmenu vzájomnej žaloby navrhnutú žalovaným tak, že
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 4.513,57 eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.158,76 eur od 31.12.2012 do zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.262,28

eur od 31.12.2013 do zaplatenia a 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.513,57 eur od
25.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2024.

7.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa15.3.2024uviedol,žežalobcanespochybňuje,žežalovanýpodal

vzájomnú žalobu dňa 26.04.2014, avšak svoj nárok vyčíslil až podaním zo dňa 14.01.2020. Žalobca
z toho vyvodzuje, že žalovaný podal vzájomnú žalobu až podaním zo dňa 14.01.2020, a teda z tohto
dôvodu tvrdí, že žalovaný uplatnil svoj nárok až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný poukazuje na
pomerne bohatú judikatúru súdov SR ako aj súdov ČR, ktorá jednoznačne uvádza to, že nárok je
riadne uplatnený aj žalobou alebo vzájomnou žalobou bez presného vyčíslenia. Z uvedeného dôvodu

žalovaný má za to, že premlčacia doba prestala plynúť už podaním vzájomnej žaloby žalovaným zo
dňa 24.06.2014. Podaním zo dňa 31.03.2023 žalovaný upravil obdobie, za ktoré si uplatňuje nárok na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia a to na obdobie od 24.06.2012 do 24.6.2014. Žalobca v bode 10.
vyjadrenia zo dňa 13.2.2024 uvádza, že: „Každopádne, ak by aj súd námietku premlčania ako celkuneakceptoval, tak nárok žalovaného napriek tomu nie je v plnom rozsahu oprávnený, a s ohľadom
na všetky procesné podania žalovaného, ktoré súdu doručil, možno uvažovať o oprávnenosti nároku
výlučne za obdobie od 24.06.2012 do 31.12.2013.“ Žalovaný uvádza, že zo strany žalobcu ide o účelovú

interpretáciu podaní žalovaného. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil svoj nárok za 2 roky spätne a
termín 31.12.2013 bol použitý len na vyčíslenie výšky nároku za dva roky, teda dva krát za obdobie od
01.01. do 31.12. daného relevantného roku. Tento dátum nebol dátumom pre špecifikáciu obdobia, za
ktoré si žalovaný vzájomnou žalobou uplatňoval náhradu bezdôvodného obohatenia.

8.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávaniedňa25.3.2024,naktoromsazúčastniliprávnyzástupca
žalobcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný vzájomnou žalobou si uplatňuje
náhradu bezdôvodného obohatenia, čo sa týka užívania majetku, ktorý nepatril žalobcovi, ale patril
žalovanému, a to bez akéhokoľvek právneho titulu a bez úhrady. Žalovaný zároveň zobral späť svoj

návrh,čosatýkaistinyvrozsahunadsumu2.730eur. Žiadal,abybolorozhodnutévrozsahuistiny2.730
eur za obdobie, ako to bolo špecifikované, od 24.6.2012 do 24.6.2014, aby tejto žalobe bolo vyhovené
v celom rozsahu v takomto upravenom a bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

10. Právny zástupca žalobcu k vzájomnej žalobe na pojednávaní uviedol, že súhlasí so späťvzatím

vzájomnej žaloby v časti. Dodal, že vzhľadom na to, že pôvodne si žalovaný uplatňoval právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2013, tak malo by dôjsť k prepočtu
sumy 2.730 eur, pretože táto suma je súčtom troch kalendárnych rokov. Podľa názoru žalobcu si
žalovaný uplatnil týmto vzájomným návrhom právo na vydanie bezdôvodného obohatnenia za obdobie
od 1.1.2014 do júna 2014 až po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca ešte akceptuje opravu alebo

doplnenie žaloby, ktorú učinil žalovaný v roku 2020, ale už ďalšie doplnenia a zmeny už treba chápať,
že je to rozšírenie žaloby a bolo uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. K samotným sumám základu
žalobca nemá námietky, pretože nerozporuje predložený znalecký posudok. Znalecký posudok, ktorý
žalovaný predložil dodatočne preukazuje pôvodné sumy, ročné sumy vo výške 910 eur, ako súčet dvoch
náhrad 560 eur a 350 eur.

