Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/813/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125262159
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dominika Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125262159.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: Urbár Námestovo, pozemkové
spoločenstvo, Mlynská 640/47, 029 01 Námestovo, IČO: 14 224 861, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Brož, s.r.o., A. Bernoláka 1400/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti povinnému: SKI
- GRÚNIKY s. r. o., Piliarská 952/16P, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 36 380 555, zast.: Advokátska
kancelária AK – AK, s.r.o., Na Revíne 37, 831 04 Bratislava, IČO: 55 629 679, o vymoženie 551,51 EUR

s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom František Radzo so sídlom exekútorského úradu
ul.Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 133 019, ktorý ju vedie, pod sp. zn. XXXXX
XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.

II.Súdpovinnémuvočioprávnenémunepriznávanároknanáhradutrovkonaniaonávrhupovinného

na zastavenie exekúcie.

III. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie vo výške 40,70 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.03.2025 domáhali od
povinného vymoženia 551,51 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 22.07.2024 vykonateľný dňa 25.02.2025 (ďalej aj
ako ,,exekučné tituly“).

2. Súd dňa 28.03.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie

súdneho exekútora František Radzo so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 026 01
Dolný Kubín.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.04.2025, pričom návrh na
zastavenie exekúcie bol doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 01.04.2025. Súd
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote.

4. Súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie predložil súdu dňa 11.04.2025 na rozhodnutie.

5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, aka) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titul,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Okresný súd Námestovo uznesením č.k. XXX/

XX/XXXX-XXXX zo dňa 22.07.2024 (ďalej len „uznesenie č. 1“) priznal povinnému (v súdnom konaní
odporca) nárok na náhradu trov konania vo výške 551,51 €. Proti uzneseniu podal povinný (v súdnom
konaní navrhovateľ) sťažnosť, o ktorej rozhodol Okresný súd Námestovo uznesením č.k. XXX/XX/
XXXX-2018 zo dňa 17.12.2024 (ďalej len „uznesenie č.2“) tak, že sťažnosť zamietol. Právnej zástupkyni
povinného boli následne dňa 31.03.2025 doručené do elektronickej schránky doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti k uzneseniam č. 1 a 2, ktoré boli vyhotovené 24.03.2025 (dôkaz – uznesenia č. 1 a 2,
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k uzneseniam č. 1 a 2 a doručenka zo dňa 31.03.2025). Povinný
ešte v ten deň (31.03.2025) telefonicky kontaktoval právneho zástupcu oprávneného so žiadosťou
o zaslanie čísla účtu, na ktorý má trovy uhradiť. Právny zástupca oprávneného požiadal o zaslanie e-
mailovej adresy do SMS správy, pričom uviedol, že na túto následne zašle číslo účtu. Právny zástupca

oprávneného však následne v SMS správe žiadal, aby mu bola táto e-mailová adresa zaslaná ešte raz
na jeho e-mail. Medzitým povinný dohľadal posledné číslo účtu, na ktoré povinný už v minulosti uhrádzal
trovy oprávnenému. Povinný preto prostredníctvom SMS správy a prostredníctvom e-mailovej správy
požiadal právneho zástupcu oprávneného o potvrdenie správnosti tohto účtu s tým, že trovy uhradí
ešte v ten deň. Právny zástupca oprávneného však odpovedal, že uvedené číslo účtu je nesprávne

a správne číslo zašle e-mailom (dôkazy – výpis hovorov, SMS komunikácia, e-mailová komunikácia).
Právny zástupca oprávneného zaslal povinnému číslo účtu až dňa 01.04.2025. Povinný trovy uhradil
ešte v ten deň, ihneď po tom ako dostal číslo účtu od PZ oprávneného, pričom potvrdenie o úhrade
zaslal konateľovi povinného na jeho e-mailovú adresu. Konateľ povinného si pritom v rovnaký deň
prevzal z elektronickej schránky upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie trov konania, ktoré

povinnýniekoľkohodínpredprevzatímupovedomeniauhradil(dôkaz–e-mailovákomunikácia).Zvyššie
uvedeného je tak podľa povinného zrejmé, že oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu návrh na vykonanie exekúcie v deň vyhotovenia doložiek k uzneseniam č. 1 a 2, a to aj
napriek tomu, že prvotne nezaslal povinnému číslo účtu, na ktoré majú byť trovy uhradené (pričom
v petite uznesenia č. 1 je jasne uvedené, že trovy majú byť uhradené k rukám právneho zástupcu).

