Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2021200229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Obec Bučany, so sídlom Námestie sv. Floriána
269/1, 919 28 Bučany, IČO: 00 312 321, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu žalovaného č.
Bu-395/2021, Bu-432/2021 zo dňa 14. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 15. júna 2021 (ďalej len žiadosť) požiadal žalovaného ako povinnú
osobu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(zákonoslobodeinformácií)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonoslobode
informácií) o sprístupnenie informácií:
1) kto, v ktorom čase a akým správnym aktom rozhodol o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie
štúdie IBV Chrenová II;

2) aké relevantné dôvody viedli žalovaného k rozhodnutiu (kedy zverejnené a kým) nepokračovať
v realizácii alebo pozastaviť realizáciu štúdie IBV Chrenová II;
3) akým spôsobom, kedy a kým došlo k zrušeniu uznesenia č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017,
pričomtotouzneseniežalobcapovažujezaverejnýprísľubpodľa§850zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov;
4) na základe akej konkrétnej požiadavky, rozhodnutia, splnomocnenia uzatvoril starosta žalovaného
zmluvu o dielo č. 1130103036/148 na položenie asfaltovej zmesi na stavbe Bučany – Chrenová ulica,

ktorej realizáciu žalobca považuje za v priamom rozpore s účelom uznesenia č. 62/2017 zo dňa 22.
novembra 2017, pričom ešte pred uzatvorením spomenutej zmluvy Obec Malženice ako stavebný úrad
príslušným podľa § 117 a § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) podľa § 35 ods. 4
stavebného zákona zastavila konanie vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby „Účelová komunikácia“
č. Výst.MAL – 209/2018/Sá-35 a toto rozhodnutie bolo doručené žalovanému;
5) kedy bolo žalovanému doručené právoplatné rozhodnutie o povolení stavby v zmysle zmluvy o dielo

č. 1130103036/148 a kým bolo vydané;
6) ktoré konkrétne zistenia, kým boli šetrené a v ktorom čase boli zisťované alebo šetrené, viedli
k tvrdeniam starostu žalovaného, ktoré odzneli na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva
žalovaného, súvisiace s problematikou realizácie, resp. nezrealizovania štúdie IBV Chrenová II,s poukazom na to, že v bode 11. „Rôzne“, odsek Chrenová II, zápisnice zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva žalovaného zo dňa 28. apríla 2021 bol zverejnený zápis výroku, že „starosta zistil, že nie
všetci občania chcú pozemky pod cestou odpredať“.

2. Žalobcova žiadosť bola žalovanému doručená dňa 18. júna 2021. Lehota na vybavenie žiadosti
v dĺžke 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií
(v znení účinnom do 28.02.2025) márne uplynula posledným dňom lehoty 30. júna 2021. Podľa
§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie,

ktorým odmietol informácie poskytnúť. Dňom doručenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného žalobcovi
je v zmysle citovaného ustanovenia 5. júl 2021. Dňa 8. júla 2021 podal žalobca odvolanie proti tomto
fiktívnemu rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že žalovaný svojou nečinnosťou porušil svoju povinnosť podľa
§ 18 ods. 2 zákona o slobode informácií vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie
o nesprístupnení informácií. Fiktívne rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, v dôsledku čoho je
nezákonné a nepreskúmateľné. Neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovaných

informácií. Žalobca žiadal fiktívne rozhodnutie zrušiť a požadované informácie sprístupniť alebo vec
vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol starosta žalovaného rozhodnutím č. Bu-395, Bu-432/2021 zo dňa 14.
júla 2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a žalobcovi sprístupnil

nasledovné informácie:
K bodu 1) žiadosti - o realizácii štúdie IBV Chrenová II nebolo nikdy rozhodnuté ani neboli v žiadnom
rozpočte žalovaného na túto stavbu vyčlenené prostriedky. Projekt výstavby v uvedenej lokalite je len
vo forme „štúdie“, ktorá bola potrebná pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového
usporiadania a funkčného využitia a ako nástroj na spodobnenie a overenie územného plánu pri

