Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205732
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423205732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: MgA. A. B., C.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX B., zastúpený: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.,
advokátka, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Audiovizuálny fond, so
sídlom Grösslingová 53, 811 09 Bratislava, IČO: 41 169 330, zastúpený: Advokátska kancelária Iva
Hulmanová s.r.o., so sídlom Daxnerovo námestie 4, 821 08 Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru

r o z h o d o l :

I.Okamžitéskončeniepracovnéhopomeružalobcuzostranyžalovanéhozodňa08.08.2023jeneplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom založený pracovnou zmluvou č. 03/2023 zo dňa
18.01.2023 trvá.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 08.08.2023 a
zároveň určenia, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 03/2023 zo dňa 18.01.2023
trvá.

2. V žalobe uviedol, že dňa 18.01.2023 uzatvoril žalovaný ako zamestnávateľ so žalobcom ako
zamestnancom pracovnú zmluvu č. 03/2023, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným
pracovný pomer. V zmysle článku III. bodu 1. pracovnej zmluvy pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovaným vznikol ku dňu zvolenia žalobcu do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „AVF“
alebo „fond“), pričom tento deň sa zároveň považuje aj za deň nástupu žalobcu do práce. Žalobca bol za
riaditeľa AVF zvolený rozhodnutím Rady Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „rada AVF“) dňa 18.01.2023

v súlade s § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 516/2008 Z.z. o Audiovizuálnom fonde, čím boli v súlade
s § 42 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, splnené podmienky pre uzavretie pracovnej
zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy je poverenie výkonom funkcie riaditeľa/riaditeľky
Audiovizuálneho fondu zo dňa 24.01.2023, v ktorom Rada AVF udelila v špecifikovanom rozsahu
žalobcovi oprávnenie na prenesený výkon činnosti štatutárneho orgánu vo vzťahu k tretím osobám, ako
aj k zamestnancom AVF.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.08.2023 žalovaný, zastúpený predsedom rady AVF F. G. H., vyhotovil
písomné Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaný doručoval žalobcovi dňa 08.08.2023 na pracovisku, pričom žalobca ho odmietol prevziať, čím vsúlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce nastali účinky jeho doručenia dňa 08.08.2023. Žalovaný odôvodnil
tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu v štyroch skutkových okolnostiach,
resp. konaniach žalobcu, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení. Žalobca všetky tieto dôvody namietol

akonedôvodné,účelovéatendenčnevykonštruované,azároveňsčastiajneskorouplatnenépouplynutí
prekluzívnej lehoty v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Svoje tvrdenia podrobne odôvodnil. Po
vyjadrení žalovaného žalobca ešte rozšíril svoju argumentáciu v replike. Žalobca taktiež v žalobe a aj
na pojednávaní dňa 25.06.2024 uviedol, že bol do funkcie riaditeľa AVF zvolený len tesnou väčšinou
rady AVF, pričom od začiatku jeho pôsobenia s ním neboli spokojní členovia rady AVF, ktorí ho nevolili,

a postupom času sa ho snažili „zbaviť“. Vo funkcii sa snažil dôsledne preveriť hospodárenie a finančnú
kondíciu AVF, čím sa stal nepohodlným. Po zmene pomerov v rade AVF prišlo k jeho odvolaniu a
následnému skončeniu pracovného pomeru, pričom všetky žalovaným uvádzané dôvody sú účelové a
nezákonné.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení aj duplike sa podrobne vyjadril k jednotlivým

dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a tvrdil, že všetky dôvody boli uplatnené určito,
riadne, včas a predstavujú každý samostatne zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru. V dôsledku toho bolo podľa žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného dôvodné a žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný tiež odmietol tvrdenia žalobcu o
účelovosti dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. o motivácii niektorých členov rady

AVF.

5.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsaprirozhodovaníožalobemuselpodrobnevysporiadaťsovšetkými
štyrmi tvrdenými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru, uvádza súd pre prehľadnosť
argumenty oboch strán aj so závermi súdu nižšie samostatne vo vzťahu k týmto jednotlivým dôvodom.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to: pracovná zmluva č. 3/2023
zo dňa 18.01.2023 (č.l. 14 až 19), poverenie výkonom funkcie zo dňa 24.01.2023 (č.l. 20), okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.08.2023 (č.l. 21 až 23), rozpočet AVF a interný rozpis rozpočtu
AVF (č.l. 24 až 26), zápis z rokovania rady AVF č. 5/2023 zo dňa 25.04.2023 (č.l. 27 až 30), zápis z

rokovania rady AVF č. 6/2023 zo dňa 16.05.2023 (č.l. 31 až 33), zápis č. 7/2023 z rokovania Dozornej
komisie AVF z 17.07.2023 a 19.07.2023 (č.l. 34 až 36), etický kódex AVF (č.l. 37), organizačný poriadok
kancelárie AVF (č.l. 38 až 44), pracovná náplň zamestnanca AVF na pozícii Administrátor žiadostí
a zmlúv (č.l. 45), zápisy zo zasadnutia Odbornej komisie Fondu na podporu umenia z 15.06.2020,
15.11.2021, 29.11.2021 a 18.02.2022 (č.l. 46 až 50), vyjadrenie k návrhu na odvolanie z pozície riaditeľa

AVF zo dňa 04.08.2023 (č.l. 51 až 54), reakcia na oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
a odvolanie z funkcie riaditeľa zo dňa 25.08.2023 s doručenkou (č.l. 55), odpoveď na oznámenie o
okamžitom skončení pracovného pomeru a odvolanie z funkcie riaditeľa zo dňa 05.09.2023 (č.l. 56 až
57), zápis z rokovania rady AVF č. 7/2023 zo dňa 20.06.2023 (č.l. 78 až 82), Zmluva o spolupráci pri
realizácii projektu Marché du film, Cannes 2023 s výpisom z Centrálneho registra zmlúv (č.l. 104 až

107), Zmluva o spolupráci pri realizácii projektu Marché du film, Cannes 2022 (č.l. 118 až 119) a zápisy
z rokovaní rady Státního fondu kinematografie z 22.02.2024 až 24.02.2024 a 03.05.2024 až 04.05.2023
(č.l. 120 až 129).

