Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200802
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8825200802.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Urbariát, lesné a pasienkové pozemkové
spoločenstvo Vavrinec, so sídlom Vavrinec 2/2, 094 31 Vavrinec, IČO: 42 381 568, zastúpeného JUDr.
Petrom Gdovinom, advokátom, Brestovská 2841/112, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Agrok invest
s.r.o., so sídlom Jarkova 61, 075 01 Nový Ruskov, IČO: 52 650 120, zastúpený: AK NOVIKMEC s. r.o.,

Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z
21. júla 2025, č. k.: 21Cb/27/2025-46, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov z 21. júla 2025, č. k.: 21Cb/27/2025–46 a vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(výrok I.) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností: parc. C-KN č.585/4 - orná pôda o výmere
215047 m2, parc. C-KN č. 585/5 - trvalý trávny porast o výmere 92990 m2, parc. E-KN č.40/2 - trvalý

trávny porast o výmere 7310 m2, parc. E-KN č. 40/3 - trvalý trávny porast o výmere 6585 m2, parc. E-
KN č. 40/4 - trvalý trávny porast o výmere 1527 m2, parc. E-KN č. 42/1 - orná pôda o výmere 5006
m2, parc. E-KN č. 210 - orná pôda o výmere 3801 m2, parc. E-KN č. 345 - orná pôda o výmere 525
m2, parc. E-KN č. 373/1 - orná pôda o výmere 2231 m2, parc. E-KN č. 485/4 - orná pôda o výmere
5083 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec Vavrinec, kat.
úz. A. na LV č.XX, parc. E-KN č.41/1 - trvalý trávny porast o výmere 3281 m2, parc. E-KN č.41/2 -

trvalý trávny porast o výmere 3522 m2, parc. E-KN č.393 - orná pôda o výmere 6020 m2, parc. E-KN
č.404/3 - trvalý trávny porast o výmere 12375 m2, parc. E-KN č. 486/3 - orná pôda o výmere 1507
m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec Vavrinec, kat. úz.
A. na LV č.XXX, parc. E-KN č.374 - orná pôda o výmere 9265 m2, parc. E-KN č.400/1 - trvalý trávny
porast o výmere 1652 m2, parc. EKN č.485/3 - orná pôda o výmere 13971 m2, parc. E-KN č.486/1 -
trvalý trávny porast o výmere 7721 m2, parc. E-KN č.486/2 - orná pôda o výmere 27922 m2, parc. C-

KN č.585/7 - orná pôda o výmere 1094 m2, parc. C-KN č.585/8 - orná pôda o výmere 4174 m2, ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností pre okres Vranov nad Topľou, obec Vavrinec, kat. úz. A. na LV č.XXX.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom
s právnou subjektivitou, založeným podľa Zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
(ďalej aj „Zákon o PS“), ktoré vlastníci nehnuteľností založili s cieľom ich spoločného obhospodarovania
a užívania. Majetkovú podstatu, na ktorej žalobca na základe zakladajúcich dokumentov hospodári,

tvoria aj nehnuteľnosti, a to poľnohospodárska pôda vo výmere 44,2305 ha, ktorá je spolu určená na
základe listov vlastníctva č.55, č.116 a č.118 v k. ú. A., obec Vavrinec, okres Vranov nad Topľou a topozemky: parc. č. 585/4, 585/5, 40/2, 40/3, 40/4, 42/1 210, 345, 373/1 a 485/4 na LV č. XX, kat. úz.
A., parc. č. 41/1, 41/2, 393, 404/3 a 486/3 na LV č.XXX, kat. úz. A., parc č. 374, 400/1, 485/3, 486/1,
486/2, 585/7 a 585/8 na LV č.XXX, kat. úz. A.. Žalobca so spoločnosťou RAGI s.r.o., dňa 15.4.2015

uzatvoril Zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorej
predmetom bol nájom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 44,2305 ha, ktorá je spolu určená na základe
listov vlastníctva č.XX, B.XXX C. B.XXX v kat. úz. A., obec Vavrinec, okres Vranov nad Topľou. Ide
konkrétne o pozemky vyššie uvedené. Na predmetné prenajaté pozemky vstupovala iná spoločnosť,
ktorá nemala so žalobcom uzatvorené nájomné zmluvy, vyzval žalobca spoločnosť RAGI s.r.o., aby táto

danú skutočnosť vysvetlila. Dňa 9.12.2024 bolo žalobcovi žalovaným na vysvetlenie oznámené, že dňa
25.5.2023 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku so spoločnosťou RAGI s.r.o. s účinnosťou
od 29.5.2023.

