Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/892/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120310010
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Lichá
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120310010.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 526,98 eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská

52, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 254EX 281/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 03.06.2020, domáhal od

povinného vymoženia sumy 526,98 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobného
rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/268/2017 zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 08.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Hildegarda
Laclavíková, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou

značkou 254EX 281/20.

3. Súdny exekútor vydal dňa 24.09.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na

majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov vo výške 73,80 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie.
Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 24.09.2025 bolo oprávnenému doručené dňa 25.09.2025.

4. Podaním zo dňa 25.09.2025 oprávnený vzniesol u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie. V odôvodnení svojich námietok uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní
nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ďalej uviedol, že zo správ súdneho
exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo
že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného,

prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. by vykonal ďalšie úkony za účelom
zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený ďalejnamieta, že zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické
dopyty na orgány a organizácie. Podľa vyjadrenia oprávneného v prípade povinného – fyzickej osoby,
možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo

oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný
majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 115 Exekučného
poriadku, ktoré vymenúva, ktoré hnuteľné veci vo vlastníctve povinného sú z exekúcie vylúčené.
Oprávnený tiež namieta, že v správach súdneho exekútora nie je uvedené, že by súdny exekútor použil
donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku v prípade, ak povinný neposkytol

exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť odôvodnené pochybnosti, ani zo
správ exekútora nevyplýva, že by uloženie donucovacích opatrení bolo neprimerané alebo v rozpore
s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na to, že aj z rozhodovacej činnosti
exekučného súdu možno vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení
exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii

nevynímajúc hnuteľný majetok, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Všetokhnuteľnýmajetok,ktorýnepatrídotaxatívnehovýpočtuvecíuvedenýchvpísm.a)ažj)odseku2§
115 Exekučného poriadku, má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený, čo má podľa oprávneného
o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti

bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené
oprávnený vyjadril názor, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky ust. § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom a navrhol, aby súd podaným námietkam
vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči
povinnému.

5. Poverený súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
vyjadril v podaní zo dňa 17.10.2025, v ktorom uviedol, že dňa 09.10.2025, t. j. v zákonom stanovenej
lehote, mu boli doručené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 25.09.2025. Ďalej uviedol, že má za to, že pri

exekúcii vedenej na majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou,
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. K skutočnostiam namietaným oprávneným sa vyjadril,
že fyzické zisťovanie hnuteľných vecí povinného nebolo vykonané z dôvodu nehospodárnosti konania,
pretože povinný je z marginalizovanej rómskej komunity, kde ľudia žijú pod hranicou chudoby a nie

je predpoklad, že by sa v mieste bydliska nachádzali hnuteľné veci postihnuteľné exekúciou. Súdny
exekútor sa tiež vyjadril, že všetky ostatné zisťovania majetku a príjmov povinného boli vykonávané
opakovane a pravidelne počas 5 rokov trvania exekučného konania, o čom svedčia správy o stave
exekúcie pravidelne zasielané oprávnenému. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora bolo exekučné
konanie vedené v súlade s Exekučným poriadkom a platnými právnymi predpismi a podanie námietok

chápe ako účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, a to úhrady paušálne určenej náhrady
trov exekúcie. K svojmu vyjadreniu pripojil správu o stave exekúcie zo dňa 18.08.2025, z ktorej vyplýva,
aké zisťovania majetku povinného postihnuteľného exekúciou boli v priebehu exekúcie vykonané.

6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu.

7. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie

exekútorovi sa začína exekúcia.

8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhradyvýdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a)námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,

právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

12. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa
ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku.

13. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný
vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote
vymáhanej povinnosti.

14. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), ak sa má podľa zákona

zisťovať majetok povinného, exekútor ho zisťuje najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať
súčinnosť s nasledujúcou prioritou:
a) účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk,
b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností,
c) evidencie Sociálnej poisťovne,

d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií,
e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra,
f) vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel,
g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.

15. Súd preskúmal námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
zaplatenie náhrady výdavkov a konštatoval, že upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na
zaplatenie náhrady výdavkov bolo vydané dňa 25.09.2025 a oprávnenému doručené dňa 25.09.2025.
Námietky oprávneného boli exekútorskému úradu podľa vyjadrenia súdneho exekútora doručené dňa
09.10.2025, t. j. v zákonnej 15 dňovej lehote.

16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu
mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na
vykonanieexekúciedoručenýsúdu.Vprípade,aksúdpopreskúmanínávrhuoprávnenéhonavykonanie

exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie
exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.
Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje
v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možnonajhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, a to
najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Na túto úlohu
nadväzuje predovšetkým povinnosť zistiť majetok povinného, zabezpečiť potrebný majetok povinného

a informačná povinnosť voči oprávnenému. Podstatou peňažnej exekúcie je dosiahnutie peňažného
výťažku, z ktorého bude uspokojená vymáhaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
Predpokladom speňaženia majetku v exekúcii je jeho zabezpečenie, pričom podmienkou zabezpečenia
majetku povinného je vedomosť súdneho exekútora o majetku povinného. Z ustanovení Exekučného
poriadku možno vyvodiť viaceré spôsoby získavania informácií o majetku povinného, ktoré súdny

exekútor vykonáva v rozsahu potrebnom na ukončenie exekúcie ako napríklad osobné preverovanie
majetkových pomerov, lustrácia majetku prostriedkami elektronickej komunikácie, súčinnosť povinného,
súčinnosť tretích osôb, výzva povinnému na vyhlásenie majetku. Následne súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie zvolí jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie.

17. Posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do

rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Po vykonaní všetkých
zákonnýchpostupovprezisťovaniemajetkupovinnéhomôžepoverenýsúdnyexekútordospieťkzáveru,
že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného (fyzickej osoby),
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, v dôsledku

čoho súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia
zastavuje. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie
ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí

súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením
„súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný exekúciu zastaviť. Účelom tohto dôvodu pre
zastavenie exekúcie je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je
možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Vzhľadom na uvedené súd

nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu oprávneného, podľa ktorého nie je možné vylúčiť, že
v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Súd naviac
v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že keďže v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie
v dôsledku nemajetnosti povinného, oprávnený má možnosť v budúcnosti opätovne si podať nový návrh
na vykonanie exekúcie voči nemu.

18. Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť
povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Postupuje pritom podľa § 2 Vyhlášky MS SR č.
68/2017 Z. z. Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku

zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami
tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku
majetok obsahuje, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších
predpokladov možné exekvovať (napr. nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný
majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ

s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení
Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade sa má za to, že sa
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Je teda potrebné
rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu
trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je

možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Pod zexekvovaním majetku je pritom potrebné
rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku, alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v
exekučnom konaní. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie
upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného
súdu bude skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné

splnenie vymáhanej povinnosti (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný
poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018).19. Po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym
exekútorom, exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu predložil zoznam lustrácií/súčinností
vykonaných počas trvania exekúcie za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného. Na

základe predmetnej výzvy súdny exekútor súdu podaním zo dňa 27.02.2026 predložil zoznam
lustrácií vykonaných v exekučnom konaní a súvisiacich exekučných konaniach, ktoré sú exekútorským
úradom vedené voči povinnému spolu s odpoveďami na žiadosti o súčinnosť adresované Sociálnej
poisťovni, katastrálnemu úradu a Evidencii vozidiel Ministerstva spravodlivosti, ako aj lustráciu bánk.
Z predloženého zoznamu a vyjadrenia súdneho exekútora má exekučný súd za preukázané, že

súdny exekútor počas vedenia exekúcie vykonával úkony a lustrácie za účelom zistenia, či je povinný
poberateľom mzdy alebo iných príjmov, či je povinný vlastníkom motorových vozidiel, bankových
účtov, ako aj či je vlastníkom nehnuteľného majetku a či sú voči povinnému vedené iné exekúcie.
Súdny exekútor prostredníctvom vykonaných úkonov zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku,
ani úrazovej renty, ani dávky v nezamestnanosti či nemocenskej dávky, naposledy bol zamestnaný
v decembri 2015 keď bol vo väzbe. Ďalej zistil, že povinný nie je majiteľom motorového vozidla

ani vodičského preukazu, nevlastní nehnuteľnosť a nemá zriadený účet v banke. Podľa evidencie
v Centrálnom registri exekúcií sú voči povinnému vedené dve ďalšie exekúcie. Povinný je podľa
vyjadrenia súdneho exekútora z marginalizovanej rómskej komunity, kde ľudia žijú pod hranicou
chudoby, a kde nie je predpoklad, že by sa v mieste jeho bydliska nachádzali hnuteľné veci postihnuteľné
exekúciou. K námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by vykonával fyzické

zisťovanie hnuteľného majetku povinného, resp. že by žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať
informácie o majetku povinného, exekučný súd uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu
v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje
sám súdny exekútor. Poverený súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný
základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti

a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom
exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Zároveň súd poukazuje na
skutočnosť, že súdny exekútor nie je povinný zakaždým vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného
v mieste jeho bydliska. Takýto postup pri vedení exekúcie zvolí len ak predpokladá, že v mieste bydliska
povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom

hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie.

20. Oprávnený prostredníctvom predmetných námietok tiež namietal, že povinný je fyzickou osobou, u
ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno

aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj
hnuteľnýmajetokvosvojomobydlí.Exekučnýsúdtupoukazujenaskutočnosť,žeajvexekučnomkonaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť

úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak neboli preukázané tvrdenia strany,
táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje
výlučne oprávneného, ktorý námietky podal. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení

v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť
upovedomenieozastaveníexekúciepretonestačílentvrdenieoprávneného,žepovinnývlastníhnuteľný
majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom
preukázané.

21. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva použitie
donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku, exekučný súd uvádza, že inštitút
donucovacíchopatrení,ktorýchúčelomjezefektívniťpostupsúdnehoexekútoravsúvislostisexekučnou
činnosťou, a tým aj zabezpečiť efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu
exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez

ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie
exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť
uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo
strany povinného nastupuje funkcia represívna. Účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovaťpovinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za takúto povinnosť však nemožno považovať povinnosť
znejúcunapeňažnéplnenie,ktorábolapovinnémuuloženáexekučnýmtitulom.Vzhľadomnalustráciami

zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej
pokuty,podľa §43aods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkubyvšakbolovrozporesozásadouvyváženosti
a primeranosti, a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 43a ods. 2 Exekučného
poriadku. Zároveň, keďže povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, ani držiteľom vodičského
oprávnenia, uloženie donucovacích opatrení zadržaním vodičského preukazu, či zadržaním osvedčenia

o evidencii vozidla podľa § 43a ods. 1 písm. b) a d) ani neprichádza do úvahy.

22.Pooboznámenísasnámietkamioprávneného,akoajsvyjadrenímsúdnehoexekútoraapripojenými
výsledkami vykonaných lustrácií má súd za preukázané, že súdny exekútor v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou č. 68/2017 Z. z. vykonal potrebné úkony na zistenie majetku povinného
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Vzhľadom na to, že od začatia

exekúcie, ktorá sa začala podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 08.06.2020, do vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto
obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po
dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu finančných prostriedkov, má súd za to, že súdny exekútor

dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

23. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou
na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže
oprávnený nepreukázal existenciu relevantného zexekvovateľného majetku povinného ani iné dôvody,

pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť, a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku,
súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.