Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205732
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1423205732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátuJUDr.JanyVlčkovejaJUDr.OndrejaKrajčavprávnejvecižalobcu:T..L.X.,H..,B..XX.XX.XXXX,
X. B. U. XX, X., zastúpený: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka, so sídlom Grösslingová
6-8, Bratislava, proti žalovanému: Audiovizuálny fond, so sídlom Grösslingová 53, Bratislava, IČO: 41
169 330, zastúpený: Advokátska kancelária Iva Hulmanová s.r.o., so sídlom Daxnerovo námestie 4,
Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. júna 2024, č. k. 56 Cpr/3/2023 - 156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu zo strany žalovaného zo dňa 08.08.2023 je neplatné; pracovný pomer medzi žalovaným a
žalobcom založený pracovnou zmluvou č. 03/2023 zo dňa 18.01.2023 trvá; a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak podľa § 15 ods. 1 písm. c),
2 písm. c), § 13 ods. 5 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde (ďalej aj „zákon o AVF“), § 1
ods. 4 zákona č.552/2003 Z. z. o, výkone práce vo verejnom záujme, § 68 ods. 1 písm. b), 2, § 70, § 77

prvá veta, § 79 ods. 1 Zákonníka práce, na základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 20.09.2023, v
ktorejuviedol,žedňa18.01.2023uzatvorilžalovanýakozamestnávateľsožalobcomakozamestnancom
pracovnú zmluvu č. 03/2023, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer.
V zmysle článku III. bodu 1. pracovnej zmluvy pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol
ku dňu zvolenia žalobcu do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „AVF“ alebo „fond“). Za
riaditeľa AVF bol zvolený rozhodnutím Rady Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „rada AVF“) dňa 18.01.2023
v súlade s § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 516/2008 Z.z. o AVF, čím boli v súlade s § 42 ods. 2 zákona

č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, splnené podmienky pre uzavretie pracovnej zmluvy. Neoddeliteľnou
súčasťou pracovnej zmluvy je poverenie výkonom funkcie riaditeľa/riaditeľky Audiovizuálneho fondu
zo dňa 24.01.2023, v ktorom Rada AVF udelila v špecifikovanom rozsahu žalobcovi oprávnenie na
prenesený výkon činnosti štatutárneho orgánu vo vzťahu k tretím osobám, ako aj k zamestnancom
AVF. Ďalej uviedol, že dňa 08.08.2023 žalovaný, zastúpený predsedom rady AVF T.. P. Š., vyhotovil
písomné Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré žalovaný doručoval žalobcovi dňa 08.08.2023

na pracovisku, pričom žalobca ho odmietol prevziať, čím v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce
nastali účinky jeho doručenia dňa 08.08.2023. Žalovaný odôvodnil tvrdené závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom v štyroch skutkových okolnostiach, resp. konaniach žalobcu, ktoré sú uvedené
v okamžitom skončení. Žalobca všetky tieto dôvody namietol ako nedôvodné, účelové a tendenčnevykonštruované, a zároveň sčasti aj neskoro uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 68
ods. 2 Zákonníka práce. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné doručenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi a dospel k záveru, že ani jeden z dôvodov uvedených v okamžitom

skončení pracovného pomeru nepredstavuje platný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil žalovaný nasledovne: „V zmysle § 13
ods. 1 zákona o fonde je riaditeľ výkonným orgánom fondu, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene
v rozsahu poverenia radou. Na základe uvedeného ustanovenia zákona o fonde rada písomne poverila
riaditeľa samostatne konať (t.j. aj vstupovať do zmluvných vzťahov) v prípade finančného plnenia do

sumy 15 000 EUR. Rozhodnúť o vynaložení sumy vyššej ako 15 000 EUR na obstaranie tovarov,
služieb alebo prác v jednotlivom prípade je riaditeľ oprávnený iba so súhlasom rady. Dňa 26.4.2023
ste ako riaditeľ uzatvoril so Slovenským filmovým ústavom zmluvu o spolupráci pri realizácii projektu
„.T. J. K., S. XXXX (S. - XX/SP/XXXX) na peňažné plnenie 20 000 EUR bez toho, aby rada tento
úkon vopred formálne - prijatím uznesenia - odsúhlasila. Ako riaditeľ ste v danom prípade konali v
mene fondu nad rámec poverenia radou a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o fonde.

Bolo teda zistené a preukázané, že ste pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu „T.
J. K., S. XXXX" so Slovenským filmovým ústavom, konali v mene fondu nad rámec poverenia radou,
a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o fonde.“ Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že v zmysle bodu VII. poverenia žalobcu zo dňa 24.01.2023 bol žalobca oprávnený
rozhodnúť o použití prostriedkov v sume vyššej ako 15.000,- EUR iba so súhlasom rady AVF, pričom

bolo nevyhnutné, aby tento súhlas udelila rada AVF vopred. Túto povinnosť však žalobca neporušil. Zo
zápisu z rokovania rady AVF dňa 25.04.2023 je zrejmé, že pracovníčka žalovaného Z. X. informovala
radu AVF o Zmluve o spolupráci pri realizácii projektu „T. J. K., S. XXXX“, ktorú žalobca predložil rade
na vedomie. V zápisnici z rokovania Dozornej komisie AVF zo dňa 17.07.2023 a 19.07.2023 sa uvádza,
že zo zvukového záznamu z rokovania rady AVF zo dňa 25.04.2023 vyplýva, že L.. X. vo vzťahu k

tejto zmluve vzniesla otázku, či je potrebné, aby ju rada AVF schválila, alebo postačuje jej vzatie na
vedomie, pričom riaditeľ AVF aj predseda rady AVF uviedli, že postačuje vzatie na vedomie. Ak teda
rada AVF ako kolektívny orgán na rokovaní uvedenú zmluvu neschválila, ale zároveň celkom zjavne
vzala jej podobu a pripravovaný podpis na vedomie, možno celkom jednoznačne dôjsť k záveru, že
rada AVF udelila s podpisom tejto zmluvy súhlas, a to aj bez výslovného uznesenia. Túto skutočnosť

rada AVF následne explicitne potvrdila uznesením č. 15/2023 na rokovaní dňa 16.05.2023, keďže
skonštatovala, že na predchádzajúcom rokovaní dňa 25.04.2023 s uzatvorením zmluvy súhlasila.
Pokladal tak za preukázané, že súhlas rady AVF s podpisom zmluvy bol udelený. Pre úplnosť zdôraznil,
že aj keby z výlučne formálneho pohľadu absentovalo explicitné predchádzajúce schválenie podpisu
zmluvy uznesením rady AVF, nezakladá táto skutočnosť dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru, nakoľko na formálnom pochybení pri schvaľovaní súhlasu s touto zmluvou sa podstatnou
mierou podieľala aj rada AVF. Navyše, samotná rada AVF bez najmenších pochybností následne
vyjadrila s podpisom zmluvy súhlas, v dôsledku čoho by bolo vyhodnotenie podpísania takejto zmluvy za
závažné porušenie pracovnej disciplíny nenáležité a v rozpore s dobrými mravmi. Navyše sa stotožnil s
námietkou žalobcu, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol uplatnený v rozpore

s dvojmesačnou prekluzívnou lehotou podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Rada AVF sa o podpise
zmluvy preukázateľne dozvedela najneskôr dňa 16.05.2023, nakoľko v tento deň o zmluve rokovala a
uznesenímpotvrdila,žejunapredchádzajúcomrokovaníbezuzneseniaschválila.NarokovaníradyAVF
bol prítomný okrem iných aj predseda rady AVF. Dospel k záveru, že o prípadnom porušení poverenia
žalobcu, a teda o porušení pracovnej disciplíny, musel žalovaný najneskôr v tento deň vedieť. Pre

vedomosť žalovaného o prípadnom porušení poverenia žalobcu je irelevantné, či táto skutočnosť bola
dňa 17.07.2023 konštatovaná v uznesení Dozornej komisie AVF; ak by k porušeniu prišlo, žalovaný
o ňom vedel bez ohľadu na závery Dozornej komisie. Zdôraznil, že ak by platilo, že žalovaný, t.j.
všetci členovia rady AVF vrátane jej predsedu bez stanoviska Dozornej komisie nevedeli, že na podpis
príslušnej zmluvy je potrebný predchádzajúci písomný súhlas rady AVF a tento nebol na jej zasadnutí

dňa 25.04.2023 udelený, tak v takom prípade nemožno takúto vedomosť požadovať ani od riaditeľa AVF
a je vylúčené, aby jeho konaním došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Keďže žalovaný
pracovný pomer so žalobcom okamžite skončil až dňa 08.08.2023, porušil tak povinnosť uplatniť dôvod
skončenia pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov, a okamžité skončenie je aj z tohto dôvodu
neplatné. Druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil žalovaný nasledovne:

„Na základe uznesenia rady fondu č. 19/2023 z 20. 6. 2023 dozorná komisia Audiovizuálneho fondu
preskúmala Váš postup pri kontrole pracovných povinností a ukončení pracovného pomeru so Z.
W. I., pričom konštatovala, že v uvedenom prípade Vaše konanie možno považovať za nesúladné
s ustanoveniami článku IV a V Etického kódexu Audiovizuálneho fondu, a to najmä z dôvodu, žejednotlivé úkony, ktoré ste ako riaditeľ voči dotknutej zamestnankyni vykonali a spôsob, akým ste
tieto úkony realizovali, mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania, pri ktorom zároveň absentovali
atribúty zdvorilého, korektného, trpezlivého a rovnakého prístupu.“ K tomuto dôvodu uviedol, že z neho

nie je zrejmé, čoho konkrétne sa mal žalobca dopustiť. Ako dôvod je uvedené, že jednotlivé úkony,
ktoré žalobca ako riaditeľ voči dotknutej zamestnankyni vykonal, a spôsob, akým tieto úkony žalobca
realizoval, mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania, pri ktorom zároveň absentovali atribúty
zdvorilého, korektného, trpezlivého a rovnakého prístupu. Tieto úkony však nie sú v okamžitom skončení
pracovného pomeru žiadnym spôsobom špecifikované. Je použitý odkaz na konštatovania Dozornej

komisie, pričom táto v zápise č. 7/2023 v uznesení DK č. 18/2023 zo dňa 19.07.2023 konštatovala, že
postupriaditeľapreverila,pričomnebolozistenéporušenieprávnychpredpisovanivnútornýchpredpisov
fondu, ale že posudzované konanie žalobcu možno považovať za nesúladné s ustanoveniami článku
IV a V Etického kódexu AVF. Zo odôvodnenia tohto rozhodnutia v zápise ďalej nevyplývajú žiadne
konkrétnejšie skutočnosti. Dospel tak k záveru, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru je neurčitý a nie je z neho zrejmé, akého konkrétneho konania sa mal žalobca dopustiť. Je pritom

povinnosťou zamestnávateľa, aby dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne
skutkovo vymedzil. Žalovaný tak následne nespravil ani v súdnom konaní, keď neuviedol žiadne
skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, akého konkrétneho konania
sa mal žalobca dopustiť. Samotné konštatovanie Dozornej komisie AVF, že konanie žalobcu „možno
považovať za nesúladné“ s niektorými článkami Etického kódexu AVF nie je možné považovať za

dostatočné. Pre úplnosť vo všeobecnosti uviedol, že bežné menej závažné porušenie etického kódexu
nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak by sa aj riadiaci zamestnanec
dopustil konania, ktoré „možno považovať za nesúladné“ s etickým kódexom, a toto konanie by bolo
dostatočne špecifikované, a spočívalo by v nezdvorilom správaní žalobcu k inému zamestnancovi, ide
skutočnosť, ktorá môže len výnimočne dosahovať intenzitu podstatného porušenia pracovnej disciplíny

- napr. ak by zamestnanec inému zamestnancovi vulgárne nadával, fyzicky ho ohrozoval, vyhrážal sa
mu a podobne. V ostatných prípadoch nezdvorilého správania je potrebné zamestnanca na porušenie
etického kódexu, a ponechať mu priestor na nápravu, ale v žiadnom prípade nemôže ísť o priamy dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
vymedzil žalovaný nasledovne: „V súlade s § 22 ods. 4 zákona o fonde fond do 30 pracovných dní

odo dňa doručenia všetkých náležitostí súvisiacich s poskytnutím finančných prostriedkov od žiadateľa
o podporu audiovizuálnej kultúry potrebných pre vyhotovenie návrhu zmluvy doručí žiadateľovi o
podporuaudiovizuálnejkultúrynávrhzmluvy.PovykonanejkontroledozornoukomisiouAudiovizuálneho
fondu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákonnej lehoty na zasielanie návrhu zmluvy podľa §
22 ods. 4 zákona o fonde v súvislosti s podporenou žiadosťou číslo: 140/2023-2/1.4.2 na projekt:

Kamene (2. fáza produkcie) žiadateľa: Guča s. r. o. a podporenou žiadosťou číslo: 69/2023-3/2.1.1
na projekt: Poznámky z Eremocénu žiadateľa: FILM EXPANDED Distribution Company s. r. o, bolo
zistené, že ste nedoručili žiadateľom v zákonnej lehote návrhu zmluvy, čím ste porušili § 22 ods.
4 zákona o fonde.“ K tomuto dôvodu uviedol, že z oboma stranami citovaných ustanovení zákona
o AVF vyplýva, že celkovú zodpovednosť za činnosť fondu nesie riaditeľ, pričom za administratívu

zodpovedá kancelária. Podrobnosti o úlohách jednotlivých orgánov fondu upravuje vnútorný predpis,
ktorým je Organizačný poriadok kancelárie AVF. Podľa bodu 4.2.1 písm. m) tohto organizačného
poriadku vypracúva návrhy zmlúv kancelária, ktorá ich zároveň predkladá riaditeľovi na schválenie,
doručuje ich žiadateľom a vykonáva ďalšie administratívne úkony. Súd tak dospel k záveru, že v zmysle
uvedeného interného predpisu za prípadné nedodržanie tridsaťdňovej lehoty na doručenie zmluvy v

konkrétnom prípade zodpovedajú spoločne kancelária, ktorá má túto agendu zabezpečovať, a riaditeľ,
ktorý je zodpovedný za celkový chod kancelárie. Ak ale v konkrétnom prípade dôjde k nedodržaniu
tejto lehoty, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o závažnom porušení pracovnej disciplíny, ktorého
možným následkom by malo byť okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak si bol žalovaný vedomý
takéhoto problému, resp. ak by sa situácia dlhodobo opakovala, bol žalovaný povinný využiť štandardné

nástroje v zmysle Zákonníka práce, resp. osobitných predpisov upravujúcich výkon funkcie riaditeľa
fondu, a až v prípade, ak by nedošlo k náprave, bolo možné uvažovať o pracovnoprávnych postihoch.
Oneskorené doručenie zmluvy žiadateľovi, ktoré nie je pracovnou náplňou riaditeľa, a na ktoré nebol
žalobca v minulosti upozornený, nemôže byť vzhľadom na nedostatok závažnosti dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Posledný štvrtý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

vymedzil žalovaný nasledovne: „Na základe porovnania prehľadu Vašich pracovných ciest a verejne
dostupných zápisov zo zasadnutí rady Státního fondu kinematografie je preukázané nehospodárne
použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré sú vykazované ako výdavky na Vašu pracovnú cestu,
počas ktorej ste sa ako riaditeľ a zamestnanec fondu bez toho, aby bola Vaša pracovná cestaprerušená, zúčastnili zasadnutia rady Státního fondu kinematografie. V zmysle vnútorných predpisov
Audiovizuálneho fondu, bolo o nich rozhodnuté dozornou komisiou Audiovizuálneho fondu uzneseniami
č. 17/2023, 18/2023, 19/2023 a 20/2023, všetky zo dňa 19.7.2023 (podľa zápisu z rokovania dozornej

komisie Audiovizuálneho fondu č. 7/2023).“ Uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod nebol uplatnený včas. Pokladal v konaní za
nesporné, že žalobca v dňoch 17.02.2023 až 25.02.2023 absolvoval pracovnú cestu na Berlinale 2023,
počas ktorej sa zároveň dištančnou formou zúčastnil v dňoch 22.02.2023 až 24.02.2023 na zasadnutí
rady Státního fondu kinematografie. Rovnako bolo nesporné, že žalobca sa v dňoch 02.05.2023 až