2.1 V zmysle zákona č.504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov bol nájomca povinný v zmysle § 12 ods.

6 citovaného zákona danú skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce,
v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Vzhľadom na to, že nájomca nesplnil zákonnú
povinnosť v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. a neoznámil predaj časti podniku zverejnením
na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, konal tak v rozpore so
zákonom č. 504/2003 Z. z. Prenajímateľ, t. j. žalobca mal v zmysle § 12 ods. 6 do 6 mesiacov, odkedy

sa dozvedel o predaji podniku, v prípade ak si nájomca povinnosť nesplnil, možnosť ukončiť nájomný
vzťah. Žalobca tvrdil, že sa o skutočnostiach svedčiacich o predaji podniku dozvedel až dňa 9.12.2024
a vzhľadom na porušené povinnosti zo strany nájomcu nemal naďalej záujem zotrvať v nájomnom
vzťahu so žalovaným, dňa 18.12.2024 zaslal žalovanému ukončenie Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa
15.4.2015. V prípade, ak dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003

Z.z. nájomný vzťah zaniká po zbere úrody, avšak ukončenie nájomného vzťahu bolo žalovanému
zaslané 18.12.2024, kedy dané ustanovenie nemalo význam, Nájomný vzťah sa skončil doručením
predmetného ukončenia, t. j. dňa 19.12.2024. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti RAGI s.r.o.
neakceptoval a naďalej neakceptuje ukončenie nájomného vzťahu a tvrdí, že sa žalobca o predaji
časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. dozvedel už skôr, čo sa podľa žalobcu

nezakladá na pravde a žalovaný to doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný uvedené
tvrdenia podopiera skutočnosťou, že v čase kedy ešte naďalej existoval nájomný vzťah medzi žalobcom
a spoločnosťou RAGI s.r.o. k predmetným pozemkom, zaslal žalobcovi návrh na uzatvorenie nájomnej
zmluvy. Z uvedeného návrhu však nebolo zrejmé, že by skutočne došlo k predaju časti podniku medzi
žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. a uvedené považuje žalobca len za účelovú obranu žalovaného.

Žalovaný taktiež namietal tým, že nedošlo k predaju podniku, ale len jeho časti, a teda nebol povinný
si splniť povinnosť v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. Podľa žalobcu z predmetného
ustanovenia je zrejmé, že táto povinnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa vzťahuje nie len na predaj
podniku ako celku, ale rovnako tak aj na predaj väčšinového podielu, pričom žalobca má za to, že v
prípade Zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI s.r.o. išlo jednoznačne

o prevod väčšinového podielu, pričom tento predaj sa týkal najmä poľnohospodárskej výroby, na
ktorú sa predmetný zákon vzťahuje. Zákonodarca upravil povinnosť zverejňovania daných skutočností
týkajúcich sa predaja podniku v nadväznosti na nájom pozemku na poľnohospodárske účely a ochrana
prenajímateľov, resp. vlastníkov pozemkov. Žalobca tvrdí, že nájomný vzťah platne ukončil a vyzval
žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek zásahu do predmetných nehnuteľností, vrátane vstupu na dané

pozemky a obhospodarovania daných pozemkov, naopak žalovaný trvá na tom, že výzva na vypratanie
predmetných nehnuteľností, ukončenie prác a zdržanie sa zásahov a vstupu na pozemky je nedôvodná
a je zrejmé, že túto výzvu nebude rešpektovať a pozemky bude využívať na škodu žalobcu, ktorý má
v pláne tieto pozemky využívať iným spôsobom.

2.2 Žalovaný zasahuje do práva obhospodarovania a užívania žalobcu k predmetným pozemkom tak,
že tieto svojvoľne bez akéhokoľvek právneho titulu užíva, aj napriek tomu, že bol zo strany žalobcu na
zdržanie sa užívania niekoľkokrát vyzvaný, avšak bezúspešne. Žalovaný nemá k užívaniu predmetných
nehnuteľností žiadny právny dôvod, resp. tieto užíva na základe neplatného právneho titulu, pričom
dobrovoľne neupustil od zdržania sa zásahov do užívacieho práva žalobcu, žalobca bol nútený domáhať

