Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214222783
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7214222783.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Petrovičom, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.

XX, E., proti žalovanej: F. C., D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., právne zastúpená: Mgr. Vanda
Durbáková, advokátka so sídlom Krivá 23, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 2.274,86 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.328,86 eura, a to v pravidelných mesačných splátkach po
70 eur mesačne splatných vždy do 25-tého dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 16,84% s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Štát má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 41,58% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Štát má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 58,42% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.8.2014 pôvodne domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.827 eur, a to titulom náhrady polovice nákladov súvisiacich s užívaním bytu
nachádzajúceho sa v Košiciach, na ulici Ružová 41.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/2/2012, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2012. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej
bolo vysporiadané v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 13C/319/2012.
Žalobca tvrdil, že v období od 1.8.2012 do 31.12.2013 výlučne on zo svojho účtu uhrádzal platby
spojené s užívaním predmetného bytu. Celkovo v uvedenom období uhradil sumu 3.654 eur, z ktorej
sumy je žalovaná povinná mu zaplatiť polovicu, t. j. 1.827 eur, ktorú sumu žalovaná žalobcovi doposiaľ

neuhradila.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 6.11.2015 tak, že žalobcom uplatnený
nárok v konaní neuznala a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Na svoju obranu
uviedla, že žalobca nedostatočne odôvodnil právny titul vzniku škody a nepreukázal jej jednotlivé
zákonné predpoklady. Prípadné priznanie uplatneného nároku žalobcovi žalovaná považovala za
postup v rozpore s dobrými mravmi dôvodiac výškou svojho príjmu, pozostávajúceho iba z invalidného
dôchodku a zdravotným stavom, ktorý žalovanej neumožňoval sa zamestnať. Žalovaná ďalej uviedla, že

v žalovanom období žila v spoločnej domácnosti so žalobcom a ich dcérou E.. Od januára 2013 žalovaná
prispievala v žalovanom období na náklady spojené s užívaním bytu sumou 58,37 eura mesačne.
Žalovaná navrhla, aby súd v prípade, ak by dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku,
žalovanú zaviazal na úhradu nákladov za byt v rozsahu 1/3 celkových nákladov a nie v rozsahu 1/2, akoto požaduje žalobca. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca neuviedol, že preplatky, ktoré vznikli v rozhodnom
období a boli žalobcovi vrátené, a to k 20.4.2012 v sume 113,01 eura, k 30.4.2013 v sume 166,41 eura
a k 30.4.2014 v sume 1.003,59 eura, s tým, aby súd uvedené čiastky pri svojom rozhodnutí zohľadnil.

Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uplatnila voči žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie.
V rámci započítania si žalovaná uplatnila jednak náklady spojené s užívaním predmetného bytu, ktoré
výlučne ona platila v období od 01/2013 do 08/2014, a to vo výške 625,95 eura a tiež sumu 300
eur/mesačne za obdobie od 1.5.2014 do 19.8.2014, v ktorom období, po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, ktorým bola určená žalovaná ako výlučná vlastníčka

predmetného bytu, žalobca užíval byt bez právneho titulu a bez toho, aby žalovanej platil nájomné a
bez toho, aby sa podieľal na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu. Celkovo si tak žalovaná voči
žalobcovi uplatnila čiastku 1.825,95 eura.
3. Na vyjadrenie žalovanej k žalobe reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.1.2016. Žalobca
zopakoval, že v období od 1.5.2012 do 30.4.2014 boli ním hradené náklady spojené s užívaním
bytu bankovým prevodom z jeho účtu, pričom žalovaná na úhradu týchto nákladov neprispievala.

Pokiaľ ide o žalovanou uvedené preplatky, žalobca uviedol, že preplatok za obdobie od 1.1.2011
do 31.12.2011 v sume 113,01 eura, bol vyplatený za trvania manželstva. Preplatok za obdobie od
1.1.2012 do 31.12.2012 bol vo výške 1,35 eura a nie vo výške 166,41 eura, ktorá suma bola presunutá
správcom bytového domu do roku 2013. Suma 165,05 eura tvorila preplatok za obdobie od 1.1.2013
do 30.4.2013 a bol zahrnutý do obdobia od 1.1.2013 do 31.12.2013. Po podaní návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd žalovanou dňa 3.12.2012, táto začala platiť správcovi
bytového domu nad rámec rozpisu platieb stanovených bytovým družstvom, mesačne sumu 58,37 eura,
a to až do 30.4.2014. Za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 tak vznikol preplatok vo výške 933,92
eura, ktorý bol vyplatený žalovanej. Rovnako tak aj preplatok za obdobie roku 2014 vo výške 186,60
eura bol vyplatený žalovanej. Vo vzťahu k nároku žalovanej na zaplatenie sumy 300 eur mesačne, za