06.05.2023 absolvoval pracovnú cestu do Liberca na festival animovaných filmov Anifilm, počas ktorej
sa zároveň dištančnou formou zúčastnil v dňoch 03.05.2023 a 04.05.2023 na zasadnutí rady Státního
fondu kinematografie; tieto skutočnosti vyplývali zo zápisu Dozornej komisie č. 7/2023 a zároveň zo
zápisov zo schôdzí rady Státního fondu kinematografie. Táto skutočnosť však sama osebe nezakladá
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný ako dôvod porušenia uviedol, že neprerušenie
pracovnej cesty a účasť na dištančnom zasadnutí iného orgánu možno považovať za nehospodárne

nakladanie s prostriedkami fondu. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
je však neurčitý a v dôsledku toho neplatný. Žalovaný nijakým spôsobom v okamžitom skončení
pracovného pomeru nezdôvodnil, v čom konkrétne prišlo k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami
fondu, v akej výške a z akých dôvodov. Samotná účasť žalobcu na zasadaní rady Státního fondu
kinematografie nie je porušením pracovnej disciplíny, resp. to žalovaný ani netvrdil; žalovaný tak bol

povinný v konaní preukázať, aké prostriedky boli nehospodárne zo strany žalobcu použité. Žalobca
pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že všetky jeho pracovné cesty boli vopred konzultované
a dohodnuté s predsedom rady AVF. Tiež uviedol, že súčasťou jeho pracovných ciest bol aj tzv.
„networking“, resp. neformálne rokovania, ktoré prebiehajú vo večerných hodinách či cez víkend, a
žalobca tak nemal problém skĺbiť cieľ pracovných ciest s účasťou na online zasadnutí rady Státního

fondu kinematografie, pričom týmto konaním neutrpel jeho zamestnávateľ žiadnu škodu. S touto
argumentáciou žalobcu sa stotožnil, a zdôraznil, že táto argumentácia ide nad rámec skutočnosti, že
je to žalovaný, kto bol povinný v konaní preukázať nehospodárne nakladanie s prostriedkami fondu, a
zároveň bol povinný preukázať, že práve konkrétne nehospodárne použitie bolo dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Ani z uznesenia Dozornej komisie AVF č. 20/2023 zo dňa 19.07.2023,

ani z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.08.2023 a ani zo žiadnych skutkových
tvrdení či predložených dôkazov žalovaným v konaní nevyplynulo, aké prostriedky fondu a z akých
dôvodov mali byť žalobcom vynaložené nehospodárne. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Taktiež dospel k záveru, že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebol uplatnený včas. Z audiovizuálneho záznamu z rokovania rady AVF zo dňa 16.05.2023 mal

súd za preukázané, že na tomto zasadnutí niektorí členovia vytýkali žalobcovi účasť na dištančných
zasadnutiach rady Státního fondu kinematografie počas pracovných ciest, pričom prítomný bol tak
vtedajší predseda rady ako aj T.. P. Š., ktorý bol v danom čase členom rady a pri okamžitom skončení
pracovného pomeru jej predsedom. Predmetom diskusie bola práve skutočnosť, že žalobca sa na
takýchto zasadnutiach zúčastnil počas pracovných ciest. Z tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že o

prípadnom nehospodárnom využití prostriedkov fondu žalobcom členovia rady AVF, a teda žalovaný,
vedel najneskôr dňa 16.05.2023, v dôsledku čoho nebol dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru uplatnený v zákonnej dvojmesačnej lehote. Nie je pritom podstatné, že žalovaný opiera začatie
plynutia tejto lehoty až od záverov Dozornej komisie zo dňa 19.07.2023. Z týchto záverov je zrejmé, že
nepriniesli žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k nehospodárnemu využitiu konkrétnych prostriedkov, a

Dozorná rada len referuje na skutočnosť, že žalobca sa počas pracovných ciest zúčastnil online rokovaní
rady Státního fondu kinematografie. Táto skutočnosť ale nebola sporná už na rokovaní rady AVF dňa
16.05.2023, resp. tam bola priamo potvrdená aj žalobcom a členovia rady o nej mali vedomosť. Inými
slovami, závery Dozornej komisie by mohli byť spôsobilé stať sa okamihom, keď sa žalovaný o porušení
pracovnej disciplíny žalobcom dozvedel, ale iba v prípade, ak by priniesli konkrétne nové zistenia nad

rámec toho, čo členovia rady AVF vedeli už na rokovaní dňa 16.05.2023. To sa však nestalo, nakoľko
zápis z rokovania Dozornej komisie nepracuje so žiadnymi konkrétnymi dátami vo vzťahu k pracovným
cestám a nákladom na ne, resp. žiadnym spôsobom nehospodárnosť použitia prostriedkov žalobcom
nekonkretizuje,apretonajneskoršímdátumom,keďsažalovanýoporušenípracovnejdisciplínyžalobcu
mohol dozvedieť, je 16.05.2023. Keďže ani jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru

nevyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, resp. ako zákonný, dostatočne určitý a včas
uplatnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, v súlade s § 68 ods. 1 písm. b), § 68
ods. 2, § 70 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom je neplatné a túto skutočnosť vyslovil vo výroku rozsudku, zároveň mierne upravila doplnil žalobný návrh žalobcu bez zmeny jeho zmyslu, a to tak, že do výroku doplnil, že ide o
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu realizované zo strany žalovaného. Postupoval pritom
v súlade s § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je viazaný žalobným návrhom, nie je však viazaný jeho

doslovným znením. Ďalej uviedol, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce dôsledkom vyslovenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je trvanie pracovného pomeru zamestnanca
s výnimkou prípadu, ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný v konaní takúto skutočnosť nepotvrdil. Rozhodol preto
v súlade so žalobným návrhom, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Nad

rámec vyššie uvedených záverov konštatoval, že po vykonanom dokazovaní sa tvrdenia žalobcu o
účelovosti dôvodov na jeho odvolanie z funkcie riaditeľa AVF a okamžitého skončenia pracovného
pomeru javia ako dôvodné. Z dôvodov uvedených žalovaným a z ich posúdenia je zrejmé, že žalovaný
v prípade pochybení žalobcu, resp. pri pochybnostiach o niektorých aspektoch výkonu jeho funkcie
nevyužil štandardné pracovnoprávne mechanizmy; nevyužil možnosť riešiť tieto otázky so žalobcom
na úrovni rady AFV, ale bez zákonnej opory pristúpil k zjavne nedôvodnému okamžitému skončeniu

pracovného pomeru. Súd Konštatoval, že takéto správanie žalovaného vyvoláva aj bez ohľadu na
tvrdenia žalobcu dojem, že išlo o účelové konanie s cieľom zbaviť žalobcu funkcie riaditeľa AVF. V
prípade pochybností o niektorých aspektoch výkonu funkcie riaditeľa AVF, napr. o dôsledkoch súbehu
tejto funkcie s funkciou člena rady Státního fondu kinematografie alebo o konaní žalobcu v rozpore s
Etickým kódexom mal žalovaný možnosť na tieto nedostatky žalobcu upozorniť a žalobca mal povinnosť

ich riešiť, nešlo však o skutočnosti, ktoré by zakladali právo žalovaného so žalobcom okamžite skončiť
pracovný pomer. Ďalej uviedol, že nevykonal žalovaným na pojednávaní dňa 25.06.2024 navrhnutý
dôkaz výsluchom T.. P. Š., a to z viacerých dôvodov. Tento dôkaz bol navrhnutý žalovaným neskoro
v rozpore s koncentráciou konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, a preto ho v súlade s § 153 ods. 2
CSP nevykonal. Predvolanie T.. Š. by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný jeho

výsluch navrhol vo vzťahu k štvrtému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, a konkrétne
ku spôsobu fungovania žalobcu a predchádzajúceho riaditeľa L.. Š. pri pracovných cestách, resp. pri
výkone iných funkcií. Potreba takéhoto dôkazu však nevyplynula z pojednávania dňa 25.06.2024, a
žalovaný mal možnosť a v súlade s § 153 ods. 1 CSP aj povinnosť navrhnúť takýto dôkaz s ohľadom
na hospodárnosť konania skôr. Tento dôkaz tiež pokladal za nadbytočný, a to s ohľadom na závery

uvedenévyššie.Zdokazovaniamalzapreukázané,žeštvrtýdôvoduvedenýžalovanýmniejezávažným
porušením pracovnej disciplíny, a taktiež že bol uplatnený neskoro. Výpoveď T.. Š. by nebola spôsobilá
tieto závery súdu zmeniť a jeho výsluch by tak nebol hospodárny. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, Alternatívne žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie Odvolanie odôvodnil tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal s poukazom na
obsah zápisu z rokovania rady AVF zo dňa 25.04.2023, že predmetom tohto rokovania nebolo udelenie

súhlasu rady s uzatvorením Zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu „. J. K., S. XXXX“, takýto bod nebol
do programu zasadnutia zaradený, ani z obsahu zápisu nevyplýva, žeby rada AVFo udelení súhlasu
so zmluvou rozhodovala; v zápise sa len konštatuje, že rada vzala zmluvu na vedomie. Poukázal na
to, že podľa § 8 ods. 2 zákona o AVF „na prijatie uznesenia rady je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých členov rady“. V zmysle citovaného ustanovenia rada o udelení súhlasu so zmluvou by

mohla rozhodnúť len jediným spôsobom a to hlasovaním a následným uznesením, čo sa však v prípade
zmluvy nestalo. Žalobca konal v rozpore so svojím poverením, keď predložil predmetnú zmluvu rade
AVF len na vedomie, napriek tomu, že k predmetnej zmluve (nad 15.000,- EUR) sa v zmysle poverenia
vyžadoval predchádzajúci súhlas rady AVF. Keďže zo zápisu je preukázané, že rada AVF neudelila k
zmluve súhlas, resp. ani zmluvu neschválila, je zrejmé že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rada AVF so zmluvou súhlasila, pričom tento záver súdu je
založený na tom, že súd nesprávne stotožnil “udelenie súhlasu” so “vzatím na vedomie”, hoci sa jedná o
dva kvalitatívne odlišné pojmy. Nesprávne je aj skutkové zistenie súdu, že rada AVF explicitne potvrdila
súhlas so zmluvou uznesením č. 15/2023 na rokovaní rady dňa 16.05.2023, kedy skonštatovala, že napredchádzajúcom rokovaní dňa 25.04.2023 s uzatvorením zmluvy súhlasila. Namietal, že uznesením
rady AVF č. 15/2023 zo dňa 16.05.2023, podľa ktorého: „Rada Audiovizuálneho fondu súhlasila na
rokovaní dňa 25.04.2023 s uzatvorením „Zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu „. J. K., S. XXXX“

