Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122340600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122340600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

sudkýň JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: O. A., Q.. XX.XX.XXXX, U.
XXXX O. D. S. O. XX, N. U., O. XXXXX, Spojené štáty americké, zastúpeného: Advokátska kancelária
Matoška, s. r. o., so sídlom Rajecká 40, 821 07 Bratislava, IČO: 46 372 857 proti žalovanému: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpeného: SIGNUM
legal s. r. o., so sídlom Gaštanová 15, 811 04 Bratislava, IČO: 55 705 286, o zaplatenie 28.125,84 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 24. októbra
2024, č.k. B1-17C/21/2022-476, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 28.125,84 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28.125,84 EUR od 07.05.2021
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( I. výrok) a žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% ( II. výrok)

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie úvodom zhrnul skutkové zdôvodnenie
žaloby, podstatný obsah vyjadrení a prednesov sporových strán, priebeh celého konania a ozrejmil, že
z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. (ďalej aj NDS), na
základe žiadosti o poskytnutie informácie poskytla žalobcovi fotokópiu Zmluvy o prevode vlastníctva
uzavretej medzi žalovaným ako zástupcom nezistených vlastníkov a NDS a fotokópiu rozhodnutia
katastra Prešov o povolení vkladu vlastníckeho práva. Predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bol
o.i. aj prevod pozemkov vo vlastníctve nezisteného vlastníka Z. A., N.. Y. v k.ú. U., okrese Prešov.

Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím OÚ Prešov zo dňa 03.07.2014. J. A. listom zo dňa
15.01.2015 oznámil žalovanému, že je dedič finančných prostriedkov po poručiteľke Z. A. v depozite
SPF zo zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej s NDS, a.s. Oznámil, že pripravuje návrh na dedičské
konanie, po právoplatnom skončení dedičského konania bude zaslaná žiadosť o vyplatenie finančných
prostriedkov. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4D/412/2018-197, Dnot 37/2018
zo dňa 06.03.2019 žalobca po poručiteľke Z. A. nadobudol finančnú čiastku v depozite SPF zloženú
ako kúpnu cenu za pozemky prevedené na NDS, a.s. vo výške 1/3 z 84.377,54 EUR. Žalobca požiadal

žalovaného listom zo dňa 20.03.2019 o vyplatenie náhrady na základe zmluvy o prevode vlastníctva v
sume 28.125,84 EUR. Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 06.05.2019. Ďalej okresný súd zistil,
že rozhodnutím ONV v Prešove č. 3740/1965 zo dňa 04.11.1965 bolo rozhodnuté o výkupe pôdy
z pozemnoknižného vlastníctva D.. P., Ľ.W., P., G., N., Z. Š., Z. A., G. Š., K. E., F. G. T. Š. G. K.Š.. Rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli v obci U.. Výmerom č. XXX/XX zo dňa 19.01.1960
bolo rozhodnuté o výkupe nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe k.ú. U., protokol č. 164, a to
kaštieľ s dvorom a hosp. budovami na menách P., G., N., Ľ., D.. P. Š. G. Z. A., N.. Š.. Podľa výpisu

zo zbierky listín č. 152/55 KNV v Prešove potvrdil, že majetok Z. A. bol vykúpený podľa zákona č.
46/1948 Zb. výmerom ONV v Sabinove č. 19.140/1949 zo dňa 19.07.1949. Tento majetok bol Štátnym
majetkom odovzdaný dňa 06.10.1949. Predmetom zápisnice napísanej dňa 06.10.1949 na DMSK v U.
bolo odovzdanie vykúpeného pôdohospodárskeho majetku vlastníkov Z. A. a spol. v k.ú. U. do držby
a úžitku Čsl. štát. majetkom - nár. podnik. Zoznam parciel mal tvoriť integrujúcu súčasť zápisnice. V

zmysle listu Ministerstva financií SR zo dňa 17.02.2015 podľa dohody medzi vládou ČSSR a vládou
USA, ktorá nadobudla platnosť 20.02.1982, došlo poskytnutím finančnej náhrady zo strany vlády ČSSR
k úplnému vyporiadaniu a vyrovnaniu nárokov vlády USA alebo ich štátnych príslušníkov vo čsl. vláde.
Československá vláda bola oslobodená od všetkých záväzkov voči USA a ich štátnym príslušníkom v
súvislosti s opatreniami voči majetku, právam a záujmom riešenými touto dohodou. Mená Ľ.W. Y., Z.
A., N. J.. Y. G. P. Y. sú uvedené v zozname odškodnených osôb podľa Dohody medzi vládou ČSSR a

vládou USA o usporiadaní určitých otvorených nárokov a finančných otázok zo dňa 29.01.1982. Ľ.W.
Y., P. Y., D.. P. Y. G. Z. A. vlastnili v k.ú. U. nehnuteľný majetok zapísaný v PKV č. X, XX, XX, XX, XX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Menovaní vlastnili v
k.ú. U. aj ďalší majetok zapísaný v PKV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G. XXX, ktorý prešiel do
vlastníctva tretích osôb a v PKV č. XXX, ktorý prešiel do vlastníctva štátu výmerom pôdohospodárskeho

odboru ONV v Y. č. Pôd. XXX/XX zo dňa 19.01.1960. Podľa rozhodnutia ONV v Prešove č. 3740/1965
zo dňa 04.11.1965 štát vykúpil nehnuteľnosti vlastníkov Ľ. Y.G., P. Y., D.. P. Y. G. Z. A. zapísaný v PKV
č. X, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX. XXX v k.ú. U.. Podľa katastrálneho portálu boli menovaní naďalej vedení ako vlastníci na
LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G. XXX,

k.ú. U.. Žalovaný listom zo dňa 26.02.2015 požiadal OÚ Prešov, katastrálny odbor o opravu chyby v
katastrálnom operáte, podľa ktorej na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G. XXX, k.ú. U. bude opravený zápis z nezistených vlastníkov: Ľ. Y., P. Y.,
D.. P. Y., Z. A.Á., N. Y. G. G. Y. na Slovenskú republiku v správe SPF a v prípade lesných pozemkov
Slovenskú republiku v správe Lesov SR. OÚ Prešov rozhodnutím č.j. OU-PO-PLO-2016/003938-77/

ŠD zo dňa 31.10.2016 rozhodol, že nemení údaje v schválenom ROEP v k.ú. U. na LV č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX G. XXX. OÚ Prešov, odbor
opravných prostriedkov následne rozhodnutím č.j. OU-PO-OOP4-2017/008495-MIM zo dňa 10.03.2017
odvolanie SPF zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č.k.
2S/18/2017-176 zamietol žalobu žalovaného (SPF) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia OÚ Prešov

