Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/282/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201782
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201782.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10,
821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982, zastúpený Advokátskou
kanceláriou DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské
Biskupice, IČO: 55 792 031, JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, proti žalovanému: Daňový úrad
Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

565600/2019 zo dňa 09.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.12.2019 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 565600/2019 zo dňa 09.10.2019, ktorým žalovaný
podľa § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) nevyhovel námietke
zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil A. B. C., vedúcu oddelenia daňovej kontroly 12, Úseku kontroly
Daňového úradu Bratislava, z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011,

06/2011, 07/2011, 08/2011, 09/2011, 11/2011 a 12/2011 u žalobcu (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že v zmysle § 60 ods. 1 daňového poriadku je
zamestnanec správcu dane z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo
k účastníkovi konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zaujatosť vyjadruje určitý pomer
jedného subjektu voči druhému (správca dane a daňový subjekt), prejavy ktorého nedávajú záruku
objektívnosti vzťahu medzi nimi, pretože zo strany jedného subjektu ide alebo môže ísť o osobné,

subjektívne a subjektivistické hodnotenie objektu alebo vzťahu, ktoré môže mať rôznu vnútornú príčinu
(dlhoročné priateľstvo, nepriateľský vzťah, príbuzenský vzťah a pod.). V daňovom konaní je zaujatosť
taký pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi alebo k veci
tvoriacej predmet konania, ktorý nezaručuje objektívne rozhodovanie vo veci. Po preskúmaní spisového
materiálu žalovaný dospel k záveru, že nebola preukázaná pochybnosť o nezaujatosti A. B. C., pretože
nebol preukázaný jej priamy pomer k veci samotnej a ani iný pomer k daňovému subjektu. Neboli

zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by vystupovala v konaní so žalobcom ako daňovým
subjektom zaujato a nepreukázala sa žiadna zo skutočností uvádzaných žalobcom ako daňovým
subjektom v jeho podaniach, ktoré by zakladali pochybnosť o jej nezaujatosti a teda v danom prípade sa
nejedná o naplnenie ustanovenia § 60 ods. 1 daňového poriadku. Konanie bolo pred Krajským súdom
v Bratislave vedené pod sp. zn. 6S/282/2019.
2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajskéhosúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/282/2019,

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-6S/282/2019.

3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom

podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania

vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o
jeho nezaujatosti.14. Podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti

musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie
zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky
zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto

skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

15. Podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený
vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku
zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi
colného úradu.

16. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že v obdobnej veci totožného žalobcu a osoby majetkovo
a personálne prepojenej so žalobcom proti totožnému žalovanému už rozhodol Krajský súd v Bratislave
tak, že žaloby odmietol. Jedná sa o uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/276/2019 zo dňa
09.09.2021, sp. zn. 2S/26/2019 zo dňa 21.04.2021, sp. zn. 6S/280/2019 zo dňa 25.11.2021, sp. zn.

1S/285/2019 zo dňa 24.06.2021. Proti týmto uzneseniam nebola podaná kasačná sťažnosť. Správny
súd podľa § 140 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP (primerané použitie ustanovení o rozsudku
na rozhodovanie uznesením) poukazuje na vyššie uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave
a v stručnosti opakuje dôvody rozhodnutí (citované je uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/285/2019 zo dňa 24.06.2021), s ktorými sa stotožňuje:

„10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona
č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri

posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka
základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo
príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž
vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v

prejednávanej veci nejde.

11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí
procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v
rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto

konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho
konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený
na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov
v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia
nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania

a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu
v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

12. Podľa názoru súdu žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane o nevylúčení jeho zamestnankyne
z daňovej kontroly nie je individuálnym správnym aktom, opatrením alebo rozhodnutím prijatým pri
výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb aktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu
žalovaného, t. j. o procesné rozhodnutie, ktoré je z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej
povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samo osebe nemôže mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania, t.j. žalobcu. Nezákonnosť tohto
rozhodnutia - jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vo
veci samej.

13. Uvedený právny záver vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž 2/2010 zo

17.03.2010, podľa ktorého: „rozhodnutie o tom, či je zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom
konaní aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej
právnej veci, je vždy rozhodnutím procesným. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry najmä Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky (pozri bližšie napr. rozsudok vo veci sp.zn. 3Afs 20/2003, či 5As
69/2006 - K., ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. 3Sž/62/2007 či
3Sž/77/2008) - K.) rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba

upravujevedeniekonaniaaktoréniepreskúmateľnésamostatnoužalobouvsprávnomsúdnictve.Takéto
rozhodnutie preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené
nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo možné namietať v konaní o žalobe proti
meritórnemu rozhodnutiu.“ I z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžnz/4/2015-35 z
09.09.2015 vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o nevylúčení zamestnancov je vylúčené zo

súdneho prieskumu. Podanie žaloby proti takémuto rozhodnutiu je predčasné, pretože toto rozhodnutie
možno napadnúť žalobou až vo veci samej. Obdobný právny názor zaujal najvyšší súd i v rozsudku
sp.zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018: „Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane má
deklaratórny (nie konštitutívny) charakter a konštatuje existenciu dôvodov vylúčenia.“

17. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím vydaným v
rámci výkonu dohľadu žalovaného, t. j. ide o procesné rozhodnutie, ktoré je z dôvodu jeho procesného
charakteruapredbežnejpovahyvylúčenézprieskumusúdupodľa§7písm.e)SSP,pretožesamoosebe
nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania, t.j. žalobcu.
Prípadnú nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe

proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej. Správny súd preto uzavrel, že neboli splnené podmienky
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v správnom súdnom konaní, a preto žalobu ako
neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

18. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením § 170 písm.

a) SSP, pretože žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj
keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní trovy nevznikli a ich náhradu
nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.