Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/22/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208296
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125208296.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov – matky: D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX G. H. I., zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Janka

Chorvátová, PhD., advokátka, so sídlom P. O. Hviezdoslava 68, 010 01 Žilina a otca: J. A. D. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, K. G., L. XXX, M. XXXX, N. XXXX, občan Bahrajnského kráľovstva, zastúpeného
právnym zástupcom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01
Trnava, IČO: 36 865 281, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na
čas do rozvodu, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/90/2025-47 zo dňa 5. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že dočasne u p r a v u j e styk otca s
maloletými deťmi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, tak, že je oprávnený stretávať sa
s nimi vždy od poslednej stredy príslušného kalendárneho mesiaca od 16:00 hod. do nedele totožného

kalendárneho týždňa do 18:00 hod., pričom styk sa bude realizovať len na území Slovenskej republiky.
Otec si prevezme maloleté deti pred bydliskom matky na adrese F. XX/XX, XXX XX G. H. I. a po ukončení
styku je povinný maloleté deti odovzdať tiež pred bydliskom matky. Matka je povinná maloleté deti včas
a riadne pripraviť na styk s otcom a otcovi styk s maloletými deťmi umožniť.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý pondelok a každú stredu o 16:00 hod. SEČ
v trvaní 20 minút pre každé dieťa samostatne, prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na

prenos obrazu a zvuku s tým, že matka je povinná maloleté deti v určenom čase riadne pripraviť na styk
s otcom realizovaný prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu a zvuku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) výrokom I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,vovýrokuII.zaviazalotcapovinnosťouprispievaťnavýživu
maloletých detí: A. B., C. B., na každé z nich sumou 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky, vo výroku III. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A.
B., C. B., každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky na adrese F. XX/XX, XXX
XX G. H. I.. Vo výroku IV. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, v ďalšom výroku uviedol, že neodkladné
opatrenie platí do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh matky zo dňa
01.08.2025, doplnený dňa 14.08.2025, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, najeho odôvodnenie, aj na návrh matky vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu ich manželstva, Správu zo šetrenia pomerov zo dňa 20.08.2025,
potvrdenie ÚPSVaR zo dňa 18.08.2025, Správu Sociálnej poisťovne zo dňa 22.08.2025 a za aplikácie

§ 2 ods. 1, 2 CMP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, §
331 ods. 1 CSP, § 366 CMP, § 28 Zákona o rodine, § 62, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. V odôvodnení poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchlo a pružne riešiť situáciu,

ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu a je nutné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov konania (naliehavosť), ako aj dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa
má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí
je poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov ešte pred ich porušením, či ohrozením. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd

jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa
a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred
záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
maloletého dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie preštudovaním spisového materiálu a zhodnotením všetkých skutočností dospel k
záveru,ženávrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniajevčastitýkajúcejsazvereniamaloletých
detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloleté deti
dôvodný, avšak nie v rozsahu vyživovacej povinnosti, akú navrhla matka. Pri rozhodovaní mal na
zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletých detí, ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. Z

vyjadrenia matky, ňou predložených príloh, zo správy zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, mal
osvedčené, že rodičia maloletých detí sú ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
manželia. Otec maloletých detí je štátny občan Bahrajnského kráľovstva a žije v L.. Maloleté deti sú
vo faktickej starostlivosti matky. Matka spolu s otcom a maloletými deťmi žila v L., ale na Slovensko
pravidelnesdeťmichodievala,najmäpočasletnýchprázdninvtrvaníniekoľkýchmesiacov.Natamojšom

súde sa pod sp.zn. 21P/90/2025 vedie aj konanie o návrhu matky vo veci samej na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko starostlivosť
o maloleté deti aj vzhľadom na ich útly vek kontinuálne od narodenia detí zabezpečuje matka, otec sa
na starostlivosti o maloleté deti podieľa minimálne aj s ohľadom na jeho pobyt v L., maloleté deti sú
citovo na matku naviazané, v starostlivosti matky neboli zistené a ani ÚPSVaR hlásené nedostatky, z

dôvodu zabezpečenia právnej istoty vo vzťahu rodičov a maloletých detí, ako aj z dôvodu zosúladenia
skutočnéhostavusostavomprávnym,nariadenýmneodkladnýmopatrenímsúdprvejinštancie rozhodol
o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky (aj napriek skutočnosti, že v
súčasnosti nie je ohrozený ich život ani zdravie). Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky bude v najlepšom záujme maloletých detí, aby bol zabezpečený ich zdravý psychický, fyzický i

