Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., zastúpený: JUDr. Michal Mudrák, advokát, Hurbanovo nám. 1,
Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.10.2021 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 65 ods. 1 § 274 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“ alebo „ZSP“) a čl. 50 nariadenia ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len koordinačné nariadenie) zamietol žiadosť žalobcu
o priznanie starobného dôchodku zo dňa 27.7.2021

2. Na základe včas podaného odvolania generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 03.01.2022 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, predovšetkým že
žalobca získal v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie 3649 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 10 ZSP rok dôchodkového poistenia je 365 dní, získal teda
9 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového postenia. Do 21.01.2020 získal žalobca celkom 14072 dní
obdobia dôchodkového poistenia čo je 38 rokov a 202 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podmienku

obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 ZSP žalobca splnil.

3. Nárok na zníženie dôchodkového veku na 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. žalobcovi nevznikol, pretože v zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii nezískal najmenej 15 rokov
vzamestnaníuvedenomv§14ods.2písm.a) aninajmenej10rokovvtakomtozamestnanívuránových
baniach. Nárok na posúdenie dôchodkového veku žalobcu postupom podľa a§ 174 ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb. nevznikol z dôvodu že zamestnanie zaradené do zvýhodnenej I.AA alebo I. pracovnej

kategórie netrvalo k 31.12.1999 ale trvalo do 1.9.1977.

4. Námietku žalobcu že mu nebolo započítané v I. pracovnej kategórii obdobie dôchodkového
poistenia od 1.1.1992 do 18.1.1993 vyhodnotila žalovaná ako nedôvodnú. Nositeľ sociálneho poisteniaRumunska potvrdil získanie 42 rokov 6 mesiacov a 11 dní obdobia poistenia z toho 9 rokov 11 mesiacov
a 26 dní výkon zamestnania, ktoré žalobca vykonával ako baník pod zemou.

5. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku že žalobcovi nebola započítaná a zhodnotená vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii náhradná doba, získaná v Rumunsku v rozsahu 3 roky a 6 mesiacov po ukončení
práce v I. pracovnej kategórii k 1.9.1997. Nositeľ sociálneho poistenia Rumunska potvrdil že žalobca
ukončil zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii dňa 1.9.1997 a od 1.9.1997 do 28.5.1998 bol
nezamestnaný a od 8.8.1998 sa znova zamestnal. Obdobie nezamestnanosti s odkazom na § 18 ods.

2 a) a ods. 3 zákona č. 100/1988 nebolo možné hodnotiť v zvýhodnenej pracovnej kategórii.

6. Žalovaná mala za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na skorší starobný dôchodok vo veku
55 rokov, nakoľko v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) t.j. zamestnanie v baníctve so stálym
pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, neodpracoval 15 rokov, ale iba 9 rokov, 11 mesiacov a 26
dní a zároveň nesplnil podmienku zníženého dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.

z dôvodu že jeho zamestnanie zaradené do I.AA pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999 a preto bola
jeho žiadosť zamietnutá správne.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu
7. Správnou žalobou zo dňa 03.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.03.2024, sa

žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
8. Žalobca uviedol, že podstatou jeho žiadosti bolo, že žalobca v rokoch 1981 až 1997 pracoval ako
baník, teda v práci I. kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Podľa žalobcu jeho
doba odchodu do dôchodku bola skrátená na vek 57 rokov z dôvodu jeho práce ako baníka podľa §
174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa do pracovného pomeru

zahŕňajú aj náhradné doby. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o dôchodok si žalovaná vyžiadala od
rumunského nositeľa dôchodkového poistenia potvrdenie odpracovaných rokoch v Rumunsku, ktoré
jej bolo poskytnuté formou formuláru E 205. Prílohou formuláru E 205 bolo aj potvrdenie o navýšení
odpracovanej doby o bonus v dĺžke trvania 3 roky a 6 mesiacov. Žalobca má za to, že žalovaná
tento bonus vo svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnila. Podľa článku 5 písm. b) koordinačného

nariadenia „ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené
výskytom určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti,
ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území.“ Bonus,
ktorý nositeľ dôchodkového poistenia priznal pre prácu baníka v Rumunsku, je podľa žalobcu obdobou
náhradnej doby podľa § § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Keďže žalobca skončil prácu baníka ku