sa ochrany svojich práv na súde. Žalobca má za to, že v danom prípade osvedčil všetky dôvody potrebné
pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a
obavuoohrozeniebudúcehovýkonusúdnehorozhodnutia,dôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúť
ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z predložených listinných dôkazov tvrdil, žeje dostatočne osvedčené, že žalovaný sa pokúša predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho
titulu užívať a brať z nich plody, a tak hrubým spôsobom zasahovať do práv žalobcu, a to aj napriek
predchádzajúcimvýzvamnazdržaniesatakéhotokonaniaaužtýmtokonanímjeosvedčenánaliehavosť

potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením. V danom
prípade sa domáha priznania ochrany žalobcovi a jeho právam voči žalovanému, ktorý neoprávnene
bez právneho titulu zasahuje do jeho užívacích práv a ktorý nerešpektuje výzvy na zdržanie sa takéhoto
konania.

2.3 Vzhľadom na absenciu zákonného i zmluvného právneho dôvodu na užívanie predmetných
pozemkov na strane žalovaného, vníma žalobca toto konanie ako protiprávne a súd je povinný
žalobcovi poskytnúť ochranu jeho práv. Nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby zo
strany žalovaného nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, nakoľko žalovaný svojim
doterajším konaním preukázal, že nerešpektuje platné ukončenie nájomného vzťahu ako aj výzvy na
zdržanie sa zásahu do vlastníckych práv žalobcu a zdržanie sa užívania pozemkov vo vlastníctve

žalobcu bez právneho titulu. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností sa zabezpečí ochrana práv žalobcu, ktorý
je oprávnený sám sa rozhodnúť, akým spôsobom budú predmetné pozemky využívané a zároveň sa
zamedzí neoprávnenému užívaniu žalovanému, ktorý takýmto zásahom do užívacích práv žalobcu
predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užíva a berie z nich plody.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil LV č. XX, LV č. XXX, LV č.
XXX, Nájomnú zmluvu zo dňa 15.4.2015, ukončenie nájomného vzťahu, odpoveď žalovaného zo dňa
14.2.2025naukončenienájomnéhovzťahu,odpoveďžalobcuzodňa26.2.2025nalistzodňa14.2.2025,
odpoveď žalovaného zo dňa 11.3.2025 na list zo dňa 26.2.2025, odpoveď žalobcu zo dňa 1.4.2025 na

list zo dňa 11.3.2025, odpoveď žalovaného zo dňa 8.4.2025 na list zo dňa 1.4.2025.

4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia
§ 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods.1, § 329 ods. 1, §330 ods. 2, §331
ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia a § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka

o povinnosti nahradiť škodu.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých
skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca,

ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a
súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy.
Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej
ujmy na strane žalovaného.

5.1 Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi (prípadne neexistencia
právnych vzťahov), ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého
realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností,
ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na
ktoré sa žalobca odvoláva.

5.2 Ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie nie je vo všeobecnosti konečným rozhodnutím (ale s

poukazom na § 330 ods. 2 CSP takým rozhodnutím môže byť) a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje
práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby

bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.

5.3 Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu
osvedčovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťujenajvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca osvedčil existenciu základných predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia a jeho nariadením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv
dotknutejstrany(žalovaného).Uviedol,žezpredloženýchlistínmalpreukázanýzánikzmluvnéhovzťahu
založeného Nájomnou zmluvou o nájme pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku
zo dňa 15.4.2015, uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou RAGI s.r.o. ako
nájomcom. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že mal osvedčené, že na predmetné prenajaté pozemky
vstupovala iná spoločnosť (žalovaný), ktorá nemala so žalobcom uzatvorené nájomné zmluvy, a preto

žalobca vyzval spoločnosť RAGI s.r.o., aby táto danú skutočnosť vysvetlila. Dňa 9.12.2024 malo byť
žalobcovi žalovaným po tom, čo žalobca vyzval spoločnosť RAGI s.r.o. na vysvetlenie oznámené, že dňa
25.5.2023 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku so spoločnosťou RAGI s.r.o. s účinnosťou
od 29.5.2023.

