Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoEk/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608207137
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6608207137.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v exekučnej
veci oprávneného: A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A. XX, XXX XX C., proti povinnej: D. E., nar.
XX. XXXXXXXX XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX F., vedenej pod sp. zn. EX 4015/08 súdnym
exekútorom G. H. G. (pôvodne vedená súdnym exekútorom G. I. J., A.), K. L. C., so sídlom Zámocká

30, 811 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 954,66,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/498/2008-59 zo dňa 15. januára 2026,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením č.k.

14Er/498/2008-59 zo dňa 15. januára 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté
rozhoduntie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie
exekúcia voči povinnej je rozhodcovský rozsudok, sp.zn. SR 00093/08 zo dňa 7. februára 2008 vydaný
B. I. B. D. D. B. I. M., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J. I. X, XXX XX C. (ďalej len „rozhodcovský

súd“). Rozhodcovský súd priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 29.760,-Sk s príslušenstvom
oprávnenému na základe Zmluvy o úvere č.6461354 zo dňa 10. mája 2007 (ďalej len „Zmluva o úvere“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania Zmluvy o úvere. Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) v bode 17 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

1.2 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie,
ktorá tvrdila, že účelom úveru, ktorý čerpala na základe Zmluvy o úvere bolo zabezpečenie osobných
potrieb a potrieb domácnosti, teda, že išlo o úver spotrebiteľský. Súd prvej inštancie v tomto smere
v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o úvere
dospel k záveru, že ide v zmysle Občianskeho zákonníka o zmluvu spotrebiteľskú, a súčasne zmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.258/2001 Z.z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1.3 Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie
je žiadnou prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria

aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho
zákonníka. Naviac, zo znenia a grafickej úpravy Zmluvy o úvere bolo zrejmé, že bola uzatvorená navopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane. Návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil.

1.4 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že dôkazné bremeno v prípade pochybností o
spotrebiteľskom charaktere zmluvy zaťažuje dodávateľa (oprávneného). Takýmto preukázaním ale
nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania, či podnikania a ani
uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v
živnostenskom registri, pretože takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania

povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou
vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Oprávnený žiadne iné dôkazy okrem Zmluvy o úvere a VPPÚ
nepredložil.

1.5 Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, od ktorej svoju právomoc založil rozhodcovský súd, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda podmienku neplatnú.

Uviedol, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v bode 17 VPPÚ znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a už len túto skutočnosť je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na povahu Zmluvy o úvere mal za zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností

dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ
mohol len Zmluvu o úvere ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania podľa záveru
okresného súdu neprijateľnou podmienkou, a teda bola od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy.

1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho považoval exekučný titul za materiálne

nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní
exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé
podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd
prvej inštancie považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti

za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a v celosti ju zastavil.

2. Proti uzneseniu okresného súdu (v celom rozsahu) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrholnapadnuté uznesenie zrušiťavecvrátiť na pokračovanievexekúcii. Podané

odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods.1 písm.f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

2.1 Oprávnený v odvolaní zastával názor, že aplikácia predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je
možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, s prihliadnutím na charakter Zmluvy o

úvere, nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa jeho názoru nie je možné sa dodatočne dovolávať inej
kvalifikácie právnej povahy Zmluvy o úvere, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka) sama povinná svojim konaním iniciovala. Keďže zmluvné strany majú
možnosť dohodnúť sa na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať,
dohodli sa, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere

bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že
iný zákon na daný zmluvný vzťah ani nie je možné aplikovať.

2.2 Doplnil, že povinná podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavila svoju vôľu byť viazaná aj VPPÚ
a oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy
o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovskýmsúdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že je
rozhodcovská doložka neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka.
2.3 Oprávnený naďalej trval na tom, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou

doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu rozhodcovská
doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, má právo sa
slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podanie žaloby na rozhodcovský súd má
rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Znamená to prekážku litispendencie pre

akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
uznesení správne vysporiadal s povahou zmluvného vzťahu aj s otázkou neplatnosti exekučného
titulu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Tvrdenie oprávneného, že Zmluva o úvere
má povahu tzv. „absolútneho obchodu“ podľa Obchodného zákonníka a že nie je možná aplikácia

