Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bomborová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2741/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124445036
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124445036.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Porsche Finance Slovakia s.r.o., so
sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 341 438,
v konaní právne zast.: JUDr. Elena Štefančíková, advokát, so sídlom AK v Bratislave, Veternicová 1,
IČO: 42 360 340, proti povinným: 1/ Dr. Kraft s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 44
699 441, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXXX, povinný 2/ v konaní právne zast.:
D. E. C., advokát, so sídlom AK v F. G., A. H. I. XX, IČO: 37 309 692, o vymoženie 17127,45 eur s
príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom Miletičova
35, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 416EX 403/24, o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, o
sťažnosti povinného 2/ voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/2741/2024 zo
dňa 25.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného 2/ z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 183,31 EUR,
ktoré budú od povinného 2/ vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.04.2025 rozhodnutie, ktorým návrh povinného 2/ na zastavenie
exekúciezamietol.Rozhodnutieodôvodnilustanoveniami§61kods.1,ods.2,ods.5a§61lods.3,§200
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 111 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že návrh povinného 2/ bol nedôvodný, nakoľko
povinný nepreukázal žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku.
2/ Za účelom preskúmania tvrdenia povinného 2/ o nedoručení exekučných titulov si vyšší súdny
úradník vyžiadal od Mestského súdu Bratislava III spis sp. zn. 14CbZm/43/2022. Z jeho obsahu okrem
iného zistil, že povinnému 2/ bolo dňa 27.07.2023 doručené uznesenie č.k. 14CbZm/43/2022-49 zo dňa
12.07.2023, ktorým ho vyzval na vyjadrenie k žalobe a ten vyjadrenie doručil súdu dňa 04.08.2023.
Z dokladov o doručení mal vyšší súdny úradník preukázané, že rozsudok, č.k. B5-14CbZm/43/2022-81
zo dňa 22.02.2024, bol povinnému 2/ doručený fikciou podľa ust. § 111 ods. 3 CSP a uznesenie,
č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024, bolo doručené povinnému 2/ dňa 04.11.2024 (čo
preukazuje doručenka založená v spise pod č.l. 95). K doplňujúcemu tvrdeniu povinného 2/ o podaní
návrhu na obnovu konania, vyšší súdny úradník uviedol, že ide o mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý nie je možné v začatom exekučnom konaní žiadnym spôsobom zohľadniť. Do vykonateľnosti
rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté
len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o
konanie súdu, ktorý má rozhodnúť o obnove konania. Exekučný súd zároveň nemôže obnovu konania
vnímať ako klasický „opravný prostriedok“ proti exekučným titulom a samotné podanie žaloby na obnovukonania bez ďalšieho nemôže mať vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii žiadnu relevanciu, keďže súd
rozhodujúci o podanej žalobe (na obnovu konania) môže, ale rovnako nemusí podanej žalobe vyhovieť.
Z pohľadu exekučného súdu tak neexistujú žiadne právne prekážky majúce vplyv na priebeh exekúcie
a vedúce prípadne k zastaveniu alebo prerušeniu exekúcie.
3/ O trovách v súvislosti s návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému,
ktorý bol pri rozhodovaní o návrhu úspešný, priznal podľa §199a ods. 1 Exekučného poriadku nárok vo
výške 183,31 EUR za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie), ktorý mu
má nahradiť povinný 2/ a ktorý bude od neho vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, vydanom po právoplatnosti uznesenia.
4/Protirozhodnutiupodalpovinný2/sťažnosť,vktorejuviedol,žepôvodnékonaniebolospotrebiteľským
sporom, ktorého špecifikom je nemožnosť vydať platobný rozkaz ani rozsudok pre zmeškanie
v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom v bode 17. odôvodnenia rozhodnutia uvádzal, že rozsudok
B5-14CbZM/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 bol vlastne rozsudkom pre zmeškanie, čo je však v rozpore
s § 299 ods. 1 CSP. Zároveň trval na námietke nedôvodnosti a predčasnosti exekučného konania
vzhľadom na prebiehajúce konanie o dovolaní. Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a exekúciu
zastaviť.
