Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-7T/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010097
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7218010097.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Paraniča a prísediacich A.

B. a C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2025, v trestnej veci obžalovaného E. F. pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

E. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., G. H. XX,

sa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Košice
II, sp. zn. 3 Pv 25/17/8803 zo dňa 15.01.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe,

že

v D. v byte na ulici I. H. X G. D. J. dňa 28.12.2016 v čase okolo 16.30 hod. vulgárne nadával svojej
manželke pošk. E. F. a keď sa táto postavila z gauča, udrel ju otvorenou dlaňou do oblasti tváre, v
dôsledku čoho sa posadila späť na gauč, potom ju udieral do oblasti hlavy, pričom keď sa pošk. F.
snažila brániť nohami, chytil ju za nohy a stiahol na zem, kde si buchla hlavu o zem, vzápätí ju opätovne
udieral po hlave a napokon, keď vybehla z bytu na chodbu sa pošk. F. vyhrážal so slovami, že ju zabije
a zajebe, čím u pošk. E. F. vzbudil obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok a v dôsledku fyzického útoku
utrpela pošk. F. zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v záhlaví a pruhovité krvné

podliatiny na pravom ramene s dobou liečenia do 7 dní,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

E. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., G. H. XX,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Košice
II, sp. zn. 3 Pv 493/17/8803 zo dňa 30.08.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe,

žev D. na ulici I. č. 8 ako aj na iných miestach v okrese D. - K. v období od začiatku roku 2014 až do
novembra roku 2016 spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželke E. F., nar. XX.XX.XXXX a

to najmä tým, že neustále vyvolával hádky, ktoré často vyústili do fyzického napádania poškodenej, ktorú
fackoval, sácal, hádzal o zem, ťahal za vlasy, udieral jej hlavu o podlahu, hádzal po nej rôzne veci a to aj
v čase keď bola poškodená tehotná, čím takto svojim konaním ohrozoval jej psychické a fyzické zdravie,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. so sídlom Senný
trh 1, Košice a poškodenú E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom L. H. XX/XX, G. s nárokom na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 18.01.2018 na Okresný súd Košice II obžalobu
vedenú pod č. k. 3 Pv 25/17/8803 zo dňa 15.01.2018 na obvineného E. F. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 31.08.2018 na Okresný súd Košice II obžalobu
vedenú pod č. k. 3 Pv 493/17/8803 zo dňa 30.08.2018 na obvineného E. F. pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona na vyššie uvedenom skutkovom
základe.

Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/66/2018 zo dňa 18.09.2018 súd spojil trestné veci
obvineného E. F., vedené na Okresnom súde Košice II pod spisovými značkami 7T/66/2018 a 7T/5/2018
na spoločné prejednanie a rozhodnutie, pričom trestné konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 7T/5/2018.

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 22.10.2019 č.k. 7T/5/2018-538 oslobodil obžalovaného podľa

§ 285 písm. a/ Tr. poriadku pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku, a podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného pre
skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
b/ Tr. Zákona.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/68/2020 zo dňa 26. júna 2020 bol vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu Košice II podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. Poriadku zrušený a podľa § 322 ods.
1 Tr. Poriadku bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 6.12.2022 č.k. 7T/5/2018-732 uznal obžalovaného vinným

pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
Poriadku, ako aj pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Zároveň súd poškodených podľa
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 31. mája 2023 bol vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu Košice II z 6.12.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku zrušený
a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
prejednal a rozhodol.

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 28.10.2024 č.k. K2-7T/5/2018-881 oslobodil obžalovaného
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku, a podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného
pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods.

3 písm. b/ Tr. zákona.Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/78/2025 zo dňa 30. júla 2025 bol vyššie uvedený
rozsudok Mestského súd Košice zo dňa 28.10.2024 č.k. K2-7T/5/2018-881 podľa § 321 ods. 1 písm.

b/, d/ Tr. poriadku zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku bola vec vrátená mestskému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Súd následne v zmysle záverov vyššie uvedených uznesení Krajského v súdu Košiciach (4To/68/2020
zo dňa 26.6.2020, 4To/49/2023 zo dňa 31.5.2023 a 4To/78/2025 zo dňa 30.7 2025) vec znova

prejednal a rozhodol.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal následné dokazovanie:

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaných skutkov.

Pokiaľ ide o skutok, ku ktorému malo dôjsť 28.12.2016 uviedol, že v zmysle predbežného opatrenia
prišiel za deťmi v stanovenom čase do bytu v D. - J. M. I. I.. Po príchode do bytu chcel odovzdať darčeky
a doniesol darček aj pre poškodenú. Pri hre s deťmi vošiel aj do spálne a poškodená začala na neho
kričať, že sa nemá čo svojvoľne pohybovať po byte. On ju upozornil, že byt je jeho tety a ona je tam len
v nájme. Medzi nimi došlo k hádke, poškodená išla k susede a privolala na neho políciu. Po príchode

policajtov byt opustil. Obžalovaný poprel, aby poškodenú fyzicky napadol, je možné že keď ho vytláčala
z bytu, že sa navzájom strkali.

