Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211297
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3117211297.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudcomMgr.PetromHvizdošomvsporežalobkyneA.A.A.,B.A.,nar.X.XX.XXXX,

bytom C. D., E. F. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokát so sídlom Nám. Sv. Anny
15/25, Trenčín proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/XX, práv. zast.
GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36856380, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I.Súdkonanievčastiovyporiadaniehnuteľnýchvecí:sedacejsúpravy,zariadeniedetskejizby–nábytok
zo smrekového masívu (3 komody, písací stolík a knižnica), posteľ a chladnička Whirlpool z a s t a v u j e.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikazuje:
- Obchodný podiel v rozsahu 80% v obchodnej spoločnosti A. D. G., E. F. XXX/XX, C. D., IČO: XX
XXX XXX, v hodnote 113.941,14 Eur,
- Obchodný podiel v rozsahu 20% v obchodnej spoločnosti A. D. G., E. F. XXX/XX, C. D., IČO: XX
XXX XXX, v hodnote 28.485,28 Eur,

- Zostatok na bežnom účte vedenom vo H., I. , IBAN: G. v sume 1.477,62 Eur ku dňu zániku BSM,
- Zostatok na bežnom účte vedenom v J., I. , IBAN: G. v sume 4.945,76 Eur ku dňu zániku BSM,
- Zostatok na sporiacom účte vedenom v J., I., IBAN: G. v sume 17.298,43 Eur ku dňu zániku BSM.

III. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán súd do výlučného vlastníctva
žalovaného prikazuje:
- nehnuteľné veci, a to byt č. XX na 2. poschodí vo vchode J. 11 bytového domu súp. č. XXX na
parc. č. 513/11, k nemu patriaci spoluvlastnícky podiel 71/2600 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach tohto bytového domu, zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. D. a parc. reg. „C“ evidovaná na
katastrálnej mape č. 513/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2 v podiele 71/2600, zapísaná
na LV č. XXXX k.ú. C. D., spolu v hodnote 85.100 Eur;
- hnuteľné veci, a to zariadenie obývacej izby - nábytok z dubového masívu pozostávajúci z knižnice +
2 ks komody , konferenčný stolík, TV Panasonic 3D, domáce kino s blue ray, hudobná veža, stojanová
lampa, obraz krajinka, zariadenie spálne - manželská dvojposleľ, 2 ks nočné stolíky z dubového masívu,
skriňová zostava Roldoor na dvoch stenách, zariadenie predsiene pozostávajúce zo vstavanej skrine

Roldoor, zariadenie kuchyne - kombinovaný sporák plyn a elektrina, jedálenský stôl z bukového masívu
+ 6 ks stoličiek, zariadenie kúpeľne - automatická pračka LG, všetko spolu v hodnote 8.000 Eur,
- Zostatok na bežnom účte vedenom v K. L., I., IBAN: G. v sume 2.794,57 Eur ku dňu zániku BSM,
- Zostatok na vkladovom účte vedenom v K. L., I., IBAN: G. v sume 20,46 Eur ku dňu zániku BSM,
- zostatok na účte vedenom v M. L., I., IBAN: G. ku dňu 29.9.2015 v sume 9.168,45 Eur.

IV. Súd prikazuje žalobkyni a žalovanému každému v rovnakom pomere zaplatiť záväzky voči

Československej obchodnej banke, a.s., Žiškova 11, Bratislava, IČO : 36 854 140 zo zmluvyo hypotekárnom úvere, úverový účet IBAN G., reg. č. 061167, ktoré boli vo výške 40.858,94 Eur ku dňu
zániku BSM.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania BSM sumu 20.446,06 Eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Znalecká organizácia TOP HOUSE, spol. s r.o., IČO: 31410677, so sídlom Zlatovská cesta 35,
Trenčín má nárok na náhradu dosiaľ neuhradeného znalečného proti žalobkyni v rozsahu 50% a proti
žalovanému v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadala súd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporových
strán. V žalobe uviedla, že strany manželstvo uzavreli dňa 9.8.2003 a manželstvo strán bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P 32/2015-100 zo dňa 9.9.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.9.2015. Medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, pričom
poukázala na jej výzvu zo dňa 4.4.2017 a odpoveď žalovaného zo dňa 20.4.2017, list žalobkyne zo dňa
26.4.2017 a odpoveď žalovaného zo dňa 20.5.2017. Do ich spoločného majetku patria nehnuteľnosti
v k.ú. C. D., zapísané na LV č. XXXX – byt č. 37 na 2. poschodí vo vchode č. 11 bytového domu súp.

č. XXX na parc. č. XXX/XX, k nemu patriaci spoluvlastnícky podiel 71/2600 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape č.
513/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2 v podiele 71/2600, zapísaná na LV č. XXXX
k.ú. C. D.. Nehnuteľnosti boli pôvodne predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodičov
žalobkyne, a to N. E. A. a D. A., B. E., ktorí mali záujem tieto nehnuteľnosti žalobkyni ako svojej dcére

darovať, avšak napokon s ohľadom na dedičské nároky ich ďalšieho potomka (syna) sa rozhodli tieto
nehnuteľnosti previesť kúpnou zmluvou zo dňa 5.2.2008, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške
1.400.000,- Sk a ako kupujúci boli uvedené obe sporové strany. K zaplateniu kúpnej ceny došlo z
prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého obom kupujúcim ako manželom od ČSOB, a.s., a to
na bankový účet otca žalobkyne N. E. A. vo VÚB a.s. ku dňu 8.2.2006. Z takto získaných peňažných

prostriedkov potom otec žalobkyne sumu 800.000,- Sk dňa 11.2.2006 poukázal na účet žalobkyne, ktorá
takto darované peňažné prostriedky od svojich rodičov použila za trvania manželstva na zariadenie
stomatologickej ambulancie. Preto túto sumu 800.000,- Sk (26.555,14 Eur) treba v konečnom dôsledku
považovať pre účely vyporiadania BSM za prínos zo strany žalobkyne na nadobudnutie spoločných
vecí patriacich do BSM. Nehnuteľnosti sú od januára 2016, kedy sa žalobkyňa z týchto vysťahovala,

len vo výlučnom užívaní žalovaného. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola zistená odborným
posudkom č. 258/2016 zo dňa 30.11.2016 N. I. O., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností a táto v súhrne predstavuje 59.900,- Eur. Do BSM patrí aj osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi , ktoré vozidlo bolo nadobudnuté za trvania manželstva
z prostriedkov BSM a ktoré po zániku manželstva zostalo vo výlučnom užívaní žalovaného a toto

bolo súčasťou podniku žalovaného ako podnikajúcej fyzickej osoby zapísanej v Živnostenskom registri
Okresného úradu Trenčín pod Č.350-28126 s obchodným menom A. A. a miestom podnikania C. D., E.
F.J.XXX/XX,IČO:XXXXXXXX.Hodnotatohtopodnikuvrátaneuvedenéhovozidlajepodľažalobkynev
súhrne 27.000,- Eur. Do BSM patrí aj zariadenie domácnosti v spoločnom byte, a to zariadenie obývacej
izby - nábytok z dubového masívu pozostávajúci z knižnice + 2 ks komody v hodnote spolu 2.000,- Eur,

sedacia súprava kožená v hodnote 500,- Eur, konferenčný stolík v hodnote 50,- Eur, TV Panasonic 3D
v hodnote 900,- Eur, domáce kino s blue ray v hodnote 100,- Eur, hudobná veža v hodnote 100,- Eur,
stojanová lampa v hodnote 50,- Eur a obraz krajinka v hodnote 120,- Eur; zariadenie spálne - manželská
dvojposleľ v hodnote 1.000,- Eur, 2 ks nočné stolíky z dubového masívu v hodnote spolu 300,- Eur,
skriňová zostava Roldoor na dvoch stenách v hodnote spolu 2.000,- Eur; zariadenie detskej izby -

nábytok zo smrekového masívu pozostávajúci z 3 ks komody + knižnice + písacieho stolíka v hodnote
spolu 600,- Eur a posteľ v hodnote 150,- Eur; zariadenie predsiene pozostávajúce zo vstavanej skrine
Roldoor v hodnote 800,- Eur; zariadenie kuchyne (okrem kuchynskej linky, ktorá je súčasťou ocenenia
bytu) kombinovaný sporák plyn a elektrina v hodnote 100,- Eur, chladnička Whirpool v hodnote 200,-
Eur, jedálenský stôl z bukového masívu + 6 ks stoličiek v hodnote spolu 600,- Eur; - zariadenie kúpeľne

- automatická pračka LG v hodnote 800,- Eur. Všetky tieto hnuteľné veci sú umiestnené v spoločnombyte a teda od januára 2016 sú len vo výlučnom užívaní žalovaného. Súčasťou BSM sú aj ostatné
majetkové práva , a to obchodné podiely v obchodnej spoločnosti A. D. G. so sídlom C. D., E. F. J.
XXX/XX, IČO: XX XXX XXX zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v Odd. Sro,

vo Vložke č. 23905/R, a to v rozložení A. A. A. v rozsahu 80% a A. A. v rozsahu 20%. Strany majú
spoločný dlh, a to nesplatený hypotekárny úver od ČSOB a.s., ktorý bol poskytnutý na kúpu spoločných
nehnuteľností, so zostatkom ku dňu zániku BSM okolo 40.800 Eur. Splátky tohto úveru po zániku BSM
hradia obe strany sporu v rovnakom pomere priamo v prospech banky. Žalobkyňa navrhla vyporiadanie
BSM buď tak, že byt, hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu , obchodné podiely by pripadli do výlučného

vlastníctva žalobkyne, ktorá by prevzala povinnosť uhradiť zostatok spoločného záväzku a hnuteľné
veci tvoriace podnik žalovaného by prešli do výlučného vlastníctva žalovaného a žalobkyňa by bola
povinná zaplatiť žalovanému na celkové vyrovnanie sumu vo výške 8.357,50 Eur, alternatívne tak, že
byt, hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu by pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý by
prevzal povinnosť uhradiť zostatok spoločného záväzku a hnuteľné veci tvoriace podnik žalovaného
by prešli do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobkyni na celkové

vyrovnanie sumu vo výške 61.912,50 Eur s tým, že v oboch prípadoch by bol zohľadnený prínos
žalobkyne na nadobudnutie spoločných vecí v rozsahu 13.277,57 Eur (1/2 zo sumy 800.000,- Sk =
26.555,14 Eur). Pri kalkulácii vyrovnania vo vzťahu k jednotlivým navrhovaným spôsobom vyporiadania
BSM žalobkyňou nie je uvažované s hodnotou obchodných podielov strán sporu v spoločnosti A. D. G., z
dôvodu, že žalovaný podal žalobu o zrušenie jeho účasti ako spoločníka v tejto spoločnosti ako aj ďalšiu

žalobu súvisiacu s činnosťou tejto spoločnosti (o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia
spoločnosti) a teda usporiadanie majetkových nárokov vo vzťahu k uvedenej obchodnej spoločnosti
bude v končenom dôsledku závisieť od výsledku takýchto žalovaným vyvolaných súdnych sporov.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 27.6.2017. V ňom potvrdil, že byt

uvádzaný žalobkyňou patrí do BSM, pričom v riadnej kúpnej zmluve bola prejavená vôľa predávajúceho
a kupujúcich, pričom sporové strany si na vyplatenie kúpnej ceny vzali hypotekárny úver od ČSOB,
a.s. , z ktorého banka priamo uhradila kúpnu cenu 1.400.000,- Sk predávajúcemu. Cenu bytu stanovenú
znalcom N. I. O. v sume 59.900,- Eur žalovaný nenamieta a považuje ju za zodpovedajúcu reálnemu
stavu bytu a miestnym pomerom v C. D.. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým hnuteľným veciam,

ktoré tvoria zariadenie predmetného bytu. Ďalej uviedol, že žalobkyňa má v byte veci, má od bytu kľúče
a má kedykoľvek do neho prístup. Žalovaný žiadnym spôsobom nebránil a nebráni žalobkyni v užívaní
bytu avšak žalobkyňa sa v ňom z vlastného rozhodnutia prakticky nezdržiava. Žalobkyňa byt sporadicky
navštevuje, napr. vstúpila do bytu so znalcom bez vedomia žalovaného, a teda žalobkyňa byt vrátane
zariadenia využíva. Je pravdou, že žalovaný podniká na základe živnostenského oprávnenia ako osoba

zapísaná v Živnostenskom registri OÚ Trenčín pod č. 350-28126, IČO XXXXXXXX. Avšak tento jeho
podnik slúži len výkonu povolania žalovaného a preto nie je predmetom vyporiadania BSM, pričom
žalovaný poukázal na rovnaký právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.
9. 2004, sp. zn. 22 Cdo 684/2004. Žalobkyňa však môže žiadať to, čo bolo vynaložené zo spoločných
peňazí na podnik žalovaného. Je pravdou, že do podniku žalovaného patrí osobné motorové vozidlo zn.