č.j. OU-PO-OOP4-2017/008495-MIM zo dňa 10.03.2017 v spojení s rozhodnutím OÚ Prešov č.j. OU-
PO-PLO-2016/003938-77/ŠD. Najvyšší súd SR rozsudkom, sp. zn. 1Sžrk/3/2019 kasačnú sťažnosť
zamietol. Z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 07.06.1949 vyplýva,
že požiadala ONV Prešov o zabezpečenie výkupu majetku (54 k.j. ornej pôdy, 10 k.j. pasienku, 136
k.j. lesa a 3 k.j. inej pôdy), keďže na majetku vlastníci riadne nehospodárili. Z listu Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.10.1949 vyplýva, že vzhľadom na rozhodnutie
zo dňa 18.08.1949 č. 30234/49-V/B-1 bol predmetný majetok dňa 06.10.1949 odovzdaný Čsl. št.
majetkom do držby a úžitku, spolu 72,8885 ha pôdohospodárskej pôdy. Ďalej z listu Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 10.06.1949 adresovaného Finančnej prokuratúre
vyplýva, že majetok Z. A., k.ú. U. nebol dotknutý konfiškáciou ani revíziou, ale podlieha výkupu.

Predmetom rozhodnutia KNV v Prešove zo dňa 29.09.1949, zn. 611-14/9-49-IX bolo označenie Čsl.
štátnych majetkov n.p. za kupca všetkého inventáru, zásob a iného zariadenia, ktoré až do prevzatia
vykúpenej pôdy vlastníka Z. A. v k.ú. U. slúžilo na jej obhospodarovanie. Podľa listu MNV v Bertotovciach
č. XXX/XX zo dňa 15.09.1965 sa plénum MNV uznieslo o výkupe pôdy D.. P. Š. a spol., ktorú užíva JRD.
Listomzodňa26.06.1965č.3740/1965ONVPrešovpožiadalMNV,abyprejednalvýkuppôdyapredložil

návrh na prevedenie výkupu. Podľa listu zo dňa 04.11.1965, č. 3740/1965 ONV v Prešove zaslal MNV
rozhodnutie o výkupe pôdy D.. P. Š. a spol. s tým, aby jedno rozhodnutie vyvesili na úradnej tabuli.
Listom Finančného odboru ONV v Prešove zo dňa 31.05.1965, č. Fin. 484/65.h bol požiadaný odbor
vodného hospodárstva o vykúpenie pozemkov Z. A. a spol. Zo zápisnice spísanej v U. dňa 29.09.1948
vyplýva, že spoločná žiadosť podaná odpredávateľmi Z. A. G. Ľ. Š. o schválenie kúpno-predajných

zmlúv nepostačuje. Nadobúdatelia sa uzniesli nepodať žiadosť o schválenie kúpnych zmlúv, keďže
podliehajú výkupu. Riaditeľstvo Národnej školy v U. listom zo dňa 19.03.1949 požiadalo o zabezpečenie
pozemku vo výmere 1,5 kj pre školské účely z dôvodu, že dostali správu o pokračovaní výkupu majetkuZ. A.. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 18.08.1949 bolo
rozhodnuté o prídele majetku Z. A. v k.ú. U. Čsl. štátnym majetkom.
3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej aj "katastrálny
zákon"), § 16 ods. 1, ods. 3, § 17ods. 2 v znení účinnom do 31.08.2017, § 17ods. 2 v znení
účinnom od 01.09.2017, § 29d ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a), ods. 7, ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona
č. 46/1948 Zb. o nové pozemkové reformě, § 13 ods. 2, § 15 ods. 1 body 2 a 3 zákona č. 65/1960

Zb. o národných výboroch, § 102 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 8 písm. a) zákona č.
62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a dospel k záveru,
že žalobca žalobcu je dôvodná. Skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že Zmluvou o prevode
vlastníctva č. 00340/2014-PKZP-K40009/14.00 uzavretou medzi žalovaným a Národnou diaľničnou
spoločnosťou, a.s. dňa 10.04.2014 došlo k prevodu vlastníctva k pozemkom (bližšie špecifikovaným

v zmluve), pričom v rozhodnom čase bola na príslušnom liste vlastníctva evidovaná p. Z. A. ako
nezistený vlastník pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu vlastníctva. Rovnako nebolo sporné, že
žalobca je jedným z dedičov po poručiteľke Z. A.. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k.
4D/412/2018-197, Dnot 37/2018, právoplatného dňa 06.03.2019, súd zistil, že medzi aktíva dedičstva
bola zahrnutá finančná čiastka v depozite žalovaného zložená ako kúpna cena za pozemky prevedené

na základe vyššie uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva v celkovej výške 84.377,54 EUR, z ktorej
žalobcovi pripadla 1/3, t.j. 28.125,84 EUR. Celková kúpna cena pozemkov vyplývala zo zmluvy o
prevode vlastníctva k pozemkom. Napokon, tvrdenie ohľadom výšky kúpnej ceny pozemkov nebolo
v konaní sporné. Ozrejmil, že obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že na listoch vlastníctva k
pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy uzavretej s NDS, a.s., bola v rozpore so zákonom uvedená

ako spoluvlastník právna predchodkyňa žalobcu. V súlade so skutočným právnym stavom v čase
uzavretia zmluvy spoluvlastníkom uvedených pozemkov reálne bola a mala byt' správne zapísaná aj
na liste vlastníctva Slovenská republika, a to z titulu zrealizovaného výkupu pozemkov v prospech čsl.
štátu podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Údaje katastra sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bola Z. A.

evidovaná na príslušných listoch vlastníctva ako nezistený vlastník predmetných pozemkov. Tvrdenia
ohľadom predchádzajúceho výkupu pozemkov podľa zákona č. 46/1948 Zb., pričom na základe tejto
skutočnosti mala byť v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva skutočným vlastníkom pozemkov
Slovenská republika, vniesol do konania žalovaný. Hoci v konaní primárne zaťažuje dôkazné bremeno
žalujúcu stranu, neznamená to, že žalovaná strana nemá v rámci svojej procesnej obrany povinnosť

tvrdiť významné skutočnosti popierajúce dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a tieto aj následne
preukázať predložením relevantných dôkazov. Každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno
svojho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný rozporoval hodnovernosť zápisu údajov v katastri nehnuteľností v čase
uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenie preukázať.
Nebolo postačujúce hodnoverne spochybniť zápis vlastníckeho práva v prospech Z. A., ako uvádzal