sociálny vývin. Styk otca s maloletými deťmi upravil súd podľa návrhu matky, keďže sa s ním stotožnil
s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí, najmä s cieľom vytvorenia stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmami detí a ich rodičmi.
Zároveň rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu každé z oboch maloletých detí sumou 100,-
eur mesačne, rešpektujúc právnu úpravu ustanovenia § 366 CMP, podľa ktorej neodkladným opatrením

možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Suma nateraz určená neodkladným opatrením nie
je pre otca likvidačná a je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletých detí v
uvedenom rozsahu, nakoľko otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a podľa vyjadrenia matky, otec
od júna 2025 neprispieva na výchovu maloletých detí. Neodkladným opatrením je možné nariadiť platiť
výživné len v nevyhnutnej miere, pričom suma 200,- eur na každé z detí požadovaná matkou v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia znaky výživného ,,v nevyhnutnej miere“ nenapĺňala. Priznanú sumu
100,- eur na každé z detí považoval nateraz na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletých detí za
primeranú, preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, kde navrhované
výživné presahovalo súdom určenú výšku, zamietol.
Čo sa týka návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi

vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky, súd návrh v tejto
časti zamietol, a to z dôvodu, že v danom prípade matka neosvedčila naliehavosť úpravy neodkladným
opatrením. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú prednostne a primárne obaja rodičia. Na
druhej strane, za výchovu a vývoj dieťaťa nesú obaja jeho rodičia spoločnú zodpovednosť. V predmetnejveci, za zisteného skutkového stavu, kedy otec maloletých detí nebol doposiaľ nijako obmedzený na
rodičovských právach a povinnostiach a matka nijakým spôsobom neosvedčila, že by mal otec v pláne
maloleté deti bez jej vedomia a súhlasu vysťahovať mimo územie Slovenskej republiky (napr. že by mali

maloleté deti vystavený cestovný pas a tento by bol v dispozičnej sfére otca maloletých detí, alebo, že
by otec maloleté deti pripravoval na dlhodobý odchod z krajiny zbalením všetkých ich vecí), majú teda
obaja rodičia rovnaké právo rozhodovať o takej podstatnej veci ako je vysťahovanie maloletých detí
do cudziny a až v prípade absencie konsenzu rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Naviac, v
prípade odňatia maloletých detí zo starostlivosti matky otcom bez jej súhlasu, k čomu by nepochybne

došlo vycestovaním, či vysťahovaním maloletých detí do zahraničia, by sa otec dopustil trestného činu
únosu podľa § 210 Trestného zákona. To však zároveň neznamená, že otec má právo vycestovať s
maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky, pretože na takéto konanie by bol potrebný buď
súhlas matky alebo rozhodnutie súdu o nahradení súhlasu matky s takýmto konaním otca.

5. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2025 podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom

zástupcu (č.l. 207 súdneho spisu). Uviedol, že podáva odvolanie v časti výrokov II. a III. podľa §
357 písm. d) CSP, a to na základe odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. f), g), h) CSP.
V odôvodnení poukázal na to, že tvrdenia týkajúce sa skutočností, že otca vykreslila ako žiarlivého
a agresívneho partnera, od ktorého bola v podstate nútená ujsť na Slovensko, uvádzané matkou, nie
sú pravdivé. Osobitne sa otec ohradil voči obvineniam matky z psychického a fyzického násilia voči

nej. Otec konajúcemu súdu v tejto veci zaslal jeho podanie Oznámenie o začatí konania o návrat
maloletých detí do cudziny pri ich neoprávnenom zadržaní a vyjadrenie otca k návrhu matky zo dňa
07.11.2025, ktorého sa v celom rozsahu pridržiava a v ktorom popísal skutkový stav a správanie matky,
kde priložil aj viacero listinných dôkazov. Na všetkých týchto skutočnostiach a argumentácii uvedenej
v oznámení otec naďalej v celom rozsahu zotrval. Matka na územie SR vycestovala spolu s deťmi

so súhlasom otca, ktorý nemá a nikdy nemal záujem brániť jej v kontakte s príbuznými, čo je zrejmé
aj zo skutočnosti, že matka pravidelne trávila s deťmi na Slovensku vianočné sviatky, ako aj celé
letné prázdniny. Jediné, čo od matky otec v súvislosti s jej cestou na Slovensko požadoval, bolo,
aby mu prisľúbila, že sa s deťmi po prázdninách vráti domov, čo matka aj spravila prostredníctvom
svojho Čestného vyhlásenia zo dňa 05.05.2025. Avšak bez súhlasu otca sa rozhodla, že maloleté