Škoda Octávia Combi. Kúpna cena bola 23.500,- Eur. Kúpna cena za auto bola uhradená dňa 14.8.2014
prvou splátkou v sume 7.833,33 Eur z peňazí patriacich do BSM a zvyšok kúpnej ceny bol uhradený
z poskytnutého úveru od Volkswagen Finančné služby Slovensko s. r. o. s tým, že úver bol splatený
dňa 5.8.2015 splátkou v sume 7.833,33 Eur z poskytnutého úveru z peňazí patriacich do BSM a dňa
8.8.2016splátkouporozvodemanželstvazpeňazívovýlučnomvlastníctvežalovanéhovsume7.933,45

Eur. Predmetom vyporiadania BSM teda môže byť jedine to, čo bolo použité zo spoločných peňazí na
podnik druhého manžela, v tomto prípade suma prvej a druhej splátky, celkovo max. 15,666,66 Eur. Z
uvedeného je žalovaný povinný nahradiť len polovicu. Poprel, žeby jeho podnik mal hodnotu 27.000 Eur.
Žalovaný súhlasil s tým, že žalobkyňa z daru od jej otca v sume 800.000 Sk si založila vlastný podnik,
zriadila stomatologickú ambulanciu. Žalobkyňa sumu 800.000,- Sk vo výlučnom vlastníctve žalobkyne

iba transformovala do vlastnej veci - podniku v jej vlastníctve. Preto žalovaný nesúhlasil s jej tvrdením,
že sumu 800.000,- Sk je potrebné považovať za prínos žalobkyne na nadobudnutie spoločných vecí
patriacich do BSM. Žalobkyňa nakladala so svojim podnikom tak, že o ňom neposkytovala žalovanému
žiadne informácie. Žalovaný nemal informáciu o tom, že prakticky všetky výnosy z podnikania žalobkyne
inak patriace do BSM tieto okamžite reinvestovala do svojho podniku a týmto ho pre seba zhodnocovala

výrazne na úkor rozmnoženia spoločného majetku. Podľa štandardnej judikatúry (R 42/1972) aj výnosy
z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Pokiaľ sú však z výnosu podnikania
získané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, nakoľko
tak stanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené späť do podnikania (napríklad na nákupmateriálu, mzdy zamestnancov, platenie daní a pod.), ide o použitie prostriedkov BSM na oddelený
majetok jedného z manželov, ktorý by mal na žiadosť druhého z manželov do BSM nahradiť. Ku dňu
zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť, čo zo spoločného bolo na tieto

jeho veci (prípadne jeho podnikanie) vynaložené. Okrem úvodných vkladov do pokladne a bankových
vkladov realizovaných v priebehu mesiaca 3/2018 a 4/2018, ktoré sú preukázateľne z daru v sume
800.000,- Sk, sú ostatné tzv. vklady podnikateľa za roky 2008 až 2012 realizované vždy z výnosov z
jej podnikania a reinvestované obratom späť. V takomto prípade sa zhodnocoval z prostriedkov BSM
len osobný majetok žalobkyne na úkor vytvárania spoločnej masy BSM. Podľa peňažného denníka z

r. 2008, 2009 a 2010, podľa výpisu z bankového účtu boli vykonané nasledovné vklady z prostriedkov
patriacich do BSM: v roku 2008: vklady do pokladne v sume 42.829,70 Eur, vklady na bankový účet v
sume 39.487,33 eur, v roku 2009 vklady do pokladne v sume 43.358,46 Eur, vklady na bankový účet v
sume 32.153,21 Eur, v roku 2010 vklady do pokladne v sume 56.806,06 Eur, vklady na bankový účet
v sume 31.690,- Eur. Žalovaný preto žiadal, aby bola predmetom vysporiadania i suma, ktorá bola za
roky 2008 až 2012 zo spoločného majetku vynaložené na podnik žalobkyne. Do podniku žalobkyne

bolo dňa 11.5.2011 zakúpené osobné motorové vozidlo H. K. P., rok výroby 2009, Ev. č. N. XXX L. za
sumu 16.000,- Eur. Na financovanie časti kúpnej ceny uvedeného motorového vozidla žalobkyne bola
dňa 10.5.2011 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" na sumu 8.000,-
Eur medzi VÚB, a.s. a žalobkyňou so žalobcom (zrejme mal žalovaný na mysli „so žalovaným“ – pozn.
súdu). Zostatok sumy žalobkyňa uhradila z výnosov z podnikania patriacich do BSM. Suma 16.000,- Eur

bola vynaložená na podnik žalobkyne zo spoločného majetku a žalovaný žiadal jej nahradenie do BSM
a vyporiadanie. Žalovaný ďalej potvrdil, že žalobkyňa a žalovaný majú obchodný podiel v obchodnej
spoločnosti A. D. G. so sídlom C. D., E. F. J. XXXXX, IČO XX XXX XXX. Zrušenie účasti žalovaného v
spoločnosti však nemá žiadny vplyv na povinnosť vyporiadať aj obchodný podiel z pohľadu vyporiadania
BSM. Žalobkyňa do tzv. ostatných majetkových práv nezahrnula účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v

J., kde boli v čase zániku manželstva uložené finančné prostriedky v BSM v sume 17.268,43 Eur a ktoré
následne vybrala a použila bez súhlasu žalovaného na svoj osobný prospech. Žalovaný žiadal, aby
uvedené finančné prostriedky boli vyporiadané v rámci BSM v tomto konaní. Žalovaný sa až v priebehu
tohto kalendárneho roka dozvedel, že žalobkyňa sa cca pol roka pred rozvodom pripravovala na rozvod
tak, že peňažné prostriedky v BSM v nemalej výške bez súhlasu žalovaného investovala do rodinného

domu súp. č. XXX na parc. CKN 2222 zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. C. D., ktorý neskôr (po rozvode
manželstva) nadobudla do vlastníctva. Uvedené vyplýva z rezervačnej zmluvy uzatvorenej medzi REAL
ŠTÝL s.r.o. a žalobkyňou na základe ktorej zaplatila žalobkyňa zálohu na kúpnu cenu v sume 7.000,-
Eur z prostriedkov BSM. Zároveň žalobkyňa investovala do rodinného domu sumu minimálne 2.280,-
Eur, a to spoločnosti A., G. za zrealizovanie prác na tomto dome. Následne bezpochyby uhradila aj

kúpnu cenu (kúpna cena podľa rezervačnej zmluvy je 120.000,- Eur). A hoci vlastníkmi sa pro forma
dočasne (účelovo) stal jej brat s manželkou, nič to nemení na tom, že zo spoločného majetku manželov
bolo bez súhlasu žalovaného manžela žalobkyňou investovaných 122.280 Eur, ktoré je potrebné v
tomto konaní o vyporiadanie BSM vyporiadať. O tom, že kúpu rodinného domu reálne financovala
žalobkyňa a nie kupujúci svedčí nielen úhrada prác vykonaných na dome, zaplatenie rezervačnej zálohy,

ale i to, že následne bol rodinný dom v hodnote 120.000,- Eur darovaný žalobkyni. Žalovaný bol vždy
prístupný riešiť vyporiadane BSM dohodou. Avšak jedine vyporiadanie do ktorého bude zahrnutá celá
šírka majetku patriaceho do BSM vrátane investícií do podniku žalobkyne, vyporiadania obchodných
podielov a investícií do jej nového rodinného domu. Žalovaná však predložila návrh na vyporiadanie
BSM len v podobe z ktorej vyplýva, že na takomto vyporiadaní nemá záujem, preto žalovaný k návrhu

dohody prezentovanej žalobkyňou nepristúpil.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa 24.10.2017. V ňom žalobkyňa trvala
na tom, že peňažnú sumu 800.000,- Sk (26.550,14 Eur) treba považovať pre účely vyporiadania BSM
za prínos žalobkyne na nadobudnutie spoločných vecí patriacich do BSM, keď veci nadobudnuté za

túto peňažnú sumu predstavujúcu dar pre žalobkyňu od jej rodičov boli použité na produkciu príjmov
patriacich do BSM, a to jednak počas prevádzkovania podniku žalovanej ako fyzickej osoby a následne
na zariadenie stomatologickej ambulancie v rámci spoločnosti A. D. G. založenej za trvania manželstva
oboma manželmi, čím došlo nepochybne k pretransformovaniu hodnoty tohto daru do spoločného
majetku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňa sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného

o tom, že by podnik žalovaného ako fyzickej osoby nemal byť predmetom vyporiadania BSM. Na
podporu tohto názoru žalobkyňa uviedla, že podnik žalovaného vznikol za trvania manželstva dňom
4.5.2009, kedy žalovaný získal živnostenské oprávnenie na podnikanie ako fyzická osoba v zmysle
zápisu v Živnostenskom registri Okresného úradu Trenčín pod č. 350-28126 a teda všetky prostriedkysúvisiace so vznikom tohto podniku žalovaného boli prostriedkami BSM, keď žalovaný ani v tomto
smere opak netvrdí a na takýto stav nemožno podľa žalobkyne vôbec aplikovať ustanovenie § 143
Obč. zák, o výluke takých vecí z BSM, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného

z manželov. Podnik žalovaného vznikol za trvania BSM za účelom dosahovania príjmu žalovaného a
všetky veci tvoriace tento podnik nadobudnuté z prostriedkov BSM slúžili tomuto účelu a nešlo teda o
veci slúžiace výkonu povolania len jedného z manželov v ponímaní uvedeného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ ide o s tým súvisiace tvrdenia žalovaného o spôsobe úhrady záväzku z poskytnutého úveru na
nadobudnutie motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi, tak podľa žalobkyne aj posledná splátka

tohto záväzku bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM do tej doby nevyporiadaných a žalovaný
opak tejto skutočnosti nepreukázal. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovaného na to, že by
podnik žalobkyne ako fyzickej osoby predstavoval oddelený majetok žalobkyne. Žalobkyňa zastáva
názor, že tento podnik bol rovnako ako podnik žalovaného súčasťou majetku patriaceho do BSM a teda
aj všetky peňažné sumy vynakladané na takýto majetok boli peňažnými prostriedkami vynakladanými
na spoločný majetok patriaci do BSM. Opačné tvrdenia žalovaného nie sú podľa žalobkyne vôbec

správne a opodstatnené, a to vrátane tvrdení žalovaného vo vzťahu k zakúpeniu motorového vozidla
zn. Volkswagen Passat Combi, ktoré bolo tak isto od jeho nadobudnutia súčasťou tohto podniku a
teda majetku patriaceho do BSM. Žalobkyňa súhlasila, že v rámci BSM majú byť vyporiadané peňažné
prostriedky v sume 17.268,43 Eur nachádzajúce sa v čase zániku BSM na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedenom v ČSOB, a.s.. Žalobkyňa trvala na tom, že usporiadanie majetkových nárokov strán

tohto sporu vo vzťahu k spoločnosti A. D. G. bude v konečnom dôsledku závisieť predovšetkým až
od výsledku súdneho sporu vyvolaného žalovaným o zrušenie jeho účasti v tejto spoločnosti, keďže v
takom prípade by žalovanému vznikol nárok na vyrovnací podiel, ktorý by bolo podľa žalobkyne potrebné
riešiť kontinuálne s vyporiadaním BSM, ak by obchodné podiely oboch spoločníkov tejto spoločnosti boli
predmetom BSM, čo zatiaľ nebolo medzi nimi sporné. Ak by však mali byť správne tvrdenia žalovaného

v rámci jeho tretej námietky o tom, že podnik žalobkyne by nepatril do BSM a bol by jej ostatným
(oddeleným) majetkom, tak potom by aj tvrdenia o tom, že obchodné podiely spoločníkov A. D. G.
predstavujú majetok patriaci do BSM neboli správne, keďže peňažné vklady oboch spoločníkov pri
založení tejto spoločnosti boli v celom rozsahu poskytnuté z prostriedkov tohto podniku žalobkyne.
Tvrdenie žalovaného o zaplatení kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne

z peňažných prostriedkov patriacich do BSM je celkom neopodstatnené a nesprávne. Žalobkyňa
nadobudla stavbu rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 2222 a pozemky CKN parc. č. 2222 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 699 m2 a parc. č. 2223/2 - záhrady vo výmere 16 m2 zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. C. D. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) na základe darovacej
zmluvy,ktorúakoobdarovanáuzavrelasN.E.A.aI.A.akodarcamidňa8.2.2016apodľaktorejbolvklad

vlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostípovolenýpodč.V339/16.N.E.A.aI.A.predtýmnadobudli
tieto nehnuteľnosti ako kupujúci od predávajúceho A. A. M. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2015
za kúpnu cenu 135.000,- Eur. Túto kúpnu cenu N. E. A. a I. A. zaplatili z časti vo výške 110.000,- Eur z
prostriedkov úveru, ktorý im bol poskytnutý na tento účel od VÚB a.s. na základe zmluvy o financovaní
bývania pod reg. č. 001/232757/15-001/000 zo dňa 18.5.2015, pričom nárok VÚB, a.s. z tejto úverovej

zmluvy bol zabezpečený aj zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/232757/15-001/000 zo dňa 18.5.2015, podľa ktorej
bolvkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostípovolenýpodč.V1314/15azčastivovýške20.000
Eur z vlastných peňažných prostriedkov. V súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností darovacou
zmluvou na žalobkyňu došlo medzi pôvodnými dlžníkmi N. E. A. a I. A. na jednej strane a žalobkyňou

ako novým dlžníkom na druhej strane za súhlasu veriteľa VÚB a.s. k prevzatiu dlhu z predmetného
úverového vzťahu žalobkyňou na základe zmluvy o prevzatí dlhu reg. č. 001232757/15-001 zo dňa
12.4.2016 a VÚB a.s. na základe toho udelila súhlas s darovaním týchto nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalobkyne písomným oznámením zo dňa 12.4.2016. Podľa obsahu uvedenej zmluvy o
prevzatí dlhu žalobkyňa takto prevzala dlh vo výške zostatku pohľadávky veriteľa 107.412,88 Eur, ktorý

zostal naďalej zabezpečený záložným právom zriadeným na predmetné nehnuteľnosti a ktorý žalobkyňa
následne až doposiaľ spláca. Žalobkyňa teda nepoužila na nadobudnutie predmetných nehnuteľností
žiadne peňažné prostriedky patriace do BSM ako to celkom nedôvodne tvrdí žalobca. Pokiaľ ide o
rezervačný poplatok za predmetné nehnuteľnosti zaplatený na základe rezervačnej zmluvy uzavretej
medzi žalobkyňou a spoločnosťou REAL ŠTÝL s.r.o., tak tento síce žalobkyňa zaplatila, avšak vzhľadom

na skutočnosť, že predmetné nehnuteľností potom od predávajúceho A. A. M. kúpili N. E. A. a I. A., došlo
medzi nimi a žalobkyňou k vyrovnaniu tejto peňažnej sumy ešte pred uzavretím takejto kúpnej zmluvy zo
dňa 18.5.2015 a žalobkyňa tak získala takto vynaložené prostriedky späť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o
drobnú investíciu do predmetných nehnuteľností žalobkyňa len sprostredkovala pre svojich príbuznýchu spoločnosti A. G. patriacej jej dlhoročnému známemu A. D. vykonanie drobných stavebných úprav a
len preto došlo k ich vyúčtovaniu na meno žalobkyne avšak úhrada sumy 2.880 Eur za takéto práce
bola realizovaná z peňažných prostriedkov vlastníkov týchto nehnuteľností v danom čase, teda N. E. A.