medzi Slovenským filmovým ústavom a fondom.”, bola konštatovaná okolnosť, ktorá sa v skutočnosti
nestala, a preto takéto uznesenie nie právne relevantné. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré je založené na nesprávnych skutkových zisteniach súdu, že žalobca neporušil
jeho povinnosť vyžiadať si vopred súhlas od rady AVF ku zmluve, a rada AVF vopred udelila súhlas
s predmetnou zmluvou. Súd nesprávne právne posúdil vec aj z toho dôvodu, že nevzal do úvahy, že

v zmysle zákona o fonde (§ 8 ods. 2) môže rada AVF rozhodovať len uznesením na základe súhlasu
nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov, iný spôsob prijímania uznesení rady AVF zákon o fonde
neumožňuje. Vzatiu zmluvy na vedomie radou dňa 25.04.2023 hlasovanie členov rady nepredchádzalo,
pričom túto okolnosť súd vôbec nezohľadnil. Ďalej namietal, že zo zápisu č. 6/2023 z rokovania rady AVF
dňa 16.05.2023 nevyplýva údajná vedomosť rady o obsahu zmluvy, o dni jej uzavretia, zápis č. 6/2023
z rokovania rady AVF dňa 16.05.2023 takéto informácie neobsahuje, preto je nesprávny skutkový záver

súdu, že rada AVF sa preukázateľne dozvedela o podpise zmluvy a teda aj porušení pracovnej disciplíny
najneskôr dňa 16.05.2023. K prekročeniu právomoci žalobcu v zmysle poverenia došlo podpísaním
zmluvy bez súhlasu rady AVF, pričom Zápis č. 6/2023 z rokovania rady AVF dňa 16.05.2023 informácie
o podpísaní zmluvy neobsahuje. Žalovaný sa o predmetnom dôvode okamžitého skončenia pracovného
pomeru dozvedel až na základe Uznesenia Dozornej komisie č. 17/2023 zo dňa 19.07.2023, ktoré

konštatuje v písm. a) že pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu „. J. K., S. XXXX“
riaditeľ konal v mene fondu nad rámec poverenia radou a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods.
1 zákona o AVF, dvojmesačná prekluzívna lehota začala plynúť od 19.7.2023, t.j. žalovaný uplatnil
tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru včas. Poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi
bol známy obsah poverenia, prijatie poverenia potvrdil svojím podpisom, a teda mu bolo známe aj

to, že v prípade zmluvy na hodnotu 15.000,- EUR mal požiadať radu AVF o predchádzajúci súhlas.
Napriek tomu žalobca uviedol rade, že k zmluve stačí vzatie na vedomie. Bolo povinnosťou žalobcu
o takýto súhlas radu AVF požiadať a nemožno uvedenú povinnosť bagatelizovať, resp. zbavovať sa
jej tvrdením žalobcu, že jeho názor, že stačí vzatie zmluvy na vedomie, nebol relevantný a tvrdením,
že za rokovanie zodpovedá rada AVF. Rozhodovanie o vynaložení prostriedkov fondu je kompetenciou

zverenou výlučne riaditeľovi fondu, pričom udelenie predchádzajúceho súhlasu rady AVF od určitej
sumy, predstavuje kontrolný mechanizmus vynakladania finančných prostriedkov AVF. Riaditeľ AVF je
výkonným orgánom fondu, ktorý riadi činnosť AVF a koná v jeho mene v rozsahu poverenia radou AVF.
Prekročenie kompetencie vyplývajúce z poverenia, ktoré sa týka nakladania s finančnými prostriedkami
fondu predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca sa na pojednávaní (aj v písomných

podaniach) bránil tým, že suma 20.000,- EUR bola uvedená v rozpočte, čo však nie je pravda, nakoľko
v rámci položky 637003, na ktorú žalobca poukázal nebola uvedená suma 20.000,- EUR a už vôbec
nie na konkrétnu zmluvu. Súd sa s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal, ani nevzal do úvahy
podstatnúčasťtvrdenížalovanéhouvedenýchvjehopísomnýchpodaniach,resp.nevysvetlilakoposúdil
skutkové tvrdenia a argumentáciu žalovaného, čím bol naplnený aj odvolací dôvod podľa ustanovenia

§ 365 ods.1 písm. b) CSP. K druhému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že
tento dôvod vymedzil dostatočne určito a v súlade so Zákonníkom práce. namietal, že súd sa nezaoberal
odôvodnením uznesenia DK č. 18/2023, ktoré sa nachádza v zápise č. 7/2023 pred uznesením č.
18/2023. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol
že zápis č. 7/2023 z rokovania dozornej komisie neobsahuje žiadne konkrétnejšie skutočnosti, ktoré

konštatovanie bolo základom pre nesprávne právne posúdenie veci súdom, že tento dôvod okamžitého
skončenia bol vymedzený neurčito. Zároveň súd nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného uvedené v
jeho písomných podania, resp. v odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o tom, ako súd
posúdil jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomuto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
čím je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. b) CSP. Považoval za zmätočný

záver súdu, ktorý na jednej strane uvádza, že žalovaný vymedzil tento dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru neurčito a nie je z neho zrejmé, akého konania sa žalobca mal dopustiť a na
strane druhej súd konštatoval, že nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k tomuto druhého
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo viedlo k nesprávnemu právnemu záveru, že

tento dôvod okamžitého skončenia je vymedzený neurčito. Zároveň súd nesprávne vyhodnotil, že tento
dôvod nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom akékoľvek vysvetlenie
tohto záveru súdu v odôvodnení rozsudku absentuje a tento záver súd nemá oporu ani vo vykonanom
dokazovaní. Pokiaľ ide o tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, namietal, že v zmysle§ 13 ods. 1, 2 písm. c) zákona o AVF a čl. 3, bod 3. 1, 3. 2 Organizačného poriadku kancelárie
AVF žalobca je výkonným orgánom fondu, riadi jeho činnosť a koná v jeho mene v rozsahu poverenia
radou, zabezpečuje organizačnú a administratívno-technickú činnosť fondu a riadi činnosť kancelárie

fondu a zodpovedá za ňu rade. Preto je nepochybné, že aj keď zo zákona o fonde, resp. iného
zákona alebo z náplne práce žalobcu výslovne nevyplýva povinnosť žalobcu (ako riaditeľa) doručovať
návrhy zmlúv, vzhľadom na to, že je výkonným orgánom fondu, riadi jeho činnosť a v zmysle zákona
o fonde a ORP je zodpovedný za činnosť kancelárie, ktorú riadi, zodpovedá aj za doručovanie zmlúv
v lehote v súlade s § 22 ods. 4 zákona o AVF. Doručovanie zmlúv žiadateľovi ako kompetencia nie je

v náplni práce administrátora zmlúv. Úlohou administrátora zmlúv je pripraviť návrh zmluvy s prílohami
a následne ich predložiť riaditeľovi AVF, nie však doručiť zmluvu žiadateľovi. Žiadateľom sa doručujú
návrhu zmlúv podpísané riaditeľom AVF. Podpísanie zmluvy je výlučná kompetencia riaditeľa AVF, a
predpokladom na to, aby návrh zmluvy mohol byť doručený žiadateľovi. Žalobca v replike uviedol, že
žalobca podpísal zmluvy včas, ale povinnosť doručiť zmluvy v lehote porušil “žalovaný ako právnická
osoba v dôsledku nečinnosti príslušného odborného pracovníka kancelárie.” Neuviedol však, akého

odborného zamestnanca mal na mysli, ani nepreukázal, že zmluvy podpísal žalobca včas. Pokiaľ by
týmto odborným zamestnancom myslel administrátora zmlúv a žiadosti, v rámci jeho náplne práce
doručovanie zmlúv nie je uvedené, čo sa javí ako logické, pretože pokiaľ riaditeľ zmluvu nepodpíše,
nemôže byť doručovaná žiadateľovi, a preto za doručovanie zmlúv žiadateľom v lehote zodpovedá
len riaditeľ. Za nedodržanie 30-dňovej lehoty nemôže byť teda spoluzodpovedná kancelária AVF alebo

