Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoPr/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200928
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725200928.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Vzdelávacie
a doškoľovacie zariadenie VS - Financie Tatranská Lomnica, IČO: 35528290, so sídlom Tatranská
Lomnica 128, 059 60 Vysoké Tatry, zastúpeného: JUDr. Ján Zoričák, advokát so sídlom A. XXX/X,
XXX XX B., IČO: 37784773, proti žalovanej: A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D.,

zastúpenej: JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom 1.mája 221/19, 058 01 Poprad, IČO: 35528125, o
vydanie veci, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 34Cpr/2/2025-40 zo
dňa 21.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania pred prvoinštančným súdom bola žaloba
žalobcu zo dňa 10.3.2025, ktorou sa domáhal vydania veci od žalovanej a nahradenia trov konania. Dňa
15.7.2025 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť s poukazom na dôvod,
že žalovaná si splnila svoju povinnosť v celom rozsahu. Prvoinštančný súd na základe príslušných

ustanovení zákona § 144 CSP konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca vzal žalobu späť v z dôvodu, že žalovaná
si svoju povinnosť po podaní žaloby splnila. Poukázal pritom na pojem procesné zavinenie, ktoré je
potrebné vykladať komplexne a extenzívne a za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaná
aj žalovaná, ktorá svoju povinnosť splnila po začatí sporu a vyvolala u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia
dôvodne podanej žalobe. V zmysle uvedeného mal potom žalobca nárok na náhradu trov konania vo

vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to čo do výroku
o trovách konania. Svoje odvolanie odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Uviedla, že zastavenie konania nezavinila, a preto mal súd priznať náhradu konania jej, resp. žiadnej
zo strán s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, resp. mohol žalobcovi priznať len čiastočnú náhradu.
Zdôraznila, že žalobca ju nikdy riadne nevyzval na vydanie veci a ani jej vtedajšieho splnomocnenca
E. F.. Nemala nijakú možnosť zistiť, že žalobca chce vrátiť okrem kľúčov a prístupovej karty aj mobilný
telefón, pretože táto požiadavka bola nová a objavila sa v samotnej výzve. Do podania samotnej žaloby
voči nej zamestnávateľom nikdy táto požiadavka nebola vznesená a dozvedela sa o nej až vtedy, keď

jej bola doručená žaloba.5. Ďalej poukázala, že predmetná výzva alebo požiadavka na vrátenie veci jej nebola nikdy doručená aj
napriek tomu, že išlo o povinnosti spojené s pracovným pomerom, a tak výzva na vrátenie a odovzdanie
vecí mala byť minimálne písomná a nie nejaký telefonát poverenej pracovníčky, či e-mail za situácie, keď

už skôr doručila zamestnávateľovi plnú moc, ktorou určila splnomocnenca na doručovanie písomností
v pracovnoprávnych vzťahoch. Počas celého konania tvrdila, že nárok na vrátenie vecí ani neexistoval,
keďže prebiehala neformálna komunikácia. V prvej fáze požiadavka zamestnávateľa nemala žiadne
rozumné odôvodnenie s odkazom na PN a výmena kľúčov a v druhej fáze sa opierala požiadavka o to,
že už nie je zamestnancom, no skončenie pracovného pomeru bolo zrejme neplatné.

6. Uviedla, že predmetné konanie prebieha na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20Cpr/1/2025
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcom. Aj keby sa len neformálne dozvedela
o požiadavke na vrátenie kľúčov a karty počas PN, mala za to, že pracovný pomer neskončil platne
a nemá dôvod odovzdávať dané veci. V tejto súvislosti poukázala aj na správu Inšpektorátu práce zo
dňa 14.3.2025, ktorou sa domáhala šetrenia dodržiavania ustanovení Zákonníka práce a pracovných

predpisov zamestnávateľa voči zamestnancom. Inšpektorátom práce bolo zistené, že zamestnávateľ
porušil ustanovenia Zákonníka práce, keď ukončil s ňou pracovný pomer nesúladne so zákonom.
Tiež porušil ustanovenia Zákonníka práce súvisiace s konaním v rozpore s dobrými mravmi a na
škodu druhého účastníka, ak zasielal zamestnankyni prostredníctvom e-mailu oznámenie o skončení
pracovného pomeru so zánikom ku dňu 15.12.2024. Preto je názoru, že na vrátenie kľúčov, prístupovej

karty a telefónu z titulu skončenia pracovného pomeru po tom, čo bolo doručené žalobcovi oznámenie
inšpektorátu práce, tento pomer platne neskončil, pričom vydať telefón nikdy žiadaný nebol až žalobou
samou.

7. Okrem iného poukázala na to, že aj keby žalovaná zamestnankyňou už nebola, žalobca opakovane

komunikoval so žalovanou nie písomne a oficiálne, ale iba e-mailom a telefónom, hoci táto si na
tieto účely riadne splnomocnila zástupcu E. F.. Žalovaná kľúče fyzicky ani odovzdať nemohla, nakoľko
bola PN po hospitalizácii na pľúcnu embóliu, pričom priebeh liečby bol komplikovaný s poukazom aj
na prepúšťaciu správu zo dňa 28.10.2024. Splnomocnenec aj kľúče odovzdať chcel, no keď počas
PN žalovanej prišli osoby, ktoré sa neidentifikovali, nepreukázali a nedokázali preukázať poverenie

zamestnávateľa, resp. doklady, na základe ktorých by ich bolo možné stotožniť, žalovaná nemala dôvod
na odovzdanie kľúčov.