zmenách a doplnkoch územného plánu. Platný územný plán žalovaného počíta v záväznej časti v
súlade s § 11 ods. 6 stavebného zákona so spracovaním a schválením územného plánu zóny, ktorý
je potrebný na plánovanie a stavebné konanie. Na základe predchádzajúceho je odpoveď na bod
1 a bod 2 žiadosti - nikto nerozhodol o pozastavení či nepokračovaní. Štúdia bola spracovaná a
použitá na predbežné územné plánovanie, územný plán zóny však spracovaný a schválený nebol.

Rovnako finančné prostriedky potrebné na dopravné a technické vybavenie pri realizácii podľa návrhu
urbanistickej štúdie predpokladané štúdiou ešte v roku 2012 vo výške 1.218.512,00 eur nikdy neboli
obecným zastupiteľstvom v rozpočte žalovaného vyčlenené, a teda uvedený projekt nikdy reálne
nezačal.
K bodu 3) žiadosti - uznesenie č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017 bolo starostom obce podpísané

v zákonom stanovenom termíne a je teda platné. Realizované bolo vkladom do katastra zámenných
zmlúv V889/2017, povoleným dňa 8. januára 2018 – 22/18. Žiadne časové limity uvedené uznesenie
neobsahovalo. Aplikácia § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(verejný prísľub odmeny či iného plnenia) na hlasovanie obecného zastupiteľstva, ktorý uznesenia
schvaľuje ako kolektívny orgán, často aj rôznymi hlasmi, nepripadá do úvahy.

K bodu 4) a 5) žiadosti - účelom pokládky asfaltovej zmesi v zmluve o dielo bolo jednak zabránenie
škodám na frézovine patriacej žalovanému, uloženej na zbernom dvore, ktorú žalovaný získal v
uplynulom roku a vplyvom letného počasia začala značne degradovať a jej využiteľnosť pre žalovaného
by sa stratila. Jej likvidácia by zaťažila odpadové hospodárstvo žalovaného. Druhým dôvodom boli
neustále sťažnosti a žiadosti obyvateľov ulice F. v časti od ihriska na riešenie neúnosnej situácie

s blatistým terénom na konci ulice, kde síce prebehla výstavba domov no bez vybudovania cesty.
Účelom rozprestretia drviny teda bolo len spevnenie blatistej komunikácie. Nakoľko množstvo drviny
postačovalo, rovnako sa spevnila aj opačná strana ulice, priestor pri domoch pánov G. a H. a prístup
k domu pána D., a to na základe žiadosti jeho a pána H. (zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa
25. apríla 2019). Spevnením cesty prišlo k umožneniu prístupu pána D. k vlastnej nehnuteľnosti.

Rovnakým spôsobom (spevnením cesty frézovinou, či makadamom) je v obci riešené množstvo
miestnych komunikácií, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu nových ciest. Na
vysypanie ciest makadamom či frézovinou stavebné povolenie žalovaný nepožaduje.
K bodu 6) žiadosti - bežné rozhovory starostu s obyvateľmi nepodliehajú informačnej povinnosti podľa
zákona o slobode informácií. V rámci nich sa starosta dozvedel aj informáciu, že nie všetci obyvatelia

dotknutej zóny Chrenová sú za súčasných podmienok a pri znalosti veci ochotní pozemky predať či
zameniť. Skutočný záujem sa bude zisťovať na stretnutí obyvateľov danej lokality dňa 8. septembra
2021. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. júla 2021.II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14. septembra 2021

domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu mu žalovaný
v napadnutom rozhodnutí neposkytol pravdivé a úplné informácie. Žalovaný nepravdivo informuje, že
územnýplánnebolspracovanýaschválený.Žalobcadisponujeinformáciou,žeúzemnýplánsúvisiaciso
štúdiou IBV Chrenová II je schválený a spracovaný. Žalovaný uviedol, že štúdia nie je pozastavená, ale
napriek tomu odmieta konať a ďalej vysporiadať pozemky, ktoré potrebuje žalovaný na realizáciu štúdie.