7. Konštatoval súd prvej inštancie, že zo skutkových tvrdení žalobcu, osvedčených predloženými
dôkazmi zistil, že nájomca nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z.
a neoznámil predaj časti podniku zverejnením na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa
pozemok nachádza a konal tak v rozpore s týmto zákonom. Vzhľadom na porušenie tejto povinnosti
mal prenajímateľ, t. j. žalobca možnosť do 6 mesiacov, odkedy sa dozvedel o predaji podniku v prípade

ak si nájomca povinnosť nesplnil, ukončiť nájomný vzťah. Žalobca sa o skutočnostiach svedčiacich
o predaji podniku mal dozvedieť až dňa 9.12.2024. Dňa 18.12.2024 zaslal žalovanému ukončenie
nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa 15.4.2015, viažuce sa k prenájmu predmetných pozemkov v k.ú.
A.. Nájomný vzťah zaniká po zbere úrody, no ukončenie nájomného vzťahu bolo žalovanému zaslané
18.12.2024, kedy dané ustanovenie nemalo význam a uzavrel, že nájomný vzťah sa skončil platne

doručením predmetného ukončenia, t. j. dňa 19.12.2024.

8. Žalobca podľa konštatovania súdu prvej inštancie osvedčil možnosť nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, osvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj
existenciu, resp. hrozbu vzniku ujmy na strane žalobcu, ale aj primeranosť zásahu do práv dotknutej

strany. Rozhodujúce skutočnosti považoval za osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby
bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

medzi ním a spoločnosťou žalovaného a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému
a preukázanému vyhovel. Súd v danom prípade neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, keďže ako uviedol je tu predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi trovy konania priznal v rozsahu 100 %.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

12. Žalovaný v odvolaní nepoprel tvrdenia žalobcu o uzatvorení Nájomnej zmluvy o nájme pozemku na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dňa 15.4.2015 medzi žalobcom ako prenajímateľom
a spoločnosťou RAGI, s.r.o., podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon
o nájme“), ktorou Urbariát Vavrinec prenechal vyššie uvedené pozemky do nájmu spoločnosti RAGI,s.r.o. za dohodnuté nájomné, a to za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní
podniku spoločnosti RAGI, s.r.o. ako nájomcu. Spoločnosť RAGI, s.r.o. následne dňa 25.5.2023
uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej prevzal žalovaný od bývalého

nájomcu RAGI, s.r.o. obhospodarovanie pozemkov, v užívaní ktorých ďalej pokračoval a tieto v období
od uzatvorenia Zmluvy o predaji časti podniku riadne v zmysle nájomnej zmluvy obhospodaroval a
užíval v súlade s dohodnutým účelom nájmu. Za užívanie predmetných pozemkov žalovaný žalobcovi
za jednotlivé roky užívania od uzatvorenia Zmluvy o predaji časti podniku vyplatil ročné nájomné v
zmysle nájomnej zmluvy, konkrétne za rok 2022 a za rok 2023. Preukázané výpisom z účtu – nájomné

za rok 2022, 2023. Dňa 15.11.2024 bola spoločnosť RAGI, s.r.o. vymazaná z obchodného registra
Slovenskej republiky. Dňa 16.12.2024 prevzal bývalý spoločník a konateľ spoločnosti RAGI, s.r.o - D.
E., list od právneho zástupcu žalobcu – Ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia zákona č.
504/2003 Z.z., v zmysle ktorého žalobca ako prenajímateľ ukončuje nájomný vzťah so spoločnosťou
RAGI,s.r.o.akonájomcom,založenýnájomnouzmluvou.NauvedenýlistreagovalžalovanýOdpoveďou
na ukončenie nájomného vzťahu zo dňa 14.2.2025, ktorým napádal ukončenie nájomného vzťahu a

oznámil žalobcovi, že nájomný vzťah stále trvá a má záujem predmetné pozemky obhospodarovať
aj naďalej a za týmto účelom je ochotný rokovať o uzatvorení novej nájomnej zmluvy. Z obsahu
ďalšej komunikácie žalovaného so žalobcom, predloženej súdu žalobcom je zrejmé, že žalovaný sa
bránil voči neplatnému ukončeniu nájomnej zmluvy, pričom žalobcovi neplatnosť ukončenia nájomnej
zmluvy odôvodnil viacerými dôvodmi. Okrem iného tým, že žalovaný prevzal obhospodarovanie

pozemkov Zmluvou o predaji časti podniku a žalobcovi platil ročné nájomné za jednotlivé roky
užívania pozemkov, pričom toto užívanie pozemkov žalovaným a vyplatenie nájmov žalobca žiadnym
spôsobom nerozporoval, ani nevrátil platbu nájomného za jednotlivé roky späť žalovanému. Poukázal
aj na to, že prebehli rokovania medzi žalovaným a žalobcom, ešte za bývalého vedenia žalobcu, v
súvislosti s uzatvorením novej nájomnej zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, nakoľko