administrátor zmlúv, nakoľko žiadateľom sa doručujú riaditeľom podpísané návrhy zmlúv, pričom ani
kancelária AVF, ani administrátor zmlúv a žiadostí objektívne nemôže ovplyvniť kedy (a či) riaditeľ
zmluvu podpíše, a teda nemôžu za doručovanie ani zodpovedať. V odôvodnení absentuje vysvetlenie
súdu ako posúdil tvrdenia a argumentáciu žalovaného k tomu dôvodu okamžitého skončenia uplatnenú
v súdnom konaní. Súd nesprávne právne posúdil veci, keď konštatoval, že za omeškanie lehoty na

doručenie zmluvy je spoluzodpovedná aj kancelária AVF a zároveň dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že tento dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru nie závažným porušením pracovnej
disciplíny. K štvrtému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že konkretizoval
predmetný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, poukázal na to, že žalobca sa
zúčastňoval dištančnou formou zasadnutí SFK počas toho ako bol oficiálne (navonok) na pracovných

cestách ako riaditeľ fondu bez toho, aby tieto pracovné cesty prerušil, pričom za nehospodárne použitie
finančných prostriedkov AVF žalobca považoval také použitie finančných prostriedkov AVF, ktoré sú
vykazované ako výdavky na pracovnú cestu riaditeľa AVF, hoci počas pracovných ciest žalobca sa
zúčastňoval online zasadnutí SFK a tento čas navonok vykazoval ako pracovnú cestu riaditeľa SFK,
ktoréodôvodneniežalovanýuviedolvokamžitomskončenípracovnéhopomeruakoajvZápiseč.7/2023

z rokovania dozornej rady a nakoniec to vyplynulo aj z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 25.06.2024.
S ohľadom na výsluchu žalobcu konštatoval, že žalobca potvrdil, že hoci bol ako zamestnanec v
neskrátenom pracovnom pomere na služobných cestách ako riaditeľ AVF, počas doby od 9.00 do
17.00 hod. počas pracovnej cesty sa zúčastňoval na online rokovaniach SFK. Súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že „zo žiadnych skutkových

tvrdení či predložených dôkazov žalovaným v konaní nevyplynulo, aké prostriedky fondu a z akých
dôvodov mali byť žalobcom vynaložené nehospodárne“. Žalovaný je toho názoru, že vymedzil dôvody
nehospodárneho vynaloženia finančných prostriedkov AVF určito a to jednak v Okamžitom skončení
pracovného pomeru, ako aj v zápise č. 7/2023 z rokovania dozornej rady, ktorý navrhol žalovaný ako
dôkaz, a tiež v písomných podaniach žalovaného v tomto konaní, čím uniesol bremeno tvrdenia ako

aj dôkazné bremeno ohľadom tohto dôvodu okamžitého skončenia. Aj výsluch žalobcu na pojednávaní
dal za pravdu žalovanému ohľadom nehospodárnosti nákladov na pracovné cesty žalobcu. Uvedené
nesprávne skutkové zistenia zo strany súdu viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom,
že tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je neurčitý, a teda neplatný. Namieta, že
predmetný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa netýkal skutočnosti, že žalobca bol

aj členom rady SFK, ale nehospodárneho vynaloženia nákladov AVF na pracovné cesty žalobcu ako
riaditeľa AVF, na ktorých sa žalobca zúčastňoval online zasadnutí rady SFK, a teda skutočnosť, že
žalobca ako aj prechádzajúci riaditeľ okrem funkcie riaditeľa AVF mali aj iné funkcie nie je relevantná
pre tento dôvod skončenia pracovného pomeru. Žalovaný poukázal na nehospodárne vynakladanie
prostriedkov AVF na tom základe, že žalobca počas pracovnej doby na služobnej ceste ako riaditeľ

AVF sa zúčastnil zasadnutia rady AVF, čiže výkon funkcie člena rady SFK počas pracovnej cesty
riaditeľa AVF žalovaný vnímal ak problém, nie samotnú funkciu v SFK ako takú. V tomto smere súd
na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré súd viedli
k nesprávnemu právnemu posúdeniu, že zo strany žalobcu nešlo o závažné porušenie pracovnejdisciplíny. Na pojednávaní dňa 25.6.2024 navrhol vypočuť U. L. Š. a to k štvrtému dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nakoľko je dlhodobo súčasťou rady AVF a pozná pomery. Súd tento
návrh na doplnenie dokazovania pokladal za predložený neskoro v rozpore so zásadou koncentrácie.

Namietal, že vypočutie L. Š. navrhol na základe vyjadrení žalobcu počas výsluchu na pojednávaní
25.6.2024 (teda na prvom pojednávaní) k tomuto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
pretotentonávrhnadoplneniedokazovaniabolsúdupredloženývčasažekonštatovaniesúduoneskoro
navrhnutom dôkaze je nesprávne. L. Š. dlhodobo pôsobil v AVF aj predtým ako sa stal predsedom rady
AVF, a preto mohol poskytnúť relevantné informácie týkajúce sa tohto dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobcu v nadväznosti na výsluch žalobcu. Súd zároveň výsluch L. Š. považoval
aj za nadbytočný nakoľko dospel k záveru, že sa nejednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny
a že tento dôvod okamžitého skončenia bol uplatnený neskoro a že výpoveď L. Š. by nebola spôsobilá
tieto závery súdu zmeniť. K tomuto uviedol, že súd vychádzal len zo svojej domnienky, že výpoveď
L. Š. by nebola spôsobilá zmeniť tieto závery súdu, nakoľko súd vopred nepozná obsah výpovede
svedka, preto takéto odopretie vykonania navrhnutého dôkazu je nezákonné. Uvedeným postupom

súdu, ktorým nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - výsluch U. L. Š. bol naplnený dôvod odvolania
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Poukázal, že z audiovizuálneho záznamu z rokovania rady AVF dňa
16.05.2023 je evidentné, že o pracovných cestách žalobcu viedli členovia rady AVF len neformálnu
diskusiu. Neformálnosť tejto diskusie a jej irelevantnosť vo vzťahu k momentu začatia plynutia 2-
mesačnej lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce potvrdzuje aj fakt, že rada na

základe tejto neformálnej diskusie neprijala žiadne uznesenie ako i to, že téma pracovných ciest žalobcu
a účasti žalobcu počas nich na rokovaniach SFK nebola zmienená ani v písomnom vyhotovení zápisu
z tohto rokovania rady AVF č. 6/2023. Preto je nesprávny záver súdu, že uvedená lehota začala
plynúť najneskôr 16.05.2023. Šetrenie k tomuto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
vykonala až dozorná komisia, ktorej dňa 14.07.2023 bol predložený prehľad pracovných ciest riaditeľa,

ktorý porovnala so zasadnutiami rady SFK a na základe uvedeného a ďalších dôvodov uvedených v
bode 1.4 zápisu č. 7/2023 rokovania dozornej komisie prijala uznesenie č. 20/2023 dňa 19.07.2023.
O tomto dôvode skončenia pracovného pomeru sa dozvedel až 19.07.2023 na základe prijatého
uznesenia dozornej komisie č. 20/2023, a preto tento dôvod okamžitého skončenia uplatnil včas. Zápis
č. 7/2023 a uznesenia dozornej komisie č. 20/2023 priniesli nové závery týkajúce sa tohto dôvodu

okamžitého skončenia, ktoré predtým známe žalovanému neboli a nevyplývali ani z dôkazu žalobcu -
audiovizuálneho záznamu z rokovania rady AVF dňa 16.05.2023. Ďalej uviedol, že dňa 04.07.2024 bol
riaditeľovi AVF, ako štatutárnemu orgánu, doručený Protokol NKÚ, č. Z - 004102/2024/ 1181/ MZC, číslo
poverenia 1903/04, podpísaný dňa 27.06.2024, ktorý obsahuje výsledky a závery kontroly vykonávanej
NKÚ„Systémfinancovaniakultúry,umeniaakreatívnehopriemysluprostredníctvomfondovMinisterstva

kultúry Slovenskej republiky“ KA - 002/2024/ 1133.Kontrola sa uskutočnila v období od 01.02.2024 do
27.06.2024 a kontrolované obdobie boli roky 2021 až 2023. V zmysle záverov NKÚ: „Napriek tomu, že
podľa § 14 ods. 3 zákona o AVF funkčné obdobie riaditeľa AVF je päť rokov. Na pozícií riaditeľa AVF v
období od 18.01.2023 do 25.10.2023 pôsobili traja riaditelia. Kontrolou bolo zistené, že všetky odvolania
aj menovania riaditeľov boli realizované v súlade so zákonom... “. Uvedený záver NKÚ len potvrdzuje

doterajšie tvrdenia žalovaného, že pri konaniach súvisiacich s odvolaním L. X. z funkcie riaditeľa, konal
v súlade so zákonom a neporušil žiadne zákonné ustanovenia. Vzhľadom na čas doručenia Protokolu
NKÚ (júl 2024), nemohol žalovaný tento prostriedok procesnej obrany použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie a z tohto dôvodu ho uplatnil ako prostriedok procesnej obrany až v odvolacom konaní a žiadal,
aby súd na tento dôkaz prihliadol a posúdil ho v súvzťažnosti s ostatnými predloženými dôkaznými