obdobie od 1.5.2014 do 19.8.2014, s ktorou sumou žalobca nesúhlasil, žalobca uviedol, že takýto nárok
by zaplatil v prípade, ak by užíval celý predmetný byt. V skutočnosti však užíval iba izbu o výmere
10,5 m2, spolu s WC, kúpeľňou a kuchyňou. V byte zároveň žila aj plnoletá dcéra žalobcu a žalovanej,
čo podľa žalobcu mala žalovaná zohľadniť a platby za byt rozdeliť na tri časti. Žalobca so žalovanou
nesúhlasil ani v tom, že voči nemu uplatnila náklady za celý mesiac 08/2014, hoci od 15.8.2014 už v byte

nebýval. Z rovnakého dôvodu žalobcu namietal poplatok za mesiac 09/2014 vo výške 31,35 eura.
4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.1.2016 zároveň navrhol pripustiť zmenu žaloby,
spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatneného nároku o sumu 447,86 eura za ďalšie obdobie od 1.1.2014
do 30.4.2014 tvrdiac, že za uvedené obdobie polovica nákladov spojených s užívaním bytu, ktoré
zaplatil, predstavuje čiastku 423,50 eura. Žalobca si tiež uplatnil aj sumu 24,36 eura, ktorú sumu tvorí

polovicadaneznehnuteľnostizarok2013,poistnézabytza08/2013apoplatokzaplynSPPza07/2013.
5. Súd o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby rozhodol uznesením zo dňa 27.5.2016, č.
k. 37C/170/2014-80 tak, že pripustil zmenu žalobného návrhu v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 2.274,86 eura a nahradiť trovy konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
6. Žalovaná v rámci dupliky zotrvala na svojej argumentácii uvedenej už vo vyjadrení k žalobe. Nad

rámec toho uviedla, že platby o ktoré žalobca rozšíril svoj žalobný návrh, t. j. daň z nehnuteľnosti, poistné
za byt a poplatok SPP, neboli uhradené žalobcom. Žalovaná tvrdila, že uvedené platby uhradila ona,
očompodľanejsvedčíjejmenonašekovejpoukážke.Tietoplatbysižalovanáneuplatnilanazapočítanie
len z toho dôvodu, že šekové poukážky si žalobca pri odsťahovaní z bytu zobral.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.5.2024, č. k. K2-37C/170/2014-300 tak, že žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.328,86 eura, a to v pravidelných mesačných splátkach po 70
eur mesačne splatných vždy do 25-tého dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky a žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

v rozsahu 16,84%. Nakoľko v konaní vznikli štátu trovy v podobe nákladov znaleckého dokazovania
súd, vychádzajúc z procesného úspechu a neúspechu sporových strán, uložil žalobcovi nahradiť štátu
trovy konania v rozsahu 41,58% a žalovanej v rozsahu 58,42%.
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výrokov I. III. a V., podala žalovaná
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.4.2025, č.

k. 2Co/124/2024-337, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval dôvodnosť námietky žalovanej týkajúcej
sa priznaného rozsahu žalovaného nároku. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal brať nazreteľ žalovanou namietanú skutočnosť, že v žalovanom období od 1.8.2012 do 30.4.2014 byt na D.
XX užívali tri osoby, a to žalobca, žalovaná a ich dcéra. Súd neskúmal, či v tom období mali k dcére
vyživovaciu povinnosť žalobca a žalovaná, ak by vyživovaciu povinnosť mali, náklady na užívanie bytu

je potrebné deliť počtom osôb bývajúcich v byte, na žalovanú by pripadala 1/3 nákladov, nie 1/2 ako
to ustálil súd. Na druhej strane odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ak do
výmery užívanej žalobcom nezapočítal aj podlahovú výmeru izby, ktorú užívala plnoletá dcéra strán
sporu dôvodiac, že v prípade, ak vyživovacia povinnosť strán sporu voči ich plnoletej dcére už netrvala,
a táto bola schopná samostatne sa živiť, niet žiadneho logického, racionálneho argumentu, prečo by

v čase, kedy sa žalovaná stala vlastníčkou bytu, mal žalobca ako jej otec za ňu platiť jej matke -
žalovanej za užívanie bytu (nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu) ich spoločnou
dcérou. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, týkajúcej sa kompenzačnej
námietky vznesenej žalovanou, konkrétne, že súd mal započítať vyššiu sumu z dôvodu, že sa žalovaná
nestotožnila so všeobecnou hodnotou nájmu, ktorú uviedol znalec v odbornom vyjadrení č. 02/2022
a dôvodu, že súd nezapočítal sumu hodnoty nájmu od obdobia 1.5.2014, ale až od 25.6.2014. Podľa

odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uzavrel, keď so stanoviskom žalovanej nesúhlasil a mal
za to, že hodnota, ku ktorej dospel znalec, nie je v rozpore s inými dôkazmi, ktoré boli produkované
žalovanou v priebehu konania, ktorá prehľadom realitných ponúk bytov na prenájom za roky 2014,
preukazovala výšku cien komerčných nájmov bytov. Súd porovnaním realitných ponúk a hodnoty
nájmu stanovenej znalcom nezistil zásadný rozdiel, ktorý by spochybnil správnosť odhadu všeobecnej