Rovnako povinný zdôrazňuje, že doložky právoplatnosti a vykonateľnosti neboli v čase podanie návrhu
na vykonanie exekúcie ani len doručené povinnému (čiže povinný nemal možnosť oboznámiť sa s dňom
právoplatnosti uznesenia), pričom po ich doručení povinný okamžite kontaktoval právneho zástupcu
oprávneného s požiadavkou o poskytnutie informácií ohľadom bankových údajov za účelom úhrady trov.Právny zástupca napriek tomu, že podal návrh na vykonanie exekúcie zámerne zavádzal povinného,
poslal mu svoje číslo účtu a nechal ho plniť napriek tomu, že už bolo v tom čase vedené exekučné
konanie, ktoré sám inicioval. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd podľa cit.
ustanovenia exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Na účely
právneho poriadku SR je preto možno pojem „rozpor s verejným poriadkom“ subsumovať rozpor výkonu
exekučného titulu s princípmi dobrých mravov. Aby nejaký právny úkon odporoval dobrým mravom,
musí nerešpektovať niektorú právnu normu zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,

ktoré osvedčujú istú nemennosť. Z povinným popísaného skutkového stavu vyplýva, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie v deň vyhotovenia doložiek k uzneseniam č. 1 a 2, teda v čase, kedy
tieto boli len v procese doručovania sporovým stranám, pričom boli uložené do el. schránky prijímateľov.
Uložením do el. schránky prijímateľa, však prijímateľovi nevzniká povinnosť túto prevziať v ten deň.
Právny zástupca oprávneného zámerne zavádzal povinného, pričom ho nechal trovy uhradiť na svoj
účet, napriek tomu, že pohľadávku voči nemu vymáha v exekučnom konaní. Takéto konanie povinného

nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Povinný s tým, že v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie nedisponoval informáciou o právoplatnosti a vykonateľnosti uznesení č. 1 a 2,
rovnako mu neboli zo strany právneho zástupcu oprávneného poskytnuté žiadne údaje o bankovom
účte, na ktorý mal povinný plniť, je zrejmé, že povinný nemohol riadne plniť, a teda sa ani nemohol dostať
doomeškania.Vtomtojepráveoprávnený,ktorýsivpostaveníveriteľanesplnilsvojuzákonnúpovinnosť

poskytnúť povinnému potrebnú súčinnosť na úhradu trov, a teda s poukazom na § 522 OZ je v omeškaní
oprávnený,niepovinný.Povinnýmázato,žeokremkonaniavrozporesdobrýmimravmijeajomeškanie
veriteľa jedným z ďalších dôvodov na zatavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP. Povinný ďalej
poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 OZ, pričom uvedené ustanovenia kladú každému za povinnosť
správať sa v súlade s dobrými mravmi, nešikanovať iného a pokiaľ je to možné predchádzať sporom.

Iniciovanie exekučného konania za daných okolností bez poskytnutia čísla účtu považuje povinný za
absurdne šikanózne a nedobromyseľné. Povinný okrem iného považuje za dôležité uviesť, že medzi
oprávneným a povinným v súčasnosti prebieha niekoľko súdnych sporov, vrátane sporu o uzatvorenie
nájomnýchzmlúv,čopovinnýpovažujezazákladnúpohnútkušikanóznehokonaniaoprávneného.Spory
a osobné konflikty medzi stranami a následné útočné schválnosti začali približne v roku 2020. Povinný

ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza konflikty a súdne spory, ktoré má s oprávneným. Je
teda zrejmé, že zámerom oprávneného nie je domôcť sa rešpektovania súdneho rozhodnutia, ale
zjavné poškodenie a šikanovanie povinného za účelom privodenia mu okrem zbytočných súdnych
sporov aj exekučné konanie. Pritom podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený dosiahol už
úplnú diskreditáciu povinného, nakoľko takáto exekúcia bude evidovaná v registri exekúcií, čo môže

mať v budúcnosti negatívny dopad na podnikateľskú činnosť povinného. Zo správania povinného je
zrejmé, že rešpektuje súdne rozhodnutie, a teda je zjavné, že v tomto nie je žiaden dôvod na vedenie
exekučného konania. Predmetné exekučné konanie je tak vedené na pohľadávku, ktorá bola riadne
uhradená, a teda pokračovanie v exekučnom konaní by rozparovalo účelu zákona – EP. Povinný ďalej
poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 31Cdo 3931/2013 zo dňa 12.11.2014, nález Ústavného súdu ČR

sp.zn. III. ÚS 2700/15 zo dňa 08.11.2016 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2883/21 zo dňa
19.04.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je povinný toho názoru, že exekučný súd by mal
v rámci posudzovania návrhu povinného zohľadniť vyššie popísané skutočnosti osobitne s poukazom
na konanie oprávneného v rozpore s dobrými mravmi. Konaním oprávneného tak nastala situácia,
kedy povinný v dobrej viere plnil na účet právneho zástupcu oprávneného pohľadávku, ktorá je dávno

exekvovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby súd v zmysle § 61k ods. 1 písm. d)
zastavil exekúciu a priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.

12. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený. Oprávnený uviedol, že
nesúhlasí so zastavením exekúcie. Tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie zo

dňa 01.04.2025 považuje oprávnený za nepravdivé, tendenčné a s vecou nesúvisiace. Oprávnený si
dovoľuje zdôrazniť skutočnosť, že podkladom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je exekučný
titul zo dňa 17.12.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2025 a vykonateľnosť dňa 25.02.2025.
Návrh na vykonanie exekúcie bol podaní oprávneným dňa 26.03.2025. Povinný zaplatil oprávnenému
vymáhané plnenie platbou zo dňa 02.04.2025 po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa

31.03.2025. Je teda zrejmé, že povinný si takmer mesiac nesplnil povinnosť zaplatiť oprávnenému
peňažné plnenie priznané súdnym rozhodnutím. Postup oprávneného pri vymáhaní splatnej peňažnej
pohľadávky teda v žiadnom prípade nemožno považovať za šikanózny či v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň je oprávnený toho názoru, že z návrhu na zastavenie exekúcie nevyplývajú ani iné skutočnosti,na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného
navrhujem, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na
náhradu trov konania.

13. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že navrhuje
návrh povinného zamietnuť ako nedôvodný nakoľko právny zástupca povinného resp. samotný povinný
mohol bezprostredne po vydaní exekučného titulu t.j. už dňa 17.12.2024 vykonať úkony za účelom
zistenia čísla účtu a splnenia si povinnosti a bezdôvodne čakal na doručenie exekučného titulu s

vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

14. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu predloženými dôkazmi a vyjadrením
oprávneného posúdil a dospel k nižšie uvedenému.

15. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným
nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 284/08 zo dňa 24.09.2008).

16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto

fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je
materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

17. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna
vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na

základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po
jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota
na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté.
Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný
titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže

lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn
takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov
a rozsahu judikovanej povinnosti.

18.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň
dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre

neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu
vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.19. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

20. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

21. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučných titulov,

t. j. vykonateľných rozhodnutí súdu. Predmetný exekučný titul bol exekučnému súdu doručený spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenými doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti.
Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo
účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako
celku na základe včas podaného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené
súd poukazuje na to, že lehota stanovená vo výroku predmetného exekučného titulu na splnenie

uloženejpovinnostipredstavovalaohraničeniečasukedyžalovaný(vtomtokonanípovinný)moholsplniť
povinnosť dobrovoľne, a teda po uplynutí spomínanej lehoty a nadobudnutí formálnej vykonateľnosti
rozsudku bol už žalobca (v tomto konaní oprávnený) oprávnený vyžadovať splnenie danej povinnosti
núteným výkonom rozhodnutia, t. j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený po doručení
doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti, teda po nadobudnutí formálnej vykonateľnosti exekučných

titulov pristúpil, v súlade so zákonom, k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podstata námietok povinného spočíva v tom, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
predtým ako poslal povinnému číslo bankového účtu, na ktoré mala byť pohľadávka uhradená (a to
napriek komunikácií medzi povinným a oprávneným ohľadom poskytnutia čísla bankového účtu), pričom

v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neboli doložky právoplatnosti a vykonateľnosti doručené
povinnému.

23. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.03.2025, kedy oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie špecifikovaného

exekučného titulu, ku ktorému priložil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. K tvrdeniu povinného,
že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mu nebola doručená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti k exekučnému titulu, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, súd
uvádza, že skutočnosť, či bola doručená správne doložka právoplatnosti a vykonateľnosti neovplyvňuje
samotnú právoplatnosť ani vykonateľnosť rozhodnutia v základnom konaní (konanie, ktoré predchádza

exekučnému konaniu). Exekučný súd by mohol mať pochybnosti len v tom prípade, keby povinný
namietal nesprávne doručenie samotného rozhodnutia do vlastných rúk v základnom konaní, ktoré
by mohlo ovplyvniť jeho právoplatnosť a následne vykonateľnosť, keďže by nemusel mať možnosť
podať včas opravný prostriedok a nie doručenie doložky. V tomto prípade súd konštatuje, že samotné
rozhodnutie bolo povinnému riadne doručené, pričom rozhodnutie napadol opravným prostriedkom

(sťažnosťou). O sťažnosti rozhodol súd v základnom konaní uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo
dňa 17.12.2024 tak, že sťažnosť zamietol.