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 25.06.2024. Súd taktiež

vykonal dokazovanie audiovizuálnym záznamom z rokovania rady AVF zo dňa 16.05.2023, a to
prehraním záznamu „6. rokovanie-20230516_135549- Meeting Recording 1“ v čase od 01:16:00 hod.
do 01:21:45 hod. a záznamu „6. rokovanie-20230516_135549- Meeting Recording 2 od 00:30:00 hod
do 00:31:12 hod.“ z CD nosiča predloženého v konaní žalobcom (č.l. 70 až 72).

8. Pred ustálením skutkového stavu súd vykonal právne posúdenie žalobného návrhu.

9. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 516/2008 Z.z. o Audiovizuálnom fonde (ďalej aj „zákon o AVF“):
„Výkon funkcie riaditeľa sa skončí odvolaním z funkcie.“

10. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona o AVF: „Rada odvolá riaditeľa, ak porušil ustanovenia tohto
zákona.“11. Podľa § 13 ods. 5 zákona o AVF: „Na pracovnoprávne vzťahy riaditeľa sa vzťahuje osobitný
predpis.13)“. Podľa poznámky pod čiarou č. 13 ide o zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme.

12. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme: „Na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak.“

13.Podľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce:„Zamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.“

14.Podľa§68ods.2Zákonníkapráce:„Zamestnávateľmôžepodľaodseku1okamžiteskončiťpracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.“

15. Podľa § 70 Zákonníka práce: „Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.“

16. Podľa § 77 prvá veta Zákonníka práce: „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.“

17. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.“

18. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že na možnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru riaditeľa Audiovizuálneho fondu sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce; táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) a § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže
zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba výnimočne, a to pre závažné

porušenie pracovnej disciplíny, pričom toto právo môže uplatniť najneskôr v subjektívnej lehote dvoch
mesiacov, t.j. do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o závažnom porušení pracovnej disciplíny dozvedel.
Keďže v konaní nebolo sporné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, súd
sa zameral pri posudzovaní platnosti okamžitého skončenia na dôvody okamžitého skončenia, t.j. či
ide v prípade týchto dôvodov o závažné porušenie pracovnej disciplíny, či boli tieto dôvody dostatočne

vymedzené a či boli uplatnené v zákonom stanovenej subjektívnej lehote.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že ani jeden z dôvodov uvedený
v okamžitom skončení pracovného pomeru nepredstavuje platný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

20. Pred hodnotením jednotlivých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru súd vo
všeobecnosti konštatuje, že Zákonník práce neobsahuje legálnu definíciu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho ponecháva výklad tohto pojmu na zamestnávateľa, resp. následne
na súdy. Vzhľadom na závažnosť následku, ktorým je možnosť okamžite skončiť pracovný pomer

so zamestnancom, je však zrejmé, že výklad tohto pojmu musí byť reštriktívny a musí sa skutočne
obmedzovať na také porušenia pracovnej disciplíny, ktorých prirodzeným následkom je možnosť
zamestnávateľa bezodkladne ukončiť pracovný pomer. Výkon tohto práva nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Musí tak ísť o skutočne závažné porušenia pracovnej disciplíny, ako je napr. prítomnosťna pracovisku pod vplyvom alkoholu, urážlivé alebo agresívne správanie zamestnanca, neskorý príchod
do práce s možným závažnými následkami, nerešpektovanie príkazov nadriadeného, vedomá činnosť v
rozpore so záujmami zamestnávateľa a pod. Zároveň musí byť porušenie pracovnej disciplíny zavinené.

K prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
21. Prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil žalovaný nasledovne: „V zmysle §
13ods.1zákonaofondejeriaditeľvýkonnýmorgánomfondu,ktorýriadijehočinnosťakonávjehomene
v rozsahu poverenia radou. Na základe uvedeného ustanovenia zákona o fonde rada písomne poverila

riaditeľa samostatne konať (t.j. aj vstupovať do zmluvných vzťahov) v prípade finančného plnenia do
sumy 15 000 EUR. Rozhodnúť o vynaložení sumy vyššej ako 15 000 EUR na obstaranie tovarov, služieb
alebo prác v jednotlivom prípade je riaditeľ oprávnený iba so súhlasom rady. Dňa 26.4.2023 ste ako
riaditeľ uzatvoril so Slovenským filmovým ústavom zmluvu o spolupráci pri realizácii projektu „Marché
du film, Cannes 2023 (CRZ - 13/SP/2023) na peňažné plnenie 20 000 EUR bez toho, aby rada tento
úkon vopred formálne - prijatím uznesenia - odsúhlasila. Ako riaditeľ ste v danom prípade konali v mene

fondu nad rámec poverenia radou a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o fonde. Bolo
teda zistené a preukázané, že ste pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu „Marché du
film, Cannes 2023" so Slovenským filmovým ústavom, konali v mene fondu nad rámec poverenia radou,
a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o fonde.“

22. Žalobca k tomuto dôvodu uviedol, že podpora prezentácie slovenskej kinematografie a slovenského
filmového priemyslu na filmovom trhu Marché du film je pravidelná a každoročne sa opakujúca aktivita,
na ktorú sú v rozpočte AVF vopred alokované finančné prostriedky. V roku 2023 je v schválenom
rozpočte AVF na propagačné aktivity alokovaná suma 50.000,- EUR (na r. 637003). Podpora na
projekt „Marché du film Cannes 2023“ predstavuje v radou AVF schválenom rozpočte AVF na rok