obhospodarovanie predmetných pozemkov prevzal, ako je vyššie uvedené, na základe Zmluvy o predaji
časti podniku žalovaný. V uvedenej veci prebehla so žalobcom, zastúpeným ešte bývalým predsedom
žalobcu telefonická komunikácia, v rámci ktorej bol žalobca oboznámený s uzatvorením Zmluvy o
predaji časti podniku, čo bolo dôvodom rokovaní o uzatvorení novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným. Návrh nájomnej zmluvy bol na vyžiadanie žalobcu zasielaný v rámci e-mailovej komunikácie

dňa 11.7.2023. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť možno konštatovať, že s uzatvorením predmetnej
Zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným a spoločnosťou RAGI, s.r.o. bol žalobca oboznámený,
a to najneskôr dňa 11.7.2023. Následne po oboznámení sa s predmetnou Zmluvou o predaji časti
podniku žalobca jej uzatvorenie, resp. súvislosti s jej uzatvorením vo vzťahu k nájomnej zmluve v
zákonnej lehote nenapádal. Dôkazom o vedomosti žalobcu o uzatvorenej Zmluve o predaji časti podniku

je aj tá skutočnosť, že platby nájomného za užívanie pozemkov žalobca žalovanému nevrátil, a ani
iným spôsobom užívanie pozemkov žalovaným po úhradách nájomného nenapádal, a nájomný vzťah
neukončil.

12.1 V súvislosti s neoznámením skutočností o predaji časti podniku spoločnosťou RAGI, s.r.o. na

úradnej tabuli obce žalovaný uviedol, že každý prípad predaja časti podniku je individuálny a že
uzatvorenie konkrétnej zmluvy o predaji časti podniku, teda nie podniku ako celku, nie je dôvodom
na splnenie postupu podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z.. Predpísaná povinnosť zverejnenia
skutočností týkajúcich sa predaja časti podniku na úradnej tabuli obce, v katastrálnom území ktorej sa
predmetné pozemky nachádzajú, je teda v tomto prípade sporná a poukázal v tejto súvislosti na právny

názor v komentovanej publikácii (VARGAEŠTOK, P., SLAMKA, M. Zákon o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Komentár. Bratislava : Woltwrs Kluwer
SR s. r. o., 2018, s. 44, s. 45) . Podľa žalovaného nemohlo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu
a žalobcom zaslané Ukončenie nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku bývalému konateľovi spoločnosti RAGI, s.r.o. – D. E. je s poukazom na vyššie

popísané dôvody a skutočnosti uvedené v Odpovedi žalovaného zo dňa 11.3.2025 na list žalobcu zo
dňa 26.2.2025 neplatné.

12.2 V prípade, že by spoločnosť RAGI, s.r.o. bola povinná zverejniť skutočnosť, že došlo k predaju
časti podniku na úradnej tabuli obce a spoločnosť RAGI, s.r.o. si túto povinnosť nesplnila, bol by v takom

prípade žalobca oprávnený ukončiť nájomný vzťah do šiestich mesiacov odkedy sa o tejto skutočnosti
dozvedel. Lehota na ukončenie nájomného vzťahu by teda žalobcovi začala plynúť najneskôr odo dňa
11.7.2023, kedy už žalobca o skutočnosti, že došlo k predaju časti podniku žalovanému vedel. Žalovaný
uzatvorilZmluvuopredajičastipodnikusospoločnosťouRAGI,s.r.o.dňa25.5.2023.Komunikáciamedzižalobcom a žalovaným v súvislosti s nájmom pozemkov z dôvodu predaja časti podniku spoločnosti
RAGI, s.r.o. žalovanému bola realizovaná v priebehu mesiacov jún – júl 2023, výsledkom čoho bolo
zaslanie návrhu nájomnej zmluvy žalovaným žalobcovi na jeho vyžiadanie dňa 11.7.2023. Žalobca

sa teda o uzatvorení Zmluvy o predaji časti podniku dozvedel v priebehu mesiacov jún – júl 2023,
najneskôr však dňa 11.7.2023, odkedy mu začala plynúť šesťmesačná lehota na ukončenie nájomného
vzťahu. Žalobca v zákonnej lehote nájomný vzťah neukončil. V nájomnom vzťahu pokračoval, a platby
ročného nájomného za rok 2022 a 2023 prijal a užívanie a obhospodarovanie predmetných pozemkov
žalovaným, žiadnym spôsobom nenapádal a nájomný vzťah neukončil. Žalovaný tvrdil v odvolaní, že

zaslanie ukončenia nájomného vzťahu bývalému konateľovi spoločnosti RAGI, s.r.o. je neplatné a
predmetný nájomný vzťah aj naďalej trvá. Na základe predaja časti podniku je teda žalovaný oprávnený
užívať a obhospodarovať predmetné pozemky aj naďalej. Žalovaný trvá na tom, že predmetné pozemky
obhospodaruje platne, a to na základe zmluvy o predaji časti podniku.