žalovaný, a teda že by žalobcovi mala prislúchať povinnosť preukázať vlastníctvo k pozemkom jeho
právnej predchodkyne v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Žalovaný v konaní produkoval
viacero listinných dôkazov majúcich preukázať, že došlo k výkupu predmetných pozemkov v zmysle
zákona č. 46/1948 Zb. v prospech československého štátu. Prvým z týchto dôkazov bolo rozhodnutie
Okresného národného výboru v Prešove, odboru vodného hospodárstva, pre veci poľnohospodárstva

a lesníctva, č. 3740/1965 zo dňa 04.11.1965. Podľa tohto rozhodnutia štát vykúpil podľa § 1 ods. 3
zákona č. 46/1948 Zb. pozemky v k.ú. U. (bližšie špecifikované v rozhodnutí) vlastníkov D.. P., Ľ., P.,
G., N., Z. Š., Z. A., G. Š., K. E., F. G. T. Š. G. K.N. Š.. Vyššie citované ustanovenia zákona č. 46/1948
Zb. predpokladali, že Okresný národný výbor požiada knižnou žiadosťou knižný súd, aby poznamenal
prevedenie výkupu v pozemkovej knihe. Táto poznámka o prevedení výkupu mala účinky prechodu

vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát. Pokiaľ pôda nebola zapísaná v pozemkových
knihách na území Československej republiky, alebo bol nesúlad medzi skutočným a knižným stavom,
výkup sa vyhlásil vyhláškou okresného národného výboru na jeho úradnej tabuli, ktorá mala účinok
prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde. Vyhláška sa mala vyvesiť tiež na úradnej tabuli v príslušnej obci.
Československý štát sa zaznamenával v pozemkovom katastri ako držiteľ vykúpenej pôdy s účinnosťou

odo dňa poznámky prevedenia výkupu v pozemkovej knihe, poprípade odo dňa vyhlásenia vyhlášky
na úradnej tabuli okresného národného výboru. V konaní nebolo preukázané, že by bola v pozemkovej
knihe zaznamenaná poznámka o výkupe pozemkov tvoriacich predmet zmluvy o prevode vlastníctva
uzavretej s NDS ani že by bola vyhláška o výkupe zverejnená na úradnej tabuli príslušného okresnéhonárodného výboru. Až poznámka o prevedení výkupu v pozemkovej knihe, prípadne zverejnenie
vyhlášky na úradnej tabuli okresného národného výboru malo účinky prechodu vlastníctva na štát. Na
druhej strane rozhodnutia sa uvádza, že rozhodnutie bolo vyvesené v U. dňa 11.11.1965 a zvesené dňa

02.07.1965, k čomu bol pripojený podpis predsedu MNV. Príslušné zákonné ustanovenia predpokladali,
že vyhláška o výkupe sa má vyvesiť aj na úradnej tabuli obce, avšak s uvedeným neboli spojené účinky
prechodu vlastníctva na štát. Sústavu národných výborov v čase vydania rozhodnutia č. 3740/1965
zo dňa 04.11.1965 upravoval zákon č. 65/1960 Zb., podľa ktorého sústavu národných výborov tvorili
krajské národné výbory, okresné národné výbory a v obciach mestské a miestne národné výbory. V

ďalšíchustanoveniachboliupravenékompetencienárodnýchvýborovnarôznychúrovniach.Pokiaľteda
rozhodnutie o výkupe bolo zverejnené na úradnej tabuli v U., čo bolo potvrdené pečiatkou a podpisom
predsedu miestneho národného výboru, potom nemožno konštatovať, že by bola splnená podmienka
zverejnenia vyhlášky na úradnej tabuli okresného národného výboru. Táto listina nepreukazuje prechod
vlastníctva k predmetným pozemkom na československý štát. Navyše osoby, od ktorých mali byť
pozemky vykúpené, boli v rozhodnutí označené iba menom a priezviskom bez ďalších identifikačných

údajov, t.j. tieto osoby neboli označené dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom. Výmerom č.
261/60 zo dňa 19.01.1960 bolo rozhodnuté o výkupe nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe
k.ú. U., protokol č. 164, a to kaštieľ s dvorom a hospodárskymi budovami na mená P., G., N., Ľ., D..
P. Š. G. Z. A., N.. Š.. Podľa tvrdenia žalobcu sa výmer č. 261/60 netýkal pozemkov, za ktoré zaplatila
NDS kúpnu cenu, keďže tieto pozemky neboli v trase diaľnice. Kaštieľ s dvorom sa nachádzal v dedine

(približne kde dnes stojí Obecný úrad Bertotovce) a diaľnica vedie minimálne 150 metrov nad dedinou
a je oddelená aj pozemkami tretích osôb. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel. Navyše
ani v tomto prípade nebola splnená podmienka uvedenia poznámky o výkupe v pozemkovej knihe,
prípadne zverejnenie vyhlášky o výkupe na úradnej tabuli okresného národného výboru, čo by malo
účinky prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát. Podľa výpisu zo zbierky listín č. 152/55 Krajský

národný výbor v Prešove potvrdil, že majetok Z. A. bol vykúpený podľa zákona č. 46/1948 Zb. výmerom
Okresného národného výboru v Sabinove č. 19.140/1949 zo dňa 19.07.1949. Tento majetok bol Štátnym
majetkom odovzdaný dňa 06.10.1949. Výmer č. 19.140/1949 nebol žalovaným predložený. Nebolo
tak preukázané, ktoré pozemky vo vlastníctve Z. A. boli skutočne predmetom tohto výmeru a či boli
splnenézákonnépredpokladyzakladajúceúčinkyprechoduvlastníctvakpozemkomnaštát.Predmetom

zápisnice napísanej dňa 06.10.1949 na DMSK v U. bolo odovzdanie vykúpeného pôdohospodárskeho
majetku vlastníkov Z. A. a spol. v k.ú. U. do držby a úžitku Čsl. štát. majetkom - nár. podnik. Zoznam
parciel mal tvoriť integrujúcu súčasť zápisnice. Zoznam pozemkov majúcich tvoriť súčasť zápisnice
nebol súdu predložený, t.j. nie je zrejmé, ktorých konkrétnych pozemkov sa malo týkať odovzdanie do
držby a užívania štátu. Čo sa týka rozhodnutia Americkej náhradovej komisie, Z. A. bola priznaná suma