2023 sumu 20.000,- EUR. O podpise predmetnej zmluvy bola rada AVF preukázateľne upovedomená
vopred a s uzavretím zmluvy aj osobitným uznesením vyjadrila svoj súhlas ex post. Uvedené podľa
žalobcu preukazuje obsah zápisu č. 7/2023 z rokovania Dozornej komisie Audiovizuálneho fondu zo
dňa 17.07.2023, v ktorom dozorná komisia v bode 1.1 zápisu konštatuje, „...že aj napriek tomu, že
riaditeľ v danom prípade nemal od rady vopred udelený súhlas na uzatvorenie predmetnej zmluvy,

na zasadnutí rady dňa 25.4.2023 (pozn. deň pred uzavretím zmluvy) zamestnankyňa fondu p. B.
informovalaraduazámereuzatvoriťpredmetnúzmluvuazároveňbolradenávrhtejtozmluvypredložený
na vedomie. Podľa zápisu z rokovania Rady fondu č. 5/2023 rada informáciu o zmluve vzala na
vedomie. Zo zvukového záznamu z uvedeného zasadnutia rady vyplýva, že p. B. počas zasadnutia
rady vzniesla otázku, či je postačujúce, že rada zoberie uvedenú informáciu na vedomie a či k tomu

nie je potrebné prijať uznesenie (rozhodnutie) rady, na čo riaditeľ reagoval, že rada uvedené iba
berie na vedomie, pričom predseda rady túto informáciu potvrdil.“ Zároveň žalobca dodal, že rada
AVF na svojom zasadnutí dňa 25.04.2023 súhlasila s uzatvorením zmluvy pred jej uzatvorením a dňa
16.05.2023 na zasadnutí osobitným uznesením č. 15/2023 jednohlasne dodatočne schválila uzatvorenie
zmluvy. Zároveň vo vzťahu k tomuto dôvodu žalobca namietal aj neskoré uplatnenie dôvodu okamžitého

skončenia pracovného pomeru, nakoľko bol uplatnený po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.
Rada AVF preukázateľne vedela o uzatvorení zmluvy najneskôr dňa 16.05.2023, a preto uplatnenie
tohto dôvodu pri skončení pracovného pomeru dňa 08.08.2023 je v rozpore so Zákonníkom práce.

23. Žalovaný naopak uviedol, že v zmysle bodu VII. poverenia žalobcu zo dňa 24.01.2023 mohol žalobca

o použití prostriedkov v sume vyššej ako 15.000,- EUR rozhodnúť len so súhlasom rady AVF, pričom
v zmysle príslušného ustanovenia je nepochybné, že takýto súhlas musel byť udelený vopred. Tým
je zároveň vylúčené, aby takýto súhlas mohol byť udelený ex post. Na základe takéhoto výkladu by
rozhodovania rady AVF o udelení súhlasu bolo bezpredmetné, nakoľko následné odopretie súhlasu po
podpise zmluvy by nemalo žiadne právne následky vo vzťahu k zmluve, ktorá bola už predtým uzavretá.

Keďže zo zápisov rokovania rady AVF je zrejmé, že takýto súhlas nebol vopred udelený, ide o závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca zavádzajúco
interpretuje uznesenie rady AVF č. 15/2023 zo dňa 16.05.2023, nakoľko v uznesení nie je uvedené, že
by ním rada AVF dodatočne schválila uzatvorenie zmluvy. Toto uznesenie nemá žiadne právne účinky,
nakoľkoradaAVFvňomkonštatovalaokolnosť,ktorásanestala.Kčasovémuhľadiskužalovanýuviedol,

že o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru sa žalovaný dozvedel až dňa 19.07.2023 a
to z uznesenia dozornej komisie č. 17/2023, kde komisia konštatovala, že v danom prípade žalobca
konal v mene fondu nad rámec poverenia. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak bol
uplatnený včas.24. Súd na základe vykonaného dokazovania nepokladal tento dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd sa stotožnil z názorom žalovaného,

že v zmysle bodu VII. poverenia žalobcu zo dňa 24.01.2023 bol žalobca oprávnený rozhodnúť o použití
prostriedkov v sume vyššej ako 15.000,- EUR iba so súhlasom rady AVF, pričom bolo nevyhnutné, aby
tento súhlas udelila rada AVF vopred. Nevyhnutnosť predchádzajúceho súhlasu vyplýva z formulácie
daného bodu a predstavuje jeho jediný logický výklad. Túto povinnosť však žalobca neporušil. Zo zápisu
z rokovania rady AVF dňa 25.04.2023 je zrejmé, že pracovníčka žalovaného I. B. informovala radu AVF

o Zmluve o spolupráci pri realizácii projektu „Marché du film, Cannes 2023“, ktorú žalobca predložil rade
na vedomie (č.l. 28). V zápisnici z rokovania Dozornej komisie AVF zo dňa 17.07.2023 a 19.07.2023 sa
uvádza, že zo zvukového záznamu z rokovania rady AVF zo dňa 25.04.2023 vyplýva, že p. B. vo vzťahu
k tejto zmluve vzniesla otázku, či je potrebné, aby ju rada AVF schválila, alebo postačuje jej vzatie na
vedomie, pričom riaditeľ AVF aj predseda rady AVF uviedli, že postačuje vzatie na vedomie (č.l. 34). Ak
teda rada AVF ako kolektívny orgán na rokovaní uvedenú zmluvu neschválila, ale zároveň celkom zjavne

vzala jej podobu a pripravovaný podpis na vedomie, možno celkom jednoznačne dôjsť k záveru, že rada
AVF udelila s podpisom tejto zmluvy súhlas, a to aj bez výslovného uznesenia. Túto skutočnosť rada AVF
následne explicitne potvrdila uznesením č. 15/2023 na rokovaní dňa 16.05.2023, keďže skonštatovala,
že na predchádzajúcom rokovaní dňa 25.04.2023 s uzatvorením zmluvy súhlasila (č.l. 33). Súd tak
pokladázapreukázané,žesúhlasradyAVFspodpisomzmluvyboludelený.Preúplnosťsúdzdôrazňuje,