Starosta žalovaného k bodu 3 žiadosti ďalej uviedol, že uznesenie č. 62/2017 nebolo zrušené. Účelom
tohto uznesenia je, že žalovaný potrebuje konkrétne parcely na vybudovanie miestnej komunikácie v
rámci štúdie IBV Chrenová II. Starosta žalovaného, ako jediný predstaviteľ žalovaného verejne vyjadruje
názor, ktorý možno chápať ako nesúhlas so štúdiou IBV Chrenová II.

5. Žalovaný neposkytol informáciu ohľadom požiadavky, rozhodnutia alebo splnomocnenia, na základe

ktorých bola uzatvorená zmluva o dielo č. 1130103036/148 (bod 4 žiadosti). Starosta ďalej uvádza, že
účelom pokládky asfaltovej zmesi je spevnenie ulice pri domoch pánov G. a H. a prístup k domu pána
D., a to na základe žiadosti jeho a pána H.. Ďalej tvrdí v odpovedi, že uvedené osoby nemali prístup k
svojim nehnuteľnostiam. Žalobca dáva do pozornosti, že všetci štyria menovaní mali prístup k miestnej
komunikácii a naopak z miestnej komunikácie k svojim rodinným domom. V prípade pánov H. a G.,

stavebné povolenie im bolo vydané s tým, že majú prístup k miestnej komunikácii. V prípade pána H. ide
o ten istý prípad. Prístup k nehnuteľnosti mal a má z miestnej komunikácie. Pán D. taktiež mal prístup
k svojmu rodinnému domu. Všetci štyria spomínaní mali alebo majú prístup k svojim nehnuteľnostiam
už z vybudovaných plnohodnotných miestnych komunikácií.

6. Vo vzťahu k bodu 5 žiadosti starosta žalovaného uvádza: „Na vysypanie ciest makadamom či
frézovinou stavebné povolenie nepožadujeme“. Žalobca tomuto tvrdeniu nerozumie. Žalovaný má
stavebné povolenia žiadať, nie požadovať. Podľa žalobcu ide v tomto prípade o tzv. „čiernu stavbu“, teda
stavbu vybudovanú bez príslušného stavebného povolenia.

7. Podľa žalobcu informácia nebola poskytnutá ani s ohľadom na bod 6 žiadosti. Žalobca nežiadal
informáciu o obsahu rozhovorov s občanmi. Zároveň starosta zavádza, a to v zmysle, že ide o odpredaj
pozemkov. Vysporiadanie pozemkov prebieha len formou zámeny, resp. darovania. Tak je to uvedené
aj v uznesení č. 62/2017, ktoré sa týka priamo žalobcu. Žalobca ústne informoval niektorých dotknutých
občanov a nikto z nich nebol vyzvaný starostom žalovaného, aby sa vyjadril. Nie je teda zrejmé, akým

spôsobom, kedy starosta žalovaného kontaktoval dotknutých občanov. Nepredložil žalobcovi v rámci
žiadosti o informácie žiadne relevantné dôkazy a podklady, na základe ktorých by jeho tvrdenie bolo
pravdivé.

8. Žalobca v nadväznosti na výzvu súdu doplnil svoju žalobu podaním zo dňa 29. decembra 2021,

v ktorom uviedol, že nečinnosťou žalovaného boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy,
a to nečinnosťou pri odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 18. júna 2021. Žalovaný
mu neposkytol informácie, z akého dôvodu nepokračuje v realizácii štúdie IBV Chrenová II v súlade
spríslušnýmiuzneseniamiprijatýmiobecnýmzastupiteľstvomžalovaného.Zároveňžalovanýneposkytol
informáciu, prečo koná v rozpore s uznesením č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017, ktorým obecné