prostriedkami.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu; že v napadnutom

rozsudku podľa žalovaného absentuje vysvetlenie súdu ako posúdil tvrdenia a právne argumenty
žalovaného a preto je rozsudok nepreskúmateľný, uviedol; že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nie
je povinnosťou súdu vysporiadať sa argumentačne s každým jedným tvrdením strany a podľa jeho
názoru sa súd v napadnutom rozsudku rozsahom adekvátne a obsahovo presvedčivo a vecne správne

vysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam
súdu týkajúcim sa prvého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že súd sa
otázkou, či bol riaditeľovi AVF daný súhlas na uzatvorenie Zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu
„. J. K., S. XXXX“ dôsledne zaoberal a vysporiadal sa s ňou s náležitým odôvodnením. Záver súduo tom, že súhlas rady AVF na uzatvorenie zmluvy bol daný je podľa jeho názoru správny a je
výsledkom komplexného posúdenia tejto otázky a nie omylu vo význame pojmov. S poukazom na
znenie uznesenie rady AVF č. 15/2023 na rokovaní rady zo dňa 16.05.2023 namietal, že skutková

okolnosť zistená súdom presne zodpovedá textu prijatého uznesenia a aj obsahu rokovania rady AVF
dňa 16.05.2023 k tomuto bodu. Toto uznesenie nemožno považovať za právne irelevantné, pretože
zjavne manifestuje vôľu a zámer rady AVF odstrániť akékoľvek pochybnosti o tom, či rada vyjadrila
súhlas s uzatvorením danej zmluvy. Stotožnil sa v plnej miere s názorom súdu uvedeným v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuapovažovalzaprávneneobhájiteľnévytýkanéžalovanýmžalobcoviakozávažné

porušenie pracovnej disciplíny: podpis zmluvy uzavretej na pravidelnú a každoročne sa opakujúcu
aktivitu AVF; uzavretej na aktivitu kľúčovú pre medzinárodnú prezentáciu slovenskej kinematografie
a audiovizuálneho priemyslu; uzavretej v súlade s rozpočtom AVF na rok 2023, vopred schváleným
radou AVF; návrh ktorej rada AVF pred jej uzavretím 26.04.2023 prerokovala dňa 25.04.2023; ktorej
podpísané znenie rada AVF opätovne prerokovala dňa 16.05.2023 a výslovne v prijatom uznesení
č. 15/2023 uviedla, že z jej uzavretím súhlasila. Údajné nezohľadnenie § 8 ods. 2 zákona o fonde

(ustanovenia upravujúce náležitosti prijímania uznesení radou AVF) nepovažoval za relevantné, nakoľko
nebolosporné,čisanarokovaníradydňa25.04.2023oudelenísúhlasunauzatvoreniezmluvyhlasovalo
alebonie.Súdkonštatoval,žeradaAVFsúhlasudelilabezvýslovnéhouznesenia,pretojezrejmé,žepre
posúdenie tejto otázky neopomenul žiadnu relevantnú právnu úpravu. Ďalej uviedol, že z vykonaných
dôkazov vyplýva, že rada AVF v čase jej rokovania dňa 16.05.2023 vedela, že predmetná zmluva o

spolupráci pri realizácii projektu „. J. K., S. XXXX“, bola už podpísaná/uzavretá, nakoľko: z vykonaného
dôkazu prehratím audiovizuálneho záznamu “6. rokovanie- 20230516_135549-Meeting Recording 2“,
v časovom úseku od 0:30:00 hod. do 0:31:12 hod. je zrejmé, že rada AVF na zasadnutí 16.05.2023
vyslovovala súhlas s už „uzatvorenou zmluvou“ na projekt „T. J. K., S. XXXX; táto zmluva bola po jej
podpise dňa 02.05.2023 oficiálne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv (t.j. 2 týždne pred zasadnutím

rady AVF 16.05.2023), pričom informáciu o zverejnení zmluvy žalobca doložil ako listinný dôkaz v
konaní; dňa 16.05.2023, t. j. v deň zasadnutia rady AVF bol na festivale v Cannes otvorený stánok
AVF a SFÚ, ktorý bol financovaný práve na základe tejto zmluvy. Keďže išlo k najväčšie podujatie AVF
za rok je nepochybné, že členovia AVF touto informáciou disponovali. Je preto zrejmé, že súd prvej
inštancie otázku začatia plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pre uplatnenie dôvodu okamžitého

skončenia pracovného pomeru pri tomto dôvode posúdil správne a dôvodne konštatoval neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru aj z dôvodu zmeškania uvedenej lehoty. Považoval za
správny záver súdu týkajúci sa druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru o tom, že
žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru konkrétne nevymedzil konanie žalobcu ktoré malo
byť dôvodom pre vytýkané závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvodom pre okamžité skončenie

pracovného pomeru. Tvrdenie žalovaného, že sa súd nezaoberal odôvodnením nachádzajúcim sa v
zápise č. 7/2023 je nesprávne, nakoľko z rozsudku je zrejmé, že súd odôvodnenie zápisu zohľadňoval,
avšak ani v ňom nenašiel žiadny konkrétnejší popis vytýkaného konania žalobcu. Uviedol, že do
dnešného dňa presne nevie, aké konkrétne konanie sa mu voči L.. I. kladie za vinu a v čom konkrétne sa
mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, keďže žalovaný toto vytýkané konanie bližšie

nevymedzil ani v písomnom vyhotovení OSPP, ani v žiadnom zo svojich podaní a neuviedol to ani na
pojednávaní. Poukázal na to, že zo zápisu zápis č. 7/2023 z rokovania Rady zo dňa 20.06.2023 vyplýva,
že rada AVF neprijala navrhované uznesenie, v ktorom sa malo konštatovať, že žalobca závažne
porušil svoju pracovnú disciplínu a porušil čl. IV. a V. etického kódexu AVF úkonmi voči L.. I.. Súd
preto v správne konštatoval, že tento dôvod je neurčitý a nie je z neho zrejmé, akého konkrétneho

konaniasamalžalobcadopustiťažejepovinnosťouzamestnávateľa,abydôvodyokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru jednoznačne skutkovo vymedzil. Zároveň správne konštatoval, že ak by bol tento
dôvod dostatočne určitý (čo nebol), tak nemožno „nezdvorilé“ konanie žalobcu považovať automaticky
za rozporné s etickým kódexom žalovaného a bez ďalšieho za závažné porušenie pracovnej disciplíny
žalobcu, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru ako výnimočný postih pre

zamestnanca. V súvislosti s tretím dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru poukázal na
to, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru vytýkal žalobcovi, že nedoručil žiadateľom
zmluvy včas v súlade s ust. 22 ods. 4 zákona o fonde a nič iné; nikdy mu nevytýkal nepodpísanie
zmlúv riadne a včas alebo neuskutočnenie iných úkonov. Takéto iné porušenie nevyplýva ani z bodu 1.3.
Zápisu č. 7/2023 z rokovania dozornej komisie, na ktorý sa žalovaný v konaní odvolával. Pokiaľ teda

žalovaný v odvolaní začína prvýkrát v konaní doslova “špekulovať“ ohľadne otázky, či žalobca riaditeľ
predmetné zmluvy riadne podpísal, táto skutková okolnosť je pre konanie irelevantná, nakoľko prípadné
nepodpísanie zmlúv nebolo nikdy žalobcovi vytýkané ani nebolo dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Podotkol, že v replike žalobca výslovne uviedol, že tieto zmluvy riadne podpísala toto tvrdenie žalobcu žalovaný výslovne v ďalšom priebehu konania nepoprel, takže je nesporné. V
konaní bolo medzi stranami nesporné, že niektoré zmluvy neboli zo strany AVF ako právnickej osoby
doručené včas. V konaní bolo takisto nesporné, že zo zákona o fonde, resp. iného zákona alebo z náplne

práce žalobcu výslovne nevyplýva povinnosť žalobcu (ako riaditeľa) doručovať návrhy zmlúv žiadateľom
(toto výslovne uvádza aj žalovaný v bode 33. odvolania). Argumentácia žalovaného, podľa ktorej
úlohou zamestnanca kancelárie AVF na pozícii Administrátora zmlúv a žiadostí bolo síce pripraviť návrh
zmluvy s prílohami a následne ich predložiť riaditeľovi, avšak nie povinnosť ich doručovať žiadateľom,
je v rozpore s elementárnou logikou ako aj vykonanými dôkazmi, a to s Organizačným poriadkom

kancelárie AVF a s Pracovnou náplňou odborného pracovníka kancelárie AVF na pozícii Administrátor
žiadostí a zmlúv. Z bodu 4.2.1, písm. m) Organizačného poriadku kancelárie AVF jednoznačne
vyplýva, že kancelária AVF vypracúva návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondom (ďalej
len „zmluva“), predkladá návrh zmluvy riaditeľovi, zabezpečuje doručenie návrhu zmluvy žiadateľovi
a vykonáva ďalšie administratívne úkony spojené s uzavretím zmluvy. Kancelária AVF tieto svoje
činnosti zabezpečuje prostredníctvom svojich zamestnancov na pozícii Administrátor žiadostí a zmlúv.