že aj keby z výlučne formálneho pohľadu absentovalo explicitné predchádzajúce schválenie podpisu
zmluvy uznesením rady AVF, nezakladá táto skutočnosť dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, nakoľko na formálnom pochybení pri schvaľovaní súhlasu s touto zmluvou sa podstatnou
mierou podieľala aj rada AVF. Navyše, samotná rada AVF bez najmenších pochybností následne
vyjadrila s podpisom zmluvy súhlas, v dôsledku čoho by bolo vyhodnotenie podpísania takejto zmluvy

za závažné porušenie pracovnej disciplíny nenáležité a v rozpore s dobrými mravmi.

25. Súd sa navyše stotožnil s námietkou žalobcu, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru bol uplatnený v rozpore s dvojmesačnou prekluzívnou lehotou podľa § 68 ods. 2 Zákonníka
práce. Rada AVF sa o podpise zmluvy preukázateľne dozvedela najneskôr dňa 16.05.2023, nakoľko v

tento deň o zmluve rokovala a uznesením potvrdila, že ju na predchádzajúcom rokovaní bez uznesenia
schválila. Na rokovaní rady AVF bol prítomný okrem iných aj predseda rady AVF. Súd tak dospel k
záveru, že o prípadnom porušení poverenia žalobcu, a teda o porušení pracovnej disciplíny, musel
žalovaný najneskôr v tento deň vedieť. Pre vedomosť žalovaného o prípadnom porušení poverenia
žalobcu je irelevantné, či táto skutočnosť bola dňa 17.07.2023 konštatovaná v uznesení Dozornej

komisieAVF;akbykporušeniuprišlo,žalovanýoňomvedelbezohľadunazáveryDozornejkomisie.Pre
úplnosť súd zdôrazňuje, že ak by platilo, že žalovaný, t.j. všetci členovia rady AVF vrátanej jej predsedu
bez stanoviska Dozornej komisie nevedeli, že na podpis príslušnej zmluvy je potrebný predchádzajúci
písomný súhlas rady AVF a tento nebol na jej zasadnutí dňa 25.04.2023 udelený, tak v takom prípade
nemožno takúto vedomosť požadovať ani od riaditeľa AVF a je vylúčené, aby jeho konaním došlo k

závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Keďže žalovaný pracovný pomer so žalobcom okamžite
skončil až dňa 08.08.2023, porušil tak povinnosť uplatniť dôvod skončenia pracovného pomeru v lehote
dvoch mesiacov, a okamžité skončenie je aj z tohto dôvodu neplatné.

K druhému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru

26.Druhýdôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvymedzilžalovanýnasledovne:„Nazáklade
uznesenia rady fondu č. 19/2023 z 20. 6. 2023 dozorná komisia Audiovizuálneho fondu preskúmala
Váš postup pri kontrole pracovných povinností a ukončení pracovného pomeru so zamestnankyňou
J. K., pričom konštatovala, že v uvedenom prípade Vaše konanie možno považovať za nesúladné s
ustanoveniami článku IV a V Etického kódexu Audiovizuálneho fondu, a to najmä z dôvodu, že jednotlivé

úkony, ktoré ste ako riaditeľ voči dotknutej zamestnankyni vykonali a spôsob, akým ste tieto úkony
realizovali, mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania, pri ktorom zároveň absentovali atribúty
zdvorilého, korektného, trpezlivého a rovnakého prístupu.“

27. Žalobca k tomuto dôvodu uviedol, že neobsahuje konkrétne skutkové vymedzenia dôvodu, resp.

konania žalobcu, nakoľko podľa vymedzeného dôvodu sú žalobcovi vytýkané nedefinované úkony a
nedefinovaný spôsob vykonania týchto úkonov, ktoré mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania
voči dotknutej zamestnankyni. Žalobca z takto vymedzeného dôvodu doteraz nevie, čo sa mu vo vzťahu
k zamestnankyni kladie za vinu. Žaloba poukázal na to, že dôvod okamžitého skončenia musí byťvymedzený tak, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí, aby nebolo
možné tento dôvod dodatočne meniť.

28. Žalovaný k tomuto dôvodu uviedol, že ho pokladá za dostatočne určitý a dôvodný. Žalobca sa
dopustilporušeniačlánkovIVaVEtickéhokódexuAVF,čokonštatovalaDozornákomisiaAVFnasvojom
rokovaná dňa 19.07.2023 a tento záver je zachytený v zápise z rokovania Dozornej komisie č. 7/2023.
Dozorná komisia vykonala šetrenie na základe uznesenia rady AVF č. 19/2023 zo dňa 20.06.2023.
Žalobca teda vie, čo sa mu kladie za vinu. Porušenie Etického kódexu vo vzťahu k zamestnankyni je

závažným porušením pracovnej disciplíny a preto riadnym dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania nepokladal tento dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z okamžitého skončenia pracovného
pomeru nie je zrejmé, čoho konkrétne sa mal žalobca dopustiť. Ako dôvod je uvedené, že jednotlivé