dňu 01.09.1997, po pripočítaní bonusu (náhradnej doby) v dĺžke trvania 3 roky a 6 mesiacov, táto doba
by presiahla do roku 2001, a teda k 31.12.1999 by trvala podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988
Zb. Žalobca mal teda nárok na dôchodok po dovŕšení 57 rokov života. Napadnuté rozhodnutie ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu tak boli nesprávne a nezákonné. Žalovaná fakticky ignorovala
dosiahnutý bonus a teda nedostatočne posúdila nárok žalobcu v celom jeho rozsahu.

9. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v
prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
K námietke žalobcu že mu nebola započítaná vo zvýhodnenej pracovnej kategórii „náhradná doba“

získanávRumunskuvrozsahu3rokya6mesiacovuviedla,žetátoniejedôvodnástým,žepodmienkou
vzniku nároku na starobný dôchodok je že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31.12.1999.

10. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná citovala článok 6 koordinačného nariadenia, podľa ktorého „je

povinná hodnotiť obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského
štátu v rozsahu a spôsobom, ako to uvedie nositeľ poistenia druhého členského štátu, a to bez
spochybňovania jeho kvality.“ Zo spisu správneho konania je zrejmé, že žalovaná nepostupovala v
súladesuvedenýmustanovením.Žalovanátvrdí,žemohlazohľadniťlendoby,ktorébolipriamouvedené
vo formulári E 205. Žalovaná sa však vôbec nevyjadrila a v správnom konaní ani nevyporiadala so

skutočnosťou, že v uvedenom formulári E 205 nositeľ rumunského sociálneho poistenia priamo uviedol,
že k dobe vykonávania podzemnej baníckej činnosti (obdoba I. pracovnej kategórie na Slovensku)
sa pripočítava bonus v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov. Je to uvedené na začiatku 5. strany uvedeného
formulára. Ihneď pod uvedeným údajom sa uvádza, že celková doba dôchodkového poistenia žalobcudosiahla 42 rokov, 6 mesiacov a 11 dní. Z prehľadu jednotlivých etáp dôchodkového poistenia (strany
2., 3. a 4. formulára E 205) je zrejmé, že rumunský nositeľ sociálneho poistenia obdobie bonusu riadne
pripočítal k ostatným dobám, keď dôchodkové poistenie začalo 30.09.1980 a počítal do 06.08.2020,

t. j. menej ako 40 rokov, pričom v uvedenom časovom rozmedzí boli aj obdobia bez dôchodkového
poistenia. Nie je zrejmé, ako žalovaná postupovala pri hodnotení bonusu „a to bez spochybňovania
jeho kvality“, ak rumunský nositeľ sociálneho poistenia ho riadne vo formulári uviedol a zjavne ho aj
aplikoval a pripočítal k dobám poistenia, pričom žalovaná ho fakticky neakceptovala. Je nepochopiteľné,
že žalovaná z formuláru E 205 vyberá údaje (doba v I. pracovnej kategórii, doba nezamestnanosti a

pod.), dokonca cituje aj poznámky a vysvetlenia uvedené v danom formulári (obdobie, kedy sa práca
žalobcu nehodnotila ako práca v I. kategórii, keďže neodpracoval dostatočný počet časových jednotiek
pod zemou), ale údaj, ktorý je tam priamo uvedený, a teda doba bonusu, vôbec nezohľadní. Len sa
bez vysvetlenia obmedzí na jednu krátku vetu, že táto námietka žalobcu je nedôvodná. Doba bonusu 3
roky a 6 mesiacov je vo formulári priamo uvedená pri dobe trvania práce v I. pracovnej kategórii a teda
nemôže byť pochýb o dôvode a podstate tohto bonusu. Žalobca citoval článok 5 písm. b) koordinačného

nariadenia a konštatoval, že doba priznaného bonusu v systéme rumunského sociálneho poistenia je
obdobou dôb uvedených v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. - náhradnej doby a doby uvedenej v § 5
ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa §
174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa za zamestnanie počítajú aj náhradné doby. Preto nie je potrebné,
aby ku dňu 31.12.1999 žalobca pracoval v danej kategórii, postačí, ak v uvedenom momente plynie