zastupiteľstvo žalovaného schválilo zámennú zmluvu, ktorou sa zamieňajú príslušné nehnuteľnosti za
účelom budovania miestnej komunikácie, ktorá je schválená v súlade s územným plánom žalovaného
a ktorá bola schválená v štúdii IBV Chrenová II. Žalobca navrhol, aby krajský súd uložil žalovanému
povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti uvedené v žalobe sú skresľujúce a
zavádzajúce, vyplývajúce zrejme z nepochopenia žalovaným poskytnutých informácií. V odpovedi na
žiadosťžalovanýuviedolvšetkyskutočnosti,ktorémuboliznámeaprístupnévčaseprijatiatejtožiadosti.

Žiadneinéinformácie,ktorémohlibyťaneboližiadateľovisprístupnené,vtomčaseneexistovali.Činnosť
žalovaného v stavebnej oblasti je vyčlenená na spoločný obecný úrad so sídlom Kollárova 8, Trnava,
kde sú prístupné verejnosti všetky dokumenty, do ktorých majú občania právo nahliadať. Normotvorná
činnosť obecného zastupiteľstva je zdokumentovaná a zverejnená v súlade s platnými zákonmi anormami na webovom sídle žalovaného. Všetky tieto informácie mal žalobca k dispozícii (aj ich uvádza v
žalobe) a boli aj zahrnuté v odpovedi na jeho žiadosť. Polemizovanie o názoroch starostu, dohady o jeho
„enviromentálnom presvedčení“ či záujem o obsah jeho rozhovorov s občanmi nepatrí medzi informácie,

ktoré je žalovaný povinný poskytovať, pretože ich ani nespracováva. Žalobca popri tejto žalobe využil aj
ďalšie prostriedky domáhania sa svojich práv, konkrétne v januári 2022 inicioval štátny stavebný dohľad
v časti obce, kde sa nachádza údajná miestna komunikácia, pričom tento aj prebehol 4. februára 2022
s tým, že skonštatoval, že „tomu tak nie je“ a jeho žiadosť teda z veľkej časti riešila niečo, čo neexistuje,
ako mu bolo aj v odpovedi na žiadosť oznámené. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby

súd po vykonanom dokazovaní žalobu odmietol ako neopodstatnenú a potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako správne a úplné. Zároveň navrhol zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy.

IV. Replika žalobcu

10. V replike žalobca poukázal na tvrdenia žalovaného, že v čase, kedy žalobca žiadal sprístupniť

informácie v zmysle príslušného zákona, informácie neexistovali. Žalovaný sa odvoláva aj na fakt, že
obsah rozhovorov s občanmi nie je predmetom zákona o sprístupnení informácií. Žalobca ale nežiadal
informáciu o obsahu rozhovorov, ale informáciu o tom, ktoré konkrétne zistenia, kým boli šetrené a v
ktorom čase boli zisťované viedli starostu žalovaného k jeho výroku.

11. Starosta žalovaného uzatvoril zmluvu o dielo č. 1130103036/148. Predmetom uvedenej zmluvy je
vykonanie stavebných prác – položenie asfaltových zmesí na stavbe „Bučany – Chrenová ulica“, pričom
predmet zmluvy je v rozpore s uznesením č. 62/2017. Uznesením došlo k vysporiadaniu pozemkov
medzi žalovaným a dotknutými občanmi, teda aj žalobcom. Pozemky majú slúžiť na vybudovanie
miestnej komunikácie v zmysle príslušných právnych predpisov. V rámci žiadosti o sprístupnenie

informácií žalovaný neodpovedal, kto schválil, resp. na základe akého právneho aktu žalovaný uzatvoril
uvedenú zmluvu.