12.3Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žezobsahunapadanéhouznesenianevyplývažiadnapovinnosť

pre strany konania v súvislosti s podaním žaloby, resp. návrhu na začatie meritórneho konania vo
veci, prípadne absentuje časové ohraničenie trvania žalovanému uloženej povinnosti nariadeného
neodkladného opatrenia, s odkazom na § 324 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.

13. Žalobca, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie na vyjadrenie k odvolaniu reagoval tak, že
rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Potvrdil, že žalovaný uhradil nájom za roky 2022 a 2023,
pričom nepostrehol zmenu v osobe platiteľa, avšak podľa žalobcu táto skutočnosť nepreukazuje, že
žalobca mohol mať vedomosť o tom, že k predaju časti podniku žalovanému skutočne došlo a že
žiadnym spôsobom túto skutočnosť neskúmal. Uvedené nijakým spôsobom neodôvodňuje neplatnosť

ukončenia nájomného vzťahu a ďalej poukázal na to, že akonáhle sa žalobca dozvedel o tejto
skutočnosti, dotazoval sa spoločnosti RAGI, s.r.o. o vysvetlenie. Žalobca uvádza, že žalovaný užíval
predmetné pozemky bez právneho titulu. Ukončenie nájomného vzťahu považuje za platné a preto sa
javí nutnosť, aby žalovanému bolo neodkladným opatrením uložené zdržať sa užívania predmetných
nehnuteľností. Vyjadril sa aj k povinnosti žalovaného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z.. Žalobca

poprel telefonickú konverzáciu medzi ním (bývalým predsedom žalobcu) a žalovaným a trvá na tom,
že až 9.12.2024 sa dozvedel o zmluve o predaji podniku. Správa zasielaná emailom žalobcovi spolu
s návrhom novej nájomnej zmluvy v roku 2023 podľa neho nie je dôkazom preukazujúcim žalovaným
tvrdené skutočnosti a preukazujúci skoršiu vedomosť žalobcu o tom, že došlo k predaju časti podniku.
Zaslanie návrhu nájomnej zmluvy preukazuje len to, že žalovaný mal záujem uzavrieť Nájomnú zmluvu

nie však, že došlo k odpredaju časti podniku.

13.1 K námietke žalovaného, že nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej uviedol, že
neodkladné opatrenie rieši samo osebe vec samu, nie je potrebné hlavné konanie a možno ním
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a poukázal na § 336 ods.1 C.s.p.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

15.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stavnedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo
posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný spolu so žalobou
vo veci samej.

24. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal dôvody
navrhovaného neodkladného opatrenia, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých
vyvodzovalsvojeprávnezávery.Súdprvejinštancievšak primeranenevysvetlil,zakýchúvahadôkazov
vychádzal pri závere o osvedčení splnenia podmienok pre trvalú (dočasnú) úpravu pomerov sporových

strán navrhovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd si uvedomuje, že odôvodnenie rozhodnutí v
prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto prostriedku súdnej
ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia sporových strán
a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú dostatočne osvedčené.
Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné skutkové a právne závery

súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.

25. Odvolací súd nemôže konštatovať správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov
uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, čo je spôsobené tým, že súd
prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil rozhodnutie.

26. K odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

27. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie

potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba
u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

28. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,

či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

29. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že navrhovateľ žiada vydať

neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že žalovaný porušuje jeho právo užívať
nehnuteľnosti pričom žalovaný nemá k užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žiaden právny titul.

30. Odvolací súd zvýrazňuje, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia na návrh je vecná
súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom strán. Zároveň sa vyžaduje

tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí rovnako v návrhu preukázať, že na neodkladnom opatrení má právny záujem, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej alebo trvalej úpravy pomerov strán.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky

okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

32. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán

a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

33. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

34. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie

ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C. H. Beck, 2016, strana 1108).

35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia
hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej, a teda, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zároveň musí byť osvedčená

potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.36. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva,
preto môže vychádzať iba z opisu skutočností uvedených v žalobe a z doposiaľ predložených listinných
dôkazov. Súd musí vychádzať z predložených dôkazov, ktoré posúdi jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti.