7.782,50 USD s úrokmi z omeškania. Takisto však z tohto rozhodnutia nevyplýva, za aké pozemky bola
náhrada priznaná. V úvode rozhodnutia sa uvádza, že uplatnená pohľadávka je založená na údajnom
znárodnení alebo inom zhabaní príslušných štvrtinových podielov na 370 akrov pozemkov vrátane
úprav nachádzajúcich sa v U. v Československu. Z. A. si uplatnila aj nárok za stratu určitých lesných
pozemkov nachádzajúcich sa v Hermanovciach, Sabinov, Československo. Rozhodnutie Americkej

náhradovej komisie bolo navyše vydané pred rozhodnutím o výkupe č. 3740/1965 zo dňa 04.11.1965.
Ani touto listinou sa nepodarilo preukázať, že by vlastníctvo k pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy
uzavretej s NDS prešlo v minulosti na štát. K ďalšiemu listinnému dôkazu predloženému žalovaným
- Súpis pôdy podľa Novej pozemkovej reformy zo dňa 05.09.1948 obsahujúci Súpisovú prihlášku a
vyjadrenie DMSK v U. zo dňa 27.10.1948, žalobca uviedol, že sa netýka pozemkov pod telesom

diaľnice. Ani jedno parcelné číslo uvedené v tejto listine sa nezhoduje s parcelnými číslami pozemkov,
ktoré sa nachádzali pod telesom diaľnice v čase, keď ich žalovaný previedol na Národnú diaľničnú
spoločnosť, a.s. Toto skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel. Z listu Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 07.06.1949 vyplýva, že požiadali ONV Prešov o zabezpečenie výkupu
majetku (54 k.j. ornej pôdy, 10 k.j. pasienku, 136 k.j. lesa a 3 k.j. inej pôdy), keďže na majetku vlastníci

riadne nehospodárili. Z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.10.1949
vyplýva, že vzhľadom na rozhodnutie zo dňa 18.08.1949 č. 30234/49-V/B-1 bol predmetný majetok dňa
06.10.1949 odovzdaný Čsl. št. majetkom do držby a úžitku, spolu 72,8885 ha pôdohospodárskej pôdy.
Ďalej z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 10.06.1949 adresovaného
Finančnej prokuratúre vyplýva, že majetok Z. A., k.ú. U. nebol dotknutý konfiškáciou ani revíziou, ale

podlieha výkupu. V týchto listinách sa neuvádza označenie konkrétnych pozemkov, preto nepreukazujú,
že by vlastníctvo k pozemkom, ktoré tvorili predmet zmluvy uzavretej s Národnou diaľničnou spoločnosť,
a.s., prešlo na štát na základe výkupu. Uvedená argumentácia sa vzťahuje aj na list Miestneho
národného výboru v U. č. 231/65 zo dňa 15.04.1965. Listom Finančného odboru ONV v Prešovezo dňa 31.05.1965, č. Fin. 484/65.h bol požiadaný odbor vodného hospodárstva ONV v Prešove o
vykúpenie pozemkov Z. A. a spol., rovnako sa neuvádza konkrétne označenie pozemkov, uvedené
taktiež nepreukazuje, že by k výkupu reálne došlo. Uskutočnenie výkupu nepreukazuje ani zápisnica

napísaná v obci U. dňa 29.09.1948 na obvodnom úrade, žiadosť Riaditeľstva Národnej školy v U. č. XX/
XXXX zo dňa 19.03.1949, žiadosť o pridelenie maštale zo dňa 02.06.1950, rozhodnutie Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 18.08.1949 (neuvádza sa identifikácia
pozemkov). Rozhodnutím Krajského národného výboru v Prešove zo dňa 29.09.1949, zn. 611-14/9-49-
IX boli Čsl. štátne majetky n.p. označené za kupca všetkého inventáru, zásob a iného zariadenia, ktoré

až do prevzatia vykúpenej pôdy vlastníka Z. A. v k.ú. U. slúžilo na jej obhospodarovanie. Prílohu tvoril
výkaz poľného inventáru. Predmetom tohto rozhodnutia tak neboli pozemky, preto je tento dôkaz pre
konanie tunajšieho súdu irelevantný. K dôkazu označenému ako súpis pôdy v katastrálnom území Y.,
obecF.vpozemkovoknižnomprotokole207zneznámehodňažalobcauviedol,žepozemkypodtelesom
diaľnice neboli zapísané v PK vložke č. XXX k.ú. Y., ale ide o pozemky mimo trasy diaľnice. Žalovaný
tvrdil, že niektoré parcelné čísla sa zhodujú, avšak parcela č. XXX, XXX/X v k.ú. U. nemala súvis s parc.

č. XXX/X, XXX/X G. XXX/X v k.ú. Y.. Podľa žalobcu nesedeli parcelné čísla, katastrálne územie a ani
číslo pozemkovo knižnej vložky. Predmetom zmluvy uzavretej s NDS, a.s. boli pozemky v k.ú. U., nie
Y.. Žalovaný na prednesenú argumentáciu žalobcu nereagoval, rovnako nepoprel tvrdenie o tom, že
obsahom tohto súpisu neboli pozemky nachádzajúce sa pod diaľnicou. K dôkazom - „geometrický plán s
listomzodňa31.07.1962vovecivyporiadanianovostavbypredajneJednotaanávrhuzneseniaakúpno-

predajná zmluva z 04.09.1962 týkajúce sa intravilánovej parcely pod predajňou Jednota mpč 17-18/
a/2/1“ žalobca uviedol, že tu bol vykonaný vklad do pozemkovej knihy pod č. 42/960 (správne malo byť
32/1960). V prípade kúpnej zmluvy z 04.09.1962 sa nachádza pečiatka čd 2358/62, takže išlo o následný
prepis z MNV na Jednotu ľud. sp. družstvo. Uvedený pozemok nebol predmetom konania ROEP U.,
nakoľko tento pozemok bol prepísaný v PK z Z. A. na štát už v roku 1960, takže nemohol byť písaný

na Z. A. v čase, keď došlo k prepisu pozemkov pod diaľnicou na NDS. Na túto argumentáciu žalovaný
nereagoval. Podľa obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.1962 bol MNV v U. zapísaný v pozemkovej
knihe ako vlastník nehnuteľnosti, ktoré zmluvou prevádzal Jednote, ľudovému spotrebnému družstvu.
Pokaľ bol MNV už v tomto čase evidovaný ako vlastník pozemku v pozemkovej knihe, potom tento
konkrétny pozemok nemohol byť predmetom zmluvy uzavretej v roku 2014 s NDS, a.s. Výmer Dočasnej