náhradná doba. Existujúci uvedený bonus je potrebné pripočítať k celkovej dobe práce v I. pracovnej
kategórii. Logicky sa pripočítava ku koncu tejto práce a teda od 31.08.1997. Preto práca žalobcu v I.
pracovnej kategórii spolu s náhradnými dobami trvala do 29.02.2001. Pokiaľ ide o celkovú odpracovanú
dobu v I. pracovnej kategórii, tak so započítaním bonusu žalobca odpracoval takmer 13 a pol roka, čiže
splnil aj podmienku celkového odpracovaného času podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988

Zb. na odchod do dôchodku vo veku 57 rokov. Keďže žalovaná v správnom konaní postupovala v
rozpore s európskymi normami, keď nezohľadnila všetky údaje uvedené vo formulári E 205 rumunským
nositeľom sociálneho poistenia a toto svoje rozhodnutie ani dostatočným spôsobom neodôvodnila,
žalovaná postupovala nezákonným spôsobom a žalobou napadnuté jej rozhodnutie je nezákonné.

11. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

III. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

12. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
13. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy

správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“

16. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny
súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky
náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“
17. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

18. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

19.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135

ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.20. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
sa zachovávajú.

21. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných
kategórií.Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie

patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

22. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych
a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných

baniach,b)ostatnézamestnaniavbaníctvevykonávanépodzemouvhlbinnýchbaniach,c)zamestnania
pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov
leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok
námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce
v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h)

zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu
a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri
pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod
spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne

nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín,
žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické
spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí
a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických
surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú

pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého
skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až
h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i)
až l), alebo e) 60 rokov.

24. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56
rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne

9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v
§ 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií b) 57 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až
h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v

zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových
baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe
I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až

l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
25. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.
1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
26. Podľa článku 5 koordinačného nariadenia pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a

vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto: a) ak podľa právnych predpisov príslušného
členského štátu má poskytnutie dávok sociálneho zabezpečenia a iného príjmu určité právne účinky,
príslušnéustanoveniatakýchtoprávnychpredpisovsauplatňujútiežnaposkytnutierovnocennýchdávok
získaných podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo na príjem získaný v inom členskom
štáte; b) ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom

určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli
v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území.
27. Podľa § 5 nariadenia č. 117/1988 Zb. - o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. prac. kategórie
pre dôchodkové zabezpečenie . (1) Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú,
ak sú obklopené touto dobou, tiež a) dni pracovného pokoja, b) doba dovolenky na zotavenie,
dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej dovolenky, c) doba náhradného voľna

za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja, d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré
je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu, 3) e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať
prácu pre prekážky v práci na strane organizácie, včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými
poveternostnými vplyvmi, 4) f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú
prekážku v práci v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 5) pokiaľ pracovníkovi patrí

náhrada mzdy, g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu
všeobecného záujmu, 6) ak nejde o dobu zamestnania, h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu
v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami 7) alebo prevedenie na inú prácu
tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú
tieto ženy zamestnávať. (2) Vybraným vedúcim technicko-hospodárskym a technickým pracovníkom

uvedeným v § 15 ods. 2 zákona sa náhradné doby a doby uvedené v odseku 1 nezapočítavajú ako dni,
keď uvedení pracovníci pracovali na pracoviskách v podzemí hlbinných baní. (3) Ako dobu zamestnania
I. (II.) pracovnej kategórie nemožno započítať najmä doby a) pracovného voľna bez náhrady mzdy, b)
neospravedlnenej absencie, c) výkonu trestu odňatia slobody, a to ani pokiaľ odsúdený vykonáva práce,
ktoré sa inak zaraďujú do I. (II.) pracovnej kategórie.