deti zostanú na území Slovenskej republiky, prihlásila ich do novej školy, zmenila im všeobecného
lekára a išlo v podstate o otázky, týkajúce sa detí, o ktorých by mali rodičia podľa Zákona o rodine
rozhodovať spoločne. Matka svojím prístupom úplne odignorovala všetky rodičovské práva otca a súd
vydaním uznesenia v matkou požadovanom znení toto jej protiprávne konanie aproboval. Z návrhu
matky a nielen príloh, s výnimkou písomného vyhlásenia jej rodičov, pritom matkou tvrdené skutočnosti

vôbec nevyplývajú. Písomné vyjadrenia rodičov navyše nepredstavujú riadnu svedeckú výpoveď.
Miestom obvyklého pobytu maloletých detí je L., čo vyplýva jednoznačne z listinných dôkazov
predložených otcom spolu s jeho oznámením. Maloleté sa v L. narodili, prežili tam celý doterajší život,
mali tam svoju školu, lekára, kamarátov, a to až do momentu, kým ich matka začala neoprávnene
zadržiavať na Slovensku. Hoci matka obviňuje otca z protiprávnej činnosti a nezáujmu o maloleté,

v skutočnosti je ona tou, kto vedome a úmyselne poškodzuje rodičovské práva otca a jeho vzťah
k dcéram. Paradoxom je, že matka v návrhu obviňuje otca z toho, že ju izoloval a bránil jej v kontakte
s príbuznými, avšak je to práve matka, ktorá neumožňuje otcovi kontakt s deťmi a nie je dokonca ani
ochotnáumožniťimanilenpravidelnételefonickéspojeniesotcom.Napriektomuvšakvosvojomnávrhu
tvrdí, že otec s dcérami voláva takmer denne. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s matkou navrhovanou

úpravou, hoci táto celkom evidentne smerovala k tomu, aby otcovi bolo úplne zabránené v kontakte
s deťmi. Vzdialenosť medzi bydliskom otca a súčasným pobytom detí je viac než 4.000 km. Matkou
navrhnutá a súdom nariadená úprava styku s deťmi každú sobotu na niekoľko hodín v domácnosti
matky a za jej prítomnosti v praxi znamená, že otec dcéry vôbec nebude vídať. Len ťažko mohol súd
predpokladať, že v možnostiach otca bude každý týždeň cestovať z L. na Slovensko, čo letecky trvá

približne 9 – 10 hodín, nepočítajúc čas potrebný na presun z L. do O..
Výrokom III. napadnutého rozhodnutia tak súd umožnil kontakt otca s deťmi len čisto formálne
a v teoretickej rovine, hoci bolo jasné, že vydaním uznesenia v tomto znení mu tento kontakt v praxi
znemožňuje. Otec si uvedomuje, že realizácia jeho styku s deťmi si bude vyžadovať cestovanie na
Slovensko, avšak súd a ani nikto iný od otca nemôže požadovať, aby takto náročnú cestu absolvoval

každý týždeň. Za nezmyselnú a kontraproduktívnu považuje otec aj podmienku osobnej prítomnosti
matky pri jeho stretnutiach s dcérami, otec sa v L. o obe maloleté deti pravidelne staral, má s nimi
vytvorený citový vzťah a neexistuje žiaden dôvod, prečo by nemal byť spôsobilý postarať sa o dcéry
aj bez prítomnosti matky. Matka nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by otec nebol schopnýsa o maloleté deti plnohodnotne postarať, prípadne, že by jeho starostlivosť v neprítomnosti matky
dcéry akokoľvek ohrozovala. Otec preto nerozumie, na základe akých skutočností dospel súd k záveru
o tom, že prítomnosť matky pri jeho styku s dcérami je nevyhnutná. Navrhuje, aby súd dočasne upravil

jeho styk s maloletými tak, že ich bude mať vo svojej starostlivosti vždy od posledného pondelka
v danom kalendárnom mesiaci do konca daného kalendárneho týždňa. Takouto úpravou by bola
zachovaná možnosť otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté, čomu súčasné znenie
napadnutého rozhodnutia neumožňuje. Otec je za týmto účelom ochotný krátkodobo si prenajímať byt
v okolí bydliska matky tak, aby mali maloleté deti počas pobytu u neho vytvorené priaznivé životné