Z predloženej Pracovnej náplne zamestnanca AVF na pozícii Administrátor žiadostí a zmlúv vyplývajú
o.i. nasledovné povinnosti: zabezpečuje komplexnú administráciu žiadostí o poskytnutie finančných
prostriedkov z fondu a zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov z fondu...; zabezpečuje prípravu
podkladov pre prípravu zmlúv a komunikáciu so žiadateľmi a s prijímateľmi finančných prostriedkov z
fondu. Pre konanie je úplne irelevantné zisťovať a preukazovať, ktorý konkrétny zamestnanec kancelárie

AVF mal v náplni práce doručovanie zmlúv žiadateľom. Podstatná vo veci je nesporná skutočnosť, že
doručovaniezmlúvnemalvpopise/náplniprácežalobcaakoriaditeľAVF.vsúvislostisoštvrtýmdôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal, že tvrdenie žalovaný dostatočne konkretizoval, sa
nezakladá na pravde. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, nebol doteraz schopný
ani len tvrdiť, nieto preukázať, v akej výške a z akého titulu žalobca vyúčtoval náklady na svoje

zahraničné cesty a v akej časti, v akej sume, z akého titulu mali byť tieto náklady neoprávnene
vykázané. Tieto nevyhnutné konkrétne údaje, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nevyplývajú
z uznesenia Dozornej komisie AVF č. 20/2023 zo dňa 19.07.2023, z okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 08.08.2023, ani zo žiadnych skutkových tvrdení či dôkazov predložených žalovaným
v konaní v rámci písomných podaní alebo pojednávania vo veci. Žalobcovi doteraz nie je zrejmé,

akým spôsobom, v akej výške a z akého titulu mal nehospodárne vynaložiť prostriedky AVF, teda čo
konkrétne malo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru v tomto bode. V súvislosti
s dištančnou (on-line) účasťou žalobcu na zasadnutiach rady Státního fondu kinematografie nevznikli
žalovanému akékoľvek ďalšie náklady. Inými slovami povedané, aj keby sa týchto zasadnutí žalobca
nezúčastnil, náklady vynaložené na zahraničné pracovné cesty žalobcu (ubytovanie, cestovné náklady,

diéty atď.) by zostali úplne rovnaké. Dávame do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný žalobcovi
v súvislosti so zahraničnými pracovnými cestami nikdy nevytýkal neplnenie pracovných povinností ani
nesplnenie cieľov a účelov predmetných pracovných ciest, vytýka mu len nehospodárne vynaložené
náklady, bez toho aby ich riadne špecifikoval. Súd preto dospel k správnemu skutkovému zisteniu,
že žalovaný štvrtý dôvod nekonkretizoval a následne toto skutkové zistenie správne právne posúdil,

že tento nekonkretizovaný dôvod je neurčitý, a teda neplatný. Nedôvodne tiež žalovaný namietal, že
tento dôvod nebol uplatnený včas. Je zrejmé že už na zasadnutí rady AVF dňa 16.05.2023 bola
členmi Rady AVF vytýkaná súbežná účasť žalobcu na dištančných zasadnutiach rady Státního fondu
kinematografie počas jeho pracovných ciest, aj keď to nebolo premietnuté do zápisu z rokovania
rady. Zápis zo zasadnutia Dozornej komisie ani uznesenie zo dňa 19.07.2023 nepriniesli žiadne nové

závery v tejto súvislosti, nakoľko nepracujú s ani jediným konkrétnym číselným údajom z hľadiska
celkových vykázaných nákladov ani tvrdených neoprávnených nákladov a nijako ich nekonkretizujú(!).
Sám žalovaný v bode 66. odvolania uvádza, že Dozorná rada porovnala prehľad pracovných ciest
žalobcu so zasadnutiami rady SFK a na základe toho prijala uznesenie č. 20/2023. Z uvedeného
vyplýva že Dozorná rada bez vyhodnotenia akýchkoľvek číselných údajov a podkladov k vykázaným

nákladom na pracovné cesty (napr. určením sumy celkových vykázaných nákladov a určením sumy
neoprávnených nákladov) dospela bez ďalšieho k záveru o ich neoprávnenosti, uvádzaním absolútne
vágnych tvrdení typu „táto správa nerozptýlila pochybnosti dozornej komisie o možnom nehospodárnom
vynakladaní prostriedkov na pracovné cesty“ a ďalej, že „možno považovať za nehospodárne použitie
finančných prostriedkov...“. Súd preto správne zistil a právne posúdil, že najneskôr na zasadnutí

16.05.2023 získal žalovaný vedomosť o súbežnej účasti žalobcu na dištančných zasadnutiach rady
Státního fondu kinematografie počas jeho pracovných ciest, ktoré žalobcovi vytýkal, závery zasadnutia
Dozornej komisie nepriniesli nič nové a konkrétne z hľadiska tvrdenej neoprávnenosti nákladov, preto
tentodôvodOSPPboldňa08.08.2023uplatnenýneskoro.NevykonanievýsluchuU.T..P.Š.súdnáležiteodôvodnil, s čím sa plne stotožnil. K predloženému protokolu NKÚ žalovaným v odvolacom konaní
uviedol, že NKÚ platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neposudzoval, vyjadroval sa k
menovaniu a odvolaniu riaditeľov AVF. Okamžité skončenie pracovného pomeru je celkom odlišným

právnym úkonom od odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa AVF, ku ktorému došlo dňa 04.08.2023
Uznesením Rady AVF č. 21/2023.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zotrval na svojom odvolaní, aj na
argumentácii v ňom uvedenej týkajúcej sa štvrtého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Nestotožnil sa so závermi súdu že štvrtý výpovedný dôvod je neurčitý teda neplatný, nakoľko žalovaný
nezdôvodnil, v čom konkrétne prišlo k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami fondu, v akej výške
a z akých dôvodov, pričom žalovaný bol v konaní povinný preukázať, aké prostriedky boli nehospodárne
žalovaným použité. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že bez uvedenia
prostriedkov použitých nehospodárne je tento výpovedný dôvod neplatný.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného; výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v

súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; vec posúdil správne po právnej stránke, keď na
zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom
fonde, zákona č.552/2003 Z. z. o, výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníka práce, a dospel k
správnemu záveru, že žiaden z dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
08.08.2023 nepredstavuje platný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svoje zistenia a

závery vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil,
keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. Proti záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný

náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno
považovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené; v tejto súvislosti bolo zachované jeho
právo na spravodlivý súdny proces. Za porušenie práva na spravodlivý proces nemožno považovať také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán.

7. V konaní nebolo sporné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
zo dňa 08.08.2023 žalobcovi, v ktorom žalovaný skutkovo vymedzil štyri dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom.

8. Prvý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený tým, že dňa 26.4.2023 žalobca

ako riaditeľ uzatvoril so Slovenským filmovým ústavom zmluvu o spolupráci pri realizácii projektu „. J.
K., S. XXXX (CRZ - 13/SP/2023) na peňažné plnenie 20 000 EUR bez toho, aby rada tento úkon vopred
formálne - prijatím uznesenia - odsúhlasila. Ako riaditeľ v danom prípade konal v mene fondu nad rámec
poverenia radou a teda v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o fonde. Súd prvej inštancie mal za
preukázané,žesúhlasradyAVFspodpisompredmetnejzmluvyboludelený,pričomvychádzalzozápisu

z rokovania rady AVF dňa 25.04.2023, na ktorom pracovníčka žalovaného Z. X. informovala radu AVF o
Zmluveospolupráciprirealizáciiprojektu„.J.K.,S.XXXX“,ktorúžalobcapredložilradenavedomie,ana
ktorom rada AVF ako kolektívny orgán uvedenú zmluvu neschválila, ale vzala jej podobu a pripravovaný
podpis na vedomie, na základe čoho dospel k záveru, že rada AVF udelila s podpisom tejto zmluvy
súhlas bez výslovného uznesenia. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti, z ktorých

súd prvej inštancie vychádzal, nepreukazujú udelenie súhlasu rady AVF s podpisom zmluvy a navyše
zo skutkového vymedzenia prvého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že
žalovaný vytýkal žalobcovi porušenie pracovnej disciplíny tým, že predmetnú zmluvu uzavrel bez toho,
abyradatentoúkonvopredformálne-prijatímuznesenia-odsúhlasila..Avšakobsah zápisuzrokovaniarady AVF zo dňa 25.04.2023 a zápisnice z rokovania Dozornej komisie AVF zo dňa 17.07.2023 a
19.07.2023; podľa ktorých i keď predmetom rokovania podľa programu nebolo schvaľovanie predmetnej
zmluvy radou, L. X., ktorá radu AVF o tejto zmluve informovala, vzniesla otázku, či je potrebné, aby

