Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Csp/24/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126201835
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126201835.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 04001
Košice, IČO: 54 625 637, zastúpený: JUDr. Pavlou Urbanovou, advokátkou so sídlom Žriedlová 13,
040 01 Košice, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, zahraničná osoba registrovaná
pod č. 104547, so sídlom Airside Business Park, Swords, Co., K67NY94 Dublin, Írsko, zastúpený:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie

250,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa Tlačivom A – návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 250,- Eur so
zákonným úrokom z omeškania odo dňa 9.7.2025 do zaplatenia. Súčasne žalobca požadoval náhradu
nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 109,26 Eur a súdneho poplatku 25,- Eur.

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 8.7.2025 cestovala A. B. na palube letu č. FR2379 z letiska Zadar

(ZAD) do letiska Košíc (KSC) s dĺžkou letu 679 km. Konštatoval, že pôvodný letový poriadok
určoval čas príletu 17:15 hod., let však meškal 6 hodín a 41 minút, takže skutočný čas príletu do
miesta určenia bol o 23:56 hod. Svoju aktívnu legitimáciu odôvodňoval uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávky s cestujúcou.

3. Súd zaslal žalovanému tlačivo C podľa článku 5 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu spolu s Tlačivom
A a prílohami. Žalovaný si Tlačivo C prevzal dňa 5.2.2026, na tlačivo však žalovaný nereagoval.

4.1 Podaním zo dňa 26.3.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že medzi
stranami sporu bola uzavretá Dohoda o urovnaní, na základe ktorej došlo k dobrovoľnému plneniu jeho
pohľadávky žalovaným. O trovách konania žalobca navrhol rozhodnúť tak, že by súd žiadnej zo strán

sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4.2 Žalobca k návrhu na zastavenie konania pripojil ako listinný dôkaz Dohodu o urovnaní zo dňa
3.3.2026.

5. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.7. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

8. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej

vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

9.1 Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca
urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
9.2 Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred
otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol

právne neúčinný.

10. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).

13. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení.

16. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za

výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie
(ust. § 256 Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

17. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide. o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie

§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.19. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením
výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

20. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti
sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.
Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku
len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R

23/1989).

21. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného
sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na

majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

22. Nakoľko medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, súčasťou ktorej bola aj dohoda
o tom, že si strany sporu nebudú uplatňovať nárok na náhradu trov konania, posúdil súd uzavretie
mimosúdnej dohody o urovnaní sporu ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 Civilného
sporového poriadku a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

23. O vrátení kráteného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.