úkony, ktoré žalobca ako riaditeľ voči dotknutej zamestnankyni vykonal, a spôsob, akým tieto úkony
žalobca realizoval, mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania, pri ktorom zároveň absentovali
atribúty zdvorilého, korektného, trpezlivého a rovnakého prístupu. Tieto úkony však nie sú v okamžitom
skončení pracovného pomeru žiadnym spôsobom špecifikované. Je použitý odkaz na konštatovania
Dozornej komisie, pričom táto v zápise č. 7/2023 v uznesení DK č. 18/2023 zo dňa 19.07.2023

konštatovala, že postup riaditeľa preverila, pričom nebolo zistené porušenie právnych predpisov ani
vnútorných predpisov fondu, ale že posudzované konanie žalobcu možno považovať za nesúladné s
ustanoveniami článku IV a V Etického kódexu AVF. Zo odôvodnenia tohto rozhodnutia v zápise ďalej
nevyplývajú žiadne konkrétnejšie skutočnosti. Súd tak dospel k záveru, že tento dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru je neurčitý a nie je z neho zrejmé, akého konkrétneho konania sa

mal žalobca dopustiť. Je pritom povinnosťou zamestnávateľa, aby dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru jednoznačne skutkovo vymedzil. Žalovaný tak následne nespravil ani v súdnom
konaní, keď neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo,
akého konkrétneho konania sa mal žalobca dopustiť. Samotné konštatovanie Dozornej komisie AVF, že
konanie žalobcu „možno považovať za nesúladné“ s niektorými článkami Etického kódexu AVF nie je

možné považovať za dostatočné.

30. Pre úplnosť súd vo všeobecnosti uvádza, že bežné menej závažné porušenie etického kódexu
nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak by sa aj riadiaci zamestnanec
dopustil konania, ktoré „možno považovať za nesúladné“ s etickým kódexom, a toto konanie by bolo

dostatočne špecifikované, a spočívalo by v nezdvorilom správaní žalobcu k inému zamestnancovi, ide
skutočnosť, ktorá môže len výnimočne dosahovať intenzitu podstatného porušenia pracovnej disciplíny
– napr. ak by zamestnanec inému zamestnancovi vulgárne nadával, fyzicky ho ohrozoval, vyhrážal sa
mu a podobne. V ostatných prípadoch nezdvorilého správania je potrebné zamestnanca na porušenie
etického kódexu, a ponechať mu priestor na nápravu, ale v žiadnom prípade nemôže ísť o priamy dôvod

na okamžité skončenie pracovného pomeru.

K tretiemu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
31. Tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil žalovaný nasledovne: „V súlade s §
22 ods. 4 zákona o fonde fond do 30 pracovných dní odo dňa doručenia všetkých náležitostí súvisiacich

s poskytnutím finančných prostriedkov od žiadateľa o podporu audiovizuálnej kultúry potrebných pre
vyhotovenie návrhu zmluvy doručí žiadateľovi o podporu audiovizuálnej kultúry návrh zmluvy. Po
vykonanej kontrole dozornou komisiou Audiovizuálneho fondu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie
zákonnej lehoty na zasielanie návrhu zmluvy podľa § 22 ods. 4 zákona o fonde v súvislosti s podporenou
žiadosťou číslo: 140/2023-2/1.4.2 na projekt: Kamene (2. fáza produkcie) žiadateľa: Guča s. r. o.

a podporenou žiadosťou číslo: 69/2023-3/2.1.1 na projekt: Poznámky z Eremocénu žiadateľa: FILM
EXPANDED Distribution Company s. r. o, bolo zistené, že ste nedoručili žiadateľom v zákonnej lehote
návrhu zmluvy, čím ste porušili § 22 ods. 4 zákona o fonde.“

32. Žalobca k tomuto dôvodu uviedol, že pri doručovaní návrhov zmlúv so žiadateľmi o podporu nejde o

priamu zodpovednosť riaditeľa, nakoľko v zmysle § 22 ods. 4 zákona o AVF je to úlohou fondu. Žalobca
ako riaditeľ v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona o AVF okrem iného riadi činnosť kancelárie fondu,
avšak podľa § 16 ods. 1 zákona o AVF úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym
a technickým zabezpečením vykonáva kancelária fondu, ktorá zároveň podľa bodu 4.2.1 písm. m)Organizačného poriadku kancelárie AVF vypracúva návrhy zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov
fondom, predkladá návrh takýchto zmlúv riaditeľovi a zabezpečuje doručenie zmlúv žiadateľom. Zároveň
žalobca uviedol, že lehota uvedená v § 22 ods. 4 zákona o AVF má len poriadkový charakter a táto

lehota sa preukázateľne nedodržiavala ani za pôsobenia predchádzajúceho riaditeľa AVF, pričom z toho
neboli vyvodzované žiadne dôsledky. Uplatnený dôvod tak považoval žalobca za účelový.

33. Žalovaný k tomuto dôvodu poukázal na rovnaké ustanovenia zákona, pričom zdôraznil, že podľa §
13 ods. 2 písm. c) zákona o AVF riaditeľ riadi činnosť kancelárie fondu. Taktiež uviedol, že v zmysle čl. 3

bod 3.1 Organizačného poriadku kancelárie činnosť tejto kancelárie riadi riaditeľ a zodpovedá za ňu rade
fondu. V konaní nebolo sporné, že zmluvy vymenované žalovaným v okamžitom skončení pracovného
pomeru neboli žiadateľom doručené včas. Žalobca tak porušil pracovnú disciplínu, čo je dôvodom na
okamžité skončenie jeho pracovného pomeru.