12.Žalobcajenaďalejtohonázoru,žežalovanýanivrámciodvolanianeposkytolpožadovanéinformácie
v celom rozsahu podľa zákona o slobode informácií. Žalobca vníma očividnú snahu žalovaného

naďalej neposkytovať tieto informácie, spochybňovať žalobcu spôsobom, že je nedôveryhodný, pretože
žalobou chce poškodiť žalovaného, čomu svedčí aj fakt, že starosta žalovaného verejne v súvislosti
s podanou žalobou slovne zaútočil počas zasadnutia poslancov obecného zastupiteľstva žalovaného
dňa 16. septembra 2022 na žalobcu. Žalobca následne poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému
kontrolórovi žalovaného a prítomnej verejnosti vysvetlil, čo je predmetom žaloby.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

16. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala

rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17 zákona o slobode informácií).

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií. Odvolanie
sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.18. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej

správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

19. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022

Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/72/2021 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. TT-14S/72/2021.

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.,
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) rozsudkom
dňa 28. januára 2026, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania a správny súd

nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť (§ 107 ods. 1 SSP). Po oboznámení sa
sobsahomspisovéhomateriáluaadministratívnehospisusprávnysúdpreskúmalvmedziachžalobných
bodov napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

VII. Právne posúdenie veci
21. Správny súd sa v prvom rade musel vysporiadať s ustálením predmetu súdneho prieskumu a
žalobných námietok (žalobných bodov) žalobcu, ktoré bolo potrebné abstrahovať zo žalobcových
tvrdení. Žalobca v podstate namieta, že okrem vydania napadnutého rozhodnutia došlo aj k vzniku
fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií, pretože žalovaný v bodoch 1, 2, 3 a 5 žiadosti

poskytol nepravdivé alebo neúplné informácie, a v bodoch 4 a 6 žiadosti žalovaný informácie neposkytol
vôbec. K vzniku fiktívneho rozhodnutia dochádza v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií
v prípade, ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní žiadateľa v lehote 15 dní od doručenia odvolania
povinnou osobou. Fiktívne rozhodnutie potom vzniká aj vtedy, ak povinná osoba (príp. odvolací orgán)
sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení (zvyšných) požadovaných

informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. Uvedené vyplýva aj z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžik/1/2020 zo dňa 27. januára 2021, ods. 52.
V zmysle vyššie uvedeného správny súd vyložil argumentáciu žalobcu tak, že pokiaľ žalobca v správnej
žalobe namietal, že mu neboli sprístupnené informácie vyžiadané v bodoch 4 a 6 žiadosti a neúplné
a nepravdivé informácie vo vzťahu ku bodom 1, 2, 3 a 5 žiadosti, namieta vznik fiktívneho rozhodnutia

podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.

22. Žalovaný naopak tvrdí, že uviedol všetky skutočnosti, ktoré mu boli známe a prístupné v čase prijatia
žiadosti. Žalobca v replike namietal to, že žalovaný tvrdí, že v čase, kedy žalobca žiadal sprístupniť
informácie, tieto informácie neexistovali. Podľa správneho súdu ide o nesprávnu interpretáciu tvrdení

žalovaného, ktorý uviedol, že žiadne iné informácie ako tie, ktoré sprístupnil, neexistovali v tom kontexte,
teda že informácie sprístupnil úplné. Žalovaný netvrdil, žeby nesprístupnil určité žiadané informácie
z dôvodu, že neexistovali. Žalovaný teda tvrdí, že nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia o neposkytnutí
informácií ani úplnou omisiou informácií, ani uvedením neúplných alebo nepravdivých informácií.