28. Podľa § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. - o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. prac. kategórie
pre dôchodkové zabezpečenie (1) Ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym
pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou,
doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z
dôvodu všeobecného záujmu: a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia,

Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a národného výboru, b) výkonu funkcie sudcu z
ľudu a člena výboru ľudovej kontroly, c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej
strany Československa, Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže, d) výkonu
služby v Ľudových milíciách, e) výkonu volebného práva, f) výkonu občianskych povinností svedka,
znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie na národnom výbore alebo jeho

zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne, g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie
úloh organizovaného darcovstva krvi, h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky,
opatrení proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a
i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných
mimoriadnychprípadoch.(2)Ostatnédobyuvedenév§5ods.1sazapočítavajú,aksúobklopenédobou

zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
ako doby ostatných zamestnaní v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach, 9) inak
ako doby zamestnania (náhradné doby), ktoré týmto dobám predchádzajú alebo na ne nadväzujú. (3)
Dobaúčastibaníkanaliečebnýchpobytochvurčenýchzdravotníckychzariadeniachaleboregeneračno-
rekondičných pobytoch v zariadeniach na to určených sa považuje za dobu výkonu zamestnania I.

pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

29.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovskéhooddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26.
novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.
30. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že

žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
31. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§

119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.
32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola
žalobcova žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 27.7.2021 zamietnutá.
33.Žalobcanamietalnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovanejzdôvodunesprávnehoprávneho

posúdenia, pričom podstatou žalobných námietok bola skutočnosť, že Rumunsky nositeľ dôchodkového
poistenia v potvrdení o odpracovaných rokoch v Rumunsku potvrdil žalobcovi navýšenie odpracovanej
doby o bonus v dĺžke 3 roky a 6 mesiacov. Tento bonus žalobca považoval za obdobu náhradnej doby
podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a keďže prácu baníka žalobca skončil 1.9.1997 po jej
pripočítaní v dĺžke 3 roky a 6 mesiacov by mu doba presiahla do roku 2001 a teda by k 31.12.199 trval

podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988.
34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o starobných dôchodok dňa
27.7.2021 s dátumom uplatnenia nároku od 7.8.2020. žalobca získal v zamestnaní zaradenom do
zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie 3649 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 9 rokov a 364 dní.
Do21.1.2020získalacelkovo14072dníobdobiadôchodkovéhopoisteniat.j.38rokova202dníobdobia

dôchodkového poistenia. Ako teda skonštatovala aj žalovaná, podmienku obdobia dôchodkového
poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 11 ZSP žalobca splnil.
35. Žalobca tak nezískal najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. a ani najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach. Zamestnanie
žalobcu zaradené do zvýhodnenej I.AA alebo I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999, trvalo do

1.9.1997.
36. Nositeľ sociálneho poistenia Rumunska vo formulári E 205 potvrdil získanie 42 rokov 6 mesiacov
a 11 dní obdobia poistenia z toho 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní výkon zamestnania, ktoré žalobca
vykonával ako baník pod zemou.
37. Nositeľ sociálneho poistenia Rumunska vo formulári E 205 uviedol, že žalobca má k k obdobiam

poistenia bonus – zvýšenie pre skupinu – prácu v podzemí za celkové obdobie 9 rokov 11 mesiacov
a 28 dní v rozsahu 3 roky a 6 mesiacov.
38. Žalovaná na vznik nároku na starobný dôchodok zhodnotila dobu zamestnania vo zvýhodnenej I.AA
pracovnej kategórii v rozsahu od 23.11.1981 do 23.12.1981, od 7.10.1985 do 19.10.1985, od 8.9.1986
do 1.1.1992, od 18.1.1993 do 1.9.1997. (celkovo 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní)

39. Získanie ďalšej doby poistenia v Rumunsku nositeľ poistenia nepotvrdil – obdobie zamestnania
od 2.1.1992 do 17.01.1993 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nehodnotil, pretože v uvedenom
období žalobca neodpracoval stanovený počet jednotiek v zamestnaní pod zemou. Zamestnanie vo
zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil žalobca 1.9.1997. Od 1.9.1997 do 28.5.1998 bol nezamestnaný
a od 8.10.1998 sa znovu zamestnal ako market developer s výkonom práce do 06.08.2020.

