Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201980
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1424201980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobkyne:

A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.C.XXX,D.,zastúpená:JUDr.AlžbetaVíťazková,advokátka,sosídlom
Slávičie údolie 9, Bratislava, IČO: 31 758 592, proti žalovanému: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 3.368,61 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu3.368,61Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,50
% ročne zo sumy 3.368,61 Eur od 25.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v p l n o m rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2024 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 3.368,61 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa bola
vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla továrenská značka a typ E. F., F. F., G.: D.,
VIN: B. (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo malo platnú emisnú a technickú kontrolu, vozidlo bolo v dobrom
technickom stave. Žalobkyňa so žalovaným na vozidlo uzatvorili poistnú zmluvu, poistenie pokrývalo

povinné zmluvné poistenie, právna pomoc, rozšírené asistenčné služby, rozšírené úrazové poistenie,
živel, požiar, explózia, implózia, zrážka so zvieraťom, odcudzenie,

vandalizmus, rozbitie skla, havária (poistný balík a krytie MAX) s dohodnutou spoluúčasťou žalovanej
vo výške 200 eur v prípade poistnej udalosti. Súčasťou Zmluvy boli aj poistné podmienky: Moje
Auto – Sprievodca poistením zo dňa 15.01.2021 a Oceňovacie tabuľky zo dňa 01.01.2016 vydaných

poisťovateľom. Poistné bolo zaplatené, zmluva platná a účinná. Dňa 11.01.2022 na platenom parkovisku
Univerzitnej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave – Petržalke došlo ku
kontaktu vozidla so zvodidlom a v dôsledku toho k poškodeniu vozidla žalobkyne. Po vizuálnom
zhodnotení poškodenia vozidla žalobkyňa usúdila, že škoda nie je očividne (zrejme) vyššia ako 3.990
eur, poškodené dvere je veľmi pravdepodobné, že sa len prelakujú – opravia, nie je nutná ich výmena
preto sa rozhodla políciu neprivolať. Bolo veľmi nepravdepodobné, že by bola škoda vyššia ako 3.990
eur. Doslovne sa jednalo o drobnú parkoviskovú škodu, na vozidle boli poškodené 2 dvere a to len

jemným oderom, jednalo sa drobné poškodenie. Na mieste samom nebola vizuálna nutnosť ich jasnej
výmeny. Vozidlo bolo pojazdné a ďalej plnilo svoj význam. Poškodené dvere neboli vytrhnuté, ani z
nich nič nechýbalo, ani neboli masívne zdeformované, teda nevyskytoval sa žiaden taký jav, ktorý by
nasvedčoval tomu, že je nutná ich výmena a teda nutnosť privolania polície. Žalobkyňa si vyhotovilafoto-dokumentáciu z miesta vzniku poškodenia vozidla, ktorú aj poskytla žalovanému pri hlásení poistnej
udalosti. Následne sa žalobkyňa objednala s vozidlom do autorizovaného a súčasne zmluvného servisu
žalovaného (T.O.P Auto Premium, a.s. F. XX, D.) kde sa otvorila zákazka na servis vozidla v rozsahu

PU ALLIANZ - poškodenia PP+PZ dvere a bola servisom stanovená predbežná cena zákazky na 3.500
eur. Z uvedeného je skutkovo možné vyvodiť, že ani autorizovaný servis nepredpokladal náklad opravy
vyšší, akým je odporúčaná hranica pre privolanie polície. Následne sa v autorizovanom servise vozidlo
ohliadlo. Servis spolu so žalovaným vykonal ohliadku. Záznam z ohliadky žalobkyňa nemala k dispozícii,
vyžiadala si ho od žalovaného až pred podaním žaloby. V podstate ešte ani v čase podania žaloby

nemala žalobkyňa vedomosť, čo bolo na opravu/výmenu, ako presne opravu žalovaný nacenil, nakoľko
v Zápise z ohliadky vozidla z 28.01.2022, ktorý vykonal žalovaný za účasti servisu, nie je uvedený popis
poškodených dielov a ani spôsob opravy vozidla a ani suma nákladov na opravu, táto časť zápisu je
prázdna. Žalovaný nepripojil kalkuláciu nákladov k listu o ukončení likvidácie, čiže výška nákladov na
opravu stanovená žalovaným nebola preskúmateľná. Žalovaný vyššie uvedenú poistnú udalosť eviduje
pod číslom 2240001534, ktorú ukončil listom zo dňa 24.03.2022 kde žalovaný oznámil, že náklady na

opravu stanovil na 6.737,21 eur; uplatnil zníženie 50% za nehlásenie polícii vo výške -3.368,61 eur;
odpočítal spoluúčasť -200 eur a zaslal poistné plnenie 3.168,60 eur. Žalovaný listom zo dňa 01.02.2022
oznámilžalobkyni,žek14.02.2022zaniknedojednanépoisteniezdôvoduvýpovedepopoistnejudalosti.
Žalobkyňapovažuje50%kráteniepoistenéhoplneniazaneprivolaniepolíciezaneopodstatnenéakrajne
nespravodlivé. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti nemajú zákonný

ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na
ktoré má žalobca nárok. Žalobkyňa zároveň uviedla, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný priznal primerané náklady na opravu vozidla, pričom
nepredložilanikalkuláciunazákladektorejvypočítalmaximálnuvýškupoistnéhoplnenia.Pretopovažuje
oznámenie o poistnom plnení za nedôvodné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri

stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú

povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť.
Žalobkyňa poukázala na § 799 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný môže krátiť poistné plnenie z

poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v § 799
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti.
Žalobkyňa neporušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona a z poistných podmienok. Žalobkyňa
žalovanému bezodkladne oznámila vznik poistnej udalosti a zároveň poskytla žalovanému všetky
doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti, čoho výsledkom je aj čiastočné plnenie žalovaného, z

ktorého vyplýva uznanie nároku poisteného, resp. žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej
udalosti v uplatnenej výške s príslušenstvom. V čase vzniku poškodenia sa nedalo predpokladať, že by
bolo nevyhnutné poškodené dvere meniť, celkom zjavne to bolo drobné poškodenie na opravu a teda
bolo možné predpokladať, že škoda bude do 4.000 eur a už vôbec sa nedalo predpokladať, že by škoda

prevyšovala odhadom 4.000 eur. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na konkrétne okolnosti na mieste a
v čase poškodenia vozidla nemala povinnosť privolať políciu podľa osobitného predpisu. O rozsahu
opravy, resp. výmeny rozhodol až dodatočne servis, resp. technik žalovaného. V tomto smere je vhodné
ako dôkaz sa oboznámiť s fotografiami vyhotovenými žalobkyňou s rozsahom poškodenia a úvahy, či
bolo alebo nebolo možné na mieste odhadnúť rozsah poškodenia a prípadnú potrebu privolania polície,

