Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Ladičkovská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cbi/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217373
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125217373.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: IMB group, s.r.o., Chotčanská 209/107, Stropkov 091 01, IČO: 46
455 094, zast. JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému
v 1. rade: DK špeciálny správca k.s., so sídlom Moldavská cesta 3110/10B, 040 11 Košice, IČO: 57
064 555, značka správcu: S2128, správca konkurznej podstaty úpadcu: BUKÓZA Export-Import, a.s.
v konkurze, Hencovská 2073, Hencovce 093 02, IČO: 36 445 266 a žalovanému v 2. rade: Exportno-

importná banka Slovenskej republiky, skrátene EXIMBANKA SR, Grösslingová 1, Bratislava 811 09,
IČO: 35 722 959, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, Bratislava 811 08, IČO: 36
795 038, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 08.10.2025 domáhal, aby súd určil, že žalobca je v konkurze
vyhlásenom Mestským súdom Košice na majetok úpadcu: BUKÓZA Export-Import, a.s. v konkurze,
Hencovská 2073, Hencovce 093 02, IČO: 36 445 266, vedenom pod sp. zn. 72K/5/2024 veriteľom
pohľadávokprihlásenýchsúhrnnouprihláškouzapísanýchvzoznamepohľadávokvregistriúpadcovpod
por. Č. 368-376, v celkovej výške 95.735,17 Eur a to pohľadávok špecifikovaných v žalobnom návrhu.

2. Podaním zo dňa 07.01.2026 označenom, ako späťvzatie žaloby žalobca oznámil, že berie podanú
žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca podaním zo dňa 07.01.2026 vzal žalobu späť v celom rozsahu. Keďže žalobca má právo
v zákonom stanovenom rozsahu disponovať žalobou, súd vzhľadom na späťvzatie žaloby skôr než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie rozhodol o späťvzatí aj bez
vyjadrenia súhlasu žalovaného so späťvzatím. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a konanie zastavil.7. Podľa ust. § 256, ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie.

9. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

10. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti strany konania za procesné
zavinenie na zastavení konania. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ

žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

11. V danom prípade súd posúdil, že žalobca v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 72K/5/2024
prihlásil svoje pohľadávky, ktoré sú evidované pod por. č.: 368-376. Žalovaný v I. a II. rade pohľadávky
žalobcu popreli z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne dodanie plnenia, v prihláške absentoval dodací
list, prepravný list, objednávka alebo zmluva ako hodnoverný dôkaz.

12. Sú poukazuje na to, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená. Ak si veriteľ prihlasuje v konkurze svoju peňažnú pohľadávku voči úpadcovi,
je povinnosťou veriteľa prihlášku podať spôsobom podľa § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZKR“) a musí obsahovať

základnénáležitostiprihlášky(§29ods.1ZKR),inaksanaprihláškuneprihliada.Jepovinnosťouveriteľa
pripojiť listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške, t. j. listiny preukazujúce právny dôvod
vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku (§ 29 ods. 6 ZKR). Je povinnosťou veriteľa pri prihlasovaní
pohľadávky do konkurzu postupovať v súlade s vyššie uvedenými povinnosťami, čo zvýrazňuje aj
znenie ustanovenia § 30 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka,

ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. Uvedené ustanovenie dopadá
nielen na samotný text prihlášky pohľadávky, ale na všetky jej zákonom predpísané náležitosti,
vrátane príloh prihlášky pohľadávky, preukazujúcich právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky
a jej výšku. Pri posudzovaní, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade s vyššie
uvedenými povinnosťami a teda, či preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky alebo jej výšku, je

určujúci obsah prihlášky pohľadávky a jej príloh, nie je prípustné dodatočné dopĺňanie prihlášky a jej
príloh. Prihlasovanie pohľadávok a ich preskúmavanie (prípadne popieranie) je striktne formalizovaný
postup, či už veriteľa prihlasujúceho si svoju pohľadávku, alebo správcu, pri preskúmavaní prihlásených
pohľadávok. Popierací prejav správcu vylučuje pohľadávky žalobcu tak, ako boli prihlásené z ich
uspokojenia v konkurze, keďže žalobca doklady preukazujúce jeho pohľadávku v prihláške nepredložil.

Samotné predloženie faktúr k prihláške nepostačuje, keďže faktúra je len účtovný doklad a nie
dôkaz preukazujúci existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a reálne plnenie žalobcu
úpadcovi. Určujúci je obsah popieracieho prejavu správcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky
a jej príloh predložených žalobcom ako veriteľom v rámci postupu veriteľa podľa § 28 a § 29 ZKR.
Žalobca relevantné doklady preukazujúce existenciu pohľadávky predložil až dodatočne, po vykonaní

popieraciehoúkonu.Následnedošlokuznaniupohľadávky,vdôsledkučohožalobcavzalpodanúžalobu
späť.

13. Z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania je rozhodujúce, že príčinou vzniku
incidenčného sporu bola procesná pasivita žalobcu spočívajúca v tom, že už v štádiu prihlasovania

pohľadávky nepriložil dôkazy preukazujúce jej dôvodnosť. Ak by žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť
riadne a včas, k popretiu pohľadávky by nedošlo a incidenčné konanie by nebolo iniciované. Zastavenie
konania tak bolo vyvolané postupom žalobcu, nie konaním žalovaných. Popierací prejav žalovaného
v 1. rade bol vzhľadom na absenciu dôkazov objektívne odôvodnený a nemožno ho považovať zaprocesne zavinený. Rovnako žalovanému v 2. rade nemožno prisudzovať zavinenie zastavenia konania,
keďže jeho procesný postup vychádzal zo skutkového a dôkazného stavu existujúceho ku dňu popretia
pohľadávky.

14. Za týchto okolností žalobca podľa ust. § 256 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému v 1. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v
2. rade si náhradu trov konania neuplatnil (navrhol, aby súd rozhodol, že stranám náhradu trov konania
nepriznáva). Súd preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 365 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.