40. Správny súd z napadnutého rozhodnutia ustálil že žalobcovi nebola žalovanou pri rozhodovaní
o nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba uvádzaná
v potvrdení nositeľa poistenia v Rumunsku ako bonus v obdobiach poistenia – tzv. zvýšenie pre skupinu
prácu/subbterrane za celkové obdobie 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní v rozsahu 3 roky a 6 mesiacov.

41. Základnou a podstatnou otázkou správnej žaloby žalobcu tak je skutočnosť, či uvedená doba mala
byť zohľadnená podľa § 5 písm. b) nariadenia č. 883/2004 v spojení s § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988
v spojení s § 6 nariadenia č. 117/1988 Zb. - o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. prac. kategórie pre
dôchodkové zabezpečenie ako náhradná doba.

42. Čo sa týka zachovania nárokov žalobcu vyplývajúcich z vykonávania zamestnania vo zvýhodnenej
I.AA pracovnej kategórii sa žiada uviesť, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa §
174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.43. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov
je teda nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do zamestnania vo zvýhodnenej
I.AA pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. a zákona č. 100/1988 Zb. resp. v službe I. alebo II.

kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, čo žalobca podľa napadnutého rozhodnutia nespĺňa , nakoľko
v I. kategórii funkcií podľa žalovanej odpracoval 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní, ale aj splnenie podmienky
ustanovenej v § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorou je trvanie takéhoto zamestnania k 31. decembru 1999,
čo žalobca nespĺňa tiež .

44. V súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II.
kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní
do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. vyžadoval splnenie podmienky
trvania takého zamestnania k určitému dátumu, naposledy k 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného
predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií
bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely

vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., alebo
na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie §
174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho
chápať ako výnimku z požiadaviek, ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok
od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom,

prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II.
pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny
poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší
vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a
iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999

(prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28. júna 2017). Bez ohľadu na počet rokov
služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v §
174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať
k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok

vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra
2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015). Nemôže však ísť o fiktívne trvanie a to ani na
základe bonusu priznaného rumunskym nositeľom sociálneho poistenia.

45. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii

ukončil žalobca 1.9.1997. Od 1.9.1997 do 28.5.1998 bol nezamestnaný a od 8.10.1998 do 06.08.2020
sa znovu zamestnal avšak už nie v zamestnaní vo zvýhodnenej kategórii (market developer) a teda
podmienka trvania služby v I. kategórii funkcií k 31. decembru 1999 upravená v § 174 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. nie je splnená.
46. Správny súd zastáva názor že „bonus“ 3 roky a 6 mesiacov za celkové obdobie odpracované

vpodzemímalažalovanážalobcovizohľadniťpriposudzovanírozsahuodpracovanejdobyvzamestnaní
vo zvýhodnenej kategórii (ak sa na žalobcu podľa rumunského práva hľadí ako keby odpracoval
v podzemí 13 rokov, je potrebné na túto skutočnosť podľa 5 písm. b) koordinačného nariadenia
prihliadať(bez spochybňovania kvality) tak ako keby sa stala na slovenskom území a teda jednoducho
povedané ich pripočítať k obdobiu 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní, a teda pracovať s celkovo

odpracovaným obdobím v zamestnaní vo zvýhodnenej kategórii v rozsahu 13 rokov 5 mesiacov a 26
dní. Pri takomto prístupe by žalobca splnil podmienku celkového odpracovaného času (najmenej 13
rokov) na odchod do dôchodku vo veku 57 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
47. Hlavným účelom Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
je zabezpečiť, aby občania EÚ, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb v rámci Únie, neboli

znevýhodnení v oblasti sociálneho zabezpečenia. Nariadenie nenahrádza ani neharmonizuje národné
systémy sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov – každý štát si ponecháva vlastné
pravidlá. Nariadenie ich však koordinuje , aby sa predišlo negatívnym dôsledkom mobility.
48. V tomto kontexte je potom potrebné vnímať aj žalobcom namietaný článok 5 písmeno b)
koordinačného nariadenia, a teda zjednodušene povedané udalosť, ktorá nastala v jednom štáte (napr.