11. Po predbežnom právnom posúdení súdu právny zástupca žalovaného a právny zástupca žalobcu
uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

12. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žiada, aby bol priznaný nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 2.730 eur aj s príslušenstvom za obdobie, ktoré v konaní uplatňoval.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že ponecháva na súd ako rozhodne o tomto
nároku, ktorý považuje za nesporný alebo nepremlčaný.

14. Po záverečných rečiach právni zástupcovia strán sporu nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania. Podľa § 219 ods. 2 CSP súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň
22.4.2024.

15. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu

a zistil tento skutkový stav:

16. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 12C/4/2020 – 215 zo dňa 18.11.2022, právoplatný dňa
20.12.2022, určil že A. B. C., nar. XX.X.XXXX a A. H. I., nar. XX.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi
vodovodnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemok evidovaný ako parc. č. XXX, XXX, XXX, ktoré sú

evidované na LV č. XXXX a na parc. č. XXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, pre kat. územie
D., obec E., okres Košice II, tak ako je vymedzená v Geodetickom protokole č. L./XXXX, zo dňa
6.12.2019 v spojení s Porealizačným zameraním splaškovej kanalizácia pitnej vody zo dňa 6.12.2019,
vypracovanými Euro-Geo – CADaster s.r.o., Czambelova 2, Košice, tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť
tohto rozsudku, a to A. B. C. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 k celku a A. H. I., o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/10 k celku.

17. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 28C/134/2011 zo dňa 7.12.2015 určil, že A. B. C., nar.
XX.X.XXXX a A. H. I., nar. XX.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi elektroprípojky - káblovéhovedenia 2x AYKY3x240 1x120, ktorá prechádza cez pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XXX M. XXX/
XX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie D., parc. č. XXX/XXX M. XXX/
XXX, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. územie D. a parc. č. XXX, XXX M. XXX,

evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie D., tak, ako je táto vymedzená
technickou správou a situáciou zamerania vypracovanou A. H. F. dňa 21.1.2015, tvoriacou neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku, a to A. B. C. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/10 celku a A. H. I. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/10 celku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k. 11Co/282/2016 – zo dňa 14.7.2017.

18. Z rozpočtu na stavbu vodovodnej prípojky F. G. XXX/ zo dňa 18.12.2018 súd konštatuje, že jej cena
je 14.074,23 eur.

19. Z prehľadu rozpočtových nákladov na stavbu elektroprípojky zo dňa 18.12.2018 súd konštatuje, že
jej cena je 14.656,67 eur.

20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne A. H. H. o stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za
prenájom inžinierskych sietí vo vlastníctve žalobcu od 24.6.2011 do 24.6.2014 súd konštatuje, že nájom
v roku 2011 predstavoval 1.171,02 eur, nájom v roku 2012 predstavoval 2.243,87 eur, nájom v roku 2013
predstavoval 2.262,28 eur, a nájom v roku 2014 predstavoval 1.092,53 eur.

21. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

22. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“, žalobca môže
vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.33. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

34. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je spoluvlastníkom vodovodnej prípojky a elektroprípojky a že
žalobca tieto prípojky v žalovanom období užíval.

35. Za sporné súd považuje to, či žalovaný má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
4.513,57 eur vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom.

36. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil svoj nárok na súde dňa 24.6.2014, avšak neuviedol presnú
výškupeňažnejsumy,ktorejzaplateniasadomáha.Súduznesenímzodňa13.8.2019vyzvalžalovaného
na odstránenie vád podania – vzájomnej žaloby, na vymedzenie požadovanej sumy.

37. Žalovaný podaním zo dňa 14.1.2020, doručeným súdu dňa 22.1.2020 špecifikoval svoju vzájomnú
žalobu v tom zmysle, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie elektroprípojky
a vodovodnej prípojky vo výške 2.730 eur za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2013 (t.j. 910 eur za rok)
spolu s úrokom z omeškania. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal z obvyklej

ceny prenájmu obdobného predmetu nájmu v danej lokalite a v danom čase, vychádzal z ceny nájmu
určenej realitnými kanceláriami.