pri tejto parkoviskovej škode. Žalobkyňa uviedla, že neboli splnené podmienky na krátenie poistného
plnenia zo strany žalovanej. Síce poisťovňa namieta neprivolanie polície, avšak žalobkyňa zdôrazňuje,
že: neboli splnené podmienky pre privolanie polície na mieste a čase vzniku poškodenia vzhľadom na
konkrétne okolnosti tejto veci, súd túto spornú otázku musí posúdiť; nevidí súvis medzi neprivolaním
polície a podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Ak

by aj bola privolaná polícia, tak žalobkyňa tvrdila, že by to nemalo žiaden vplyv na povinnosť žalovaného
plniť z poistnej udalosti. Je to administratívny úkon, ktorý v tomto konkrétnom prípade doslovne nielen,
že nemal žiaden význam, ale pre privolanie polície v tomto konkrétnom prípade, ani neboli splnené
podmienkynatakýtopostup.Občianskyzákonkonkrétnevustanovení§799OZ(kogentnéustanovenia)
ustanovuje povinnosti poisteného, ktoré ma plniť počas existencie záväzkového vzťahu, a to najmä po

vzniku poistnej udalosti. Zákon ukladá tomu, kto má právo na poistné plnenie, aby poisťovateľovi bez
zbytočného odkladu oznámil, že nastala poistná udalosť a dal pravdivé informácie o jej vzniku, rozsahu
a následkoch. Na požiadanie poisťovateľa je táto osoba povinná predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ
vyžiada, prípadne splniť ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z poistných podmienok. Dôsledky nesplneniatýchto povinností ustanovuje § 799 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak osoba oprávnená na plnenie vedome
poruší uvedené povinnosti a má to podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo to má podstatný vplyv
na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený pred vyplatením poistného

plnenia, plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Zníženie plnenia však musí zodpovedať vplyvu porušenia vo
vzťahu k povinnosti poistiteľa plniť. Uvedené slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného
tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne
malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného
vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik

poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie
povinností nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Z
uvedeného vyplýva, že medzi porušením povinnosti a podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti
alebo podstatným zväčšením následkov poistnej udalosti musí byť daná príčinná súvislosť. Súčasné

splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Dôvodom, pre ktorý
žalovaná žalobkyni krátila poistné plnenie bolo neoznámenie poistnej udalosti / dopravnej nehody
žalobkyňou ako poisteným policajnému orgánu. Žalobkyňa mala vzhľadom na uvedené za to, že
žalovaná nepreukázala, že vedomé porušenie povinnosti privolať políciu žalobkyňou sa podieľalo na
vzniku poistnej udalosti, keďže k vzniku poistnej udalosti došlo ešte pred porušením samotnej povinnosti

ohlásiť to polícii a nie naopak, resp. na zväčšení rozsahu následkov poistnej udalosti, nakoľko rozsah
následkov bol v čase porušenia povinnosti políciu už zrejmý, to znamená, že medzi porušením tejto
povinnosti a následkom chýba príčinná súvislosť. Žalovaná nerozporovala ani vznik, resp. priebeh
poistnej udalosti, tak ako ho opísala žalobkyňa, ani to, že poškodenie vozidla nekorešponduje s
opisom udalosti, resp. že k takémuto poškodeniu nemohlo dôjsť pri dodržaní stanovených pravidiel

cestnej premávky. Je síce pravdou, že škoda na poistenom vozidle žalobkyne prevýšila sumu 3.990
eur, ale zrejmosť výšky škody nie je možné posúdiť podľa toho, aká škoda bola nakoniec odborným
technikom žalovaného, resp. odborným servisom skutočne zistená. Žalobkyňa mala za to, že k tomu,
aby poisťovateľ teda žalovaná mohla poistenému teda žalobkyni znížiť výšku poskytnutého plnenia,
je potrebné, aby porušenie povinností žalobkyne prispelo podstatným spôsobom ku vzniku poistnej

udalosti alebo došlo k zväčšeniu rozsahu následkov a aby k porušeniu povinnosti došlo vedome.
Žalobkyňa škodu nahlásila v stanovenej lehote, z miesta vzniku vyhotovila fotodokumentáciu, ktorú
žalovanej poskytla, neporušila svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovateľovi teda žalovanej, uviedla
informácie, ktorých pravdivosť žalovaná nespochybnila, a nenamietala ani vedomé porušenie iných
povinností, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej

rozsahu. Žalovaná nepreukázala svoje domnienky, že žalobkyňa údajne mala privolať políciu. Žalovaná
výšku škody nijako nerozporovala, vzhľadom na tieto okolnosti nemohlo mať domnelé samotné
porušenie povinnosti ohlásiť poškodenie vozidla polícii za následok nemožnosť či podstatné sťaženie
prešetrenia skutočností rozhodných pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a jeho výšku. Na
poistný vzťah založený poistnou zmluvou majú vplyv aj poistné podmienky: Moje Auto – Sprievodca

poistením zo dňa 15.01.2021 a Oceňovacie tabuľky zo dňa 01.01.2016 vydaných poisťovateľom.
Na 41 strane poistných uvedených podmienok poisťovateľ uvádza, znížiť plnenie máme právo: o
50% v prípade porušenia povinností OZ, všeobecne záväzných právnych predpisov, ustanovení
Sprievodcu, s podstatným vplyvom na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (napr.
nerešpektovanie dopravného značenia, svetelnej signalizácie, maximálne povolenej rýchlosti, obsluha

mobilného telefónu, jazda bez zapnutého bezpečnostného pásu a pod.); o 50% za nenahlásenie nehody
polícii podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia iných súdov v totožných
sporochatonapr.rozsudokKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.14Cob/92/2017zodňa20.12.2017,rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/129/2017 zo dňa 24.04.2019. Žalobkyňa uviedla, že v danej
veci s prihliadnutím na konkrétne okolnosti z miesta a času poškodenia vozidla nebola daná povinnosť

