Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326059
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125326059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Somerset
Group, družstvo, so sídlom Hurbanova 15748/22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 894 138, zast.:
WITT&KLEIM Legal s.r.o., so sídlom Na troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti
žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX E. E., o určenie neúčinnosti
odporovateľnéhoprávnehoúkonu,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
sp. zn. 9C/31/2025 zo dňa 03.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie určil, že dohoda
o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.01.2023 uzatvorená
medzi F. D. C., trvale bytom D. XXXXX/X, E. E. a žalovanou je voči žalobcovi neúčinná (prvý výrok).
Zároveň žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda

o vyporiadaní BSM, ktorú spísala žalovaná so svojim manželom dňa 11.01.2023 je voči nemu neúčinná
v zmysle § 42a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Okresný súd považoval za nesporné, že žalobca má voči manželovi žalovanej ako dlžníkovi priznanú
vymáhateľnú pohľadávku. Poukázal na to, že po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu sp.
zn. 36Up/1551/2022 zo dňa 22.01.2022 bolo na tunajšom súde vedené konanie o zrušenie BSM počas
trvania manželstva. Následne došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM, na základe ktorej všetok

hnuteľný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť nehnuteľný majetok) pripadol do výlučného
vlastníctva žalovanej bez povinnosti výplaty druhej strany a s prevzatím záväzkov voči VÚB a ŠFRB,
pričom ich výška bola minimálna vo vzťahu k hodnote, ktorú nadobudla žalovaná na základe dohody
o vyporiadaní BSM.

4. Žalovaná ako blízka osoba sa mohla odporovacej žalobe ubrániť, len ak by preukázala, že úmysel
dlžníka (jej manžela) ukrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná len tvrdila,

že nemala a nemohla mať žiadnu vedomosť o prebiehajúcom spore a ani ručiteľskom vyhlásení,
avšak ničím tieto svoje tvrdenia nepreukázala. Tieto boli nedôveryhodné aj s ohľadom na súslednosti
preukázaných skutočností. Súd uviedol, že platobný rozkaz sa stal vykonateľným dňa 13.12.2022, t. j.
rozhodnutie muselo byt doručené ešte v priebehu mesiaca 11/2022, kedy zároveň prebiehalo konanie voveci sp. zn. 9C/67/2022 o zrušenie BSM počas trvania manželstva a hneď následne došlo k uzatvoreniu
dohody o vyporiadaní BSM. Bol toho názoru, že žalovaná musela mať vedomosť o nepriaznivej finančnej
situácii spoločnosti v ktorej jej manžel bol konateľom. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, a preto

súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a tieto priznal úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, a to
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V podanom odvolaní namietala, že dňa 03.12.2025 sa v predmetnej súdenej veci uskutočnilo
pojednávanie na prvoinštančnom súde, na ktorom sa nezúčastnila z dôvodu svojej práceneschopnosti

- choroby od 01.12.2025. Z tohto dôvodu nemohla doručiť svoje písomné ospravedlnenie o neúčasti na
pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania spolu s potvrdením o práceneschopnosti súdu osobne,
pričom elektronickú schránku nemá aktivovanú. Z uvedeného dôvodu požiadala svojho zamestnávateľa,
aby jej elektronickú PN zaslal súdu prvej inštancie, čo ako laik považovala za postačujúce. Uviedla,
že pojednávania sa chcela zúčastniť a sama na ňom vypovedať a chcela navrhnúť aj výsluch

svedkov – manžela a dcéru, aby potvrdili skutočnosť, že o ručiteľskom vyhlásení manžela nevedela.
Rovnako chcela ich výsluchom preukázať, že podnikateľské aktivity jej manžela nikdy neboli predmetom
rozhovorov v ich domácnosti. Tieto striktne oddeľoval od rodinného života a nič pracovné so žalovanou
nezdieľal. Ak by o akomkoľvek súdnom konaní alebo ručení vedela, tak by s ručením nikdy nesúhlasila,
o čom manžel vedel, a preto ju o ničom neinformoval. Bola toho názoru, že konaním prvoinštančného

súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal na to, že žalovaná bola súdom prvej
inštancie poučená a o možnosti dať sa zastúpiť. Skutočnosť, že sa nedala v konaní zastúpiť nemôže byť

na ťarchu žalobcu. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazným prostriedkom zo strany žalovanej uviedol, že
tieto neboli uplatnené riadne a včas. Z podaného odvolania nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci okresným súdom.

9. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacej repliky už nevyjadrila.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom odvolacieho konanie je prejednanie odvolania žalovanej voči rozsudku okresného súdu,
ktorým tento určil, že právny úkon – dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená medzi žalovanou a jej
manželom ako dlžníkom je neúčinná voči žalobcovi ako aj v rozsahu závislého výroku trov konania.

