Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/40/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010802
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010802.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Pavla Macháča, v konaní o návrhu odsúdeného A. B. o povolení obnovy
konania vedenej na Okresnom súdu Galanta pod sp. zn. 11T/59/2023, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 12. novembra 2025, sp. zn. 31Nt/3/2025-26, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 31.03.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že („citácia“): „podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, na
povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 11T/59/2023.“

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 26 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený (č.l. 23 spisu), ktorú
následne písomným podaním prostredníctvom obhajcu odôvodnil (č.l. 30-31 spisu). Prokurátor prítomný
na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 23 spisu).
Odsúdený prostredníctvom obhajcu odôvodnil podanú sťažnosť v ktorej uviedol (skrátene), že okresný

súd návrh na obnovu konania odmietol príliš formálnym výkladom § 394 ods. 1 Trestného poriadku bez
zohľadnenia ústavných princípov zásady Lex mitior a aktuálnej judikatúry NS SR (sp. zn. 3Tdo/79/2024),
podľa ktorej novela zákona č. 40/2024 Z. z. vyžaduje uplatnením miernejšieho zákona aj pri právoplatne
uložených trestov, najmä ak pôvodný trest je po novele zjavne neprimeraný.
Konanie na sťažnostnom súde
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192
ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým podal sťažovateľ
sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote, nie je však dôvodná.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania a dospel k záveru,
že okresný súd po doručení návrhu odsúdeného postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení,
keď vo veci určil termín verejného zasadnutia na deň 12.11.2025, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť
sa k podanému návrhu na povolenie obnovy konania, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský

súd a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom
uznesení.V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti na základe ktorých mal za to, že návrhu odsúdeného na
obnovu konania nie je možné vyhovieť. Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované

v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto
dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňového tvoria jednotu a to
v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné
a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne

poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018).
Všeobecne k podmienkam obnovy konania
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého

ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Sťažnostný súd dopĺňa odôvodnenie napadnutého uznesenia, že konanie o povolenie obnovy konania
sa obmedzuje na zistení, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či
o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti

alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí
revízny princíp pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných a obsahovo
nezmenených dôkazov, či skutočnosti na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdu I. resp. II.
stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavaním vecne správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť
postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (viď. R 35/1988). Účelom obnovy konania ako mimoriadneho

opravnéhoprostriedkuprektorýzákontaxatívnestanovujedôvodycharakteristickésvojourigoróznosťou
kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia je odstrániť
nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností
a dôkazov na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.
Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich

etapách, pričom v prvom rade hodnotí tento vzťah z hľadiska či sa v ňom uvádzajú také skutočnosti,
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr teda v pôvodnom konaní súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr
neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý
môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv

alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 písm.
a) Trestného poriadku resp. situácia predpokladaná v ustanovení § 394 ods. 4 písm. b) Trestného
poriadku), ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému,
ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za
nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného. Novým

dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, tj. nebol v konaní vôbec uplatnený
alebo vykonaný, prípadne ak taký dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný avšak po právoplatnosti
rozhodnutia nadobudol nový obsah (viď. R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy
ideprichádzadoúvahyichhodnoteniesúduvdruhejetapeatovtomsmere,čibytietomohlisamyosebealebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku ako
jepôvodnéprávoplatnérozhodnutie.Vprípade,aksútietoobeuvedenépodmienkysplnenékumulatívne
súd môže povoliť obnovu konania v opačnom prípade v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh

zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.
S prihliadnutím na obsah spisu pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie ako i s poukazom na
odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré sa vysporadúva s podstatnými obhajobnými argumentami
v tejto trestnej veci krajský súd konštatuje, že nemá k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti,
alebo právne úvahy, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania spochybniť

správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj správnosť právnych úvah ( § 394
ods. 1 Trestného poriadku) na základe ktorých skutočností, ktoré považoval za dokázané posudzoval
jeho návrh na obnovu konania.
S právnymi úvahami, ktoré odsúdený uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania sa krajský súd
rovnako ako súd prvého stupňa nestotožňuje, keďže argumentácia odsúdeného bola primárne založená
na jeho presvedčení, že vzhľadom na novelu Trestného zákona nadobudla účinnosť dňom 06.08.2024

došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo dňa 28.11.2023 sp. zn. 11T/75/2023, právoplatného dňa 29.11.2023. Uvedené sa
musí vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest odňatia slobody v rámci tohto konania. Úmyslom
zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 podľa názoru
krajského súdu nebolo prehodnocovanie každého právoplatného uloženého trestu odňatia slobody,

ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 05.08.2024. Je potrebné ďalej zdôrazniť,
že podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa
priaznivejšie podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, kedy sa zákonnosť činu posudzuje a trest ukladá
podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním

činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v takom prípade sa trestnosť činu
posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestný zákon teda počíta
s možnosťou zmeny právnej úpravy, avšak jej použitie je možné iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do
rozhodnutia trestnej veci. Nemôže ísť preto o akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona aj keď pre
páchateľa výhodnejšiu ako si to vysvetľuje odsúdený. Zmena Trestného zákona na ktorú sa odsúdený

v návrhu na obnovu konania odvolával nadobudla účinnosť až potom ako bol o trestnej veci a treste
odsúdeného právoplatne rozhodnuté. Preto zmena právnej úpravy (Trestného zákona) po nadobudnutí
takého právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia hoc pre odsúdeného priaznivejšia je z hľadiska
posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať dôvod na
jeho revíziu a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, teda ani prostredníctvom

povolenia obnovy konania. Na uvedené nadväzuje aj stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn.
Tpj 44/2013 podľa ktorého ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku úpravu podmienky obnovy
konania týkajúce sa nedostatkov skutkových zistení a netýka sa zmeny právneho stavu, teda zákonných
predpokladov posudzovania trestnosti činu a ukladaniu trestov. Citované stanovisko zároveň výslovne
rozlišuje medzi obnovou konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku a osobitným dôvodov obnovy

konania podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení sudcov, ktorý sa vzťahoval na prípady, keď právoplatné rozhodnutie
bolo vydané na základe právneho prepisu, ktorý následne stratil účinnosť na základe nálezu Ústavného
súdu SR. Už samotná existencia tejto osobitnej právnej úpravy potvrdzuje, že zákonodarca pripustil
prelomenie právoplatnosti z dôvodu zmeny právneho stavu len vo výnimočne ustanovených prípadoch,

nie pri bežnej legislatívnej zmene. Pokiaľ odsúdený poukazuje na zásadu Lex mitior krajský súd uvádza,
že ide o hmotnoprávnu zásadu použitia priaznivejšieho zákona, ktorá sama o sebe nezakladá procesný
dôvod na povolenie obnovy konania. Na prelomenie právoplatného rozhodnutia je nevyhnutné splnenie
zákonných podmienok, konkrétne mimoriadneho opravného prostriedku, ktoré v danej veci splnené
neboli. Rovnako nemožno prihliadnuť ani na poukaz odsúdeného na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo 79/2024, keďže toto bolo vydané v dovolacom konaní, ktoré sleduje
odlišný procesný účel a je založený na odlišných zákonných podmienkach než obnova konania. Ani
námietka neprimeranosti trestu a tvrdenej diskriminácie nie je dôvodná. Skutočnosť, že po účinnosti
novely zákona dochádza k miernejšiemu trestaniu obdobnej trestnej činnosti je prirodzeným dôsledkom
časovej pôsobnosti právnych predpisov a sama o sebe nezakladá nezákonnosť skôr uloženého

trestu, pokiaľ bol tento uložený v súlade so zákonom účinným v čase rozhodovania. Ak by samotná
zmena trestných sadzieb bola dôvodom obnovy konania dochádzalo by k neprimeranej prelomeniu
právoplatnosti súdnych rozhodnutí čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Mimoriadne opravnéprostriedky nemožno vykladať extenzívne tak, aby sa každá legislatívna zmena automaticky premietala
do právoplatne skončených vecí.
Keďže návrh odsúdeného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, okolnosti, ani iné dôkazy v zmysle §

394 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd rozhodol správne, keď návrh na povolenie obnovy konania
zamietol.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Pretože krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali
zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa §

193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.