Pokiaľ ide o ďalší skutok, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby,
obžalovaný taktiež poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že počas manželského spolužitia

medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam a k verbálnym útokom, avšak
nikdy poškodenú fyzicky nenapadol a nevyhrážal sa jej zabitím. Tvrdenia poškodenej sú nepravdivé
a vymyslené, s cieľom ublížiť mu v zamestnaní a v rodine. Obžalovaný poukázal aj na to, že
počas spoločného manželstva obžalovaná niekoľkokrát opustila spoločnú domácnosť a pokiaľ by bol
obžalovaný agresívny, tak by sa stále nevracala k nemu a žila s ním.

Poškodená E. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o vyhrážanie sa obžalovaného zo dňa
28.12.2016, po predchádzajúcej hádke jej začal obžalovaný vulgárne nadávať, vyhrážal sa jej zabitím,
bol agresívny, keď sa postavila z gauča, tak jej otvorenou dlaňou dal facku, na čo sa posadila znovu na
gauč, potom ju bil po hlave, pričom sa snažila brániť nohami, vtedy trošku sa ukľudnil, chytil ju za ruky

a stiahol na zem, kde si buchla hlavu o zem a bil ju po hlave.

Pokiaľideoďalšískutok,atozločintýraniablízkejazverenejosoby,ktomuuviedla,žepočasspoločného
života s obžalovaným tento jej často vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím. Okrem nej bil aj ich
štvorročného syna N.. Tieto problémy začali vznikať v roku 2014, kedy ju prvýkrát fyzicky napadol a to

tak, že ju chytil pod krk a kričal na ňu, že ju zajebe, že nikam nebude chodiť. Vtedy to bolo prvýkrát,
čo mala z obžalovaného strach. Takéto jeho agresívne správanie sa neskôr opakovalo častejšie a bolo
aj intenzívnejšie. Vždy po takýchto výstupoch obžalovaný zobral liek na ukľudnenie Lexaurin a bol
kľudnejší. Z týchto dôvodov svedkyňa opustila spoločnú domácnosť, odišla k rodičom a tieto udalosti
nahlásila na políciu.

Svedkyňa O. F. pokiaľ ide o skutok zo dňa 28.12.2016 uviedla, že spolu s manželom počuli, že
sa poškodená s obžalovaným hádali, bolo to v popoludňajších hodinách. Následne poškodená F.
im začala búchať na dvere, aby jej otvorili. Potom manžel zavolal políciu, ktorá prišla za 10 minút.
Svedkyňa potvrdila pri výsluchu na súde, že z bytu nepočula žiadne vyhrážanie sa poškodenej zo strany

obžalovaného a na poškodenej nevidela na tvári žiadne zranenia po fyzickom útoku.

Zhodne vypovedal aj svedok F. F..

Svedkyňa G. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že syn t.j. obžalovaný jej dňa 28.12.2016 asi okolo

16,00 hod. volal, aby za ním prišla do bytu, lebo poškodená robí „cirkus“. Keď prišla na parkovisko pred
bytovku, obžalovaný jej povedal, že ho poškodená fyzicky napadla zo zadu, roztrhala mu tričko. Začala
na neho kričať, že akým právom sa pohybuje po jej byte.Svedkovia M. P. F. a M. A. P., zasahujúci príslušníci PZ zhodne uviedli, že po príchode na miesto činu im
poškodená uviedla, že má problémy s obžalovaným, že sa rozvádzajú a že si nepraje, aby obžalovaný
chodil do bytu za ňou. Pri prvom kontakte poškodená policajtom neuviedla, aby sa jej obžalovaný

vyhrážal, na poškodenej nebolo vidieť v tvári a po tele žiadne známky po zranení. Obžalovaný bol kľudný
a uposlúchol policajtov a z bytu dobrovoľne odišiel.

Svedkovia M. A. L. a npráp. E. J. zhodne uviedli, že spolu spisovali trestné oznámenie, ktoré na
obžalovaného podala poškodená. Do trestného oznámenia napísali všetko čo uviedla poškodená.

Vzhľadom na odstup času sa už na konkrétne skutočnosti nepamätajú.

Pokiaľ ide o skutok týrania blízkej a zverenej osoby, svedkovia ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní uviedli:

Rodičia poškodenej E. I. a Q. I. zhodne uviedli a popísali dlhodobé fyzické a psychické útoky zo

strany obžalovaného voči poškodenej a to v čase keď spolu žili v spoločnej domácnosti. Uviedli, že
boli svedkami incidentu, ktorý sa udial pred narodením ich dcéry N., vtedy obžalovaný v ich dome
kričal a fyzicky napádal ich dcéru. Keďže na prízemí počuli silný krik a buchot, rozhodli sa že pôjdu
dole sa pozrieť čo sa deje. Keď zišli na prízemie, videli že dcéra plače a mala červené líca. Pýtali sa
obžalovaného, že čo sa deje, on povedal, že poškodená ho provokuje a že ona môže za to, že je

nervózny. Obžalovaný sa potom ukľudnil a odniesol dcéru do pôrodnice a tváril sa akoby sa nič nestalo.
Svedkovia potvrdili, že tieto jeho fyzické útoky boli stále častejšie, obžalovaný dostane amok, správa sa
ako nepríčetný a všetko v dome rozbíja.

SvedkyňaM.R.-švagrináobžalovanéhonahlavnompojednávaníuviedla,žehádkymedziobžalovaným

a poškodenou boli bežné. Raz bola svedkom, keď obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, bolo to v
čase keď bola tehotná. Vtedy počula na prízemí krik, zišla dole, otvorila dvere a videla ako obžalovaný
drží poškodenú za ruku a vykrúcal jej ju.

