Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36T/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125014076
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125014076.1

Uznesenie

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou dňa 28. januára 2026 v Košiciach

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom
na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavuje trestné stíhanie obvineného – A. B. C. D.,
nar. X.X.XXXX v E. C., trvale bytom A. F.°XX C. G., XXXXX E. C., E. C. H. I. B. D. J., pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v úmysle získať finančné prostriedky predstieral, že je
osoba poverená získavaním záujemcov o spoluprácu so spoločnosťou Punto Fa, S. L. (značka MANGO)
v Slovenskej republike, na základe čoho uzatvoril v Košiciach dňa 14.5.2009 s poškodenou K. A. I.
zmluvuosprostredkovaní,ktorejpredmetommalbyťjehozáväzokvyvíjaťčinnosťsmerujúcuktomu,aby
bola K. A. I. poskytnutá exkluzívna licencia na predaj tovaru značky MANGO v lokalite Banská Bystrica
a práca spojená s prípravou a otvorením predajne MANGO v Banskej Bystrici a za týmto účelom od

poškodenej vylákal v období od 14.5.2009 do 28.10.2009 celkovo 41.000 eur, hoci v skutočnosti nikdy so
spoločnosťou Punto Fa, S. L. nespolupracoval, nemal oprávnenie dojednávať v mene tejto spoločnosti
licenčné podmienky, ani nevyvinul žiadne úsilie smerujúce k získaniu licencie na predaj tovaru značky
MANGO poškodenou, čím tak spôsobil K. A. I. škodu vo výške 41.000,- eur,

lebo trestné stíhanie je neprípustné, pretože je trestné stíhanie premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.12.2025 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice
I sp. zn. 2 Pv 12/24/8802-31 zo dňa 27.11.2025 na obvineného – A. B. C. D. pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Po preskúmaní podanej obžaloby v rozsahu uvedenom v § 241 Trestného poriadku a vyšetrovacieho

spisu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený s poškodenou uzatvoril dňa 14.5.2009
sprostredkovateľskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok obvineného ako sprostredkovateľa pre
poškodenú ako záujemkyňu vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti poškodenej – záujemkyni uzavrieť
zmluvu o poskytnutí franchisingovej licencie so spoločnosťou Punto fa, S.L. C.I.F B-59088948

a poškodená – záujemkyňa sa zaviazala mu poskytnúť odmenu v celkovej výške 15.000,- eur so
splatnosťou ku dňu uzavretia zmluvy , t.j. 14.5.2009. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú – tri mesiace.
Dňa 11.9.2009 bola medzi obvineným ako sprostredkovateľom a poškodenou ako záujemkyňou
uzavretá sprostredkovateľská zmluva, predmetom ktorej bol záväzok obvineného ako sprostredkovateľa
pre poškodenú ako záujemkyňu vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti poškodenej – záujemkyni uzavrieť
zmluvu o poskytnutí franchisingovej licencie so spoločnosťou Punto fa, S.L. C.I.F B-59088948 v lehote

najneskôr do 27.11.2009 a poškodená – záujemkyňa sa zaviazala mu poskytnúť odmenu v celkovej
výške 45.000,- eur v lehotách dohodnutých zmluvnými stranami v článku II. Zmluvy, pričom prvá splátkaodmeny vo výške 15.000,- eur bola obvinenému – sprostredkovateľovi zaplatená dňa 14.9.2009, o čom
svedčí listinný dôkaz – príjmový pokladničný doklad č. 01/2009 zo dňa 14.5.2009. Druhá splátka odmeny
vo výške 4.000,- eur bola obvinenému vyplatená dňa 31.7.2009, o čom svedčí listinný dôkaz – príjmový

pokladničný doklad č. 02/2009 zo dňa 31.7.2009, tretia splátka odmeny vo výške 7.500,- eur bola
obvinenému vyplatená poškodenou dňa 9.9.2009, o čom svedčí listinný dôkaz – príjmový pokladničný
doklad č. 03/2009 zo dňa 19.9.2009, štvrtá splátka vo výške 7.500,- eur bola obvinenému vyplatená
dňa 11.9.2009, o čom svedčí listinný dôkaz – príjmový pokladničný doklad č. 04/2009 zo dňa 11.9.2009.
Naposledy k vyplateniu odmeny poškodenou obvinenému vo výške 7.000,- eur došlo dňa 28.10.2009,