žalobkyne na mieste poškodenia vozidla privolať

políciu podľa osobitné predpisu. Viazať krátenie poistného plnenia a samotné krátenie v neprimeranej
výške 50% na porušenie abstraktnej povinnosti, ktorá s posudzovanou vecou a skutkovým stavom

nemá súvislosť je krajne nespravodlivé, preto žalobkyňa vec predložila súdu na posúdenie a
rozhodnutie. Žalobkyňa zastáva názor, že bude úlohou súdu pri posudzovaní veci preskúmať v rámci
ochrany spotrebiteľa, či dotknuté ustanovenia Všeobecných poistných podmienok obsahujú neprijateľné
podmienky. Žalobkyňa nesúhlasila s uplatnením krátenia ani dotknutými bodmi Všeobecných poistnýchpodmienok o ktoré sa oprel žalovaný, nakoľko mala za to, že dotknuté ustanovenia Všeobecných
poistných podmienok sú absolútne neplatné ustanovenia, s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Ak by sa súd aj

nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalobkyne, tak žalobkyňa uviedla, že 50% krátenie za
neprivolanie polície v spornom prípade je celkom zjavne neprimerané, je krajne nespravodlivé a je na
úvahe súdu posúdiť, či toto krátenie vo výške 50% je primerané, resp. aká miera je primeraná a obvyklá.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu
vo výške 3.368,61 EUR s 5,5 % ročným úrokom z istiny 3.368,61 eur od 25.3.2022 do zaplatenia, ako

aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému žalovanú sumu
istiny ako poistné plnenie, pričom svoj nárok odvodzuje z poistnej zmluvy č. 8020212023 uzavretej
medzi stranami, predmetom ktorej je havarijné poistenie motorového vozidla zn. LAND ROVER, RANGE
ROVER s EČV: D. (ďalej len „poistené motorové vozidlo"). Neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy

tvorili všeobecné poistné podmienky zo dňa 15.01.2021 s názvom Moje auto – sprievodca poistením
(ďalej len „Sprievodca poistením“). Žalobkyňa v podanej žalobe uvádza, že dňa 11.01.2022 došlo
v Bratislave na Antolskej ulici ku kontaktu poisteného motorového vozidla so zvodidlom (ďalej len
„poistná udalosť“). Poškodenej žalobkyni v súvislosti s poškodením poisteného motorového vozidla
vznikla škoda v celkovej výške 6.737,21 EUR, ktorá bola žalovaným na základe žiadosti žalobkyne

stanovená rozpočtom. Nakoľko z totožnej sumy vychádza aj žalobkyňa pri výpočte žalovanej istiny,
žalovaným stanovenú výšku škody žalovaný nepovažuje za spornú, resp. relevantne spochybnenú
zo strany žalobkyne. Pre úplnosť však žalovaný uviedol, že postup stanovenia nákladov na opravu
rozpočtom je uvedený na str. 37 - 38 Sprievodcu poistením: „V prípade stanovenia nákladov na opravu
poškodeného vozidla rozpočtom, uhradíme náklady súvisiace s danou poistnou udalosťou nasledovne:

materiál (náhradné diely, lakovací materiál a pod.) maximálne do výšky cien stanovených výrobcom/
autorizovaným dovozcom vozidiel danej značky a typu, ak bude preukázané jeho nadobudnutie od
autorizovaného dodávateľa; inak maximálne do výšky cien materiálu vyhovujúcej kvality. Ak neexistujú
dielyvyhovujúcejkvalityanepredložítedokladyzanákupdielov,uhradíme:materiálovénákladyvovýške
70 % z cien stanovených výrobcom/autorizovaným dovozcom vozidiel danej značky a typu vozidla,

ktoré boli vymenené v súvislosti s danou poistnou udalosťou; náklady na prácu stanovené na základe
časových noriem, technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla a hodinovú
sadzbu za opravu vo výške 20 EUR.“ V súlade s vyššie uvedeným postupom zakotveným v Sprievodcovi
poistením žalovaný stanovil výšku škody na poistenom motorovom vozidle, čo žalovaný preukazoval
predloženou kalkuláciou č. 2240001534. Žalovaný po nahlásení a prešetrení poistnej udalosti žalobkyni

vyplatil poistné

plnenie vo výške 3.168,60 EUR, ktoré predstavuje rozpočtom stanovenú výšku škody na poistenom
motorovom vozidle, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti v sume 200,- EUR a po znížení

poistného plnenia o 50% za nenahlásenie poistnej udalosti polícii podľa Sprievodcu poistením na str.
41, v zmysle ktorého má žalovaný právo znížiť poistné plnenie „o 50 % za nenahlásenie nehody
polícii podľa osobitného predpisu.“ Nakoľko žalobkyňa so znížením poistného plnenia za nenahlásenie
polícii nesúhlasí, žalobou si uplatňuje sumu predstavujúcu zníženie plnenia. Svoj uplatnený nárok
zdôvodňuje tým, že: 1. údajne nemala povinnosť privolať políciu podľa osobitného predpisu, nakoľko sa

podľa jej tvrdení nedalo predpokladať, že výška škody presiahne 3.990,- EUR; 2. neregistruje súvislosť
medzi neprivolaním polície a podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu
jej následkov podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prvom rade žalovaný uviedol, že
osobitným predpisom, ktorý predpokladá Sprievodca poistením na str. 41 (t.j. v časti, ktorá žalovaného
oprávňuje znížiť poistné plnenie pre neprivolanie polície) je zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

(ďalej len „zákon o cestnej premávke“). V zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke
účinného v čase vzniku poistnej udalosti: „Účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú
nehodu policajtovi.“ Dopravnou nehodou je pritom v zmysle ust. § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke
účinného v čase vzniku poistnej udalosti „udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej
súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo

všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podlá Trestného zákona.“ Žalobkyňa síce nespochybňuje, že škoda
na poistenom motorovom vozidle bola v konečnom dôsledku vyššia ako jedenapolnásobok väčšejškody (t.j. vyššia ako 3.990,- EUR), jej argumentácia však spočíva vtom, že vzhľadom na drobné
poškodenie (jemný oder na 2 dverách) nemohla v čase vzniku poistnej udalosti predpokladať vznik
škody vyššej ako je zákonom stanovená hranica. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasil, nakoľko

podľa jemu dostupných informácií žalobkyňa v minulosti (11.08.2021) nahlásila totožné poškodenie
pravýchprednýchdveríapravýchzadnýchdverípoisťovateľoviUNIQApoisťovňa,a.s.Kalkuláciaopravy
poisteného motorového vozidla spracovaná poisťovňou UNIQA bola pri použití originálnych dielov
vo výške 9.771,68 EUR a pri použití alternatívnych dielov vo výške 8.305,15 EUR, pričom uvedená
kalkulácia bola e-mailom zaslaná na vedomie aj žalobkyni. Nakoľko však žalobkyňa (obdobne ako v