okresnej správnej komisie v Sabinove, ktorým bola uvalená národná správa na pôdohospodársky
majetok Z. A. a spol. v k.ú. U., rovnako nepreukazuje prechod vlastníctva k predmetným pozemkom
na štát. Uskutočnenie výkupu pôdy nebolo v kompetencii dočasnej okresnej správnej komisie, takisto
v tomto výmere nie sú identifikované konkrétne pozemky. Žalobca v priebehu konania argumentoval aj
skutočnosťou, že niektoré osoby uvádzané v listinách predložených žalovaným už v čase ich vydania

nežili, napr. P. Y. zomrel 28.06.1958, G. Y., N. Š. zomrela 20.11.1944, F. Y. zomrel 21.04.1945. Uvedené
preukazoval uznesením v pozostalostnej veci neb. G. Y. zo dňa 15.06.1949, výpisom zo zápisnice
v pozostalostnej veci N. Y., zomr. v Kremničke 20.11.1944, článkom uverejneným v denníku Pravda,
fotografiou pomníka P. Y.. Vzhľadom na uvedené im predmetné rozhodnutia nemohli byť doručené, a
teda ani nemohli nastať právne účinky rozhodnutia. S uvedenou podpornou argumentáciou žalobcu sa

súd stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalovanému sa nepodarilo
preukázať ním uvádzané skutkové tvrdenie, že predmetné pozemky by v čase uzavretia zmluvy o
prevode vlastníctva s NDS, a.s. mali byť vo vlastníctve Slovenskej republiky. Naopak bolo nesporné,
že na príslušnom liste vlastníctva bola v rozhodnom čase ako nezistený vlastník evidovaná právna
predchodkyňa žalobcu, Z. A.. Údaje katastra sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, k čomu však

nedošlo. Žalovanému tak vznikla povinnosť vyplatiť vlastníkovi, resp. jeho právnemu nástupcovi kúpnu
cenu za predaj pozemkov. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa
názoru žalovaného sa na daný prípad malo aplikovať ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.
v znení účinnom do 31.08.2017, podľa ktorého mal žalovaný prijatú náhradu vyplatiť vlastníkovi, ak o
ňu požiada do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o vyvlastnení, najneskôr však do desiatich rokov

odo dňa vyvlastnenia. Uvedené zákonné ustanovenie bolo novelizované s účinnosťou od 01.09.2017,
podľa ktorého mal žalovaný prijatú náhradu vyplatiť vlastníkovi, ak o ňu požiada. Náhrada je splatná
najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám
účinným od 01.09.2017 na plnenie finančných náhrad podľa § 17 ods. 2 a § 19 ods. 8 prijatých fondom
do 31.08.2017 sa po 01.09.2017 použijú ustanovenia tohto zákona. Na základe znenia prechodného

ustanovenia súd vyslovil názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať novelizované znenie § 17 ods.
2 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2017. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel, aby
sa na plnenie finančných náhrad použili ustanovenia predpisov účinných do 31.08.2017, bolo by to
vyslovene uvedené v prechodnom ustanovení, napr. formuláciou, že konanie o poskytnutí náhrady sadokončí, prípadne na právne vzťahy sa použijú ustanovenia doterajších predpisov. Náhrada za predaj
pozemkov bola žalovaným prijatá pred 31.08.2017. Kúpna cena za pozemky bola splatná do 60 dní
od podpisu zmluvy o prevode vlastníctva obidvomi zmluvnými stranami, k čomu došlo 10.04.2014.

Náhrada bola splatná do dvoch rokov od podania žiadosti. Žiadosť o poskytnutie náhrady bola doručená
žalovanému dňa 06.05.2019, t.j. lehota na plnenie uplynula dňa 06.05.2021. Premlčacia doba začala
plynúť dňa 07.05.2021, žaloba bola podaná na súde dňa 06.06.2022, t.j. pred uplynutím premlčacej
doby. Pokiaľ by súd akceptoval argumentáciu žalovaného, že je potrebné aplikovať § 102 Občianskeho
zákonníkaapremlčaciadobabyplynulaododňa,keďsaprávouplatniloužalovaného,t.j.od06.05.2019,

potom by premlčacia doba uplynula 06.05.2022. V súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 bol prijatý zákon č. 62/2020 Z.z. Premlčacie doby od účinnosti uvedeného zákona
(27.03.2020) do 30.04.2020 neplynuli, t.j. premlčacia doba v roku 2020 sa predĺžila o 35 dní. V čase
účinnosti od novely cit. zákona (19.01.2021) do 28.02.2021 premlčacie doby opätovne neplynuli, t.j.
premlčacia doba v roku 2021 sa predĺžila o 40 dní. Premlčacia doba sa tak predĺžila celkovo o 75 dní,
t.j. aj v prípade, že by súd počítal plynutie premlčacej doby odo dňa uplatnenia nároku u žalovaného,

stále by bol nárok uplatnený na súde včas. Rovnako podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka platí,
že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, t.j. v čase od
uplatnenia práva u žalovaného premlčacia doba neplynula. Žalobca uvádzal, že z opatrnosti uplatnil
listom zo dňa 11.08.2017 v čase, keď ešte nebolo ukončené dedičské konanie, doručeným žalovanému

dňa 16.08.2017, vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu. Ak by sa posudzovala premlčacia lehota
od podania tejto žiadosti, tak by lehota na plnenie uplynula 16.08.2019, a teda premlčanie nenastalo skôr
ako 16.08.2022. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na námietku premlčania neprihliadol. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil
žalobu ako dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

3.1. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2
OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie finančných prostriedkov
u žalovaného dňa 06.05.2019, dvojročná lehota na plnenie uplynula dňa 06.05.2021. Žalobca žiadal
priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. od 07.05.2021, kedy základná úroková sadzba
ECB predstavovala 0,00%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške

5% ročne z priznanej sumy od 07.05.2021 do zaplatenia. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval,
sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného ohľadom nedostatku plnomocenstva udeleného žalobcom
právnemu zástupcovi. Na ozrejmenie uviedol, sporné plnomocenstvo bolo udelené bez časového
obmedzenia,súdubolodoručenésosvedčovacoudoložkouozaručenejkonverzii.Akovyplývazobsahu
spisu, plnomocenstvo bolo akceptované súdom aj v rámci dedičského konania. Z uvedeného dôvodu

nemal pochybnosti o účinkoch právneho zastúpenia žalobcu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.1
C.s.p.tak,žežalobcoviakocelkovoúspešnejstranesporupriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnom
rozsahu, pričom si vymienil o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, žiadal ho zmeniť a žalobu žalobcu
zamietnuť alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýsúdny

proces,žedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniama žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní zotrval
na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v priebehu prvoinštančného konania. Za nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu predovšetkým považoval skutočnosť,
že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k preukázanie totožnosti neznámych (nezistených)

vlastníkov. Z uvedeného mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by neznámy (nezistený) vlastník,
ktorý bol v katastri evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností v čase pred ich prevodom, bol osobou
totožnou s poručiteľkou žalobcu. Zo žiadnych žalobcom predložených dokumentov nie je možné túto
skutočnosť verifikovať. Jedná sa pritom o conditio sine qua non na to, aby mohlo dôjsť k vyplateniu
finančných prostriedkov z depozitu žalovaného. Zdôraznil, že potrebná procesná ingerencia v tomto

prípade zaťažovala výlučne žalobcu. Vyslovil názor, že žalobca nedokázal do momentu podania žaloby
v tomto civilnom sporovom konaní doručiť príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru také
dokumenty, ktoré by vedeli s určitosťou identifikovať neznámeho (nezisteného) vlastníka a zmeniť ho
na vlastníka známeho (k uvedenému nedošlo ani v rámci dedičského konania). Z tohto dôvodu jenepochopiteľné ako mohol konajúci súd túto skutočnosť prehliadnuť a nevysporiadať sa s otázkou
aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti akcentoval, že nie je dostačujúci iba predpoklad o
tom, že meno a priezvisko neznámych vlastníkov sa zhoduje s menom a priezviskom poručiteľky

žalobcu. Skutočnosť, že neznámy (nezistený) vlastník je osoba zhodná a identická s poručiteľkou
žalobcu musí byť zistená a preukázaná bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, t.j. s určitosťou
rovnajúcou sa 100% istote. Vzhľadom na uvedené mal za to, že k uvedenému preukázaniu v tomto
civilnom sporovom konaní nedošlo a z tohto dôvodu mal za to, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne
legitimovaný. Žalobca v danom civilnom sporovom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dátumy

narodenia, bydlisko, či akékoľvek iné údaje neznámeho (nezisteného) vlastníka, tak aby bolo možné
overiť dôvodnosť nároku, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Vo vzťahu k uvedenému
poukázal na to, že v rámci sporných nehnuteľností bolo realizované aj konanie o ROEP, avšak vzhľadom
k tomu, že ani po tomto konaní nedošlo v katastri nehnuteľnosti k zmene neznámeho (nezisteného)
vlastníka na známeho, je možné usudzovať, že žalobca nedisponuje žiadnymi listinnými (či inými)
dôkazmi, ktorými by takúto zmenu mohol docieliť. Žalobca pritom v rámci konania o ROEP mal možnosť

takéto dokumenty predložiť, no očividne k tejto skutočnosti nedošlo. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
sa v napádanom rozsudku vôbec nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Konajúci súd vôbec
neuviedol na základe akých skutočností a dôkazov dospel k jednoznačnému záveru o tom, že neznámi
vlastník je osoba identická s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca v tomto civilnom sporovom
konaní neprodukoval jediný dôkaz, ktorý by jeho aktívnu vecnú legitimáciu náležite preukazoval a

odôvodňoval. Z tohto dôvodu nemalo byť podanej žalobe vyhovené. Konajúci súd nie len že túto
otázku nesprávne posúdil ale rovnako sa k nej ani len žiadnym spôsobom nevyjadril, čo zakladá
taktiež aj arbitrárnosť napádaného rozsudku. V konaní nebolo sporné, že v čase prevodu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam svedčalo vlastnícke právo v prospech neznámeho (nezisteného)
vlastníka.Avšak,nevyhnutnýmpredpokladomvyplateniafinančnýchprostriedkovzdepozitužalovaného

je jednak stotožnenie neznámeho (nezisteného) vlastníka a súčasne preukázanie právneho vzťahu
medzi neznámym (nezisteným) vlastníkom a medzi žiadateľom. K uvedenému však v tomto civilnom
sporovom konaní nedošlo, a preto nie je možné konštatovať, že by žalobca bol oprávnenou osobou
na vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu. Vo vzťahu k posúdeniu otázky vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam súdom prvej inštancie namietal, že jedinou skutočnosťou, na základe ktorej

konajúci súd posúdil existenciu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech právnych
predchodcov žalobcu, bol zápis v katastri nehnuteľností SR. Takéto odôvodnenie a preukázanie
existencie vlastníckeho práva je potrebné podľa názoru žalovaného považovať za nedostatočné a
arbitrárne. Ak aj prvostupňový súd uviedol, že v prospech žalobcu svedčil zápis v katastri nehnuteľností
k sporným nehnuteľnostiam, tak predmetné tvrdenie súdu nie je pravdivé ani správne. Argumentoval,

že v čase prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na Národnú diaľničnú spoločnosť a.s.
svedčilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech neznámej vlastníčky, ktorou bola Z. A..
Z katastra nehnuteľností podľa odvolateľa nevyplynulo, že by vlastnícke právo svedčalo v prospech Z.
A., N.. Š. Q.. XX.XX.XXXX, t.j. v prospech právnej predchodkyne žalobcu. Mal za to, že v tejto súvislosti
nie je možné si zamieňať a bez ďalšieho stotožňovať neznámeho vlastníka s poručiteľkou žalobcu a

to až do okamihu keď nedôjde k preukázaniu, že sa jedná o identické osoby (k čomu však v tomto
civilnom sporovom konaní nedošlo). Považoval za nevyhnutné, aby sa konajúci súd bližšie zaoberal
otázkou neznámeho (nezisteného) vlastníka. Ozrejmil, že skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je ako
vlastník evidovaná osoba neznámeho (nezisteného) vlastníka má podľa odvolateľa svoj zákonný dôvod,
ktorým je, že katastru nehnuteľností SR neboli predložené žiadne také dokumenty, na základe ktorých

by bolo možné osobu neznámeho (nezisteného) vlastníka stotožniť. Z dôvodu absencie dostatočných
dokumentov preukazujúcich údaje neznámeho (nezisteného) vlastníka považoval za potrebné, aby
osoba (v tomto prípade žalobca), ktorá sa domáha vyplatenia finančných prostriedkov z depozitu
dostatočným spôsobom preukázala jednak svoj vzťah k neznámemu (nezistenému) vlastníkovi a
súčasne identifikačné údaje neznámeho (nezisteného vlastníka). Zdôraznil, že v danom prípade ani len

