Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 15P/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725204158
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7725204158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci maloletých: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. X.XX.XXXX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
H. XX, G., t.č. na neznámom mieste a otec maloletých detí neuvedený, o návrhu navrhovateľa: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., na zverenie maloletých detí do jeho náhradnej osobnej starostlivosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Zverujú sa maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý D. B., nar.
XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti G. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný

maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach v rozsahu práv a povinností rodičov,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Matka, E. F., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je matka
povinná uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, počnúc od právoplatnosti
rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je matka povinná uhrádzať na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

IV. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa , ktoré je matka povinná uhrádzať na účet

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

V. Styk matky s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.11.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby súd

zveril maloleté deti B.: A., C. a D. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a matku maloletých zaviazal
prispievaťnaichvýživunaúčetÚradupráce,sociálnychvecíarodinyMichalovceminimálnymzákonným
výživným.2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil najmä tým, že s matkou maloletých detí je ženatý, avšak
manželstvo uzatvorili až po narodení detí. S matkou maloletých žili spolu 18 rokov v spoločnej
domácnosti a mali podľa jeho vyjadrenia dobrý vzťah bez väčších hádok. Aj keď sa občas pohádali,

nakoľko matka mala opakovane odchádzať z domácnosti a mala mať iné známosti, dokázali to
však prekonať. Počas spolužitia matka nepracovala, bola v domácnosti. Navrhovateľ pracoval buď
na dohodu, alebo brigádnicky, aby zabezpečil rodinu. Zo vzťahu rodičov sa narodilo spolu 5 deti.
Otcovstvo navrhovateľ uznal len u I. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX. U mal. A., C.
a Demara navrhovateľ svoje otcovstvo neuznal. Aj keď navrhovateľ matke pomáhal so starostlivosťou

a výchovou so všetkými deťmi, mal pochybnosti o svojom otcovstve u ostatných detí, keďže matka
mimo neho mala aj iné známosti. V priebehu mesiaca apríl 2025 matka rodinu zo dňa na deň opustila.
Našla si novú známosť, E. B.. Následne za nim vycestovala do Trebišova. Deti boli z konania matky
znepokojené, dcéra G. dokonca požila väčšie množstvo liekov a bola preto hospitalizovaná. Navrhovateľ
spolu s najstaršou, už plnoletou dcérou, a ostatnými deťmi navštívili matku v Trebišove, chceli ostať
pri nej, ona ich však odmietla prijať s odôvodnením, že u nej nemôžu bývať, lebo sama s druhom

nemá stabilné bývanie a prespávajú len u príbuzných. Matka od uvedenej doby s rodinou prestala
komunikovať a zablokovala ich. Od uvedenej doby sa o maloleté deti stará navrhovateľ sám. Matka mu
ničím neprispieva na výživu deti. navrhovateľ mal vyhliadnutú prácu v Českej republike, ale keďže deti
nechcel nechať bez starostlivosti a dozoru, bol nútený ostať doma. Navrhovateľ ďalej uviedol, že obaja
s manželkou sú nezamestnaní. Navrhovateľ je bez príjmu. Mal. A. je žiakom strednej školy. Simona

a Demar sú žiakmi základnej školy. Deti nemajú zhoršený zdravotný stav.

3. Spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu potvrdenia o návšteve škôl maloletými ako aj potvrdenia
o ich aktuálnom dobrom zdravotnom stave (č.l. 6 – 10 spisu). Navrhovateľ tiež predložil rodné listy
maloletého A. a D. (č.l. 11 – 12 spisu).

4. Na základe výzvy súdu predložil navrhovateľ Výpis z registra trestov, z obsahu ktorého súd zistil,
že navrhovateľ sa v minulosti dopustil 3 trestných činov, pričom svoj posledný trest odňatia slobody si
vykonal ku dňu 18.06.2012. Navrhovateľ tiež predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce o tom, že od júna 2025 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 329,- Eur mesačne.