BratpoškodenejG.I.uviedol,žehádkymedziobžalovanýmapoškodenoubolibežnéavjednomprípade

keď počul krik na prízemí, zišiel dole a videl ako obžalovaný udrel poškodenou voľnou rukou po tvári.
Taktiež uviedol, že videl poškodenú viackrát ako mala pod okom modrinu a často nosila na krku golier.

Svedkyňa A. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď bola poškodená v treťom mesiaci tehotenstva,
boli spolu na nákup v OC Fresh v Barci, keď medzi obžalovaným a poškodenou vznikol nejaký konflikt

a videla ako obžalovaný sotil do poškodenej do dverí auta, potom jej dal facku a odišiel preč. Pravidelne
poškodená prišla k nej a plakala a sťažovala sa, že ju obžalovaný bije a videla na nej, že má po tele
modriny.

Matka obžalovaného G. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená sa k ich rodine správala

čudne, avšak nikdy sa osobne na správanie syna nesťažovala. Pokiaľ žili spolu v jednej domácnosti,
nevidela aby obžalovaný poškodenú fyzicky napadol, nehádali sa, všetko bolo v poriadku. Problémy v
manželstve vznikli po narodení vnučky N., keď odišli bývať k rodičom poškodenej.

Svedok S. D., bývalý manžel poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená po uzavretí

manželstva sa veľmi zmenila, všetko muselo byť tak, ako ona povedala, v manželstve sústavne
vyvolávala konflikty a charakterizoval ju ako osobu panovačnú, pomstychtivú, mamonársku. V čase keď
spolu žili, si často vymýšľala a klamala, pričom sa mu aj vyhrážala, že keď sa rozvedú, príde o všetko
majetok.

Svedkyňa A. F., teta obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželstvo obžalovaného a
poškodenej bolo normálne, ako každé iné. Svedkyňa ďalej uviedla, že nikdy nebola svedkom hádok
medzi obžalovaným a poškodenou, nevidela aby ju obžalovaný bil a poškodená sa jej nikdy nesťažovala
na obžalovaného. Na poškodenej nevidela žiadne zranenia, ani modriny na tele.

Svedok F. F., strýko obžalovaného ho charakterizoval ako osobu, ktorá je starostlivá, kľudná,
bezkonfliktná, pracovitá a priateľská. On osobne nevedel o žiadnych problémoch v ich manželstve.
Neskôr medzi nimi vznikli nejaké hádky a nedorozumenia a po takejto výmene názorov poškodená
zavolala na obžalovaného políciu, pričom uviedla na polícii, že obžalovaný má zbraň, čo však nebolapravda, pretože polícia v dome v E. žiadnu zbraň nenašla. Svedok si nevšimol na poškodenej žiadne
známky fyzického, alebo psychického týrania zo strany obžalovaného.

Po zrušení veci Krajským súdom Košice bola dopočutá svedkyňa, ktorú navrhol obhajca obžalovaného
S. D., ktorá uviedla že žije s obžalovaným v partnerskom vzťahu, spolu žijú v spoločnej domácnosti 5
rokov. Počas ich vzájomného spolužitia obžalovaný nevyvolával žiadne konflikty, správa sa k nej slušne,
nikdy sa nestalo že by jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, alebo použil voči nej fyzické násilie.

Ku skutku z 28.12.2016 bol vypočutý aj znalec A. F. F. I., ktorý uviedol, že obžalovaný netrpí
duševnou chorobou ani poruchou. Osobnosť obžalovaného je emočne nestabilná, impulzívna, ide o
trvalú povahovú odchýlku. Navštevuje psychiatra pre úzkostné depresívne prejavy ľahkého stupňa.
Obžalovaný bol v čase spáchania skutku príčetný, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a nie je
potrebné mu uložiť ochranné liečenie.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva (15/2017- vyhotoveného znalcom A. T. R., E.) vyplýva,
že poškodená utrpela zranenie uvedené v obžalobe s dobou liečenia do 7 dní. Z medicínskeho hľadiska
išlo o ľahké zranenie.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie (38/2017- vyhotoveného znalcom E. F. H.) vo vzťahu k

obžalovanému vyplýva, že znalkyňa u obžalovaného nezistila sklon k skresľovaniu. Smerom k svojej
osobe má však zvýšené lži skóre a opisuje svoju osobu v sociálne žiadanom svetle. S ohľadom na
zistenú emočnú nestabilitu, zvýšenú sugestibilitu a egocentrické nastavenie, môže konštatovať, že takto
štruktúrovaná osobnosť vo všeobecnosti má sklon k subjektívnemu popisovaniu informácií. Rovnako
u obvineného nevylučuje subjektívne skreslenie informácií.