5/ Oprávnený považoval sťažnosť povinného 2/ v celom rozsahu za nedôvodnú, ktorá nespĺňa základné
náležitosti tak po formálnej ako ani po obsahovej stránke a povinný 2/ sa snaží oddialiť výkon exekúcie.
Neuviedol ani jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, tak ako to konštatoval konajúci súd
a navyše uvedené ani v sťažnosti nerozporuje. V sťažnosti predkladá účelové tvrdenia o údajnom
spotrebiteľskom charaktere pôvodného konania, čo však nezodpovedá ani vykonanému dokazovaniu
v pôvodnom konaní, ani platnej legislatíve. Povinný 2/ ako fyzická osoba v rozhodnom čase konajúca
za povinného 1/ (ako jeho štatutárny orgán – konateľ), ako vystaviteľa vlastnej zmenky, prevzal
záväzokručeniazavšetkyzáväzkyaporušeniapovinnostívyplývajúcichpovinnému1/zvlastnejzmenky
pre prípad ich včasného nesplnenia, t.j. avaloval vlastnú zmenku. Povinný 2/ sa tak stal zaviazaným
spoločne a nerozdielne s povinným 1/ v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkového a šekového. Keďže vlastná zmenka nemá pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, vzťah
povinného 2/ s oprávneným nie je spotrebiteľským, čo potvrdzuje aj ustálená európska a slovenská
judikatúra (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/11 zo dňa 14.03.2013).
Vzhľadom na uvedené navrhol sťažnosť povinného 2/ zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť povinného 2/ nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci az takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie
ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým
sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie,
ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a
očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom
na skutočnosti uvádzané povinným 2/ v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
11/ Povinný 2/ sa návrhom na zastavenie exekúcie bránil tvrdeniami o nedoručení exekučných titulov
a v „doplnení“ návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, argumentoval podaním návrhu na obnovu konania. Naproti tomu,
v sťažnosti už poukazoval na spotrebiteľský charakter sporu a nemožnosť vydania rozsudku pre
zmeškanie podľa § 299 ods. 1 CSP. Z uvedeného je teda zrejmá účelovosť konania povinného 2/
v tomto exekučnom konaní, keď uvádza nové argumenty, po tom čo súd jeho predchádzajúcu obranu
nevyhodnotil ako dôvodnú a nezastavil exekúciu, a preto použil „univerzálnu“ obranu o spotrebiteľskom
charaktere sporu a zákazu vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 299 ods. 1 CSP bez toho, aby
svoju argumentáciu rozvinul.
12/ Sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je ďalším návrhom na zastavenie
exekúcie, o ktorom rozhoduje sudca, ale je procesnou obranou, v ktorej sťažovateľ namieta vady
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady (exekučného) konania, ktoré mu predchádzalo.
Účastník konania má v tomto smere povinnosť napadnúť vady (t. j. i právnu argumentáciu vyššieho
súdneho úradníka) s použitím všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu.
Ak sťažnosť vôbec nereflektuje priebeh konania a jeho výsledky v napadnutom rozhodnutí, tak takejto
sťažnosti nie je možné vyhovieť.