nie je možné uvažovať o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, tak ako to uviedol prvostupňový
súd, pretože údaje katastra k neznámemu (nezistenému) vlastníkovi absentujú a doposiaľ neboli
preukázané a nedošlo k stotožneniu danej osoby. Z uvedeného dôvodu mal za to, že bolo nevyhnutné,
aby žalobca najskôr žalobou o určenie sa domáhal určenia, že mu svedčí vlastnícke právo v prospech
sporných nehnuteľností. Žalobca bol taktiež povinný preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu

na danom určení. Žalobca mohol takto postupovať aj v rámci tohto civilného sporového konania a to
napríklad prostredníctvom návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle § 214 ods. 2 C.s.p.. K
uvedenému však nedošlo. Ozrejmil ďalej, že v tomto smere je podľa neho irelevantné aj rozhodnutie
dedičského súdu, ktoré nie je žiadnym spôsobom oprávnené odstrániť naznačený rozpor ohľadomotázky vlastníckeho práva. V predmetnom dedičskom konaní sa absolútne neposudzovala a neriešila
identifikácia neznámeho (nezisteného) vlastníka. V tomto prípade sa iba poukázalo na kúpnu zmluvu
s Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a na výpis z katastra nehnuteľností. V oboch prípadoch však

bol ako vlastník sporného pozemku uvedený neznámy, resp. nezistený vlastník a nie Z. A., N.. Š.
Q.. XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie predmetného dedičské rozhodnutie, v
odôvodnení ktorého príslušný súd uvádza, že „poručiteľka (t.j. Z. A., N.. Š. Q.. XX.XX.XXXX) zomrela v
Spojených štátoch amerických, dedičské konanie po nej na Slovensku doposiaľ neprebehlo. Poručiteľka
zanechala závet, spísaný v USA, ktorým svoj majetok odkázala manželovi J. A., ktorý následne zomrel

dňa 30.11.1993 a všetok majetok odkázal J. A., F. A. G. O. A.“. Z takto koncipovaného odôvodnenia
z predmetného dedičského rozhodnutia vyplýva, že predmetom daného dedičského konania ani len
nemohla byť sporná nehnuteľnosť, nakoľko poručiteľka mala závetom všetok svoj majetok prenechať
jej manželovi. Sporná nehnuteľnosť (resp. nárok na vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu
žalovaného) tak mohlo byť predmetom dedičského konania iba po manželovi poručiteľky, t.j. po J. A..
Uznesenie dedičského súdu je preto potrebné považovať za zmätočné a v rozpore so zákonom a v

žiadnom prípade nemôže takéto rozhodnutie predstavovať akýkoľvek podklad preukazujúci dôvodnosť
žalobcovho nároku. Ani predmetné uznesenie dedičského súdu tak nie je možné podľa názoru
odvolateľa považovať za dokument preukazujúci akúkoľvek relevanciu nároku, ktorého zaplatenia sa
žalobca v tomto konaní domáha. Žiadny iný dokument, z ktorého by vyplývala existencia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam (resp. nárok na vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu

žalovaného) v prospech poručiteľky žalobcu v tomto civilnom sporovom konaní predložený nebol. Na
základe uvedených dôvodov považoval za absurdné a arbitrárne odôvodnenie napádaného rozsudku,
v časti kde konajúci súd mal za preukázané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech
právnej predchodkyne žalobcu na základe výpisu z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností SR (bod 60
Napádaného rozsudku). V tejto súvislosti akcentoval, že zápis v katastri nehnuteľností v čase prevodu

nehnuteľností svedčil v prospech neznámeho (nezisteného) vlastníka a nie v prospech poručiteľky
žalobcu. Z uvedených dôvodov namietal, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil otázku
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na Národnú diaľničnú spoločnosť
a.s. a to tým, že osobu neznámeho (nezisteného) vlastníka si konajúci súd svojvoľne a bez akýchkoľvek
ďalších dôkazov stotožnil s poručiteľkou žalobcu. V tomto civilnom sporovom konaní nebol predložený

jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že poručiteľka Žalobcu niekedy nadobudla vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam, resp. že poručiteľku je potrebné považovať za neznámeho (nezisteného)
vlastníka. Bez preukázania týchto esenciálnych skutkových okolností, nie je možné dospieť k záveru,
že poručiteľka bola vlastníčkou sporných nehnuteľností a teda, že by jej (resp. jej právnym nástupcom)
vznikol nárok na vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu žalovaného.

6. Žalobca vo vyjadreniu k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V úvode odvolania
skonštatoval, že počas celého súdneho konania na súde prvej inštancie nebola medzi účastníkmi sporná
skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu Z. A. bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník v
čase prevodu na pozemkov na Národnú diaľničnú spoločnost'. Z uvedeného mal za to, že súd nemusel

osobitne vykonávať dokazovanie ohľadom tejto otázky. Podčiarkol, že táto skutočnosť vyplývala okrem
iného aj zo zmluvy s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., z dedičského rozhodnutia po Z. A. ako
z rozhodnutí správnych orgánov a súdov vo veci zmeny ROEP Bertotovce, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu. Poukázal na to, že na zostatkových listoch vlastníctva, z ktorých došlo k prepisu časti pozemkov
na Národnú diaľničnú spoločnosť boli navyše pred vydaním dedičského rozhodnutia po Z. A. doplnené

identifikačné údaje poručiteľky, pričom tieto zostatkové listy vlastníctva boli predmetom dedenia. Zastal
názor, že tvrdenie žalovaného spočívajúce v tom, že síce bol nezistený vlastník Z. A. zapísaná v
katastri nehnuteľností ako vlastník v čase prevodu na pozemkov na Národnú diaľničnú spoločnosť, ale
že nie preukázané, že sa jednalo o právnu predchodkyňu žalobcu, je novota, ktorú žalovaný uplatnil
až v odvolacom konaní. Žalobca mal za to, že je preukázané, že 1/3 finančnej náhrady v depozite

SPF zdedil. Vzhľadom na to, že dedičské rozhodnutie je verejnou listinou, ten kto spochybňuje závery
dedičského konania má povinnosť kvalifikovane spochybniť vlastníctvo. Uvedené tvrdenie žalovaného
ostalo iba v rovine tvrdení, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu prečo by sa nemalo jednať o Z. A.
právnu predchodkyňu žalobcu. Vysvetlil, že aj v zmluve o prevode vlastníctva pozemkov na Národnú
diaľničnú spoločnosť sa táto zmluva týka aj súrodencov Z. A. a je tam uvedené aj jej rodné meno a pri

niektorýchlistochvlastníctvadokoncajejrodičov.Vdedičskomkonanísaprejednávalafinančnánáhrada
za pozemky nakoľko pozemky boli prepísané na Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. V čase prepisu
bola Z. A. identifikovaná rodným menom a na listoch vlastníctva boli uvedení aj súrodenci poručiteľky,
príp aj rodičia (vid zmluva o prevode vlastníctva medzi SPF a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.).Poukázal tiež na to, že k súdnemu spisu v tomto súdnom spore je aj pripojený dedičský spis po neb.
Z. A., v ktorom sa nachádzajú pripojené listy vlastníctva č. XXX,XXX,XXX,XXX (časť' odčlenená na
LV č. XXXX), LV č. XXX (časť odčlenená na LV č. XXXX) všetky k.ú. U., z ktorých bola odpísaná