a I. A.. Opačné tvrdenia žalovaného o spôsobe financovania kúpy predmetných nehnuteľností považuje
žalobkyňa tak len za celkom účelové a ničím nepodložené.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 27.11.2017 naďalej popieral, žeby suma 800.000,- Sk mala byť prínosom
žalobkyne do BSM. Z úvodného listu peňažného denníka žalobkyne z r. 2008 vyplýva, že táto suma

bola v podobe vkladu podnikateľa (žalobkyňa) použitá na zriadenie jej podniku slúžiaceho výkonu iba
jej povolania (ambulancia zubného lekára). Žalobkyňa svoj vklad vložila do vlastného podniku pod pol.
peňažného denníka č. 1, 14 až 17, 32, 44 a 49 v celkovej sume 799.986,80 Eur (zrejme mal žalovaný na
mysli „SK“ – pozn. súdu). Vynaloženie týchto prostriedkov je zrejmé z pol. 2 až 12, 18 až 27, 46 a ďalších.
Žalobkyňa za svoje vlastné finančné prostriedky nakúpila niektoré veci potrebné pre zariadenie vlastnej
ambulancie, nakúpila spotrebný materiál a dokonca, napr. pod pol. 4 v sume 92.898 Eur ich investovala

do cudzej nehnuteľnosti ako technické zhodnotenie (čo už z tohto dôvodu nemôže byť akceptované
ako majetok BSM, alebo prínos do BSM). Žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že dar v sume
800.000,- Sk mal byť použitý na zariadenie stomatologickej ambulancie v obchodnej spoločnosti A. D.,
G.. Podnik žalovaného slúži výkonu iba jeho povolania a preto popiera, že by mal byť súčasťou masy
BSM a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rovnaký právny záver v rozsudku Najvyššieho súdu ČR

zo dňa 27.09.2004, sp. zn. 22 Cdo 684/2004. Uviedol, že predmetom vyporiadania môže byť iba to, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na podnik žalovaného. Žalobkyňa nespochybňuje výšku prvej
a druhej splátky za motorové osobné vozidlo Škoda Octavia Combi v sume 7833,33 Eur a 7.833,33
Eur, t.j. predmetom vyporiadania je nesporná suma 15.666,66 Eur. Žalovaný poprel, že tretia splátka
zo dňa 8.8.2016 bola z prostriedkov BSM. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nespochybnila sumu 142.994,22

Eur, ktorú podľa tvrdenia žalovaného použila žalobkyňa ako investíciu na svoj podnik v rokoch 2008 až
2010 z majetku patriaceho do BSM. Z daňových priznaní za roky 2008 až 2010 je príjem z podnikania
vyčíslený dokonca na sumu 157.011,68 Eur. Žalobkyňa nespochybnila ani vynaloženie sumy 16.000
Eur zo spoločného majetku na nákup motorového vozidla žalobkyne ako súčasť jej podniku. Žalovaný
poprel nepreukázané tvrdenie žalobkyne, že by peňažné vklady spoločníkov obchodnej spoločnosti

A. D., G. mali byť v celom rozsahu poskytnuté z prostriedkov podniku žalobkyne. V rámci BSM sa
vyporiadava majetok medzi manželmi, pričom pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti ide o spor
medzi spoločníkom a spoločnosťou (rôzni účastníci sporov). Pri vyporiadavaní BSM je rozhodujúci
stav spoločnosti ku dňu rozvodu manželstva, pri zrušení účastníka spoločnosti rok predchádzajúci
zrušeniu. Pri vyporiadavaní BSM platí bývalý manžel druhému z vlastného majetku, zatiaľ čo pri zrušení

účasti spoločníka v spoločnosti platí vyporiadavací podiel samotná spoločnosť. Žalovaný má nárok na
výplatu polovice zostatkov na účtoch žalobkyne. Žalobkyňa priznala, že na základe rezervačnej zmluvy
uzatvorenej medzi REAL ŠTÝL s.r.o. a žalobkyňou zaplatila zálohu na kúpnu cenu v sume 7.000,- Eur
z prostriedkov BSM. Zároveň žalobkyňa investovala do rodinného domu sumu minimálne 2280,- Eur,
ktorú zaplatila spoločnosti A., G. za zrealizovanie prác na tomto dome. Žalobkyňa nepreukázala ňou

uvádzané tvrdenia o vrátení uvedených finančných zdrojov zo strany tretích osôb. Celkovú sumu 9.280
Eur je potrebné zaradiť do masy BSM z dôvodu, že žalobkyňa vynaložila túto značnú sumu bez vedomia
manžela a nie na bežnú vec týkajúcu sa manželstva a preto je potrebné ju zaradiť do masy BSM, alebo
inak vrátenú sumu (ako sama tvrdí) nezaradila do BSM ani nepreukázala jej použitie v súlade s účelom
BSM. Sumu 9.280 Eur je potrebné zaradiť do masy BSM a pri vyporiadaní uložiť žalobkyni povinnosť

polovicu tejto sumy vyplatiť žalobkyňou žalovanému.

5. Súd vykonal pojednávanie dňa 24.5.2024 podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola riadne a včas predvolaná, jej
neprítomnosť ospravedlnil jej právny zástupca a uviedol, že žalobkyňa súhlasí s prejednaním veci v jej

neprítomnosti.

6. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedka
N. E. A., oboznámením podstatného obsahu listín: výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. D., výpisu z LV č. XXXX
k.ú. C. D., kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2008, zmluvy č. 36/2007 zo dňa 22.7.2008, dodatku č. 1 k zmluve

č. 36/2007 z 22.7.2008, odborného posudku N. I. O. č. 258/2016 zo dňa 30.11.2016, výpisu z účtu otca
žalobkyne z č.l. 69, výpisu z obchodného registra z č.l. 72, výpisu zo živnostenského registra z č.l. 73,
pohybov na účte z č.l. 74, výzvy žalobkyne zo dňa 4.4.2017, listu žalovaného zo dňa 20.4.2017, listu
žalobkyne zo dňa 26.4.2017, listu žalovaného zo dňa 20.5.2017, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa27.6.2017, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 92 až 283, stanoviska žalobkyne zo dňa 24.10.2017, príloh tohto
stanoviska z č.l. 298 až 319, vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 27.11.2017, príloh
tohto vyjadrenia z č.l. 325 až 371, vyjadrenia žalovaného z č.l. 384, výsledku lustrácie účtov v bankách z

č.l. 392, správy VÚB a.s. zo dňa 31.1.2019, príloh tejto správy z č.l. 409 až 422, správy Daňového úradu
Trenčín zo dňa 29.1.2019, daňových priznaní z č.l. 428 až 439, správy ČSOB a.s. zo dňa 4.2.2019,
podania žalobkyne zo dňa 4.3.2019, prílohy tohto podania z č.l. 449 až 453, obsah spisu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/29/2016, výpisu zo živnostenského registra ohľadom žalovaného, výpisu
z obchodného registra ohľadom A. D. G., výsledkov lustrácie účtov žalovaného v bankách z č.l. 463

až 473, odpovede na lustráciu v bankách z č.l. 484, podania žalovaného zo dňa 3.5.2019, podania
žalobkyne zo dňa 29.4.2019, korešpondencie znaleckej organizácie so súdom ohľadom nariadeného
znaleckého dokazovania, odpovede znaleckej organizácie zo dňa 24.3.2021, odpovede Q. P. zo dňa
20.7.2022, podania žalovaného zo dňa 12.9.2022, podania žalobkyne zo dňa 14.9.2022, znaleckého
posudku znaleckej organizácie č. 2/2023 zo dňa 6.2.2023, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 21.3.2023
k znaleckému posudku, vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.4.2023 k znaleckému posudku, znaleckého

posudku č. 16/2023 zo dňa 12.1.2024, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 5.2.2024 k znaleckému posudku,
príloh tohto podania z č.l. 838 až 840, listín z č.l. 844 až 849, vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.3.2024,
vyjadrenia znalca N. A. D. k námietkam zo dňa 18.3.2024, odpovede na lustráciu v bankách z č.l. 860.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v priebehu konania o rozvod manželstva strán sa chcela

odsťahovať z bytu strán. Chcela si nájsť bývanie, a preto si vyhliadla rodinný dom, ohľadom ktorého
poprosila žalovaného, aby bol vyňatý z režimu BSM pred notárom, s čím žalovaný nesúhlasil. S
tým, že tento rodinný dom by splácala zo svojich peňazí po zániku manželstva. Žalobkyňa zaplatila
zálohu na kúpnu cenu za rodinný dom ešte počas trvania manželstva. Keď žalovaný nesúhlasil s
vyňatím domu z BSM, žalobkyňa poprosila jej brata, aby rodinný dom kúpil na seba, s čím on súhlasil.

Zálohu za kúpnu cenu na dom následne ešte počas manželstva žalobkyni jej brat v hotovosti vrátil.
Aktuálne býva žalobkyňa v rodinnom dome, do spoločného bytu takmer nechodí, neprespáva tam.
Počas manželstva strany hospodárili spoločne, každý z manželov mal svoj vlastný účet. Žalobkyňa
vytvorila zubnú ambulanciu, v ktorej pracovala ako zubný lekár a jej matka ako zubná sestra. Peniaze,
ktoré boli vložené na podnikateľský účet podniku žalobkyne boli použité na investície do ambulancie

a na živobytie sporových strán a ich dieťaťa. Tieto peniaze boli použité na kúpu auta zn. Volkswagen
Passat, na vybavenie bytu sporových strán, na úhradu dovoleniek, na bežný chod domácnosti, na
potreby maloletého dieťaťa strán , na zakúpenie materiálu do ambulancie, ktorý si musí zakupovať každý
mesiac. Z peňazí vložených na podnikateľskom účte boli zaplatené zubné kreslá, výbava ambulancie,
röntgen, materiál, stolový počítač, nábytok, sterilizátor a všetky inštrumenty, ktoré žalobkyňa potrebuje

na dennodenné vykonanie práce zubného lekára. To všetko bolo vložené do spoločnosti s ručením
obmedzeným. Pred tým ako spolu so žalovaným založila spoločnosť A. D. G., bola živnostníčkou.
Živnosť zrušila a obchodná spoločnosť bola založená v roku 2012, resp. 2010. Žalovaný finančne
neprispieval do spoločnosti A. D. G.. Keď mala živnosť , výnosy z podnikania sa používali na kúpu
potrebných vecí do ambulancie, ako aj vecí do domácnosti sporových strán. Rovnakým spôsobom

bolo naložené s výnosmi z obchodnej spoločnosti A. D. G.; vždy bolo potrebné niečo zakupovať do
ambulancie, ale aj do domácnosti. Živnosť žalobkyne sa právne zmenila na spoločnosť A. D. G..
Celé vybavenie, materiál, vybavenie zubnej ambulancie a financie boli vnesené do tejto spoločnosti.
Žalobkyňa zubnú ambulanciu zariadila z peňazí, ktoré jej daroval jej otec v sume 800.000 Sk, z ktorej
čiastky sa potom uhradili aj vklady do obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa bola zamestnaná v spoločnosti

A. D. G. a bola jej vyplácaná mzda, ktorá bola použitá v domácnosti sporových strán. Mzda žalobkyne
bola približne 600 Eur až 800 Eur v čistom mesačne. Žalobkyňa neprejavila nesúhlas s tým, aby si
žalovaný založil živnosť. Keď si žalovaný založil živnosť, žalobkyňa neriešila to, odkiaľ získal peňažné
prostriedky na tento účel. Žalobkyňa si živnosť založila zo svojich financií. Žalovaný nevyjadril nesúhlas
s tým, aby sa spoločné prostriedky použili na živnosť žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa nijakým

spôsobom nepodieľala na podnikaní žalovaného. Keď žalovaný pracoval na živnosť pre firmu F. H.
F., žalobkyňa objednávala od tejto firmy prostredníctvom žalovaného potreby do zubnej ambulancie
žalobkyne, z čoho mal žalovaný provízie.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa počas rozvodového konania rozprával o tom,

že žalobkyňa by si našla bývanie v novom dome, ktorý by bol vyňatý z režimu BSM, avšak nedošlo v
tomto smere medzi nimi k dohode. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by sa s niekým dohodla,
že bude skladať zálohu na dom. O tom, že žalobkyňa zložila zálohu na dom sa žalovaný dozvedel až
po rozvode manželstva, keď doma našiel listiny, z ktorých tieto skutočnosti vyplývali. Počas manželstvasporových strán mal žalovaný len jednu živnosť, a to od roku 2009. Žalobkyňa podporovala žalovaného
v tom, aby si založil živnosť. Podniká v oblasti sprostredkovania obchodu v rámci voľných živností.
Jediným majetkom podniku je osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia nadobudnuté 14.8.2014

a firemný účet tohto podniku. Pri výkone podnikateľskej činnosti používal aj notebook, mobilný telefón,
ktoré boli zakúpené ešte pred začatím tejto činnosti. Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia bolo
zakúpené za úver, ktorý splácal iba žalovaný a toto auto užíval len žalovaný. Žalobkyňa ho neužívala,
keďže užívala iné motorové vozidlo. Žalobkyňa sa nepodieľala na podnikaní žalovaného. Žalovaný
súhlasil s tým, aby si žalobkyňa zriadila živnosť a mohla tak vykonávať prax ambulantného zubára.