predmetnej veci) požiadala o vykonanie opravy rozpočtom, bolo jej zo strany UNIQA poisťovňa, a.s. po
príslušnejkorekciivyplatenépoistnéplnenievovýške4.522,94EUR.Zuvedenýchskutočnostíjezrejmé,
že žalobkyňa musela mať vedomosť o predpokladanej výške škody, ktorá vznikla pri poistnej udalosti zo
dňa 11.01.2022, nakoľko už mala predchádzajúcu skúsenosť s totožným (alebo minimálne obdobným)
poškodením poisteného motorového vozidla, ktoré si uplatnila v poisťovni UNIQA. Bez ohľadu na
uvedené však žalovaný poukázal na to, že pri poistnej udalosti došlo ku kontaktu poisteného motorového

vozidla so zvodidlami, ktoré možno považovať za všeobecne prospešné zariadenie. Uvedené vyplýva
okrem iného aj z textu samotnej žaloby. Ak by sme tak pripustili argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej
nemohla predpokladať vznik škody vyššej ako 3.990,- EUR (čo naďalej žalovaný namietal), povinnosť
privolať políciu jej vznikla aj podľa vyššie citovaného ust. § 64 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej

premávke v spojení s ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. Ďalej žalovaný uviedol, že
Občiansky zákonník v ust. § 799 ods. 1 ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie
poistného vzťahu, pričom nedodržanie týchto povinností môže mať následne vplyv na rozsah plnenia
zo strany poisťovateľa (ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie Občianskeho

zákonníka poistenému ukladá dodržiavať povinnosti vyplývajúce tak zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy,
resp. poistných podmienok. S tvrdením žalobkyne, že porušenie zákonom stanovenej povinnosti privolať
políciu na miesto vzniku poistnej udalosti nemalo vplyv na vznik, resp. zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti, žalovaný nesúhlasil. Neprivolaním polície na miesto vzniku poistnej udalosti totiž
žalobkyňa znemožnila žalovanému získať objektívne informácie o priebehu poistnej udalosti, ktoré

mali byť vyhotovené políciou a žalovaný pri šetrení poistnej udalosti v dôsledku toho vychádzal z
jednostranných tvrdení a podkladov predložených žalobkyňou. Podľa názoru žalovaného neprivolanie
polície, resp. nezdokumentovanie miesta poistnej udalosti políciou malo za následok, že žalovaný nemá
k dispozícii objektívny policajný záznam o tom, či škoda na poistenom motorovom vozidle vznikla v
príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom poistnej udalosti (t.j. nárazom do zvodidiel), resp. či

poškodenia na poistenom motorovom vozidle korešpondujú s poškodením zvodidiel. Rovnako mal
žalovaný za to, že žalobkyňa takýmto konaním znemožnila polícii vykonať dychovú skúšku na zistenie
prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky, ktorých odhalenie by rozhodne tiež malo vplyv na výšku
poistného plnenia. Neprivolaním polície navyše žalobkyňa znemožnila správcovi komunikácie domôcť
sa náhrady vzniknutej škody na poškodených zvodidlách, nakoľko absentuje akýkoľvek záznam o osobe

zodpovednej za vznik škody. S prihliadnutím na následky porušenia zákonnej povinnosti žalobkyne
ohlásiť vznik poistnej udalosti polícii považoval žalovaný zníženie poistného plnenia o 50 % za úmerné.
Zníženie poistného plnenia za predpokladu obchádzania polície, resp. jej neprivolania v prípadoch, kedy
má účastník dopravnej nehody priamo zo zákona povinnosť políciu kontaktovať, nemožno podľa názoru
žalovaného v žiadnom prípade považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti je podľa

názoru žalovaného potrebné mať na zreteli legitímny zámer a záujem žalovaného ako poisťovne na
predchádzaní a odhaľovaní poistných podvodov. Žalovaný považoval v zmysle vyššie uvedeného nárok
uplatnený žalobou za nedôvodný a navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu prípadných trov konania.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že rozporuje skutkové a právne tvrdenia uvedené vo vyjadrení
žalovaného, pokladá ich za zmätočné v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Žalobkyňa síce mala
predchádzajúcu poistnú udalosť, no spätne je potrebné uviesť, že jej charakter mal iný skutkový stav než
v posudzovanom prípade, kde diely v tomto prípade od posúdenia na miesta boli vhodné na opravu a
nebola zjavná potreba ich výmeny a ani privolania polície, čím je odlišný skutkový stav od veci uvádzanej

žalovaným a nedá sa porovnávať s touto vecou. Čo však žalovaný opomenul uviesť, nakoľko by mu
to nevyhovovalo. Snaha žalovaného je zľahčovať vec a vyhnúť sa poistnému plneniu. Z oznámenie
o plnení, ktoré priložil žalovaný, nie sú známe všetky, resp. žiadne podstatné skutkové okolnosti pre
posúdenie tejto veci, resp. sú výrazné skreslené. Rovnako to platí o zaslanej fotodokumentácii len akoprílohy dokumentu, ktorá neposkytuje dostatočný prehľad pre posúdenie veci. Žalobkyňa sa zásadne
ohradila voči tvrdeniam žalovaného, no najmä

tvrdeniam, že žalobkyňa znemožnila žalovanému získať objektívne informácie o priebehu poistnej
udalosti, ktoré mali byť vykonané políciou, či škoda na poistenom vozidle vznikla v príčinnej súvislosti s
deklarovaným priebehom poistnej udalosti (t.j. nárazom do zvodidiel), resp. či poškodenia na poistenom
motorovom vozidle korešpondujú s poškodením zvodidiel. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ani

len nebol schopný účinne spochybniť žalobkyňou tvrdené a preukázané skutočnosti, nakoľko ak ich
žalovaný rozporuje, pričom ani len nebol schopný uviesť vlastné skutkové okolnosti, čo ale neurobil.
Taktika žalovaného v rovine úvah je z procesného hľadiska veci na úrovni subjektívneho tvrdenia. V
sporovom konaní sa každé skutkové tvrdenie, ktoré sa rozporuje ako sporná okolnosť, má tou stranou,
ktorá rozporuje, vedieť dôkazmi vyvrátiť. Vzhľadom na to, že žalovaný tak nevykonal, žalobkyňa pokladá
postoj žalovaného nie za vecný, ale subjektívny, na čo musí prihliadať aj konajúci súd aj v súvislosti na

koncentráciu v konaní. Inak povedané, žalovaný (poisťovňa) má preukázať svoje tvrdenia, že poistná
udalosť nastala iným spôsobom na základe podložených dôkazov a nezaťažovať žalobkyňu a ani súd
dokazovaním niečoho, čo je prakticky nemožné v zmysle zásady negatívnej dôkaznej teórie. Žalobkyňa
sumarizuje, že ak viditeľne nie sú diely na aute určené na výmenu v dôsledku ich neopraviteľnosti, ale
naopak zjavne sa v čase poškodenia javí, že sa bude jednať o drobnú škodu a opravu prelakovaním, tak

