Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/167/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202570
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324202570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, D., zastúpenej JUDr. Patrikom Ozimaničom, advokátom so sídlom Dúbravská cesta
2, Bratislava, proti E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., v konaní o určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
28Pc/19/2024 – 233 zo dňa 12.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkomzodňa12.06.2025OkresnýsúdGalantazamietolnávrh,ktorýmsanavrhovateľkadomáhala
priznania príspevku na výživu rozvedenej manželky a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2.
Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľka (ďalej aj ako „oprávnená“) návrhom zo dňa 24.04.2025

domáhala, aby súd zaviazal osobu povinnú z výživného (ďalej ako „povinný“ alebo „odporca“ ) s
účinnosťou od podania návrhu platiť jej príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 1.000,- Eur
mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci, a nedoplatok na dlžnom príspevku na výživu rozvedenej manželky
od podania návrhu do rozhodnutia sudu vo veci samej v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia,
ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedenérozsudkomOkresnéhosúduGalanta,sp.zn.32Pc/7/2024-33zodňa8.4.2024,akoinvalidná
dôchodkyňa nie je schopná sa po rozvode sama živiť a príjem odporcu je vo výške 3.000,- Eur netto.

Jej príjem je oveľa nižší, ako nevyhnutné výdavky a odôvodnené potreby, na rozdiel od odporcu, ktorý
má niekoľko zdrojov príjmu a jeho životná úroveň je podstatne vyššia. Ak by navrhovateľke nepomáhala
dcéra, nebola by schopná pokryť svoje výdavky. Nie je schopná sa plnohodnotne zamestnať z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhuje, aby odporca prispieval na jej primeranú výživu aj s ohľadom
na jeho majetkové pomery a zároveň poukázala na dôvody rozvratu manželstva, t. j. že odporca si našiel
novú partnerku, s ktorou mal dlhodobý vzťah a opustil spoločnú domácnosť.
Uvádzala, že odporcu žiadala o príspevok pri osobnom stretnutí, odporca to odmietol. Navrhovateľka

denne berie 8 druhov liekov, ktoré jej nedovoľujú udržať pozornosť a teda nie je možné, aby vykonávala
účtovníctvo, alebo prácu s číslami. Keďže máva tlaky na hrudi aj niekoľkokrát do týždňa, nevie
si predstaviť, že by sa niekde zamestnala, či už aj na čiastočný úväzok. Mohla by síce predávať
napríklad lístky do divadla, do múzeí, avšak musela by cestovať do Bratislavy, čo je problém. Trpídnou, problémami so srdom (angína pectoris), cukrovkou, absolvovala dve operácie, má štyri stenty.
Navrhovateľka k svojím majetkovým pomerom uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 412,30 Eur mesačne a má príjem aj z prenájmu pozemkov v H. a v I. G. vo výške 748,08

Eur, ktorý je jej vyplácaný jeden krát ročne. Dňa 3.7.2024 predala za kúpnu cenu 7.815,25 Eur svoje
spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/4 na pozemku parcely reg. „E“ č. 600/4, o výmere: 214 m2, druh
pozemku: orná pôda, v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX a na pozemku parcely reg. „C“ č. 3967, o
výmere: 513 m2, druh pozemku: orná pôda, v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXX.
Povinný s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľke nevznikol nárok, aby jej súd

priznal tento príspevok vzhľadom na to, že ho pred podaním návrhu ani po podaní návrhu nepožiadala,
aby jej takýto príspevok platil, o čom svedčí, že to neuviedla v návrhu. K svojmu zdravotnému stavu
uviedol, že mal vážnejšiu chorobu, mal nádor na mozgu, bol operovaný a rok bol práceneschopný.
V lete 2024, čo bol na liečení, ktoré bolo hradené zo zdravotnej poisťovne, avšak v súvislosti s
liečením hradil sumu 900,- Eur ako príplatok za to, aby počas liečenia býval na izbe sám. Nesúhlasí so
žiadnym príspevkom na výživu a podotkol, že ani na to nemá. Odporca ďalej uviedol, že len za určitých

okolností je možné požadovať splnenie vyživovacej povinnosti po rozvode vo forme príspevku na výživu
pre rozvedeného manžela. Ide o prípad, ak jeden z manželov po rozvode si sám nevie zabezpečiť
základné potreby pre život. Ide napríklad o chorobu pre ktorú nemôže pracovať, pracovnú neschopnosť,
začlenenie sa do pracovného procesu po rodičovskej dovolenke. Nič z toho však navrhovateľka v návrhu
nepreukázala. Navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorý jej bol priznaný cca pred