časť pozemkov pod diaľnicou na Národnú diaľničnú spoločnosť. Na LV č. XXX,XXX,XXX,XXX (časť
odčlenená na LV X XXXX), LV č. XXX (časť odčlenená na LV č. XXXX) všetky v k.ú. U., bolo v roku 2018
vykonanénakatastridoplnenieosobnýchúdajovZ.A.astotožnenieporučiteľky.NaLVXXXXaLVXXXX
sa nedopĺňali nakoľko boli na základe zmluvy o prevode vlastníctva prepísané na Národnú diaľničnú
spoločnosť. K tvrdeniu, že finančná náhrada mala byť zahrnutá namiesto dedičstva po Z. A. do dedičstva

po J. A. uviedol, že dedičské konanie po Z. A. bolo zahájené v roku 2018 nakoľko vdovec po nej už dávno
nežil,pretosapochopiteľnekonalosdedičmi(synavnuciZ.G.J.A.).Dedičiauzatvorilidedičskúdohodu.
Okruh dedičov je správny a súd je dedičským rozhodnutím viazaný. Tiež listiny predložené žalovaným
sú nejednoznačné a nespoľahlivé. Z. A. bola riadne zapísaná aj v pozemkovej knihe, z ktorej sa prevzali
údaje do konania ROEP. Takže sa nejedná o nejaký chybný údaj na základe ROEP. Údaje ROEP U.
boli predmetom posúdenia a kontroly správnych orgánov a správnych súdov, ktorých rozhodnutia sú

založené v súdnom spise). Údaje ROEP U. boli správne. K založeniu listov vlastníctva došlo z iniciatívy
štátu.RozhodnutieoschváleníROEPmácharakterverejnejlistiny,zktorejvyplývaajdôkaznásilalistiny.
7. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej pôvodnej odvolacej argumentácii. Mal za
to, že vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu je vágne, neurčité a všeobecné. Žalobca dookola opakuje
ním tvrdené skutočnosti v priebehu celého civilného sporového konania, avšak žiadne nové skutočnosti

nepridáva a nedokáže kvalifikovane poprieť skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní.

8. Žalobca v duplike na repliku žalovaného zotrval na svojej pôvodnej argumentácii.
9. V ostatných podaniach adresovaných súdu obe sporové strany zopakovali svoju doterajšiu
argumentáciu a neuviedli žiadne nové tvrdenia.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods. 1 C.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým

spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

12. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré

žalobe vyhovel, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o
tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva

možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

13. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho

privodili priaznivé rozhodnutie. Jeho námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho
posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súdzaoberallentýmiodvolacíminámietkamiaargumentmižalovaného,ktoréboliprerozhodnutieoodvolaní
odvolacím súdom relevantné.

14. Prvou odvolacou námietkou bola otázka stotožnenia Z. A., N.. Š. Q.. XX.XX.XXXX, právnej
predchodkyne žalobcu, s neznámou vlastníčkou Z. A. N.. Y., ktorej pozemky v k.ú. U.W., okrese Prešov
boli predmetom prevodnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zástupcom nezistených vlastníkov
a NDS, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím OÚ Prešov zo dňa
03.07.2014. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Konštatuje, že súd prvej inštancie

otázku právnej predchodkyne žalobcu a jej totožnosť s neznámou vlastníčkou Z. A. N.. Y. bližšie neriešil,
pretože nebola žalovaným spochybnené. Odhliadnuc, že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní,
odvolací súd konštatuje, že obsah spisu dáva dostatočný podklad pre záver, že žalobcovi svedčí aktívna
legitimácia pre uplatnený nárok. Odvolací súd poukazuje na dedičský spis po neb. Z. A., v ktorom sa
nachádzajú pripojené listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX (časť' odčlenená na LV č. XXXX), LV
č. XXX (časť odčlenená na LV č. XXXX) všetky k.ú. U., z ktorých bola odpísaná časť pozemkov pod

diaľnicou na Národnú diaľničnú spoločnosť. Na LV č. XXX,XXX,XXX,XXX (časť odčlenená na LV X
XXXX), LV č. XXX (časť odčlenená na LV č. XXXX) všetky v k.ú. U. bolo v roku 2018 vykonané na katastri
doplnenie osobných údajov Z. A. a stotožnenie poručiteľky, ako aj na rozhodnutie Americkej náhradovej
komisie, ktorým bola Z. A. priznaná suma 7.782,50 USD s úrokmi z omeškania za znárodnené alebo
inak zhabané príslušné štvrtinové podiely na 370 akrov pozemkov vrátane úprav nachádzajúcich sa v

U. v Československu.

15. Druhá odvolacia námietka sa tiež týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a súvisí s dedičskou
postupnosťou. Žalovaný namieta, že poručiteľka Z. A. zanechala závet, spísaný v USA, ktorým svoj
majetok odkázala manželovi J. A., ktorý následne zomrel dňa 30.11.1993 a všetok majetok odkázal

J. A., F. A. G. O. A.“, teda, že predmetom daného dedičského konania ani len nemohla byť sporná
nehnuteľnosť, nakoľko poručiteľka mala závetom všetok svoj majetok prenechať jej manželovi, sporná
nehnuteľnosť (resp. nárok na vyplatenie finančných prostriedkov z depozitu žalovaného) tak mohlo byť
predmetom dedičského konania iba po manželovi poručiteľky, t.j. po J. A.. Ani táto námietka nie je
dôvodná. Dedičské konanie po poručiteľke Z. A. bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I, pod

sp.zn..4D/412/2018,Dnot37/2018,pričomprávoplatneboloskončenédňa06.03.2019,tedavčase,keď
manžel poručiteľky nežil. Účastníkmi dedičského konania boli preto jeho nástupcovia, teda aj žalobca,
ktorý zdedil nárok na finančné náhradu, ktorý je predmetom toho konania.

16. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

17. Na základe uvedeného, obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 387 ods.
1, 2 C.s.p. potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).