podmienky a nenarušila sa ich školská dochádzka. Otec v žiadnom prípade nemá v úmysle unášať
maloleté zo Slovenska a otázku ich návratu domov rieši právnou cestou pred príslušným súdom.
K výroku II. napadnutého rozhodnutia otec zdôraznil, že nemá problém a je pripravený sa o dcéry
plnohodnotne (aj finančne) postarať, avšak v ich bydlisku, kde trvalo žili, chodili do školy a kde sa
aktívne o ne staral pred ich odchodom. Matka v súčasnosti zadržiava deti proti vôli otca na území
Slovenskej republiky, pričom otec v tejto súvislosti aktuálne pred Okresným súdom Banská Bystrica

sp. zn. 35Pn/2/2025 vedie konanie o ich návrat domov. Výrok o výživnom dostáva otca do situácie,
kedy má finančne podporovať nezákonné konanie matky poškodzujúce výkon jeho rodičovských práv
a v podstate financovať ďalšie zadržiavanie detí na Slovensku, proti ktorému sa právnou cestou aktívne
bráni. Túto situáciu, v ktorej je otec povinný financovať dôsledky nezákonného konania matky, považuje
za neudržateľnú.

Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti výroku II. zrušil a v časti výroku III. zmenil
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. B. a C. B. vždy od posledného pondelka
príslušného kalendárneho mesiaca od 14:00 hod. do nedele totožného kalendárneho týždňa do 18:00
hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie detí bude prebiehať v domácnosti matky, alternatívne otec
žiadaodvolacísúd,abynapadnutérozhodnutiezrušilavrátilvecprvoinštančnémusúdunanovékonanie

a opätovné rozhodnutie.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadroval ÚPSVaR Žilina, a to v podaní doručenom súdu dňa 05.01.2026
(č.l. 214 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

7. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní účastníkmi konania realizované neboli.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na
základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých

detí, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a za
aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
potvrdilvzmysleust.§387ods.1,2CSPakovecnesprávnerozhodnutie.Vďalšomnapadnutom výroku
III. podľa § 388 CSP tento výrok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 360 až § 369 CMP, neodkladné opatrenie možno
nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie
výchovy a starostlivosti o maloleté deti, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem.

Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti CMP nepredstavujú taxatívny výpočet
neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v
týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Charakter neodkladného opatrenia
umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch účastníkov, ani
si nevyžiadal ich vyjadrenie. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné

skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah
a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára
priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP), čo je dané samozrejme charakterom tohto
inštitútu spočívajúceho v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. V návrhu teda musia
byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tieto

skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť požadovaného postupu z hľadiska toho, čomu
sa má poskytnúť ochrana. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu
osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti asúd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia
dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba
úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu.

Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi je
osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná
ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného
opatrenia.

10. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v Čl. 4 CMP,
ktoré odvolací súd aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná
súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom
pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a
účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu

zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah
týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona
o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen
mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019).

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil

odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a
existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe návrhu matky zo dňa 01.08.2025 v spojení

s doplnením návrhu zo dňa 13.08.2025 podanom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 21P/90/2025 je
vedené vo veci samej konanie o úpravu práv a povinností rodičov k v tom čase maloletým deťom na čas
do rozvodu manželstva, ktorý matka žiadala, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti
s tým, že otec by bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa
a bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti

matkynaadreseF.XX/XX,XXXXXG.H.I.,načasdorozvodumanželstva.Zároveňvrámcitohtonávrhu
podala aj neodkladné opatrenie a predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý čiastočne vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to v časti dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ďalej vyhovel
v časti, ktorou žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné, tu však určil sumu 100,- eur mesačne na

každé dieťa, čiže nevyhovel v tejto časti návrhu matky v celom rozsahu, ďalej vyhovel matke v súvislosti
s oprávnením otca stretávať sa s maloletými deťmi každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. za
prítomnosti matky na adrese F. XX/XX, XXX XX G. H. I., vo zvyšnej časti jej návrh zamietol, a to v časti,
týkajúcej sa zákazu otcovi opustiť s maloletými deťmi územie Slovenskej republiky bez súhlasu matky.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie,
čo sa týka výroku II. napadnutého uznesenia, sa zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť
splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a vyložil, z akých dôvodov v tejto časti návrh matky
čiastočne posúdil ako dôvodný. S poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca
predostrené v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku II. bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky

a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadeným neodkladným opatrením rozhodnúť aj o úprave
výživného v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že
sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok
(prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí
byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa vždy riadi konkrétnou

situáciou, zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom
nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej
a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť
dočasnej úpravy pomerov. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovanío neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP) a je postačujúce, ak sú
okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie osvedčenú zmenu v tom, že maloleté deti, a to A.

