Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-49Er/2705/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210224534
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7210224534.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598 proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B.
– A. C. v konaní vedenom na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Jakubeca, ul. Zámocká č. 30, 801 01 Bratislava o vymoženie pohľadávky vo výške 496 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povoľuje odklad exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom, ul.
Zámocká č. 30, 811 01 Bratislava pod Ex 13158/2010 do právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom spísaným formou zápisnice zo dňa 10.08.2010 domáhal u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 496 € s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je
vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave, č.k.: SR 05004/10 zo dňa 17.06.2010. Dňa 24.08.2010 doručil súdny exekútor súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej súd udelil poverenie
č. 5803105387 * dňa 11.10.2010.

2. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v zmysle §243f ods. 1 , §39 ods. 4 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „ Exekučný poriadok „). Okresný
súd Košice II dňa 07.03.2023 uznesením zastavil exekúciu. Proti výroku citovaného uznesenia podal
oprávnený dňa 30.03.2023 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach, uznesením sp.zn.
8CoEk/28/2024-85 zo dňa 13.03.2025 tak, že zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na

rozhodnutie.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť,
či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
na ktoré nebolo v základnom konaní zmenkovým súdom prihliadnuté (prípadne nebolo prihliadnuté na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom),

posúdiť kvantifikovateľnosť a oddeliteľnosť jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné,
a až následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku resp.
v prípade ak nebude daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), rozhodne súd
o pokračovaní exekúcie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a tak z uvedeného dôvodov vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučný poriadok, prvá veta ,ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené

a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vydaného pred 1. januárom 2015,

možnozačaťlendotrochmesiacovodúčinnostitohtozákona.Nazákladenávrhunavykonanieexekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom

1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) .

12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je teda povinnosťou exekučného súdu preskúmať,
či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku

existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

16. Na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1.
až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo

na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch
podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

17. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu exekučného konania súd konštatuje splnenie prvých dvoch
podmienok zakotvených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce, rozhodnutie,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle §243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preskúmaním obsahu spisu zistil,
že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 05004/2010 zo dňa 17.06.2010. Týmto
rozhodnutím vznikol oprávnenému voči povinnému nárok na úhradu sumy 496 €, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 496 € od 19.01.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6%
ročne zo sumy 496 Eur od 06.04.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
171,77 Eur a to na podklade Zmluvy o úvere č. 900100021 zo dňa 27.08.2009, na základe ktorej veriteľ

(oprávnený) poskytol dlžníkovi (povinnému) úver vo výške 300 € a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi
poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 231 €, t.j. celkovo sumu 531 €, a to v deviatich
mesačných splátkach po 59 € na účet veriteľa.

19. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B,

kde je oprávnený ako právnická osoba zapísaný vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je
okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane, povinný je fyzickou osobou
a z rozsudku rozhodcovského súdu, ani samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by jej bol úver
poskytnutý a účely podnikania. Súd poukazuje na dôkaznú povinnosť oprávneného, ktorá plynie z jeho
povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda

oprávnený .V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. mája
2010, sp.zn. 10CoE 70/2010, v ktorom krajský súd poukázal na dôkaznú povinnosť dodávateľa, ktorý
formálne vyznačil podnikateľský štatút spotrebiteľa, avšak v ďalšom konaní nepreukázal, že by účel
kontrahovania spotrebiteľa bol v rámci výkonu a predmetu jeho podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.
Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné

konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je
vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana. Súd taktiež dáva do pozornosti cit. „Z
hľadiska aplikačnej praxe možno vnímať sústavne pokračujúce pokusy o narušenie uvedenej rovnováhy
vzťahov, ktoré ako sme už uviedli vyššie sa často spájajú s formálnym podnikateľským označením
osoby, ktorá vstupuje do záväzkov s dodávateľom. Formálne zmluvné označenie subjektu však nie

je jedinou nezákonnou praktikou. Dodávatelia veľmi rýchlo pochopili, že na to, aby spotrebiteľa de
iure zbavili právnej ochrany, musia v spotrebiteľskej zmluve zachytiť aj spotrebiteľský charakter
vylučujúci aspekt konania osoby, ktorá je spotrebiteľom. Z tohto dôvodu osobitne veriteľa sektora
finančných služieb vyvinuli početné modely a techniky vymedzenia a zachytenia účelu úveru, ktorých
cieľom bolo dosiahnuť vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že účel zmluvy a poskytovanej služby sa spája

s konaním osoby vo sfére predmetu jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako príklad možno
uviesť praktiku tzv. krížikovania, kedy jedna nebanková spoločnosť inštruovala obchodných zástupcov,
aby všetkým spotrebiteľom bez rozdielu v spotrebiteľských zmluvách ako účel vyznačovali podnikanie,
povolanie, zamestnanie, inú obchodnú činnosť a pod. Iným príkladom nekalej obchodnej praktiky
je výslovné vypísanie účelu úveru spotrebiteľom alebo k tomu pristupujúce vyhlásenie spotrebiteľa

o tom, že účelom napríklad poskytnutia úveru je výplata jeho podnikateľských záväzkov, výplata
miezd zamestnancov a pod. Všetky tieto uvedené praktiky predstavujú nekalé konanie ingerujúce do
autonómie osoby spotrebiteľa s negatívnym následkom smerujúcim k zbaveniu jeho spotrebiteľskej
ochrany. (BUDJAČ,Milan. § 52 [Spotrebiteľská zmluva, subjekty spotrebiteľského vzťahu]. In: D., A.,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol.

Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 529). So zreteľom na uvedené, má súd
zato , že sú naplnené podmienky podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnejinšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere) a predmetný úver odôvodnene považuje za spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

22. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

23. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený),
ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej

výške, avšak nakoľko nie je jednoznačne preukázateľné či povinný bral úver na výkon podnikateľskej
činnosti a tak súd posúdil predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.
OZ.

24. Súd skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu,
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky
alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom.

25. Z obsahu spisu súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v bode 15 oprávnený s povinným dohodli, že v prípade, ak sa prípadné spory
vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou nepodarí vyriešiť mimosúdnou dohodou, budú sa riešiť
v rozhodcovskom konaní, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

26. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len

ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť

v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený
zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania
vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania

podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

28. Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

29. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

30. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi

zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,

bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska

ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa,
ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná

v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná.

31. Podľa § 70 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) v platnom

znení, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho
rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

32. Podľa § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

34. Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“) účinného do 31.12.2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom
stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.35. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

36. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

37. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom
najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

38. Podľa § 39 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

41. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

44. Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

45. Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

46. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú

zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky

záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,

aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,

na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

47. Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

48.Podľa§54ods.1OZúčinnéhovčaseuzavretiarozhodcovskejzmluvyzmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

49. Podľa § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

50. Súd preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa a dospel
k záveru, že táto nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitnenevyjednalatátofaktickynútispotrebiteľapodrobiťsarozhodcovskémukonaniu,keďžezveruje
voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodcovský súd konať do bodu 15 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku
zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak,

že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí
ten, čo žaluje, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení OZ. Rozhodcovský
súd si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na
výbere súdu reálne nepodieľal.

51. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj
podkladomprevykonávanieexekúcie.Súdnepopiera,žerozhodovaniesporovvrozhodcovskomkonaní
je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu

vopred veriteľom, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemajú charakter individuálneho dojednania a nespadajú pod
súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania totiž nie
je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občianskyzákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 O. z.).
Predpokladomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnúpodmienkujetedastav,akzmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné,
že Zmluvu o úvere podpísal povinný spolu v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov,
pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej

úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka
sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou ani tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a
dodatočne od zmluvy neodstúpi. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012,
spis. zn. 6CoE 256/2012, s ktorého závermi sa súd stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej
rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou, odstúpenie od zmluvnej podmienky
prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že

by bola zmluva platná. Od počiatku absolútne neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva od
začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Ústavný súd
SR v rozhodnutí spis. zn. IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor,
že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči

sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich
výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný
výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

52. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na
výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol
výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský
súd, možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z
podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet

ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba
medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej
praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené,

pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Rozhodcovská
doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho
zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi

viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou
spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky
rovnocennúmožnosťvýberuposkytujespotrebiteľovi,avšaklenpreprípadzáujmujehosamotnéhoviesť
spor(tedalenvtomprípade,aksaspotrebiteľrozhodnesámstaťžalobcomaniečoodsvojhozmluvného
partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný

v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie
konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

53. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec

právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.54. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského

konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený v Košiciach.

55. Ďalej súd preštudovaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že jej súčasťou je
aj Dohoda o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorej na

zabezpečenie svojho peňažného záväzku vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako reminentovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Podľa tejto dohody o vyplnení zmenky, zmenkovú sumu vyplní reminent
najskôr v deň kedy sa celý dlh stane splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

56. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť
veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie

všetky takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné a teda súhlasom s takouto doložkou
sa spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení
zmenky. Dohoda nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Keďže takto formulovaná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

57. Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenia § 4 ods. 6 a 7 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

58. Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a preto v zmysle § 53 ods. 4 OZ

je neplatná. Zmenka vyplnená na jej základe je len akcesorickým právnym vzťahom, zabezpečujúci
hlavný úverový vzťah medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku
ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Keďže zmenka bez posúdenia zmluvných podmienok
hlavného záväzku (spotrebiteľskej zmluvy) bola základom na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý
je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore so

zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

59. Súd zastáva názor, že zmenka vyplnená na základe vyššie uvádzanej dohody o vyplnení zmenky
spolu s vyššie špecifikovanou rozhodcovskou doložkou, bola základom na vydanie rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní a v takomto prípade ide o výkon práv

v rozpore so zákonom.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, že
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

61. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).62. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sa súd povolil odklad exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

63. Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením, po následnom predložení ich
vyúčtovania súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP – v podaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú E., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.