24. K zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku však môže dôjsť len na základe objektívnych skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu, osobitné dôvody uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu a iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol,
ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár,
3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z

28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie,
dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia
vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých
je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

25. Námietka povinného, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie predtým, ako povinnému boli
doručené doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a teda povinný nemal vedomosť, kedy rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť je pre rozhodnutie o zastavení exekúcie irelevantná. CSP ako všeobecnýprocesný predpis neupravuje povinnosť súdu doručiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti stranám
konania. Doručovanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti bližšie upravuje Vyhláška MS SR
543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný

trestný súd a vojenské súdy, v zmysle ktorej tak súd robí na základe žiadosti (§ 63 ods. 1, príp. ods.
5 vyhlášky). Vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti samo osebe nie je rozhodnutím, ale
len administratívno-technickým úkonom zamestnanca súdu. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
nastávapriamozozákona(vtomtoprípadeCSP),t.j.splnenímprocesnýchpodmienokprenadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia (§ 238 CSP). Povinný však v tomto prípade nedoručenie

samotného exekučného titulu nenamietal. Preto doručením uznesenia Okresného súdu Námestovo
č.k. č.k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 22.07.2024, voči ktorému bola podaná sťažnosť a následným
doručením uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. XXX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 17.12.2024
o zamietnutí sťažnosti, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie (viď časť Poučenie) a márnym
uplynutím lehoty na plnenie, nadobudlo uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. č.k. XXX/XX/
XXXX-1961 zo dňa 22.07.2024, v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. XXX/XX/

XXXX-XXXX zo dňa 17.12.2024, právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa riadnym exekučným titulom
podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak právoplatným a vykonateľným rozhodnutím oprávnenému
bolo priznané právo a toto právo nebolo zo strany povinného dobrovoľne splnené, mal oprávnený
právo domáhať sa jeho núteného splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48
ods. 2 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný čakal na doručenie doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti k exekučnému titulu, a až po jej doručení kontaktoval oprávneného za účelom úhrady
pohľadávky, pričom medzičasom oprávnený podal v súlade so zákonom návrh na vykonanie exekúcie
nezakladá žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Povinnému nič
nebránilo, aby kontaktoval oprávneného za účelom poskytnutia čísla bankového účtu bezprostredne po
vydaní uznesenia o zamietnutí sťažnosti (17.12.2024), resp. po jeho doručení.

26. Pre úplnosť súd uvádza, že skutočnosť, že dňa 01.04.2025 povinný uhradil oprávnenému
pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, t.j. až po začatí exekučného konania nezakladá
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, z dôvodu splnenia
vymáhaného nároku. Zo strany povinného je tento dôvod daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky

oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Úhradu
povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu
zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju
uhradí riadne a včas alebo nútene počas exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo
oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa

voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného
konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie
exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá
vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Súd preto uzatvára, že

kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania.

27. K námietkam povinného, ktoré sa týkali jeho komplikovaného vzťahu s oprávneným súd uvádza, že
tieto nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, preto sa nimi súd nezaoberal.

28. Zhrnujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie
exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom,
a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučných titulov, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o
vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo

základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Po úhrade vymáhanej pohľadávky
predmetom exekúcie tak zostali trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora špecifikované
v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 31.03.2025.

29. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom

konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu voči jeho osobe zastaviť.
Súd mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania si povinný povinnosť uloženú
exekučnými titulmi nesplnil. Z uvedeného teda vyplýva, že exekučné konanie aj exekúcia sa začalidôvodne. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za
nedôvodný, a keďže exekúcia sa začala na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov,
v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v

celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

30. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného

plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

34. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na
pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

35. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd priznal trovy podania návrhu na
zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
zamietol, nepriznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

38. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhol súdu, aby
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním
vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného
poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 40,70 EUE (1 x polovičný úkon vo výške

18,26Eurzapodanievyjadreniaknávrhupovinnéhonazastavenieexekúcie+režijnýpaušálzarok2025
vo výške 14,84 Eur + 23 %DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.