B. a C. B. sú aktuálne v starostlivosti matky od 13.06.2025 a otec od júna neposkytol matke žiadnu
finančnú pomoc vo vzťahu k maloletým deťom, čo potvrdil aj v rámci námietok uvedených v odvolaní, kde
uviedol, že má za to, že matka v súčasnosti zadržiava deti proti jeho vôli na území Slovenskej republiky,
otec v tejto súvislosti vedie konanie o ich návrat domov, výrok o výživnom by dostal otca do situácie,
kedy má finančne podporovať nezákonné konanie matky poškodzujúce výkon jeho rodičovských práv

a v podstate financovať ďalšie zadržiavanie detí na Slovensku, proti ktorému sa bráni.

14. Plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti otcom, t.j. uhrádzanie výživného voči maloletým deťom
osvedčené nebolo a v súčasnosti ani nie je zabezpečené súdnym rozhodnutím. Podľa existujúceho
stavu, nie je plnenie vyživovacej povinnosti otcom uskutočňované ani naturálne, teda zabezpečovanie
pravidelných mesačných potrieb detí ako strava, bývanie, odievanie, hygiena a podobne. Z prešetrenia

pomerov mal súd prvej inštancie osvedčené, že matka v súčasnosti poberá prídavky na maloleté
deti v sume 120,- eur na obidve, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nie je ani v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani nemocenské dávky a ani dávky v nezamestnanosti či
úrazové dávky, nenachádza sa ani v evidencii dôchodcov Sociálnej poisťovne s tým, že v súčasnosti
matka žije v rodinnom dome svojich rodičov, nepracuje, aktívne sa venuje deťom a zabezpečuje ich

potreby materiálne, emocionálne a výchovné.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to na určenie vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k otcovi maloletých detí v rozsahu 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne
posúdil a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie, čo sa týka výroku
II. napadnutého uznesenia, odchýliť. Odvolací súd nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše
v odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním

napadnutého uznesenia. Jedná sa o potrebu nariadenia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej
miere neodkladným opatrením, nakoľko ide o výživné, ktoré sa týka uspokojenia základných potrieb
maloletých detí, je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletých detí
v uvedenom rozsahu, otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a podľa vyjadrenia matky, ktoré otec
nespochybnil, od júna 2025 žiadnym spôsobom ani neprispieva na výchovu maloletých detí.

16. Otec v odvolaní napadol aj výrok III., ktorým mu bol upravený styk s maloletými deťmi.

17. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Primárne odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle jej riešenia a s ohľadom
na aktuálnu situáciu, považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu
širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu
stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná

participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je
veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné
vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej
veci) rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti a
ich výchovného prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému dieťa nebolo

do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne
možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem maloletého
dieťaťa, sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť
niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne
záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe

usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej
veci nedochádza.
19. Z hľadiska zachovania práv detí na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto
prípadesotcom),ktorémunebolidoosobnejstarostlivostizverené,jejednoznačneprinezhoderodičovvotázke stretávania sa takéhoto rodiča s deťmi, či tvrdenej potreby zmeny doposiaľ už nastavenej úpravy
stretávania, určujúci záver o existencii zmenených okolností, vo svetle záujmu a ochrany maloletých
detí tak významných, že si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom

neodkladného opatrenia v prípade, ak už takáto úprava existuje. Keďže neexistuje žiadna šablóna,
podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa
určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča
s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok je závislé vždy od hodnotenia
konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

20. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo, čo sa týka napadnutého výroku III. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie ohľadom potreby dočasnej neodkladnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, avšak v inom
rozsahu, ako súd prvej inštancie, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. cez
úpravu v § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd

je toho názoru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatreniaúpravoustykuotcasmaloletými,pretožebolodostatočneosvedčené,žejetovichzáujmeaže
si to vyžadujú pomery v rodine. Z obsahu spisového materiálu vyplývajú skutkové okolnosti, z ktorých
vychádzal už aj súd prvej inštancie, a to, že maloleté deti sú v súčasnosti vo faktickej starostlivosti matky
od 13.06.2025 s tým, že matka sa rozhodla stráviť letné prázdniny na Slovensku ako každý rok, avšak