34. Súd ani tento dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru na základe vykonaného

dokazovania nevyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z oboma stranami citovaných
ustanovení zákona o AVF vyplýva, že celkovú zodpovednosť za činnosť fondu nesie riaditeľ, pričom
za administratívu zodpovedá kancelária. Podrobnosti o úlohách jednotlivých orgánov fondu upravuje
vnútorný predpis, ktorým je Organizačný poriadok kancelárie AVF (č.l. 38 až 44). Podľa bodu 4.2.1
písm. m) tohto organizačného poriadku vypracúva návrhy zmlúv kancelária, ktorá ich zároveň predkladá

riaditeľovi na schválenie, doručuje ich žiadateľom a vykonáva ďalšie administratívne úkony. Súd tak
dospel k záveru, že v zmysle uvedeného interného predpisu za prípadné nedodržanie tridsaťdňovej
lehoty na doručenie zmluvy v konkrétnom prípade zodpovedajú spoločne kancelária, ktorá má túto
agendu zabezpečovať, a riaditeľ, ktorý je zodpovedný za celkový chod kancelárie. Ak ale v konkrétnom
prípade dôjde k nedodržaniu tejto lehoty, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o závažnom porušení

pracovnej disciplíny, ktorého možným následkom by malo byť okamžité skončenie pracovného pomeru.
Ak si bol žalovaný vedomý takéhoto problému, resp. ak by sa situácia dlhodobo opakovala, bol žalovaný
povinný využiť štandardné nástroje v zmysle Zákonníka práce, resp. osobitných predpisov upravujúcich
výkon funkcie riaditeľa fondu, a až v prípade, ak by nedošlo k náprave, bolo možné uvažovať o
pracovnoprávnych postihoch. Oneskorené doručenie zmluvy žiadateľovi, ktoré nie je pracovnou náplňou

riaditeľa, a na ktoré nebol žalobca v minulosti upozornený, nemôže byť vzhľadom na nedostatok
závažnosti dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

K štvrtému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
35. Posledný štvrtý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil žalovaný nasledovne:

„Na základe porovnania prehľadu Vašich pracovných ciest a verejne dostupných zápisov zo zasadnutí
rady Státního fondu kinematografie je preukázané nehospodárne použitie finančných prostriedkov
fondu, ktoré sú vykazované ako výdavky na Vašu pracovnú cestu, počas ktorej ste sa ako riaditeľ a
zamestnanec fondu bez toho, aby bola Vaša pracovná cesta prerušená, zúčastnili zasadnutia rady
Státního fondu kinematografie. v zmysle vnútorných predpisov Audiovizuálneho fondu, bolo o nich

rozhodnuté dozornou komisiou Audiovizuálneho fondu uzneseniami č. 17/2023, 18/2023, 19/2023 a
20/2023, všetky zo dňa 19.7.2023 (podľa zápisu z rokovania dozornej komisie Audiovizuálneho fondu
č. 7/2023).“

36. Žalobca tento dôvod označil za nedostatočne určitý a nepreskúmateľný. Uviedol, že nie je zrejmé,

v akej sume malo byť použitie finančných prostriedkov nehospodárne, akej konkrétnej cesty sa malo
týkať a v čom konkrétne malo konanie žalobcu napĺňať znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Uvedené platí podľa žalobcu o to viac, že žalovaný ako zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že žalobca
je členom rady Státního fondu kinematografie, ktorá plní úlohu AVF v Českej republike, pričom žalobca
sa zasadnutí rady Státního fondu kinematografie zúčastnil len v nevyhnutnom rozsahu a dištančne.

Žalobca taktiež uviedol, že dôvod je účelový, nakoľko bývalý riaditeľ AVF A. A. F. H., ktorý bol riaditeľom
v rokoch 2009 až 2023, preukázateľne súčasne pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave, bol
členom Správnej rady VŠMU a členom akademického senátu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, a
tiež sa pravidelne zúčastňoval zasadnutí Odbornej komisie Fondu na podporu umenia v Bratislave
bez toho, aby si na výkon týchto funkcií bral dovolenku alebo neplatené voľno, a voči nemu neboli

vyvodzované žiadne obdobné dôsledky. Nakoniec žalobca uviedol, že dôvod bol uplatnený oneskorene,
po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. O tomto dôvode
rada AVF preukázateľne vedela najneskôr na zasadnutí dňa 16.05.2023, keď za účasti jej vtedajšiehoaj súčasného predsedu vytýkala žalobcovi účasť žalobcu na zasadnutí Státního fondu kinematografie
v apríli a máji 2023.

37. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto bodu uviedol, že je dôvodný. V konaní podľa žalovaného nie je
sporné, že sa žalobca zúčastňoval zasadnutí Státního fondu kinematografie, a rovnako nie je sporné, že
tak robil počas pracovných ciest. O týchto skutočnostiach sa žalovaný dozvedel až z uznesenia Dozornej
komisie fondu č. 20/2023 zo dňa 19.07.2023, kde Dozorná komisia uviedla, že možno za nehospodárne
považovať také použitie prostriedkov fondu, ktoré je vykazované ako výdavky na pracovnú cestu

riaditeľa, počas ktorej sa riaditeľ bez toho, aby bola jeho pracovná cesta prerušená, zúčastnil zasadnutia
rady Státního fondu kinematografie. Žalovaný uviedol, že kvalifikovane sa o tomto nehospodárnom
využití prostriedkov dozvedel až zo záverov Dozornej komisie, ktorá je orgánom zriadeným práve
na kontrolu zákonnosti a hospodárnosti smerom dovnútra fondu. Preto bol tento výpovedný dôvod
uplatnený v dvojmesačnej subjektívnej lehote, a teda včas. Podľa žalovaného sa tak žalobca dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny.