38. Súd k podaniu žalovaného zo dňa 17.6.2014, v ktorom nebola uvedená peňažná čiastka ktorú
požaduje uvádza, že žaloba ako úkon urobený podľa Civilného sporového poriadku môže mať aj

hmotnoprávne následky, čo nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka.
Náležitosti žaloby je potrebné posudzovať striktne podľa ustanovenia § 127, § 129, § 132 CSP s tým, že
pokiaľ návrh neobsahuje všetky náležitosti alebo ak je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ide napriek tomu
o návrh, ktorý vyvoláva predpokladané následky (spočívanie premlčacej doby). Vady návrhu na výzvu
súdu je však potrebné odstrániť, pretože aj § 112 OZ ustanovuje, že k zastaveniu lehoty dochádza iba

vtedy, ak veriteľ v konaní riadne pokračuje. Táto podmienka by nebola splnená a žalovaný by v konaní
riadne nepokračoval až vtedy, keby svoje podanie neopravil či nedoplnil.

39. K dôvodnosti nároku uplatňovaného žalovaným vzájomnou žalobou súd uvádza, že žalovaný má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bezplatným užívaním jeho veci žalobcom bez

právneho dôvodu (bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec), kedy prospech
vzniká žalobcovi, ktorý realizuje užívateľské oprávnenia, bez toho aby za to platil úhradu žalovanému
a bez toho aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym
vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Žalobca ako užívateľ prirodzene nie je schopný spotrebované
plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné

obohateniepeňažnouformou.Výškaplneniazaužívaniecudzejvecibezprávnehodôvodusaodvodzuje
od prospechu, ktorý získal ten, kto sa týmto užívaním obohatil. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné
považovaťakýkoľvekprospech,ktorýbymoholteoretickydosiahnuťvlastníkneoprávneneužívanejveci,
ale iba ten prospech, o ktorý obohatený na úkor druhého buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý
sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Majetkovým vyjadrením

tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase na užívanie veci s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou výškou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný
plniť, pokiaľ by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. V prípade užívania cudzej veci bez platnej

nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej
veci.

40.Žalobcabezprávnehodôvoduužívalelektroprípojkuavodovodnúprípojku,ktorýchvlastníkombolpo
celú dobu ich užívania žalobcom žalovaný. Žalobca sa obohatil tak, že za užívanie prípojok neplatil, hoci

ich užíval bez právneho dôvodu. Žalobca ušetril na úkor žalovaného, to čo by mal platiť, ak by žalobca
tieto prípojky užíval odplatne na základe riadneho právneho titulu, ktorým by bola zmluva o nájme.41. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 3.6.2020 vzniesol námietku premlčania na celý nárok
žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou, keďže objektívna premlčacia lehota ku dňu uplatnenia tohto
návrhu žalovaným t.j. k januáru 2020 uplynula vzhľadom na to, že si uplatňuje sumu bezdôvodného

obohatenia za obdobie rokov 2011 až 2013.

42. Žalovaný podaním zo dňa 31.3.2023, doručeným súdu dňa 3.4.2023 precizoval svoj návrh a upresnil
svoj nárok opierajúc sa o predložený znalecký posudok č. 50/2021, ktorý vypracovala dňa 15.12.2021
A. H. H. a uplatňuje si voči žalobcovi sumu 4.513,57 eur (t.j. za obdobie od 24.6.2021 do 24.6.2014)

s príslušenstvom, pričom súd posúdil jeho podanie ako návrh na zmenu vzájomnej žaloby.

43. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.2.2024 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k výške
nároku, ktorý si žalovaný uplatnil zmenou vzájomnej žaloby zo dňa 31.3.2023 nad výšku pôvodne
uplatňovanej žalovanej sumy.

44. Ak v určenej premlčacej dobe dôjde k uplatneniu práva žalobou na súde, plynutie premlčacej doby sa
zastavuje dňom predloženia návrhu na súde, a to iba v rozsahu uplatnenia nároku. Uplatnením nároku
na súde nedochádza k zastaveniu premlčacej doby aj z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. Ak sa
uplatní iba časť pohľadávky, zastavuje sa premlčacia doba iba pri tejto časti, a ak je žaloba následne
rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky. V rozsahu, v akom je žaloba rozšírená až po skončení

plynutia subjektívnej premlčacej doby k uplatnenému nároku, nemožno nárok v tomto rozsahu rozšírenia
po vznesení námietky premlčania priznať.

