Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32K/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125210226
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125210226.8

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: TNN Group s.r.o.,
so sídlom Vörösmartyho 1701/2, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 453 947, ktorého predbežným správcom
je: JUDr. Katarína Gajdošová, so sídlom kancelárie Poľná 50, 949 01 Nitra, IČO: 53 168 933, značka
správcu S 2050, o návrhu navrhovateľa – veriteľa: SHELL Slovakia, s.r.o., so sídlom: Einsteinova 23,
851 01 Bratislava, IČO: 31 361 081, zastúpený: AK Mikolaj s.r.o., so sídlom Bratislavská 282/2, 010 01

Žilina, IČO: 36 858 049 na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: TNN Group s.r.o., so sídlom Vörösmartyho 1701/2, 943
01 Štúrovo, IČO: 50 453 947.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu

a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Katarína Gajdošová, so sídlom kancelárie Poľná 50,
949 01 Nitra, IČO: 53 168 933, značka správcu S 2050.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú

písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením č. k. 32K/22/2025 - 30 z 06. októbra 2025, právoplatným dňa 28.10.2025, rozhodol
podľa § 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inakaj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) o začatí konkurzného konania na majetok
dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 27.10.2025. Nasledujúcim dňom, t. j.
28.10.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR).

2. Súd následne uznesením č. k. 32K/22/2025 - 54 z 11. decembra 2025, právoplatným dňa 13.12.2026,
zrušil nariadené pojednávanie, ktorého termín bol určený na 05.01.2026 o 9:30 hod. a podľa § 18 ods. 1
v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu – JUDr. Katarína Gajdošová
(značka správcu S 2050) a uložil mu okrem iného povinnosť zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať

aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie
záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom
registri dňa 11.12.2025.

3. Predbežný správca doručil súdu priebežnú správu č. 3 o stave zisťovania majetku dlžníka
a vykonaných úkonoch, tak ako mu to uložil súd v uznesení o ustanovení predbežného správcu.

Z uvedených správ vyplýva, že predbežný správca zisťoval existenciu majetku dlžníka prostredníctvom
Okresného riaditeľstva PZ, dopravný inšpektorát, Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, Centrálneho
depozitára cenných papierov SR, a.s., Sociálna poisťovňa, Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny
odbor, a Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dlžníka a jeho konateľa.

4. Dňa 12.02.2026 bola súdu doručená podľa obsahu záverečná správa (v poradí štvrtá správa
predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka.

5. Predbežný správca v záverečnej správe zhrnul, že dlžník nie je vlastníkom cenných papierov, ani
inej majetkovej hodnoty, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, no na základe podanej žiadosti mu

bola doručená odpoveď z Informačného systému katastra nehnuteľností ÚGKK, podľa ktorej je dlžník
vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. A., a na LV č. XXXX, v k.ú. B., a zároveň
na základe odpovede OR PZ Nové Zámky je dlžník evidovaný ako držiteľ vozidla Toyota Land Cruiser,
e.č.v C.. Predbežný správca uviedol, že vlastným šetrením zistil, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve
dlžníka prebieha výkon zabezpečovacieho práva, dňa 04.02.2026 sa konalo 2. kolo dražby v ktorom

sa nehnuteľnosti vydražili za cenu 183.000,00 eur, vydražiteľovi plynie lehota na doplatenie ceny
dosiahnutej vydražením, no predbežný správca v čase podania záverečnej správy nezistil, či bola
splnená podmienka doplatenia ceny dosiahnutej vydražením ako podmienka nadobudnutia vlastníckeho
práva. Predbežný správca skonštatoval, že keďže sa v prejednávanej veci jedná o veriteľský návrh na
vyhlásenie konkurzu a doposiaľ mu nebola doručená žiadna reakcia dlžníka ani jeho konateľa k žiadosti

o súčinnosť, preto nevie prípadnú odporovateľnosť právnych úkonov, a taktiež ani existenciu prípadného
ďalšieho majetku dlžníka, rovnako nevie posúdiť prípadnú vymožiteľnosť alebo nevymožiteľnosť
pohľadávok evidovaných v účtovnej závierke dlžníka za r. 2024. Predbežný správca skonštatoval, že
na základe poskytnutej súčinnosti zistil, že dlžník bol do r. 2023 vlastníkom 9 motorových vozidiel,
ktorých prevody však nevie z dôvodu absencie akejkoľvek dokumentácie vyhodnotiť ako odporovateľné

právne úkony. Predbežný správca sa v z záverečnej správe zaoberal aj zodpovednosťou konateľa
dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, pričom vychádzal z poslednej účtovnej
závierky dlžníka za r. 2024 dostupnej v registri účtovných závierok a skonštatoval, že došlo k porušeniu
povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože k predlženiu dlžníka došlo najneskôr
dňa 28.03.2025, kedy začala plynúť 30-dňová lehota na podanie návrhu, preto možno predpokladať,

že voči štatutárnemu orgánu dlžníka D. E. vznikol nárok na zmluvnú pokutu, vo výške 12.500,00 eur,
no keďže zo strany tretích osôb bolo zistené, že tento sa dlhodobo nezdržiava na území SR a sú
na neho v centrálnom registri exekúcii vedené 3 exekučné konania, nárok na zmluvnú pokutu možno
považovať za nevymožiteľný. V závere záverečnej správy predbežný správca skonštatoval, že pokiaľ
dôjde k doplateniu ceny dosiahnutej vydražením za nehnuteľnosti aktuálne vo vlastníctve dlžníka,

neodporúčavyhláseniekonkurzunamajetokdlžníka,noakkdoplateniucenynedôjde,odporúčavyhlásiť
konkurz na majetok dlžníka.