4 rokmi na základe zistení, že je na 60 % invalidná. To znamená, že navrhovateľa, keďže nie je na
100 % invalidná, môže pracovať na čiastočný pracovný úväzok. Navrhovateľka však už cca 30 rokov
nepracuje vôbec, práci sa vyhýbala, nestarala sa riadne o domácnosť, každé dva týždne k nim chodila
a pravdepodobne stále chodí upratovačka, ktorá sa starala o poriadok v domácnosti, vysávala, utierala
prah a tiež žehlila. Navrhovateľka okrem prania nič nerobila, nevarila a ani nepiekla. Obedy si cez

týždeň kupovala v H., a tak to robí doteraz. Cez víkend varila dcéra alebo on. Nepodieľala sa tiež
ani na prácach na záhrade, ktorá je vo výmere 2.435 m2. Túto obhospodaroval len on. Okrem toho
bola často panovačná až agresívna, keď jej niečo nebolo po vôli. Jej základnou vlastnosťou, v ktorej
vyniká, je klamanie. To všetko spolu viedlo k rozvratu manželstva. Nie je v súlade s dobrými mravmi,
ak navrhovateľka už 30 rokov nepracuje a ani sa nesnaží nájsť si prácu, nie je v súlade s dobrými

mravmi, ak navrhovateľka po celý čas manželského spolužitia sa snažila ho len využívať, nie je v súlade
s dobrými mravmi, ak navrhovateľka užíva s dcérou domové nehnuteľnosti spolu s veľkou záhradou v
C., ako aj byt na J. K. L. G., ktoré sú v BSM, pričom náklady chce, aby platil on, nie je v súlade s dobrými
mravmi, ak navrhovateľka užíva všetky nehnuteľnosti sama, resp. s ich dcérou, a aby ani jednu nemohol
užívať on, resp. brať z nej úžitky, hoci o všetky sa zaslúžil len on, nie je v súlade s dobrými mravmi, ak

navrhovateľka má na svojich účtoch peňažné čiastky 77.800,- Eur a cca 15.000,- Eur a chce, aby jej ešte
prispieval na výživné, hoci on má na súkromnom účte čiastku len vo výške 441,81 Eur. Nepovažuje za
súladné s dobrými mravmi, ak navrhovateľka má investičné zlato v hodnote 30.000,- Eur, ktoré patrí do
BSM, a chce, aby jej prispieval na výživu, nie je v súlade s dobrými mravmi, ak navrhovateľka má okrem
príjmu z čiastočného invalidného dôchodku aj príjem z prenájmu pozemkov v C. M. I. G. a požaduje

príspevok na výživné. Povinný ďalej uviedol, že má len príjem zo starobného dôchodku vo výške cca
900,- Eur mesačne a jeho náklady mu neumožňujú platiť navrhovateľke žiaden príspevok na výživné.

3.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej, výsluchom povinného, listinnými

dôkazmi založenými v spise, pripojeným spisom sp. zn. 28Pc/30/2023, na základe čoho zistil, že
manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 32Pc/7/2024 - 33 zo
dňa 08.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2024. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo
dňa 23.2.2023 vyplýva pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre navrhovateľku od 22.2.2023
- 65 %. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2024 vyplýva výška invalidného dôchodku

navrhovateľky od 1.1.2025 vo výške 421,- Eur. Z výpisov zo sporiaceho účtu pre seniorov navrhovateľky
vedený vo L., M. vyplýva zostatok k 28.2.2025 vo výške 64.183,85 Eur a z výpisov z účtu L. Senior
navrhovateľky vedený vo L., M. vyplýva zostatok k 28.2.2025 vo výške 10.619,92 Eur. Z rozhodnutia
Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2024 vyplýva výška starobného dôchodku odporcu od 1.1.2025 vo
výške 922,90 Eur. Z internet banking k účtov odporcu vedených vo L., M. vyplýva zostatok na účte L.