Žalovaný sa podieľal na živnosti žalobkyne takým spôsobom, že strany spolu hľadali priestory pre jej
ambulanciu, žalovaný pomáhal aj pri prestavbe týchto nebytových priestorov na zubnú ambulanciu,
a to tak, že priebeh prác dozoroval, komunikoval s firmou, ktorá tieto práce vykonávala, žalovaný
v ambulancii žalobkyne vykonával upratovacie a údržbárske práce, komunikoval so zdravotnými
poisťovňami pri vybavovaní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ktoré následne podpisovala žalobkyňa,
žalovaný zabezpečoval aj fakturáciu pre ambulanciu žalobkyne, vyhotovoval faktúry. Takto žalobkyni

pomáhal pri prevádzkovaní jej podniku v podstate až do konca ich manželstva. Na hospodárení v
domácnosti sa sporové strany podieľali rovnakou mierou. Žalobkyňa mala disponibilné právo k účtu
žalovaného, žalovaný toto právo k jej osobnému účtu nemal. Spoločnosť A. D. G. začala fungovať
v tých istých priestoroch, v ktorých bola prevádzkovaná živnosť žalobkyne a s tým istým vybavením.
Vklady do obchodnej spoločnosti boli splatené zo spoločných peňazí sporových strán až o nejakú

dobu neskôr po založení obchodnej spoločnosti. Žalovaný počas živnosti na základe mandátnej zmluvy
vykonával činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť F. D. G.. Prešov a sprostredkoval takto predaj
materiálu aj do zubnej ambulancie žalobkyne, a aj pre iných približne 400 subjektov. Keďže žalovaný
zabezpečoval fakturáciu ohľadom spoločnosti A. D. G., má vedomosť o tom, že žalobkyňa dosahovala
ako zamestnanec tejto spoločnosti príjmy v rozsahu 480 až 500 Eur v čistom mesačne a žalovaný

dosahoval príjem z jeho podnikateľskej činnosti 700 Eur až 2200 Eur mesačne v čistom a z tohto príjmu
musel uhradiť odvody. Žalovaný napokon na poslednom pojednávaní v tejto veci súhlasil s tvrdením
strany žalobkyne že úhrnná hodnota hnuteľných vecí, ktoré tvoria vybavenie spoločného bytu, a ktoré
majú byť prikázané do jeho vlastníctva je 8.000 Eur, keďže chcel predísť ďalšiemu predlžovaniu konania
a zvyšovaniu jeho nákladov.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní za žalobkyňu navrhol žalovanému kompromisné riešenie,
v zmysle ktorého by sa strany dohodli, že úhrnná cena hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie spoločného
bytu je 8.000 Eur. Navrhol, aby súd vyporiadal BSM strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného
bude prikázaný byt v C. D. s príslušenstvom v hodnote podľa znaleckého posudku N. D., hnuteľné

veci v tomto byte v hodnote v úhrne 8.000 Eur okrem tých, ktoré boli predané, resp. zanikli, hodnota
podniku žalovaného podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie a zostatky na účtoch žalovaného
vo výške zistenej súdom. Navrhol, aby do vlastníctva žalobkyne bol prikázaný obchodný podiel v A.
D., G. a pri jeho hodnote treba vychádzať zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, a zostatky
na účtoch vedené na meno žalobkyne v rozsahu zistenom súdom. Zostatok úveru navrhol prikázať

obom sporovým stranám v rovnakom pomere. Neuhradený zostatok na tomto úvere by mal byť približne
v sume 30.000 Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa trvá na tom, že do BSM vniesla sumu 800.000 Sk
titulom daru od jej otca, keďže boli použité na zariadenie jej ambulancie, a jej živnosť sa následne
transformovala na podnikanie v rámci s.r.o. a obchodné podiely v nej sa vyporiadavajú v tomto konaní.
V danom prípade, keď žalobkyňa ukončila svoju živnosť, zanikol automaticky aj jej podnik a pokračovala

ďalej v prevádzkovaní stomatologickej ambulancii v rámci obchodnej spoločnosti A. D. G.. Inými
slovami zaniklo jej živnostenské oprávnenie, zanikol jej podnik. Hodnota jednotlivých zložiek podniku
bola pretransformovaná do obchodnej spoločnosti A. D. G.. Žalobkyňa fakticky zariadenia ambulancie
spoločnosti vložila do spoločnosti A. D. G.. Podnik žalobkyne ku dnu zániku BSM neexistoval. Všetko
zariadenie stomatologickej ambulancie podniku žalobkyne bolo odovzdané obchodnej spoločnosti A. D.

G. a následne obmieňané v rámci prevádzky ambulancie, pričom znalecká organizácia tieto majetkové
zložky patriace obchodnej spoločnosti ocenila v rámci stanovenia všeobecnej hodnoty obchodného
podielu. Žalobkyňa popiera, že by jej vznikla povinnosť nahradiť žalovanému čiastku 9.280 Eur titulom
kúpy rodinného domu. Nie je dôvod, aby to bolo zohľadnené pri vyporiadaní BSM vzhľadom na výsledky
dokazovania, vrátane výsluchu svedka.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že sedacia súprava už nie je vo
vlastníctve strán, pretože bola predaná za 300 Eur žalovaným s tým, že žalobkyňa súhlasila s jej
predajom. Zariadenie detskej izby smrek masív a posteľ boli predané za 200 Eur, tiež so súhlasomžalobkyne. Chladnička Whirlpool pred dvoma rokmi prestala byť funkčnou, bola vyhodená z domácnosti
žalovaného, ktorý si zakúpil novú. Navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného byt
v C. D. v hodnote 85.100 Eur, hnuteľné veci tomto byte v úhrnnej hodnote podľa dohody strán t.j.

8.000 Eur, zostatky na účtoch vedené na meno žalovaného v rozsahu zistenom súdom. Navrhol, aby
do vlastníctva žalobkyne boli prikázané zostatky na účtoch vedených na meno žalobkyne, obchodné
podiely spoločnosti A. D., G. a pri ich všeobecnej hodnote nech súd vychádza zo znaleckého posudku
znaleckej organizácie. Navrhol, aby súd prikázal spoločný úver strán dosplácať každej zo strán v
rovnakom pomere. Ďalej uviedol, že žalovaný súhlasí s hodnotou jeho podniku ako ju stanovila znalecká

organizácia. Žalovaný má však za to, že tento podnik je jeho výlučným vlastníctvom. Prostredníctvom
neho vykonával aj vykonáva podnikateľskú činnosť a z vlastných zdrojov na tento podnik vynaložil
čiastku 7.933,45 Eur. Žalovaný uznáva, že na tento podnik boli vynaložené prostriedky z BSM v sume
15.666,66 Eur a žalobkyňa má nárok na výplatu polovice z tejto hodnoty. Žalobkyňa začala počas trvania
manželstva strán podnikať ako fyzická osoba v oblasti zubárstva. Tento jej podnik bol založený výlučne z
prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve, z daru od jej otca v sume 800.000 Sk, teda podnik je jej výlučným

vlastníctvom. Žalovaný má za to, že žalovaná tento jej podnik následne po založení s.r.o. nezrušila,
nepreukázala zánik podniku, a preto je potrebné vysporiadať všetky vklady, ktoré boli zo spoločných
prostriedkov strán vložené do pokladne tohto podniku aj na bankový účet v roku 2008 až 2010 v čiastke
246.322,76 Eur, a teda žalobkyňa by mala byť zaviazaná vyplatiť žalovanému polovicu z tejto sumy.
Žalobkyňa nepreukázala, že podnik žalobkyne bol vložený ako vklad do spoločnosti A. D.. Žalobkyňa

nepreukázala, že majetok z podniku zanikol alebo, že ho inak previedla. To, že zanikla licencia žalobkyne
neznamená, že zanikol aj jej podnik a majetkový substrát tohto podniku. Žalovaný tiež trvá na tom, že zo
spoločných prostriedkov strán bola použitá čiastka 7.000 Eur na rezerváciu nehnuteľnosti a 2.280 Eur na
investície do nehnuteľnosti bez súhlasu žalovaného, a keďže ide o vynaloženie spoločných prostriedkov
bez vedomia druhého z manželov, žalobkyňa by mala polovicu z tejto sumy nahradiť žalovanému. Ide

o sumy, ktoré boli investované do rodinného domu, ktorý bol neskôr žalobkyni darovaný. Žalovaný
naďalej nesúhlasí a tým, že by sa pri vyporiadaní mal zohľadniť dar otca žalobkyne v sume 800.000
Sk ako vnos do BSM a v tomto smere poukázal právny zástupca žalovaného na písomné vyjadrenia
žalovaného doručené súdu v tejto veci.

11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

15. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného
majetku, vecí účastníkov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov

účastníkov v zmysle zásad podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom rozumieme
súhrn majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom
bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšieveci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza
z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku.

17. Keďže strany na poslednom pojednávaní netrvali na vyporiadaní hnuteľných vecí: sedacej súpravy,
zariadenie detskej izby – nábytok zo smrekového masívu (3 komody, písací stolík a knižnica), posteľ
a chladnička Whirlpool, z dôvodu, že boli predané, resp. zanikli, súd prednesy strán na pojednávaní
podľa obsahu vyhodnotil ako čiastočne späťvzatie žaloby a súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a
konanie o vyporiadanie BSM v tejto časti výrokom I. zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

18. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je sporovým konaním. Civilný sporový
poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný
predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch
rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť
skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto

skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach

bez návrhu strán sporu. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu.

19. Každý z manželov má v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka právo žiadať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (tzv. vnosy), a na návrh druhého manžela je povinný

nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vzhľadom na dispozičný
princíp musí bývalý manžel v konaní o vyporiadanie BSM vzniesť procesný návrh, ktorým voči druhému
bývalému manželovi uplatní pohľadávku (nárok) na náhradu toho, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na získanie spoločnej veci, resp. pohľadávku na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok druhého účastníka. V tomto smere je kladená na stranu procesná

požiadavkadostatočnepresnešpecifikovaťspoločnéveci,ktorébolinadobudnutézoddelenéhomajetku
len jedného z manželov, dátum a spôsob ich nadobudnutia a preukázať, že takto nadobudnuté spoločné
veci existovali aj ku dňu zániku BSM, aby mohol súd zohľadniť a preskúmať dôvodnosť stranou
vzneseného návrhu podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným počas trvania ich
manželstva (od 9.8.2003 do 29.9.2015) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,
a to byt č. XX na 2. poschodí vo vchode č. 11 bytového domu súp. č. XXX na parc. č. 513/11,
k nemu patriaci spoluvlastnícky podiel 71/2600 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
tohto bytového domu, zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. D. a parc. reg. „C“ evidovaná na katastrálnej

mape č. 513/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2 v podiele 71/2600, zapísaná na LV
č. XXXX k.ú. C. D.. Tieto nehnuteľnosti nadobudli od predávajúceho N. E. A. (otca žalobkyne) na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2008 a kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2008 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 22.7.2008, na základe rozhodnutí bývalej Správy katastra Ilava o povolení vkladu vlastníckeho
práva V 357/08, V 2638/2008, čo je zrejmé z predložených kúpnych zmlúv a výpisov z listov vlastníctva.

Súd spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného, pretože podľa zhodných tvrdení strán tieto nehnuteľnosti po rozvode manželstva
strán užíva žalovaný. Je zrejmé, že žalovaný sa stará o údržbu tohto bytu a hradí náklady s tým
spojené. Žalobkyňa vlastní inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie, a to rodinný dom súp. č XXX v k.ú.
C. D., ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.2.2016 uzatvorenej s darcami N.

E. A. a I. A.. Žalobkyňa teda nie je odkázaná na bývanie v spoločnom byte strán. Tento spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva navrhovali aj žalobkyňa a žalovaný v rámci ich záverečných návrhov na
pojednávaní. Pri stanovení všeobecnej hodnoty bytu súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2023
vypracovaného N. A. D. dňa 12.1.2024, ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností. Podľa záverov znalca všeobecná hodnota bytu podľa stavebnotechnického

stavu ku dňa 29.9.2015 a cien platných k 29.12.2023 predstavuje sumu 85.100 Eur. Znalec byt ohliadol
dňa 29.12.2023, hodnotu tohto trojizbového zrekonštruovaného bytu o výmere cca 73,47 m2 stanovil za
použitia metódy polohovej diferenciácie s odôvodnením, že nemal k dispozícii doklady o zrealizovaných
kúpach nehnuteľností a byt sa nepoužíva na prenájom, a preto nebolo možné použiť porovnávaciumetódu ani kombinovanú metódu. Žalobkyňa v jej podaní zo dňa 5.2.2024 považovala za neprimerane
nízku všeobecnú hodnotu bytu stanovenú súdom ustanoveným znalcom N. D., uviedla, že znalcom
stanovená cena nezodpovedá hodnote, za akú sa porovnateľné nehnuteľnosti z hľadiska technického

stavu, vybavenia v rovnakej lokalite na trhu s nehnuteľnosťami aktuálne predávajú. Poukázala na
odbornévyjadrenie-ocenenierealitnejkancelárieTheBestreality,s.r.o.,NováDubnicazodňa5.2.2024,
v zmysle ktorého je cena predmetnej nehnuteľnosti 123.906,09 Eur. V ocenení nehnuteľnosti realitná
kancelária vychádzala z údajov, že ide o 3 izbový kompletne zrekonštruovaný byt o výmere 71 m2
v C. D., pričom na stanovenie ocenenia použila tri inzeráty na predaj zrekonštruovaných bytov v C.