5. Uznesením sp. zn.: 15P/162/2025-21 zo dňa 25.11.2025 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých v tomto konaní.

6. Z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 10.12.2025 súd zistil, že

v domácnosti matky maloletých na adrese J. XX, F., kde sa matka naposledy zdržiavala nie je možné
vykonať sociálne šetrenie, nakoľko sa matka zdržiava na neznámom mieste v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska.

7. Dňa 14.01.2026 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z vykonaného sociálneho šetrenia

v rodine maloletých, zo záveru ktorej súd zistil najmä to, že navrhovateľ má pre zabezpečenie
priaznivého vývoja a vývinu maloletých detí vytvorené stabilné a bezpečné bytové podmienky čo do
bezpečia ako aj komfortu. Maloleté deti majú zabezpečený priestor pre spánok, odpočinok, záľuby,
či prípravu na vyučovanie. Toto sociálne a výchovne prostredie je maloletým deťom dobré známe
a blízke. Finančný príjem rodiny pozostáva z dávky hmotnej núdzi a tiež príležitostných zárobkov

navrhovateľa. V oblasti vývinových potrieb majú maloleté deti C., A. a D. uspokojované všetky potreby.
Bolopreukázané,ževdomácnostijedostatokpotravínajedla,ataktiežoblečeniapremaloletédeti,ktoré
je čisté, primerané veľkosti, rastu, pohlaviu, počasiu a na rôzne príležitosti. Domácnosť je udržiavaná v
poriadku a čistote. Navrhovateľ má vo svojom rozhodnutí prevziať maloleté deti do náhradnej osobnej
starostlivosti súhlas a podporu aj plnoletej dcéry I., ktorá s rodinou a širším príbuzenstvom býva v

bezprostrednom susedstve a sú navrhovateľovi nápomocní s výchovou a starostlivosťou o maloleté deti.
Odchodom matky od rodiny došlo u maloletých detí k prerušeniu procesu pripútania, čím maloleté deti
môžubyťohrozenévemocionálnejoblastifungovaniaanaďalšompriaznivompsychickomvývine.Mieru
ohrozenia maloletých detí v tejto oblasti pomôže preklenúť skutočnosť, že v susedstve maloletých detí
býva matka navrhovateľa, ktorá maloletým deťom poskytuje vzor ženy a matky. Ohrozenie maloletých

detí je aj vo výchovnej oblasti fungovania rodiny, nakoľko maloleté deti sú v citlivom vývinovom období,
ktoré kladie zvýšené nároky a požiadavky na výchovu v súvislosti s potrebou uplatňovania vhodného
štýlu výchovy, kladenia nárokov a požiadaviek na deti a na jej dôslednosť, čo u maloletých detí nie
je naplnené, keďže výchove sa v rodine prenecháva skôr voľný priebeh bez nárokov a požiadaviek,ako je to príznačné pre marginalizovanú skupinu. V ostatných oblastiach fungovania rodiny - v
ekonomickej, kultúrnej, patologickej a opatrovateľskej bola životná situácia maloletých detí vyhodnotená
bez ohrozenia. Matka maloletých detí osobnú starostlivosť dlhodobo nezabezpečuje, neprispieva ničím

ani na výživu maloletých detí. Nadviazala novú známosť, od rodiny odišla a rezignovala na svoju
rodičovskú rolu voči maloletým deťom, ktoré prenechala na svojho manžela. Zverenie maloletých detí
do náhradnej osobnej starostlivosti si vyžaduje záujem dieťaťa, ktorý tiež korešponduje s prejaveným
názorom a vôľou maloletých detí. Výživné pre maloleté deti je potrebné stanoviť v takej výške, aby
zodpovedalo životnej úrovni povinného rodiča. Matka maloletých detí žije v zahraničí, kde má nesporne

vyššie životné náklady. Avšak jej vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nezaniká, je dôležitejšia a
má prednosť pred ostatnými jej výdavkami predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že jej deti sú ešte
maloleté a nie sú schopné samo sa živiť. Z vyjadrenia navrhovateľa je zjavné, že matka detí má základne
vzdelanie.NaSlovenskudoposiaľnebolavpracovnompomere.Jejaktuálnepríjmové,sociálnečibytové
pomery nie sú známe.