predpisov na ochranu spotrebiteľa považovala za nesprávne. Oprávnený nepreukázal, že poskytnutý
úver súvisel s jej podnikateľskou činnosťou. Právny názor oprávneného, že ide o čisto obchodnoprávny
vzťah bez možnosti ochrany spotrebiteľa považovala za účelovú snahu o obchádzanie zákona. Ďalej
povinná uviedla, že považuje za neprijateľné, aby jej prostredníctvom formulárovej zmluvy bola vnútená
doložka, ktorá ju zbavuje práva na zákonného sudcu. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a správne poukázal na § 54
ods.2 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že na základe predložených dôkazov nebol preukázaný
nespotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere. Povinná sa plne stotožnila so záverom súdu o neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods.1 C.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 379 a § 380 C.s.p a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.1 C.s.p. „a
contrario“ uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a ods.2 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu námietok oprávneného uvedených v
odvolaní a dospel k záveru, že tieto nemožno považovať za dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne a dostatočne
odôvodnil (na základe ktorých skutočností považuje exekučný titul za materiálne nevykonateľný,

v dôsledku čoho exekúciu zastavil). Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len
zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:

7. Odvolací súd mal za preukázané, že oprávnený a povinná uzatvorili Zmluvu o úvere, neoddeliteľnou
súčasťou ktorej sú VPPÚ. Tieto v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Exekučným titulom,
na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok
rozhodcovského súdu.

8. Súd prvej inštancie správne považoval Zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1
Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ (oprávnený) je osoba, ktorá pri
uzatváraní Zmluvy o úvere konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník (povinná) je osobou,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a Zmluvu o
úvere uzatvorila ako fyzická osoba – spotrebiteľ. Občiansky zákonník v § 52 definuje spotrebiteľskú

zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/12/2014, v ktorom najvyšší súd výslovne konštatoval, že „od účinnosti ust. § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, teda od 1. mája 2014, sa uvedené ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahyzaložené pred týmto dňom, teda aj na zmluvu založenú medzi účastníkmi konania, ktorá je predmetom
právneho posúdenia v tejto veci, v dôsledku čoho je nevyhnutné zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj pre prípad, ak by sa inak mali použiť
normy Obchodného práva.“ Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka predstavuje pre všeobecný
súd zákonné zmocnenie, na základe ktorého je nutné v spotrebiteľských veciach aplikovať normy na
ochranu spotrebiteľa – Občiansky zákonník. Námietka oprávneného v podanom odvolaní, že zmluvné
strany uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň sa v zmysle VPPÚ

dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto nie je dôvodná.
Uvedená právna úprava – novela vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. (o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho), nemá prechodné ustanovenie, preto od jej účinnosti sa
vzťahujú uvedené právne závery aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (pozri tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2014).

9. Ak oprávnený opakovane tvrdí, že povinná v zmluvnom vzťahu nevystupovala ako fyzická
osoba – spotrebiteľ, uvedené tvrdenie nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dostatočne
relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere nie je vzťahom
spotrebiteľským. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie, že úver bol poskytnutý na výkon obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto takéto poskytnutie úveru tvrdí, teda
oprávneného.SúdprvejinštanciesascharakteromZmluvyoúvereakozmluvyspotrebiteľskejpodrobne
zaoberal s dostatočnou právnou argumentáciou, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje.

10. Oprávnený v tomto konaní nepreukázal ani to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPPÚ
bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne a že spotrebiteľovi bola daná možnosť voľby, či
rozhodcovskú doložku pre prípad sporu prijme alebo neprijme. Oprávnený mal predložiť povinnej návrh
na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa
mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne

v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá
- ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá (ak mala byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie) mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán.

11. Odvolací súd je tiež názoru, že rozhodcovská doložka nebola (napriek jej formulácii) skutočne
alternatívnou, resp. nevýhradnou, pretože rozhodcovská zmluva síce dáva na výber žalujúcej strane
medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku je výber súdu na
dodávateľovi, pretože v prípade, že sa dodávateľ rozhodne podať žalobu na vopred (v rozhodcovskej

zmluve)určenýrozhodcovskýsúd,strácaspotrebiteľreálneprávovoľbyvedeniasporumedzipríslušným
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Výber súdu v zmysle rozhodcovskej zmluvy je tak vo
vzťahu k spotrebiteľovi iba iluzórny (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS
382/2022 zo dňa 15. decembra 2022).

12. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložke, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať (pozri tiež uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).