hodny nájmu stanovenej znalcom, preto je táto odvolacia námietka žalovanej nedôvodná. Odvolací
súd za správnu považoval aj úvaha súdu prvej inštancie, že odo dňa 25.6.2014 sa zmenil právny
vzťah sporových strán k predmetnému bytu, nakoľko v tento deň nadobudol právoplatnosť rozsudok
súdu vyporiadavajúci bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, ktorým bol predmetný byt prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovanej v súlade s § 132 ods. 2 OZ. Zmena právneho vzťahu nastáva

právoplatnosťou rozsudku a žalovaná je teda oprávnená žiadať od žalobcu vydanie bezdôvodného
obohatenia, spočívajúceho v užívaní predmetného bytu žalobcom bez právneho dôvodu od 25.6.2014
do 19.8.2014, t. j. do dňa, kedy sa žalobca odsťahoval z bytu. Odvolací súd napokon vyčítal súdu
prvej inštancie, že sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vôbec nezaoberal prípadným použitím
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), komplexne nezohľadňoval pomery

žalovanej, dopad nepriznania náhrady trov (úplne alebo čiastočne) žalobcovi na jeho majetkové pomery,
čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia i v tomto napadnutom výroku. V tejto
súvislosti odvolací súd uložil súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách strán sporu posúdiť aj možnú
aplikáciu § 257 CSP.
9. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené

a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť
práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to,
že všeobecný súd nielenže bude platné právo aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor,

ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť ukladá zákon, opačný prístup už sám o sebe predstavuje
porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.
10. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal predmetom konania nárok žalobcu vo výške 1.328,86 eura,
nakoľko výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.5.2024, č. k. K2-37C/170/2014-300, ktorým súd
žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol, t. j. vo výške 946 eur, nadobudol právoplatnosť, keďže nebol

napadnutý odvolaním.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav: Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného
súdu Košice II zo dňa 27.4.2012, sp. zn. 27P/2/2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.7.2012 (rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.4.2012 na č. l. 55).

12. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej bolo vyporiadané v konaní vedenom
na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 13C/319/2012. V rámci konania bola, okrem iného,
vyporiadaná aj nehnuteľnosť - byt č. 14 nachádzajúci sa na 4. poschodí obytnému domu súp.
č. XXX C. E. H. I. D. XX, XX, XX, ležiaci na parc. č. 2731, 2732, 2733 a to vrátane podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoločného podielu k pozemku v podiele

161/10000, zapísanú na LV č. XXXXX pre kat. úz. J., obec E. - K., L. E. M.. Rozsudkom zo dňa
30.4.2014, č. k. 13C/319/2012-151, bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovanej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2014 (rozsudok Okresného súdu Košice II zo
dňa 30.4.2014 na č. l. 57).13. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
14. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.
15. Súd postupom podľa ust. § 186 ods. 2 CSP vyšiel zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobca
a žalovaná spolu s ich dcérou E. C., nar. X.X.XXXX, žili spoločne v predmetnom byte na ulici D. XX
C. E. v žalovanom období t. j. od 1.8.2012 do 30.4.2014, v ktorom období mali žalobca a žalovaná

k dcére E. C., nar. X.X.XXXX, vyživovaciu povinnosť. Túto nespornú skutočnosť potvrdzujú aj žalovanou
predložené rozhodnutia bývalého Okresného súdu Košice II, konkrétne rozsudok zo dňa 22.6.2012, č.
k. 45P/72/2012-43 (č. l. 353), ktorým rozsudkom súd určil žalobcovi a žalovanej povinnosť prispievať na
výživu E. C. nar. X.X.XXXX, každému z nich po 26 eur mesačne a tiež rozsudok zo dňa 13.10.2016, sp.
zn. 39C/16/2016, ktorým súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalovanej voči dcére E. C., nar. X.X.XXXX.
16. Súd ďalej vyšiel zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobca a žalovaná spoločne s ich dcérou E. C.

obývali predmetný byt aj v období po 30.4.2014, a to až do 19.8.2014, kedy žalobca opustil predmetný
byt.
17.Akoznespornýchsúdpostupompodľaust.§151ods.1CSPvyšielztvrdenížalobcu,ževžalovanom
období, t. j. od 1.8.2012 do 30.4.2014, uhradil na náklady spojené s užívaním bytu na ulici Ružová 41
v Košiciach, zahŕňajúce mesačné zálohové platby správcovi bytového domu na základe zálohového

predpisu platieb, platby za elektrinu, poplatky za odvoz smetí a nepravidelne aj platby za plyn, celkovo
čiastku 4.508,26 eura.