klasik senior zostatok 1.211,76 Eur a na účte L. biznis účet aktiv zostatok 20.788,15 Eur. Z daňového
priznania odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 vyplývajú príjmy vo výške 32.793,85 Eur,
výdavky vo výške 31.914,23 Eur.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela nie je dôvodný, a preto ho zamietol.
Konštatoval, že dôvodom na priznanie tohto príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov

po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň
oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok
prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou
skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná
úroveň bývalých manželov sa neporovnáva. V danom prípade navrhovateľka síce tvrdí, že nedokáže

vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu svojho zdravotného stavu, avšak jej celkové majetkové pomery
neodôvodňujú záver, že nie je schopná sa primerane živiť.
Podľa zistenia súdu prvého stupňa navrhovateľka má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na
svojich účtoch, t.j sumu 74.803,77 Eur na zabezpečenie si primeranej výživy. Keďže dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že navrhovateľka má dostatočné finančné prostriedky, aby sa mohla sama
živiť a zabezpečiť si naplnenie všetkých svojich bežných životných potrieb, a to aj s prihliadnutím na

jej vek, či zdravotný stav, nie je splnený základný hmotnoprávny predpoklad pre priznanie príspevku
na výživu rozvedeného manžela. Súd pritom konštatoval, že aj v prípade, ak by zistil u navrhovateľky
neschopnosť sa živiť, jej majetkové pomery neodôvodňujú uloženie povinnosti prispievať na jej výživu
ako rozvedenej manželky, nakoľko nepreukázala kvalifikovanú mieru odkázanosti, ktorá sa pre priznanie
príspevku vyžaduje.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 CMP (zákon číslo 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

4.

Tento rozsudok napadla včasným odvolaním navrhovateľka, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Vecne namietala, že rozhodnutie súdu je v podstate protirečivé, keďže na jednej strane súd tvrdí, že
relevantnou skutočnosťou pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je fakt, že bývalý
manžel nie je schopný sám sa primerane živiť, že táto neschopnosť môže plynúť aj z nepriaznivého
zdravotnéhostavu,nonastranedruhejnapriekjasnýmdôkazomotom,ženavrhovateľkamánepriaznivý
zdravotný stav, jej návrh zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní,

že navrhovateľka má na účte dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie primeranej výživy
a priznanie nároku by nebolo ani v súlade s dobrými mravmi, v tejto súvislosti s čím odvolateľka
poukazovala na to, že predmetné finančné prostriedky sú predmetom BSM, ktoré doposiaľ nebolo
vysporiadané.
Má za to, že súdu dostatočným spôsobom preukázala svoje majetkové pomery aj potrebu odkázanosti.

Počas celého konania súdu opakovala, že s výdavkami, ktoré podrobne vyčíslila, jej musí pomáhať
dcéra. Uvedená skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, už sama o sebe popiera
záver súdu o tom, že navrhovateľka nepreukázala odkázanosť na výživu, ale aj o tom, že je údajne
schopná sama sa živiť. Pokiaľ ide o predaj pozemku, oprávnená vysvetlila okolnosti predaja a rovnako
aj to, že tieto peniaze použila na to, aby vrátila dcére peniaze za pomoc, ktorú jej dáva. Tieto skutočnosti

nevzal súd prvej inštancie dostatočne do úvahy, čím neúplne zistil skutočný stav veci, resp. na základe
zistených skutočností dospel k nesprávnym záverom.
V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie o dostatku finančných prostriedkov na účte oprávnená
uvádzala, že nie je od nej spravodlivé žiadať, aby na účely svojej bežnej výživy speňažila svoj majetok,
či používala úspory, čo potvrdzuje aj doktrína. S týmto argumentom sa súd podľa nej taktiež vôbec

nevysporiadal. Súd opakovane operoval pojmom primeraná výživa, no nikde v rozhodnutí ho nevysvetlil,
čo vedie k tomu, že rozhodnutie nemožno podrobiť riadnemu prieskumu z hľadiska súladu so zákonom.
Nemožno tiež zistiť, čo súd viedlo pri aplikácii zákona k záveru o tom, že práve v tomto prípade by
išlo / nešlo o primeranú výživu. Súd prvej inštancie poukazoval na údajný možný rozpor s dobrými
mravmi, avšak ak súd aplikoval zásadu súladu s dobrými mravmi, potom mal brať do úvahy práve

