Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Csp/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126201774
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126201774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Verdikto Group

s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO: 54 625 637, zastúpený: JUDr. Pavlou Urbanovou,
advokátkou so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity
Company, zahraničná osoba registrovaná pod č. 104547, so sídlom Airside Business Park, Swords,
Co., K67NY94 Dublin, Írsko, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05
Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur so 7,15 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 250,- Eur odo dňa 9.7.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa Tlačivom A – návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur
so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 9.7.2025 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
109,26 Eur a súdneho poplatku vo výške 25,- Eur.

2. Návrh žalobca odôvodnil tými skutkovými tvrdeniami, že dňa 8.7.2025 cestovala pasažierka A. B. na
palube letu č. FR2379 z letiska Zadar (ZAD) do letiska Košíc (KSC) s dĺžkou letu 679 km. Konštatoval,

že pôvodný letový poriadok určoval čas príletu 17:15 hod., let však meškal 6 hodín a 41 minút, takže
skutočný čas príletu do miesta určenia bol 23:56 hod. Žalobca odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu
v spore uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky s cestujúcou.

3. Súd zaslal žalovanému tlačivo C podľa článku 5 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu spolu s Tlačivom
A a prílohami.

4. Žalovaný dňa 9.3.2026 zaslal súdu vyplnené Tlačivo C v ktorom uviedol, že pohľadávku neakceptuje
z dôvodu, že pohľadávku vo výške 250,- Eur uhradil cestujúcemu A. B. dňa 7.10.2025. Súdu predložilaj potvrdenie o úhrade. Na základe uvedeného žiadal, aby sú žalobu zamietol a priznal mu náhradu
trov konania.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 10.3.2026. Uviedol, že cestujúca mu
postúpila svoju pohľadávku dňa 20. 7. 2025. Žalovaný bol o tomto postúpení preukázateľne informovaný
už dňa 21.7.2025, kedy mu bola doručená predžalobná výzva obsahujúca informáciu o prevode nároku
na žalobcu. Má za to, že keďže postúpenie pohľadávky žalovanému preukázal už dňa 21.7.2025,
žalovaný sa voči nemu svojho záväzku nezbavil, ak dňa 7.10.2025 plnil cestujúcej.

6. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a

nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

7.1 Podľa článku 5 ods. 1,2,3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

7.2 Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál
môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie
zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba
proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný

prostriedok.
7.3 Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní
časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa
doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne

vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
7.4 Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne
všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

8. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

9. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd alebo tribunál môže uskutočniť
ústne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej
technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.

10. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko súd na ústne prejednanie veci v súlade s
čl. 8 Nariadenia nevidel dôvody. Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 24.3.2026, po tom, čo v súlade s
ustanovením § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli súdu a jeho webovom sídle
dňa 16.3.2026 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

11. Zo scanu letenky mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu – A. B. cestovala letom
č. FR 2379 zo Zadaru do Košíc. Pôvodný itinerár stanovoval čas príletu dňa 8.7.2025 o 17:15 hod.
Skutočný čas príletu však bol dňa 8.7.2026 o 23:56, takže cestujúca prišla do cieľovej destinácie s
meškaním 6 hodín a 41 minút.12. Dňa 20.7.2025 uzavrel právny predchodca žalobcu – A. B. so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok. V zmluve je uvedené meno cestujúceho, číslo letu, dátum letu.

13. Žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 21.7.2025, pričom prílohou tohto
listu bola aj zmluva o postúpení pohľadávok. Žalovanému bolo oznámenie o postúpení pohľadávok
spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok doručené dňa 21.7.2025 elektronicky a žalovaný jeho
doručenie potvrdil aj odpoveďou – v ktorej uviedol, že podnet žalobcu bol prijatý a je vedený pod

referenčným číslom 65996031 (čl. 18 spisu).

14. Žalovaný súdu preložil výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 7.10.2025 vyplatil A. B. 6.073,- Kč
(250,- Eur).

15. Podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia č. 261/2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad

a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania
letov na účely tohto nariadenia "prevádzkujúci letecký dopravca" znamená leteckého dopravcu, ktorý
na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s
takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 261/2004 toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich
odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 261/2004 keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva,
že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo
b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných
letov od 1500 km do 3500 km; alebo
c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), prevádzkujúci letecký
dopravca cestujúcim ponúkne:

i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a
ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu,
pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a
iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).