o čom svedčí listinný dôkaz – prevodný príkaz zo dňa 28.10.2009. Celková výška odmeny vyplatená
obvinenému poškodenou tak činila sumu 41.000,- eur. Táto skutočnosť je nesporná, preukázaná jednak
listinnými dôkazmi a jednak nepopretím prijatia tejto sumy obvineným v ním učinenej výpovedi. Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009 a touto zmluvou bola zrušená sprostredkovateľská zmluva
uzavretá dňa 14.5.2009.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej K. A. I. učinenej po vznesení obvinenia dňa 3.2.2017
a dňa 25.1.2024 vyplynulo, že táto si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
41.000,- eur, ktorá je mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s podvodným konaním obvineného, ktorý ju pri
uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy uviedol do omylu tvrdením, že je výhradným zástupcom firmy
MANGO pre projekt na Slovensku a že na ňom záleží, kto získa právo na otvorenie predajne MANGO

na Slovensku, pričom vyšlo navonok, že táto informácia je nepravdivá, čo bolo potvrdené samotnou
spoločnosťou MANGO v roku 2010. Vypovedala, že obvinenému v súlade s uzavretou zmluvou uhradila
sumu 41.000,- eur, ale keďže neskôr zistila, že obvinený ju od samého počiatku zavádzal, na jej úkor
sa tak neoprávnene obohatil.

Obvinený poprel spáchanie skutku, vypovedal, že realizoval sprostredkovateľské služby pre poškodenú
za odmenu v zmysle uzavretej zmluvy a prijal sumu 41.000,- eur.

Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-1610/6-OEK-KE-2012 zo dňa 21.11.2016 bolo obvinenému
vznesené obvinenie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného

v čase spáchania skutku, pretože na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený
záver, že v úmysle získať finančné prostriedky, obvinený ako osoba poverený získavaním záujemcov
v Slovenskej republike o spoluprácu so spoločnosťou Punto Fa, uzatvoril dňa 14.5.2009 a 11.9.2009 na
bližšie nezistenom mieste v Košiciach s K. A. I. zmluvu o sprostredkovaní a o odmene pod zámienkou
sprostredkovania zisku franchisingovej licencie so spoločnosťou PUNTO Fa, ktorej predmetom malo

byť poskytnutie exkluzívnej licencie na predaj tovaru značky MANGO v lokalite Banská bystrica, pričom
za týmto účelom vylákal od poškodenej celkovo 41.000,- eur, avšak v skutočnosti nevyvinul žiadne
úsilie smerujúce k získaniu licencie poškodenou, pričom v skutočnosti nikdy so spoločnosťou Punto Fa
nespolupracoval, ani nemal oprávnenie dojednávať licenčné podmienky, čím týmto konaním spôsobil K.
A. I. škodu vo výške 41.000,- eur.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že trestné stíhanie bolo po vznesení obvinenia prerušené
uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 30.8.2019 sp. zn. ČVS: ORP -1610/6-OEK-KE -2012 podľa § 228
ods. 2 písm. d) Trestného poriadku. Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 11.8.2023 sp. zn. ČVS:
ORP -1610/6-OEK-KE -2012 bolo rozhodnuté podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku o pokračovaní

v trestnom stíhaní, lebo dôvod na prerušenie trestného stíhania v zmysle vyššie uvedeného uznesenia
zo dňa 30.8.2019 pominul.

Dňa 6.8.2024 nadobudol účinnosť zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon.
Touto novelou došlo hlavne k výraznému zníženiu trestných sadzieb za jednotlivé trestný činy, zvýšeniu

hranice škody z hľadiska jej diferenciácie a tiež k skráteniu premlčacej doby pre jednotlivé trestné činy.

Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Je nepochybné, že k vzneseniu obvinenia došlo dňa 21.11.2016 pre zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Keďže obžaloba bola podaná na súd dňa 31.12.2025, s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona,
trestnosť činu bolo potrebné posudzovať podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, t.j. v danom
prípade bolo potrebné aplikovať Trestný zákon účinný od 6.8.2024.

Podľa tohto zákona okresná prokurátorka posúdila trestnosť činu komplexne a podľa systematiky

Trestného zákona skutok, ktorý je obvinenému kladený obžalobou za vinu, správne právne kvalifikovala
ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024.

Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 Trestného zákona ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto
obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije

niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu.

Dokonanie trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona nastáva v momente, keď páchateľ
úmyselným uvedením iného do omylu (alebo využitím omylu) spôsobí na cudzom majetku aspoň malú
škodu (prevyšujúcu 700,- eur) a zároveň seba alebo iného obohatí. Teda k dokonaniu tohto trestného

činu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby. Obohatením treba rozumieť
neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného. Inými slovami povedané, trestný čin
podvodu je dokonaný v okamihu, keď vznikne škoda na cudzom majetku.

Premietnuc vyššie uvedené na daný prípad, k dokonaniu trestného činu došlo ku dňu 28.10.2009, teda

v momente vykonania posledného útoku (poslednej platby).