neveru odporcu. Napriek tomu, že na to navrhovateľka opakovane poukazovala, na to súd ohľad nebral.
Dobré mravy súd aplikoval výlučne subjektívne a jednostranne v neprospech navrhovateľky, čím vec
nesprávne právne posúdil.Podľa názoru odvolateľky súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom aj pri hodnotení zdravotného
stavu navrhovateľky a jej spôsobilosti vykonávať pracovnú činnosť. Súd prvej inštancie ani povinný,
ktorý opakovane tvrdil, že oprávnená môže pracovať, nemá odborné znalosti potrebné k tomu, aby

mohli relevantne posúdiť jej zdravotný stav. Je zrejmé, že oprávnená vie najlepšie zhodnotiť, ako sa po
zdravotnejstránkecíti,čimôžepracovať,alebonie.Vtejtosúvislostiuvádzala,žemásilnúdýchavičnosť,
pocit únavy a tlak na hrudi. Nemôže dochádzať za prácou denne 40 km do iného mesta, keď berie denne
8 ks liekov na srdce, tlak, cukrovku a dnu, ktoré ovplyvňujú jej pozornosť. Súd prvej inštancie rovnako
venoval neprimerane veľkú a detailnú pozornosť majetkovým pomerom oprávnenej, no majetkovým

pomerom povinného takú pozornosť už nevenoval.
Súd sa podľa odvolateľky, okrem vyššie uvedených pochybení, nevysporiadal s relevantnou
argumentáciou, ktorú uvádzala počas konania a ktorej podstatu zhrnula v záverečnej reči. Nie je
zrejmé, ako vyhodnotil jej zdravotný stav, množstvo liekov, ktoré berie, jej stanovisko k pracovným
možnostiam a ponukám. Súd sa vôbec nevenoval otázke dôvodu rozvodu manželstva, nevere odporcu.
Nevysporiadal sa s otázkou toho, či možno od manžela vyžadovať, aby predal svoj majetok, či míňal

úspory na bežnú výživu. Ďalej sa nevyjadril ani k tomu, že oprávnenej musí pomáhať dcéra. Tým súd
prvej inštancie porušil právo navrhovateľky na spravodlivý proces, pričom v tejto súvislosti poukazovala
naviacerérozhodnutiasúdov(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/291/2020
zo dňa 30. 07. 2021, IV. ÚS 14/07, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/147/2022 zo dňa
19.12.2023).

Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu v
plnom rozsahu vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo eventuálne,
aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

5.

Povinnývosvojomvyjadreníkodvolaniuoprávnenejuvádzal,ženapadnutýrozsudokpovažujezavecne
správny a v súlade s právnymi predpismi, odvolanie preto považuje za nedôvodné v celom jeho rozsahu.
To, že sa súd podrobne zaoberal majetkovými pomermi navrhovateľky, je prirodzené a správne. V
súdnomkonanínaurčeniepríspevkunavýživnérozvedenejmanželkemusísúdvprvomradezisťovať,či
oprávnená, v tomto prípade rozvedená manželka, vôbec potrebuje príspevok na výživné. Oprávnená má

také príjmy, také peňažné prostriedky na účtoch a taký nehnuteľný majetok, že tento bohato postačuje
na jej živobytie a niekoľko krát prevyšuje prímy povinného a jeho majetok.
Dňa 28.01.2026 bolo odvolaciemu súdu povinným elektronicky doručené doplnenie vyjadrenia
k odvolaniu oprávnenej. Doplnil ho o návrh zamietajúci rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 28/
Pc/30/2023 zo dňa 04.02.2025 z konania o výživnom na manželku, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13 CoP/121/2025 z 25.11.2025. Uvádzal, že ak navrhovateľka nemá
právny nárok na manželské výživné, nemá právny nárok ani na príspevok na výživné, ako rozvedená.
Teda,akbolažalobanamanželskévýživnénavrhovateľkyzamietnutáarozhodnutiejeprávoplatné,mala
by byť zamietnutá aj žaloba na príspevok na výživu rozvedenej manželky. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6.
Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho
postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi dospel k záveru o nedôvodnosti

opravného prostriedku odvolateľky.
Podľa zistenia odvolacieho súdu, v rozpore s názorom odvolateľky, súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich
logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil,
pričom sa nedopustil ani iných pochybení, či už namietaných alebo nenamietaných odvolateľkou, ktoré

by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.

7.
Podľa § 2 ods. 1 CMP ( zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ) na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 220 ods. 2 CSP ( zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok ) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne avýstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 72 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu
medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 ZoR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie

na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru.