Vo vzťahu k poškodenej znalkyňa (39/2017- vyhotoveného znalcom E. F. H.) uviedla, že nezistila
sklony ku konfabuláciám. Jej vyjadrovacie schopnosti sú kvalitatívne zrozumiteľné, vecné a v logických
súvislostiach. Nebol zistený u nej sklon k vedomému skresľovaniu, ani významne zvýšený sklon k
lživosti. Osobnosť poškodenej je senzitívna, zmiešane extra-introvertne orientovaná, nezrelá a emočne

instabilná. Je egocentrická s menším prehľadom o realite, jej vzťah k situáciám je intenzívnejší. Ďalej
je zrejmé, že pravdepodobný je konflikt medzi potrebou závislosti a kontrolou druhých. Nedorozumenia
nevie účinne riešiť. Možno očakávať neadekvátne správanie i neurotické ťažkosti (ako telesné
vyjadrenia psychických konfliktov). Psychologickým vyšetrením neboli zistené sklony poškodenej
k agresívnemu správaniu. Nebol zistený sklon k vedomému skresľovaniu ani významne zvýšený sklon

k lživosti. Smerom k svojej osobe je však menej sebakritická (zvýšené lži skóre) a je pravdepodobne
bagatelizovanie vlastných chýb a nedostatkov, sebaprezentovanie v pozitívnom smere.
Na druhej strane uviedla, že obžalovaný a poškodená majú podobný osobnostný profil a ich kognitívne
procesy bývajú ovplyvnené prežívaným afektívnym stavom, miestami sú subjektívne, preto sklon
k subjektívnemu popisovaniu informácií je u oboch možný. Rovnako tak vzhľadom k uvedomovaniu si

kontextu vyšetrenia nevylučuje účelové skresľovanie podávaných informácií.

Znalkyňa E. G. R., ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní ku skutku týrania poškodenej uviedla,
že u poškodenej boli zistené odchýlky od normy v škálach depresívne a hypochondrické tendencie,
instabilita a úzkosť v škále používanie skutočnosti znalec konštatoval, že poškodená bola pod silným

sociálnym tlakom, prežívala psychické ako aj fyzické príkorie, ktoré malo za následok jej fyzické a
psychické utrpenie., ktoré bolo s vysokou pravdepodobnosťou spôsobené osobou obžalovaného tak
ako to uvádza vo svojej výpovedi a toto konanie poškodená pociťovala ako ľahké príkorie, u poškodenej
bolo zistené, že sa v dôsledku konania obžalovaného prejavuje syndróm týranej osoby a že u nej sú
prítomné prvky postraumatickej stresovej poruchy.

Taktiež znalkyňa uviedla, že poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne
reprodukovať prežité udalosti. Jej osobnosť je bez tendencie javiť sa v lepšom svetle, vykazuje nízke lži
skóre a nemá sklony k lživosti a ku skresľovaniu skutočností. Znalkyňa vyhodnotila výpoveď poškodenej
za vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní.

Tieto skutočnosti boli zistené aj na základe nej vyhotoveného znaleckého posudku č. 93/2017.Vo veci bola vypočutá aj znalkyňa z odboru psychológie E. F. H., ktorá uviedla, že u obžalovaného
nezistila sklon ku skresľovaniu, smerom k svojej osobe má však zvýšené lži skóre, opisuje svoju osobu
v sociálne žiaducejšom svetle, jeho štrukturovaná osobnosť vo všeobecnosti má sklon k subjektívnemu

popisovaniu informácií a u obžalovaného nevylučuje účelové skresľovanie informácií.

Z predloženého znaleckého posudku, ako aj vypočutia znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia
a traumatológia A. T. R. E. súd zistil, že poškodená konaním obžalovaného utrpela zranenia, ktoré sú
uvedené v obžalobe s dobou liečenia do 7 dní. Z medicínskeho hľadiska išlo o ľahké zranenia, pričom

mechanizmus ich vzniku zodpovedá verzii poškodenej.

Zo znaleckého posudku č. 5/2017 vypracovanom A. R. U., že poškodená vykazuje masívnu úzkostnú
symptomatiku. Zažila všetky formy násilia, týranie fyzické, psychické, ekonomické, sociálne, a viac
menej i sexuálne. Pani F. napĺňa diagnostické kritéria postraumatickej stresovej poruchy. Ako tyrana
jednoznačne vníma svojho manžela E. F.. Okrem týrania samotnej E. F. bol týraný aj jej syn N., ktorý

trpí rovnako postraumatickou stresovou poruchou. Poškodená má vážne narušený zdravotný stav
(psychický aj fyzický) obáva sa operácie. Má vážne narušenú kvalitu života – bojí sa vychádzať z domu,
všadechodísosprievodom,neustálemáobavy,abysamanželnedostalknej,alebodeťomaneubližoval
im. Tým trpia aj ich deti, nemôže s nimi slobodne navštevovať detské ihriská, podujatia, akcie, viac menej
sa zdržiavajú doma.

Z Úradného záznamu z previerky o zbrani zo dňa 05.01.2017 vyplýva, že E. F. potom, čo si po 7 dňoch
spomenula, že sa jej obžalovaný aj vyhrážal uviedla, že má zbraň - pištoľ. Policajti preto prehľadali dom
babky obžalovaného, kde žil a zbraň ako to vyplýva z úradného záznamu nenašli.