6. Predbežný správca po výzve súdu podaním, doručeným súdu dňa 23.02.2026 súdu oznámil, že nemá
informácie o doplatení ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom, ktorá lehota na doplatenie uplynula

dňa 19.02.2026; za účelom preverenia situácie kontaktoval dražobníka – spoločnosť HeyPay s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, telefonicky (niekoľko krát), mailom aj písomne, no napriek
maximálnej snahe sa mu nepodarilo s dražobníkom skontaktovať; zároveň zo zverejnení v Obchodnom
vestníku SR nevyplýva žiadne oznámenie o zmarení/neplatnosti dobrovoľnej dražby, na zverejneniektorého nie je určená presná lehota, no dražobník by tak mal urobiť bez zbytočného odkladu; z výpisov
z LV nehnuteľností neboli zistené žiadne informácie. Na základe uvedeného predbežný správca nevie
poskytnúť súdu skutočnosti významné pre konanie a rozhodnutie súdu a preto navrhuje aby súd

predbežnému správcovi predĺžil lehotu na zistenie predmetných skutočností.

7. Podľa § 18 ods. 1 ZKR zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „zákon
okonkurzeareštrukturalizácii“alebo„ZKR“),aksakonkurznékonaniezačalonazákladenávrhudlžníka,
súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo

dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

8. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania
záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.

9. Podľa § 51 ZKR, ak podľa osobitného zákona8) bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha
konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením,
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom
stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je

navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej
pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

10. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné

konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona)
vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä
podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku,
o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene

predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov
predložených účastníkmi konania.

11. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku,

o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka
rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je

predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať
súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti
dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie
záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.

12. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného
správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

13. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu

môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak
ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov..

14. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je

pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebnýchopatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

15. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá
súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu
druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna
odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto

skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení
paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred
konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna

odmena.

16. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky

súd neprihliada.

17. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu
podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

18. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

19. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

20. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

21. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

22. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,

ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

23. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie

insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.24. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti
rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

25. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

26. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

27. Keďže dlžník v 20-dňovej lehote stanovenej v I. výroku uznesenia podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1.

ZKR, č. k. 32K/22/2025 -44 z 30. októbra 2025, právoplatnom dňa 15.11.2025, sa nevyjadril a neosvedčil
platobnú schopnosť, súd v preto zrušil termín pojednávania, ktorého termín bol určený na 05.01.2026
o 09:30 hod.

28. Keďže dlžník sa nevyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu, neosvedčil svoju platobnú schopnosť

(§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR), bola by v danej veci podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR splnená podmienka
vyhlásenia konkurzu, avšak súd má podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR povinnosť pred vyhlásením konkurzu
podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR zisťovať, či sú dané pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, teda o tom, či
dlžník má majetok aspoň v takej hodnote, ktorá bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu
(§ 19 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 21 ods. 1 ZKR), čo by bolo dôvodom na to, aby súd ustanovil dlžníkovi

podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR predbežného správcu.

29. Podľa doktríny, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, predbežného správcu súd ustanovuje
väčšinou vtedy, keď zoznam majetku je neúplný alebo je potrebné údaje o majetku dlžníka objektivizovať
(Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – ďalej

len „Komentár k ZKR“, § 21).

30. V prejednávanej veci súd nedisponoval žiadnymi informáciami o zozname majetku dlžníka, ale len
o navrhovateľom doložených dlhoch dlžníka, a to voči navrhovateľovi vo výške istiny 44.176,24 eura s
príslušenstvom, pričom navrhovateľ v návrhu v súlade s § 12 ods. 2 vetou prvou ZKR označil ďalšieho

veriteľa – Sociálna poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
a E. F., ktorý má podľa § 12 ods. 2 vety prvej ZKR voči dlžníkovi pohľadávku viac ako 90 dní po lehote
splatnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd pochybnosti o dlžníkovej majetnosti podľa § 19 ods.
1 písm. d) ZKR v zmysle § 21 ods. 1 ZKR – t. j. o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na
úhradu nákladov konkurzu.