37. Aj keď súd prvej inštancie v rozhodnutí správne poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené,
aby mohlo byť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, splnenie týchto podmienok v

danom prípade dôsledne neskúmal jednotlivo ani v ich súvislostiach. Závery súdu o dôvodnosti návrhu
sú iba všeobecne formulované, bez uvedenia konkrétnych dôvodov.

38. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zákonom stanoveným spôsobom neozrejmil svoje
úvahy, ktoré ho viedli k záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia a vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu o splnení týchto podmienok uvedené uznesenie
nemohlo byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.

39. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na základe čoho mal osvedčenú pravdepodobnosť nároku žalobcu

vo vzťahu k žalovanému. Pre záver o osvedčení dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
je potrebné zodpovedať otázku, či by žalobca bol úspešný v konaní o veci samej proti žalovanému
na základe žaloby tak, ako bola špecifikovaná v žalobnom návrhu v prejednávanej veci, bez toho, aby
súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Ak je pravdepodobnosť úspechu vo veci samej vyššia
ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je splnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,

ktorého ochrany sa žalobca domáha navrhovaným neodkladným opatrením (k tomu porovnaj NS SR
sp. zn. 5Cdo 113/2017 zo dňa 25. apríla 2019 a sp. zn. 8Cdo 147/2017 z 29. januára 2019). Súd
prvej inštancie sám v odseku 20. napadnutého uznesenia udáva, že neodkladné opatrenie nemožno
vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia

neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad
a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Odvolací súd k tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej
inštancie neprihliadal pri rozhodovaní na všetky žalobcom predložené listinné dôkazy a nevysporiadal sa
s nimi (vôbec nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného uvádzané v písomných odpovediach adresovaných
žalobcovi). V odseku 24. až 26. napadnutého uznesenia hodnotí nájomnú zmluvu, vyslovuje platné

ukončenie nájomného vzťahu a skutočnosť neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným a preto
sa odvolaciemu súdu javí, že predčasne vyslovoval závery o niečom o čom neprebehlo dokazovanie
a nepochybne vo vzťahu medzi stranami konania o nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosti
ohľadom platného či neplatného ukončenia nájomnej zmluvy sporné. V tomto kontexte je potrebné
posudzovať aj neuloženie povinnosti pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení podať žalobu vo veci

samej. Súd prvej inštancie len skonštatoval, že je tu predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranamibezbližšiehovysvetleniačohoktakémuzáveruviedlo.
Nepreskúmateľnosť tohto konštatovania súdu prvej inštancie je zjavná.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci
samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez
toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti
poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku,
v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu

(stáva sa vecou samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného
opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C.s.p.) a v
prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú
byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 C.s.p. (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na
konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). V súvislosti s podaním žaloby, resp. návrhu na
začatie meritórneho konania odvolací súd uvádza, že súd povinnosť podať žalobu neuloží v prípade,
ak neodkladné opatrenie samo o sebe rieši vec a nie je potrebné meritórne konanie. V konkrétnej
veci žalobca je presvedčený, že predmetný nájomný vzťah bol platne ukončený, žalovaný trvá natom a je presvedčený o platnosti nájomného vzťahu, resp. neplatnosti ukončenia nájomného vzťahu
a obhospodarovaní pozemkov na základe platného právneho titulu. Na základe uvedeného nemožno
konštatovať, že neodkladné opatrenie samo o sebe rieši predmetnú vec, a preto neodkladné opatrenie

nemožno považovať za konečné rozhodnutie.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdiť je však potrebné aj splnenie ďalšej podmienky, a to je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. v danom prípade osvedčenie potreby neodkladnej

úpravy pomerov strán sporu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam kde žalobcovi
hrozí vznik a rozšírenie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv alebo
oprávnených záujmov, hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

42. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo všeobecnosti poukazuje
na potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, keď existujú konkrétne okolnosti najmä vzhľadom na
dôvodnú obavu z reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nijako bližšie nešpecifikuje v čom vidí konkrétne tieto okolnosti, ktoré predstavujú dôvodnú obavu z
reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi.

43. Okrem osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a posúdenia, či

navrhovateľom osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), súd vždy musí dbať aj na rešpektovanie princípu
efektívnosti (či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha), princípu proporcionality (či právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah) a či

navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav.