Po opätovnom zrušení veci Krajským súdom Košice bola dopočutá svedkyňa – poškodená E. F., ktorá
uviedla že čo sa týka trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, čiže ten rok 2014 je obdobie, kedy
bola tehotná s N. a vlastne tam sa to týkalo od tretieho mesiaca tehotenstva a bolo jedno že je tehotná,
keď bol nahnevaný dal jej facku, keď bol nevyspatý dal jej facku. Stalo sa aj to, že ju sotil a ja ona si
buchla hlavu o radiátor pred očami N.. V tom čase mal jeden rok. Vlastne celé to obdobie roky 2014,

2015, 2016 ju bil. Každý jeden takýto útok bol pred očami dieťaťa. Presné dátumy nevie, ale je to 10
rokov dozadu. Mal ísť s jej bratom na Tatru a hodil po nich vidličku, kde ona držala malého na rukách.
To bolo na G., V. G. E.. Tam ju chytil pod krk a podvihol a posadil na kuchynskú linku a to len z dôvodu,
že išla na chatu ku mamke. Ďalší takýto útok bol keď bývali v J.. U nich na káve vo G. vtedy na ňu
zatrúbil známy a v Šemši jej to potom spočítal s tým, že čo za „vulgárne slovo“ na ňu vytrubujú. Sotil ju

o posteľ. Išiel dole rozbil dvere. Tam bolo skladisko naradia so sklenenou výplňou a bolo veľa takýchto
útokov. A najhorší bol ten večer pred pôrodom v roku 2015 február 22. Tam sa pohádali, tam ju zbil
kde zakročili jej rodičia otec pribehol z pivnice, mamka z poschodia a vtedy sa on zľakol, sadol do auta
a odišiel preč a mamka ju odniesla do pôrodnice. Potom boli dlhšiu dobu sami po pôrode, teda ona s N.
u rodičov. Obžalovaný bol vtedy asi u svojej matky. Dlhší čas má na mysli asi pol roka. Potom za ňou po

polroku prišiel, aby šli do J. do bytu, tak išli. Boli sami, bez svojich rodičov. Chceli to od začiatku skúsiť,
ale veľmi rýchlo sa to rozplynulo všetko. Časy dátumy vôbec nevie uviesť, ale jedno poobedie boli na
prechádzke s N.. Prišli domov, malý bol zlý, plakal a on plače dosť hlasno, až výska, tak zvykol plakať.
Obžalovaný dostal takú zlosť, že ho schmatol za rameno a hodil medzi poschodovú posteľ. To bol útok
na malého mimo tých po zadku, čo je normálne dať dieťaťu na zadok, ale len jednu, dve nie desať.

Útoky pokračovali aj na jej osobu a to ovládačky od televízora. Jedna do hlavy, druhá do chladničky.
Keď jedol mal v ruke nožík, chlieb aj to hodil. Aj s chlebom. Chladničku majú dodnes doma, kde sú jeho
boxerky. To sú otlačky od pästí. Jedno poobedie prišiel domov o 18:OO hod. - 18,30 hod. prišiel z práce,
išli jesť a na základe banálnej hádky o svadobnom oznámení, ktoré mu poslala nejaká kamarátka to
vyústilo až do toho že hodil tanier s jedlom rovno ponad hlavu malej, ktorá sedela v stoličke. Tanier letel

ponad jej hlavu a rozbil sa o stenu a vtedy už zobrala deti a išli do izby a ešte v noci vrieskal. Odišiel,
vrátil sa, odišiel, vrátil sa. To bolo pravidelne až vlastne ostala v tom byte s deťmi sama a on chodil
deti navštevovať iba v súdom určený čas každý ôsmi deň až do osudného večera v decembri. Má na
mysli skutok č. 1 dňa 28.12.2016. K týmto útokom v rozmedzí rokov 2014 – 2016 dochádzalo často, bol
strašne ťažká povaha, a hlavne keď bol po nočnej. Nevie povedať ako často, zbil ju odišiel na mesiac,

vrátil sa, týždeň bolo fajn zase nejaká facka, odišiel, toto bolo ich manželstvo.

K jej výpovedi obžalovaný uviedol, že výpoveď poškodenej nie je pravdivá. Nebil ju a netrieskal jej hlavu
o zárubňu. Rovnako nemôže byť pravda, že ju deň pred N. narodením napadol teda 22.2 pretože 23už mala naplánovaný pôrod a 22.2. už bola v nemocnici. V súčasnosti má 6 rokov vzťah. Harmonické
manželstvo, bez nejakých konfliktov, hádok vychovávajú dvoch synov. Taktiež je niekedy po nočnej
nevyspatý a žiadne konflikty nemajú. Bola to jeho bývalá manželka , ktorá vyvolávala konflikty. Keď

spomínala svadobné oznámenie, ktoré mu poslala priateľka, tak následný konflikt vznikol tak, že to bola
žiarlivostná scéna poškodenej.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

K skutku 1 rozsudku :

Obžaloba (Okresného prokurátora Košice II, sp. zn. 3 Pv 25/17/8803 zo dňa 15.01.2018) kládla
obžalovanému za vinu, že v D. v byte na ulici I. H. X G. D. Šaci dňa 28.12.2016 v čase okolo 16.30
hod. vulgárne nadával svojej manželke pošk. E. F. a keď sa táto postavila z gauča, udrel ju otvorenou
dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku čoho sa posadila späť na gauč, potom ju udieral do oblasti hlavy,

pričom keď sa pošk. F. snažila brániť nohami, chytil ju za nohy a stiahol na zem, kde si buchla hlavu o
zem, vzápätí ju opätovne udieral po hlave a napokon, keď vybehla z bytu na chodbu sa pošk. F. vyhrážal
so slovami, že ju zabije a zajebe, čím u pošk. E. F. vzbudil obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok a v
dôsledku fyzického útoku utrpela pošk. F. zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy
v záhlaví a pruhovité krvné podliatiny na pravom ramene s dobou liečenia do 7 dní.

Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že v danom prípade nebolo preukázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčovala výpoveď poškodenej.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že medzi nimi v ten deň došlo k hádke, následne

poškodená išla k susede a privolala na neho políciu. Po príchode policajtov byt opustil. Obžalovaný
poprel, aby poškodenú fyzicky napadol, priznal však, že je možné že keď ho vytláčala z bytu, že sa
navzájom strkali.

Poškodená uviedla, že po predchádzajúcej hádke jej začal obžalovaný vulgárne nadávať, vyhrážal sa

jej zabitím, bol agresívny, keď sa postavila z gauča, tak jej otvorenou dlaňou dal facku, na čo sa posadila
znovu na gauč, potom ju bil po hlave, pričom sa snažila brániť nohami, vtedy trošku sa ukľudnil, chytil
ju za ruky a stiahol na zem, kde si buchla hlavu o zem a bil ju po hlave.

S ohľadom na vykonané dokazovanie existujú dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovede

poškodenej. Súd tu poukazuje na jej zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 29.12.2016, kde
neuvádzala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Ďalej súd poukazuje na výpovede svedka A. L.,
ktorý spisoval s poškodenou jej výpoveď (zápisnicu o trestnom oznámení), ktorý v podstate uviedol, že
v zápisnici je výpoveď poškodenej a ak by sa jej obžalovaný vyhrážal bolo by to zachytené v zápisnici.
Ďalej súd poukazuje na výpovede svedkov O. F. a F. F., ktorí boli susedmi poškodenej a ku ktorým

prišla poškodená po hádke. Uviedli, že z bytu nepočuli žiadne vyhrážanie a ani nevideli na poškodenej
žiadne zranenia na tvári po fyzickom útoku. Privolaná policajná hliadka v zložení svedkov P. F. a A. P.
nevidela na tvári ani na tele poškodenej známky po zranení, neuvádzala, aby sa jej mal obžalovaný
vyhrážať, uviedla im, že má problémy s obžalovaným, rozvádzajú sa a nepraje si, aby obžalovaný
chodil do bytu za ňou. Čo sa týka obžalovaného, ten bol kľudný, uposlúchol ich a z bytu dobrovoľne

odišiel. Čo sa týka osoby poškodenej k tejto vypovedal aj svedok S. D., bývalý manžel poškodenej,
ktorý uviedol, že v manželstve poškodená sústavne vyvolávala konflikty a charakterizoval ju ako osobu
panovačnú, pomstychtivú, mamonársku. V čase keď spolu žili, si často vymýšľala a klamala, pričom sa
mu aj vyhrážala, že keď sa rozvedú, príde o všetko majetok.

Výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzoval aj znalecký posudok A. T. R., kde znalec popísal zranenia
poškodenej, avšak vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia svedkov sú výrazné pochybnosti, že tieto
zranenia utrpela poškodená bezprostredne po hádke s obžalovaným. Súd poukazuje na str. 10
znaleckého posudku k otázke č. 4 (Posúďte či k zraneniu poškodenej došlo spôsobom ako to uvádza
poškodená, vyjadrite sa k možnosti náhodného vzniku zranenia), kde znalec uvádza, že k zranenia

poškodenej mohlo dôjsť tým spôsobom, ako to uvádza poškodená vo svojej výpovedi. Ďalej uviedol,
že pokiaľ by sme nebrali do úvahy výpoveď poškodenej, potom ku vzniku pomliaždenia záhlavia
a podvrtnutia krčnej chrbtice by mohlo dôjsť náhodným spôsobom, napríklad pádom poškodenej
na oblasť záhlavia po pošmyknutí bez pričinenia inej osoby, pri súčasnom dopade na ramená natupý predmet, napríklad pri páde na schodoch a zábradlie. Ďalej súd poukazuje na spôsob liečenia
poškodenej (str. 11) kde je zrejmé, že dňa 17.1.2017 absolvovala poškodená kontrolné neurologické
vyšetrenie, nakoľko udávala pretrvávajúce bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravého ramena,

tŕpnutie rúk a nôh. Záverom vyšetrenia bolo konštatované „ako možná príčina tŕpnutia rúk a nôh
bola predpokladaná psychická nadstavba, príčina zo strany chrbtice ako menej pravdepodobná.
Zároveň je zrejmé, že poškodená dňa 14.3.2017 absolvovala vysoko špecializované vyšetrenie chrbtice
magnetickou rezonanciou, kde neboli zistené na krčnej chrbtici žiadne poúrazové zmeny. Boli však
zistené degeneratívne zmeny z opotrebovania chrbtice bežným používaním a zaťažovaním krčnej

chrbtice. Ohľadom dĺžky liečenia (str. 12 znaleckého posudku) súd poukazuje za potrebné uviesť, že na
dlhšom liečení a ťažkostí poškodenej po uplynutí 6-7 dní, sa podieľali ďalšie faktory, ktoré predstavovali
predovšetkým stav krčnej chrbtice pred úrazom v podobe opotrebovania chrbtice, prítomného už pred
úrazom. Krčná chrbtica bolo dlhodobo pred napadnutím dňa 28.12.2016 chorobne zmenená. Ku ďalším
faktorom, ktoré sa mohli podieľať na predĺženej dobe liečenia podvrtnutia krčnej chrbtice a nemožno ich
jednoznačne vylúčiť patria faktory psychické a psychologické a ich nadstavba (psychické spracovanie

úrazu a psychické napätie vedúce ku zvýšenému napätiu krčných svalov akcentujúceho ťažkosti),
nemožno taktiež vylúčiť aj rentové faktory (kompenzácia napadnutia a zranenia).