18. Pokiaľ ide o sumu 24,36 eura, predstavujúcu polovicu nákladov vynaložených na úhradu dane
z nehnuteľnosti za rok 2013, poistné za byt za 08/2013 a poplatok za plyn SPP za 07/2013, žalobca tvrdil

tieto náklady uhradil on. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil kópie poštových poukazov (č. l. 72),
z ktorých vyplýva úhrada sumy 17 eur dňa 15.7.2013 v prospech spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., úhrada sumy 9,49 eura dňa 10.8.2012 v prospech spoločnosti Allianz – Slovenská
poisťovňa, a.s. a úhrada sumy 22,24 eura dňa 9.4.2013 v prospech mesta Košice, spolu úhrady sumy
48,73 eura. Na všetkých troch poštových poukazoch je ako odosielateľ platby uvedená F. C., D. XX,

XXX XX E.. Na druhej strane žalovaná tvrdila, že uvedené platby uhradila ona, o čom podľa nej svedčí
jej meno na poštových poukazoch. Do skončenia dokazovania tak žalobca ako aj žalovaná nepredložili
súdu žiadne dôkazy, ktorými by nepochybne preukázali, kto z nich uhradil predmetné platby v celkovej
výške 48,73 eura.
19. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalovanej, že

v období od 01/2013 do 06/2014 (do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zo dňa 30.4.2014, č. k.
13C/319/2012-151, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sporových strán,
t. j. do 25.6.2014), uhradila náklady spojené s užívaním bytu, zahŕňajúce mesačné zálohové platby
správcovi bytového domu na základe zálohového predpisu platieb, poistné za byt, platby za elektrinu,
platby za plyn, koncesionárske poplatky a poplatky za odvoz smetí, v celkovej čiastke 687,10 eura.

V mesiaci 07/2014 žalovaná uhradila náklady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 249,31 eura
a v mesiaci 08/2014 v celkovej výške 216,82 eura.
20. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v byte č. 14, nachádzajúcom sa na ulici Ružová
41, Košice, vyhotovenom dňa 28.5.2013 (č. l. 38), súd zistil, že v rozúčtovacom období 1.1.2012 -
31.12.2012 vznikol preplatok vo výške 1,35 eura.

21. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v byte č. 14, nachádzajúcom sa na ulici Ružová
41, Košice, vyhotovenom dňa 27.5.2014 (č. l. 39), súd zistil, že v rozúčtovacom období 1.1.2013 -
31.12.2013vznikolpreplatokvovýške769,96eura.Zpredmetnéhovyúčtovaniatiežsúdzistil,žecelkový
preplatok ku dňu 30.4.2014 predstavoval výšku 1.003,59 eura.
22. Z listu Bytového hospodárstva s.r.o. zo dňa 1.1.2015, označeného ako „Oznámenie“, adresovaného

žalovanej (č. l. 116) súd zistil, že Bytové hospodárstvo s.r.o. predmetným listom oznámilo žalovanej, že
preplatky z vyúčtovania služieb za rok 2011, 2012 a 2013 boli prevzaté žalobcom, a to vo výške 113,01
eura za rok 2011, vo výške 1,35 eura za rok 2012 a vo výške 70,87 eura za rok 2013.
23. Žalovaná listom zo dňa 9.7.2014 (č. l. 71) požiadala o vrátenie „preplatkov nájomného“ vo výške
933,92 eura na účet vedený v N. O. č. účtu XXXXXXXX/XXXX.

24. Spoločnosť Bytové hospodárstvo s.r.o. dňa 10.7.2014 poukázala žalovanej na účet P. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX sumu 933,92 eura (výpis z účtu názov: BH.SRO-RUŽOVÁ 39,41,43, vedený vo C.,
Q. na č. l. 69).25. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu v 3-izbovom byte bez rekonštrukcie, v lokalite
J., E. – K., H. D. I., v období máj až august 2014, ktorá skutková otázka bola v konaní sporná, súd
ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, M.

C. F., ktorý vyhotovil Odborné vyjadrenie č. 02/2022 (č. l. 220) a doplnok č. 1 Odborného vyjadrenia
č. 02/2022 (č. l. 273). Z odborného vyjadrenia a jeho doplnku súd zistil, že podlahová plocha obytnej
miestnosti č. 3 (pozn. súdu: miestnosť, ktorú užíval v byte žalobca) je 9,50 m2. Celková podlahová
plocha príslušenstva bytu, t. j. chodby, šatníka, kúpeľne, WC, kuchyne a komory, predstavuje 28,52 m2.
Znalec stanovil hodnotu nájmu v danom období a mieste vo výške 4,62 eura/ m2/mesiac, bez náhrady

za spotrebované energie a média.
26. Žalovaná k ňou uplatnenej výške nájmu predložila prehľad realitných ponúk bytov na prenájom (98
a násl.) okrem iného aj za rok 2014, ktorým dôkazom preukazovala výšku cien komerčných nájmov
bytov. Súd príkladom uvádza napr. ponuku na prenájom 3-izbového bytu na O. I., v časti Košice – Staré
mesto, teda v centre mesta, za 5,55 eura/m2/mesiac, bez medií, ponuku na prenájom bytu za 8,75 eura/
m2/mesiac, za 2-izbový zariadený byt v štýle „manager“, priamo v centre, oproti hotelu Hilton Double

tree, na ulici Pribinova. V cene nájmu bolo aj parkovacie miesto vo dvore. Ďalšia ponuka sa týkala
prenájmu 1-izbového zrekonštruovaného bytu, na Baltickej ulici v Košiciach, na sídlisku Nad jazerom,
za 6,66 eura/m2/mesiac, pričom v cene bolo aj parkovacie miesto, ktoré prináležalo k bytu.
27. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila (nesporná
skutočnosť).

28. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.
Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 511 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím

súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,

než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník
v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich
podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom

na všetkých ostatných.
Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľaust.§451Občianskehozákonníka,(1)Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
29. Vychádzajúc z nesporných skutočností, vykonaného dokazovania a citovaných zákonných
ustanovení súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby.

30. Vzhľadom na to, že v priebehu žalovaného obdobia sa menil právny vzťah sporových strán
k predmetnému bytu, súd považoval za potrebné, aj s ohľadom na kompenzačnú námietku žalovanej,
rozdeliť rozhodné obdobie z hľadiska právnej kvalifikácie.31. Obdobie od 1.8.2012 do 24.6.2014 je obdobím, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
žalobcu a žalovanej síce už zaniklo (dňa 20.7.2012), nebolo však ešte vykonané jeho vyporiadanie.
To znamená, že strany konania boli v tomto období vo vzťahu k tretím osobám poskytujúcim služby

v súvislosti v bývaním, v postavení solidárnych dlžníkov (ust. § 853 ods. 1 v spojení s ust. § 145 ods. 2
a ust. § 511 Občianskeho zákonníka), teda veriteľ by bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
dlžníka. Pokiaľ bol veriteľ uspokojený plnením z majetku žalobcu, resp. žalovanej ako solidárneho
dlžníka, jednalo sa o plnenie na základe platného právneho dôvodu. Žalobca, resp. žalovaná plnili
veriteľovi vlastný dlh, a to ako jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Pokiaľ ide o vnútorný vzťah

žalobcu a žalovanej ako solidárnych dlžníkov, a teda v akom pomere sa mali podieľať na celkovom
záväzku, v priebehu konania nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovanou o tom,
kto koľko má veriteľovi plniť, a takáto skutočnosť nevyplynula ani z predložených listinných dôkazov,
súd preto uzavrel, že žalobca a žalovaná ako solidárny dlžníci mali na celkovom spoločnom záväzku
rovnaký podiel.
32. Uvedené podľa názoru súdu platí aj v prípade, kedy žalobca a žalovaná spolu s ich dcérou E.

C., nar. X.X.XXXX, žili spoločne v predmetnom byte na ulici D. XX C. E. v žalovanom období t. j.
od 1.8.2012 do 30.4.2014, v ktorom období mali žalobca a žalovaná k dcére E. C., nar. X.X.XXXX,
vyživovaciu povinnosť.
33. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyjadril názor, že v čase, v ktorom trvala vyživovacia povinnosť
žalobcu a žalovanej voči ich dcére, náklady spojené s užívaním (a prevádzkou) bytu je potrebné deliť

počtom osôb bývajúcich v byte, v ktorom prípade by na žalovanú pripadala 1/3 nákladov.
34. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že dcéra žalobcu a žalovanej bola v rozhodnom období
nezaopatreným dieťaťom, teda v postavení osoby, ktorej životné potreby boli povinní zabezpečovať
rodičia, žalobca a žalovaná. Dcéra žalobcu a žalovanej tak nemohla byť zodpovedná za náklady na
bývanie. Nezaopatrené dieťa je objektom, nie subjektom vyživovacej povinnosti. Náklady spojené s jeho

bývaním sú súčasťou vyživovacej povinnosti rodičov, nie jeho vlastnou povinnosťou. Dieťa si nemá ako
samo uhrádzať náklady na bývanie, stravu, energie atď. Vyživovacia povinnosť rodičov je solidárna
a v danom prípade bola výška vyživovacej povinnosti žalobcu a žalovanej k ich dcére určená súdom
v rovnakej výške. Ak žalobca hradil celý náklad spojený s bývaním, mal nepochybne právo požadovať od
žalovanej úhradu zodpovedajúcej časti nákladov, a to nielen v rozsahu jednej tretiny, ale jednej polovice,

pretože dcéra žalobcu a žalovanej nebola v postavení povinného subjektu. Delenie nákladov na bývanie
podľa počtu osôb, by bolo právne udržateľné a logické v situácii, ak by dcéra žalobcu a žalovanej nebola
nezaopatreným dieťaťom, ale objektívne schopná sama sa živiť a zabezpečovať si vlastnou aktivitou
zdroj finančných prostriedkov pre uhrádzanie svojich potrieb.
35. Ak teda podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu bola žalovaná povinná zaplatiť náklady

na bývanie v rozsahu 1/3, a to v situácii, keď dcéra žalobcu a žalovanej bola v žalovanom období
nezaopatrenýmdieťaťom,odkázanýmsvojouvýživounaplnenievyživovacejpovinnostizostranysvojich
rodičov,takpotomvychádzajúcztohožeimanentnousúčasťouvyživovacejpovinnostirodičovvovzťahu
k dieťaťu je aj zabezpečenie bývania, keďže nezaopatrené dieťa nie je schopné samo uhrádzať náklady
na bývanie platí, že z 1/3 pripadajúcej na dieťa boli povinní platiť žalobca polovicu a žalovaná tiež