8. V podanom odvolaní tiež poukazovala aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, že v danom prípade o spor
s ochranou slabšej strany o pracovnoprávny spor, kde vystupuje v pozícii zamestnanca a žiadala teda,

aby teda súd prihliadol na jej postavenie ako slabšej strany aj s použitím osobitostí pri rozhodovaní trov
konania podľa § 257 CSP, a to vzhľadom na jej postavenie, aktuálny status, príjem a výšku uplatňovanej
náhrady trov konania.

9. Dala do pozornosti rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v súvislosti s rozhodovaním o trovách

konania a aj využitosti ustanovenia § 257 CSP, a to III.ÚS/119/2003, I.ÚS/153/2018, nález III.ÚS/98/2018
Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 2MCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012
a ďalšie rozhodnutia, uvádzané na strane 48 svojho odvolania, pričom navrhovala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil, alternatívne zrušil a vrátil na nové rozhodnutie.

10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je nesporné, že žalovaná prevzala
hnuteľné veci, ktoré boli predmetom pôvodnej žaloby, od žalobcu a po skončení pracovného pomeru
došlo k vydaniu týchto vecí až po tom, čo bola podaná žaloba, ktorá bola podaná v dôsledku toho, že
nereagovala na výzvy žalobcu na vydanie týchto vecí a odovzdala ich s odstupom viac ako pol roka po
skončení pracovného pomeru. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a že

napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu je potrebné zrušiť, keďže nie sú splnené podmienky na
zmenu rozhodnutia.12. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že prvoinštančný súd na základe podanej
žaloby konal v rámci časovej osi tohto predmetu sporu, čo do obsahu s tým spisovým materiálom,
ktorý mu ku dňu rozhodovania bol do spisu doručený. A to podanie žaloby, pracovná zmluva, e-mailová

komunikácia medzi žalobcom a žalovanou, oznámenie o späťvzatí žaloby, list žalovanej o vrátenie vecí,
vyjadrenie žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe.

13. Dospel k záveru, že v tomto štádiu konania za situácie, keď došlo k oznámeniu zo strany žalobcu
o späťvzatí žaloby listom zo dňa 11.7.2025, bol správny procesný postup súdu, ak konanie o žalobe

zastavil. Súčasťou tohto rozhodnutia bola aj povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania, ktoré súviseli
s predmetnou žalobou.

14. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o priznaní trov konania žalobcovi založil na zisťovaní
procesného zavinenia predmetného zastaveného konania bez ďalšieho zisťovania dôvodov, ktoré viedli
žalobcu k späťvzatiu žaloby alebo dôvodov, ktoré viedli žalovanú k vydaniu vecí po podaní žaloby.

15. Je zrejmé, že prvoinštančný súd v tomto slede časových udalostí ku dňu, kedy rozhodoval ani iné
podklady pre skúmanie dôvodov zavinenia zastavenia konania nemal. Disponoval však, ako vyplýva
z obsahu spisu e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou. Už táto komunikácia mohla
navodzovať určité okolnosti svedčiace o tom, že ide o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom,

z ktorého vyplývali aj určité indície o tom, že žalovaná je PN a mohlo správanie žalobcu v nej navodzovať
dojem, že odovzdanie vecí, ktoré od nej žiada zamestnávateľ počas trvania PN môžu u nej vzbudzovať
oprávnené obavy o tom, za akých okolností, resp. komu má tieto veci vrátiť. Celý sled udalostí je potom
popísaný ďalej, v ďalších spisových materiáloch, ktoré sú v spise žurnalizované po podanom odvolaní
a súčasťou nich je aj list inšpektorátu práce, na ktorý sa obrátila žalobkyňa so šetrením dodržiavania

povinností v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnávateľa voči zamestnancovi.

16. Tento list sa nachádza na č.l. 53 a obsahuje podstatné dôvody a okolnosti, ktoré môžu byť
nápomocné k tomu, či skutočne a dôvodne žalovaná mohla zaviniť konanie alebo nie, keďže súčasťou
tejto e-mailovej komunikácie medzi zamestnávateľom a žalovanou bolo aj e-mailové oznámenie

o skončení pracovného pomeru.

17. Preto s ohľadom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho návrhu bol zo strany žalovanej predložený
návrh na rozhodnutie o týchto trovách konania aj s využitím ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd potom
s poukazom na všetky tieto skutočnosti bol názoru, že je dôvodné predísť prekvapivým rozhodnutiam

a zisteniam a je potrebné zo strany prvoinštančného súdu vykonať také šetrenie, ktoré bude dostatočné
pre zistenie, či sú naplnené aj podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

18. Je zrejmé, že dané ustanovenie CSP je výnimočným, ktoré môže byť realizované za splnenia dvoch
podmienok, a to, ak vznikli dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Tieto súd je povinný

skúmať a zisťovať, či existujú alebo nie. Predmetné ustanovenie má slúžiť i na odstránenie neprimeranej
tvrdosti a dosiahnutia spravodlivosti pre strany sporu a vedenie konania.

19. S poukazom na tieto zistenia a skutočnosti, ktoré boli ozrejmené zo strany žalovanej a podaným
odvolaním (keďže dovtedy žalobca ich bližšie nemal potrebu ani popísať ani uviesť ani ich identifikovať),

bol odvolací súd názoru, že je potrebné s ohľadom na predložené listiny vykonať dokazovanie,
oboznámiť sa s nimi a nanovo rozhodnúť, či na základe späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu, že
žalovaná vydala veci po doručení žaloby, je dôvodné konštatovať, že zavinila konanie alebo nie, resp. či
nie je dôvod uplatniť výnimočné ustanovenie § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa trovy
konania, inak úspešnému účastníkovi, nepriznať.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania pre jeho
nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).