13.Vprvomradeodvolacísúdpoukazujenato,ževkonaníoodporovateľnostiprávnehoúkonu,ktorýbol
uzavretý medzi blízkymi osobami (§ 116 OZ, ktorou osobu je aj žalovaná vo vzťahu k dlžníkovi, svojmu
manželovi z dohody o vyporiadaní BSM) sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. Z uvedeného dôvodu
tak dochádza k obráteniu dôkazného bremena, a preto žalobca ako veriteľ nemusí dokazovať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale blízka osoba, t. j. žalovaná musí preukázať, že takýto úmysel dlžníka

ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať. Je tak zrejmé, že dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažovalo práve žalovanú, ktorá ho však v konaní neuniesla. Súd prvej inštancie vychádzal
z logicky na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré vo svojej vzájomnej postupnosti preukazovali skutočnosti
svedčiace nielen o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, ale aj o samotnej vedomosti žalovanej, ktorá bolastranou konania o zrušenie a vyporiadanie BSM počas trvania manželstva vo veci vedenej na okresnom
súde sp. zn. 9C/67/2022, pričom následne došlo ani nie po mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia súdu
k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM. Z obsahu dohody o vyporiadaní BSM je zrejmé, že žalovaná

s ohľadom na hodnotu nehnuteľností vo vzťahu k záväzkom získala výrazný majetkový prospech na
úkor dlžníka, voči ktorému jej nevznikla žiadna vyrovnávacia povinnosť.

14. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
24/2019 z 09.06.2020). Žalovaná ako subjekt sporu, ktorú v súdenej veci zaťažovalo dôkazné bremeno
toto neuniesla, a preto musí znášať následky spojené s vyhovujúcim výrokom rozsudku okresného súdu.
K návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré uviedla žalovaná až v podanom odvolaní, odvolací súd
poukazuje na zásadu koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP – sudcovská koncentrácia

konania, § 154 CSP – zákonná koncentrácia konania), o ktorej bola žalovaná riadne poučená. V konaní
po doručení žaloby žalobkyňa nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, a preto na takto podaný návrh by
súd ani nemal prihliadať, keďže o existencii týchto dôkazov vedela už počas svojho prvého procesného
úkonu vo vzťahu k súdu prvej inštancie.

15. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej súvisela s vykonaním pojednávania dňa 03.12.2025 bez jej
prítomnosti, z dôvodu jej práceneschopnosti. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej
inštancie, a teda, či tento skutočne znemožnil realizáciu práv žalovanej v konaní. Súd prvej inštancie v
súlade so zákonom doručil žalovanej dňa 22.09.2025 predvolanie na pojednávanie na deň 03.12.2025
spolu s poučením o dôvodoch odročenia pojednávania podľa § 183 CSP a rozhodnutí o odročení

pojednávania podľa § 184 ods. 2 CSP (č. l. 112 a 114 spisu). Žalovaná požiadala svojho zamestnávateľa
o doručenie jej elektronickej PN. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná nepožiadala o odročenie
pojednávania v súlade s § 183 CSP, a preto súd prvej inštancie nemal dôvod na postup podľa §
184 ods. 2 CSP, keďže žalovaná oznámila okresnému súdu len to, že je práceneschopná, a preto sa
nezúčastní pojednávania nariadeného na deň 03.12.2025. Ak žalovaná chcela odročiť pojednávanie, nič

jej nebránilo v tom, aby rovnako ako dokázala kontaktovať svojho zamestnávateľa s prevádzkou v Žiari
nad Hronom, aby doručil súdu elektronickú PN, tak rovnako mohla, či už telefonicky, e-mailom, alebo aj
písomne kontaktovať súd, ktorý sa nachádza v mieste jej trvalého bydliska, so žiadosťou o odročenie
pojednávania a uvedením dôvodu. K uvedenému nebolo potrebné, aby mala zriadenú elektronickú
schránku podľa osobitného predpisu. Žiadosť o odročenie pojednávania musí byť však podložená

dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, a to takými skutočnosťami, ktoré sú vzhľadom k
svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré jej neumožňujú
sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne
(dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych, tak i subjektívnych (rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/122/2010).

16. Súd prvej inštancie dňa 03.12.2025 pojednával v neprítomnosti žalovanej, nakoľko žalovaná
nežiadala, aby súd pojednávanie odročil. Samotným pojednávaním a vyhlásením rozsudku
v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala vedomosť o konanom pojednávaní a bola riadne a včas
predvolaná a nežiadala o odročenie pojednávania, jej nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Na

pojednávaní konanom dňa 03.12.2025 neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 183 ods. 4 CSP. Okresný súd správne procesne postupoval, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalovanej, pričom prihliadol na obsah spisu a na vykonané dôkazy. Odvolací súd má za to, že ani jeden
z odvolacích dôvodov uvádzaných žalovanou nie je naplnený, a preto jej odvolanie nepovažoval za
dôvodné.

17. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, nakoľko okresný súd správne rozhodol o
náhrade trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v zmysle procesnej zásady úspechu v súdnom
konaní.18. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnej žalovanej, ktorej odvolanie nebolo dôvodné, v rozsahu 100%, ktoré je povinná nahradiť
žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.