D. o približne rovnakej výmere. Znalec N. D. na námietky žalobkyne reagoval v jeho vyjadrení zo dňa
18.3.2024, v ktorom uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty sa zaoberal aj aktuálnym stavom na
trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite. Údaje o skutočne realizovaných kúpnych cenách nehnuteľností
obdobného rozsahu, technického stavu a vybavenia ako v prípade oceňovaných nehnuteľností (so
zohľadnením technického vybavenia, v akom sa nehnuteľnosť nachádzala ku dňu zániku BSM –
29.9.2015)neboliznalcovidostupné.Vdanomprípadenebolomožnézískaťžiadnepreukázateľnéúdaje

o prevodoch vlastníctva porovnateľných bytov v danej lokalite, preto nebolo možné využiť porovnávaciu
metódu pre stanovenie všeobecnej hodnoty bytu. Znalec ďalej uviedol, že nemôže vychádzať z jedného,
dvoch inzerátov realitných kancelárií, ktorých nesprávna interpretácia môže mať zásadný vplyv na cenu
posudzovanej nehnuteľnosti. Ako príklad uviedol ponuku 3izbového bytu v Novej Dubnici od realitnej
kancelárie Vaše Reality, s.r.o. za cenu 95.500 Eur, pričom však v cene je započítaný poplatok realitnej

kancelárie a prípadná zľava pri predaji bytu z dôvodu súčasného sprísnenia podmienok poskytovania
hypotekárnych úverov a zvýšenia úrokových sadzieb v bankách. Preto znalec použil pri stanovení
všeobecnej hodnoty bytu metódu polohovej diferenciácie. Súd sa stotožňuje s názorom znalca, že pri
stanovení všeobecnej hodnoty bytu nemožno vychádzať iba z inzerátov na predaj bytov, keďže tam
uvedené kúpne ceny nemožno považovať za kúpnu cenu, za ktorú bol obdobný byt (v porovnateľnom

stave a vybavenia) skutočne predaný v danej lokalite v aktuálnom čase. Inzerát predstavuje iba ponuku
na predaj, pričom je všeobecne známou skutočnosťou , že byty sa napokon predajú za nižšie kúpne
ceny než sú uvedené v inzerátoch, či už z dôvodov , že ceny v inzerátoch sú navýšené o poplatky pre
realitné kancelárie, resp. z dôvodu poskytnutia zľavy z kúpnej ceny. Ak nie sú k dispozícií podpísané
a zavkladované kúpne zmluvy ohľadom predajov porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite a čase,

chýba porovnávací materiál a znalec nemôže použiť porovnávaciu metódu. Realitná kancelária The Best
reality,s.r.o.navyšenebolaohliadnuťpredmetnýbytapretonemôževedieť,čibytyinzerovanénapredaj,
ktoré použila na porovnanie sú naozaj porovnateľné svojím vybavením k oceňovanému predmetnému
bytu. Naopak znalec predmetný byt ohliadol, zistil stav bytu, jeho vybavenosť a stav spoločných častí
a zariadení bytového domu, a nehnuteľnosti oceňoval podľa stavu v akom sa nachádzali ku dňu zániku

BSM, t.j. k 29.9.2015, teda bez zohľadnenia úprav, ku ktorým došlo po tomto dátume, ktoré v danom
prípade predstavuje kompletná revitalizácia bytového domu v roku 2022, vymaľovanie bytu v apríli 2021.
V zmysle ustálenej judikatúry súdov (napr. R 42/1972, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
176/2011 zo dňa 31.10.2012, sp. zn. 3Cdo 174/2012 z 25.7.2013, sp. zn. 1MCdo 12/2011 z 24.3.2014)
pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku

BSM (technický stav, vek, kvalita, miera opotrebenia), a z ceny v čase, keď dochádza k vyporiadaniu
(dátum najbližší k rozhodnutiu súdu o vyporiadaní BSM). V konaní strany netvrdili také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali potrebu odklonu od tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.
Z posudku vyplýva, že znalec splnil súdom zadanú znaleckú úlohu, hodnotu bytu stanovil v zmysle
uvedenej judikatúry súdov. Znalec pri stanovení hodnoty bytu použil koeficient cenovej úrovne podľa

posledných známych štatistických údajov vydaných Štatistickým úradom SR platných pre 3. štvrťrok
2023, teda ceny najaktuálnejšie ku dňu vypracovania posudku. Znalec zohľadnil aj relevantné listinné
podklady (výpisy z listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, predchádzajúce znalecké posudky na
ohodnotenie tohto bytu, pôdorys suterénu, vlastné zameranie a ďalšie) a v súlade s prílohou č. 3 vyhl.
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku použil metódu polohovej diferenciácie.

Znalec svoj postup oprel aj o príslušne právne predpisy, ktoré vymenoval v úvode posudku a o odbornú
literatúru - Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, EDIS, 2001. Posudok obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 17 ods. 4
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, t.j. titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti

znaleckého posudku, ako aj znaleckú doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Súd mal teda za to, že znalec obhájil správnosť svojho postupu a zvolenej
metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Súd považoval jeho posudok za presvedčivý
a komplexný. Napokon na poslednom pojednávaní už aj právny zástupca žalobkyne navrhoval privyporiadaní BSM vychádzať z hodnoty bytu , ktorú stanovil súdom ustanovený znalec N. D. v jeho
posudku č. 16/2023. Súd preto vychádzal zo znalcom stanovenej hodnoty nehnuteľností 85.100 Eur.

21. Sporové strany sa na poslednom pojednávaní zhodli na tom, že úhrnná zostatková hodnota
hnuteľných vecí, ktoré strany nadobudli počas ich manželstva a ktoré žiadali vyporiadať (zariadenie
obývacej izby - nábytok z dubového masívu pozostávajúci z knižnice + 2 ks komody , konferenčný stolík,
TV Panasonic 3D, domáce kino s blue ray, hudobná veža, stojanová lampa, obraz krajinka, zariadenie
spálne - manželská dvojposleľ, 2 ks nočné stolíky z dubového masívu, skriňová zostava Roldoor na

dvoch stenách, zariadenie predsiene pozostávajúce zo vstavanej skrine Roldoor, zariadenie kuchyne
- kombinovaný sporák plyn a elektrina, jedálenský stôl z bukového masívu + 6 ks stoličiek, zariadenie
kúpeľne - automatická pračka LG) je vo výške 8.000 Eur. Uvedené hnuteľné veci tvoria zariadenie
spoločného bytu, v ktorom od zániku BSM strán býva žalovaný a ten teda byt aj s vecami v ňom
dlhodobo užíva, stará sa o ich údržbu. Preto je spravodlivé , aby boli uvedené hnuteľné veci prikázané do
výlučného vlastníctva žalovaného. Tento spôsob vyporiadania hnuteľných vecí zhodne navrhli sporové

strany na poslednom pojednávaní.

22. Z lustrácií účtov v bankách , konkrétne z odpovede VÚB, a.s. zo dňa 16.4.2019 a z odpovede ČSOB,
a.s. zo dňa 17.4.2019 vyplýva, že ku dňu zániku BSM strán, t.j. k 29.9.2015 mala žalobkyňa vedené
dva účty v ČSOB, a.s., a to bežný účet IBAN: G. so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 4.945,76

Eur, sporiaci účet IBAN: G. so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 17.298,43 Eur a vo VÚB, a.s. mala
žalobkyňa vedený bežný účet IBAN: G. so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 1.477,62 Eur. Z lustrácií
účtov v bankách , konkrétne z odpovede Prima Banky, a.s. zo dňa 9.4.2019 a z odpovede Tatra banky,
a.s. zo dňa 22.4.2024 vyplýva, že ku dňu zániku BSM strán (29.9.2015) mal žalovaný vedené dva účty
v K. L., I., a to bežný účet IBAN: G. so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 2.794,57 Eur a vkladový

účet IBAN: G. so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 20,46 Eur a v Tatra banke, a.s. mal žalovaný
vedený účet IBAN: G. 2955 so zostatkom ku dňu 29.9.2015 v sume 9.168,45 Eur. Peňažné prostriedky
na účtoch strán v sume ku dňu zániku BSM tvoria tiež masu BSM. Pri vyporiadaní tohto majetku súd
prihliadol na to, na meno ktorej strany bol účet zriadený a tej zo strán potom prikázal zostatky na účtoch,
čo zodpovedá aj zhodnému návrhu sporových strán.

23. Zo zhodných tvrdení strán ako aj výpisu z obchodného registra ohľadom spol. A. D., G. mal súd
preukázané, že sporové strany počas ich manželstva nadobudli aj obchodné podiely v spol. A. D., G.,
ktorá bola nimi založená, vznikla dňa 29.12.2010, je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Trenčín v oddieli Sro vo vložke č. 23905/R , pričom žalobkyňa na základnom imaní spoločnosti v sume

5.000 Eur splatila vklad v sume 4.000 Eur a žalovaný splatil vklad v sume 1.000 Eur a žalobkyňa
bola jedinou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedenú judikatúru súdov (napr. R
42/1972, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 176/2011 zo dňa 31.10.2012, sp. zn. 3Cdo
174/2012 z 25.7.2013, sp. zn. 1MCdo 12/2011 z 24.3.2014), podľa ktorej sa pri oceňovaní vecí patriacich
do vyporiadavaného BSM vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, a z ceny v čase, keď dochádza

k vyporiadaniu, súd na návrh strán nariadil znalecké dokazovanie o.i. za účelom zistenia všeobecnej
hodnoty obchodných podielov žalobkyne a žalovaného v tejto obchodnej spoločnosti podľa stavu ku
dňu zániku BSM, t.j. k 29.9.2015 a podľa súčasných cien. Súdom ustanovená znalecká organizácia
z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvia oceňovanie a hodnotenie podnikov TOP HOUSE,
spol.sr.o.vjejznaleckomposudkuč.2/2023zodňa6.2.2023stanovilavšeobecnúhodnotuobchodného

podielu žalobkyne v rozsahu 80% na základnom imaní spol. A. D. G. podľa stavu ku dňu 29.9.2015
a súčasných cien na 113.941,14 Eur a všeobecnú hodnotu obchodného podielu žalovaného v rozsahu
20% na základnom imaní spol. A. D. G. podľa stavu ku dňu 29.9.2015 a súčasných cien na 28.485,28
Eur. Znalecká organizácia posudok vypracovala po oboznámení sa s obsahom spisu a na základe
zadováženého účtovného denníka A. D. G. za rok 2015, inventúrneho súpisu dlhodobého majetku A.

D. G. z 31.12.2015, účtovnej závierky A. D. G. k 30.9.2015, knihy záväzkov A. D. G. k 29.9.2015, knihy
pohľadávok A. D. G. k 29.9.2015, výpisov z účtov, inventarizácie pokladnice k 29.9.2015, cenníkov
a publikácií elektrotechnických zariadení, ich inzercií a archívu znalca, komunikácie s výrobcom zubných
súprav, a ďalších relevantných podkladov vymenovaných v úvode posudku. Posudok obsahuje všetky
náležitosti v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, ako aj znaleckú doložku, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalecká organizácia za použitia majetkovej
metódy v súlade s § 3 ods. 1, ods. 3 a prílohou č. 7 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnejhodnoty majetku stanovila hodnotu jednotlivých zložiek majetku podniku, poníženú o hodnotu cudzích
zdrojov (záväzkov) obchodnej spoločnosti A. D., G. podľa stavu k 29.9.2015 a z toho určila všeobecnú
hodnotu obchodných podielov žalobkyne a žalovaného, pričom zistené hodnoty prepočítala na súčasné

ceny aj s prihliadnutím a mieru inflácie v SR podľa údajov Štatistického úradu SR. Strany nemali žiadne
výhrady k posudku a jeho záverom. Súd posudok považoval za komplexný a vychádzal z jeho záverov.
Na základe návrhu žalovaného Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 36Cb 29/2016-73 zo dňa 15.2.2017
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob 191/2017-100 zo dňa
5.6.2018 zrušil podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka účasť žalovaného v spol. A. D., G., nakoľko

mal preukázané, že od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Keďže
dátum zániku účasti spoločníka v spoločnosti v rozsudku uvedený nebol, účasť žalovaného v obchodnej
spoločnosti zanikla dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. 6.7.2018. Obchodný podiel žalovaného sa stal
právne voľným a zo zákona prešiel na obchodnú spoločnosť, na ktorú bol zapísaný v obchodnom
registri. Žalovanému vznikol voči obchodnej spoločnosti nárok na vyrovnací podiel, pričom ide o vzťah
medzi žalovaným ako bývalým spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ktorý nemá relevanciu čo do

vyporiadania spoločného majetku (obchodných podielov) vo vzájomnom vzťahu sporových strán. Oba
obchodné podiely ( v rozsahu 80% a v rozsahu 20%), tvoriace spoločný majetok strán je potrebné
v rámci tohto konania vyporiadať. V obchodnom registri je obchodný podiel 20% naďalej zapísaný na
A. D., G.. Z toho vyplýva, že obchodná spoločnosť A. D., G. nenaložila s týmto voľným obchodným
podielom v zmysle intencií § 113 ods. 5 alebo 6 Obchodného zákonníka (na použitie ktorých pri zrušení

účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka ) , t.j. spoločnosť v lehote
šiestich mesiacov od nadobudnutia tohto podielu na valnom zhromaždení nerozhodla buď o prevode
tohto podielu na iného spoločníka (žalobkyňu), alebo na tretiu osobu, alebo o znížení základného imania
o vklad dotknutého spoločníka (k čomu ani pristúpiť nemohla, keďže po znížení by výška základného
imania klesla pod minimálnu hranicu 5000 Eur požadovanú zákonom). Vzhľadom na uvedené možnosti,

keď jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti ostala žalobkyňa, a účasť žalovaného v obchodnej
spoločnosti bola zrušená, súd prikázal obchodný podiel v rozsahu 80% zapísaný na ňu ako aj aj
obchodný podiel v rozsahu 20% zapísaný na A. D., G. do výlučného vlastníctva žalobkyne. Uvedený
spôsob vyporiadania zodpovedá záverečným návrhom sporových strán.