8. Na pojednávaniach dňa 16.01.2026 a 20.03.2026 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom
jeho rozsahu, pričom v rámci svoje účastníckej výpovede súdu uviedol skutočnosti, ktoré sú obsahovo
v zhode so zisteniami kolízneho opatrovníka zachytenými v podanej správe zo sociálneho šetrenia.
Kolízny opatrovník na pojednávaniach navrhol súdu návrhu navrhovateľa vyhovieť. Matka maloletých
sa pojednávaní nezúčastnila, vo veci sa písomne nevyjadrila. Pre skutočnosť, že sa zdržiava na súdu

neznámom mieste, návrh vo veci samej jej bol doručený náhradným spôsobom, a to postupom podľa
ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku – oznámením na úradnej tabuli a internetovej stránke
tunajšieho súdu.

9. Lustráciou matky v Sociálnej poisťovni súd nezistil, žeby táto bola na území Slovenskej republiky

zamestnaná.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

12.Podľa§44ods.3písm.a)Zákonaorodine,náhradnoustarostlivosťoujezvereniemaloletéhodieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").

13. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej

starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia

dieťaťa.

15. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

16. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnenímmaloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

17. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú

ustanovenia § 32 a 33.

18. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

19. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

20. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

21. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

29. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

30. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým,
p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

33. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté deti B. boli už v čase pred začatím tohto
konania vo faktickej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je manželom matky maloletých, ktorá
rodinu opustila. Matke bráni v osobnej starostlivosti o jej maloleté deti objektívna prekážka, nakoľko
žije na neznámom mieste zrejme na území Veľkej Británie a Severného Írska s novým partnerom. U
matky je prítomná aj subjektívna prekážka spočívajúca v odmietaní poskytovania osobnej starostlivosti

svojim deťom, nakoľko tieto sa ešte v čase, kedy sa matka zdržiavala v meste Trebišov tejto jej
osobnej starostlivosti domáhali. Toho času ako už bolo uvedené súdu nie je známe súčasné miesto
bydliska matky, ani je osobné, sociálne, príjmové, či majetkové pomery. Navrhovateľ prejavila záujem
naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletých, pričom podľa zistení súdu navrhovateľ spĺňa zákonné
predpoklady pre zverenie maloletých detí do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletí sami

prejavujú záujem naďalej žiť v domácnosti navrhovateľa, ktorá je súčasne ich prirodzeným rodinným
prostredným. Maloletí sú tak v spoločnej domácnosti aj so sestrou G. a v blízkosti ostatnej rodiny, ktorá
býva v susedstve. Vykonaním sociálnym šetrením neboli zistené v starostlivosti navrhovateľa žiadne
výrazné nedostatky. Matka má možnosť styku a kontaktovania sa s maloletými, avšak toto právo si
aktívne neuplatňuje, o svoje deti reálne nejaví záujem. Z uvedeného dôvodu preto ani neexistujú dôvody

na akúkoľvek jeho úpravu Matka je podľa zistení súdu o jej aktuálnych schopnostiach a možnostiach
schopní prispievať na výživu maloletých v minimálnom zákonnom rozsahu.