38. Súd po vykonanom dokazovaní ani tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
nepokladal za zákonný, nakoľko nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod nebol
uplatnený včas. Súd pokladal v konaní za nesporné, že žalobca v dňoch 17.02.2023 až 25.02.2023
absolvoval pracovnú cestu na Berlinale 2023, počas ktorej sa zároveň dištančnou formou zúčastnil

v dňoch 22.02.2023 až 24.02.2023 na zasadnutí rady Státního fondu kinematografie. Rovnako bolo
nesporné, že žalobca sa v dňoch 02.05.2023 až 06.05.2023 absolvoval pracovnú cestu do Liberca
na festival animovaných filmov Anifilm, počas ktorej sa zároveň dištančnou formou zúčastnil v dňoch
03.05.2023 a 04.05.2023 na zasadnutí rady Státního fondu kinematografie; tieto skutočnosti vyplývali
zo zápisu Dozornej komisie č. 7/2023 (č.l. 34 až 36) a zároveň zo zápisov zo schôdzí rady Státního

fondu kinematografie (č.l. 120 až 129). Táto skutočnosť však sama osebe nezakladá závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaný ako dôvod porušenia uviedol, že neprerušenie pracovnej cesty a účasť
na dištančnom zasadnutí iného orgánu možno považovať za nehospodárne nakladanie s prostriedkami
fondu. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je však neurčitý a v dôsledku
toho neplatný. Žalovaný nijakým spôsobom v okamžitom skončení pracovného pomeru nezdôvodnil,

v čom konkrétne prišlo k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami fondu, v akej výške a z akých
dôvodov. Samotná účasť žalobcu na zasadaní rady Státního fondu kinematografie nie je porušením
pracovnej disciplíny, resp. to žalovaný ani netvrdil; žalovaný tak bol povinný v konaní preukázať, aké
prostriedky boli nehospodárne zo strany žalobcu použité. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní
uviedol, že všetky jeho pracovné cesty boli vopred konzultované a dohodnuté s predsedom rady AVF.

Tiež uviedol, že súčasťou jeho pracovných ciest bol aj tzv. „networking“, resp. neformálne rokovania,
ktoré prebiehajú vo večerných hodinách či cez víkend, a žalobca tak nemal problém skĺbiť cieľ
pracovných ciest s účasťou na online zasadnutí rady Státního fondu kinematografie, pričom týmto
konaním neutrpel jeho zamestnávateľ žiadnu škodu. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožnil,
pričom zároveň zdôrazňuje, že táto argumentácia ide nad rámec skutočnosti, že je to žalovaný,

kto bol povinný v konaní preukázať nehospodárne nakladanie s prostriedkami fondu, a zároveň bol
povinný preukázať, že práve konkrétne nehospodárne použitie bolo dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Ani z uznesenia Dozornej komisie AVF č. 20/2023 zo dňa 19.07.2023, ani z
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.08.2023 a ani zo žiadnych skutkových tvrdení či
predložených dôkazov žalovaným v konaní nevyplynulo, aké prostriedky fondu a z akých dôvodov mali

byťžalobcomvynaloženénehospodárne.Žalovanýtakneuniesolbremenotvrdeniaadôkaznébremeno.

39. Súd taktiež dospel k záveru, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol
uplatnený včas. Z audiovizuálneho záznamu z rokovania rady AVF zo dňa 16.05.2023 mal súd
za preukázané, že na tomto zasadnutí niektorí členovia vytýkali žalobcovi účasť na dištančných

zasadnutiach rady Státního fondu kinematografie počas pracovných ciest, pričom prítomný bol tak
vtedajší predseda rady ako aj F. G. H., ktorý bol v danom čase členom rady a pri okamžitom skončení
pracovného pomeru jej predsedom. Predmetom diskusie bola práve skutočnosť, že žalobca sa na
takýchto zasadnutiach zúčastnil počas pracovných ciest. Z tejto skutočnosti súd dospel k záveru,
že o prípadnom nehospodárnom využití prostriedkov fondu zo strany žalobcu členovia rady AVF, a

teda žalovaný, vedel najneskôr dňa 16.05.2023, v dôsledku čoho nebol dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru uplatnený v zákonnej dvojmesačnej lehote. Nie je pritom podstatné, že žalovaný
opiera začatie plynutia tejto lehoty až od záverov Dozornej komisie zo dňa 19.07.2023. Z týchto záverov
je zrejmé, že nepriniesli žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k nehospodárnemu využitiu konkrétnychprostriedkov, a Dozorná rada len referuje na skutočnosť, že žalobca sa počas pracovných ciest zúčastnil
online rokovaní rady Státního fondu kinematografie. Táto skutočnosť ale nebola sporná už na rokovaní
rady AVF dňa 16.05.2023, resp. tam bola priamo potvrdená aj žalobcom a členovia rady o nej mali

vedomosť. Inými slovami, závery Dozornej komisie by mohli byť spôsobilé stať sa okamihom, keď sa
žalovaný o porušení pracovnej disciplíny žalobcom dozvedel, ale iba v prípade, ak by priniesli konkrétne
nové zistenia nad rámec toho, čo členovia rady AVF vedeli už na rokovaní dňa 16.05.2023. To sa
však nestalo, nakoľko zápis z rokovania Dozornej komisie nepracuje so žiadnymi konkrétnymi dátami
vo vzťahu k pracovným cestám a nákladom na ne, resp. žiadnym spôsobom nehospodárnosť použitia

prostriedkov žalobcom nekonkretizuje, a preto najneskorším dátumom, keď sa žalovaný o porušení
pracovnej disciplíny žalobcu mohol dozvedieť, je 16.05.2023.