23.Úlohousprávnehosúduvdanejvecibolopreskúmať,čižalovanýnapadnutýmrozhodnutímžalobcovi
vyhovel v celosti alebo či aspoň z časti vyžadované informácie neposkytol (či už úplnou omisiou alebo
uvedením nepravdivých skutočností), čím by došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Správny súd
poukazuje v tomto na záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku
sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28. júla 2022, ods. 42, podľa ktorého, ak by správny súd neskúmal úplnosť

a správnosť sprístupnených informácií, mohlo by dochádzať k tomu, že by výstupy povinných osôb, ktoré
by neboli označené ako rozhodnutie o nesprístupnení informácie a žiadateľovi by sa nimi poskytovali
nejaké informácie, neboli preskúmateľné, aj kedy poskytnuté informácie boli neúplné, nepravdivé či inak
vadné.24. K vybaveniu bodu 1 žiadosti žalobca poukazuje na tvrdenie žalovaného, ktoré považuje za
nepravdivé, a to, že územný plán predmetnej zóny nebol spracovaný a schválený. Predmetom

bodu 1 žiadosti bolo sprístupnenie informácie o tom, kto, v ktorom čase a akým správnym aktom
rozhodol o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie štúdie IBV Chrenová II. V nadväznosti na tento
bod žiadosti žalovaný sprístupnil informáciu, že nikto nerozhodol o pozastavení či nepokračovaní.
Žalobcovi teda boli sprístupnené vyžiadané informácie. Žalobca bez bližšieho zdôvodnenia konštatuje,
že poskytnuté informácie nie sú pravdivé (napr. informácia o neschválení územného plánu, informácia

o objeme investície), pretože žalobca disponuje inými informáciami. Žalobca však v tejto súvislosti
namieta pravdivosť informácií, ktoré nežiadal sprístupniť. Informácie, ktoré žalobca nežiadal sprístupniť,
nie sú predmetom administratívneho konania o žiadosti podľa zákona o slobode informácií, a teda ani
predmetom súdneho prieskumu. Žalobcova argumentácia v tejto časti je preto bez právnej relevancie.
Žalobca ďalej uvádza, že napriek tomu, že starosta žalovaného tvrdí, že nikto nerozhodol o pozastavení
či nepokračovaní realizácie štúdie, nepokračuje v jej realizácií. Táto skutočnosť nepreukazuje

nepravdivosť žiadanej sprístupnenej informácie, že nedošlo k rozhodnutiu o nepokračovaní či
pozastavení realizácie štúdie, pretože k nečinnosti pri realizácií štúdie mohlo dôjsť bez vydania
rozhodnutia. Žalobcove námietky o nepravdivosti vo vzťahu k vybaveniu žiadosti v bode 1 žalovaným
preto súd považoval za nedôvodné.

25. Žalobca aj v námietkach k bodom 2, 3 a 5 žiadosti namieta nepravdivosť informácií, ktoré sprístupniť
nežiadal. Vo vzťahu k bodu 2 žiadosti žalobca namietal, že starosta žalovaného odmieta pokračovať
v realizácií štúdie. Žalobca však žiadal sprístupniť informácie o tom, aké dôvody viedli žalovaného
k rozhodnutiu o nepokračovaní realizácie štúdie, pričom mu bola sprístupnená informácia, že k takému
rozhodnutiu nedošlo. Vo vzťahu k bodu 3 žiadosti namietal, že starosta žalovaného verejne vyjadruje

názor, ktorý možno chápať ako nesúhlas so štúdiou, ale žiadal sprístupniť informáciu o tom, ako došlo
k zrušeniu uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017,
pričom mu bola sprístupnená informácia, že toto uznesenie nebolo zrušené. Vo vzťahu k bodu 5 žiadosti
žalobcanamietal,žestavbavzmyslezmluvyodieloč.1130103036/148ječiernoustavbou,tedastavbou
vybudovanou bez príslušného stavebného povolenia, a že žalovaný potreboval stavebné povolenie.

V tejto súvislosti však žiadal sprístupniť informáciu o dátume doručenia právoplatného rozhodnutia
o povolení predmetnej stavby, pričom mu bola sprístupnená informácia, že žalovaný na túto stavbu
nepožaduje stavebné povolenie, a teda zjavne, že takéto stavebné povolenie neexistuje a nebolo mu
doručené.

26. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že žalobca namieta nepravdivosť a neúplnosť
sprístupnenýchinformácií,konkrétnejšienešpecifikuje,včommánepravdivosťnímžiadanýchinformácií
spočívať. Zároveň žalobca poukazuje na nepravdivosť iných sprístupnených informácií (tvrdení) ako
tých, čo žiadal sprístupniť. Táto argumentácia však nie je podstatná pre konanie pred správnym súdom,
keďže tieto informácie neboli predmetom žiadosti tak, ako ju formuloval žalobca. Čo sa týka žalobcovej

námietky ohľadom nepravdivosti sprístupnených informácií vyžiadaných v bodoch 1, 2, 3 a 5 žiadosti,
správny súd nemal ich nepravdivosť preukázanú, a preto v tejto časti považuje žalobu za nedôvodnú.

27. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprístupneniu informácií žiadaných v bodoch 4 a 6 žiadosti,
teda k informáciám, ktoré podľa žalobcu žalovaný nesprístupnil vôbec, správny súd dospel k záveru,

že žalobcove tvrdenia o neposkytnutí týchto informácií nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v bode 4 žiadosti žiadal sprístupniť informáciu o tom, na základe akej konkrétnej požiadavky,
rozhodnutia, splnomocnenia uzatvoril starosta žalovaného zmluvu o dielo č. 1130103036/148 na
položenie asfaltovej zmesi na stavbe Bučany – Chrenová ulica. Odpoveď žalovaného k tomuto bodu
v napadnutom rozhodnutí spočívala v tom, že žalovaný uviedol dôvody, ktoré viedli starostu žalovaného

uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo. Za dôvody starosta označil zabránenie škodám na frézovine
patriacej žalovanému, sťažnosti obyvateľov na situáciu s blatistým terénom na konci Chrenovej ulice
a spevnenie komunikácie. Žalobca pokračuje v jeho argumentácií k tomuto bodu poukazovaním na
stavebné konanie, zápisnicu z obecného zastupiteľstva a uznesenie č. 62/2017. Žiadna z týchto
skutočností však nijako nerozvíja žalobcov záver o tom, že žalovaný mu nesprístupnil informácie

podľa bodu 4 žiadosti. Naopak sám žalobca poukazuje na sprístupnené informácie, keď ich v žalobe
parafrázuje ako „starosta ďalej uvádza, že účelom pokládky asfaltovej zmesi je spevnenie ulice pri
domoch [...]“. V replike žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný nesprístupnil informáciu o tom, na základe akého
právneho aktu žalovaný uzatvoril uvedenú zmluvu o dielo. Žalobca v žiadosti však nežiadal sprístupniťinformáciu ohľadom právneho aktu, ale ohľadom „požiadavky, rozhodnutia, splnomocnenia“. Keďže
žalovaný uviedol jeho dôvody na uzavretie tejto zmluvy, sprístupnil tým informáciu ohľadom požiadaviek
na uzatvorenie predmetnej zmluvy. Žalobcom namietané skutočnosti (napr. opis prístupov k jednotlivým

rodinným domom) sa javia ako polemika so sprístupnenými informáciami a nemožno ich považovať
za argumentáciu ohľadom ich nesprístupnenia. Akokoľvek môže byť táto polemika pravdivá, nemôže
ovplyvniť skutočnosť, že žalobcovi boli sprístupnené informácie ohľadom dôvodov, ktoré viedli starostu
žalovaného k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Zistenie správnosti pohnútok starostu žalovaného nie
je predmetom administratívneho konania a rovnako nie je ani predmetom súdneho prieskumu. Správny

súd preto nepovažuje žalobcovu argumentáciu v tejto časti za opodstatnenú.