nebol dôvod na privolanie polície. Akékoľvek subjektívne špekulatívne vyjadrenia žalovaného od stola
sú scestné. Aj kvôli takýmto prípadom, že poisťovne špekulovali a poškodzovali klientov, zákonodarca
zmenil právnu úpravu v danej úprave a nejednoznačné ustanovenie upravil v prospech klientov.
Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa v plnom rozsahu pridržiavala podanej žaloby a navrhla súdu, aby
po vykonanom dokazovaní vyhovel petitu návrhu.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých doterajších tvrdeniach, pričom
argumentáciu doplnil o nasledovné. Žalovaný aj napriek argumentom predneseným žalobkyňou v rámci
repliky považuje postup likvidácie pri stanovení výšky poistného plnenia z havarijného poistenia za
správny. Opätovne žalovaný uviedol, že žalovaná suma vo výške 3.368,61 EUR predstavuje 50% z

rozpočtom stanovenej sumy opravy poisteného motorového vozidla, ktoré žalovaný žalobkyni nepriznal
s poukazom na dohodnuté poistné podmienky, konkrétne Sprievodcu poistením na str. 41, v zmysle
ktorého má žalovaný právo znížiť poistné plnenie „o 50 % za nenahlásenie nehody polícii pódia
osobitného predpisu.“ V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej v čase vzniku poistnej
udalosti údajne nemohla predpokladať vznik škody vyššej ako jedenapolnásobok väčšej škody (t.j.

vyššej ako 3.990,- EUR) žalovaný poukazoval na inú (skoršiu) poistnú udalosť, ktorú žalobkyňa nahlásila
svojmu predchádzajúcemu havarijnému poisťovateľovi UNIQA poisťovňa, a.s. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že pri uvedenej skoršej poistnej udalosti (zo dňa 11.08.2021) žalobkyňa nahlásila poškodenie
pravých predných dverí a pravých zadných dverí rovnako, ako je tomu aj v prejednávanej poistnej
udalosti. Vďaka tejto skoršej poistnej udalosti žalobkyňa získala predstavu o cene za výmenu týchto

dvoch dverí (pozn. pri použití originálnych dielov 9.771,68 EUR a pri použití alternatívnych dielov
8.305,15 EUR), nakoľko UNIQA poisťovňa, a.s. jej kalkuláciu opravy zaslala na vedomie. Argumentácia
žalobkyne vychádzajúc z jej repliky aktuálne spočíva vtom, že pri predošlej poistnej udalosti poistené
vozidlo vykazovalo iný (zrejme má žalobkyňa na mysli rozsiahlejší) charakter poškodení, pričom však v
neskoršej (prejednávanej) poistnej udalosti nemala byť na prvý

pohľad zrejmá potreba výmeny dverí (ako tomu bolo pri skoršej poistnej udalosti), ale len ich oprava. S
uvedeným tvrdením ohľadom údajného odlišného charakteru poškodení žalovaný nesúhlasil, pričom na
podporu svojej argumentácie predložil fotodokumentáciu poisteného vozidla, ktorú žalovaný vyhotovil

pri obhliadke po poistnej udalosti, a z ktorej je jednoznačne zrejmé, že poškodenia sú vážneho
charakteru (vykazujú doslova „diery“ na obidvoch z poškodených dverí) a aj laikovi musí byť zrejmá
nemožnosť opravy poškodenia takéhoto typu. Rovnako tak porovnaním fotografií poisteného vozidla,
ktoré vyhotovila UNIQA poisťovňa, a.s. po predošlej poistnej udalosti (str. 2 už predloženej Správy
technika UNIQA poisťovne) možno vyhodnotiť, že poškodenie pravých predných dverí a pravých

zadných dverí je pri neskoršej poistnej udalosti dokonca opticky väčšieho charakteru. Ak teda UNIQA
poisťovňa, a.s. pri skoršej poistnej udalosti priznala náklady na výmenu obidvoch poškodených dverí,
pri neskoršej poistnej udalosti (kde poškodenia sú značne rozsiahlejšie) žalobkyňa nemohla dôvodne
predpokladať, že bude postačovať ich oprava. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že UNIQA poisťovňa, a.s.síce žalobkyni po skoršej poistnej udalosti priznala náklady na výmenu obidvoch poškodených dverí,
žalobkyňa si však vozidlo nechala len opraviť tmelením a lakovaním. K uvedenému zisteniu žalovaný
dospel na obhliadke poisteného vozidla po neskoršej poistnej udalosti a je zrejmé z nameraných

hodnôt laku, ktoré sú podstatne vyššie pri nepoškodených dieloch (na 1. fotografii ako príklad predná
kapota) ako v prípade poškodených pravých predných dverí (2. fotografia) a pravých zadných dverí
(3. fotografia). Pre úplnosť žalovaný doplnil, že v prípade opravy náhradného dielu je vrstva laku v
opravovanom mieste menšia. Za predpokladu, že si žalobkyňa po prvej poistnej udalosti nechala len
provizórne poškodenia dverí opraviť, objektívne (ani ako laik) nemohla očakávať, že po opätovnom

poškodení v totožnom mieste bude ešte ich oprava možná. Žalobkyňa tak síce naďalej trvá na svojej
argumentácii, že nemohla mať vedomosť o výške škody na poistenom vozidle (čo vzhľadom na
uvedené žalovaný popieral), čím odôvodňuje neprivolanie polície, avšak žalovaný opätovne poukázal
na skutočnosť, že pri poistnej udalosti došlo ku kontaktu poisteného vozidla so všeobecne prospešným
zariadením, kedy takisto vzniká zákonná povinnosť políciu privolať. K uvedenému sa žalobkyňa žiadnym
spôsobom nevyjadrila, a preto uvedenú skutočnosť žalovaný považoval za nespornú. V zmysle vyššie

uvedeného žalovaný naďalej považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný a navrhol, aby súd
žalobu voči žalovanému zamietol.