13/ Preto súd len v stručnosti uvedie, prečo ani nová obrana povinného 2/ neobstojí ako dôvod
zastavenia exekúcie, i keby bola uplatnená riadne a včas. Pri posúdení povahy vzťahu medzi
oprávnenýmapovinnýmsavychádzazozmluvy,napodkladektorejvznikolvymáhanýnárok.Zrozsudku
Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5/14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024, ktorý je exekučným
titulom v tejto veci, a návrhu na vykonanie exekúcie, vyplýva, že oprávnený a povinný 1/ uzatvorili dňa
06. 06. 2017 Zmluvu o AutoKredite č. 956015, ktorou založili vzájomný záväzkovoprávny vzťah, na
základe ktorého oprávnený poskytol povinnému 1/ finančný úver vo výške 16 800,00 EUR, účelovo
určený na financovanie časti obstarávacej ceny motorového vozidla továrenskej značky: BMW, model:
530d xDrive A/T, rok výroby: 2011, zdvihový objem: 2 993 cm3, výkon: 190 kW, VIN: J., farba: čierna
metalíza (ďalej len „Predmet financovania“), ktoré povinný 1/ prevzal dňa 06.06.2017. Povinnosťou
povinného 1/ bolo najmä vrátiť oprávnenému poskytnutý úver riadne a včas, a to formou uhrádzania
dohodnutých pravidelných mesačných splátok. V rovnaký deň, 06.06.2017, vystavil povinný 1/ v
prospech oprávneného vlastnú blankozmenku a uzavrel s oprávneným Dohodu o určení vyplňovacieho
práva blankozmenky. Povinný 2/, ako fyzická osoba v rozhodnom čase konajúca za povinného 1/ -
konateľ povinného 1/ (a ktorý súčasne bol aj spoločníkom povinného 1/) písomne prevzal záväzok
ručenia za všetky záväzky a porušenia povinností vyplývajúcich povinnému 1/ z vlastnej zmenky pre
prípad, ak tieto povinný 1/ včas nesplní, t.j. avaloval vlastnú zmenku.
14/ Z uvedeného je teda zrejmé, že úver bol poskytnutý obchodnej spoločnosti (povinný 1/) na
podnikateľský účel (financovanie motorového vozidla) a povinný 2/ v postavení štatutára povinného
1/) pristúpil do takého vzťahu ako avalista (zmenkový ručiteľ). Povinného 2/ ako osobu poskytujúcu
zábezpeku za záväzky obchodnej spoločnosti z jej podnikania, ktorá má funkčný vzťah s obchodnou
spoločnosťou, nemožno považovať za spotrebiteľa. Uvedený záver vychádza nielen z rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie (najmä C-464/01, C-534/15), ale aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 230/2024 z 07.11.2024 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zn. 5Ndc/10/2016 z9.11.2016, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R 18/2017, v
ktorom konštatoval, že „Fyzická osoba, ktorá ako konateľ alebo spoločník má úzke väzby k obchodnej
spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto
obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi.“. Keďže povinný
2/ nemal (nemá) v preskúmavanom vzťahu postavenie spotrebiteľa, neuplatnilo sa naňho pri vydaní
exekučného titulu (rozsudku pre zmeškanie) obmedzujúce ustanovenie § 299 ods. 1 CSP, pričom súd
dodáva, že tvrdenia o nemožnosti vydať platobný rozkaz, sú rovnako irelevantné, a to i s ohľadom na
fakt, že platobný rozkaz nie je exekučným titulom vo vzťahu k povinnému 2/.
15/ Za ničím nepodloženú považoval súd poznámku povinného 2/ o prebiehajúcom konaní o dovolaní
(v návrhu na zastavenie exekúcie argumentoval iným mimoriadnym opravným prostriedkom - návrhom
na obnovu konania), pričom pre všetky mimoriadne prostriedky platí, že len ich samotné podanie, nemá
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Prípadný odklad vykonateľnosti exekučného
titulu nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale len dôvodom odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku, pričom vydanie upovedomenia o odklade exekúcie je zverené do decíznej
právomoci súdneho exekútora. Až zrušenie exekučného titulu v konaní o mimoriadnom opravnom
prostriedku je dôvodom zastavenia exekúcie (§ 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), no existenciu
takého rozhodnutia povinný 2/ súdu nepreukázal.
16/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca sťažnosť povinného 2/ ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
17/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.
20/ Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov 100%. Exekučný
poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy
v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky
na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich
náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no
nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol
v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného
proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto
vyjadrenie.Vychádzajúcztarifnejhodnotyveci,ktoroubolaistinavovýške17127,45EUR,priznalsudca
oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov odmenu vo výške 168,47 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
predstavovala 336,94 EUR) a 14,84 EUR ako režijný paušál za rok 2025. Trovy exekúcie oprávneného
za vyjadrenie k sťažnosti povinného 2/ vo výške 183,31 EUR priznané mu týmto rozhodnutím a trovy vo
výške 183,31 EUR priznané mu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, budú vymáhané
od povinného 2/ na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti
uznesenia.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.