31. Keďže súd mal v prejednávanej veci pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti
o dlžníkovej majetnosti, bol povinný podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR ustanoviť dlžníkovi predbežného
správcu, na ktorého ustanovenie sa podľa § 21 ods. 5 ZKR použijú ustanovenia o ustanovení správcu, t.
j. § 40 ZKR, podľa ktorého za správcu (t. j. podľa § 21 ods. 5 ZKR aj predbežného) môže súd ustanoviť

len osobu zapísanú do zoznamu správcov, a to na základe náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

32. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu
o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na §

18 ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku.

33. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu
o konkurze a reštrukturalizácii – vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu

majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku,
ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd
skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej
správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR.34. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky
č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou

pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku
(ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku).

35. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500,-

eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje) podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zistil na základe
správcom doručenej poslednej záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, že správca
zistil majetok vo vlastníctve dlžníka, a to nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k.ú. A., okres Nové
Zámky, a na LV č. XXXX, k.ú. B., okres Nové Zámky, ktorých speňažovanie je aktuálne realizované
prostredníctvom dražby. Súd poukazuje na skutočnosť, že hoci sa podľa informácii podaných súdu
v záverečnej správe predbežného správcu, predmetné nehnuteľnosti vydražili dňa 04.02.2026 v 2.

kole dražby, za cenu 183.000,00 eur a do momentu rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu nebolo
preukázané, že skutočne došlo k doplateniu ceny dosiahnutej vydražiteľom aj napriek výzvam správcu,
čím by došlo k splneniu podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom (§ 51 ZKR), súd má
za to, že predmetný majetok tak podlieha konkurzu, keďže je stále vo vlastníctve dlžníka.

36. Súd z týchto dôvodov pri stanovení hodnoty majetku, primárne z vyjadrení predbežného správcu
obsiahnutých v záverečnej správe, vzhľadom na už uvedené uzatvára, že zistená hodnota majetku
dlžníkadosahujehodnotuaspoň6.500,-eur,vdôsledkučohojevprejednávanejvecisplnenápodmienka
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na návrh dlžníka podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1
ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario.

37. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka.

38. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť

dlžníkovi podľa § 22 ods. 1 ZKR správcu a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR)
prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom
na príslušné ustanovenia ZKR.

39. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že v prejednávanej veci bol pred vyhlásením konkurzu

ustanovenýdlžníkovipodľa§18ods.1ZKRpredbežnýsprávca.Zákonokonkurzeareštrukturalizáciiv§
21 ods. 5 ZKR stanovuje, že na ustanovenie predbežného správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení
správcu počas konkurzu. Ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu, na ktoré odkazuje § 21
ods. 5 ZKR, sú obsiahnuté v 40 ZKR, ako to vyplýva zo samotného názvu tohto paragrafu, ktorý znie
„ustanovenie správcu“. Podľa § 40 ods. 1 ZKR s výnimkou prípadu, ak ide o ustanovenie správcu na

návrh schôdze veriteľov, správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom z osôb zapísaných v zozname správcov.
Vychádzajúc z týchto ustanovení, ako to vyplýva aj z právoplatného uznesenia č. k. 32K/22/2025 - 54
z 11. decembra 2025, bol ustanovený dlžníkovi predbežný správca podľa § 21 ods. 5 v spojení s § 40
ZKRzosôbzapísanýchvzoznamesprávcovnáhodnýmvýberompomocoutechnickýchaprogramových

prostriedkov schválených ministerstvo.

40. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý je
predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval
veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky

prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok
odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok,
§ 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

41. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.
Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.42. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

43. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

44. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného

konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

45. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné

konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

46. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia

o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

47. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,

ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti
na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného

konania (§ 14 ZKR).

48. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods.

1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia
o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného

konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za
okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).49. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa
§ 18 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania

v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

50. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,

ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou

osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

51. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník
v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.

Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie

tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

52. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho

doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

53. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 18.08.2016 v Štúrove).

54. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia

o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

55. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku

prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

56. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia

o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľnýmtretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

57. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla, nezistil.

58. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej

domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§18ods.1ZKR

v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

59. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno

predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

60. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom

konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu
k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR).

Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR).

Odvolanie proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník.

Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom
konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti
tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie

tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného
konania.

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia

v Insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom
registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

Ustanovenie § 197a ZKR pre podanie odvolania platí rovnako.

Podľa § 197a ods. 1 až 4 ZKR, podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby
v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom
zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom

elektronického formulára špecializovaného portálu;33k to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný
predpis33l ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu33m tým nie sú dotknuté. Na podania
alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.33l

Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania podľa odseku 1 musia byť autorizované účastníkom
konania alebo jeho zástupcom, inak sa na ne neprihliada.

Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k podaniu alebo k inej písomnosti účastníka konania doručovanej
elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné

osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s týmto podaním alebo s inou
písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom
špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa
elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti;
ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii33n sa nepoužijú.

Ak podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu
nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na
strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre doručenie podania alebo inej písomnosti doručovanej
elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosť

doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi

námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).
V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,

uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti

podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).