Teda nepodarilo sa jednoznačne preukázať, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej a ani, aby ju
mal fyzicky napadnúť následkom čoho mali byť viditeľné zranenia. V danej veci existuje teda tvrdenie

obžalovaného voči tvrdeniu poškodenej .

Ak ma výpoveď poškodenej slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok presvedčivý, jasný, vierohodný a zároveň
nesie byť inými dôkazmi spochybniteľný.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tz 10/2001, resp. aj rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III ÚS 224/2004 platí, že: ak nie je možné jednoznačne určiť,
ktorá z alternatív skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady in dubio
pro reo zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu“.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2To 67/2006 zo dňa 17. mája 2008,
obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, čomu však v danom prípade tak nebolo.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To 17/2009 zo dňa 25. februára
2010, súd nemôže vyžadovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s
vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Súd teda konštatuje, že v prejednávanej veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy, pričom po ich

zhodnotení, nebolo spoľahlivo preukázané, či sa žalovaný skutok stal. V súvislosti s „dôkaznou núdzou“,
aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, súd poukazuje aj na zásadu „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu

skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd má za to, že nebolo jednoznačné preukázané, že sa stal
skutok, pričom aj po vykonaní dôkazov existujú pochybnosti, ktoré súd musel vyhodnotiť v prospech

obžalovaného.
Vzhľadom k tomu že, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je
obžalovaný stíhaný súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil.

K skutku 2 rozsudku :

Obžaloba (Okresného prokurátora Košice II, sp. zn. 3 Pv 493/17/8803 zo dňa 30.08.2018) kládla
obžalovanémuzavinu,ževD.nauliciI.č.8akoajnainýchmiestachvokreseKošice-okolievobdobíod
začiatku roku 2014 až do novembra roku 2016 spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželkeE. F., nar. XX.XX.XXXX a to najmä tým, že neustále vyvolával hádky, ktoré často vyústili do fyzického
napádania poškodenej, ktorú fackoval, sácal, hádzal o zem, ťahal za vlasy, udieral jej hlavu o podlahu,
hádzal po nej rôzne veci a to aj v čase keď bola poškodená tehotná, čím takto svojim konaním ohrozoval

jej psychické a fyzické zdravie.

V danom prípade súd poukazuje na závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 31.5.2023 sp. zn.
4To/49/2023, kde Krajský súd poukázal na skutočnosť, že opis skutku obsahuje len základné znaky
trestného činu, teda, že poškodenej mal obžalovaný spôsobovať psychické a fyzické utrpenie, nie však

kedy, ako, teda popísané konanie s uvedením miesta, času a jednotlivého konania. Z popisu skutku
nevyplýva, ktoré konanie bolo v roku 2014, koľko konaní bolo v roku 2014, 2015. Koľkokrát došlo
a k akému konaniu došlo počas toho obdobia. Rovnako nie je možné zistiť, či ide o hrubší stupeň
necitlivosti a bezohľadnosti alebo nie, pretože nie je popísané ani konanie ani jeho intenzite a nevyplýva
z neho ani to, či je daná podmienka trvalosti, resp. sústavnosti, pretože nie je zrejmý počet konaní
v jednotlivých rokoch, nieto mesiacoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd opätovne vypočul poškodenú, pričom nedošlo k odstráneniu vyššie
uvedených nedostatkov. Poškodená v podstate uviedla, že obžalovaný ju celé obdobie bil. Poukázala
na pár konfliktov, pričom presný dátum konfliktu uviedla, len deň pred pôrodom, ktorý v podstate videli,
resp. vedeli o ňom aj jej rodinný príslušníci.

Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aby uvedené konanie obžalovaného, respektíve manželské
konfliktyanezhodyspĺňalipožiadavkutrvalosti,resp.sústavnosti.Zdokazovaniavyplýva,žedochádzalo
medzi manželmi ku hádkam, ktoré vyústili aj k fyzickým útokom (fackám) avšak takéto občasné konflikty
niejemožnépovažovaťzahrubšístupeňnecitlivostipretrestnýčintýraniablízkejazverenejosobypodľa

§ 208 ods. 1 Tr. zákona. Súd tu poukazuje na časové odstupy, ktoré sú zrejmé už len zo skutočnosti,
že obžalovaný opakovane počas žalovaného obdobia (kedy malo dochádzať k trestnej činnosti) opustil
ich spoločnú domácnosť. Podmienka sústavnosti nie je v danom prípade takisto naplnená. Navyše
poškodená, sa po jednotlivých konfliktoch ku obžalovanému/ resp. za obžalovaným opakovane vrátila.