44. Odvolací súd uvádza, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť
o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom (navrhovateľom)

a žalovaným (odporcom), ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j.
naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súčasne súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov
strán sporu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

45. Odvolací súd udáva, že v rámci práva na spravodlivé súdne konanie je možné zdôrazniť právo na
odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení

svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli
racionálne a presvedčivé. Súd sa teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia musí byť
napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho
stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu

dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.47. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne posúdiť splnenie všetkých zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia každú jednotlivo a následne aj vo vzájomných
súvislostiach, osobitne sa zaoberať aj tým, či žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana a či osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, zohľadniť pritom princíp
opodstatnenosti, efektivity, proporcionality, pričom bude vychádzať zo všetkých tvrdení a listinných
dôkazov, predložených tak žalobcom ako aj žalovaným, a teda nie je viazaný iba obsahom listín,
predložených do vydania napadnutého uznesenia o nariadenie neodkladného opatrenia.

48. Súd prvej inštancie následne svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220
ods. 2 C.s.p a aby bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.

49. Z odôvodnenia uznesenia musí byť zrejmý zistený skutkový stav, t. j. súd musí uviesť, z akých

dôkazov mal osvedčené splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré
skutočnosti vzal za preukázané týmito dôkazmi a ktoré nie, musí z neho vyplývať, aký právny záver z
tohto skutkového stavu súd vyvodil aj s uvedením konkrétnych úvah, vedúcich k jednotlivým záverom
a ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia uznesenia tiež musí vyplývať, ako súd posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch sporových strán, teda ako sa vyporiadal aj s konkrétnou

obranou žalovaného a jej vplyvom na rozhodnutie vo veci. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie
poznal stanovisko žalovaného v súvislosti s trvaním nájomnej zmluvy, neuznaním ukončenia nájomného
vzťahu zo strany žalovaného a dôvody neuznania ukončenia trvania nájomnej zmluvy. Bez povšimnutia
ostala skutočnosť, že 15.11.2024 bola spoločnosť RAGI, s.r.o. vymazaná z obchodného registra
Slovenskej republiky a že až dňa 16.12.2024 prevzal bývalý spoločník a konateľ spoločnosti RAGI, s.r.o

- D. E., list od právneho zástupcu žalobcu – Ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia Zákona
č. 504/2003 Z.z., v zmysle ktorého žalobca ako prenajímateľ ukončuje nájomný vzťah so spoločnosťou
RAGI, s.r.o. ako nájomcom, založený nájomnou zmluvou, teda v čase keď táto spoločnosť bola
vymazaná z obchodného registra. Z obsahu ďalšej komunikácie žalovaného so žalobcom, predloženej
súdu prvej inštancie žalobcom a následne aj žalovaným spolu s odvolaním je zrejmé, že žalovaný sa

bránil voči neplatnému ukončeniu nájomnej zmluvy, pričom žalobcovi neplatnosť ukončenia nájomnej
zmluvy odôvodňoval viacerými dôvodmi.

50. Zrušenie a vrátenie napadnutého uznesenia neznamená, že súd prvej inštancie má bez ďalšieho

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, teda bez ďalšieho rozhodnúť inak, ako v
napadnutom uznesení. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude dôsledne posúdiť splnenie všetkých
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na to znovu vo veci
rozhodnúť a svoje závery podoprieť aj náležitými a preskúmateľnými úvahami.

51. V zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu.

52. Na margo doručenia odvolania a výzvy pre žalobcu na vyjadrenie sa v lehote 10 dní (čl. 77) ako
aj doručenia vyjadrenia a opätovného doručovania žalobcovi s výzvou (čl. 86) odvolací súd dáva do
pozornosti súdu prvej inštancie, že ak podá osoba, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, včas
odvolanie, súd prvej inštancie ho doručí ostatným subjektom. Keďže spravidla nejde o odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej, súd prvej inštancie na vyjadrenie k odvolaniu nevyzýva a neurčuje na tento

úkon ani žiadnu lehotu podľa § 373 ods. 3 CSP. Po doručení odvolania ostatným stranám bezodkladne
predloží vec odvolaciemu súdu v zmysle § 377 CSP. Ustanovenie § 374 CSP o úkonoch súdu prvej
inštancie v odvolacom konaní sa nepoužije. Ak sa k odvolaniu následne vyjadrí navrhovateľ alebo iná
strana pred rozhodnutím odvolacieho súdu, toto vyjadrenie doručí ostatným stranám odvolací súd.

53. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože o nároku na náhradu trov
tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci, v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení §
419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho

súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).