Odo dňa dokonania trestného činu - od 28. októbra 2009 do dňa vznesenia obvinenia – do 21. novembra
2016 ubehlo presne 2 581 dní. Tento časový úsek predstavuje 7 rokov a 24 dní (vrátane dvoch
priestupných rokov – 2012 a 2016); približne 84 mesiacov a 24 dní. Výpočet zohľadňuje kalendárnu

dĺžku jednotlivých rokov a mesiacov v tomto období.

Podľa § 87 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest
odňatia slobody na doživotie, b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti

dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, c) desať
rokov, ak ide o ostatné zločiny, d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, e) tri roky pri
ostatných prečinoch.

Podľa § 87 odsek 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, b) doba, po
ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, c) skúšobná doba
podmienečného zastavenia trestného stíhania, d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie
obvinenia, alebo e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, premlčanie trestného stíhania sa
prerušuje a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimiúkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu páchateľa, alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.

Podľa § 87 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím
premlčacej doby, ktorá je a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest
odňatia slobody na doživotie, b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov, c)
desať rokov, ak ide o ostatné zločiny, d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti

dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, e) tri roky
pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, b) doba, po
ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, c) skúšobná doba

podmienečného zastavenia trestného stíhania, d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie
obvinenia, alebo e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 odsek 3 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, premlčanie trestného stíhania
sa prerušuje a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom

nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo
súdusmerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené,
alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest
rovnaký alebo prísnejší.

V aplikačnej praxi rezonovala otázka správneho právneho postupu v prípadoch, ak novelou Trestného
zákona (od 6.8.2024) došlo k zníženiu trestných sadieb pri vybraných trestných činoch a zároveň došlo
k skráteniu premlčacej doby.

Dňa 28.11.2024 bolo vydané stanovisko Najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 129/2024 k zjednoteniu výkladu

§ 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3 Trestného zákona v súvislosti so skrátením doby
premlčania trestného stíhania, z ktorého plynie záver, že z ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona
pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť
činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný
v čase, keď bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania,

čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok
zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávny účinky prerušenia premlčania trestného stíhania
podľa § 87 odsek 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 odsek
4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim
prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre

páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe.

Inými slovami povedané, nové (kratšie) premlčacie doby sa budú uplatňovať aj spätne, a teda, ak nebolo
vznesené obvinenie v novej (kratšej) premlčacej dobe, bude trestné stíhanie premlčané. Uvedené však
neplatí pri trestných činoch taxatívne vymedzených v § 87 ods. 7 Trestného zákona.

Keďže v danom prípade bolo obvinenie vznesené počas plynutia premlčacej doby pred novelou
Trestného zákona, t.j. pred 6.8.2024, súd posudzoval zánik trestnosti premlčaním trestného stíhania
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Teda riadil sa vyššie uvedeným
stanoviskom Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojej podstate sa stotožnil s právnym názorom vysloveným

v náleze pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 3.7.2024.

Zánik trestnosti činu premlčaním trestného stíhania ako hmotno-právny inštitút, určovaný zákonnou
objektívnou právnou skutočnosťou (premlčacou dobou) teda korešponduje zásade legality upravenej
v § 2 odsek 1 Trestného poriadku. Trestnosť činu zaniká uplynutím ustanovenej premlčacej doby,

ktorej dĺžka je určovaná druhom trestného činu, druhom a výmerom trestu upravených vo všeobecnej
a osobitnej časti Trestného zákona pre konkrétny trestný čin. Pre určenie dĺžky premlčacej doby nie
sú rozhodujúce druh a výmera trestu uložené páchateľovi súdom v konkrétnej trestnej veci podľa
zásad upravených v Trestnom zákone. Začiatok plynutia premlčacej doby je určovaný okamihomdokonania trestného činu. Spočívanie premlčacej doby znamená jej neplynutie počas existencie
taxatívne upravených zákonných dôvodov, pričom po odpadnutí týchto dôvodov, plynutie premlčacej
doby pokračuje. Celková premlčacia doba je teda určená dobou plynúcou pred i po existencii zákonných

dôvodov. Zákonné dôvody spočívania premlčacej doby sú upravené v § 87 odsek 2 Trestného zákona.
Premlčacia doba sa prerušuje vydaním uznesenia o vznesení obvinenia pre trestný čin, o ktorého
premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu
pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak
obvinenie bolo následne zrušené alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý

tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

V danej veci premlčacia doba začala plynúť obvinenému dňa 29.10.2009 a uplynula dňom 29.10.2014.
Vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie dňa 21.11.2016, teda po uplynutí premlčacej doby, nakoľko v zmysle
platného Trestného zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je v danom prípade
5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s

hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, pričom Trestný zákon v osobitnej časti Trestného
zákona ustanovuje za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona hornú hranicu
trestnej sadzby na 4 roky a obvinený sa mal dopúšťať stíhanej trestnej činnosti v období od 14.5.2009
do dňa 28.10.2009.