35. Na základe zisteného skutočného stavu súd uvádza, že matka nezabezpečuje a pre svoju
neprítomnostianinemôžezabezpečiťosobnústarostlivosťosvojemaloletédeti,pričomtátostarostlivosť

je nevyhnutná na zabezpečenie ich výchovy a rozvoja individuálnych telesných a duševných schopností.
Osobná starostlivosť je pojem užší ako výchova a zahŕňa denné nevyhnutné činnosti ako poskytovanie
stravy, bývania, ošatenia, zabezpečovanie bežnej lekárskej starostlivosti, či starostlivosti o školské
záležitosti a mimoškolské aktivity. Tejto starostlivosti sa maloletým zo strany ich matky nedostáva.
Náhradná starostlivosť je právny inštitút nevyhnutný, dočasný a môže vzniknúť len rozhodnutím súdu,

pričom sa vyžaduje, aby dieťa nebolo oddelené od rodičov proti ich vôli, ale iba ak to vyžaduje
záujem dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť má systémovú prioritu pred pestúnskou starostlivosťou a
ústavnou starostlivosťou, pretože umožňuje dieťaťu zotrvať v rodinnom prostredí. Ústavná starostlivosťby bola krajným opatrením, avšak nie je v záujme mal. deti B., pretože by narušila ich stabilitu a citové
väzby.

36. S ohľadom na zistené skutočnosti, súd výrokom I tohto rozsudku zveril maloleté deti B.: A. C. a D.
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, nakoľko si to vyžaduje ich záujem. Navrhovateľ je
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu, osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) a spôsobom svojho života a
života osôb v domácnosti zaručuje výkon starostlivosti v záujme maloletých. Matke bráni v osobnej

starostlivosti o jej maloleté deti ako objektívna, tak aj subjektívna prekážka, čo je zákonnou podmienkou
aplikácie inštitútu náhradnej starostlivosti ako dočasného opatrenia na nahradenie osobnej starostlivosti
rodičov. Navrhovateľ prejavil svoj dobrovoľný súhlas so zverením maloletých, čo je pre rozhodnutie
súdu nevyhnutné, pretože náhradná osobná starostlivosť je dobrovoľná a čestná funkcia. Súd považuje
navrhovateľazaosobuvhodnú,nakoľko ideoosobublízkyatiežpreto,žepremaloletédetizabezpečuje
stabilitu výchovného prostredia a citové väzby. Maloletí prejavujú záujem o starostlivosť navrhovateľa,

čo je v súlade s ich participačným právom vyjadriť v tomto konaní svoj názor. Rozsah práv a povinností
navrhovateľa predstavuje výkon osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako by ju vykonávala matka,
t.j. maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, avšak len v bežných veciach. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že matka na čas zverenia maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti budú vykonávať
rodičovské práva len v tom rozsahu, v akom nepatria navrhovateľovi.

37. Súd výrokom II, III a IV tohto rozsudku určil vyživovaciu povinnosť matky, pretože jej vyživovacia
povinnosť k jej maloletým deťom zverením do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd určil matke
minimálne zákonné výživné, berúc do úvahy skutočnosť, že o matka nie sú známe jej zárobkové ani
majetkové pomery. Súd však z vykonaného dokazovania vie, že jej vzdelanie je len základné, pričom na

území Slovenska nepracovala počas svojho doterajšieho života pre žiadnej zamestnávateľa. Povinnosť
hradiť výživné je matke uložená na čas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do plnoletosti
jejmaloletýchdetí,spoukazovanímvýživnéhonaúčetÚradupráce,sociálnychvecíarodinyMichalovce.

44. Matka má počas zverenia jej maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti právo stýkať sa s

nimi, avšak súd výrokom V tohto rozsudku rozsah tohto ich styku neupravil, nakoľko, matka o úpravu
stykuzáujemneprejavila,zdržiavasananeznámommieste,osvojedetizáujemneprejavuje.Preprípad,
že by sa styk s maloletými nerealizoval dobrovoľne, môže matka navrhnúť jeho úpravu.

45. Postupujúc v zmysle citovaného ust. § 52 CMP, súd výrokom VI tohto rozsudku rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

47. Po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok
a o možnosti exekúcie a výkonu rozhodnutia, prítomná navrhovateľ a kolízny opatrovník uviedli, že sa
vzdávajú práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletých podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Michalovce písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.