v dôsledku ňou tvrdených udalostí, t.j. psychického nátlaku, emocionálnej manipulácie zo
strany manžela sa rozhodla, že sa do L. už nevráti a že s deťmi ostane na Slovensku. Otec zostal žiť v L.
a od 13.6.2025 nebol v žiadnom fyzickom kontakte, odkedy sa maloleté deti nachádzajú v starostlivosti
matky na Slovensku. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné prihliadnuť k tomu, že deti predtým spolu
s rodičmi žili v L. a s otcom nepochybne majú vytvorený určitý vzťah a tiež, že je len v ich záujme, aby

sa citové väzby k otcovi prehlbovali a nedochádzalo k odcudzeniu s otcom.
Zvýrazňuje odvolací súd, že je potrebné si predovšetkým uvedomiť, že v tomto prípade nejde o sporové
konanie, a preto ani nikto z účastníkov nemôže zaznamenať skutočný úspech vo vzťahu k svojim
podaniam, nevyvodením z nich však potrebných dôsledkov bez ohľadu na to, kto je ich iniciátorom,
by mohlo ale dôjsť k poškodeniu záujmov maloletých detí do takej miery, ktorá by nemusela byť

reparovateľná. Preto ani určujúcim kritériom pre rozhodnutie o styku otca s maloletými nie je zistenie,
ktorý z rodičov a v akej miere participoval na aktuálne zistených skutkových okolnostiach, ale určujúcim
je, či tieto zmenené skutkové okolnosti vo svetle záujmu maloletých detí a ich ochrany dôvodne
neindikujú k diferentnej úprave styku otca s maloletými deťmi, ako bola nastolená uznesením súdu
prvej inštancie. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je súd povinný skúmať, či je

dočasná úprava pomerov maloletých detí v záujme maloletých detí a je nutné použiť interpretáciu účelu
neodkladného opatrenia v súlade s Čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a Čl. 18 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných
práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť
použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý

s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom
je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, to znamená výchovy prítomnosťou či
príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Rodičovské práva
a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom
je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo na zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma

rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ
o tom nerozhodne súd).
Aj zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplynulo, že v časti úpravy styku otca
s maloletými deťmi by bola matka schopná uzatvoriť rodičovskú dohodu, opakovane uviedla, že deťom
nikdy nebránila, ani nebude brániť byť s otcom, ak si to želajú, chcela by sa slušne a korektne dohodnúť.

21. V opísanej skutkovej situácii odvolací súd rozhodol o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
výroku III. tak, že otec je oprávnený stretnúť sa s maloletými deťmi vždy od poslednej stredy príslušného
kalendárneho mesiaca od 16:00 hod. do nedele totožného kalendárneho týždňa do 18:00 hod., pričom
styk sa bude realizovať len na území Slovenskej republiky s tým, že otec prevezme maloleté deti pred

bydliskom matky a po ukončení styku je povinný maloleté deti odovzdať tiež pred bydliskom matky.
Matka je povinná deti na styk pripraviť a umožniť styk otcovi. V štádiu konania o neodkladnom opatrení
bol odvolací súd tohto názoru, že je potrebné v záujme maloletých detí im umožniť väčší rozsah styku
s otcom, nebolo osvedčené, že by deťom otec fyzicky, psychicky ubližoval, nestaral sa o nich v čase,keď spoločne žili v L.. Obmedzil tento styk len na územie SR, kedy reflektoval na ponuku otca, zobrať si
do nájmu byt blízko bydliska matky, čím by bolo naďalej riadne zabezpečené predprimárne vzdelávanie
maloletej C. a základné vzdelávanie u maloletej A., ktorého sa zúčastňujú od septembra 2025, a ktoré

povinnosti s tým súvisiace vznikajú otcovi v čase realizácie styku s maloletými deťmi.
Zároveň odvolací súd upravil aj styk otca s maloletými deťmi prostriedkami elektronickej komunikácie
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zobral do úvahy , že otec je občan Bahrajnského
kráľovstva, kde žije a pracuje.
Takto určený rozsah styku odvolací súd považuje za dostatočný v štádiu konania o neodkladnom

opatrení.

22. K úplnosti odvolací súd uvádza, že závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tak
matkou, ako aj otcom tvrdených skutočností. Rozsah tohto skúmania a dokazovania by však presiahol
možnosti odvolacieho súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 58 CMP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj rozhodnutie o nariadenom neodkladnom opatrení bez návrhu, ktoré nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd prvej inštancie

vysporiada až rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).