8.
Zánikom manželstva zanikajú osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými
manželmi s výnimkou uvedenou v § 72 Zákona o rodine, keď pri splnení zákonných predpokladov

sa môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere do času po
zániku manželstva v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. V takomto prípade ide
len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, nie
o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania
manželstva. Primeranosť je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť,

a tým je pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti.
Pri rozhodovaní je nutné zohľadniť zistené subjektívne a objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného
manžela, jeho príjmové a majetkové pomery. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež k
účelu, na ktorý je určený. Hoci povinným je bývalý manžel, tento príspevok nemá mať charakter
sankčného výživného, preto je nerelevantné, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva,

neskúma a neporovnáva sa ani životná úroveň bývalých manželov po rozvode. V rámci úvah o tom,
či a do akej miery je nutná výživa rozvedeného manžela zaistená z jeho vlastného majetku, musí
súd prihliadnuť k celkovým pomerom rozvedeného manžela, druhu majetku, účelu, ktorému slúži, a
k ďalším rozhodujúcim skutočnostiam. Je potrebné dôsledne zisťovať aj to, či priznanie výživného nie
je v rozpore s dobrými mravmi.

9.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nie je odkázaná na príspevok
bývalého manžela, bez plnenia ktorého by bolo ohrozené uspokojovanie jej základných životných
potrieb.

Podľa zistenia súdu, totožného so zisteniami v konaní o návrhu na určenie manželského výživného
( v ktorom inak odvolací súd návrh zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom
sp. zn. 13 CoP/121/2025 zo dňa 25.11.2025 na základe stotožnenia sa so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že priznanie uplatneného nároku navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi ),
navrhovateľka disponuje dostatkom finančných prostriedkov a majetku ( napr. investičným zlatom ), hoci

aj patriacich do nevysporiadaného bezpodielového majetku bývalých manželov ( forma spoluvlastníctva
nebráni navrhovateľke v použití prostriedkov v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu ), ktoré, ako to
správne konštatoval súd prvého stupňa, neodôvodňujú záver o jej neschopnosti sa živiť.
Takéto zistenie samotné svedčí o nenaplnení zákonných podmienok pre priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela, v súvislosti s čím je konštatovanie súdu prvého stupňa, že priznanie uplatneného

príspevku by s poukazom na správanie navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi, nadbytočným.

10.Odvolaciemu súdu nie je známa odvolateľkou bližšie nešpecifikovaná „doktrína“, v zmysle ktorej od nej
nemožno žiadať použitie úspor alebo zabezpečovanie prostriedkov na svoju výživu predajom majetku,
takýto výklad právnej úpravy príspevku na výživu rozvedeného manžela však priamo odporuje nie len jej

účelu, ktorým je finančná výpomoc bývalému manželovi v období určitej materiálnej núdze, ale aj účelu
úspor, ktorým, všeobecne, je vytvorenie možnosti ich použitia na uspokojovanie potrieb v budúcnosti,
v období, keď pravidelné zdroje uspokojovania potrieb zaniknú alebo budú obmedzené.
Prednosť použitia vlastných zdrojov obživy pred povinnosťou prispievania inej osoby ( bývalého
manžela ) pritom, logicky, vyplýva priamo z formulácie ustanovenia § 72 ods. 1 zákona o rodine

( „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať...“ ), preto ju odvolací súd
nepovažuje za potrebné na tomto mieste vysvetľovať.
V neposlednom rade, spôsobilou privodiť pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci nie je ani
jej argumentácia judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky týkajúcou sa porušenia práva účastníka konania obsahovými nedostatkami rozhodnutia.
Odôvodnenie opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa

spĺňa všetky požiadavky kladené naň ustanovením § 220 ods. 2 aplikovateľného procesného predpisu,
súd zrozumiteľne vysvetlil najmä, z akých dôkazov dospel k akým zásadným skutkovým zisteniam, ako
sa vysporiadal s relevantnou argumentáciou účastníkov a ako vec posúdil podľa na vec sa vzťahujúcich
ustanovení zákona. Dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol, ako aj postup, akým dospel k záveru o jeho
existencii, je v rozhodnutí jasne identifikovaný a vysvetlený.

11.
Nakoľko odvolací súd nezistil ani iné nedostatky rozhodnutia alebo postupu súdu prvého stupňa
s vplyvom na správnosť rozhodnutia, rozsudok, s ktorého odôvodnením sa stotožnil, ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

13.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).