polovicu.
36. V konečnom súčte to znamená, že žalobca bol povinný platiť 1/3 za seba a 1/2 z tretiny za dcéru,
t. j. 1/6, čo spolu tvorí jednu polovicu z celkových nákladov. Žalovaná rovnako bola povinná platiť 1/3
nákladov na bývanie za seba a tiež 1/2 z tretiny za dcéru, t. j. 1/6, čo spolu tvorí jednu polovicu
z celkových nákladov. Uvedené tak opäť vedie súd k záveru, že podiely oboch, žalobcu a žalovanej sú

rovnaké, a to v rozsahu jednej polovice z celkových nákladov.
37. V konaní nebolo sporné, že žalobca v žalovanom období od 1.8.2012 do 30.4.2014 sám uhrádzal
náklady spojené s užívaním predmetného bytu, a že za uvedené obdobie celkovo uhradil sumu 4.508,26
eura, z ktorej sumy polovica predstavuje sumu 2.254,13 eura, z ktorej sumy je potrebné ešte odrátať
preplatok vyplatený žalobcovi z vyúčtovania za rok 2012 vo výške 1,35 eura a za rok 2013 vo výške

70,87 eura, spolu vo výške 72,22 eura. Ak si teda žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie
sumy 2.181,91 eura, urobil tak nepochybne dôvodne, nakoľko žalobca ako solidárny dlžník sám splnil
celý dlh, a preto má voči žalovanej právo regresu v uplatnenom rozsahu.
38. V tomto právnom režime je potrebné posúdiť aj nárok žalovanej, ktorý si uplatnila voči žalobcovi
v rámci kompenzačnej námietky. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v období od 01/2013 do

24.6.2014 sama uhradila náklady spojené s užívaním predmetného bytu v celkovej výške 687,10 eura,
z ktorej sumy polovica predstavuje 343,55 eura, ktorú sumu si žalovaná uplatnila nepochybne dôvodne,
nakoľko žalovaná ako solidárny dlžník sama splnila celý dlh, a preto má voči žalobcovi právo regresu
v uplatnenom rozsahu.39. Odo dňa 25.6.2014 sa zmenil právny vzťah sporových strán k predmetnému bytu, nakoľko
v tento deň nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu, ktorým bolo vyporiadané bezpodielového
spoluvlastníctvo manželov, ktorým rozhodnutím bol predmetný byt prikázaný do výlučného vlastníctva

žalovanej. Vychádzajúc z citovaného znenia ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa žalovaná
stala vlastníčkou predmetného bytu dňom právoplatnosti rozsudku, teda 25.6.2014, a nie dňom
nasledujúcim po rozhodnutí súdu dňa 1.5.2014, ako to mylne uvádzala žalovaná, ktorá si práve od
1.5.2014 uplatňovala v konaní, v rámci svojej procesnej obrany, svoj kompenzačný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaná je teda oprávnená žiadať od žalobcu vydanie bezdôvodného

obohatenia, spočívajúceho v užívaní predmetného bytu žalobcom bez právneho dôvodu od 25.6.2014
do 19.8.2014, t. j. do dňa, kedy sa žalobca odsťahoval z bytu, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná,
s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.
40. Žalovaná nesporne za mesiac 07/2014 uhradila náklady spojené s užívaním predmetného bytu
v sume 249,31 eura. V mesiaci 08/2014 žalovaná nesporne uhradila náklady spojené s užívaním
predmetného bytu v celkovej výške 216,82 eura. Tu je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobca

užíval byt do 19.8.2014, z ktorého dôvodu je žalovaná oprávnená požadovať alikvotnú časť za 19 dní.
Alikvotná časť zo sumy 216,82 eura za 19 dní mesiaca august 2014 predstavuje čiastku 132,81 eura
(216,82 eura / 31 dní x 19 dní) Žalovaná si uplatnila polovicu ňou uhradených súm. Polovica zo súčtu
súm 249,31 eura a 132,81 eura je 191,06 eura (249,31 + 132,81 = 382,12 / 2 = 191,06 eura).
41. Žalovaná si v rámci svojej procesnej obrany uplatnila voči žalobcovi na započítanie nárok na

zaplatenie sumy 300 eur/mesačne, celkovo vo výške 1.200 eur, za užívanie predmetného bytu žalobcom
bez právneho dôvodu, v období od 1.5.2014 do 19.8.2014. Žalovanou uplatnený nárok súd posúdil
ako dôvodný, čo do jeho právneho základu, v ktorom závere súd vyšiel z nespornej skutočnosti, že
žalobca užíval v uvedenom období predmetný byt bez právneho titulu, avšak nie počas celého obdobia
od 1.5.2014. Tak ako to už súd uviedol v bode 29 tohto odôvodnenia, na ktorý súd odkazuje, až