5.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasnasledovnýmilistinnýmidôkazmi:listžalovaného
z 01.02.2022 zánik poistenia z dôvodu výpovede vrátane zápočtového listu, list žalovaného zo dňa

24.03.2022 (likvidácia škodovej udalosti), zápis z obhliadky zo dňa 28.01.2022 bez uvedenia popisu
poškodených dielov a spôsobu opravy vykonaný pracovník žalovaného a autorizovaného servisu,
osvedčenie o evidencii vozidla ev. č. D. časť II., poistenie vozidiel – informačný dokument o poistnom
produkte, sprievodný list k Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy poistenia MOJE AUTO zo dňa
22.03.2021, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy z 22.03.2021, informácia pre spotrebiteľa pred

uzatvorením poistenia na diaľku, oceňovacie tabuľky, oznámenie o spracúvaní osobných údajov, moje
auto – sprievodca poistením, všeobecné podmienky elektronickej komunikácie s Allianz – Slovenskou
poisťovňou, a.s., zákazka na servis zo dňa 26.01.2022 od T.O.P. Auto Premium, a.s., osvedčenie o
evidencii vozidla ev. č. D., protokol o emisnej kontrole

vozidla ev. č. D., protokol o technickej kontrole vozidla ev. č. D., čestné prehlásenie žalobkyne,
poistka č. 8020212023, žiadosť žalobkyne o stanovenie výšky škody rozpočtom zo dňa 22.03.2022,
kalkulácia opravy č. 2240001534, správa technika UNIQA poisťovne s kalkuláciami škody, oznámenie
o výške poistného plnenia zo dňa 19.10.2021, fotodokumentácia z obhliadky po poistnej udalosti (5ks),

fotodokumentácia nameraných hodnôt laku (3ks). Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu
nemali, resp. na nich netrvali (ako vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.01.2026).

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. 8020212023, predmetom ktorej bolo poistenie osobného

motorového vozidla továrenská značka a typ E. F., F. F., G.: D., VIN: B.; poistenie pokrývalo povinné
zmluvné poistenie, právnu pomoc, rozšírené asistenčné služby, rozšírené úrazové poistenie, živel,
požiar, explózia, implózia, zrážka so zvieraťom, odcudzenie, vandalizmus, rozbitie skla, havária (poistný
balík a krytie MAX) s dohodnutou spoluúčasťou žalobkyne vo výške 200 eur v prípade poistnej udalosti.
Súčasťou poistnej zmluvy boli aj poistné podmienky: Moje Auto – Sprievodca poistením a Oceňovacie

tabuľky. Podľa poistných podmienok: Moje Auto – Sprievodca poistením na strane 41, žalovaný má
právo znížiť plnenie:

- o 50 % v prípade porušenia povinností OZ, všeobecne záväzných právnych predpisov, ustanovení
Sprievodcu, s podstatným vplyvom na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (napr.

nerešpektovanie dopravného značenia, svetelnej signalizácie, maximálnej povolenej rýchlosti, obsluha
mobilného telefónu, jazda bez zapnutého bezpečnostného pásu a pod.),
- o 50 % za nenahlásenie nehody polícii podľa osobitného predpisu.
7. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že žalovaný evidoval pod číslom 2240001534 poistnú
udalosťnahlásenúžalobkyňou,kuktorejmalodôjsťdňa11.01.2022naplatenomparkoviskuUniverzitnej

Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave – Petržalke; podľa hlásenia žalobkyne
došlo ku kontaktu poisteného vozidla so zvodidlom a v dôsledku toho k poškodeniu vozidla žalobkyne;
nakoľko žalobkyňa mala za to, že škoda nie je vyššia ako 3.990 Eur, rozhodla sa políciu neprivolať.8. Zo zákazky na servis č. 222160195 zo dňa 26.01.2022 od T.O.P. Auto Premium, a.s. súd zistil, že
žalobkyňa objednala opravu vozidla v autorizovanom a súčasne zmluvnom servise žalovaného (T.O.P
Auto Premium, a.s. F. XX, D.) kde sa otvorila zákazka na servis vozidla v rozsahu PU ALLIANZ -

poškodenia PP+PZ dvere a bola servisom stanovená predbežná cena zákazky na 3.500 Eur. Zo zápisu
z ohliadky vozidla súd zistil, že dňa 28.01.2022 sa uskutočnila obhliadka vozidla, ktorú vykonal žalovaný
za účasti servisu; v zápise nie je uvedený popis poškodených dielov, spôsob opravy vozidla a ani suma
nákladov na opravu, uvedená časť zápisu je prázdna.

9. Z listu žalovaného zo dňa 24.03.2022 (likvidácia škodovej udalosti) súd zistil, že žalovaný žalobkyni
oznámil, že škodu na vozidle likvidoval rozpočtom nákladov na opravu; sumu 3.168,60 Eur po odpočítaní
zníženia poistného plnenia, spoluúčasti žalovaný poukázal

na účet žalobkyne; žalovaný oznámil, že náklady na opravu stanovil na 6.737,21 eur; uplatnil zníženie

50% za nehlásenie polícii vo výške -3.368,61 eur; odpočítal spoluúčasť -200 eur a zaslal poistné plnenie
3.168,60 eur. Žalovaný listom zo dňa 01.02.2022 oznámil žalobkyni, že k 14.02.2022 zanikne dojednané
poistenie z dôvodu výpovede po poistnej udalosti.

10. Z čestného prehlásenia žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa prehlásila, že po kontakte s prekážkou

vizuálne zhodnotila minimálny rozsah poškodenia, kde usúdila, že poškodenie je minimálne, a teda
náklady na opravu budú v rozsahu maximálne do 1.000 eur; predpokladala, že poškodenie stačí iba
prelakovať. Zároveň žalobkyňa prehlásila, že z dôvodu, že nedisponuje skúsenosťami a ani vzdelaním
v rámci znaleckého ohodnocovania vzniknutej škody, nemohla objektívne posúdiť, aká bude konečná
výška nákladov na opravu v servise, kde si vozidlo chcela nechať opraviť; na základe svojho posúdenia

žalobkyňa usúdila, že ak je poškodenie na vozidle minimálne, nedošlo k naplneniu povinnosti skutkovej
podstaty privolať políciu.

11. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná

udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný

uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

17. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

18. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenienarozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

19.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

20. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase poistnej udalosti (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), dopravná nehoda
je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne

hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

21. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť,

že v predmetnej veci nebola medzi stranami sporu sporná existencia poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným a nakoľko žalovaný časť poistného plnenia žalobkyni uhradil, súd mal za to, že
sporným nebolo ani to, že na poistenom vozidle došlo k poistnej udalosti a rozsah poškodení vozidla,
resp. výška škody. Spornou bola výška poistného plnenia, keďže žalovaný poistné plnenie znížil o 50
% za nenahlásenie poistnej udalosti polícii podľa Sprievodcu poistením na str. 41, v zmysle ktorého

má žalovaný právo znížiť poistné plnenie „o 50 % za nenahlásenie nehody polícii podľa osobitného
predpisu.“

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že prípady, kedy je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť, upravuje § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvená sankcia v prípade,

že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu

ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa a jednak povinnosti, ktoré mu
vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Táto sankcia spočíva

v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa
§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené tieto
zákonné predpoklady: a) ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; b) porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci

význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov); c) medzi
porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná
príčinnásúvislosť.Dôsledky,ktorézákonspájasporušenímstanovenýchalebodohodnutýchpovinností,
nastávajúlenvtedy,akpoistenýporušilvedometietopovinnosti.Zavedoméporušeniepovinnostímožno
považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať

a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol.

25. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka je kogentnou právnou normou (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/152/2009), ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok.
Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie

umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv
na poistnú udalosť, respektíve na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva
možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, respektíve jej následkov. Z
povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznikpoistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia
musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti je oprávnený poistné plnenie znížiť a to
v rozsahu v akom malo porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo

na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia a nie
jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením
poistného plnenia.

26. Dôvodom, pre ktorý žalovaný žalobkyni krátil poistné plnenie bolo neoznámenie poistnej udalosti

poisteným motorovým vozidlom policajnému orgánu. Po vykonanom dokazovaní však súd dospel
k záveru, že žalovaný nepreukázal vedomé porušenie povinnosti žalobkyňou vyplývajúcej jej zo
všeobecných poistných podmienok a súčasne aj to, akým spôsobom sa nesplnenie tejto povinnosti
podieľalo na vzniku poistnej udalosti, respektíve na rozsahu plnenia z poistnej zmluvy. Pre zníženie
poistného plnenia je totiž nevyhnutné, aby porušenie povinností poisteným, v prejednávanej veci
porušeniepovinnostioznámiťpoistnúudalosťpolicajnémuorgánu,bolodôvodomprezväčšenierozsahu

následkov poistnej udalosti. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (účinný v čase poistnej udalosti)
v ustanovení § 64 ods. 1 definuje dopravnú nehodu ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane
v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí
cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo
zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku

vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t.
j. viac ako 3.990,- Eur).

27. Je síce pravdou, že škoda na poistenom vozidle žalobkyne napokon prevýšila sumu 3.990,- Eur,
avšak zrejmosť výšky škody nie je podľa názoru súdu možné posúdiť podľa toho, aká škoda bola
odborným servisom nakoniec skutočne zistená, resp. stanovená žalovaným na základe rozpočtu.
Dôležité je to, ako sa škoda javila na mieste samom v čase po poistnej udalosti, a preto bolo povinnosťou
žalovanéhopreukázať,žežalobkyňamalaamohlavedieť,žeškodazrejmeprevýši3.990,-Eur(obdobne

pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/129/2017 zo dňa 24.04.2019). Ako vyplýva
z čestného prehlásenia žalobkyne (č.l. 213), žalobkyňa po kontakte s prekážkou vizuálne zhodnotila
minimálny rozsah poškodenia, kde usúdila, že poškodenie je minimálne, a teda náklady na opravu
budú v rozsahu maximálne do 1.000 eur; predpokladala, že poškodenie stačí iba prelakovať. Zároveň
žalobkyňa prehlásila, že z dôvodu, že nedisponuje skúsenosťami a ani vzdelaním v rámci znaleckého

ohodnocovania vzniknutej škody, nemohla objektívne posúdiť, aká bude konečná výška nákladov na
opravu v servise, kde si vozidlo chcela nechať opraviť; na základe svojho posúdenia žalobkyňa usúdila,
že ak je poškodenie na vozidle minimálne, nedošlo k naplneniu povinnosti skutkovej podstaty privolať
políciu.

28. V danom prípade súd poukazuje predovšetkým na to, že žalobkyňa následne po poistnej udalosti
objednala opravu vozidla v autorizovanom a súčasne zmluvnom servise žalovaného (T.O.P Auto
Premium,a.s.F.XX,D.),pričomzozákazkynaservisč.222160195zodňa26.01.2022(č.l.209)vyplýva,
že servisom bola stanovená predbežná cena zákazky na 3.500,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že ani
servis, ktorý je profesionálnym opravcom, pôvodne nepredpokladal, že by škoda na poistenom vozidle

presiahlasumu3.990,-Eur.Zadanejsituácietakpodľanázorusúdunemožnomaťzato,žebyžalobkyňa
na mieste samom v čase po poistnej udalosti mala a mohla vedieť, že škoda zrejme prevýši 3.990,-
Eur a že by žalobkyňa z toho dôvodu podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. bola povinná
privolať políciu.

29. V posudzovanej veci žalobkyňa neporušila svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovateľovi –
žalovanému, keď škodnú udalosť riadne nahlásila, bola vyhotovená aj fotodokumentácia poškodenia
poistenéhovozidla.Vzhľadomnatietookolnosti,samotnéporušeniepovinnostiohlásiťdopravnúnehodu
polícii, preto nemohlo mať za následok nemožnosť, či podstatné sťaženie prešetrenia skutočností
rozhodných pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a jeho výšku. Za daného stavu nie je možné

uzavrieť, že by ničím nepodložená eventuálna možnosť vplyvu alkoholu mala za následok nemožnosť,
či podstatné sťaženie zistenia okolností rozhodných pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a
na jeho výšku.30. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že podmienky ustanovenia § 799 odsek 3 Občianskeho
zákonníka neboli v danej veci splnené. Súd zdôrazňuje, že zákon síce nevylučuje dohodu o znížení
plnenia z poistnej zmluvy (prostredníctvom poistných podmienok) v prípade porušenia povinností

vyplývajúcich poistenému z § 799 odseky 1, 2

Občianskeho zákonníka, táto dohoda však musí byť však v súlade s 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pretože ide o kogentné ustanovenie. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len

za predpokladu splnenia oboch podmienok súčasne (t.j. došlo k vedomému porušeniu povinnosti a
porušenie povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej
následkov). A teda ak by aj došlo zo strany žalobkyne k porušeniu jej povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm.
a) zákona č. 8/2009 Z. z., bez ďalšieho podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že by len na základe
takéhoto samotného porušenia jej povinnosti vzniklo bez splnenia predpokladov stanovených v § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka ku vzniku oprávnenia poisťovne znížiť poistné plnenie. Vzhľadom k tomu,

že sa jedná o oprávnenie poisťovne, bol žalovaný povinný v konaní tvrdiť a preukázať okolnosti, ktoré
v prípade danej poistnej udalosti odôvodňujú jeho postup a krátenie poistného plnenia v rozsahu 50 %.
Žalovaný tak bol povinný tvrdiť a preukázať, že samotná skutočnosť neoznámenia dopravnej nehody
(poistnej udalosti) polícii mala podstatný vplyv buď na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
jej následkov.