Teda, pokiaľ v premlčacej dobe nebolo vznesené obvinenie, trestné stíhanie je márnym uplynutím
premlčacej doby neprípustné a musí byť zastavené.

V uvedenom prípade je právne irelevantná skutočnosť prerušenia trestného stíhania, keďže
k relevantnému prerušeniu došlo až dňa 30.8.2019 do 11.8.2023, a teda dôvody na prerušenie trestného

stíhania vznikli až po uplynutí premlčacej doby, čo je bez vplyvu na spočívanie premlčacej doby.

Pokiaľ došlo k prerušeniu trestného stíhania pred vznesením obvinenia, ktorá skutočnosť vyplýva
z obsahu vyšetrovacieho spisu, a to v časových intervaloch od 13.11.2013 do 4.2.2014 (83 dní) a od
21.8.2014 do 11.3.2015 (202 dní), teda spolu 285 dní, uvedené je bez právneho významu k spočívaniu

premlčacej doby, pretože k prerušeniu trestného stíhania došlo vo vzťahu k neznámemu páchateľovi
podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že neboli naplnené zákonné dôvody spočívania
premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 87 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

a zároveň nenastali účinky prerušenia plynutia premlčania v zmysle ustanovenia § 87 odsek 3 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, pričom v danej veci bolo vznesené obvinenie dňa 21.11.2016, teda
po uplynutí premlčacej doby. Uplynutím premlčacej doby zaniká trestná zodpovednosť, ide o hmotno-
právny inštitút, ktorý je negatívnou podmienkou pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že obvinený nespáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý
tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, čo bolo preukázané odpisom registra trestov
a lustráciou o trestných stíhaniach vedených voči obvinenému. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
obvinený bol doposiaľ 1 x súdne trestaný – trestný rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 17.5.2017
sp. zn. 5T/40/2017, právoplatný dňa 28.12.2017, osvedčenie v skúšobnej dobe a na páchateľa sa

hľadí akoby nebol odsúdený. Zároveň obvinenému nebolo v premlčacej dobe vznesené obvinenie pre
iný trestný čin. Tiež bolo preukázané, že počas plynutia premlčacej doby nedošlo k jej spočívaniu či
prerušeniu.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou

obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné
stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie

neprípustné podľa § 9.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že v danej veci sú
splnené podmienky na postup podľa § 241 ods. 1 písm. c) v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom

na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako ju uvedené
vo výrokovej časti uznesenia.

Nad rámec vyššie uvedeného súd považuje za potrebné dodať nasledovné:

Prokurátor v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní dozerá na zákonnosť konania (postupu) a rozhodnutí policajta. Napríklad prokurátor dozerá, či
policajt pred začatím trestného stíhania od podania trestného oznámenia alebo ak policajt začal konať z
úradnej povinnosti, postupuje urýchlene a v súlade so zákon pri preverovaní trestného oznámenia, aby
mohol o trestnom oznámení rozhodnúť. Rovnako prokurátor dozerá, či policajt v prípravnom konaní po
začatí trestného stíhania začal včas trestné stíhanie a riadne v ňom pokračuje. Pre vykonávanie dozoru

má prokurátor viaceré oprávnenia uvedené § 230 ods. 2 Trestného poriadku.

Prokurátor rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie, uzatvára s
obvineným dohodu o vine a treste a podáva súdu návrh na jej schválenie, podáva na súd obžalobu, v
trestnomstíhanípredsúdomplníďalšieúlohyvrozsahuaspôsobomustanovenýmTrestnýmporiadkom,

dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, zabezpečuje
výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi
EÚ.

Rozhodnúť o obligatórnom zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku možno
len zo zákonom taxatívne určených dôvodov. Rozhodnutím o zastavení trestného stíhania nie sú
dotknuté nároky poškodeného na náhradu škody v civilnom konaní alebo v konaní pred iným príslušným
orgánom.

Prokurátor ihneď zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 Trestného
poriadku.

Vyššie uvedené však dozorujúca prokurátorka v rámci vykonávaného dozoru nad dodržiavaním
zákonnosti v prípravnom konaní nepreskúmavala, pričom postup prokurátorov vyplýva aj z usmernenia

prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1 Spr 415/24/1000-4 zo dňa 13.
augusta 2024 k možnostiam aplikácie ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona v predsúdnom konaní
po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla
2024 a ďalších zákonov a k účasti prokurátora v konaní pred súdom podľa § 405a až § 405d Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch pracovných dní od jeho
oznámenia na Mestský súd Košice. Sťažnosť má odkladný účinok.

V trestnom stíhaní sa pokračuje, ak obvinený do troch dní od oznámenia uznesenia vyhlási, že na

prejednaní veci trvá.