45. Plynutie premlčacej doby, ak sa oprávnený obmedzil len na vymáhanie časti svojej peňažnej
pohľadávky, spočíva, neplynie len pokiaľ ide o sumu, ktorej úhrady sa v konaní domáha ak v tomto

konaní riadne pokračuje. Ohľadne nevymáhaného zostatku premlčacia doba plynie ďalej, pretože nie
sú splnené zákonom požadované podmienky na jej spočívanie.

46. Žalovaný má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov spätne od
podania vzájomnej žaloby, t.j. za obdobie od 24.6.2012 do 24.6.2014, keďže začiatok subjektívnej

premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy oprávnený nadobudne vedomosť o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa bezdôvodne obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia
sa oprávnený dozvie vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. pozná skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu bezdôvodného
obohatenia a osoby, ktorá sa obohatila. Nezáleží na tom, ako oprávnený známe skutočnosti posúdi

z právneho hľadiska.

47. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo sumy nájmu za rok t.j. zo sumy 910
eur, ktorá žalobcom nebola rozporovaná a jej odôvodnenosť bola preukázaná znaleckým posudkom č.
50/2021 A. H. H. predloženým žalovaným. Žalovaný vydanie bezdôvodné obohatenia vo výške ročného

nájmu prevyšujúceho sumu 910 eur vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby v časti nepožadoval.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie vymedzené
žalovaným od 1.1.2011 do 31.12.2013 (v podaní zo dňa 14.1.2020, ktorým odstránil vady vzájomnej
žaloby) dôvodné len v rozsahu od 24.6.2012 do 31.12.2013, t.j. v rozsahu 556 dní vo výške 1.386,20

eur. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2011 do 23.6.2012 je vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu premlčané. Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.1.2014 do 24.6.2014 si žalovaný vzájomnou žalobou doplnenou na výzvu
súdu neuplatnil.

49. Na pojednávaní dňa 25.3.2024 vzal žalovaný vzájomnú žalobu späť v časti nad sumu 2.730 eur.

50. Na základe späťvzatia vzájomnej žaloby v rozsahu nad sumu 2.730 eur a vzhľadom na súhlas
žalobcu so späťvzatím, súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie v časti o zaplatenie
1.783,57 eur zastavil.

51. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar.
vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

54. Občiansky zákonník v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje
splatnosť nárokov veriteľa. Pokiaľ medzi účastníkmi tohto zodpovednostného záväzkového vzťahu

nedôjde k odlišnej dohode, vzťahuje sa na splatnosť týchto práv § 563 OZ a veriteľ je v záujme
determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky povinný požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po
takejtožiadostijedlžníkpovinnýplniťavprípademárnehouplynutiadanejlehotysanaďalšídeňdostáva
do omeškania. Keďže v danom prípade veriteľ (žalovaný) pred podaním vzájomnej žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia nevyzval dlžníka na plnenie, účinky žiadosti o plnenie podľa § 563 OZ má až

doručenievzájomnejžalobyžalobcovizostranysúdut.j.dňa8.7.2014,apretožalovanýmôžepožadovať
úroky z omeškania až od druhého dňa nasledujúceho po doručení vzájomnej žaloby žalobcovi (prvý deň
je dňom splatnosti).

55. Keďže je žalobca v omeškaní s peňažným plnením, žalovaný ma v zmysle ust. § 517 Občianskeho

zákonníka právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 10.7.2014, preto súd
zaviazal žalobcu k plateniu úrokov z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku. Výšku
úrokov z omeškania súd žalovanému priznal v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.2.2013 a v danom prípade činí 5% z dlžnej sumy ročne.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

61. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.783,57 eur, no nepreukázal,

že správaním sa žalobcu po začatí konania bol vystavený nevyhnutnosti vziať vzájomnú žalobu v časti
späť. Žalovaný sa teda domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.730 eur s príslušenstvom, pričom súd mu
priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.386,20 eur s príslušenstvom.

62. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,60 % proti žalovanému. Súd

zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362

ods.1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1
CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.