28.Podobnesprávnysúdvyhodnotilajžalobcovunámietkuvybaveniabodu6žiadosti.Žalobcanamietal,
že mu nebola sprístupnená informácia ohľadom toho, čo viedlo starostu žalovaného k výroku: „starosta
zistil,ženievšetciobčaniachcúpozemkypodcestuodpredať“.Žalovanýžalobcovisprístupnilinformáciu
a uviedol, že starostu viedlo k tomto výroku to, že sa túto informáciu dozvedel v rámci „bežných

rozhovorov starostu s obyvateľmi“, pričom obsah týchto rozhovorov ako povinná osoba nemá povinnosť
sprístupňovať. Žalobca namieta, že mu starosta žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy
a podklady, ktoré by preukázali pravdivosť sprístupnenej informácie. Správny súd v tejto súvislosti
konštatuje, že žalovaný takúto povinnosť pri vybavovaní žiadostí podľa zákona o slobode informácií
nemá. Žalobca sa ďalej k tomuto bodu vyjadruje tak, že rozoberá pravdivosť výroku starostu žalovaného

ohľadom vôle obyvateľov odpredávať pozemky. Skutočnosť, či občania chcú, alebo nechcú odpredať
(prípadne zameniť pozemky), resp. žalobcove informácie ohľadom ich vôle, nemá vo vzťahu k vybaveniu
žiadosti žalovaným relevanciu.

29. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca v jeho podaní zo dňa 29. decembra 2021 namietal aj

skutočnosť, že žalovaný mu nesprístupnil informáciu ohľadom dôvodu pre nepokračovanie v realizácii
štúdie IBV Chrenová II v súlade s príslušnými uzneseniami prijatými obecným zastupiteľstvom
žalovaného a ohľadom toho, prečo žalovaný koná v rozpore s uznesením č. 62/2017 zo dňa 22.
novembra 2017. Tieto informácie však neboli obsiahnuté v žiadosti, keďže v tejto žalobca žiadal
sprístupniť informácie o rozhodnutí o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie štúdie a o zrušení

predmetného uznesenia. Z uvedeného dôvodu správny súd neskúmal dôvody nesprístupnenia
informácií, ktoré žalobca požadoval v jeho podaní zo dňa 29. decembra 2021.

30. Z argumentácie žalobcu v podanej žalobe je zrejmé, že žalobca zásadne nesúhlasí s konaním
resp. nekonaním starostu žalovaného, ktorý podľa žalobcu nevykonáva potrebné kroky v pokračovaní

realizácie štúdie IBV Chrenová II, resp. podnikol kroky, ktoré sú podľa žalobcu v priamom rozpore.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom práva na informácie nie je informačná
povinnosť v zmysle naplnenia práva na poskytnutie informácií ako takých, ale predovšetkým umožnenie
kontroly nad činnosťou orgánu verejnej správy (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: IV.
ÚS 1378/16 z 17.10.2017). Prostredníctvom žiadosti o informácie sa nie je možné domôcť nápravy vo

vzťahu k úkonom správneho orgánu, ktoré sú predmetom iných administratívnych konaní (napr.: konaní
o sťažnosti na nečinnosť, stavebnom konaní, územnom konaní, a pod.). Rovnako konanie o žiadosti
podľazákonaoslobodeinformáciíneslúžinapolemikuonesprávnostipostupusprávnehoorgánuviných
oblastiach verejnej správy či samosprávy. Správny súd nie je oprávnený v rámci konania o žiadosti podľa
zákona o slobode informácií hodnotiť postup starostu žalovaného v iných oblastiach verejnej správy ako

správny či nesprávny.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný napadnutým rozhodnutím
v celosti žalobcovi vyhovel, keďže mu sprístupnil všetky požadované informácie podľa žiadosti
v zákonom požadovanom rozsahu a akosti, a teda fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona

o slobode informácií nevzniklo. Keďže žalobcovi bolo v celosti vyhovené, správny súd neuložil
žalovanému povinnosť podľa § 193 SSP sprístupniť požadované informácie ako žalobca navrhol.

32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobcom formulovaných námietok, správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadami,

ktoré žalobca namieta. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.33. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol,
avšak žiadne trovy konania mu nevznikli. Z tohto dôvodu správny súd žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok
(§ 446 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.