31. Zo strany žalovaného však v konaní boli uvádzané len hypotetické, ničím nepreukázané tvrdenia.
Žalovanýpoukazovalnamožnosťinéhopriebehunehodovéhodejarozdielnehoodpriebehu,akýopísala
žalobkyňa v hlásení poistnej udalosti, či prípadné požitie alkoholu alebo nedostatočné venovanie sa
jazde alebo iné porušenie pravidiel cestnej premávky. Zo strany žalovaného však v konaní nebolo

nielenže preukázané, ale ani tvrdené, že k priebehu poistnej udalosti došlo inak, než tento priebeh
opísala žalobkyňa. Žalovaný v rámci procesnej obrany je povinný jednoznačne špecifikovať skutkové
tvrdenia, ktoré jeho procesnú obranu zakladajú, a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť
vykonanie dôkazov. Z konania pred súdom však žiadne takéto konkrétne skutkové tvrdenie neplynie.

32. Len samotná skutočnosť neoznámenia poistnej udalosti (dopravnej nehody) polícii nemôže podľa
názoru súdu bez ďalšieho odôvodniť zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný by
v konaní musel tvrdiť a preukázať, že v dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti žalobcu, došlo
na strane žalovaného ako poisťovne k zmene rozsahu jej povinnosti plniť. Za situácie, kedy žalovaný
uvádza len hypotetické možnosti, ktoré by prípadne mohli odôvodniť zníženie či nepriznanie plnenia,

ako napr. použitie alkoholu, či porušenie pravidiel cestnej premávky a ktoré by prípadne mohli byť
zistené policajným šetrením predmetnej dopravnej nehody, nemožno dospieť k záveru, že tieto okolnosti
skutočne nastali, a teda, že nenahlásenie polícii malo vplyv na rozsah povinnosti žalovaného plniť.
Samotný žalovaný v priebehu konania nehodový dej, pri ktorom došlo k poškodeniu dotknutého
motorového vozidla žalobkyne, relevantným spôsobom nespochybnil a k záverom odlišným od tvrdenia

žalobkyne nedospel žalovaný ani v rámci vlastného šetrenia predmetnej poistnej udalosti. Vzhľadom
na uvedené tak možno konštatovať, že v konaní nebolo zistené, že by samotné porušenie povinnosti
žalobkyne privolať políciu malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti.

33. Navyše, v danom prípade má súd za to, že samotná skutočnosť, že po poistnej udalosti žalobkyňa
túto polícii neoznámila, nemohla mať žiaden vplyv na vznik tejto poistnej udalosti ani na zväčšenie
rozsahu jej následkov, a to z toho dôvodu, že ku vzniku poistnej udalosti a

ku vzniku jej následkov došlo samotným nehodovým dejom, teda poškodením predmetného motorového
vozidla pri poistnej udalosti, ku ktorému došlo predtým, ako vôbec mohla byť žalobkyňa ako poistená
povinná predmetnú skutočnosť oznámiť polícii.

34. Žalovaný v konaní namietal, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinnosti privolať políciu

podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke aj tým, že pri dopravnej nehode nebolo poškodené
len predmetné motorové vozidlo žalobkyne, ale aj zvodidlá ako všeobecne prospešné zariadenie (§ 64
ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Žalobkyňa však výslovne poprela, že by došlo k poškodeniu
všeobecne prospešného zariadenia v rozsahu, ktorý vyžaduje zákon uvádzajúc, že zákon o cestnejpremávke vyžaduje volať políciu, ak dôjde k poškodeniu zariadenia, nie k obyčajnému kontaktu. To, že
sa osobné vozidlo „obtrelo“ o zvodidlo a poškodilo si lak, neznamená, že vznikla škoda na zvodidle. S
uvedeným názorom žalobkyne sa súd stotožnil zdôrazňujúc, že oceľové zvodidlo je konštruované na

nárazy. Samotný kontakt vozidla so zvodidlom automaticky neznamená, že na zvodidle bola spôsobená
škoda. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz (napr. faktúru od správcu cesty alebo majiteľa predmetného
zvodidla), že by na zvodidle vznikla škoda. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa porušila povinnosť, nesie
dôkazné bremeno žalovaný. Kým žalovaný nepreukáže opak, platí, že zvodidlo poškodené nebolo, a
teda povinnosť volať políciu z tohto dôvodu nevznikla. Navyše, čo sa týka zvodidiel, tieto zvodidlá sú

opotrebované, a teda aj v prípade privolania polície, táto by nevedela uviesť, či prípadné poškodenia
zvodidiel boli spôsobené práve vozidlom žalobkyne.

35. Žalovaný ďalej namietal aj to, žalobkyňa musela mať vedomosť o predpokladanej výške škody,
nakoľko už mala predchádzajúcu skúsenosť s totožným (alebo minimálne podobným) poškodením
poisteného vozidla, ktoré si uplatnila v inej poisťovni (UNIQA). S uvedeným názorom žalovaného sa súd

nestotožnil, nakoľko každá nehoda je skutkovo iná. Žalobkyňa tvrdila, že v tomto prípade sa poškodenie
na tmavom parkovisku javilo ako povrchové poškodenie laku a dverí, ktoré laik vyhodnotí na stovky,
maximálne nízke tisíce eur, pričom žalobkyňa nie je súdny znalec ani automechanik, aby na mieste
vedela, že autorizovaný servis v rámci interných postupov dvere vymení, namiesto toho, aby ich opravil;
žalobkyňa v dobrej viere predpokladala, že limit 3.990 Eur nebol prekročený. Súd opätovne zdôrazňuje,

že autorizovaný a súčasne zmluvný servis žalovaného (T.O.P Auto Premium, a.s. F. XX, D.) stanovil
predbežnú cenu zákazky na 3.500,- Eur, a teda ani profesionálny opravca pôvodne nepredpokladal, že
by škoda na poistenom vozidle presiahla sumu 3.990,- Eur. Za danej situácie tak podľa názoru súdu
nemožno mať za to, že by žalobkyňa ako neprofesionál a navyše spotrebiteľ mala a mohla vedieť, že
škoda zrejme prevýši 3.990,- Eur.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný nedôvodne
žalobkyni znížil poistné plnenie o 50 % za nenahlásenie poistnej udalosti polícii. Žalovaný jednak
nepreukázal, že by daná poistná udalosť spĺňala definíciu dopravnej nehody podľa § 64 ods. 1 písm.
b) resp. písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., na základe čoho by žalobkyni vznikla povinnosť ohlásiť túto

dopravnú nehodu polícii podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný taktiež nepreukázal,
že by prípadné vedomé porušenie povinnosti

žalobkyne privolať políciu malo podstatný vplyv buď na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu jej následkov v zmysle kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

37. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal s plnením
peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,50

% ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) od 25.03.2022 do zaplatenia tak, ako si to žalobkyňa
uplatnila v žalobe.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni

priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom

súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 58Csp/29/2024 18

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.