24. Z tvrdení strán a z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný dňa 4.5.2009, teda počas
trvania manželstva získal živnostenské oprávnenie a podnikal v oblasti sprostredkovateľskej činnosti
v oblasti obchodu, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo
iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a v iných predmetoch podnikania. Podľa zhodných
tvrdení strán žalovaný podnikal aj ku dňu zániku BSM. Žalobkyňa navrhla vyporiadať v rámci tohto

konania aj podnik žalovaného. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, žeby podnik žalovaného patril do
BSM a tvrdil, že podnik slúžil výkonu len jeho povolania a predstavuje oddelený majetok žalovaného.
Medzi stranami tak bola sporná otázka, či podnik žalovaného a veci, práva doň patriace tvoria masu
BSM. V zmysle § 5 Obchodného zákonníka sa podnikom rozumie súbor hmotných, ako aj osobných
a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria

podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto
účelu slúžiť. Žalovaný správne poukázal na judikatúru (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004), v zmysle ktorej: „Nie je žiadny dôvod pre to, aby podnik nemohol
byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. majetkového spoločenstva manželov
upraveného Občianskym zákonníkom. To však len zo predpokladu, že išlo o podnik patriaci obidvom

manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však podnikateľom bol len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu
výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa
stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva." V danom prípade z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že
žalobkyňa sa na podnikaní žalovaného nijako nepodieľala, a že veci tvoriace podnik (osobné motorové
vozidlo, notebook a ďalšie) užíval len žalovaný na výkon jeho povolania - podnikania. Rovnaké tvrdenia

predniesol aj žalovaný. Obe strany potvrdili, že žiaden z manželov nevyjadril nesúhlas s tým, aby si
druhý manžel založil živnosť a aby sa použili spoločné prostriedky na živnosť. Najvyšší súd ČR v
rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 zo dňa 2.4.2002 uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie
jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti potom podnik žalovaného nepatrí do BSM strán, ale v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka

predstavuje podnik žalovaného súbor vecí a práv, ktoré slúžili výlučne výkonu povolania žalovaného
a patria do jeho oddeleného vlastníctva. Žalobkyňa však žiadala vyporiadať hodnotu podniku, ktorú
v žalobe odhadla na 27.000 Eur, poukazujúc na to, že na nadobudnutie vecí patriacich do podniku
žalovaného boli použité spoločné prostriedky strán. Súd podľa obsahu tento jej návrh vyhodnotil akouplatnenie náhradovej pohľadávky voči žalovanému podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platí, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry

súdov (napr. R 42/1972) výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM. Výnos
z podnikania, živnosti rovnako ako mzda len jedného z manželov sú najčastejším zdrojom BSM, a môže
byť použitý na potreby manželov, na ich domácnosť atď., pričom v danom prípade strany netvrdili,
žeby výnosy z podnikania žalovaného neboli vôbec použité v prospech spoločného majetku strán, na
uspokojenie ich potrieb a potrieb ich dieťaťa. Žalovaný uvádzal, že na financovaní domácnosti sa strany

podieľali rovnakou mierou a žalobkyňa toto jeho tvrdenie nerozporovala. Žalovaný nepopieral tvrdenie
žalobkyne o tom, že strany počas manželstva hospodárili spoločne. Súd potom vychádzal z toho,
že strany viedli usporiadanú domácnosť, na úhradu nákladov ktorej prispievali rovnakou mierou zo
svojich príjmov obe strany s tým, že je samozrejmé, že žalovaný časť výnosov z podnikania použil aj
na investície do svojho ďalšieho podnikania. Ak podnikajúci manžel nejakú časť výnosu z podnikania
vložil späť do svojho podnikania (na nákup tovaru, investície a pod.), použil spoločný majetok manželov

na svoj oddelený majetok a je podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka povinný nahradiť
druhému manželovi pri vyporiadaní to, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný (oddelený)
majetok. Žalovaný takto napríklad nadobudol v roku 2014 od predávajúceho Araver, a.s. na základe
kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 23.500 Eur fakturovanej faktúrou č. 1441043 zo dňa 14.8.2014 osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi Elegance, ktoré vozidlo používal výlučne žalovaný na svoje

podnikanie. Žalovaný preukázal, že uzatvoril dňa 14.8.2014 s Volkswagen Finančné služby Slovensko
s.r.o. zmluvu o autokredite (zmluvu o úvere) č. 845621, na základe ktorej mu bol vyplatený úver v sume
15.666,67, ktorý použil na vyplatenie kúpnej ceny vozidla predávajúcemu, pričom prvú splátku kúpnej
ceny v sume 7.8333,33 Eur uhradil dňa 14.8.2014 podľa jeho tvrdenia z peňazí patriacich do BSM,
a úver splatil veriteľovi úhradou dňa 5.8.2015 v sume 7.833,33 Eur z úveru z peňazí patriacich do

BSM a poslednú splátku v sume 7.933,45 Eur uhradil dňa 8.8.2016, t.j. po rozvode manželstva strán
z jeho výlučných prostriedkov. Podľa tvrdenia žalovaného z prostriedkov patriacich do BSM bolo na
auto teda vynaložená čiastka 15.666,66 Eur, no žalobkyňa tvrdila, že aj posledná úhrada v sume
7.933,45Eurzodňa8.8.2016bolarealizovanázprostriedkovpatriacichdoBSM.Stranysatedanezhodli
na výške sumy spoločných prostriedkov použitých na financovanie kúpy tohto vozidla. Súd mal za

to, že otázku, v akej sume bola kúpa auta financovaná zo spoločných prostriedkov a v akej výške
z oddelených prostriedkov žalovaného nebolo potrebné ďalej skúmať, keďže spôsob ustálenia výšky
náhradovej pohľadávky je iný v prípade, že sa spoločné prostriedky manželov použili na podnik len
jedného z manželov. V zmysle judikatúry súdov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
2545/2003 zo dňa 24.2.2005, sp. zn. 22Cdo 1052/2004 zo dňa 28.7.2005) je v takomto prípade potrebné

zohľadniť špecifickosť následkov na BSM, keď jeden z manželov počas manželstva podniká, pretože
z podnikania získané príjmy patria do BSM a môžu byť použité na nadobúdanie hodnôt patriacich
do BSM, no zároveň nemožno nechať bez zreteľa ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela,
vzniknuté mu v súvislosti s podnikaním, keďže tie nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého profituje
i druhý manžel. Z toho vyplýva zložitosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť do

BSM podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka. Zo sporu o vyporiadanie BSM však nemožno
robiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa zisťovali jednotlivé výnosy a náklady podnikajúceho manžela
s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto je spravodlivé
také riešenie, v zmysle ktorého by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku,
ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému rozdielu) medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku

dňu zániku BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku a zistenie tejto čiastky sa nezaobíde
bez odborného znaleckého posudku znalca pôsobiaceho v odbore ekonomika, odvetvie oceňovanie
podnikov. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou z odboru ekonómia a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie
podnikov, ktorej okrem iného uložil znaleckú úlohu stanoviť všeobecnú hodnotu podniku žalovaného

podľa stavu podniku ku dňu zániku BSM a podľa aktuálnych cien. Ustanovená znalecká organizácia
zodboruekonomikaariadeniepodnikov,odvetviaoceňovanieahodnoteniepodnikovTOPHOUSEspol.
sr.o.,vznaleckomposudkuč.2/2023zodňa6.2.2023stanovilavšeobecnúhodnotupodnikužalovaného
podľa stavu ku dňu 29.9.2015 a podľa aktuálnych cien na sumu 20.172,68 Eur. Prílohou č. 29 tohto
znaleckého posudku je znalecký posudok č. 1/2023 vypracovaný dňa 25.1.2023 konzultantom znalcom

z odboru cestná doprava, odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel N. E. A., v ktorom bola stanovená
aj všeobecná hodnota osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi 2.0 TDI Elegance, ev.
č. N., ktoré je tiež zložkou podniku žalovaného. Znalecká organizácia po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu , potrebných dokladov za použitia majetkovej metódy podľa § 3 ods. 1, ods. 3 a prílohyč. 1 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku stanovila najprv hodnotu
jednotlivých zložiek majetku podniku žalovaného (notebook, brašna na notebook, laserová tlačiareň,
obstarané v roku 2012, cestné vozidlo obstarané v roku 2014, prostriedky na účte v banke) poníženú

o hodnotu cudzích zdrojov (záväzkov) podniku žalovaného podľa stavu k 29.9.2015 a následne určila
výslednú všeobecnú hodnotu podniku žalovaného, pričom zistenú hodnotu prepočítala na súčasné ceny
aj s prihliadnutím na mieru inflácie v SR podľa údajov Štatistického úradu SR. Sporové strany nemali
žiadne výhrady k obsahu a záverom znaleckého posudku. Znalecký posudok mal všetky zákonom
vyžadované náležitosti, v posudku je vysvetlený spôsob ohodnotenia požadovaného majetku aj použitá

metóda. Súd preto považoval posudok za komplexný a presvedčivý a vychádzal z neho. Čiastka, ktorú
je žalovaný v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka povinný nahradiť žalobkyni titulom
spoločných prostriedkov vynaložených na jeho podnik potom predstavuje polovicu všeobecnej hodnoty
podniku, pretože v danom prípade sa použije zásada rovnosti podielov strán (zásada parity).

25. Strany zhodne uvádzali, že žalobkyňa počas manželstva začala so súhlasom žalovaného podnikať

nazákladeživnostenskéhooprávneniaprevádzkovanímstomatologickejambulancie.Ztýchtozhodných
tvrdení strán súd teda vyvodil , že žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonávala
samostatnú zdravotnícku prax ako zubná lekárka, teda bola podnikateľkou na základe osobitného
oprávnenia/licencie v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Podľa vyjadrenia žalobkyne
výnosy z podnikania v počiatočnom období, keď „mala živnosť“ sa používali na vklady do ambulancie,

keď zakupovala potrebné veci, zariadenie do zubnej ambulancie a používali sa aj do domácnosti
sporových strán. Podnik tak predstavoval súbor vecí a práv, ktoré používala výlučne žalobkyňa pri
výkone jej povolania viazaného na jej lekárske vzdelanie. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia síce pomáhal
žalobkyni s fakturáciou, no nedostával za to plat, keďže oficiálne u nej v ambulancii zamestnaný nebol.
Podnik žalobkyne ako podnikajúcej fyzickej osoby teda nepatril do masy BSM, ale šlo o oddelený

majetok žalobkyne. Následne žalobkyňa pokračovala v prevádzkovaní stomatologickej ambulancie
ako spoločníčka obchodnej spoločnosti MM DENTAL s.r.o., Nová Dubnica, Janka Kráľa 363/11, ktorá
spoločnosť podľa zápisu v obchodnom registri vznikla dňa 29.12.2010 a od 19.4.2012 mala oprávnenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - stomatológia,
s tým, že druhým spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti bol žalovaný od 29.12.2010 do 20.1.2020.