18. Podľa čl. 7 odsek 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 dostanú cestujúci
náhradu vo výške a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 EUR
v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do
3500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení
vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo

zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20.1 Podľa ust. § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20.2 Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa ust. § 763 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné
poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.

22.Podľaust.§763ods.2Občianskehozákonníka,prinepravidelnejprepraveosôbjedopravcapovinný
nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah
náhrady určujú prepravné poriadky.23. Podľa ust. § 763 ods. 3 Občianskeho zákonníka, práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť
u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od
1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového
vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ
(postupník, cessionárius), ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo
spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného
veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov.

Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.
Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane
postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho
veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím
zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca

postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku
sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na

právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu
proti konkrétnemu dlžníkovi.

27. V ust. § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie

pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia dlžníkovi nedostane.
Podľa právnej teórie oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, vyvolá postupca
zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že v i prípade
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným
postúpením pohľadávky k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa nedochádza. Na splnenie

notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca (cedent). Táto zásada vyplýva z tej
skutočnosti, že on to je, kto na sesionára prevádza zo svojho majetku pohľadávku, a že je jeho vecou
a súčasťou riadneho plnenia voči postupníkovi zabezpečiť, aby zmene osobe veriteľa zodpovedal
občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi. Postupca musí svoju oznamovaciu povinnosť splniť
bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Až v

takomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník
povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní,
je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý
dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby musel čokoľvek dokazovať, je v prípade
postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli

predloženie písomnej zmluvy o postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Do notifikácie môže dlžník splniť dlh
s právnymi účinkami splnenie postupcovi (pôvodnému veriteľovi).

28. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza
na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v

akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka
s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia
na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému.
Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky.Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným
na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.

29. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci došlo k prechodu práva zo záväzkového právneho
vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania. Procesná
aktívna legitimácia v konaní bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky, lebo len na jej základe
dochádza k zmene v osobe veriteľa. Taktiež bolo v konaní preukázané, že oznámenie o postúpení
pohľadávky oznámil žalovanému dňa 21.7.2025 žalobca ako nový veriteľ, ktorý mu danú skutočnosť

preukázal aj zmluvou o postúpení pohľadávok. Od uvedeného dňa bol žalovaný povinný plniť svoju
pohľadávku žalobcovi. Cestujúci – postupca už od uvedeného dátumu nebol oprávnený pohľadávku
vymáhať a ani prijímať od žalovaného ako dlžníka žiadne plnenie. V týchto súvislostiach možno
konštatovať, že k zániku záväzku žalobcu voči žalovanému tak nedošlo, keďže do dnešného dňa mu
žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

30. V zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v
spojených veciach C-402/07 Sturgeon vs. Condor a C-432/07 Böck vs. Air France, články 5,6 a 7
Nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci,
ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa tak môžu
dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto Nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má

meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t.j., že dorazia do ich cieľového miesta
po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie
však nedáva cestujúcim právo na náhradu, letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je
spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky
primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.

31. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov, zohľadňujúc uvedenú judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 250,- Eur
je dôvodný.

32. V predmetnej veci je nesporné že dňa 8.7.2025 cestoval právny predchodca žalobcu na palube
letu prevádzkovaného žalovaným z letiska Zadar do letiska Košice, č. letu FR2379, ktorá ortodromická
vzdialenosť nepresahuje 1500 km medzi destináciami. Predmetný let mal meškanie viac ako tri hodiny,
konkrétne 6 hodín 41 minút. Boli teda splnené všetky predpoklady potrebné na vznik nároku žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie náhrady škody vo výške 250,- Eur podľa čl. 7 odsek 1 písm. a) Nariadenia.

Žalovaný by sa mohol svojej povinnosti zbaviť len v prípade, ak by preukázal, že meškanie bolo
spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté
všetky primerané opatrenia, teda, ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali spod účinnej kontroly
žalovaného ako leteckého prepravcu podľa ml. 5 ods. 3 Nariadenia, čo však žalovaný ani netvrdil a ani
nepreukazoval.

33. Súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po dni plánovaného
príchodu do cieľovej destinácie z dôvodu, že nariadenie priznáva cestujúcim nárok na náhradu škody
okamžite potom ako meškanie nastalo, a to odo dňa 9.7.2025 v zákonnej výške 7,15 % podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.37. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

39. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).