40. Pre úplnosť súd uvádza, že štvrtý dôvod neplatného skončenia pracovného pomeru je potrebné
hodnotiť v kontexte dlhodobejšieho fungovania AVF, resp. v kontexte pôsobenia konkrétneho riaditeľa.
V konaní nebolo sporné, že už pred nástupom žalobcu do funkcie riaditeľa AVF bolo pri jeho voľbe

zrejmé, že je členom rady Státního fondu kinematografie, a teda bolo zrejmé, že sa bude zúčastňovať
jej zasadnutí. Rovnako nebolo v konaní sporné, že aj predchádzajúci dlhoročný riaditeľ AVF mal popri
práci riaditeľa AVF viacero ďalších funkcií. Tieto skutočnosti tvrdil v konaní žalobca, a žalovaný ich
nepoprel. Z uvedeného pokladal súd za preukázané, že žalovaný už pri voľbe žalobcu za riaditeľa AVF
musel mať vedomosť, že žalobca bude popri funkcii vo fonde vykonávať aj túto aktivitu, pričom obdobná

aktivita bola dlhodobo akceptovaná u predchádzajúceho riaditeľa. Ak by takýto výkon inej funkcie z
pohľadu žalovaného predstavoval problém, opäť mal žalovaný možnosť vyzvať žalobcu štandardným
spôsobom na riešenie tohto problému, resp. s ním o ňom komunikovať. Konanie žalobcu však bez
predchádzajúcej komunikácie zo strany žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný o aktivitách žalobcu dlhodobo

vedel, a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia vyvodil voči žalobcovi najprísnejší možný
dôsledok. Súd takýto postup žalovaného nevyhodnotil ako zákonný.

41. Keďže súd ani jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyhodnotil ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. ako zákonný, dostatočne určitý a včas uplatnený dôvod

okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,vsúlades§68ods.1písm.b),§68ods.2,§70a§79ods.1
Zákonníkaprácedospelkzáveru,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerusožalobcomjeneplatnéa
túto skutočnosť vyslovil prvým výrokom tohto rozsudku. Súd vo výroku rozsudku mierne upravil a doplnil
žalobnýnávrhžalobcubezzmenyjehozmyslu,atotak,žedovýrokudoplnil,žeideookamžitéskončenie
pracovného pomeru žalobcu realizované zo strany žalovaného. Súd pritom postupoval v súlade s § 216

ods. 1 CSP, podľa ktorého je viazaný žalobným návrhom, nie je však viazaný jeho doslovným znením.

42. V zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce dôsledkom vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru je trvanie pracovného pomeru zamestnanca s výnimkou prípadu, ak súd rozhodne,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Žalovaný v konaní takúto skutočnosť netvrdil. Súd tak druhým výrokom tohto rozsudku v súlade so
žalobným návrhom rozhodol, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá.

43. Nad rámec vyššie uvedených záverov súd konštatuje, že po vykonanom dokazovaní sa súdu
tvrdenia žalobcu o účelovosti dôvodov na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa AVF a okamžitého skončenia

pracovného pomeru javia ako dôvodné. Z dôvodov uvedených žalovaným a z ich posúdenia súdom
uvedeným vyššie je podľa názoru súdu zrejmé, že žalovaný v prípade pochybení žalobcu, resp.
pri pochybnostiach o niektorých aspektoch výkonu jeho funkcie nevyužil štandardné pracovnoprávne
mechanizmy. Žalovaný nevyužil možnosť riešiť tieto otázky so žalobcom na úrovni rady AFV, ale
bez zákonnej opory pristúpil k zjavne nedôvodnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Súd

konštatuje, že takéto správanie žalovaného vyvoláva aj bez ohľadu na tvrdenia žalobcu dojem, že išlo
o účelové konanie s cieľom zbaviť žalobcu funkcie riaditeľa AVF. V prípade pochybností o niektorých
aspektoch výkonu funkcie riaditeľa AVF, napr. o dôsledkoch súbehu tejto funkcie s funkciou člena rady
Státního fondu kinematografie alebo o konaní žalobcu v rozpore s Etickým kódexom mal žalovaný
možnosť na tieto nedostatky žalobcu upozorniť a žalobca mal povinnosť ich riešiť, nešlo však o

skutočnosti, ktoré by zakladali právo žalovaného so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer.

44. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní nevykonal žalovaným na pojednávaní dňa 25.06.2024
navrhnutý dôkaz výsluchom F. G. H., a to z viacerých dôvodov. Tento dôkaz bol navrhnutý žalovanýmneskoro v rozpore s koncentráciou konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, a súd ho tak v súlade s § 153 ods.
2 CSP nevykonal. Predvolanie F. H. by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný jeho
výsluch navrhol vo vzťahu k štvrtému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, a konkrétne

ku spôsobu fungovania žalobcu a predchádzajúceho riaditeľa A. H. pri pracovných cestách, resp. pri
výkone iných funkcií. Potreba takéhoto dôkazu však nevyplynula z pojednávania dňa 25.06.2024, a
žalovaný mal možnosť a v súlade s § 153 ods. 1 CSP aj povinnosť navrhnúť takýto dôkaz s ohľadom na
hospodárnosť konania skôr. Súd tento dôkaz nevykonal aj z toho dôvodu, že ho pokladal za nadbytočný,
a to s ohľadom na závery súdu uvedené vyššie. Z dokazovania mal súd za preukázané, že štvrtý dôvod

uvedený žalovaným nie je závažným porušením pracovnej disciplíny, a taktiež že bol uplatnený neskoro.
Výpoveď F. H. by nebola spôsobilá tieto závery súdu zmeniť a jeho výsluch by tak nebol hospodárny. Pre
úplnosť súd uvádza, že žalovaný navrhol v podaní zo dňa 30.11.2023 výsluch strán, išlo však o výsluch
výlučne vo vzťahu k prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a žalovaný neoznačil
konkrétne F. H..

45. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a stranám priznal náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
plne úspešný. Súd tak tretím výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).