Žalobkyňa uvádzala, že živnosť zrušila, pokračovala v prevádzkovaní zubnej ambulancie v rámci
obchodnej spoločnosti a všetko zariadenie zubnej ambulancie, ktoré používala pri vykonávaní praxe
zubného lekára ako fyzická osoba používala naďalej ako spoločníčka obchodnej spoločnosti, v ktorej
bolo zamestnaná a poberala mzdu. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa svoj podnik následne po
založení s.r.o. nezrušila, a nepreukázala zánik podniku, a preto je podľa neho potrebné vysporiadať

všetky vklady, ktoré boli zo spoločných prostriedkov strán vložené do pokladne tohto podniku aj
na bankový účet v rokoch 2008 až 2010 v čiastke 246.322,76 Eur, a teda by mala byť žalobkyňa
zaviazaná vyplatiť žalovanému polovicu z tejto sumy. Žalovaná nepopierala, že uvedená úhrnná
čiastka bola vložená do pokladne a na účet , teda do jej podniku. Trvala však na tom, že
potom ako založila obchodnú spoločnosť, vybavenie zubnej ambulancie , ktoré vymenovala , napr.

zubné kreslá, röntgen, materiál, stolový počítač, nábytok, sterilizátor a ostatné inštrumenty boli
vložené do tejto obchodnej spoločnosti, niektoré veci boli následne priebežne obmieňané a majetok
obchodnej spoločnosti bol ohodnotený v rámci stanovenia hodnoty obchodných podielov v spol.
A. D., G. v znaleckom posudku súdom ustanovenej znaleckej organizácie. Jej tvrdenie o vložení
majetku tvoriaceho zariadenie zubnej ambulancie do obchodnej spoločnosti považoval súd za logické

a zodpovedajúce štandardnému priebehu udalostí pri uvedenej zmene formy výkonu zubárskej praxe.
Žiadna zo strán netvrdila, že vybavenie ambulancie zubného lekárstva po začatí prevádzkovania zubnej
ambulancie v rámci obchodnej spoločnosti bolo nefunkčné. Toto vybavenie bolo použiteľné na výkon
zubárskeho povolania aj pod „hlavičkou“ novozaloženej obchodnej spoločnosti, a preto štandardnému,
rozumnému, hospodárnemu prístupu každého podnikateľa v tejto situácii by zodpovedalo také jeho

konanie, že bude toto vybavenie naďalej používať aj po zmene formy podnikania. Aj zo zistení znaleckej
organizácie TOP HOUSE spol. s r.o., ktorá zisťovala zložky majetku podniku obchodnej spoločnosti
A. D. G. ku dňu zániku BSM strán, t.j. k 29.9.2015 a oceňovala ich za účelom stanovenia hodnoty
obchodných podielov v A. D. G. vyplýva, že spol. A. D. G. mala k uvedenému rozhodnému dátumu
evidovaný majetok – zubnú súpravu Chiradenta 2 ks obstarané dňa 31.3.2008 za 15.600 Eur x 2,

dentálny kompresor (súčasť zubnej súpravy) obstaraný dňa 11.3.2008 za 2.231,63 Eur, RTG prístroj AC
JB-70 + stojan, tlačidlo , obstaraný dňa 30.12.2010 za 2.910 Eur. Je teda zrejmé, že tieto veci tvoriace
vybavenie zubnej ambulancie, nadobudnuté ešte počas vykonávania podnikania žalobkyne ako fyzickej
osoby (v rokoch 2008, 2010) boli používané aj pri prevádzkovaní zubnej ambulancie v rámci obchodnejspoločnosti od 19.4.2012, a to až do zániku BSM strán. Hodnota vybavenia ambulancie bola teda
zahrnutá do všeobecnej hodnoty obchodných podielov v spol. A. D., G., z ktorej hodnoty polovicu vyplatí
žalobkyňa žalovanému. Ak žalovaný tvrdil, že ku dňu zániku BSM strán existoval ďalší podnik žalobkyne

z jej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby v ponímaní súboru ďalších vecí a práv patriacich
podnikateľovi, jeho zaťažovalo v prvom rade bremeno tvrdenia, ktorým by vyšpecifikoval o aké veci,
práva a iné majetkové hodnoty sa jedná, kedy za akú cenu boli nadobudnuté a zaťažovalo ho aj dôkazné
bremeno preukázať , že ku dňu zániku BSM strán existoval tento iný majetok, ktorý nebol zahrnutý
do majetkovej podstaty obchodných podielov obchodnej spoločnosti A. D. G., ohodnotených znaleckou

organizáciou. Ani jedno z týchto procesných bremien žalovaný v konaní neuniesol. Žalovaný pritom
uvádzal, že sa podieľal na podnikaní žalobkyne v počiatočnom období a následne aj v rámci obchodnej
spoločnosti až do rozvodu ich manželstva jednak manuálne, napr. vykonávaním údržbárskych prác v
ambulancii, ale aj v rámci vybavovania administratívnej agendy, keď vyhotovoval faktúry pre ambulanciu
žalobkyne, mal prehľad aj o jej mesačných príjmoch, o vkladoch a výdajoch ambulancie, ktoré aj popísal
s odkazom na peňažný denník. Mal teda prístup k účtovným dokladom podniku žalobkyne a mohol

uniesť bremeno tvrdenia v naznačenom smere. Navyše ako súd vyššie už uviedol, aj ak by existoval
ku dňu zániku BSM popri podniku obchodnej spoločnosti A. D. G. ďalší podnik vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne vzniknutý a používaní z jej skoršej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby, tak nemožno
za náhradovú pohľadávku považovať žalovaným požadované spoločné prostriedky, ktoré boli vložené
do pokladne podniku a na účet podniku, keďže by bolo treba v zmysle citovanej judikatúry súdov

zisťovať všeobecnú hodnotu tohto podniku podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM a z neho odvodiť
výšku náhradovej pohľadávky. Žalovanému sa ale nepodarilo preukázať existenciu ďalšieho podniku
žalobkyne ku dňu zániku BSM.

26. V rámci konania o vyporiadaní BSM nemožno nechať stranou ani spoločné dlhy, ktoré vznikli

za trvania manželstva účastníkov a neboli uhradené ku dňu vyporiadania BSM. Vyporiadanie dlhov
(záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať tak, že sa prikáže dlh obom z manželov,
resp. jednému z manželov, ktorý má právo na náhradu voči druhému. Použijú sa analogicky rovnaké
zásady aké platia pri vyporiadaní spoločného majetku v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. V
priebehu manželstva si sporové strany za účelom kúpy ich bytu vzali od ČSOB, a.s. hypotekárny úver na

základezmluvyoúverereg.č.061167uzatvorenejmedzinimiakospoludlžníkmiabankouakoveriteľom.
Úver sa zaviazali uhrádzať aj spolu s úrokom v dohodnutých mesačných splátkach. Podľa výsledku
lustrácie v bankách zo dňa 17.4.2019 predstavoval neuhradený zostatok tohto úveru s úverovým účtom
IBAN G. ku dňu zániku BSM strán, t.j. k 29.9.2015 sumu 40.858,94 Eur. V záverečných návrhoch
strany navrhli , aby im súd tento spoločný úver prikázal dosplácať banke v rovnakom pomere. Súd

rešpektoval tento zhodný návrh sporových strán, keďže ide o pokračovanie doterajšieho stavu, keď
podľa ich zhodných tvrdení žalobkyňa a žalovaný pravidelne splácajú tento úver od rozvodu manželstva
v rovnakom pomere.

27. Otec žalobkyne predal stranám do ich BSM predmetný byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa

5.2.2008 a kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2008, pričom z peňažných prostriedkov, ktoré mu titulom kúpnej
ceny vyplatila na účet financujúca banka ČSOB, a.s. poskytol otec žalobkyne žalobkyni dar v sume
800.000 Sk prevodom na jej účet dňa 11.2.2008, ako to vyplýva z predloženého výňatku z výpisu
z účtu otca žalobkyne. Z týchto darovaných peňazí bola podľa tvrdenia žalobkyne zariadená jej zubná
ambulancia a žalovaný jej tvrdenia o dare a jeho použití na tvrdený účel nerozporoval. Žalovaný však

spochybňoval tvrdenia žalobkyne o tom, že tým došlo k vynaloženiu oddeleného majetku žalobkyne
na spoločný majetok strán, keďže podnik žalobkyne je podľa žalovaného vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne.Podľazhodnýchtvrdenístrándarpeňazívsume800.000Skodotcažalobkyneprežalobkyňu
(ktorý bol podľa § 143 Občianskeho zákonníka oddeleným majetkom žalobkyne) použila žalobkyňa
na zakúpenie zariadenia do stomatologickej ambulancie, teda na kúpu vecí tvoriacich jej podnik, a

tento podnik v ponímaní súboru vecí a práv slúžiacich výlučne jej povolaniu zubnej lekárke treba
považovať za oddelený majetok patriaci výlučne žalobkyni (ako to súd konštatoval vyššie), nemožno
zohľadniť argumentáciu žalobkyne, že jej prostriedky v sume 800.000 Sk boli použité na nadobudnutie
spoločných vecí patriacich do BSM. Darované peňažné prostriedky ako oddelený majetok žalobkyne
bol totiž použitý na oddelený majetok žalobkyne, na jej podnik – na veci tvoriace vybavenie zubnej

ambulancie. Nie je potom naplnená hypotéza právnej normy v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho
zákonníka, a nemožno aplikovať dispozíciu (pravidlo) tejto normy, podľa ktorého je manžel oprávnený
od druhého z manželov požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Námietka žalovaného v tomto smere bola preto plne opodstatnená. Žalobkyňa v konaní tiež tvrdila,že z daru zakúpené zariadenie ambulancie bolo neskôr pri založení obchodnej spoločnosti vložené
do podniku tejto obchodnej spoločnosti. Nárok na zohľadnenie vnosu žalobkyne zástupca žalobkyne
na poslednom pojednávaní odôvodnil aj v tom smere, že hodnota jednotlivých zložiek jej podniku bola

pretransformovanádoobchodnejspoločnostiA.D.,G.,ktorejobchodnépodielysavyporiadavajúvtomto
konaní. Aby mohol súd preskúmať a posúdiť dôvodnosť tohto nároku bola žalobkyňa povinná jednak
špecifikovať predmetné veci, uviesť dátum ich nadobudnutia a predovšetkým uviesť dátum, kedy boli
vložené do podniku obchodnej spoločnosti a žalobkyňa bola povinná preukázať všeobecnú hodnotu
týchto vecí ku dňu ich vloženia do podniku obchodnej spoločnosti. Ak má vnos z oddeleného majetku

podobu finančného plnenia, dochádza k jeho vynaloženiu už v okamihu kúpy veci a pri stanovení
náhrady podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej
finančnej čiastky. V danom prípade však vklad, resp. vnos žalobkyne z jej oddeleného majetku nemal
finančný charakter, ale mal mať povahu vecného plnenia (hnuteľné veci), a preto nemožno podľa
judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo 820/2003 zo dňa 23.9.2003)
vychádzať z peňažnej sumy vynaloženej na kúpu uvedených hnuteľných vecí, ale je nutné vychádzať

z ceny hnuteľných vecí (oddeleného majetku jedného z manželov) ku dňu ich vloženia do spoločného
majetku manželov (do podniku obchodnej spoločnosti), ku ktorému môže dôjsť so značným časovým
odstupom, v rámci ktorého sa znižuje hodnota veci jej užívaním. Až neskorším vynaložením takejto
veci na spoločný majetok stráca manžel k nemu vlastnícke právo. Jedine takto je možné zistiť výšku
náhrady za vložený oddelený majetok jedného z manželov do spoločného majetku. Žalobkyňa však

jednotlivé veci nevymedzila ich popisom, dátumom nadobudnutia, dátumom vloženia do spoločného
majetku manželov a neodhadla ani ich hodnotu ku dňu ich vloženia do obchodnej spoločnosti. Uviedla
len , že ide o zariadenie ambulancie, ktoré vniesla do obchodnej spoločnosti bez poskytnutia informácie
o tom akým spôsobom (zmluvou o predaji podniku, inou zmluvou, rozhodnutím o vklade, prípadne iné)
k tomu došlo a bez uvedenia dátumu, kedy došlo k prevodu týchto vecí z jej oddeleného vlastníctva

do spoločného vlastníctva strán. Súd nie je povinný sám dedukovať skutkové tvrdenia, ktoré je povinná
uviesť sporová strana v rámci jej bremena tvrdenia. Tejto procesnej povinnosti sa strana nemôže zbaviť
aniodkazomnalistinnédôkazy(§132ods.2CSP).Zároveňžalobkyňaneunieslaanidôkaznébremeno,
pretože nenavrhla ani dokazovanie na stanovenie výšky hodnoty vecí k rozhodnému dňu, kedy sa stali
majetkom obchodnej spoločnosti. Preto súd nemohol priznať žalobkyni uvedenú náhradovú pohľadávku

v žiadnej sume.

28. Súd nemohol vyhovieť požiadavke žalovaného, aby bola žalobkyňa povinná nahradiť do BSM
rezervačný poplatok v sume 7.000 Eur a čiastku 2.280 Eur titulom nákladov na stavebné úpravy na
rodinnom dome súp. č. XXX v k.ú. C. D., ktoré plnenia podľa tvrdenia žalovaného zaplatila žalobkyňa

z prostriedkov BSM na cudzí majetok (na nadobudnutie a prerábku uvedeného domu) bez súhlasu
žalovaného. Z predloženej rezervačnej zmluvy, príjmových pokladničných dokladov zo dňa 24.4.0015
a30.4.2015,akoajztvrdenístránvyplýva,žežalobkyňavyplatilaspol.REALŠTÝLs.r.o.dvomaplatbami
v sume 500 Eur dňa 24.4.2015 a v sume 6.500 eur dňa 30.4.2015 rezervačný poplatok v úhrnnej
sume 7.000 Eur ohľadom kúpy rodinného domu súp. č. XXX s pozemkami v C. D.. Žalovaný po tom

ako žalobkyňa vysvetlila a zdokladovala kúpu uvedeného rodinného domu upustil od jeho pôvodnej
požiadavky , aby mu nahradila aj polovicu sumy 120.000 Eur, ktorá mala byť uhradená podľa rezervačnej
zmluvy ako kúpna cena za dom, a preto sa týmto nárokom súd nezaoberal. Žalobkyňa nepopierala, že
rezervačný poplatok uhradila z prostriedkov patriacich do BSM strán. Vysvetlila, že v priebehu konania
o rozvod manželstva strán sa chcela odsťahovať z bytu strán, vyhliadla si rodinný dom, ktorý chcela

vyňať z režimu BSM pred notárom s tým, žeby ona by tento rodinný dom splácala zo svojich peňazí
po zániku manželstva, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa chcela dom
kúpiť a vyňať ho z režimu BSM , no nedošlo medzi nimi ohľadom tohto k dohode. Žalobkyňa uviedla, že
z tohto dôvodu poprosila svojho brata, aby rodinný dom kúpil na seba, s čím on súhlasil. Ďalej uviedla,
že zálohu za kúpnu cenu na dom jej brat vrátil ešte počas manželstva v hotovosti. Uvedené tvrdenia