dňom 25.6.2014, kedy sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, začalo vznikať na
strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, a to užívaním predmetného bytu bez platnej nájomnej zmluvy,
keďže žalobcovi od uvedeného dňa už nesvedčal žiadny právny titul na užívanie bytu. Žalovaná je teda
oprávnená žiadať od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní predmetného
bytužalobcombezprávnehodôvoduod25.6.2014do19.8.2014,t.j.dodňa,kedysažalobcaodsťahoval

z bytu, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná.
42. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd vyšiel z odhadu všeobecnej hodnoty nájmu
stanovenej znalcom Ing. Vladislavom Hudákom v Odbornom vyjadrení č. 02/2022 a doplnku č. 1
Odborného vyjadrenia č. 02/2022, a to 4,62 eura/m2/mesiac, bez náhrady za spotrebované energie
a média, s ktorou hodnotou žalobca súhlasil, avšak žalovaná s odhadovanou hodnotou nesúhlasila

dôvodiac, že v rozhodnom období boli ceny komerčného nájmu podstatne vyššie.
43. Súd so stanoviskom žalovanej nesúhlasil a mal za to, že hodnota, ku ktorej dospel znalec, nie je
v rozpore s inými dôkazmi, ktoré boli produkované žalovanou v priebehu konania, ktorá prehľadom
realitných ponúk bytov na prenájom za roky 2014, preukazovala výšku cien komerčných nájmov bytov.
Súd porovnaním realitných ponúk a hodnoty nájmu stanovenej znalcom nezistil zásadný rozdiel, ktorý

by spochybnil správnosť odhadu všeobecnej hodny nájmu stanovenej znalcom. Súd príkladom uvádza
napr. ponuku na prenájom 3-izbového bytu na O. I., v časti Košice – Staré mesto, teda v centre mesta,
za 5,55 eura/m2/mesiac, bez medií. V prehľade realitných ponúk bola síce aj ponuka na prenájom bytu
za 8,75 eura/m2/mesiac. V tomto prípade sa však jednalo o 2-izbový zariadený byt v štýle „manager“,
priamo v centre, oproti hotelu Hilton Double tree, na ulici Pribinova. V cene nájmu bolo aj parkovacie

miestovodvore.Ďalšiaponukasatýkalaprenájmu1-izbovéhozrekonštruovanéhobytu,naBaltickejulici
v Košiciach, na sídlisku Nad jazerom, za 6,66 eura/m2/mesiac, pričom v cene bolo aj parkovacie miesto,
ktoré prináležalo k bytu. V prípade predmetného bytu sa jednalo o byt, v rozhodnom čase s prevažne
pôvodným technickým vybavením a zariadením, nachádzajúcim sa na ulici Ružová, v mestskej časti
Košice – Západ, pričom cena nájmu 4,65 eura/m2/mesiac nezahŕňa náklady na spotrebované energie

a média. V prípade bytu na Bačíkovej ulici, cena 5,55 eura/m2/mesiac síce tiež nezahŕňa media, avšak
vyšší nájom odôvodňuje poloha bytu v centre mesta. V prípade bytu na ulici Pribinovej vyššiu hodnotu
nájmu odôvodňuje atraktívna poloha priamo v centre mesta, zariadenie bytu a parkovanie vo dvore.
V prípade bytu na Baltickej ulici v Košiciach, na sídlisku Nad jazerom, vyššiu cenu nájmu oproti bytu
žalovanej odôvodňovalo, že sa jednalo o zrekonštruovaný byt s parkovacím miestom.

44. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd tiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca užíval
v byte žalovanej izbu č. 3 s podlahovou plochou 9,50 m2 a nepochybne aj príslušenstvo bytu s celkovou
podlahovou plochou 28,52 m2. Celková podlahová plocha užívaná žalobcom tak bola vo výmere 38,02
m2. Hodnota nájmu za užívanie miestnosti č. 3 spolu s príslušenstvom, na obdobie jedného mesiaca,predstavovala výšku 175,65 eura (38,02 m2 x 4,62 eura). Hodnota nájmu za obdobie od 25.6.2014 do
19.8.2014 tak predstavuje sumu 318,44 eura (za 6 dní v mesiaci jún vo výške 35,13, t. j. 175,65 / 30 x
6 = 35,13 eura, za mesiac júl vo výške 175,65 eur, za 19 dní v mesiaci august vo výške 107,66 eura,

t. j. 175,65 / 31 x 19 = 107,66 eura).
45. Súd v prejednávanom prípade neprihliadol na sumu 24,36 eura, polovicu zo sumy 48,73 eura,
pozostávajúcu zo sumy 22,24 eura - dane z nehnuteľnosti za rok 2013, zo sumy 9,49 eura - poistného za
bytza08/2013asumy17eur-platbyzaplynSPPza07/2013,ktorúsumusiuplatňovaliobestranysporu
tvrdiac, že ju uhradili. Do skončenia dokazovania však žalobca ako aj žalovaná nepredložili súdu žiadne

dôkazy, ktorými by nepochybne preukázali, kto z nich uhradil predmetné platby v celkovej výške 48,73
eura. Nakoľko žiadna zo strán nemala už žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, táto skutočnosť
ostala nepreukázaná, sporná, v dôsledku čoho súd na túto čiastku neprihliadol.
46. Riadiac sa uvedenými úvahami súd považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný vo výške
2.181,91 eura, avšak nakoľko žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uplatnila dôvodne pohľadávku
na započítanie v celkovej výške 853,05 eura (343,55 eura + 191,06 + 318,44), súd žalobcovi priznal

sumu vo výške 1.328,86 eura.
47. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