Súd zároveň v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 31.5.2023 sp. zn. 4To/49/2023,
kde je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania,
vprípade,ževtrestnomkonanívyjdenajavomotívapríčiny,ktorébymohlimaťnavýpoveďsvedkavplyv.
V danom prípade už vzhľadom na postavenie poškodenej je zrejmý, jej záujem na výsledku trestného
konania. Súd už jej výpoveď hodnotil ako nedôveryhodnú v rámci skutku 1 rozsudku, pričom rovnako

ako nedôveryhodnú ju hodnotí rovnako aj v rámci skutku 2 rozsudku.
Ohľadom osoby poškodenej súd poukazuje aj na výpoveď svedka S. D., bývalého manžela poškodenej,
ktorý uviedol, že v manželstve poškodená sústavne vyvolávala konflikty a charakterizoval ju ako osobu
panovačnú, pomstychtivú, mamonársku. V čase keď spolu žili, si často vymýšľala a klamala, pričom sa
mu aj vyhrážala, že keď sa rozvedú, príde o všetko majetok.

ZároveňsúdpoukazujeajnavýpoveďsvedkyneS.D.,ktoráuviedlažežijesobžalovanýmvpartnerskom
vzťahu, spolu žijú v spoločnej domácnosti 5 rokov. Počas ich vzájomného spolužitia obžalovaný
nevyvolával žiadne konflikty, správa sa k nej slušne, nikdy sa nestalo že by jej vulgárne nadával, vyhrážal
sa jej, alebo použil voči nej fyzické násilie.

Súd hodnotil dôkazy, ktoré podľa prokuratúry ako nositeľa dôkazného bremena mali nasvedčovať o
vine obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že ide o kontradiktórnosť súdneho procesu o konanie dvoch
protistrán - prokurátora ( eventuálne poškodeného ) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu
( eventuálne zúčastnenej osoby ) na strane druhej. Preto nie súd, ale strany trestného konania

pred súdom predkladajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú, alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako
nestranného rozhodovacieho orgánu je posúdenie predkladaných dôkazov a rozhodnúť spor medzi
prokurátorom, ktorý zastupuje štát ( § 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní
musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa
tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom ( § 2 ods. 14 Tr. por. )

ale aj zásady spravodlivého procesu ( § 2 ods. 10 Tr. por. ). Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu,
ktoré má komplexné obojsmerné dokazovanie orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 2 ods. 10
Tr. poriadku je umožniť v prípade dôkaznej núdze rozhodnutie podľa zásady dôkazného bremena, teda
pri pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená v neprospech obžaloby. Spravodlivé je, abykaždý, kto spáchal trestný čin, bol za jeho spáchanie odsúdený a primerane potrestaný, ale len vtedy,
resp. v tom rozsahu, v ktorom mu je vina dokázaná v konaní pred súdom ( tzv. objektívnu pravdu totiž
v mnohých prípadoch nemožno práve z objektívnych dôvodov zistiť). V tomto konaní rozhoduje súd,

ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu nesie
prokurátor. V prípade neunesenia dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní a to vo vzťahu
ku všetkým skutkovým zisteniam je sankciou oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd má za to, že v danej veci skutok tak ako je popísaný v obžalobe

nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, teda skutok nie je trestným
činom, tak súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil.

Nakoľko súd obžalovaného z dôvodu podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil, neprihliadal na závery
znaleckého posudku 5/2017 A. R. U..

Čo sa týka vyššie uvedeného znaleckého posudku ohľadom posúdenia psychického stavu poškodenej
považuje za potrebné uviesť, že hneď v úvode znalkyňa konštatuje, že „toho času je E. F. objednaná
na operačný zákrok – poškodenie zdravia po bitke“. Ďalej znalkyňa k tomuto uviedla na str. 11 posudku
posledný odsek, že: Pani F. napĺňa diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy. Ako tyrana
jednoznačne vníma svojho manžela E. F., predkladá mi mnoho lekárskych správ z ošetrení po bitkách

a dôsledkoch, ktoré z bitiek a napadnutí vyplývali. Momentálne je objednaná na operáciu pre závažné
ublíženie na zdraví.“

Tu súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa ako použité materiály uvádza bližšie
nešpecifikovanú zdravotnú dokumentáciu, vyšetrenie E. F. ako aj Psychologické vyšetrenie E. F.. Nie

je zrejmé, aké lekárske správy a či vôbec boli predložené znalkyni poškodenou („predkladá mi mnoho
lekárskych správ z ošetrení po bitkách a dôsledkoch, ktoré z bitiek a napadnutí vyplývali“), nakoľko tieto
nie sú súčasťou znaleckého posudku.

Aj keď znalkyňa uvádza, že poškodená je „momentálne objednaná na operáciu pre závažné ublíženie

na zdraví , toto žiadnym spôsobom nešpecifikuje a ani nie je zrejmé, či tieto skutočnosti vyplývajú aj
z jej znaleckej činnosti (vyšetrenia poškodenej, preštudovania zdravotnej dokumentácie, atď.) alebo
len z tvrdení poškodenej. Aj keď nie je zrejmé akú operáciu mala poškodená absolvovať, súd tu však
poukazuje na znalecký posudok z odboru zdravotníctva (15/2017- vyhotoveného znalcom A. T. R., E.)
z ktorého zrejmé, že poškodená dňa 14.3.2017 absolvovala vysoko špecializované vyšetrenie chrbtice

magnetickou rezonanciou, kde neboli zistené na krčnej chrbtici žiadne poúrazové zmeny (úraz sa mal
stať 28.12.2016). Boli však zistené degeneratívne zmeny z opotrebovania chrbtice bežným používaním
a zaťažovaním krčnej chrbtice.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd obligatórne poškodených

s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku ozhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.