Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/2159/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120452426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Bagačková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120452426.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX C., o vymoženie 194,95 EUR s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského úradu
1.mája 223/25, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod sp. zn. 145EX 31/21, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 145EX 31/21 zo dňa
12.01.2026, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbert Rychtarčík z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.12.2020 domáhal od
povinného vymoženia 194,95 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/5/2017 zo dňa 14.12.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
06.02.2018 v spojení s exekučným titulom - Uzesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/5/2017
zo dňa 23.02.2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.03.2018 (,,exekučný titul"). Po preskúmaní
návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 12.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Róbert Rychtarčík, so sídlom exekútorského
úradu 1.mája 223/25, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod sp. zn. 145EX 31/21.
2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal dňa 12.01.2026 upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 EUR
s DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené do elektronickej schránky
dňa 12.01.2026.
3. Oprávnený dňa 13.01.2026 doručil súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky námietky proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie. V námietkach uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora
nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by
exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne
osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia
majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora
o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie.
V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá
musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúciexekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Následne,
všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 §
115Exekučnéhoporiadkumábyťexekútoromzistený,spísanýaspeňažený.Tomáotoväčšívýznampri
relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo
neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného
nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je
možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil.
4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 14.01.2026 predložil súdu námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v predložení
námietok uviedol nasledovné: „V priebehu exekučného konania bolo vykonané opakované zisťovanie
majetkových pomerov povinného s tým, že v evidencii sociálnej poisťovne sa táto osoba nachádza od
05.09.2018 ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, t.j. osoba za ktorú odvody hradí štát. Povinný má
zriadený účet v PSS, a.s., ktorý je bez obratov. Na území SR nemá zistené vlastníctvo nehnuteľnosti.
Na adrese trvalého pobytu je okrem povinnej hlásený jej manžel ako aj 6 neplnoletých detí. Povinná
nie je držiteľom, ani vlastníkom motorového vozidla, ani vlastníkom vodičského oprávnenia. Povinná
listové zásielky nepreberá, Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené náhradným spôsobom a
to prostred. zverejnenia upovedomenia o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku. Zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného predstavuje jednu z možností zastavenia exekúcie súdnym exekútorom a
to vzhľadom na skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli
byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Predpokladom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť je nezistenie exekvovateľného majetku v danom exekučnom konaní –
tzv. „relatívna nemajetnosť“, nie absolútna či objektívna nemajetnosť.“ Na základe vyššie uvedeného
požiadal súdny exekútor aby súd námietky proti upovedomeniu o zatavení exekúcie zamietol.
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti,
v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie
náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie
náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného
o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonanímexekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa
16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.
moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného
súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný
vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je
aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať
(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade
zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že
zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne
v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán
verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.
9. Exekučný súd po preskúmaní lustrácií predložených súdnym exekútorom povereným vykonaním
exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval
majetok resp. príjmy povinnej spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu
ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov. Súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov
povinného v bankách, pričom zistil, že povinný má zriadený účet v PSS, a.s., avšak tento je bez obratov.
Súdny exekútor vykonal lustráciu v katastri nehnuteľností a tiež lustráciu v evidencii motorových vozidiel,
všetko s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zistil, že povinný
je v evidencii poisťovne od 05.09.2018 vedená ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, t.j. osoba
za ktorú odvody hradí štát. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom
pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie, je zistenie jeho zexekvovateľného
majetku, a teda majetku, ktorý podlieha exekúcii. Oprávnený tak môže mať za to, že povinný disponuje
majetkom,zktoréhobybolomožnéuspokojiťjehopohľadávku,avšakaksavykonanýmilustráciamizistí,
že povinný síce disponuje určitým majetkom, ale tento exekúcii nepodlieha, nemožno prijať iný záver než
ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný a že je tu daný
dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom za predpokladu, že od začatia exekúcie uplynula
doba piatich rokov počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.
10. Pri námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na
skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti
uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.
11. Povinným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K
predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť,
sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokynna vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného,
prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je
totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora
určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na
majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd
záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti
povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.