poistenie), sa právne považuje za udalosť, ktorá nastala v druhom štáte. Ani na území Rumunska
však nenastala skutočnosť, že by žalobca k 31.12.1999 vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej
I.AA pracovnej kategórii a ani z predloženého formulára E 205 nie je možné vyvodiť záver, že podľa
právnych predpisov Rumunska sa na žalobcu hľadí ako keby k 31.12.1999 vykonával zamestnanie vozvýhodnenej kategórii práve naopak, žalobca nepochybne vykonával zamestnanie market developer
teda zamestnanie nezvýhodnené, ktorému predchádzalo obdobie nezamestnanosti.
49. Správny súd teda musí konštatovať že z celkom jasného znenia článku 5 koordinačného nariadenia

ale ani z formulára E 205 predloženého nositeľom Rumúnskeho poistenia nevyplýva, že by žalobca ku
dňu 31.12.1999 zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii vykonával. Článok 5 koordinačného nariadenia
stanovuje povinnosť zohľadniť fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v inom členskom štáte (Rumunsku) ,
ako keby sa stali na jeho vlastnom území v prípade ak podľa právnych predpisov príslušného členského
štátu sú takýmto faktom alebo udalostiam prisúdené právne účinky. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že podľa právnych predpisov Rumunska je odpracovaniu 9 rokov 11 mesiacov a 26 dní v podzemí
prisúdení účinok v podobe bonusu 3 rokov a 6 mesiacov k odpracovanému obdobiu. Z predložených
dokumentov však nie je možné urobiť záver o tom, že by podľa obsahu formulára alebo právnych
predpisov Rumunska vyplýval v prípade priznania takéhoto bonusu záver o pripočítavaní takéhoto
bonusu ku koncu odpracovanej doby a jeho následnom plynutí(v prípade žalobcu od 01.09.1997
do 29.02.2001). Na takýto bonus aj v prípade jeho pripočítania k celkovej dobre odpracovanej vo

zvýhodnenej kategórii nie je možné nazerať ako na náhradnú dobu podľa § 5 ods. 1 resp. § 6 ods. 1
nariadenia vlády č. 117/1988Zb. nakoľko nie je dôvod sa domnievať že je jeho obdobou zvlášť za situácie
keď uvedený bonus nie je ani pri výklade použitom žalobcom obklopený dobou výkonu zamestnania
vo zvýhodnenej kategórii. Žalobca bol od 01.09.1997 do 28.05.1998 nezamestnaný a od 08.10. do
06.08.2020 vykonával zamestnanie market developera. Žaloba preto preukázateľne k 31.12.1999 ( od

01.09.1997) zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii nevykonával, práve naopak vykonával nesporne
zamestnanie nezvýhodnené.
50. Aj správny súd mal preto za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok
dovŕšením veku 57 rokov. Pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „trvali k 31. decembru 1999“ uvedeného
v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., toto vyjadruje podmienku trvania zamestnania k tomuto dátumu

vrátane, t. j. k 31. decembru 1999 a nie v čase do 31. decembra 1999 (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9So/146/2016 zo dňa 25. apríla 2018). Na základe vyššie uvedených skutočností je možné
skonštatovať, že žalobca nespĺňal podmienku vzniku skoršieho nároku na starobný dôchodok. Nespĺňal
totiž jednu z podmienok pre využitie skoršieho dôchodkového veku podľa 21 ods. 1 písm. a) zák. č.
100/1988 Zb., keďže síce bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a) podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. splnil, ale nesplnil podmienku
podľa § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorá musí byť splnená kumulatívne, keďže jeho služba I. kategórie
funkcií netrvala k 31. decembru 1999.

51.SprávnysúdvzhľadomnauvedenépoukazujeajnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23. augusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka. Právne posúdenie žalovanej obstojí pretože žalobca nesplnil podmienku
podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a žalobcovi teda nárok na skorší odchod do dôchodku vo
veku 57 rokov nevznikol, nakoľko nepostačuje splniť podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona

č. 100/1988 Zb,

52. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaná sa v rozhodnutí vyrovnala so všetkými relevantnými
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobrala skutkový stav, ktorý správne právne

vyhodnotila. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na

náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).