48. Súd uložil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur v súlade
s ust. § 232 ods. 4 CSP, a to s ohľadom na súhlas žalobcu s plnením v splátkach.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
50. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,84%. Rozsah v akom súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.328,86
eura, čo predstavuje úspech žalobcu a žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 946 eur, teda
v tejto časti bol žalobca neúspešný. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobcu vo vzťahu

k predmetu konania (2.274,86 eura), predstavuje 58,42% a miera úspechu žalovanej predstavuje
41,58%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobca má vo veci samej úspech vo veľkosti 16,84%
(58,42% - 41,58%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalovanej aj nárok na náhradu trov konania,
ktoré mu počas konania vznikli.
54. V konaní vznikli štátu trovy v podobe nákladov znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa

31.3.2023 č. k. 37C/170/2014-253 súd priznal znalcovi M. C. F. znalečné vo výške 195,75 eura
a uznesením zo dňa 10.4.2024, č. k. K2-37C/170/2014-289 súd priznal znalcovi M. C. F. znalečné vo
výške 116,62 eura, spolu vo výške 312,37 eura, ktorá suma bola znalcovi vyplatená z rozpočtových
prostriedkov štátu. Hoci aktuálna procesná úprava neobsahuje výslovné pravidlá pre rozhodovanie o
trovách štátu v civilnom konaní, s poukazom na čl. 4 základných princípov CSP má súd za to, že je

možné analogicky vychádzať z predošlej úpravy uvedenej v ust. § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.,
podľa ktorej štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd vychádzajúc z procesného
úspechu strán konania priznal štátu v zmysle ust. § 255 CSP nárok na náhradu trov voči žalobcovi

v rozsahu 41,58% a voči žalovanej v rozsahu 58,42%.
55. Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP, súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce postup
podľa uvedeného ustanovenia.
56. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt,

že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je
lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho
výsledok.57. V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia polovice nákladov za byt, ktorý nárok bol súdom
posúdený ako dôvodný vo výške 2.181,91 eura, avšak nakoľko žalovaná v rámci jej procesnej obrany
uplatnila dôvodne pohľadávku na započítanie v celkovej výške 853,05 eura (343,55 eura + 191,06 +

318,44), súd žalobcovi priznal sumu vo výške 1.328,86 eura a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu
zamietol.
58. Súd pri rozhodovaní o aplikácii ust. § 257 CSP zohľadnil, že žalobca vyzval žalovanú pred podaním
žaloby na zaplatenie polovice nákladov, že žalovaná svojím postojom dostala žalobcu do situácie, ktorú
sa žalobca rozhodol riešiť podaním žaloby na súd, v ktorom konaní bol žalobcom uplatnený nárok

posúdený ako dôvodný.
59. Navyše žalovaná nereagovala na výzvu súdu a súdu nepredložila dôkazy preukazujúce jej aktuálne
pomery, pričom s ohľadom na vek žalovanej je zrejmé, že sa oproti pomerom žalovanej v čase, keď
jej bolo súdom priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, jej pomery zmenili minimálne
v tom smere, že jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní
konanom dňa 29.9.2025, na ktorom pojednávaní žalovaná nebola prítomná zo zdravotných dôvodov

(právna zástupkyňa predložila súdu na pojednávaní potvrdenie od lekára datované dňa 29.9.2025, t.
j. v deň pojednávania), síce navrhla výsluch žalovanej za účelom ozrejmenia jej aktuálnych pomerov,
avšak súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko mal za to, že žalovaná mala dostatok času na to, aby súdu
preukázala svoje pomery. Výzva súdu, aby žalovaná zdokladovala svoje osobné, príjmové, majetkové
pomery jej totiž bola doručená prostredníctvom jej právnej zástupkyne ešte dňa 30.6.2025.

60. Ďalej súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanej, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko výška trov konania, ktorú musí žalobcovi zaplatiť, ktorý nebol v konaní zastúpený advokátom
a zaplatil len súdny poplatok vo výške 150,50 eura, predstavuje vzhľadom na procesný úspech žalobcu
v rozsahu 16,84% zo sumy 150,50 eura, len sumu 25,34 eura.

61. Rovnako tak možno uviesť aj vo vzťahu k trovám štátu vo výške 312,37 eura. Vzhľadom na procesný
neúspech žalovanej v rozsahu 58,42% predstavuje výška náhrady trov konania 182,49 eura. Z tohto
pohľadu nemožno konštatovať neprimeranú tvrdosť voči žalovanej, ak bude zaviazaná na náhradu trov
konania.
62. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno

odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.