žalobkyne potvrdil v rámci svedeckej výpovede svedok N. E. A., brat žalobkyne. Svedok totiž uviedol,
že časť kúpnej ceny svedok uhradil z peňazí, ktoré mal usporené s manželkou a časť kúpnej ceny
z hypotekárneho úveru. Ďalej svedok uviedol, že rezervačný poplatok, ktorý zaplatila žalobkyňa realitnej
kancelárii ohľadom kúpy domu svedok žalobkyni v hotovosti vrátil vtedy, keď svedok kúpil predmetný
dom. Svedok tiež uviedol, že spočiatku úver splácal s manželkou, následne bola zmluva o hypotekárnom

úvere prevedená na žalobkyňu a svedok s manželkou rodinný dom darovali žalobkyni, pričom asi rok
od zániku manželstva žalobkyne začala žalobkyňa svedkovi splácať tie splátky, ktoré svedok uhradil
titulom hypotekárneho úveru. Tvrdenia žalobkyne a svedka boli podložené kúpnou zmluvou zo dňa
18.5.2015, zmluvou o financovaní bývania reg. č. 001/232757/15-001/00 zo dňa 18.5.2015, zmluvouo zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 18.5.2015, zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 12.4.2016,
z ktorých bolo preukázané, že predávajúci A. A. M. kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.2015 previedol na
kupujúcich E. A. a jeho manželku I. A. rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 222 a pozemky parc.

reg. „C“ č. 2222 zastavané plochy a nádvoria o výmere 699 m2, č. 2223/2 záhrady o výmere 16
m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. D. za kúpnu cenu 135.000 Eur s tým, že prvé dve časti kúpnej
ceny spolu v sume 25.000 Eur mali byť vyplatené z vlastných prostriedkov kupujúcich a časť kúpnej
ceny v sume 110.000 Eur bola vyplatená predávajúcemu z hypotekárneho úveru, ktorý bol svedkovi
a jeho manželke ako dlžníkom poskytnutý zo strany veriteľa VÚB, a.s., a následne na základe zmluvy

o prevzatí dlhu č. 001/232757/15-001 zo dňa 12.4.2016 uzatvorenej medzi VÚB, a.s., svedkom, jeho
manželkou ako pôvodnými dlžníkmi, žalobkyňou ako novým dlžníkom žalobkyňa prevzala dlh svedka
a jeho manželky z predmetného hypotekárneho úveru vo výške 107.412,88 Eur (istina úroky), ako
dlžníčka úver po rozvode manželstva splácala zo svojich peňazí, a na základe darovacej zmluvy zo
dňa 8.2.2016 nadobudla predmetný rodinný dom s pozemkami žalobkyňa od darcov – N. E. A. a jeho
manželky. Z vyúčtovania zrealizovaných prác k 28.8.2015 a z tvrdení strán vyplýva, že dňa 21.9.2015

spoločnosť A. G., konajúca A. D. prevzala sumu 2.280 Eur (cena prác bez DPH) za práce zrealizované
na prízemí a poschodí rodinného domu s poznámkou RD p. A.. Žalobkyňa k tomu na vysvetlenie uviedla,
že vykonanie týchto drobných stavebných úprav sprostredkovala žalobkyňa u spoločnosti A. G. pre
vtedajších vlastníkov nehnuteľností - brata žalobkyne a jeho manželky, keďže žalobkyňa poznala A.
D., ktorému patrí uvedená obchodná spoločnosť, a len z tohto dôvodu boli práce vyúčtované na meno

žalobkyne, no cenu týchto prác zaplatili brat žalobkyne a jeho manželka z ich prostriedkov. Aj tieto
tvrdenia žalobkyne boli potvrdené výsluchom svedka N. E. A., ktorý uviedol, že žalobkyňa poznala pána
z firmy A. G., ktorá realizovala stavebné práce na rodinnom dome a cenu týchto prác zaplatil svedok
spolusmanželkoustým,ženásledneimnimizaplatenúcenutýchtopráczaplatilažalobkyňavsplátkach.
Neobstoja námietky žalovaného, že svedok bol zaujatý, keďže je bratom žalobkyne a jeho výpoveď je

z tohto dôvodu nevierohodná. Samotný príbuzenský pomer medzi svedkom a žalobkyňou neznamená,
žeby mal súd jeho výpoveď automaticky považovať za tendenčnú, nevierohodnú. Svedok bol pred jeho
výsluchom poučený o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Svedok vypovedal na pojednávaní
plynulo, konzistentne, vo výpovedi si neodporoval. Jeho výpoveď v podstatných okolnostiach zodpovedá
výpovedi žalobkyne a výpoveď svedka neodporuje listinným dôkazom. Z výsluchu svedka aj žalobkyne

bol dostatočne vysvetlený dôvod, pre ktorý bolo uvedené meno žalobkyne na vyúčtovaní zrealizovaných
prác k 28.8.2015. Z vyúčtovania vyplýva, že spoločnosti A. G., konajúcej A. D. bola vyplatená cena prác
v sume 2.280 Eur , no nevyplýva z neho, že túto sumu uvedenej spoločnosti vyplatila žalobkyňa a preto
ani v tomto smere nie je v rozpore s listinnými dôkazmi výpoveď svedka, ktorý uviedol, že túto cenu
uhradil on z jeho peňazí , čím potvrdil tvrdenie žalobkyne. Bolo teda vyvrátené tvrdenie žalovaného,

že zo spoločných prostriedkov strán žalobkyňa vynaložila čiastku 2.280 Eur na stavebné úpravy na
rodinnom dome, ktorý až po rozvode manželstva nadobudla žalobkyňa. Žalobkyňa, ktorá chcela dom
kúpiť, zaplatila rezervačný poplatok, no keďže žalovaný nesúhlasil s tým, aby bol dom nadobudnutý
do jej výlučného vlastníctva (mimo režim BSM), a sporové strany ešte neboli rozvedené, dom napokon
kúpil brat žalobkyne s jeho manželkou (s tým, že dom prevedú následne na žalobkyňu po zániku jej

manželstva)apodľatvrdeniažalobkynejejsvedokuhradildouzavretiakúpnejzmluvydňa18.5.2015ňou
zaplatený rezervačný poplatok. Uvedené tvrdenia žalobkyne potvrdil vo svojej výpovedi svedok. Takáto
dohoda a na základe nej realizované finančné vyrovnanie svedka so žalobkyňou podľa názoru súdu
zodpovedá primeranému usporiadaniu pomerov medzi svedkom a žalobkyňou, ktoré vznikli v dôsledku
uvedeného spôsobu riešenia bytovej otázky žalobkyne. Peniaze použité na rezervačný poplatok sa

teda vrátili do dispozície žalobkyne a to cca 4 mesiace pred rozvodom manželstva strán, a mohli slúžiť
na úhradu nevyhnutných mesačných výdavkov strán, ich bežnú spotrebu, a nie je potom dôvod, aby
polovicuznichnahrádzalažalobkyňažalovanému. Neobstojíanivýhradažalovaného,žesvedoklogicky
nevysvetlil, prečo žalobkyni daroval dom, do kúpnej ceny ktorého investoval svoje peňažné prostriedky.
Svedokjebratomžalobkyneapretoniejeničzvláštnenatom,keďnajejžiadosťjejuvedenýmspôsobom

pomohol so zabezpečením si vlastného bývania, keďže sa rozvádzala so žalovaným pre rozvrat ich
vzťahov. Z výsluchu svedka vyplynulo, že všetky peňažné prostriedky svedka a jeho manželky, ktoré
boli použité na kúpu rodinného domu s pozemkami a na úhradu stavebných prác na rodinnom dome
žalobkyňa svedkovi vrátila (resp. refundovala) v postupných splátkach, ktoré začala uhrádzať asi rok
od jej rozvodu.

29. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia §
150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Použitie disparity podiel
žiadna zo strán v konaní nenavrhovala. Hodnota celej masy BSM je 271.231,71 Eur (obchodné podielyv hodnotách 113.941,14 Eur, 28.485,28 Eur + zostatky na účtoch žalobkyne v sumách 1.477,62 Eur,
4.945,76 Eur, 17.298,43 Eur, + hodnota bytu v sume 85.100 Eur, + hodnota hnuteľných veci tvoriacich
vybavenie bytu v sume 8.000 Eur, zostatky na účtoch žalovaného v sumách 2.794,57 Eur, 20,46 Eur,

9.168,45 Eur) a pri rovnosti podielov predstavuje podiel každej zo strán sumu 135.615,86 Eur. Žalobkyni
bol do jej vlastníctva prikázaný majetok spolu v hodnote 166.148,23 Eur (obchodné podiely v hodnotách
113.941,14 Eur, 28.485,28 Eur + zostatky na účtoch žalobkyne v sumách 1.477,62 Eur, 4.945,76 Eur,
17.298,43 Eur). Žalovanému do jeho vlastníctva bol prikázaný majetok spolu v hodnote 105.083,48
Eur (hodnota bytu v sume 85.100 Eur, + hodnota hnuteľných veci tvoriacich vybavenie bytu v sume

8.000 Eur, zostatky na účtoch žalovaného v sumách 2.794,57 Eur, 20,46 Eur, 9.168,45 Eur), t.j. majetok
v hodnote o 30.532,40 Eur nižšej než predstavuje jeho podiel. Podľa § 150 veta druhá Občianskeho
zákonníka súd od vyrovnacieho podielu žalovaného 30.532,40 Eur odpočítal polovicu hodnoty jeho
podniku 20.172,68 Eur, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni, t.j. sumu 10.086,34 Eur (1/2 z
20.172,68 Eur). Výsledná suma predstavuje vyrovnací podiel v sume 20.446,06 Eur, ktorý je žalobkyňa
povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania BSM a túto povinnosť jej súd rozsudkom uložil. Súd

lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže strany
nežiadali inú lehotu na plnenie.

30.Spoukazomnauvedenédôvodysúdzapoužitiacitovanýchustanoveníprávnychpredpisovrozhodol
o vyporiadaní BSM strán tak, ako je uvedené vo výrokoch II. až V. tohto rozsudku.

31. Žalobkyňa v priebehu konania upustila od jej návrhu na výsluch svedkyne I. A., preto súd tento dôkaz
nevykonal.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Porovnaním žalobného petitu a návrhu žalovaného na vyporiadanie BSM súd uzavrel, že žiadna zo

strán nebola v konaní v prevažnej miere úspešná, ale strany boli v konaní úspešné približne v rovnakom
rozsahu. Do masy BSM boli zahrnuté tie veci, práva a iné majetkové hodnoty, dlh, ktoré zhodne
navrhli sporové strany. Podnik žalovaného súd podľa návrhu žalobkyne nevyporiadaval (neprikazoval
ho výrokom do vlastníctva jednej zo strán), no pri vyporiadavaní zohľadnil nárok žalobkyne na náhradu
toho, čo zo spoločných prostriedkov bolo vynaložené na podnik a to vo výške všeobecnej hodnoty tohto

podniku, ktorú žalobkyňa v jej podaniach navrhovala brať do úvahy. Žalovaný nebol úspešný pokiaľ
ide o jeho návrh, aby mu súd voči žalobkyni priznal náhradovú pohľadávku v sume 246.322,76 Eur
titulom spoločných prostriedkov vynaložených na podnik žalobkyne a nebol úspešný ani ohľadom
jeho návrhu , aby žalobkyňa do BSM nahradila čiastku 9.280 Eur z titulu, že túto sumu mala použiť
na kúpu a zhodnotenie rodinného domu, ktorý jej bol po rozvode manželstva darovaný. Žalobkyňa

nebola úspešná ohľadom jej návrhu , aby súd zohľadnil ňou tvrdený jej vnos do BSM v sume 800.000
Sk/26.555,14 Eur titulom daru od jej otca. Ďalej súd zohľadnil, že spoločný majetok strán ako aj
spoločný dlh strán súd vyporiadal v podstate podľa zhodného záverečného návrhu oboch sporových
strán. Z predžalobnej korešpondencie strán vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému vyporiadanie
ich spoločného majetku v podstate rovnako ako v žalobe, pričom žalovaný s predžalobným návrhom

žalobkyne nevyjadril súhlas z dôvodu, že mu zo strany žalobkyne neboli predložené doklady, z ktorých
by vedel relevantne zhodnotiť jej návrh, ale navrhol, aby k vyporiadaniu došlo podľa návrhu žalobkyne
z roku 2015, no k mimosúdnej dohode strán nedošlo. Z uvedených dôvodov je spravodlivé, aby si každá
zo strán znášala svoje trovy konania a strany si titulom trov konania nebudú nič nahrádzať. Preto súd
podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP výrokom VI. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania.

35. Stranami zložené preddavky na znalecké dokazovanie ustanovenou znaleckou organizáciou TOP
HOUSE, spol. s r.o. boli spotrebované na vyplatenie znalečného priznaného znaleckej organizácii
na základe uznesenia Okresného súdu č.k. 20Pc 17/2017-778 zo dňa 9.10.2023 , pričom preddavky

nepostačovali na úhradu zvyšku znalečného v sume 258,54 Eur. Znalecká organizácia má právo na plnú
náhradu trov konania , ktoré jej vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a podľa § 255
ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jej nároku. Štát podľa právnej úpravy účinnej od
1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného sporového konania, a preto strany majúpovinnosť nahradiť ustanovenému znalcovi zvyšok neuhradeného znalečného. Súd preto výrokom VII.
vyslovil, že znalecká organizácia má nárok na znalečné v neuhradenej sume 258,54 Eur voči obom
stranám v rovnakom pomere, s prihliadnutím na výsledok konania, keď strany mali približne rovnaký

úspech v konaní.

Poučenie:

P o u č e n i e:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.