rada zmluvu schválila, alebo postačuje jej vzatie na vedomie, na ktorú nielen žalobca ako riaditeľ
AVF ale aj predseda rady AVF uviedol, že postačuje vzatie na vedomie; preukazujú správnosť záveru
súdu prvej inštancie, že rada AVF sa podstatnou mierou podieľala na pochybení, v dôsledku ktorého
pred uzavretím zmluvy k riadnemu odsúhlaseniu zmluvy prijatím uznesenia radou AVF nedošlo napriek
tomu, že žiaden člen rady na rokovaní neuviedol žiadne námietky alebo výhrady k podpisu tejto

zmluvy, čo vyplýva aj z uznesenia rady AVF č. 15/2023 zo dňa 16.05.2023, podľa ktorého rada AVF
súhlasila na rokovaní dňa 25.04.2023 s uzatvorením predmetnej zmluvy. Žalovaný namietal, že týmto
uznesením bola len konštatovaná skutočnosť, ku ktorej nedošlo, avšak z tohto uznesenia podľa názoru
odvolacieho súdu vyplýva aj to, že následne rada AVF s uzavretím tejto zmluvy vyjadrila súhlas, resp
ju odsúhlasila. Nedôvodne žalovaný namieta v odvolaní nesprávne skutkové zistenie súdu, že žalobca
neporušil svoju povinnosť vyžiadať si vopred súhlas od rady AVF k zmluve, keď k takémuto zisteniu

súd prvej inštancie nedospel a porušením takejto povinnosti nie je ani vymedzený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Žalovaný závažnosť porušenia pracovnej disciplíny konaním žalobcu
vymedzeným v prvom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru vyvodzoval zo skutočnosti,
že išlo o prekročenie kompetencie vyplývajúcej z poverenia, ktoré sa týkajú nakladania s finančnými
prostriedkami fondu. Potrebné je však uvedené hodnotiť aj s prihliadnutím na to, že žalobca bol podľa

poverenia oprávnený rozhodnúť o vynaložení sumy vyššej ako 15 000 € so súhlasom rady AVF a i keď
súhlas rady AVF vopred nebol udelený k podpisu zmluvy, rada AVF pred jej podpisom už bola o tejto
zmluve a pripravovanom podpise informovaná, uvedené vzala na vedomie a následne podpis zmluvy aj
odsúhlasila, pričom zároveň sa v podstatnej miere podieľala na pochybení, pre ktoré tento súhlas nebol
udelený vopred ale až následne. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je správny záver súdu prvej

inštancie, že podpísanie takejto zmluvy žalobcom nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedený záver
sú irelevantné námietky žalovaného týkajúce sa porušenia povinnosti uplatniť tento dôvod skončenia
pracovného pomeru zákonom stanovenej lehote.

9.Druhýdôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerubolvymedzenýtým,ženazákladeuznesenia
rady fondu č. 19/2023 z 20.06.2023 dozorná komisia AVF preskúmala postup žalobcu pri kontrole
pracovných povinností a ukončení pracovného pomeru so Z. W. I.C. a konštatovala, že v tomto prípade
konanie žalobcu možno považovať za nesúladné s ustanoveniami čl. IV a V Etického kódexu AVF, najmä
z dôvodu, že jednotlivé úkony, ktoré ako riaditeľ voči dotknutej zamestnankyni vykonal a spôsob, akým

tieto úkony realizoval, mohli vzbudiť dojem nevhodného vystupovania, pri ktorom z zároveň absentovali
atribúty zdvorilého, korektného, trpezlivého a rovnakého prístupu. Odvolací súd sa stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, že tento dôvod je neurčitý a nie je z neho zrejmé, akého konkrétneho konania
sa mal žalobca dopustiť. Tento dôvod neobsahuje žiadne skutkové vymedzenie úkonov ani spôsobu
ich realizovania žalobcom, týkajúcich sa uvedeného postupu žalobcu. Vzhľadom na neurčitosť tohto

dôvodu, nemožno ho považovať ani za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

10. Tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený tým, že v prípade dvoch
žiadateľov o podporu audiovizuálnej kultúry nedoručil žalobca týmto žiadateľom v zákonnej lehote
návrh zmluvy, čím porušil § 22 ods. 4 zákona o AVF. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej

inštancie dospel k správnym záverom, že za prípadné nedodržanie 30 dňovej lehoty na doručenie
zmluvy v danom prípade zodpovedajú spoločne kancelária, ktorá má túto agendu zabezpečovať, a
riaditeľ, ktorý je zodpovedný za celkový chod kancelárie; a že oneskorené doručenie zmluvy žiadateľovi,
ktoré nie je pracovnou náplňou riaditeľa, a na ktoré nebol žalobca v minulosti upozornený, nemôže byť
vzhľadom na nedostatok závažnosti dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací

súd posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného, že za nedodržanie zákonnej lehoty na doručenie
zmluvy žiadateľovi nemôže byť spoluzodpovedná kancelária AVF alebo administrátor zmlúv z dôvodu,
že zmluva pokiaľ ju riaditeľ nepodpíše, nemôže byť doručovaná žiadateľovi, pričom kancelária AVF ani
administrátor zmlúv a žiadostí objektívne nemôže ovplyvniť kedy riaditeľ zmluvu podpíše. Predmetný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol skutkovo vymedzený tým, že žalobca nedoručil

žiadateľovivzákonnejlehotenávrhzmluvyanietým,žezmluvynepodpísalriadneavčas.Ztohodôvodu
je nedôvodná aj námietka žalovaného, že žalobca ani nepreukázal, že zmluvy podpísal včas.11. Štvrtý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený tým, že na základe
porovnania prehľadu pracovných ciest žalobcu a verejne dostupných zápisov zo zasadnutí rady Státního
fondu kinematografie je preukázané nehospodárne použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré sú

vykazované ako výdavky na pracovnú cestu, počas ktorej sa žalobca ako riaditeľ a zamestnanec
fondu bez toho, aby pracovnú cestu preruší, zúčastnil zasadnutia rady Štátneho fondu kinematografie.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tento dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru je neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti a tiež z dôvodu, že nebol uplatnený včas.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej

inštancie v tejto časti a v podrobnostiach naň odkazuje. Žalovaný v odvolaní namietal, že konkretizoval
tento dôvod, pričom za nehospodárne použitie finančných prostriedkov AVF považoval také použitie
finančných prostriedkov AVF, ktoré sú vykazované ako výdavky na pracovnú cestu riaditeľa AFV, hoci
počas pracovných ciest žalobca sa zúčastňoval online zasadnutí SFK a tento čas navonok vykazoval
ako pracovnú cestu riaditeľa, ktoré odôvodnenie uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru,
aj v Zápise č. 7/2023 z rokovania dozornej rady a vyplynulo to aj z výsluchu žalobcu na pojednávaní

dňa 25.06.2024. tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keď tieto výdavky žalovaný
nekonkretizoval ani sumami ani dôvodmi ich vynaloženia; z jeho tvrdení nevyplýva, že by žalobca si
počas pracovných ciest neplnil pracovné povinnosti a že by jeho pracovné cesty neplnili žiaden účel, ani
že tieto výdavky by žalovaný nemusel vynaložiť, ak by sa žalobca počas pracovných ciest nezúčastňoval
zasadnutí SFK a pod. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný o prípadnom nehospodárnom

využitíprostriedkovfondužalobcomvedelnajneskôrdňa16.05.2023,kedyniektoríčlenoviaradyvytýkali
účasť na dištančných zasadnutiach rady SFK. Na správnosť tohto záveru nemá vplyv skutočnosť, že
téma pracovných ciest žalobcu a účasti počas nich na rokovaniach SFK, nebola zmienená v písomnom
vyhotovení zápisu z tohto rokovania a že išlo len o neformálnu diskusiu na základe, ktorej nebolo
prijaté žiadne uznesenie. Pokiaľ žalovaný poukazoval na šetrenie k tomuto dôvodu vykonané dozornou

komisiou a na uznesenie dozornej komisie č. 20/2023 z 19.07.2023, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že z neho taktiež nevyplynulo, aké konkrétne prostriedky vynaložené z fondu a z akých
dôvodov mali byť žalobcom vynaložené nehospodárne.

12. Žalovaný v odvolacom konaní ako novotu predložil Protokol NKÚ zo dňa 27.06.2024, ktorý mohol

použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, s poukazom na to, že kontrolou bolo zistené, že všetky
odvolania aj menovania riaditeľov boli realizované v súlade so zákonom. Skutočnosti týkajúce sa
odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa, však nie sú relevantné pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané

včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).